Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozsudok_7C-370-2015.pdf
PDF · 102.81 KB
Case nature
Area
Subarea
7C/370/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava II v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Zuzanou Korčekovou v právnej veci žalobcu: M.. M. Z., V., Č. XX, N., L.: XXX XXX XX, zastúpeného spoločnosťou Advokátska kancelária Zuzana Papšíková, s.r.o., Jégeho 8, Bratislava, proti žalovanej: A.. O. Č., A.., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. XX, N., zastúpenej spoločnosťou Mgr. Peter Serina, advokátska kancelária s. r. o., Poľnohospodárska 10, Bratislava, o zaplatenie 5.684,43 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Súd konanie v časti o zaplatenie 2.534,71 eur s príslušenstvom z a s t a v u j e.
Vo zvyšku súd žalobu z a m i e t a.
Žalovanej sa p r i z n á v a voči žalobcovi náhrada trov konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Žalobou podanou na súde dňa 11.9.2015, sa žalobca domáhal, aby súd zaviazal žalovanú na zaplatenie 5.684,43 eur s príslušenstvom titulom odmeny za právne zastupovanie.
2. Žalobu odôvodnil tým, že ako advokát zastupoval žalovanú v spore vedenom na Okresnom súdu Bratislava pod sp. zn. 41C 117/2008. Dňom 23.5.2013 mu žalovaná vypovedala splnomocnenie na zastupovanie. Žalobca vypracoval a doručil žalovanej vyúčtovanie odmeny, ktoré reklamovala e-mailom zo dňa 21.1.2015. Preto žalobca vyúčtovanie prepracoval a poslal jej ho znovu. Tieto trovy žalovaná uplatnila aj v súdnom konaní v predmetnej veci, ich výšku nerozporovala a akceptovala ju. Žalovaná suma predstavuje odmenu za zastupovanie v sume 7.234,43 eur zníženú o zaplatenú časť v sume 1.550,- eur.
3. Podaním doručeným súdu dňa 3.5.2016 (pred začatím konania vo veci samej) vzal žalobca žalobu späť v časti o zaplatenie 2.534,71 eur s príslušenstvom vzhľadom na rozhodnutie Okresného súdu Bratislava V zo dňa 19.1.2015 z dôvodu prekážok na strane žalovanej, ktorá ho neinformovala o stave konania sp. zn. 41C 117/2008 o predmetnom rozsudku a jeho obsahu. Preto súd konanie v tejto časti zastavil podľa § 145 C.s.p., pričom nezisťoval súhlas žalovanej s čiastočným späťvzatím, nakoľko jej nesúhlas by bol neúčinný v súlade s § 146 ods. 1 C.s.p. Po čiastočnom späťvzatí žaloby žalobca trval na žalobe v časti o zaplatenie 3.149,72 eur s príslušenstvom.
4. Žalobca ďalej uviedol, že ust. § 18 ods. 4 zák. o advokácii v čase prevzatia veci zo strany žalobcu v zákone nebolo, preto nie je možné ho aplikovať na danú vec. So žalovanou uzatvorili dohody o poskytovaní právnej služby v ústnej forme. Plná moc bola podpísaná 4.6.2008. Keď sa žalobca dozvedel hodnotu predmetu sporu, žalovanej oznámil tarifnú sadzbu jeho odmeny s tým, že keď spor vyhrajú a jej otec zaplatí trovy konania, tak jej vráti peniaze, ktoré mu zaplatí. Z e-mailovej komunikácie
medzi sporovými stranami vyplýva, že žalovaná bola informovaná o tom, že služba bude odplatná. Žalovaná obdržala od žalobcu prvé vyúčtovanie v máji roku 2012, toto vyúčtovanie nenamietala a začala sumu splácať. Prvý krát namietla vyúčtovanie až potom, čo ukončila zastupovanie. Žalovaná odmenu žalobcovi čiastočne uhrádzala, a to aj na základe vyúčtovania, čo je možné pri analogickej aplikácii § 323 ods. 2 ObZ a § 407 ods. 3 ObZ považovať za uznanie dlhu. Žalobca ďalej poukázal na to, že advokát má nárok na odmenu vo výške podľa vyhl. č. 655/2004 Z. z. podľa tarifnej odmeny aj v prípade, že sa s klientom nedohodol na výške odmeny.
5. Žalovaná so žalobou nesúhlasila a žiadala ju zamietnuť, pričom uviedla, že žalobca s ňou nikdy neuzatvoril zmluvu o tom, akú odmenu bude platiť a nikdy jej v priebehu poskytovania právnej služby neoznámil vopred výšku odmeny za úkon právnej služby pred začatím úkonu. Odmena mu preto nepatrí. Poukázala na ust. § 18 ods. 4 zák. o advokácii. Ďalej žalovaná uviedla, že jej žalobca poskytoval nekvalitné služby a v dôsledku jeho neprávneho postupu pri zastupovaní bol jej návrh zamietnutý. Žalovaná tiež namietala aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu v konaní.
6. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom sporových strán a svedkyne O.. O. O. a oboznámením sa s obsahom listinných dôkazov, ktoré tvoria obsah spisu, pričom zistil nasledovný skutkový stav veci:
7. Dňa 4.6.2008 udelila žalovaná žalobcovi písomnú plnú moc na zastupovanie vo všetkých úkonoch spojených s vydaním veci - osobného motorového vozidla ŠKODA OCTAVIA, EČV: N. XXX L..
8. Dňa 30.5.2012 žalobca vyúčtoval žalovanej odmenu v sume spolu 3.517,36 eur (pri sadzbe za 1 úkon 220,77 eur) s tým, že k úhrade zostáva 2.517,36 eur (po odpočítaní záloh v sume 1.000,- eur). Toto vyúčtovanie zaslal žalovanej e-mailom zo dňa 31.5.2012.
9. Dňa 28.5.2013 žalobca vyúčtoval žalovanej odmenu v sume spolu 4.616,17 eur (za 10 úkonov, pri sadzbe za 1 úkon 220,77 eur) s tým, že k úhrade zostáva 3.066,17 eur (po odpočítaní záloh v sume 1.550,- eur). Toto vyúčtovanie zaslal žalovanej listom zo dňa 28.5.2013, v ktorom okrem iného uviedol, že predpokladal, že bude žalovanú zastupovať do víťazného konca a trovy zaplatí jej otec.
10. Listom zo dňa 14.7.2013 oznámila žalovaná žalobcovi, že nesúhlasí so zaslaným vyúčtovaním z dôvodu, že na takejto výške odmeny sa písomne ani ústne nedohodli. Dohoda bola taká, že pokiaľ bude žalobca nejaké peniaze požadovať, dá jej vedieť. Ona s tým súhlasila.
11. E-mailom zo dňa 19.1.2015 oznámila žalovaná žalobcovi, že bola na súde úspešná vo veci 41C 117/2008 a žiadala ho o vyčíslenie trov konania, aby ich mohla uplatniť voči protistrane. E-mailom zo dňa 19.1.2015 zaslal žalobca žalovanej vyúčtovanie na sumu 4.616,17 eur. E-mailom zo dňa 21.1.2015 žiadala žalovaná žalobcu o nové podrobné vyúčtovanie, s tým, že predchádzajúce vyúčtovanie je nesprávne. E-mailom zo dňa 21.1.2015 zaslal žalobca žalovanej opravené vyúčtovanie.
12. Dňa 21.1.2015 žalobca vyúčtoval žalovanej odmenu v sume spolu 7.234,43 eur (pri sadzbe za 1 úkon 370,11 eur) za tieto úkony: 1. prevzatie a príprava zastúpenia vrátane prvej porady (22.5.2007), 2. pokus o zmier (11.6.2008), 3. žaloba (11.9.2008), 4. účasť na pojednávaní (20.4.2009), 5. účasť na pojednávaní (7.9.2009), 6. účasť na pojednávaní (16.11.2009), 7. spísanie podania odvolania (18.12.2009), 8. účasť na pojednávaní KS BA (12.4.2011), 9. účasť na pojednávaní (17.10.2011), 10. účasť na pojednávaní (28.2.2012),11. zmena petitu (5.3.2012), 12. účasť na pojednávaní (29.5.2012), 13. návrh výsluch svedka a vyjadrenie k veci (1.6.2012), 14. účasť na pojednávaní - 2 úkony (15.10.2012), 15. rozšírenie návrhu (17.10.2012).
13. Listom zo dňa 24.7.2015 vyzval žalobca žalovanú na zaplatenie nedoplatku za právne služby v sume 5.684,43 eur.
14. V konaní vedenom na Okresnom súdu Bratislava V pod sp. zn. 41C 117/2008 sa žalovaná v procesnom postavení navrhovateľky domáhala vydania veci - osobného motorového vozidla ŠKODA OCTAVIA. Okresný súd Bratislava V rozsudkom zo dňa 16.11.2009, č. k. 41C 117/2008 - 134 návrh žalovanej zamietol. Tento rozsudok súdu prvého stupňa bol odvolacím súdom zrušený. Okresný súd Bratislava V rozsudkom zo dňa 19.1.2015, č. k. 41C 117/2008 - 704 vyhovel návrhu žalovanej a priznal jej náhradu trov konania v sume 5.486,01 eur titulom trov právneho zastúpenia a v sume 199,- eur
titulom iných trov konania. Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že súd priznal žalovanej trovy právneho zastúpenia predchádzajúcim právnym zástupcom (žalobca) v sume 4.699,72 eur, pri hodnote 1 úkonu v sume 253,94 eur, pričom z vyčíslených úkonov nebola priznaná odmena za úkon návrh výsluch svedka a vyjadrenie k veci (1.6.2012).
