Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_1T-133-2019.pdf
PDF · 155.83 KB
Case nature
Area
Subarea
1T/133/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Vranov nad Topľou samosudkyňou JUDr. Gabrielou Dubovou, PhD., v trestnej veci obžalovaných: 1. G. R., T.. XX.X.XXXX, X. Q. I., T.. XX.XX.XXXX, pre zločin obchodovania s ľuďmi podľa § 179 ods. 1, ods. 3 písm. d) Trestného zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. f) Trestného zákona formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní dňa 4. júla 2022, takto
rozhodol:
Podľa § 285 písm. a/ Trestného poriadku
obžalovaných
X. G. R., T.. XX.X.XXXX D. I., U. H. I., I. K. XXXX/XX, U..Č.. X M. G. P., P., D. H. Z. X. Q. I., T.. XX.XX.XXXX D. C., U. H. D. T. U., W. XXX/XX, U..Č.. X M. G. P., P., D. H.,
pre skutok právne posudzovaný
ako zločin obchodovania s ľuďmi podľa § 179 ods. 1, ods. 3 písm. d) Trestného zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. f) Trestného zákona formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona
ktorého sa mali dopustiť tak, že v presne nezistený deň, v mesiaci september 2013 v obci Kamenná Poruba, okr. Vranov nad Topľou, po vzájomnej dohode zneužili bezbrannosť sluchovo postihnutej osoby I. Y., T.. XX.X.XXXX, U. H. Y. C. Č.. XXX, okr. Vranov nad Topľou (obojstranná hluchota, miera funkčnej poruchy 80 % odkázaná na sprievodcu ) a to tak, že v S. Č.. XXX D. B. Y. C., okr. Vranov nad Topľou, predstierali zabezpečenie práce - zber ovocia v Anglicku, pričom dali 200 Eur otcovi poškodenej N. Y. a keĎ I. Y. G., U. N. G. R. Z. Q.Y. I. prepravili nezisteným osobným motorovým vozidlom do Anglicka, tu G. R. využil jej bezbrannosť vyplývajúcu z toho, že je odkázaná na sprievodcu, nevedela sa orientovať v cudzej krajine a pre vadu sluchu a neznalosť jazyka sa nevedela dohovoriť, zamkol ju na izbe, zobral jej osobné doklady a navádzal ju vykonávať prostitúciu, toto ale I. Y. odmietla a tak N. G. R. za účelom uzavretia manželstva predal za doposiaľ nezistenú sumu osobe E. T., nar. 30.3.1992 , štátny občan Pakistanskej islamskej republiky, s týmto I. Y. dňa 22.9.2014 v Manchestri uzavrela manželstvo, následne s týmto žila v jednej domácnosti až do roku 2016, kedy sa dňa 3.2.2016 letecky vrátila do SR,
spod obžaloby oslobodzuje, pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorí sú obžalovaní stíhaní.
odôvodnenie:
Prokurátor Okresnej prokuratúry Vranov nad Topľou podal na obžalovaných obžalobu pre skutok uvedený vo výroku tohto rozhodnutia, ktorý po právnej stránke pri prednesení obžaloby na hlavnom pojednávaní právne kvalifikoval ako zločin obchodovania s ľuďmi podľa § 179 ods. 1, ods. 3 písm. d)
Trestného zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. f) Trestného zákona formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona.
Po prednesení obžaloby prokurátorom, súd umožnil obžalovaným G. R. Z. Q. I. po zákonnom poučení urobiť niektoré z vyhlásení podľa § 257 ods. 1 Trestného poriadku, kde každý z obžalovaných vyhlásil, že je nevinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe.
Obžalovaná Q. I. na hlavnom pojednávaní uviedla, že s I. Y. sa prvýkrát stretla v mesiaci september alebo koncom roka 2014, ale presne si už nepamätala, v obci Kamenná Poruba. Do obce prišla spolu so svojim druhom, obžalovaným G. R.. Účelom cesty bolo nájsť nejaké ženy na práce s ovocím v krytých halách v Anglicku, ktoré sa vykonávajú celoročne. Práca mala byť vykonávaná prostredníctvom agentúry, ktoré v tom čase potrebovali na práce len ženy staršie ako 18 rokov s platným dokladom totožnosti. Ženy im mal zabezpečiť W. I., ktorého predtým nepoznala a zoznámila sa s ním až v obci. Keď im W. I. zatelefonoval, prišli obaja obžalovaní do obce do jeho domu, kde do jednej izby prišlo okolo 20 Rómov, väčšinou medzi sebou komunikovali po rómsky, čomu obžalovaná nerozumela, nakoľko rómsky jazyk neovláda. Prišla tam aj I. Y., ktorá zavolala sestru N. C., M.. Y. a bol tam aj ich otec N. Y.. Obžalovaná nevedela uviesť, či sa vtedy s Martou rozprávala, keďže táto horšie počula, ale rozprávala riadne. Od obžalovaného si N. Y. vypýtal nejakú sumu peňazí, ktorú mu obžalovaný vyplatil. Pred odchodom do Anglicka, čo bolo v ten deň alebo nasledujúci deň, I. Z. N. boli oboznámené s pracovnými a mzdovými podmienkami, a že budú bývať v byte obžalovaných spolu s nimi a ich deťmi. Cestovali autom a už počas cesty I. s niekým telefonovala a posielala SMS správy. Po príchode do Anglicka v byte obžalovaných, I. hneď niekomu telefonovala, prespala u nich len jednu noc a na ďalší deň ráno im povedala, že musí odísť za kamarátom a kamarátkou, ktorých tam mala. V ten deň mali ísť obidve sestry kvôli registrácii do pracovnej agentúry, a preto si obžalovaný myslí, že ich Marta len využila, aby sa dostala do Anglicka. Na naliehanie I., že chce odísť, obaja obžalovaní ešte v ten deň I. odviezli autom do Manchestru, vzdialeného 1 hod. - 1,5 hod. cesty od miesta, kde bývali. Na I. čakal chlap so ženou, táto bola buď Česka alebo Slovenka. Počas celej cesty a pobytu v byte obžalovaných mala I. svoje a JaT. doklady pri sebe a predtým ako odišla od obžalovaných, JZ. doklady vrátila. Jana ostala s obžalovanými ďalšie dva - tri dni, pretože I. ju nechcela so sebou zobrať kvôli starším osobným sporom z bývalým partnerom na Slovensku. N. však plakala, že chce odísť s ňou, a keďže jej I. nechala mobil, cez ktorý boli len oni dve v kontakte, nakoľko obžalovaná už s I. v kontakte nebola. O sobáši I. vo Veľkej Británii sa obžalovaní dozvedeli až po predvolaní na výsluch v súvislosti s trestným stíhaním, pričom sobáš sa uskutočnil až po dlhšej dobe od jej príchodu do zahraničia a o jej návrate na Slovensko nevedeli ani ju nekontaktovali. Obžalovaná ku skutočnostiam uvedeným v obžalobe uviedla, že nie je pravda, čo im kladie obžaloba za vinu a nevie kde mala byť prostitúcia vykonávaná, keď v ich byte to nemohlo byť, keďže s obžalovaným v tom čase vychovávali 3 maloleté deti vo veku 12 a 13 rokov.
