Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

19Co/791/2015

Rozhodnutie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Záhumenskej a sudkýň JUDr. Beáty Čupkovej a JUDr. Viery Škultétyovej v spore žalobcu W. O., zastúpeného Mgr. D. O., usadeným euroadvokátom, so sídlom G. XX, R. proti žalovaným: 1/ JO. a 2/ N. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. XXX, XXX XX L. H., o zaplatenie 248.299,37 Kč s príslušenstvom, na odvolanie žalovanej 2/ proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 13. marca 2015, č. k. 20C/335/2013-96 v spojení s opravným uznesením zo dňa 10. júna 2015, č. k. 20C/335/2013-106, takto

rozhodol:

Rozsudok súdu prvej inštancie v spojení s opravným uznesením p o t v r d z u j e .

Žalobca m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd uložil žalovaným 1/, 2/ povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 162.497,18 Kč spolu s úrokom 49.312,59 Kč vyčísleným k 9.12.2012, úrokom z omeškania 36.489,60 Kč vyčísleným k 9.12.2012, úrokom vo výške 10,90 % ročne zo sumy 162.497,18 Kč od 10.12.2012 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 7,75 % ročne zo sumy 162.497,18 Kč od 10.12.2012 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania 577 Eur titulom súdneho poplatku a trovy právneho zastúpenia 1.007,75 Eur do rúk právneho zástupcu žalobcu Mgr. D. O., a to v mesačných splátkach po 7.000 Kč, zročných vždy do 25. dňa v mesiaci, počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti rozsudku až do úplného vyrovnania dlhu, so stratou výhody splátok v prípade neuhradenia čo i len jednej z nich. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil Čl. 3 bod 1 veta prvá Rímskeho dohovoru o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky, § 494, § 497, § 502 ods. 1, § 262 ods. 4, § 397, § 369 ods. 1, 3 Obchodného zákonníka ČR, § 517 ods. 2 OZ, § 1 prvej vety Nariadenia vlády ČR č. 142/94 Sb. Rozhodol na základe výsledkov vykonaného dokazovania, z ktorého mal za preukázané, že žalobca uzavrel so žalovanými zmluvu o úvere v zmysle § 497 Obchodného zákonníka, na základe ktorej poskytol žalovaným úver v sume 180 000 Kč s úrokovou sadzbou 10,90 % ročne. Uvedený úver boli žalovaní povinní splácať v dohodnutých mesačných splátkach. Nakoľko však žalovaní boli v omeškaní so splácaním úveru, žalobca v súlade s článkom 9 bod 1 písm. d) Obchodných podmienok využil svoje oprávnenie a vyhlásil dlh splatný ku dňu 20.03.2010. Týmto dňom sa stal splatný dlh žalovaných vyplývajúci zo Zmluvy o úvere, ktorý ku dňu 09.12.2012 dosahoval celkovú výšku 248.299,37 Kč, z toho istina tvorí sumu 162.497,18 Kč, úroky z nesplatenej istiny sumu 49.312,59 Kč, úroky z omeškania vo výške 36.489,60 Kč. Žalovaní neuhradili uvedenú sumu 248.299,37 Kč ani z časti, čím porušili svoju povinnosť vyplývajúcu zo zmluvného záväzkového vzťahu, ktorú je veriteľ oprávnený požadovať (§ 494 Občianskeho zákonníka v spojení s § 497 Obchodného zákonníka Českej republiky). Z uvedeného dôvodu súd zaviazal žalovaných na úhradu sumy 162.497,18 Kč, t.j. istiny úveru, nakoľko vrátenie istiny úveru je povinnosť žalovaných v zmysle § 497 Obchodného zákonníka. V zmysle § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka sú žalovaní zároveň povinní platiť aj dohodnuté úroky z nevrátenej sumy poskytnutých peňažných prostriedkov, a to až do doby vrátenia. Nakoľko výška úrokov bola medzi stranami dohodnutá vo výške 10,90 % ročne, súd takisto v súlade s ustanovením § 502 ods. 1

