Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

PN-6C/291/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Piešťany sudkyňou JUDr. Ingrid Šimonovou v spore žalobcov: 1. L.. O. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom A..P..C. XXXX, H., občianka SR, 2. O. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. XX, C., občianka SR a 3. A. Š., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. XXX/X, W., občan SR, žalobcovia 2., 3. zastúpení žalobkyňou 1., žalobkyňa 1. zastúpená advokátkou JUDr. Magdalénou Kuciaňovou, so sídlom Nitrianska 5, Piešťany proti žalovanej: U. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. XX, občianska SR, zastúpená advokátom JUDr. Jánom Dzianom, so sídlom Slnečná 27, Nové Mesto nad Váhom, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, takto

rozhodol:

I. Súd u r č u j e , že podielovými spoluvlastníkmi pozemkov zapísaných ako parcela registra „C“ č. XXX/X, R., o výmere XXX m2, parcela registra „C“ č. XXX/X, P. A., o výmere XXX m2 a parcela registra „C“ č. XXX/X, R. A. V. D. o výmere XXX m2, nachádzajúcich sa v katastrálnom území F., okres A., zapísaných na LV č. XXX, vedeného Okresným úradom A., katastrálny odbor s ú žalobkyňa v 1.rade, žalobkyňa v 2. rade a žalobca v 3.rade, každý v podiele 1/3-ina.

II. Vzájomná žaloba žalovanej, ktorou žiada, aby bola výlučným vlastníkom pozemku zapísaného ako parcela registra „E“ č. XXX, P. A., o výmere X.XXX m2 s a z a m i e t a .

III. Žalobcovia v 1., 2. a 3. rade m a j ú p r á v o na náhradu trov konania v celom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Žalobcovia sa prostredníctvom svojej právnej zástupkyne žalobou podanou na tunajšom súde dňa 16.09.2014 domáhali určenia, že sú podielovými spoluvlastníkmi pozemkov zapísaných ako parcela registra „C“ č. XXX/X , R., o výmere XXX m2, parcela registra „C“ č. XXX/X, P. A., o výmere XXX m2 a parcela registra „C“ č. XXX/X, R. A. V. D. o výmere XXX m2, nachádzajúcich sa v katastrálnom území F., okres A., zapísaných na LV č. XXX, vedeného Okresným úradom A., katastrálny odbor, každý v podiele 1/3-ina. Žalobu odôvodnili tým, že od roku 1957 ich právny predchodcovia nerušene užívali sporné nehnuteľnosti a odo dňa nadobudnutia práva osobného užívania k nehnuteľnostiam registráciou Dohody o zriadení práva osobného užívania pozemku zo dňa 05.06.1978 užívali pozemky ako oprávnení držitelia a užívatelia. Od 01.01.1992 ich užívajú ako vlastníci, kedy sa zo zákona (§ 872 Obč. zák.) stali výlučnými vlastníkmi uvedených nehnuteľností, a to v dôsledku zákonnej zmeny práva osobného užívania nehnuteľností na vlastnícke právo. Správa katastra A. listom zo dňa 22.02.2008 žalobcom oznámila, že v LV č. XXX vyznačila poznámku: „ hodnovernosť údajov o vlastníckom práve k nehnuteľnostiam zapísaných ako parcely registra „C“, parc. č. XXX/X, XXX/X, XXX/X zapísaným v LV v katastri nehnuteľností je vyvrátená, duplicitné vlastníctvo, viď. LV č. XXXX a podľa § 71 ods. 3 zák. č. 162/1995 Z.z. sa takéto údaje nesmú používať.“ Žalobcovia majú teda naliehavý právny záujem na určení, že sporné nehnuteľnosti sú v ich výlučnom vlastníctve, vzhľadom na ohrozenie ich vlastníckeho práva zo strany žalovanej, ktorej rovnako svedčí zápis vo verejnej evidencii nehnuteľností - v katastri

nehnuteľností. V danej situácii je nevyhnutné a žiaduce, aby zápis v katastri nehnuteľností bol súladný so stavom skutočným a právnym. Bez určenia, či vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam žalobcom patrí, resp. nepatrí, nie je možné túto nápravu vykonať, v dôsledku čoho je právne postavenie žalobcov neisté a ich vlastnícke právo ohrozené.