Z výpovede obžalovaného G. R. vyplýva, že sa s I. Y. zoznámil prostredníctvom W. I. v obci Kamenná Poruba, keď do obce prišiel náhodne aj so svojou družkou obžalovanou Q. I., pričom účelom cesty bolo nájsť nejaké ženy na práce s ovocím v krytých halách. Podmienkou v tom čase bolo, že na prácu potrebovali len ženy a tieto zháňali aj v okrese Michalovce, ale nikto nechcel ísť, kvôli rodine a deťom. V obci pri krčme stretol W. I., s ktorým sa predtým nepoznal, zavolal ho k autu a opýtal sa, či mu vie zabezpečiť nejaké ženy na práce s ovocím do Anglicka. Za sprostredkovanie týchto žien a vysvetlenie podstaty práce, mu za každú z nich sľúbil sumu 50 Eur, nechal na seba telefónny kontakt a s družkou odišli z obce preč. Po telefonickom kontakte od W. I., čo bolo ešte v ten deň alebo nasledujúci deň, obaja obžalovaní prišli do obce do domu W. I., kde do jednej izby prišlo okolo 20 Rómov, medzi nimi aj sestry I. Y. Z. N. C. a ich otec N. Y., ktorým vysvetlil, že v Anglicku budú pracovať s ovocím v halách, o čom im už predtým povedal aj W. I.. Obžalovaný poprosil I., Y. dobre počula a rozprávala, aby sestre Jane pretlmočila do posunkovej reči, ktorú on neovládal, akú prácu budú vykonávať a to, že po príchode do Anglicka budú bývať spolu s nimi, ich dcérou a synom v ich 4 - izbovom byte. Z dohodnutej odmeny za prácu 250 libier týždenne, na stravu a nájomne mali prispievať týždenne 100 libier, zvyšok 150 libier im mal zostať. Na vycestovanie do Anglicka a preukázanie totožnosti bol potrebný platný občiansky preukaz, ktorý I. nemala, lebo ho dala do zálohy nejakým Rómom, ktorým dlžila peniaze, preto dal I. v prítomnosti otca 200 Eur, ktorí spolu odišli zrejme vyplatiť dlh a vrátili sa späť aj s občianskym preukazom. Platnosť občianskych preukazov I. Z. N. skontroloval, za sprostredkovanie týchto žien vyplatil W. I. za každú z nich 50 Eur. Ešte pred odchodom do Anglicka, čo bolo v ten deň alebo nasledujúci deň, Marta a Jana vedeli akú prácu budú vykonávať, akú odmenu dostanú, kde budú bývať a v akej výške budú prispievať na nájomné a stravu. Do Anglicka cestovali autom zn. Audi A3 červenej farby, obžalovaní
sedeli vpredu, I. Z. N. vzadu. Cesta trvala 32 hodín, počas ktorej s ním I. riadne komunikovala, zároveň počas cesty niekomu posielala SMS správy resp. komunikovala cez facebook. Či mali sestry pri sebe nejakú hotovosť, to nevedel, ale počas zastávok im občerstvenie kúpil zo svojich peňazí. Po príchode do Anglicka v byte obžalovaných spali I. G. N. spolu v jednej izbe, na ďalší deň M. I. obžalovaným povedala, že od nich musí odísť za kamarátom alebo kamarátkou, čo ho dosť nahnevalo, pretože mali ísť do agentúry podpísať dokumenty v súvislosti s výkonom práce. Vedel tak, že I. ich len využila, aby sa dostala do Anglicka, a že mu nikto nevráti peniaze, ktoré dovtedy zaplatil. Počas cesty a času strávenom v byte obžalovaných, mali I. Z. N. občianske preukazy celý čas pri sebe a I. u nich spala len jednu noc. Martu odviezli autom cca 100 km do Manchestru. N. u ich bola tri dni, a pretože stále plakala, tak ju odviezol ku I.e do Manchestru ku Tescu a odvtedy o nich nič nepočul. Od kamarátky z Michaloviec, ktorá bola aj kamarátkou I., sa neskôr dozvedel, že I. v Škótsku resp. v inej časti Veľkej Británie, kde sa zdržiavala, podala trestné oznámenie na nejakých Rómov, že ju zneužívajú a bola vyhlásená za nedôveryhodnú osobu. O jej sobáši vo Veľkej Británii nevedel. Keď sa I. vrátila z Anglicka na Slovensko, začala sa spolu s jej otcom obžalovanému vyhrážať, že keď jej nezaplatí 3.000 Eur, tak na neho podá trestné oznámenie. Nepovedala mu, že dôvodom má byť to, že ju mal ponúkať na prostitúciu, obžalovaný si z rozhovorov vyhotovil 5 alebo 6 nahrávok, pri výsluchu na polícii mu povedali, že na Slovensku takéto dôkazy nebudú uznané. Po návrate I. na Slovensko sa s ňou nikdy nestretol, tá teraz žije v nejakom spoločenstve, ktorej členmi je podľa obžalovaných tiež navádzaná, aby ich označila, že ju v Anglicku mali ponúkať na prostitúciu. Aj po výsluchu, keď sa s nimi I. chcela rozprávať, pozdraviť ich, prítomná zástupkyňa ju odtiahla ďalej. Obžalovaný ku skutočnostiam uvedeným v obžalobe uviedol, že nie je pravda, že mali I. Kováčovej po jej preprave do Anglicka zobrať osobné doklady, navádzať ju k prostitúcii a následnej predať osobe E. T., občanovi Pakistanu.
Poškodená I. Y. vo svojej výpovedi uviedla, že od detstva vyrastala v Detskom domove Maurícius v Kremnici, kde absolvovala základnú školu pre nepočujúcich, a keď v 18. rokoch z detského domova odišla, vrátila sa do Kamennej Poruby, prišla bývať k rodičom. Po nezhodách ju otec z domu vyhodil, chodila po obci, potom bývala v dome W. I. s jeho ženou a deťmi až do odchodu do Anglicka. V tom čase už bola matkou I. W. I., T.. XX.X.XXXX a jej otcom N. I. I., ktorý sa o dcéru staral, nakoľko dcéra s ňou do Anglicka nešla. V deň, keď do obce prišli obžalovaní G. R. a Q. I. G. G. M. z Pakistanu, čo podľa svedkyne bolo v januári 2013 alebo 2014, bola v Trebišove. Keď sa vrátila, W. I. ju zavolal dnu do domu, v ktorom boli obaja obžalovaní a M.. Obžalovaní sa jej spýtali, či nechce odísť do Anglicka, že tam bude tam mať dobrý život, prácu, peniaze. To že ju klamali zistila neskôr. Pretože potrebovali ešte 2 osoby a sestra N. C., M.. Y., tiež chcela odísť do Anglicka, tak ju zobrala zo sebou. Pred odchodom zaplatil obžalovaný R. B. N. Y. peniaze, z ktorých si mal zabezpečiť živobytie, aby mohla odísť do Anglicka. Podľa poškodenej ju tak vykúpil a bližšie otcovi nič nevysvetlil. Z obce odchádzali v aute striebornej farby, neznámej značky, podľa svedkyne to bolo 15 - 16.1.2013 resp. 2014. Auto šoféroval obžalovaný R., na sedadle spolujazdca sedela obžalovaná I., vzadu sedela svedkyňa s N. Z. M.. Obžalovaní rozprávali pomaly, aby rozumela resp. im pozerala na pery a odčítala z nich. Po príchode do Anglicka im obžalovaný R. zobral občianske preukazy. Spolu s N. išli do bytu obžalovaných a M. odišiel preč, kde boli u nich jeden deň.
