Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

18C/398/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prievidza, sudkyňou JUDr. Zuzanou Kotríkovou v právnej veci žalobcu: KRUK Česká a Slovenská republika, s.r.o., IČO: 247 85 199, so sídlom Hradec Králové, Československé armády č. 954/7, právne zastúpeného Advokátskou kanceláriou Gallo s.r.o., so sídlom Jilemnického 30, 036 01 Martin, proti žalovanému: D. Q., narodený XX.X.XXXX, trvale bytom C. XXX/XX, U., o zaplatenie 8.610,57 EUR s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Súd žalobu z a m i e t a .

II. Žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

1.Žalobca sa žalobou, doručenou tunajšiemu súdu dňa 23.12.2015, domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 8.610,57 EUR s príslušenstvom, titulom nesplateného úveru od Slovenskej sporiteľne, a.s. (ďalej len SLSP, a.s.). V podanej žalobe uviedol, že SLSP, a.s. uzavrela dňa 29.03.2012 so žalovaným Zmluvu o splátkovom úvere číslo: XXXXXXXXXX, na základe ktorej sa zaviazala poskytnúť žalovanému úver vo výške 6.000,- EUR, ktorý sa žalovaný zaviazal splácať v pravidelných mesačných splátkach v sume 107,70 EUR, po dobu 120 mesiacov. Vzhľadom k tomu, že žalovaný úver neuhradil tak, ako sa zmluvne zaviazal, dostal sa do omeškania, právny predchodca žalobcu výzvou z 2.11.2015 vyzval žalovaného na úhradu celej dlžnej sumy. Pohľadávka vrátane jej príslušenstva bola na žalobcu postúpená zmluvou o postúpení pohľadávok z 29.10.2014, istina činila 6 000,- EUR a príslušenstvo zmluvný úrok 1810,33 EUR, zmluvný úrok z omeškania 697,03 EUR a poplatky 103,21 EUR.

2.Žalovaný sa k žalobe nevyjadril, žalobu a ostatné súdne písomnosti mu súd doručoval podľa § 116 ods. 1 a § 106 ods. 3 Civilného sporového poriadku ( ďalej len , súd konal a rozhodol v jeho neprítomnosti.

3.Súd vykonal dokazovanie prednesom právneho zástupcu žalobcu a oboznámením sa s listinnými dôkazmi a to zmluvou o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 29.03.2012 vrátane VOP, oznámením SLSP, a.s. o vyhlásení mimoriadnej splatnosti zo dňa 05.06.2014 spolu s doručenkou, výzvou 29.03.2012 bez doručenky, oznámením o postúpení pohľadávky SLSP a.s. zo dňa 11.11.2014, predžalobnou výzvou žalobcu zo dňa 02.11.2015, písomným vyjadrením žalobcu, výpisom z účtu žalovaného, Zmluvou o postúpení pohľadávok z 29.10.2014.

4. Na základe vykonaného dokazovania súd zistil tento skutkový stav:

Právny predchodca žalobcu (SLSP, a.s.) ako veriteľ a žalovaný ako dlžník uzavreli dňa 29.03.2012 zmluvu o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej veriteľ poskytol žalovanému úver vo výške 6000,- EUR, ktorý bol úročený fixnou úrokovou sadzbou 14,90 % ročne. Uvedený úver sa žalovaný zaviazal splácať v mesačných splátkach po 107,57 EUR, vždy k 25. dňu kalendárneho mesiaca, s počtom splátok 120, pričom prvá splátka bola splatná 25.05.2012 a posledná splátka mala byť v zmysle zmluvy splatná dňa 25.04.2022. Ročná percentuálna miera nákladov (RPMN) predmetného úveru bola vo výške 17,86 % a priemerná RPMN vo výške 13,49 %; žalovaná tak mala celkovo splatiť veriteľovi sumu 12.460,68 EUR.

Podľa čl. II zmluvy, dlžník je povinný platiť banke spracovateľský poplatok vo výške 169,- EUR jednorazovo, poplatok za správu úveru vo výške 2,99 EUR mesačne a poplatok za poistenie k úveru 3,64 EUR mesačne. .