2. Žalovaná sa prostredníctvom svojho právneho zástupcu k podanej žalobe vyjadrila písomným podaním zo dňa 22.10.2014, v ktorom žiadala, aby súd určil, že je výlučnou vlastníčkou parciel registra „E“ č. XXX/X, P. A., vo výmere XXX O.2 , parc. č. XXX/X, P. A., vo výmere XX m2, parc. č. XXX, P. A., vo výmere XXX m2 a parc. č. XXX, P. A., vo výmere X.XXX m2, s odôvodnením, že sporné nehnuteľnosti boli od roku 1940 vo vlastníctve V. Ž. a O. Ž., pričom v roku 1953 Rozsudkom Ľudového súdu v Piešťanoch č. T86/53, právneho predchodcu žalovanej komunisti uväznili a celý jeho majetok, teda aj predmetné pozemky ukradli a rozdali. Rodine žalovanej nezostalo ani na chleba. Uznesením Okresného súdu v Trnave č. Nt7/69, zo dňa 09.06.1969, právoplatným dňa 21.07.1969, v zmysle rehabilitačného zákona č. 82/1968 Zb. bolo odsúdenie V. Ž. zahladené a súčasne súd zrušil výrok o vedľajšom treste - prepadnutie majetku. Rozsudkom Najvyššieho súdu v Prahe č. 8Tz/112/69 zo dňa 18.03.1970 bol právny predchodca žalovanej plne súdne rehabilitovaný a toto hanebné odsúdenie a okradnutie právneho predchodcu žalovanej bolo v celom rozsahu zrušené. Nakoľko Správa katastra v A. nechcela spätnú zmenu vlastníctva vykonať, V. Ž. žiadal o pomoc na Okresnom súde v Trnave a správa katastra až na základe žiadosti V. Ž. na Štátnom notárstve v Trnave a na základe zápisnice napísanej na OS Trnava dňa 25.07.1990 zapísala predmetné nehnuteľnosti na LV č. XXXX s uvedenou poznámkou.

3. Uznesením vyhlásením na pojednávaní konanom dňa 13.12.2016 za prítomnosti strán súd vylúčil vzájomnú žalobu žalovanej, ktorou žiada, aby bola výlučnou vlastníčkou parciel registra „E“ parc. č. XXX/ X, P. A., o výmere XXX m2, parc. č. XXX/X, P. A., o výmere XX m2 a parc. č. XXX, P. A., o výmere XXX m2 na samostatné konanie s odôvodnením, že uvedené nehnuteľnosti nesúvisia s predmetom prebiehajúceho sporu.

4. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobkyne 1. na základe návrhu jej právnej zástupkyne, oboznámením sa s obsahom súdneho spisu a zistil nasledovný skutkový stav.

5. Z výpisu z LV č. XXXX vyplýva, že žalovaná je výlučnou vlastníčkou nehnuteľností nachádzajúcich v kat. úz. F., obec F., a to parciel registra „E“ parc. č. XXX/X, P. A., o výmere XXX m2, parc. č. XXX/X, P. A., o výmere XX m2, parc. č. XXX, o výmere XXX m2 a parc. č. XXX, P. A., vo výmere X.XXX m2. Z časti „B“ predmetného listu vlastníctva vyplýva poznámka: „ hodnovernosť údajov o vlastníckom práve k parc.č. XXX a XXX v KN je spochybnená, duplicitné vlastníctvo viď. U. Č.. XXX, XXX, XXX V. XXX.“.

6. Z výpisu z LV č. XXX vyplýva, že žalobcovia sú podielovými spoluvlastníkmi, každý v 1/3-ine nehnuteľností nachádzajúcich sa v kat. úz. F., obec F., a to parciel registra „C“ parc. č. XXX/X, R., o výmere XXX m2, parc. č. XXX/X, P. A., o výmere XXX m2, parc. č. XXX/X, R..A.. V. D.W. o výmere XXX m2. Z časti „B“ predmetného LV vyplýva poznámka: „ hodnovernosť údajov o vlastníckom práve k parc. č. XXX/X, XXX/X V. XXX/X v KN je spochybnená, duplicitné vlastníctvo viď. LV č. XXXX.“.