Z výpovede poškodenej I. Y. ďalej vyplýva, že ju obžalovaný R. nenavádzal vykonávať prostitúciu, v Anglicku jej chcel len ponúknuť dobrý život a prácu, ktorú jej ale nezabezpečil. Na druhý deň po príchode išli obaja obžalovaní, svedkyňa, N. Z. M. S. M. bytu, v ktorom jej obžalovaný R. vrátil občiansky preukaz spolu s N., potom ju sotil, dal jej facku, zobral N. do auta a odišli preč. Pred odchodom dala N. telefónne číslo, pretože telefón jej kúpil M. počas cesty do bytu. N. sa jej ozvala až po roku. Keď sa obžalovaný vrátil, tak jej povedal, že Jana má muža a má sa dobre. Potom obžalovaný telefonoval s E. T., že za ním prídu. E. prišiel autom, zobral obžalovaných a svedkyňu do svojho bytu, kde obžalovaný R. osobne zoznámil E. a svedkyňu. V byte bola nejaká tretia osoba, ktorej ju E. ukázal, a potom videla, ako dal ten tretí peniaze E., ktorý ich dal obžalovanému R.. E. ju peniazmi vykúpil. V tom byte bola aj I., občianskym menom N. R. z Michaloviec, ktorú predtým nepoznala a tá jej v komunikácii s E. prekladala. Potom spolu s E. Z. I. išli do obchodu. Podľa poškodenej mali večer s E. G., ale keďže ho odmietala, roztiahol jej nohy a znásilnil ju. Na ďalší deň ju zobrali do obchodného domu, ale peniaze, ktoré jej dali, aby si niečo kúpila, odmietla. Byt, v ktorom spolu E., Miškou a jej priateľom Z. bývali, bol v Manchestri a bývali v podnájme. Chlapi chodili do roboty, ona s I. boli doma, venovali sa domácim prácam. Spolu bývali aj v Traforte, Buri, Škótsku, Londýne. Keď tam žila, nemohla sa slobodne pohybovať, keďže nevedela rozprávať po anglicky. Čo sa týka občianskeho preukazu, tento počas pobytu v Anglicku nemala stále pri sebe. Raz poškodená uviedla, že jej ho zobral G. a potom jej ho vrátil, raz zasa uviedla, že jej ho potom zobral E., keď vybavoval pas na ambasáde a už jej ho nevrátil a raz zasa uviedla, že občiansky preukaz
nemala pri sebe, lebo jej ho zobral M. a za jeho vrátenie zaplatil E.. Podľa jedného vyjadrenia svedkyne jej občiansky preukaz počas spolužitia s ním už E. nikdy nevrátil. Počas pobytu v Anglicku nebola na Slovensku s nikým v kontakte. Ďalej poškodená k odchodu zo Slovenska uviedla, že do Anglicka odišla dva krát, prvýkrát autom s obžalovaným R. a potom dvakrát letecky. V Z. E. platil jedlo a bývanie a aj sa jej pýtal, či chce ísť na Slovensko, že to vybaví. Poškodená taktiež uviedla, že sa vracala na Slovensko vždy letecky a podľa jej výpovede na cestovný pas vystavený na ambasáde v Londýne, s čím jej pomohol E., ktorý jej podľa jej ďalšieho vyjadrenia, v návrate na Slovensko bránil. Počas pobytu na Slovensku jej E. telefonoval, aby sa vrátila, podpísať nejakú zmluvu, dokumenty k prenájmu bytu, a že má pre ňu ženícha, či sa bude „merid“ a pretože nevedela, čo to znamená povedala „yes“. Po návrate, keď boli spolu, jej E. vysvetlil, čo to znamená. Druhý krát do Košíc priletela v júli 2014, keď sama dňa 19.8.2014 letecky odchádzala mala už nový občiansky preukaz, ktorý celkovo vybavovala dva krát, pretože jeden stratila a jeden jej zobral E.. Na otázku, ako cestovala, keď nemala občiansky preukaz, svedkyňa na otázku neodpovedala. Cestovný pas vybavovala jeden krát. Asi dva mesiace po druhom návrate do Anglicka sa s E. zosobášili, za manžela si ho zobrala, pretože boli zamilovaní, bol to civilný sobáš, na úrade bola aj I.. Po sobáši ako manželia v Anglicku žili asi 2 roky, ona pracovala v reštaurácii, nakoľko jej E. zabezpečil prácu. Na otázku ako prišla na Slovensko medzi 19.8.2014 a 29.6.2015 svedkyňa uviedla, že bola u kamarátky v Partizánskom a prišla letecky. 4.12.2015 jej mala, podľa jej výpovede, s príchodom pomôcť polícia z Glasgowa. Na ďalšiu otázku, aby sa vyjadrila k príletu dňa 3.12.2016 na Slovensko uviedla, že sa asi pomýlila. K osobe U. G. uviedla, že sa poznajú od detstva, počas manželstva s E. sa opäť skontaktovali niekedy v lete, keď bola na Slovensku, tak s ním komunikovala, a pretože chcel ísť do Anglicka, tak ho zobrala so sebou, podľa jej vyjadrenia to malo byť vtedy, keď tretí krát letecky B. F. G.. D. Š. Ž. Z. U., C.É. B. T. Z. F. Z. G. odletel na Slovensko sám. K príčinám rozvodu manželstva s E. uviedla, že sa s ním nedorozumela resp. mu len slabo rozumela, počas spolužitia jej zobral občiansky preukaz, po sobáši ju nechcel pustiť na Slovensko, podviedol a klamal ju, využíval jej doklady a iné dokumenty, aby dostal víza do zahraničia, čo zistila asi rok po svadbe, kedy chcel, aby podpísala nejaké dokumenty, inak by sa hneval. V Anglicku sama z bytu ušla, prišla na políciu, udala ich a po výsluchu ju polícia umiestnila do zabezpečeného bytu v Glasgowe a E. išiel do väzby.
Na hlavnom pojednávaní bola vypočutá sestra poškodenej, svedkyňa N. C., ktorá uviedla, že do Anglicka, kde predtým nikoho nepoznala, išla prvý krát autom, loďou s obžalovanými G. R., Q. I., sestrou I. Y. a jedným neznámym chlapom. Nevedela uviesť účel cesty a ľudí, ktorí ju tam volali nepoznala, pred cestom komunikovala len s obžalovaným, akým spôsobom, to bolo nevedela uviesť. U obžalovaného R. bola len jeden deň, potom ju jeho kamarát, iný ako ten, s ktorým cestovala v aute, a ktorého nepoznala zobral preč. Obžalovaný jej nedal počas pobytu v Anglicku žiadne peniaze, ani ho už počas pobytu nevidela. So sestrou I. ich rozdelili po prvom dni od príchodu, počas pobytu v Anglicku ju už nevidela, ani spolu nekomunikovali. Svedkyňa sa nepamätala, kedy sa opäť stretli a nevedela ani to, že sestra chodila na Slovensko, a že sa v jeseni 2014 v Anglicku vydala. Po anglicky nerozumela, nevedela ani v akom meste a s kým v Anglicku bývala, ani ako dlho tam bola. Svedkyňa vedela, že je v Anglicku, prácu nemala žiadnu, bola len doma, s niekým tam sedela a rozprávali sa. Svedkyňu v Anglicku nútili vykonávať prostitúciu, kto konkrétne ju nútil nevedela, nešla slobodne, bolo pritom prítomné násilie, ťahali ju. Späť na Slovensko jej pomohli sa vrátiť policajti a sestra Marta, pričom na políciu prišla sama, doklady pri sebe nemala a so sestrou Martou sa pred príchodom na políciu nestretla.
Z výsluchu svedkyne T. D. vyplynulo, že keď sa N. C., vrátila z ústavu do Kamennej Poruby najprv bývala u svojho uja a keď ju potom poslal preč, bývala u nej, pretože sú vzdialenejšia rodina z manželovej strany. Bolo to aj v čase, keď Jana spolu so sestrou Martou odchádzali do Anglicka. Marta po ňu prišla, že idú do roboty, ale do akej, svedkyňa nevedela uviesť. K okolnostiam ich odchodu do Anglicka sa svedkyňa nevedela vyjadriť, bolo to dávno, ona pri tom nebola a nevidela ľudí, s ktorými odišli. Pred odchodom do Anglicka sa N. G. G. I. ešte vrátili ku svedkyni a Jana jej dala peniaze, že jej má kúpiť nejaké šaty, potom od nej odišli.