Obchodného zákonníka zaviazal žalovaných aj na zaplatenie riadnych úrokov za užívanie istiny, a to v sume 49.312,59 Kč vyčíslenej za obdobie do 09.12.2012, a za nasledujúce obdobie vo výške 10,90 % ročne od 10.12.2012 do zaplatenia zo sumy nevrátenej istiny 162.497,18 Kč. Súd prvej inštancie žalobcovi priznal úroky z omeškania, a to jednak vyčíslený úrok z omeškania v sume 36.489,60 Kč za obdobie do 09.12.2012, a za nasledujúce obdobie úrok z omeškania 7,75 % ročne od 10.12.2012 do zaplatenia zo sumy nevrátenej istiny vo výške 162.497,18 Kč, nakoľko výška 7,75% je nižšia ako zákonná výška úrokov z omeškania. Nárok na úroky z omeškania je zákonný nárok žalobcu vyplývajúci z § 369 Obchodného zákonníka. Občianskoprávne úroky ku dňu omeškania dosahovali 8,75% ročne. Nekapitalizovaný úrok z omeškania súd priznal v zmysle žaloby od 10.12.2012, nakoľko v tomto období boli žalovaní v omeškaní s úhradou dlžnej sumy a kapitalizovaný úrok z omeškania pokrýva len obdobie omeškania do 09.12.2012. Povinnosť splniť dlh s úrokom z omeškania bola žalovaným uložená podľa § 155 ods. 2 písm. b/ O.s.p. v českých korunách, pretože predmet konania je vyjadrený v tejto cudzej mene a navrhovateľ so sídlom v Českej republike je devízovým cudzozemcom. Súd povolil žalovaným 1/, 2/ splácať dlh v mesačných splátkach po 7.000 Kč podľa § 107 ods. 1 O.s.p. za podmienok uvedených vo výroku rozsudku, nakoľko prihliadol na majetkové a príjmové pomery žalovaných tak, ako ich deklarovali. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p., keď neúspešným žalovaným uložil povinnosť zaplatiť plnú náhradu trov konania v konaní úspešnému žalobcovi.

2. Proti rozsudku podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaná 2/, ktorá navrhla, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil a žalobu voči nej zamietol. Dôvodila tým, že so žalovaným 1/ mali okrem predmetnej zmluvy uzavretú ďalšiu zmluvu o úvere, ktorú spláca výlučne sama, a preto žiada, aby súd uvedenú skutočnosť pri rozhodovaní daného sporu zohľadnil.

3. Žalovaný v písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil. Uplatnil si náhradu trov odvolacieho konania. Zastával názor, že odvolanie žalovanej 2/ sa neopiera o zákonom požadované odvolacie dôvody. Poukazoval na to, že žalovaná v protokole z výsluchu zo dňa 02.09.2014 žalovaný nárok uznala, čo do dôvodu aj výšky. Pokiaľ uviedla, že so žalovaným 1/ má ústnu dohodu, podľa ktorej sa zaviazal dlh uhradiť výhradne žalovaný 1/, ku ktorej dohode však žalobca súhlas nedal, dohoda voči nemu nemá žiadne právne účinky.

4. Po vydaní rozhodnutia súdu prvej inštancie a po podaní odvolania žalovanou 2/ došlo k zmene právnej úpravy sporového konania, keď dňa 01.07.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len , ktorý okrem iného zrušil zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (O.s.p.). V prechodných ustanoveniach (§ 470 ods. 1, 2 stanovil, že ak neustanovuje inak platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti, avšak s tým, že právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona zostávajú zachované. V zmysle tohto ustanovenia odvolací súd posudzoval včasnosť a dôvodnosť odvolania proti ustanovení O.s.p. účinných v čase vydania rozhodnutia súdu prvej inštancie. Procesne postupoval odvolací súd už podľa nových procesných ustanovení CSP.

5. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací preskúmal vec podľa § 379 a § 380 bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 potvrdiť.

6. Odvolací súd preskúmal napadnuté rozhodnutie vo vzťahu k obom žalovaným, hoci odvolanie bolo podané len žalovanou 2/. Vychádzal z názoru, že odvolanie podané len jedným zo žalovaných, ktorému bola uložená povinnosť plniť spoločne a nerozdielne, má odkladný účinok aj vo vzťahu k tomu žalovanému, ktorý odvolanie nepodal; povinnosťou odvolacieho súdu v takomto prípade je preskúmať celý výrok rozsudku súdu prvej inštancie (porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. MCdo/79/2002 zo dňa 27.08.2002, uverejnený v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov SR pod č. R4/2004).

7. Odvolací súd preskúmal jedinú odvolaciu námietku žalovanej 2/, ktorá bola v odvolaní žalovanou 2/ vznesená a v plnom rozsahu sa stotožňuje so skutkovými i právnymi závermi súdu prvej inštancie uvedenými v odôvodnení jeho rozsudku, na ktoré v zmysle § 387 ods. 2 poukazuje. V danom spore súd prvej inštancie vykonal vo veci potrebné dokazovanie, vykonané dôkazy správne vyhodnotil podľa zásad uvedených v ust. § 132 a nasl. O.s.p. (účinného do 30.06.2016) a správne aplikoval aj predpisy hmotného práva. Ani v odvolacom konaní neboli preukázané také skutočnosti, ktoré by mohli

mať za následok odlišné rozhodnutie vo veci. Žalovaná 2/, ktorá bola vypočutá dožiadaným súdom svoj záväzok voči žalobcovi nespochybňovala, ani čo do základu, ani čo do výšky. V podanom odvolaní sa iba domáhala, aby vzhľadom na skutočnosť, že iný úver, ktorý uzavreli spoločne so žalovaným 1/ spláca výlučne sama, povinnosť zaplatiť žalovanú sumu bola uložená výlučne žalovanému 1/.

8. Žalovaná 2/ založila svoje odvolanie na tvrdení, že súd prvej inštancie mal žalobu proti nej zamietnuť, nakoľko uhrádza výlučne sama iný spoločný dlh strán sporu.

9. Odvolací súd sa s týmto dôvodom, na ktorom žalovaná 2/ založila svoje odvolanie nestotožnil.

10. Zo skutkového stavu tak, ako bol tento zistený súdom prvej inštancie a ktorý ani jeden zo žalovaných nespochybnil, vyplýva, že dlh žalovaných 1/, 2/ voči žalobcovi je ich spoločným dlhom, pretože ako spoludlžníci uzatvorili zmluvu o úvere obaja žalovaní. Žalovaní 1/, 2/ preto za tento dlh z úverovej zmluvy zodpovedajú spoločne a nerozdielne. Žalobca ako veriteľ sa môže splnenia svojej pohľadávky domáhať od ktoréhokoľvek od solidárnych dlžníkov - žalovaných. Aj v prípade, ak by žalovaní uzatvorili medzi sebou dohodu, v ktorej by sa na zaplatenie tohto spoločného dlhu alebo jeho časti zaviazal len jeden z nich, na uvedenej skutočnosti nič nemení. Takéto vyporiadanie medzi solidárnymi dlžníkmi nemôže „modifikovať“ okruh účastníkov ich záväzkového vzťahu s treťou osobou - veriteľom, jeho obsah, či výšku plnenia, ktoré je veriteľ oprávnený požadovať od ktoréhokoľvek zo solidárnych dlžníkov.

11. Z týchto dôvodov krajský súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil.

12. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1, § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 tak, že žalobca má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

13. Rozhodnutie bolo senátom Krajského súdu v Trenčíne prijaté jednohlasne.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 , v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .