Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozhodnutie_19Co-791-2015.pdf
PDF · 75.5 KB
Case nature
Area
Subarea
19Co/791/2015
Rozhodnutie
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Záhumenskej a sudkýň JUDr. Beáty Čupkovej a JUDr. Viery Škultétyovej v spore žalobcu W. O., zastúpeného Mgr. D. O., usadeným euroadvokátom, so sídlom G. XX, R. proti žalovaným: 1/ JO. a 2/ N. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. XXX, XXX XX L. H., o zaplatenie 248.299,37 Kč s príslušenstvom, na odvolanie žalovanej 2/ proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 13. marca 2015, č. k. 20C/335/2013-96 v spojení s opravným uznesením zo dňa 10. júna 2015, č. k. 20C/335/2013-106, takto
rozhodol:
Rozsudok súdu prvej inštancie v spojení s opravným uznesením p o t v r d z u j e .
Žalobca m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd uložil žalovaným 1/, 2/ povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 162.497,18 Kč spolu s úrokom 49.312,59 Kč vyčísleným k 9.12.2012, úrokom z omeškania 36.489,60 Kč vyčísleným k 9.12.2012, úrokom vo výške 10,90 % ročne zo sumy 162.497,18 Kč od 10.12.2012 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 7,75 % ročne zo sumy 162.497,18 Kč od 10.12.2012 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania 577 Eur titulom súdneho poplatku a trovy právneho zastúpenia 1.007,75 Eur do rúk právneho zástupcu žalobcu Mgr. D. O., a to v mesačných splátkach po 7.000 Kč, zročných vždy do 25. dňa v mesiaci, počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti rozsudku až do úplného vyrovnania dlhu, so stratou výhody splátok v prípade neuhradenia čo i len jednej z nich. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil Čl. 3 bod 1 veta prvá Rímskeho dohovoru o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky, § 494, § 497, § 502 ods. 1, § 262 ods. 4, § 397, § 369 ods. 1, 3 Obchodného zákonníka ČR, § 517 ods. 2 OZ, § 1 prvej vety Nariadenia vlády ČR č. 142/94 Sb. Rozhodol na základe výsledkov vykonaného dokazovania, z ktorého mal za preukázané, že žalobca uzavrel so žalovanými zmluvu o úvere v zmysle § 497 Obchodného zákonníka, na základe ktorej poskytol žalovaným úver v sume 180 000 Kč s úrokovou sadzbou 10,90 % ročne. Uvedený úver boli žalovaní povinní splácať v dohodnutých mesačných splátkach. Nakoľko však žalovaní boli v omeškaní so splácaním úveru, žalobca v súlade s článkom 9 bod 1 písm. d) Obchodných podmienok využil svoje oprávnenie a vyhlásil dlh splatný ku dňu 20.03.2010. Týmto dňom sa stal splatný dlh žalovaných vyplývajúci zo Zmluvy o úvere, ktorý ku dňu 09.12.2012 dosahoval celkovú výšku 248.299,37 Kč, z toho istina tvorí sumu 162.497,18 Kč, úroky z nesplatenej istiny sumu 49.312,59 Kč, úroky z omeškania vo výške 36.489,60 Kč. Žalovaní neuhradili uvedenú sumu 248.299,37 Kč ani z časti, čím porušili svoju povinnosť vyplývajúcu zo zmluvného záväzkového vzťahu, ktorú je veriteľ oprávnený požadovať (§ 494 Občianskeho zákonníka v spojení s § 497 Obchodného zákonníka Českej republiky). Z uvedeného dôvodu súd zaviazal žalovaných na úhradu sumy 162.497,18 Kč, t.j. istiny úveru, nakoľko vrátenie istiny úveru je povinnosť žalovaných v zmysle § 497 Obchodného zákonníka. V zmysle § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka sú žalovaní zároveň povinní platiť aj dohodnuté úroky z nevrátenej sumy poskytnutých peňažných prostriedkov, a to až do doby vrátenia. Nakoľko výška úrokov bola medzi stranami dohodnutá vo výške 10,90 % ročne, súd takisto v súlade s ustanovením § 502 ods. 1