Ako svedok bol vypočutý W. I., ktorý uviedol, že I. Y. prvý krát odchádzala do Anglicka s obžalovaným G. R., ale kedy presne, nevedel uviesť. bolo to asi 4 - 5 rokov dozadu, pričom pred odchodom bývala u neho v Kamennej Porube. Podľa svedka odišla asi za prácou, ale o tom čo tam konkréte robila, nemal vedomosť. Keď sa po čase I. prvý krát vrátila z Anglicka povedala mu, že jej tam je dobre, na spiatočnú cestu si kúpila letenku a sama odišla naspäť, o tom, že mala v Anglicku uzavrieť manželstvo svedok nevedel.
Svedkyňa W. I., na hlavnom pojednávaní uviedla, že I. Y. je jej bývalá nevesta a s jej synom žila (riadne zosobášený neboli), nakoľko mali spolu dcéru Libušku. V jednej domácnosti nebývali a o dcéru sa stará syn. Bližšie okolnosti odchodu I. do Anglicka, s kým tam odišla a ako dlho tam bola, svedkyni nie sú známe. Osobne s ňou bola dávno, nepamätala si kedy. Keď jej I. z Anglicka zatelefonovala len sa pýtala ako sa má dcéra Libuška a o sebe nehovorila nič.
Podľa výpovede svedka U. G., G. G. I. Y. poznajú od detstva a cez facebook sa skontaktovali asi v roku 2015. Rozhovory prebiehali telefonicky alebo cez videohovor, kde mu povedala, že v Anglicku má manžela z Pakistanu - E. T. a do Anglicka odišla z Kamennej Poruby za prácou. Podľa svedka, po príchode zistila, že prácu zabezpečenú nemá, a že bola predaná, kde sa po čase za E. vydala, ale on si ju zobral len preto, aby dostal vízum a mohol využívať výhody. Prvýkrát tam išla aj so sestrou JZ., ale bližšie sa k jej prvej ceste nevedel vyjadriť, keďže vtedy neboli v kontakte. Nevedel uviesť ani to, ako dlho bola v Anglicku, kým sa skontaktovali. V manželstve, podľa svedka, nebola spokojná, čo ohlásila aj na miestnej polícii, za čo ju manžel udrel. V Anglicku sa kamarátila s Michaelou, s ktorou keď bola dlhšie sama zistila, že E. ju klame a zosobášil sa len kvôli výhodám. Po jednom návrate na Slovensko, keď prišla k nemu, ju E. prosil, aby sa vrátila do Anglicka, kde odišla spolu so svedkom, čo bolo v roku 2015. Letenky im zaplatil E.r a z Bratislavy prileteli do Edinburgu v Škótsku, kde na nich po prílete E. čakal. Ich rozhovoru v angličtine nerozumel. Svedok ďalej uviedol, že tam zostal 2 - 3 týždne resp. 3 - 4 týždne. E. mu zabezpečil prácu, umýval riad a sekal zeleninu a Marta tiež chodila do práce, balila a predávala kebab,Vedela rozprávať po anglicky, prekladala mu čo rozprával E., a keď niečomu nerozumel v práci, ak nemohla hneď prísť, tak je napísal a ona mu to preložila. Na cestu späť poprosili E., aby im kúpil letenky, ale svedok odletel na Slovensko sám a I. tam ostala, aj keď vôbec nebola spokojná. Počas pobytu v Anglicku I. na Slovensko prišla 4. - 5. krát, pričom odkiaľ mala peniaze na cestu, nevedel uviesť. Raz to bolo za účelom vybavenia cestovného pasu, raz potrebovala niečo vybaviť v Michalovciach. Keď I. prišla tak sa spolu stretli, vyzdvihol ju na letisku v Bratislave alebo v Košiciach, potom boli u neho. Za sobáš s E. jej ponúkali peniaze, nejaký poplatok, Marta sa vydať nechcela, tak ju nútili. Nakoniec sa vydala a po svadbe pochopila, že zostala sama, peniaze za sobáš zobrala a videla, že E. zaplatil niekomu nejaké peniaze, tak zistila, že sobáš bol klamstvo a všetko to bolo len kvôli výhodám s vízami. Aj keď bola Marta v Anglicku podvedená, na prosby E. sa stále vrátila späť, sľúbil jej, že všetko bude ináč. Keď po návrate zistila, že ju volal len preto, aby ako jej manžel nemal problémy s políciou kvôli vízam a v prípade zatknutia by na jeho prepustenie musela podpísať na polícii nejaké dokumenty, a keď nedošlo k sľubovanej zmene a bola oklamaná, nahlásila to na polícii. V Anglicku v zariadení pre migrantov I. zabezpečili, aby ju nikto nehľadal, veľmi sa bála. Po návrate na Slovensko prišla I. k nemu, doteraz sú spolu, má sa dobre, je s ním spokojná, z ich vzťahu sa dňa 8.7.2017 narodil syn Sebastián a čakajú ďalšie dieťa. Po výzve na odstránenie rozporov vo výpovedi svedka z prípravného konania ohľadne toho, kedy mu I. hovorila, že je v Anglicku nespokojná, keďže v prípravnom konaní svedok uviedol, že pri prvej návšteve mu Marta ešte nič nehovorila, nič zlé, len uviedla, že pracuje a má muža a až potom pri druhej návšteve mu povedala, sa svedok nevedel vyjadriť, že to už bolo dávno.
Na hlavnom pojednávaní bola postupom podľa § 263 ods. 1, ods. 2 Trestného poriadku prečítaná výpoveď svedka N. Y.. Svedok pri svojom výsluchu v prípravnom konaní uviedol, že bol doma keď k nemu prišiel obžalovaný G. R. G. W. I., Y.de mu povedali, aby pustil dcéry I. Z. N. na do Anglicka na robotu na mandarínky, svedok povedal, že to nedovolí a poslal ich oboch preč, to že sa volá G. vie preto, že ho videl na súde, na ktorom bola aj jeho družka obžalovaná Q. I. a W. I. (družka pred vyšetrovateľom na polícii na fotografiách bola svedkom stotožnená ako Q. I., obžalovaná v tejto trestnej veci). Potom po neho prišla Marta, zavolala ho do domu W. I., kde mu aj B. I. povedala, že dievčatá pôjdu na mandarínky a do výplaty podpory sa vrátia. Pretože ich rozhovoru nerozumel, nakoľko dobre nepočuje, odišiel domov, kde za nim prišla I. a dala mu 200 Eur, ktoré predtým videl ako dal obžalovaný I. a o niečom sa pri tom rozprávali, rozhovoru nerozumel, peniaze mu dala preto, aby si niečo kúpil, nakúpil za nich veci pre svoje malé deti, ktoré s ním vtedy bývali, keď mu dávala peniaze nič mu nepovedala a potom odišla z domu preč. N. mu pred odchodom do Anglicka nehovorila nič, je tichej povahy, či tam chcela ísť nevedel uviesť, I. ju zavolala tak obidve išli spolu. Z obce do Anglicka odišli I. G. N. s obžalovanými bielym autom, videl len ako prechádzajú cez osadu. K tomu, že sa dlho nevracajú naspäť mu W. I. povedal, že je všetko v poriadku. Neprítomnosť obidvoch dcér po dvoch týždňoch od odchodu nahlásil na polícii, policajti za nim prišli domov aj s fotkami I. Z. N.. Po dlhšej dobe sa Jana vrátila naspäť, kedy presne to bolo si nepamätal, v rozhovore mu povedala, že ju bili ale nepovedala kto, plakala. I. po čase v Anglicku videl len cez počítač, ukazovala mu kde býva, že všetko je dobre. Po návrate Jany prišla domov aj I., bolo to na týždeň, kedy presne to neuviedol, v mobile mu ukazovala fotky aj muža s ktorým žila, ako cestujú autom,
hovorila, že všetko je dobre, potom sa vrátila naspäť do Anglicka, z ktorého boli v kontakte opäť cez počítač, cez ktorý mu ukazovala, že sa má dobre. I. sa mu nikdy nesťažovala, že sa v Anglicku má zle.