7. Podľa Darovacej zmluvy a Zmluvy o zriadení vecného bremena, ktorá bola zavkladovaná do katastra nehnuteľností dňa 16.02.2004 darujúci M. Š.I., nar. XX.XX.XXXX a žalobkyňa 1. darovali žalobcom 2., 3. sporné nehnuteľnosti, darujúci M. Š. daroval 1/2-icu obdarovaným, a to každému rovným dielom po 1/4-ine a žalobkyňa 1. darovala zo svojho spoluvlastníckeho podielu v 1/2-ici žalobcom 2., 3. každému podiel 1/3-ina.

8. Z rozhodnutia Štátneho notárstva v Trnave č. 5D/282/91 - 15 zo dňa 06.03.1992 vyplýva, že po poručiteľke I. Š., zomr. XX.XX.XXXX žalobkyňa 1. zdedila sporné nehnuteľnosti v podiele 1/2-ica, bez výplaty ostatným spoludedičom.

9. Na základe Dohody o zriadení osobného užívania pozemku zo dňa 05.06.1978 registrovanej Štátnym notárstvom v Trnave dňa 09.06.1978 bolo zriadené právo osobného užívania predmetných nehnuteľností právnymi predchodcami žalobcov. Z obsahu dohody vyplýva, že predmetné pozemky, vlastnícky patriace Čsl. štátu boli právnym predchodcom žalobcov pridelené do osobného užívania právoplatným rozhodnutím finančného odboru Okresného národného výboru v Trnave zo dňa

16.05.1978, č.j. Fin.4/185-1978. Právo osobného užívania pozemkov sa zriadilo za úhradu 3.404,-Kčs. Z kópie poštovej poukážky vyplýva uhradená čiastka vo výške 3.404,-Kčs.

10. Podľa výpisu z pozemkovej knihy vložka č. XX v časti „A“ majetková podstata je pod radovým číslom 7. zapísaná parcela č. XXX, F.V. A. A., vo výmere X.XXX m2. Pod radovým číslom 11. a,b v časti „B“ vlastníctvo, sú ako vlastníci zapísaní V. Ž. v 1/2-ici a O. Ž. v 1/2-ici, titulom dedenia D447/40. Pod radovým číslom 16. je uvedený zápis dňa 12.04.1954 podľa ktorého, sa na základe Rozsudku súdu č. T86/53 vložilo vlastnícke právo predmetného pozemku pre Čsl. štát - v správe MNV v F.. Pod radovým číslom 19. sa vyznačila zmena operatívnej správy predmetného pozemku pre ONV odbor pôdohospodársky A. v 1/2-ici. Pod radovým číslom 21. sa vložilo vlastnícke právo titulom výkupu 1/2- ice Ž. - B11/b pre Čsl. štát v správe odboru pôdohospod. rady ONV v A.h v 1/2-ici.

11. Rozsudkom Ľudového súdu v A. č. T 86/53 - 37 zo dňa 09.04.1953 bol V. Ž. uznaný vinným pre trestný čin ohrozenia jednotného hospodárskeho plánu podľa § 135 ods. 1,2 Trestného zákona a na základe § 283 Trestného poriadku sa nariadilo zaistenie jeho celého hnuteľného a nehnuteľného majetku. Zaistenie postihlo všetok majetok V. Ž.. Okresný súd v Trnave Uznesením č. Nt7/69 zo dňa 09.06.1969 odsúdenie V. Ž. Rozsudkom Ľudového súdu v A., zo dňa 09.04.1953 č. T86/53 zahladil a výrok o vedľajšom treste prepadnutia majetku zrušil. Najvyšší súd v Prahe Rozsudkom č.8Tz/112/69 zo dňa 18.03.1970 vyslovil, že Rozsudkom vydaným Ľudovým súdom v A. č. T86/53 dňa 09.04.1953 bol porušený zákon, tento rozsudok v celom rozsahu zrušil a zrušil tiež ďalšie rozhodnutia obsahovo nadväzujúce na zrušený rozsudok.