Písomnou výzvou zo dňa 20.02.2013 SLSP, a.s. oznámila žalovanému, že ku dňu 31.01.2013 je v omeškaní so splácaním poskytnutého úveru v sume 389,98 EUR a súčasne vyzvala žalovaného na zaplatenie dlžnej sumy do 10 dní od doručenia tejto výzvy, doručenku resp. iný doklad preukazujúci doručenie tejto výzvy žalovanému žalobca do konania nepredložil.

Oznámením o vyhlásení mimoriadnej splatnosti SLSP, a.s. z 05.06.2014, doručovaným žalovanému a uložením tejto zásielky na pošte 09.06.2014m SLSP, a.s. oznámila žalovanému, že nastal prípad porušenia v zmysle bodu 7.6.1 písm. a) VOP a vyhlásila tak mimoriadnu splatnosť poskytnutého úveru ku dňu 04.06.2014 a súčasne vyzvala žalovaného na zaplatenie dlžnej sumy 8002,73 EUR do 15 dní od doručenia tejto výzvy, zároveň vyhlásila mimoriadnu splatnosť úveru k 04.06.2014.

Písomným oznámením zo dňa 11.11.2014 SLSP, a.s., oznámila žalovanému, že pohľadávku voči nemu vo výške 8610,57 EUR, vzniknutú z predmetnej úverovej zmluvy, postúpila na žalobcu.

Písomným podaním doručeným súdu na výzvu súdu dňa 08.08.2016 žalobca oznámil, že uplatnená suma 8.610,57 EUR pozostáva z istiny vo výške 6000,- EUR, úrokov vo výške 1810,33 EUR, z poplatkov 103,21 EUR a úroku z omeškania vo výške 697,03 EUR.

Právny zástupca žalobcu na pojednávaní napriek výzve súdu aby preukázal svoju aktívnu vecnú legitimáciu v spore na žalobe zotrval, žiadal jej vyhovieť v plnom rozsahu. Vo svojom prednese súdu uviedol, že všetky písomnosti, týkajúce sa predovšetkým zosplatnenia úveru boli žalovanému doručované na adresu uvedenú v zmluve, pričom tieto zásielky sa vracali žalobcovi ako nedoručené. Všetky listinné dôkazy, vzťahujúce sa k uzatvorenej zmluve boli žalobcom v konaní predložené a žalobca nad rámec týchto dôkazov ďalšou dokumentáciou nedisponuje.

5. Po právnej stránke súd vec posúdil podľa týchto ustanovení:

Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení platnom v čase uzavretia zmluvy (ďalej len zák.č. 129/2010 Z. z.), spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie

peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

Podľa § 497 zákona č. 513/1991 Zb. v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 524 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „Občiansky zákonník“), veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému.

Podľa § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách v znení neskorších predpisov, v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy (ďalej len „zákon o bankách“), ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len "postupník"), aj bez súhlasu klienta. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

6.Vykonaným dokazovaním má súd preukázané, že v prejednávanej veci sa žalobca ako postupník domáha voči žalovanému zaplatenia sumy 8610,57 EUR s príslušenstvom, pričom ide o pohľadávku, ktorú mal nadobudnúť na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 29.10.2014 od postupcu, právneho predchodcu žalobcu, Slovenskej sporiteľne a.s., ( SLSP a.s.) IČO: 00 151 653, ktorá je bankou. Zo Zmluvu o postúpení pohľadávky z 29.10.2014 žalobca do konania predložil rovnako ako ním označené oznámenie o postúpení pohľadávky. Pohľadávka vznikla na základe zmluvy o splátkovom úvere uzatvorenej medzi právnym predchodcom žalobcu, Slovenskou sporiteľňou a.s., IČO: 00 151 653 a žalovaným podľa zákona o spotrebiteľských úveroch v spojení s Obchodným a Občianskym zákonníkom. Súd sa v prvom rade zaoberal otázkou aktívnej vecnej legitimácie žalobcu, pričom v tejto súvislosti poznamenáva, že súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu aj v prípade, že ju žiaden z účastníkov konania nenamieta. Aktívnou vecnou legitimáciou sa pritom rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva subjektu - žalobcovi ním uplatňované právo (nárok), respektíve mu vyplýva procesné právo si tento hmotnoprávny nárok uplatňovať. Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej (existencia tvrdeného práva na strane žalobcu ), alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného) je imanentnou súčasťou každého súdneho konania. Súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žalobca nie je aktívne legitimovaný na podanie tejto žaloby, nakoľko súdu ku dňu vyhlásenia rozhodnutia nepreukázal svoju aktívnu vecnú legitimáciu. Súd v tejto súvislosti uvádza, že žalobca resp. jeho zástupca bol súdom vyzývaný na predloženie relevantných dôkazov v konaní, pričom relevantný dôkaz preukazujúci jeho aktívnu legitimáciu v konaní z titulu postúpenia pohľadávky súdu do rozhodnutia vo veci samej nepredložil a uviedol, že všetky dôkazy (ktorými on disponuje), preukazujúce jeho aktívnu vecnú legitimáciu v spore súdu predložil.

Právna úprava postúpenia pohľadávky je všeobecne upravená v § 524 Občianskeho zákonníka a spočíva v tom, že do existujúceho záväzku namiesto doterajšieho veriteľa (postupcu) vstúpi nový veriteľ (postupník) na základe zmluvy uzatvorenej medzi nimi. Postúpením pohľadávky teda dochádza k zmene v osobe veriteľa tak, že novým veriteľom sa stane postupník a nadobúda pohľadávku s príslušenstvom a právami s ňou spojenými. Pri tzv. bankových úveroch, kde postupcom je banka, je zároveň pre

platné postúpenie pohľadávky nutné dodržať podmienky stanovené v ustanovení § 92 ods. 8 zákona o bankách v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy, ktoré je špeciálnou úpravou voči všeobecnej úprave postúpenia pohľadávok. Podľa prvej vety § 92 ods. 8 zákona o bankách, možno pohľadávku banky aj bez súhlasu dlžníka postúpiť inej osobe (aj osobe, ktorá nie je bankou) v prípade, ak dlžník mešká napriek písomnej výzve banky s čo i len časťou svojho záväzku najmenej 90 dní. Podľa druhej vety § 92 ods.8 zákona o bankách banka nemôže postúpiť pohľadávku bez súhlasu dlžníka, ak dlžník pred postúpením pohľadávky uhradil banke omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva, ibaže by súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke presiahol jeden rok (druhá veta za bodkočiarkou). Z predmetného ustanovenia zároveň vyplýva, že postúpené môžu byť iba splatné pohľadávky a nie pohľadávky, ktorých splatnosť nastane až po postúpení pohľadávky.

Spôsobilým predmetom postúpenia v zmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách teda môže byť iba pohľadávka alebo jej časť, ktorá je už splatnou a to za predpokladu predchádzajúcej písomnej výzvy banky a nepretržitého omeškania dlhšie ako 90 kalendárnych dní. Uvedené predpoklady sú zákonným predpokladom pre platné postúpenie pohľadávky banky. Musia byť splnené v čase postúpenia pohľadávky (napríklad uznesenie Krajského súdu Prešov sp. zn. 6Co/119/2013 zo dňa 29. 05. 2014). Banka je teda oprávnená postúpiť časť peňažného záväzku, s ktorým je dlžník aktuálne napriek písomnej výzve banky v omeškaní viac ako 90 kalendárnych dní.

V konaní bolo žalobcom tvrdené, že dňa 29.10.2014 bola uzatvorená zmluva o postúpení pohľadávok medzi postupcom Slovenskou sporiteľňou a.s., IČO: 00 151 653 a žalobcom ako postupníkom, ktorej predmetom malo byť aj postúpenie pohľadávky voči žalovanému zo Zmluvy o splátkovom úvere zo dňa 29.03.2012. V konaní bolo preukázané, že SLSP, a.s. pred postúpením pohľadávky vyhlásila mimoriadnu splatnosť úveru, v takémuto vyhláseniu došlo dňa 04.06.2014 a toto vyhlásenie bolo žalovanému doručované a uložené na pošte 09.06.2014. Súd tak skúmal súčasné splnenie oboch podmienok uvedených v § 92 ods. 8 zákona o bankách (písomná výzva banky, omeškanie trvajúce viac 90 dní). Súd z listín predložených žalobcom do vyhlásenia rozhodnutia mal preukázané, že žalovaný bol písomne vyzvaný Slovenskou sporiteľňou a.s., IČO: 00 151 653 výzvou z 20.02.2013 na úhradu dlžnej sumy, avšak žalobca v konaní nepreukázal, že táto výzva mu bola skutočne aj zaslaná a doručená. Žalobca doložil výzvu banky podľa § 92 ods. 8 zák.č. 483/2001 o bankách zo systému, musí však preukázať aj to, že túto výzvu banka žalovanému aj skutočne zaslala, čo vo svojich rozsudkoch vyvodili viaceré okresné súdu ( napr. OS Prešov sp. zn 9C/153/2014, OS Považská Bystrica sp. zn. 3C/206/2014, OS Trenčín sp. zn. 20C/20/2014) . Uvedené nebolo v konaní preukázané. Žalobca teda nepreukázal, že došlo k platnému postúpeniu pohľadávky, postúpenie tejto pohľadávky je tak v rozpore s vyššie citovaným § 92 ods. 8 Zák. č. 483/2001 Z.z. o bankách a preto je tento právny úkon v zmysle § 39 absolútne neplatný, s poukazom na čo nie je potom žalobca v konaní aktívne vecne legitimovaným. Súd dospel k záveru, že postúpenie pohľadávky uplatnenej žalobou bolo neplatné podľa § 39 Občianskeho zákonníka a že žalobca nenadobudol pohľadávku voči žalovanému. Povinnosťou žalobcu v konaní bolo svoje tvrdenia súdu preukázať, pričom neunesenie dôkazného bremena vyvoláva v konečnom dôsledku nepriaznivý výsledok pre toho účastníka, ktorého zaťažuje dôkazné bremeno. Vecná legitimácia sa na začiatku konania tvrdí. Súd žalobe vyhovie len vtedy, ak žalobca preukáže, že má subjektívne právo na plnenie od žalovanej strany uplatnené v konaní. Ak sa to v konaní nedokáže, súd žalobu zamietne so záverom o nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu. O takýto prípad išlo aj v prejednávanej veci, keď súd dospel k záveru, že postúpenie pohľadávky uplatnenej žalobou bolo neplatné. Nakoľko aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu nebolo možné zistiť, resp. vyvodiť ani z iných, žalobcom predložených listín, súdu nezostávalo nič iné, že žalobu z dôvodu nedostatku aktívnej legitimácie zamietnuť v celom rozsahu, pretože žalobca v konaní nepreukázal, že sa platne a účinne stal veriteľom uplatňovanej pohľadávky.

7. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového priadku (ďalej len súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. V konaní bol v celom rozsahu úspešný žalovaný, vznik trov konania žalovanému zo súdneho spisu však nevyplýva, ani nebol žalovaným tvrdený, preto mu súd náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku j e p r í p u s t n é odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne na Okresný súd Prievidza v dvoch vyhotoveniach. O odvolaní rozhoduje Krajský súd v Trenčíne.

Podľa § 363 Zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP"), v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že neboli splnené procesné podmienky; súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces; rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd; konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci; súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností; súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam; zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené; alebo rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a podľa § 62 ods. 1 aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 232 ods. 2 CSP, ak súd uložil v rozsudku povinnosť plniť, rozsudok je vykonateľný márnym uplynutím lehoty na plnenie, ak nie je ustanovené inak.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.