Okresná prokuratúra Žilina podaním zo dňa 10.1.2018, sp.zn. 1Pn 1384/17/5511, odstúpila trestné oznámenie I. Y., pre podozrenie zo zločinu obchodovania s ľuďmi podľa § 179 ods. 1 Trestného zákona, Ministerstvu vnútra SR, Úradu hraničnej a cudzineckej polície, Prezídiu PZ, Oddeleniu operatívnej činnosti a vyšetrovania - Stred, Národnej jednotke boja proti nelegálnej migrácii Banská Bystrica, ktoré k podanému trestnému oznámeniu vykonalo v dňoch 16.1.2018 - 19.1.2018 previerky k osobám I. Y., N. C., M.. Y., v mieste ich vtedajších bydlísk, a zo získaných informácii a údajov v policajných databázach aj k obžalovaným G. R. a Q. I., z operatívno-pátracej činnosti boli vyhotovené úradné záznamy.
Z obsahu návrhu na rozvod manželstva navrhovateľky I. Y. a odporcu E. T., štátneho občana Pakistanu, a úpravu práv a povinnosti zo dňa 21.11.2017 podanom na Okresnom súde Žilina dňa 12.12.2017, vyplýva, že I. Y. mala byť v januári 2013 predaná cez nejakého muža do Anglicka, ktorý sľúbil jej otcovi, že sa tam bude mať dobre, bude mať muža a prácu. V Anglicku nikoho nepoznala, až postupne sa zoznámila s E., ktorý za ňu zaplatil peniaze, že si ju zoberie za ženu, zosobášila sa 22.9.2014 v Manchestri, odkiaľ za pomoci polície na Slovensko odišla vo februári 2016 a E. z Anglicka vyhostili do Pakistanu. Jej problém s manželom riešila aj polícia, z manželstva nepochádzali žiadne deti, je sluchovo a rečovo postihnutá, má sťaženú komunikáciu, poberá invalidný dôchodok. Po návrate na Slovensko prišla bývať k priateľovi U. G. do Partizánskeho, s ktorým v novembri 2016 otehotnela. Keďže s ním nemohla zostať bývať v jeho byte, pomohol je vybaviť bývanie v zariadení núdzového bývania pre tehotné ženy v S. K. H.. I. v Rajci, v ktorom bývala aj so svojim synom G. T.. X.X.XXXX, ktorého otcom nie je E.. S E. od februára 2016 nebola v žiadnom kontakte, nakoľko tento žije v Pakistane. Manželstvo tak neplní žiadnu funkciu. Podaným návrhom sa okrem rozvodu manželstva G. E. T. domáhala aj zverenia maloletého syna Sebastiána do jej osobnej starostlivosti.
Nezisková organizácia ÁNO PRE ŽIVOT n.o., Farská 543/2, Rajecké Teplice, dňa 23.11.2017 potvrdila, že Marte Kováčovej a maloletému synovi G.Á. G. B. XX.X.XXXX poskytované sociálne služby v Ú. S. K. H.. I. D. M..
Z dokumentu o uzavretí manželstva a osvedčovacej doložky v anglickom jazyku, ku ktorým bol vyhotovený úradný preklad do slovenského jazyka - Osvedčeného odpisu sobášneho záznamu a Apostilly vyplýva, že I. Y. Z. E. T. uzavreli manželstvo dňa 22.9.2014 v Manchestri, Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska. Takto uzavreté manželstvo bolo na Slovensku zapísané do knihy manželstiev Ministerstva vnútra SR - osobitná matrika Bratislava, ktorá o tejto skutočnosti dňa 29.11.2017 vyhotovila sobášny list.
I. Y., M.. Y., N. S. N. Y., T.. XX.X.XXXX Z. I. U., M.. U., T.. XX.XX.XXXX, narodila sa dňa 29.5.1993 vo Vranove nad Topľou. Z dôvodu existencie manželského zväzku matky maloletého I. Y. a E. T. v čase narodenia maloletého Sebastiána dňa 8.7.2017, mal tento v rodnom liste uvedeného otca E. T., Z. C. Y..
Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Vranov nad Topľou rozhodnutím zo dňa 13.6.2017, č.k. VT1/ OPPnKaPČ/SOC/201734867 - 3, vyhovel podanej žiadosti I. Y. zo dňa 3.5.2017 o vyhotovenie preukazu fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím so sprievodcom, k diagnóze obojstranná hluchota dospelých bola posudkovým lekárom u I. Y. stanovená miera funkčnej poruchy 80 %, a skutočnosť, že je odkázaná na sprievodcu, prostredníctvom Sociálnej poisťovne je vyplácaný invalidný dôchodok.
Do spisu bola doložená aj fotokópia letenky z Londýna do Bratislavy, z návratu I. Y. na Slovensko dňa 3.2.2016, dokument v anglickom jazyku s informáciami a radami pre obete trestných činov.
Z lustrácie o vstupe a výstupe I. Y. letecky z Veľkej Británie na Slovensko a späť bolo zistené, že vstup na Slovensko má evidovaný v dňoch 7.4.2014, 4.12.2015 na letisku v Košiciach, dňa 3.2.2016 na letisku v Bratislave, výstup zo Slovenska v dňoch 19.8.2014, 29.6.2015 z letiska v Košiciach, pričom dňa 7.4.2014 to bolo s dokladom č. EC 255582 a následne s dokladom č. EL 765865.
Cestovný pas č. P0776919 bol ORPZ Žiar nad Hronom vydaný dňa 13.6.2006, doba platnosti do 13.6.2011, po uplynutí doby platnosti nebol odovzdaný, došlo k jeho strate oznámenej dňa 23.7.2014 na
ORPZ Vranov nad Topľou, na ktorom bol vydaný nový cestovný pas č. H. dňa 23.7.2014, doba platnosti do 23.7.2024, k jeho prevzatiu na tomto pracovisku došlo dňa 12.7.2016.
K majetkovým pomerom obžalovaných bolo zistené, že obžalovaný G. R. na území Slovenska nevlastní žiadnu nehnuteľnosť. Osobné motorové vozidlo zn. Mazda 323 Q., J..Č.. I. XXX H. (ďalej len OMV), je od 28.10.2008 postupne blokované v prospech 13 exekúcii, OMV zn. Škoda Garde ev.č. I. XXX Z., bolo dňa 29.10.2009 vyradené z evidencie. Nie je majiteľom žiadneho účtu v tuzemských bankách, pobočkách zahraničných bánk, nie je disponentom na účtoch iných fyzických osôb, nemá uzavreté investičné životné poistenie, nemá podiely v podielových fondoch, nevlastní cenné papiere, nie je klientom stavebných sporiteľní, nie je vedený v registri plavidiel.
Obžalovaná Q. I. na území Slovenska nevlastní žiadnu nehnuteľnosť. OMV zn. Škoda Favorit 135 E, ev. č. R. XXX Z., bolo dňa 26.9.2008 vyradené z cestnej premávky, OMV Škoda 120, ev. č. D. XXXX, bolo dňa 1.1.2005 vyradené z evidencie. Vo Všeobecnej úverovej banke, pobočka Vranov nad Topľou, na osobnom flexiúčte č. G. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX založenom dňa 22.3.2018, za obdobie 22.3.2018 - 31.8.2018 mala celkové príjmy vo výške 1.788,66 Eur, z ktorých 1.688,66 Eur boli platby z Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Vranov nad Topľou, výdavky vo výške 1.814,35 Eur, stav účtu ku dňu 31.8.2018: -25,69 Eur. Na sporiacom účte č. G. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX založenom dňa 22.3.2018, v období 22.3.2018 - 31.8.2018 nebola vložená žiadna suma. V Československej obchodnej banke, a.s., na osobnom účte č. G. XXXX XXXX XXXX XXXX 7142 založenom dňa 21.8.2013 a zrušenom dňa 28.8.2013, v uvedenom období nebola na účte vykonaná žiadna účtovná transakcia. Dispozičné právo k uvedeným účtom mala len obžalovaná, zároveň nie je disponentom na účtoch iných fyzických osôb, nemá uzavreté investičné životné poistenie, nemá podiely v podielových fondoch, nevlastní cenné papiere, nie je klientom stavebných sporiteľní, nie je vedená v registri plavidiel.
V trestnej veci Okresného súdu Michalovce sp.zn. 0T/24/2018, bol obžalovaný G. R. právoplatne uznaný vinným trestný rozkazom zo dňa 14.2.2018, z prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d) Trestného zákona, ktorým peňažný trest vo výmere 1.000 Eur zaplatil dňa 7.3.2019, trest zákazu činnosti vedenia motorových vozidiel všetkých druhov po dobu 30 mesiacov vykonal dňa 14.8.2020, a hľadí sa na neho ako keby nebol odsúdený.
Vo výpise z centrálnej evidencie správnych deliktov a priestupkov má obžalovaný G. R. v období 08/2016
- 08/2021 evidovaných 6 priestupkov proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky. V odpise registra trestov má 15 záznamov o právoplatnom odsúdení, z toho 9 na území Slovenska naposledy v trestnej veci Okresného súdu Michalovce sp.zn. 0T/24/2018, 4 na území Nemecka, 1 odsúdenie vo Veľkej Británii a Holandsku. V registri Generálnej prokuratúry má na území Slovenska po roku 2006 záznam o 3 právoplatných odsúdeniach, 1 zastavení trestného stíhania, 1 oslobodení spod obžaloby týmto súdom v konaní sp.zn. 13T/61/2015 a prebiehajúcom trestnom stíhaní sp.zn. 1T/133/2019, tieto sú uvedené aj v registri STA a databáze súdov. V registri Sociálnej poisťovne je od 29.11.2006 evidovaný ako zamestnanec bez uvedenia konkrétneho zamestnávateľa, odpoveď na lustráciu v registri ZVJS je negatívna.
Obžalovaná Q. I. má vo výpise z centrálnej evidencie priestupkov v období 11/2016 - 09/2019 evidovaná 2 priestupky proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, v odpise registra trestov má záznam o právoplatnom odsúdení na území Nemecka. V registri Generálnej prokuratúry má na území Slovenska záznam o oslobodení spod obžaloby týmto súdom v konaní sp.zn. 13T/61/2015 a prebiehajúcom trestnom stíhaní sp.zn. 1T/133/2019, tieto sú uvedené aj v registri STA a databáze súdov. V registri Sociálnej poisťovne je od 1.9.1995 evidovaná ako zamestnanec bez uvedenia konkrétneho zamestnávateľa, odpoveď na lustráciu v registri ZVJS je negatívna.
Na hlavnom pojednávaní bol oboznámený aj trestný spis tohto súdu sp.zn. 13T/61/2015, kde prokurátorom Okresnej prokuratúry Vranov nad Topľou bola na tomto súde dňa 4.12.2015 na obžalovaných G. R., Q. I., W. I. podaná obžaloba sp.zn. Pv 671/14/7713, pre skutok právne kvalifikovaný ako spolupáchateľstvo zločinu obchodovania s ľuďmi podľa § 20 k § 179 ods. 1, ods. 3 písm. d) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. j) Trestného zákona a § 139 ods. 1 písm. f) Trestného zákona. Rozsudkom zo dňa 24.6.2019, sp.zn. 13T/61/2015, právoplatným dňa 9.12.2019, boli obžalovaní z takto kvalifikovaného skutku spod obžaloby oslobodení, pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorí boli stíhaní.
Prokurátor v záverečnej reči vzhľadom na vykonané dokazovanie navrhol uznať obžalovaných vinným zo zločinu obchodovania s ľuďmi podľa § 179 ods. 1, ods. 3 písm. d) Trestného zákona, obom uložiť nepodmienečné tresty odňatia slobody na dolnej hranici trestnej sadzby so zaradením na výkon trestu do ústavu s minimálnym stupňom stráženia.
Obhajca obžalovaných v záverečnej reči uviedol, že na základe vykonaného dokazovania má za to, že neboli naplnené znaky skutkovej podstaty trestného činu obchodovania s ľuďmi podľa § 179 ods. 1, ods. 3 písm. d) Trestného zákona, pretože v tomto prípade nebola naplnená subjektívna ani objektívna stránka trestného činu. Obhajca s poukázaním na zásady trestného konania a § 278 ods. 2 Trestného poriadku, navrhol postupom podľa § 285 písm. a), b) Trestného poriadku obžalovaných G. R. Z. Q. I. spod obžaloby oslobodiť.
Podľa § 285 písm. a) Trestného poriadku súd oslobodí obžalovaného spod obžaloby, ak nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný.
Podľa § 278 ods. 1 Trestného poriadku, súd môže rozhodovať len o skutku, ktorý je uvedený v obžalobnom návrhu.
Podľa § 278 ods. 2 Trestného poriadku, ak nejde o prípad podania obžaloby po konaní o návrhu na dohodu o vine a treste podľa § 232 ods. 5 alebo 6, súd môže pri svojom rozhodnutí prihliadať len na skutočnosti, ktoré boli prebraté na hlavnom pojednávaní, a opierať sa o dôkazy, ktoré boli na hlavnom pojednávaní vykonané.
Podľa § 278 ods. 3 Trestného poriadku, súd nie je viazaný právnym posúdením skutku v obžalobe.
Podľa § 2 ods. 19 Trestného poriadku, pri rozhodovaní na hlavnom pojednávaní, na verejnom zasadnutí alebo na neverejnom zasadnutí smie súd prihliadnuť len na tie dôkazy, ktoré boli v tomto konaní vykonané, ak zákon neustanovuje inak.
Podľa § 179 ods. 1 Trestného zákona, kto s použitím podvodného konania, ľsti, obmedzovania osobnej slobody, únosu, násilia, hrozby násilia, hrozby inej ťažkej ujmy alebo iných foriem donucovania, prijatia alebo poskytnutia peňažného plnenia či iných výhod na dosiahnutie súhlasu osoby, na ktorú je iná osoba odkázaná, alebo zneužitia svojho postavenia alebo zneužitia bezbrannosti alebo inak zraniteľného postavenia zláka, prepraví, prechováva, odovzdá alebo prevezme iného, hoci aj s jeho súhlasom, na účel jeho prostitúcie alebo inej formy sexuálneho vykorisťovania vrátane pornografie, nútenej práce či nútenej služby vrátane žobrania, otroctva alebo praktík podobných otroctvu, nevoľníctva, núteného sobáša, zneužívania na páchanie trestnej činnosti, odoberania orgánov, tkanív či bunky alebo iných foriem vykorisťovania, potrestá sa odňatím slobody na štyri roky až desať rokov.
Podľa § 179 ods. 3 písm. d) Trestného zákona, odňatím slobody na sedem rokov až dvanásť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 alebo 2 na chránenej osobe.
Podľa § 139 ods. 1 písm. f) Trestného zákona, chránenou osobou sa rozumie chorá osoba.
Podľa § 127 ods. 6 Trestného zákona, chorou osobou sa na účely tohto zákona rozumie osoba, ktorá v čase činu trpí fyzickou chorobou alebo duševnou chorobou, aj keď prechodnou, bez ohľadu na to, či je dočasne práceneschopná, ako aj osoba so zmenenou pracovnou schopnosťou, invalidná osoba alebo osoba s ťažkým zdravotným postihnutím, pričom intenzita takej choroby alebo postihnutia zodpovedá ťažkej ujme na zdraví.
Podľa § 20 Trestného zákona, ak bol trestný čin spáchaný spoločným konaním dvoch alebo viacerých páchateľov (spolupáchatelia), zodpovedá každý z nich, ako keby trestný čin spáchal sám.
Proces dokazovania, a to nielen z hľadiska hodnotenia jednotlivých dôkazov, ale aj z hľadiska rozsahu dokazovania je ovládaný zásadou ich voľného hodnotenia. Všeobecným pravidlom určujúcim rozsah dokazovania je zásada vyjadrená v ustanovení § 2 ods. 10 Trestného poriadku, podľa ktorého orgány činné v trestnom konaní postupujú tak, aby bol zistený skutkový stav veci, o ktorom nie sú dôvodné
pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na ich rozhodnutie, teda orgány činné v trestnom konaní s rovnakou starostlivosťou objasňujú okolnosti svedčiace proti obvinenému, ako aj okolnosti ktoré svedčia v jeho prospech a v oboch smerov vykonávajú dôkazy tak, aby umožnili súdu spravodlivé rozhodnutie.
Na preukázanie viny obžalovaných súhrn priamych a nepriamych dôkazov musí tvoriť logickú, ničím nenarušenú sústavu navzájom doplňujúcich dôkazov, ktorá vo svojom celku nielen spoľahlivo preukazuje všetky okolnosti žalovaného skutku a usvedčuje z jeho spáchania obžalovaných, ale súčasne vylučuje možnosť akéhokoľvek iného záveru. Výrok o vine môže byť založený teda len na takých dôkazoch, ktoré celkom vylučujú pochybnosť, že sa stal skutok, ktorý je predmetnom trestného stíhania, resp. že bolo dokázané, že skutok spáchal obžalovaný.
Všetky vykonané dôkazy súd vyhodnotil jednotlivo a v ich vzájomnej súvislosti v zmysle § 2 ods. 12 Trestného poriadku a na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že je namieste obžalovaných spod obžaloby oslobodiť, nakoľko nebolo preukázané, že sa stal skutok, pre ktorí sú obžalovaní stíhaní.
Obaja obžalovaný spáchanie skutku popreli. Pokiaľ ide o výpovede obžalovaných, obžalovaná Q. I. vypovedala zhodne s výpoveďou obžalovaného G. R.. Ich výpovede je možné hodnotiť ako vierohodné, nakoľko logicky a podrobne vypovedajú o tom, ako boli v obci Kamenná Poruba a ako im W. I. mal hľadať ženy na prácu a ako s nimi išli poškodená I. Y. a jej sestra N.. Taktiež zhodne vypovedajú o tom, že u nich v Anglicku bola Marta len jeden deň a odviezli ju do iného mesta, kde chcela. Súd vzhľadom na ďalšie dôkazy, ktoré spochybnili výpoveď poškodenej I. Y. uveril obžalovaným, že poškodenú I. Y. a jej sestru chceli zobrať do Anglicka za účelom ich zamestnania, a že poškodenú I. Y. následne po príchode do Anglicka na jej žiadosť na druhý deň po príchode odviezli za inými osobami. Zároveň tam potom odviezli aj jej sestru Janu, nakoľko plakala za Martou. V nadväznosti na rozporné tvrdenia poškodenej I. Y., ktoré boli spochybnené aj listinnými dôkazmi, je potrebné uviesť, že ani výpoveď svedkyne N. C. neusvedčuje obžalovaných zo spáchania skutku, nakoľko podľa výpovede svedkyne N. C., táto bola u obžalovaných jeden deň a jej setra I. odišla preč. Tvrdenia svedkyne o tom, že bola niekým, nevie kým, nútená k prostitúcii taktiež rozporne vyznieva s iným jej tvrdením, že v Anglicku sedeli, rozprávali a robotu nemala.
Podľa názoru súdu mala byť kľúčovým svedkom a usvedčujúcim dôkazom výpoveď poškodenej I. Y.. Podľa poškodenej mala byť oklamaná, že ide do Anglicka za prácou, pričom skutočným dôvodom mal byť jej predaj. Taktiež tvrdila, že videla ako za ňu zaplatili. V jej výpovedi sú viaceré rozpory, ktoré súd vyhodnocoval a dospel k záveru, že jej výpovedi neuveril. Jej tvrdenie ohľadne znásilnenia E. T., s ktorým potom aj uzavrela manželstvo je nedôveryhodné. Tvrdenie poškodenej I. Y. o tom, že bola predaná, je v príkrom rozpore s jej tvrdením, že sa za E. vydala, lebo boli zamilovaní. Ďalšie rozporné tvrdenia vo výpovedi poškodenej sa týkajú okolností, kedy uzavrela manželstvo s E.. Raz uviedla, že sa vydala za E. dva mesiace potom, ako prišla do Anglicka, čo nekorešponduje s jej ďalším tvrdením, že sa vydala zaňho potom, ako sa vrátila do Anglicka, lebo ju o to prosil E.. Výpoveď poškodenej I. Y. je rozporná aj pokiaľ ide o jej tvrdenia, kto jej zobral a kedy občiansky preukaz. Raz jej ho zobral obžalovaný G. R., ktorý jej ho potom vrátil na druhý deň, potom ako prišli do Anglicka, potom zasa, že jej ho druhý krát zobral E. a potom jej pomáhal vybavovať pas. Vo svojej výpovedi taktiež uviedla, že ju obžalovaný nenútil vykonávať prostitúciu, ale ponúkal jej dobrý život. Vzhľadom na skutočnosť, že poškodená I. Y. na doklad totožnosti J. XXXXXX pricestovala na Slovensko dňa 7.4.2014 lietadlom do Košíc, súd tak neuveril jej tvrdeniu, že občiansky preukaz nemala. Súd preto uveril obžalovaným, že poškodená I. Y.Č. mala občiansky preukaz stále pri sebe. Vzhľadom na ďalšie rozporné tvrdenia o čase, kedy mala ísť poškodená do Anglicka, že to bolo v januári, aj keď súd neberie do úvahy rok, kedy k tomu došlo, pretože s odstupom času sa svedok v označení roka môže mýliť, ale podstatné skôr bolo obdobie roka, ktorá svedkyňa uviedla, nakoľko vypovedala o období mesiaca januára, pričom ku skutku podľa obžaloby malo dôjsť niekedy v septembri. Ohraničenie ročného obdobia by si svedok s ohľadom na tak závažný skutok, ku ktorému malo dôjsť, podľa názoru súdu, pamätal.
Následne poškodená cestovala na základe ( nového ) občianskeho preukazu číslo EL 765865 dňa 19.8.2014 z letiska Košice mimo územie SR a s týmto dokladom ešte 3 krát lietadlom cestovala z letiska v Košiciach alebo v Bratislave. Poškodená pritom uviedla, že občiansky preukaz jej zobral E. a následne jej vybavoval cestovný pas na ambasáde a v Londýne jej dali papiere, aby prišla na Slovensko. Toto tvrdenie nekorešponduje ani s tvrdením poškodenej, že keď sa zosobášila v Anglicku, tak jej
zobrali občiansky preukaz. K sobášu došlo 22.9.2014, pričom na občiansky preukaz č. J. XXXXXX, ktorý jej bol vydaný potom, čo bola zjavne na Slovenku, s týmto občianskym preukazom č. J. XXXXXX vycestovala dňa 29.6.2015 z letiska v Košiciach. Týmto občianskym preukazom sa preukazovala na hraničnej kontrole na letisku ešte teda 3 krát, naposledy podľa správy dňa 3.2.2016. Taktiež poškodená nevedela vysvetliť, ako sa vrátila z Anglicka, keď tvrdila, že nemala občiansky preukaz a do Anglicka odchádzala už s novým občianskym preukazom. Z lustrácie osôb pritom vyplýva, že bola lustrovaná aj pri vstupe na Slovensko dňa 7.4.2014, kde bolo uvedené číslo dokladu J. XXXXXX. Pri vstupe na územie Slovenska teda zjavne občiansky preukaz mala. Nie je preto možné uveriť tvrdeniam poškodenej, že jej bol odobratý občiansky preukaz.
Je potrebné konštrukciu o tom, že bola poškodená I. Y. zneužitá považovať za nelogickú, nakoľko z jej ďalšej časti výpovede jasne vyplýva, že sa vydala až potom, ako sa vrátila na Slovensko a potom dobrovoľne odišla naspäť do Anglicka, kde sa vydala. Takáto následnosť udalostí je potvrdzovaná aj Lustráciou osôb ohľadne prekročenia štátnej hranice, nakoľko bola lustrovaná poškodená z dôvodu jej vstupu na Slovensko na letisku Košice dňa 7.4.2014. Následne bola lustrácia v súvislosti s jej výstupom z územia Slovenska dňa 19.8.2014. Zo sobášneho listu poškodenej I. Y. Z. E. T. vyplýva, že uzavreli manželstvo v Spojenom kráľovstve Veľkej Británie a Severného Írska dňa 22.9.2014. Tvrdenia poškodenej o tom, že bola predaná potom vyznievajú nedôveryhodne, nakoľko, ak by bola poškodená predaná za účelom uzavretia sobáša s občanom Pakistanu, nie je jasné prečo by jej takáto osoba umožnila návrat na Slovensko, kde by v prípade, že jej bolo ubližované požiadala o pomoc rodinu, prípadne štátne orgány. Nelogicky vyznieva aj tvrdenie, že jej osoba menom Rachman kúpila telefón, potom ako išli na jeho byt, nakoľko ak mala k dispozícii telefón, taktiež mohla žiadať o pomoc.
Súd neuveril ani tvrdeniu poškodenej, že bola v Anglicku dvakrát, nakoľko to nesúhlasí s lustráciou jej osoby pri prekročení štátnej hranice, z ktorej vyplýva, že opakovane chodila poškodená do Anglicka a naspäť na Slovensko, keď dňa 7.4.2014 sa vrátila na Slovensko, potom následne dňa 19.8.2014 odišla opäť z územia Slovenska letecky z Košíc, potom dňa 29.6.2015 opäť opustila územie Slovenska letecky z Košíc. Následne dňa 5.12.2015 opäť prišla na Slovensko letecky do Košíc a dňa 3.2.2016 prišla letecky na Slovensko na letisko v Bratislave.
Pokiaľ ide o výpoveď sestry poškodenej, N. C., táto tvrdila, že u obžalovaného bola len jeden deň a potom ich rozdelili a Stanislavov kamarát ju zobral preč. So sestrou nebola v kontakte, ani nevedela, že jej sestra sa v Anglicku vydala, a že chodila na Slovensko. Taktiež tvrdila, že keď odišla Marta preč, ona bola iba doma. V ďalšej časti výpovede svedkyňa uviedla, že bola nútená k prostitúcii. Jej výpoveď však ohľadne poškodenej I. Y. nijako neusvedčuje obžalovaných, nakoľko nevedela uviesť, kto ju nútil k prostitúcii a o sestre nevedela. Jej výpoveď však zároveň vyznieva rozporne, keď na jednej strane tvrdí, že so sestrou nebola v kontakte a na druhej strane tvrdí, že sa domov dostala s pomocou sestry a polície. S ohľadom na okolnosti, ako mal byť skutok vo vzťahu k poškodenej spáchaný, tak jej výpoveď obžalovaných neusvedčuje.
Rozpor súd vidí vo výpovedi poškodenej I. Y.B. aj s tvrdeniami vo výpovedi svedka U. G., nakoľko poškodená tvrdila, že nevedela po anglicky a prekladala jej Miška, pričom zároveň tvrdila, že nedostala prácu a sedela doma. V ďalšej časti výpovede zasa uviedla, že jej pomáhal vybavovať prácu E.. G. U. G. však uviedol, že keď bol u poškodenej I. Y. v Anglicku, tak keďže on nevedel po Anglicky, tak mu prekladala I. Y., ako aj že Marta pracovala. Z výpovede svedkyne W. I. vyplýva, že ak poškodená volala, tak volala iba dcére a o sebe nehovorila. Podľa názoru súdu, ak by teda bola predaná a využívaná, tak by pri telefonickom rozhovore niečo ohľadne týchto skutočností uviedla, prípadne by žiadala o pomoc. Napokon svedok W. I. tvrdil, že keď sa prvýkrát vrátila z Anglicka tak hovorila, že sa tam má dobre a aj sa tam znova vrátila. To korešponduje aj s výpoveďou svedka Tomáša Stojku po odstránení rozporu s jeho výpoveďou z prípravného konania, kde vypovedal, že pri prvej návšteve nehovorila nič zlé. To však znova poukazuje na skutočnosť, že poškodená bola na Slovensku a dobrovoľne sa vrátila do Anglicka, kde sa vydala.
Použitie zásady „in dubio pro reo“ prichádza do úvahy vtedy, keď pochybnosti ktoré vznikli v trestnom konaní o nejakej skutočnosti trvajú aj po vykonaní a zhodnotení všetkých dostupných dôkazov. Povinnosťou obžalovaného nie je dokazovať svoju nevinu, ale prezumpcia neviny vyžaduje, aby to bol štát, kto nesie v trestnom konaní dôkazné bremeno. Vykonané dôkazy musia jednoznačne a s najvyšším stupňom istoty preukazovať, že skutok uvedený v obžalobe sa stal a že práve obžalovaný je osobou,
ktorá sa žalovaného skutku dopustila. V prípade existencie akýchkoľvek rozumných pochybností je ich potrebné vykladať v prospech obžalovaného a nie naopak.
Preto po vyššie uvedom zhodnotení vykonaných dôkazov je súd toho názoru, že bolo na mieste aplikovať zásadu in dubio pro reo, ktorá prichádza do úvahy práve vtedy, ak pochybnosti, ktoré vznikli v trestnom konaní trvajú aj po vykonaní a zhodnotení všetkých dostupných dôkazov, ktoré môžu reálne prispieť k náležitému zisteniu skutkového stavu, a to v rozsahu nevyhnutnom na objektívne, stavu veci a zákonu zodpovedajúcemu spravodlivému rozhodnutiu. V danom prípade z vykonaného dokazovaniu súdu vyplynul vyššie odôvodnený záver o tom, že ku skutku kladeného obžalovaným za vinu nedošlo, a preto súd obžalovaných spod obžaloby oslobodil, nakoľko nebolo preukázané, že sa stal skutok, pre ktorí sú obžalovaní stíhaní.
Vzhľadom na neuplatnený nárok na náhradu škody, súd o ňom osobitným výrokom nerozhodoval.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho oznámenia na Okresnom súde Vranov nad Topľou. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. Rozsudok môže odvolaním napadnúť prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku, obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, okrem výroku o vine v rozsahu, v ktorom súd prijal jeho vyhlásenie, že je vinný alebo vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v obžalobe, poškodený pre nesprávnosť výroku o náhrade škody, zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci. Osoba oprávnená podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môže ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba. Po vyhlásení rozsudku sa môže oprávnená osoba odvolania výslovne vzdať.