12. Z podania V. Ž. zo dňa 28.07.1969 adresovaného Štátnemu notárstvu v Trnave vyplýva, že V. Ž. žiadal o vymazanie konfiškácie jeho nehnuteľného majetku podľa právoplatného uznesenia Okresného súdu v Trnave. Predseda Okresného súdu v Trnave, JUDr. Ľubomír Bundzel spísal dňa 25.07.1990 za prítomnosti V. Ž. zápisnicu vedenú pod Spr. 1652/90, v ktorej opísal skutkový stav týkajúci sa zhabaného majetku pána V. Ž..

13. Z Osvedčenia o dedičstve sp.zn. 20D/589/2007 zo dňa 29.05.2007 vyplýva, že po poručiteľovi V. Ž., zomr. XX.XX.XXXX zdedila nehnuteľnosti v kat. úz. F., zapísané na LV č. XXXX jeho pozostalá manželka, a to v podiele 2/4-iny, O. Ž. v podiele 1/4-ina a žalovaná v podiele 1/4-ina. Podľa Osvedčenia o dedičstve sp.zn. XXD/XXX/XXXX zo dňa 24.05.2007 po poručiteľke O. Ž., zomr. XX.XX.XXXX zdedila predmetné nehnuteľnosti žalovaná bez povinnosti výplaty ostatným spoludedičom.

14. Žalobkyňa 1. vo svojej výpovedi uviedla, že okolo roku 1957 boli v rámci parcelácie pridelené sporné pozemky jej starému otcovi, pričom tieto pozemky užívajú dodnes. V roku 1959 sa nasťahovali do domu, v ktorom do dnešného dňa býva jej otec, ktorý má doživotné právo užívania, bolo to v roku 1959, kedy bol dom skolaudovaný, ona mala 5 rokov. Osobne jej je ľúto, že prebiehajú spory medzi rodinami, bolo ublížené obom stranám, tak ako predkom žalovanej, tak aj jej starej mame, ktorej tiež boli zabrané pozemky a ona patrí už do II. generácie ľudí, ktorých sa tento problém týka. Žalobcovia sú súrodenci a sporné pozemky majú v podielovom spoluvlastníctve, ktoré celé tie roky užívajú a po celý čas boli v dobrej viere, že im parcely vlastnícky patria až dokedy sa dozvedeli o duplicite na základe upozornenia katastra.

15. Právna zástupkyňa žalobcov uviedla, že z predloženého upovedomenia komisie pre úpravu pozemkov zo dňa 22.11.1957 vyplýva, že O. C. boli zabrané pozemky a pridelené do užívania sporné pozemky, a to v súlade s vládnym nariadením č. 47/1955 a Vyhlášky č. 212/1955. Predložila súdu i Dohodu o zriadení práva osobného užívania k pozemku zo dňa 05.06.1978 a uviedla, že podľa týchto predložených listín žalobcovia preukázali, že sporné pozemky boli pridelené právnym predchodcom súčasných žalobcov v súlade s vtedy platným právom. Uviedla, že bolo ublížené bývalým režimom obom stranám, avšak v prípade druhej strany bola možnosť domáhať sa svojho nároku v zmysle zákona č. 119/1990 Z. z. v rámci reštitúcie a taktiež aj v zmysle zákona č. 229/1991 Z. z. a zákona č. 503/2003 Z. z.. Pokiaľ tak zo strany žalovanej nebolo učinené je potrebné zvážiť domáhať sa svojho nároku inou cestou. Ďalej uviedla, že v danom prípade prichádza do úvahy aj inštitút vydržania, keďže tak predchodcovia žalobcov, ako aj súčasní žalobcovia v dobrej viere a dobromyseľne užívali pridelené pozemky, že sú ich vlastné a to minimálne do roku 2008, kedy správa katastra oznámila duplicitu.

16. Právny zástupca žalovanej uviedol, že nepovažuje za rovnocenné poškodenie práv titulom pridelenia pôdy a titulom prepadnutia majetku. Toto sa nedá porovnávať. Ďalej uviedol, že žalovaná a jej právny predchodcovia nemali prečo žiadať o vrátenie pozemkov v reštitúcii, pretože majetok, ktorý bol predchodcovi žalovanej zhabaný, mu mal byť automaticky vrátený, a to na základe rozsudku Najvyššieho súdu, ktorým bol rozsudok Ľudového súdu v Piešťanoch v celom rozsahu zrušený, a teda nebol dôvod podania žiadosti o vrátenie zhabaných nehnuteľností, nakoľko orgány štátu mali na základe rozsudkov automaticky obnoviť vlastníctvo právneho predchodcu žalovanej k spornému pozemku.

17. Podľa názoru právnej zástupkyne žalobcov zákon o súdnej rehabilitácii č. 119/1990 Z. z. práve hovorí o situácii v danom prípade, a to v § 2, podľa ktorého právoplatné odsudzujúce súdne rozhodnutia vyhlásené v čase od 25.02.1948 do 01.01.1990 sa zrušujú. V zmysle ust. § 6 zákona č. 229/1991 Z. z. oprávneným osobám sa vydajú nehnuteľnosti, ktoré prešli na štát alebo inú právnickú osobu v dôsledku po a) výroku o prepadnutí majetku. Napriek zrušujúcemu rozsudku, ktorým bol odsudzujúci rozsudok zrušený, nebol právnemu predchodcovi žalovanej reálne vrátený majetok a preto po roku 1990 zákon, resp. zákony, ktoré citovala umožňovali a stanovovali podmienky vrátenia majetku. Posledným zákonom bol zákon č. 503/2003 Z. z. o navrátení vlastníctva k pozemkom, ktorý v § 5 pod bodom 1 stanovuje, že právo na navrátenie vlastníctva k pozemku môže uplatniť oprávnená osoba do 31.12.2004 na obvodnom pozemkovom úrade, v ktorého obvode vlastnila pozemok, po splnení podmienok. Neuplatnením práva v lehote, právo zanikne. V § 6 tento zákon hovorí, že vlastníctvo k pozemkom, alebo k jeho častiam nemožno navrátiť, ak je pozemok vo vlastníctve fyzickej osoby, v ods. 2 § 6 stanovuje, že takejto oprávnenej osobe sa prevedú do vlastníctva bezodplatne pozemky vo vlastníctve štátu v primeranej výmere a bonite, v akej boli pôvodné pozemky. Spory medzi stranami sa začali až po podaní žaloby.

18. Podľa § 137 písm. c) CSP, žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.

19. Predmetom sporu je nárok žalobcov a vzájomná žaloba žalovanej o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam špecifikovaných v žalobnom návrhu. Svoje vlastnícke právo žalobcovia odvodzujú od svojich právnych predchodcov, od ktorých sporné pozemky nadobudli titulom darovania. Žalovaná odvodzuje svoje vlastnícke právo od svojich právnych predchodcov titulom dedenia.

20. Súd sa oboznámil s Rozsudkom Okresného súdu Piešťany č.k. 4C/52/2008 - 259 zo dňa 29.06.2012, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 10.05.2013 a zistil, že v konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. 4C/52/2008 bolo predmetom sporu určenie vlastníctva k nehnuteľnosti. Žalobkyňou v 1. rade bola U. Y. ( žalovaná), žalobkyňou v 2. rade bola nesvojprávna O. Ž. a žalobkyňou v 3. rade O. Ž.. Žalovanou stranou bola agentúra H., Z..F..P.. so sídlom v A.. V tomto konaní sa súd zaoberal skutkovými okolnosťami v súvislosti so zhabaným majetkom právneho predchodcu žalovanej ( V. Ž.) a v rámci vykonaného dokazovania bolo súdu predložené písomné vyjadrenie Ministerstva spravodlivosti SR č. S-1810/69 - P/0 zo dňa 14.10.2007 adresovaného V. Ž., z ktorého vyplýva, že Ministerstvo preskúmalo žiadosť V. Ž. zo dňa 29.07.1969 o odškodnenie za vedľajší trest prepadnutia majetku uloženého Rozsudkom Ľudového súdu v Piešťanoch zo dňa 09.04.1953 a podľa § 26 ods. 2 zák. č. 82/1968 Zb. o súdnej rehabilitácii sa rozhodlo vrátiť V. Ž. z prepadnutého majetku do vlastníctva nehnuteľnosti, a to 1/2-icu nehnuteľnosti zapísanej v katastri obce F., vo vložke č. XXXX a to parc. č. XX, W. vo výmere XXX m2, parc. č. XX, W. Z. W., vo výmere XXX m2, parc. č. XX, R., vo výmere XXXX m2 a parc. č. XX, W. Z. W., vo výmere XXX m2. Ministerstvo súčasne V. Ž. oznámilo, že mu nemohlo vrátiť aj ostatné prepadnuté nehnuteľnosti, lebo tieto netvoria už osobné vlastníctva, ani nemôžu byť v osobnom užívaní, taktiež mu nemohla byť poskytnutá náhrada za prepadnuté a realizované hnuteľnosti. Tiež nemohlo byť vyhovené jeho žiadosti o vrátenie, príp. náhradu za ďalšie prepadnuté nehnuteľnosti, pretože podľa § 27 ods. 1 písm. f) zák. č. 82/1968 Zb. vrátiť, alebo poskytnúť náhradu za prepadnuté nehnuteľnosti možno len vtedy, ak tieto môžu byť v osobnom vlastníctve. Poskytnutie náhrady je konečné.

21. Podľa § 2 zák. č. 119/1990 Zb. o súdnej rehabilitácii, právoplatné odsudzujúce súdne rozhodnutia vyhlásené v čase od 25. februára 1948 do 1. januára 1990, týkajúce sa skutkov spáchaných po 5. máji 1945 sa zrušujú zo zákona.

22. Podľa § 1 zák. č. 82/1968 Zb. o súdnej rehabilitácii, účelom tohto zákona je umožniť rýchle preskúmanie prípadov osôb protiprávne odsúdených v dôsledku porušovania zákonnosti na úseku

trestného konania, odstrániť priamo zo zákona niektoré neprimerané tvrdosti pri používaní represie, zabezpečiť neprávom odsúdeným osobám spoločenskú rehabilitáciu a primerané hmotné odškodnenie a vyvodiť zo zistených nezákonností dôsledky proti osobám, ktoré sa na nich podieľali.

23. Podľa § 26 ods. 1, 2 zák. č. 82/1968 Zb., účelom zákona je umožniť rýchle preskúmanie prípadov osôb protiprávne odsúdených v dôsledku porušovania zákonnosti na úseku trestného konania, odstrániť priamo zo zákona niektoré neprimerané tvrdosti pri používaní represie, zabezpečiť neprávom odsúdeným osobám spoločenskú rehabilitáciu a primerané hmotné odškodnenie a vyvodiť zo zistených nezákonností dôsledky proti osobám, ktoré sa na nich podieľali.

24. Podľa § 27 ods. 1 písm. f) zák. č. 82/1968 Zb., nárok na odškodnenie zahŕňa vrátenie vecí alebo majetku, ak bol uložený trest prepadnutia veci alebo trest prepadnutia majetku; ak vrátenie nie je dobre možné alebo účelné, nahradia sa veci peniazmi; za hnuteľné veci, ktoré môžu byť v osobnom vlastníctve, poskytne sa náhrada zodpovedajúca skutočnej škode, za ostatné hnuteľné veci sa poskytne primerané odškodnenie; náhrada za nehnuteľné veci sa spravuje predpismi o náhradách pri vyvlastnení. Nehnuteľné veci, ktoré nemôžu byť v osobnom vlastníctve alebo v osobnom užívaní, nemusia sa vrátiť ani sa za ne nemusí poskytnúť náhrada.

25. Podľa § 123 Občianskeho zákonníka v znení platnom do 31.12.1982 veci, ktoré sú určené pre osobnú potrebu občanov, prevádzajú sa zo socialistického spoločenského vlastníctva do ich osobného vlastníctva alebo sa im prenechávajú do osobného užívania.

26. Podľa § 127 Občianskeho zákonníka v znení platnom do 31.12.1982, v osobnom vlastníctve sú predovšetkým príjmy a úspory z práce a zo sociálneho zabezpečenia. V osobnom vlastníctve sú ďalej najmä veci domácej a osobnej potreby, rodinné domčeky a rekreačné chaty.

27. Podľa § 133, § 134 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení platnom do 31.12.1982, osobné vlastníctvo k veci možno nadobudnúť kúpou, darom alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností ustanovených zákonom. K zmluve o prevode nehnuteľnosti je potrebná jej registrácia štátnym notárstvom. Vlastníctvo prechádza registráciou zmluvy.

28. Podľa § 4 ods. 1 zák. č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku, oprávnenou osobou je štátny občan Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky, ktorý má trvalý pobyt na jej území a ktorého pôda, budovy a stavby patriace k pôvodnej poľnohospodárskej usadlosti prešli na štát alebo na iné právnické osoby v dobe od 25. februára 1948 do 1. januára 1990 spôsobom uvedeným v § 6 ods. 1.

29. Podľa § 6 ods. 1, písm. a) zák. č. 229/1991 oprávneným osobám sa vydajú nehnuteľnosti, ktoré prešli na štát alebo na inú právnickú osobu v dôsledku výroku o prepadnutí majetku, prepadnutí veci alebo zhabaní veci v trestnom konaní, prípadne v trestnom konaní správnom podľa prvších predpisov, ak bol výrok zrušený podľa osobitných predpisov. Podľa odseku 2, obdobne sa postupuje aj v prípadoch, keď fyzickým osobám vznikol nárok na vyňatie poľnohospodárskeho majetku z konfiškácie podľa osobitných predpisov. Za osoby, ktorým vznikol nárok na vyňatie poľnohospodárskeho majetku z konfiškácie podľa osobitných predpisov, treba považovať na účely tohto zákona aj štátnych občanov Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky, ktorí majú trvalý pobyt na území Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky a ktorým sa skonfiškoval poľnohospodársky majetok a neboli odsúdené podľa osobitných predpisov. Pokiaľ tento majetok bol už pred rozhodným obdobím pridelený v rámci predpisov o pozemkových reformách, rieši sa nárok týchto oprávnených osôb podľa § 12, ak došlo k odňatiu prídelu postupom uvedeným v odseku 1.

30. Podľa § 9 ods. 1, 2, 4, 7 zák. č. 229/1991 Zb. nárok uplatní oprávnená osoba na pozemkovom úrade a zároveň vyzve povinnú osobu na vydanie nehnuteľností. Povinná osoba uzavrie s oprávnenou osobou do 60 dní od podania výzvy dohodu o vydaní nehnuteľností. Dohoda podlieha schváleniu pozemkovým úradom formou rozhodnutia vydaného v správnom konaní. Ak k dohode podľa odseku 1 nedôjde, rozhodne o vlastníctve oprávnenej osoby k nehnuteľnosti pozemkový úrad. Proti rozhodnutiu pozemkového úradu podľa odsekov 4až 6 možno podať opravný prostriedok na súd.

31. Podľa § 13 ods. 1 zák. č. 229/1991 Zb. právo na vydanie nehnuteľnosti podľa § 6 môže oprávnená osoba uplatniť do 31.12.1992. V prípade uvedenom v § 6 ods. 1 písm. a) začne osemnásťmesačná lehota plynúť a odo dňa právoplatnosti rozhodnutia, ktorým bol výrok zrušený, ak dôjde k tomuto rozhodnutiu po dátume účinnosti tohto zákona. Neuplatnením práva v lehote právo zanikne. Lehoty na predkladanie písomných dôkazov v konaní pred pozemkovým úradom sa spravujú všeobecnými predpismi o správnom konaní.

32. Z výsledkov vykonaného dokazovania mal súd nesporne preukázané, že právny predchodca žalovanej bol zbavený vlastníckeho práva k sporným nehnuteľnostiam na základe odsúdenia Ľudového súdu v Piešťanoch. Bol preto oprávnenou osobou na vydanie nehnuteľností podľa § 6 ods. 1 písm. a) zák. č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku. Podľa citovanej právnej úpravy si právny predchodca žalovanej teda mohol uplatniť nárok na vydanie predmetných nehnuteľností postupom podľa reštitučných predpisov. Nevyužitím možnosti domáhať sa obnovenia vlastníckeho práva spôsobom a v lehotách upravených reštitučnými predpismi však došlo ku zániku, teda preklúzii tohto práva. Reštitučný predpis, konkrétne zákon č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku je všeobecným predpisom vo vzťahu špeciality. Preto v prípade potreby riešenia určitého právneho vzťahu podľa špeciálnej úpravy ( čo je i prejednávaný spor), nemožno na súde uplatniť nárok podľa všeobecných predpisov, pretože určovacou žalobou sa obchádza zmysel a účel reštitúcie. Špeciálna reštitučná úprava vylučuje naliehavý právny záujem na určení vlastníctva tam, kde je možné uplatniť si nárok podľa týchto predpisov. Ak neboli všetky pozemky právnemu predchodcovi žalovanej vrátené, nič mu nebránilo uplatniť si svoj nárok v rámci reštitučného konania, čo však neurobil, pričom tvrdenie žalovanej, že nebol dôvod zo strany jej právneho predchodcu na uplatnenie si takéhoto nároku s poukazom na oslobodzujúci rozsudok Najvyššieho súdu neobstojí, pretože tak rozsudok Najvyššieho súdu, ako aj zápisnica spísaná na Okresnom súde Trnava, na ktorú sa žalovaná odvoláva, nemôžu v žiadnom prípade nahrádzať zákonmi predpísané doklady, ktorými boli buď dohoda registrovaná štátnym notárom, dohoda schválená pozemkovým úradom formou rozhodnutia, rozhodnutie pozemkového úradu o vlastníctve alebo rozhodnutie súdu. Zákon č. 119/1990 Zb. upravoval postup pri riešení reštitúcií a zákon č. 87/1991 Zb. o mimosúdnych rehabilitáciách jednoznačne upravoval nároky bývalých odsúdených, ktorých odsúdenie bolo zrušené a prepadnuté veci nedostali späť, títo odsúdení si teda museli uplatniť svoje nároky podľa týchto zákonov, v ktorých boli zakotvené presné termíny, resp. lehoty, ako aj spôsob pod následkom preklúzie lehoty. S poukazom na uvedené, súd dospel k záveru, že žalovaná nepreukázala svoje tvrdenia ohľadom jej nároku na určenie vlastníckeho práva k sporným nehnuteľnostiam, preto súd jej vzájomnú žalobu ako nedôvodnú zamietol, pričom žalobcom v celom rozsahu vyhovel, keď mal na základe vykonaného dokazovania preukázané, že ich právnym predchodcom boli zákonným spôsobom pridelené do užívania sporné pozemky, a to v súlade s vládnym nariadením č. 47/1955 Zb. a Vyhlášky č. 212/1955 Zb. Predchodcovia žalobcov pridelené nehnuteľnosti užívali v dobrej viere s tým, že im tieto vlastnícky patria, pričom v tomto dobromyseľnom užívaní nehnuteľností pokračovali i súčasní žalobcovia.

33. Súd ďalej uvádza, že v prípade, ak sa v odôvodnení nezaoberal konkrétnou námietkou účastníkov konania, urobil tak preto, že daný argument a taktiež odpoveď naň nepovažoval pre rozhodnutie za rozhodujúce (Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A, s.12, § 29; Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997; Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998).

34. Všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu (prvostupňového, ale aj odvolacieho), ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces (Uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV.ÚS 115/03 z 3. júla 2003).

35. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

36. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

37. O trovách konania súd rozhodol podľa vyššie citovaných zákonných ustanovení a v konaní úspešným žalobcom priznal právo na náhradu trov konania v celom rozsahu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia, cestou podpísaného súdu, ku Krajskému súdu v Trnave, dvojmo.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b)súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.