Obchodného zákonníka zaviazal žalovaných aj na zaplatenie riadnych úrokov za užívanie istiny, a to v sume 49.312,59 Kč vyčíslenej za obdobie do 09.12.2012, a za nasledujúce obdobie vo výške 10,90 % ročne od 10.12.2012 do zaplatenia zo sumy nevrátenej istiny 162.497,18 Kč. Súd prvej inštancie žalobcovi priznal úroky z omeškania, a to jednak vyčíslený úrok z omeškania v sume 36.489,60 Kč za obdobie do 09.12.2012, a za nasledujúce obdobie úrok z omeškania 7,75 % ročne od 10.12.2012 do zaplatenia zo sumy nevrátenej istiny vo výške 162.497,18 Kč, nakoľko výška 7,75% je nižšia ako zákonná výška úrokov z omeškania. Nárok na úroky z omeškania je zákonný nárok žalobcu vyplývajúci z § 369 Obchodného zákonníka. Občianskoprávne úroky ku dňu omeškania dosahovali 8,75% ročne. Nekapitalizovaný úrok z omeškania súd priznal v zmysle žaloby od 10.12.2012, nakoľko v tomto období boli žalovaní v omeškaní s úhradou dlžnej sumy a kapitalizovaný úrok z omeškania pokrýva len obdobie omeškania do 09.12.2012. Povinnosť splniť dlh s úrokom z omeškania bola žalovaným uložená podľa § 155 ods. 2 písm. b/ O.s.p. v českých korunách, pretože predmet konania je vyjadrený v tejto cudzej mene a navrhovateľ so sídlom v Českej republike je devízovým cudzozemcom. Súd povolil žalovaným 1/, 2/ splácať dlh v mesačných splátkach po 7.000 Kč podľa § 107 ods. 1 O.s.p. za podmienok uvedených vo výroku rozsudku, nakoľko prihliadol na majetkové a príjmové pomery žalovaných tak, ako ich deklarovali. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p., keď neúspešným žalovaným uložil povinnosť zaplatiť plnú náhradu trov konania v konaní úspešnému žalobcovi.
2. Proti rozsudku podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaná 2/, ktorá navrhla, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil a žalobu voči nej zamietol. Dôvodila tým, že so žalovaným 1/ mali okrem predmetnej zmluvy uzavretú ďalšiu zmluvu o úvere, ktorú spláca výlučne sama, a preto žiada, aby súd uvedenú skutočnosť pri rozhodovaní daného sporu zohľadnil.
3. Žalovaný v písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil. Uplatnil si náhradu trov odvolacieho konania. Zastával názor, že odvolanie žalovanej 2/ sa neopiera o zákonom požadované odvolacie dôvody. Poukazoval na to, že žalovaná v protokole z výsluchu zo dňa 02.09.2014 žalovaný nárok uznala, čo do dôvodu aj výšky. Pokiaľ uviedla, že so žalovaným 1/ má ústnu dohodu, podľa ktorej sa zaviazal dlh uhradiť výhradne žalovaný 1/, ku ktorej dohode však žalobca súhlas nedal, dohoda voči nemu nemá žiadne právne účinky.
4. Po vydaní rozhodnutia súdu prvej inštancie a po podaní odvolania žalovanou 2/ došlo k zmene právnej úpravy sporového konania, keď dňa 01.07.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP), ktorý okrem iného zrušil zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (O.s.p.). V prechodných ustanoveniach (§ 470 ods. 1, 2 CSP) stanovil, že ak neustanovuje inak platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti, avšak s tým, že právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona zostávajú zachované. V zmysle tohto ustanovenia odvolací súd posudzoval včasnosť a dôvodnosť odvolania proti ustanovení O.s.p. účinných v čase vydania rozhodnutia súdu prvej inštancie. Procesne postupoval odvolací súd už podľa nových procesných ustanovení CSP.
5. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací preskúmal vec podľa § 379 a § 380 CSP bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 CSP a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdiť.
6. Odvolací súd preskúmal napadnuté rozhodnutie vo vzťahu k obom žalovaným, hoci odvolanie bolo podané len žalovanou 2/. Vychádzal z názoru, že odvolanie podané len jedným zo žalovaných, ktorému bola uložená povinnosť plniť spoločne a nerozdielne, má odkladný účinok aj vo vzťahu k tomu žalovanému, ktorý odvolanie nepodal; povinnosťou odvolacieho súdu v takomto prípade je preskúmať celý výrok rozsudku súdu prvej inštancie (porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. MCdo/79/2002 zo dňa 27.08.2002, uverejnený v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov SR pod č. R4/2004).
7. Odvolací súd preskúmal jedinú odvolaciu námietku žalovanej 2/, ktorá bola v odvolaní žalovanou 2/ vznesená a v plnom rozsahu sa stotožňuje so skutkovými i právnymi závermi súdu prvej inštancie uvedenými v odôvodnení jeho rozsudku, na ktoré v zmysle § 387 ods. 2 CSP poukazuje. V danom spore súd prvej inštancie vykonal vo veci potrebné dokazovanie, vykonané dôkazy správne vyhodnotil podľa zásad uvedených v ust. § 132 a nasl. O.s.p. (účinného do 30.06.2016) a správne aplikoval aj predpisy hmotného práva. Ani v odvolacom konaní neboli preukázané také skutočnosti, ktoré by mohli
mať za následok odlišné rozhodnutie vo veci. Žalovaná 2/, ktorá bola vypočutá dožiadaným súdom svoj záväzok voči žalobcovi nespochybňovala, ani čo do základu, ani čo do výšky. V podanom odvolaní sa iba domáhala, aby vzhľadom na skutočnosť, že iný úver, ktorý uzavreli spoločne so žalovaným 1/ spláca výlučne sama, povinnosť zaplatiť žalovanú sumu bola uložená výlučne žalovanému 1/.
8. Žalovaná 2/ založila svoje odvolanie na tvrdení, že súd prvej inštancie mal žalobu proti nej zamietnuť, nakoľko uhrádza výlučne sama iný spoločný dlh strán sporu.
9. Odvolací súd sa s týmto dôvodom, na ktorom žalovaná 2/ založila svoje odvolanie nestotožnil.
10. Zo skutkového stavu tak, ako bol tento zistený súdom prvej inštancie a ktorý ani jeden zo žalovaných nespochybnil, vyplýva, že dlh žalovaných 1/, 2/ voči žalobcovi je ich spoločným dlhom, pretože ako spoludlžníci uzatvorili zmluvu o úvere obaja žalovaní. Žalovaní 1/, 2/ preto za tento dlh z úverovej zmluvy zodpovedajú spoločne a nerozdielne. Žalobca ako veriteľ sa môže splnenia svojej pohľadávky domáhať od ktoréhokoľvek od solidárnych dlžníkov - žalovaných. Aj v prípade, ak by žalovaní uzatvorili medzi sebou dohodu, v ktorej by sa na zaplatenie tohto spoločného dlhu alebo jeho časti zaviazal len jeden z nich, na uvedenej skutočnosti nič nemení. Takéto vyporiadanie medzi solidárnymi dlžníkmi nemôže „modifikovať“ okruh účastníkov ich záväzkového vzťahu s treťou osobou - veriteľom, jeho obsah, či výšku plnenia, ktoré je veriteľ oprávnený požadovať od ktoréhokoľvek zo solidárnych dlžníkov.
11. Z týchto dôvodov krajský súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil.
12. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1, § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 CSP tak, že žalobca má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.
13. Rozhodnutie bolo senátom Krajského súdu v Trenčíne prijaté jednohlasne.
Poučenie:
P o u č e n i e : Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).