15. Svedkyňa O.. O. O., matka žalovanej, uviedla, že žalobca ju zastupoval v iných veciach. Pri jednom stretnutí mu povedala, aký má dcéra problém s autom. Žalobca navrhol, že ak chce, pozrie sa na to, že aby prišli na stretnutie a aby doniesla papiere. Na toto stretnutie prišli spolu s dcérou do kancelárie žalobcu, bolo veľmi teplo, mal pustenú klímu v kancelárii. Žalobca si pozrel tie doklady a povedal, že vec je jasná, že pán O. to auto užíva protizákonne, že navrhuje kroky, že najskôr napíše výzvu, a že ak to auto nevráti, potom urobí podanie na súd. Na tomto stretnutí sa bavili aj o finančných záležitostiach. Žalobca povedal, že to nebude zadarmo, a že to bude niečo stáť, že on si peniaze podľa potreby vypýta od dcéry, a že zvyšok mu potom zaplatí pán O., lebo že ten súd bude rýchlo ukončený. Svedkyňa bola viackrát na pojednávaniach na OS BA V, keď prebiehal súd. Dcéra žalobcovi dávala peniaze pred pojednávacou miestnosťou. Žiadny príjmový doklad jej žalobca nevystavoval. Peniaze si zobral a uložil si ich do košele. Potom mu dcéra začala posielať peniaze na účet. Potom bola svedkyňa prítomná na KS, keď sa riešilo odvolanie. Tam dala dcéra žalobcovi 500,- eur. Žalobca cez prestávku odišiel preč, lebo niekde cestoval a oni s dcérou ostali na vyhlásenie rozsudku. Svedkyňa nebola prítomná na žiadnom ďalšom rokovaní medzi žalobcom a dcérou.
16. Podľa § 18 ods. 4 zák. č. 586/2003 Z. z. o advokácii úč. od 1.9.2009 advokát je povinný v priebehu poskytovania právnej služby informovať klienta, ktorý je spotrebiteľom právnej služby, o výške odmeny za úkon právnej služby ešte pred začatím tohto úkonu, inak mu odmena nepatrí. To neplatí v prípade, ak je potrebné úkon právnej služby vykonať bezodkladne.
17. Podľa § 18 ods. 5 cit. zák. č. 586/2003 Z. z. o advokácii odmena advokátovi nepatrí za tie úkony, pri ktorých nepostupoval s odbornou starostlivosťou.
18. Podľa § 24 ods. 1 zák. č. 586/2003 Z. z. o advokácii advokát poskytuje právne služby za odmenu a má právo požadovať za ne primeraný preddavok.
19. Podľa § 24 ods. 3 cit. zák. odmena advokáta sa určuje na základe dohody medzi advokátom a klientom; ak nedôjde k dohode, patrí advokátovi tarifná odmena.
20. Podľa § 52 ods. 1 OZ úč. ku dňu 4.6.2008 spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
21. Podľa § 52 ods. 3 cit. zák. dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
22. Podľa § 52 ods. 4 cit. zák. spotrebiteľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
23. Podľa § 1 ods. 2 vyhl. č. 655/2004 Z. z. úč. ku dňu 4.6.2008 odmena advokáta sa určuje na základe dohody medzi advokátom a jeho klientom (ďalej len „zmluvná odmena“); ak nedôjde k dohode, na určenie odmeny advokáta sa použijú ustanovenia tejto vyhlášky o tarifnej odmene (§ 9 až 14 <https://www.slov- lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/655/20060601.html>).
24. Podľa § 2 ods. 1 cit. vyhl. pri uzatváraní zmluvy o poskytnutí právnych služieb môže advokát dohodnúť s klientom spôsob a výšku zmluvnej odmeny. Výška zmluvnej odmeny nemôže byť v rozpore s dobrými mravmi.
25. S poukazom na citované zákonné ustanovenia, ako aj na výsledky vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žalobe nie je možné vyhovieť.
26. Žalobca sa domáhal zaplatenia odmeny za poskytovanie právnych služieb. Pokiaľ žalovaná spochybňovala aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu v konaní, tejto námietke žalovanej nie je možné prisvedčiť, nakoľko je zrejmé, že sporové strany uzatvorili dohodu o poskytovaní právnych služieb, aj
keď len v ústnej forme, o čom svedčí písomné plnomocenstvo, ktoré žalovaná udelila žalobcovi dňa 4.6.2008. Žalobca aj žalovanej poskytoval právne služby, čo vyplýva jednak zo spisu Okresného súdu Bratislava V sp. zn. 41C 117/2008, ako aj z e-mailovej komunikácie medzi sporovými stranami.
27. Pokiaľ ide o ustanovenie § 18 ods. 4 zák. č. 586/2003 Z. z. o advokácii úč. od 1.9.2009, nie je možné stotožniť sa s názorom žalobcu, že sa na danú vec nevzťahuje, keďže nebolo účinné v čase, keď došlo k prevzatiu zastupovania. Zmluva o poskytnutí právnych služieb, pokiaľ bola uzatvorená medzi advokátom, ktorý je podnikateľom, a fyzickou osobou, ktorá nie je podnikateľom je nepochybne spotrebiteľskou zmluvou v zmysle § 52 ods. 1 OZ, a to bez ohľadu na ust. § 18 ods. 4 zák. č. 586/2003 Z. z. o advokácii. Toto ustanovenie má slúžiť na ochranu klienta ako spotrebiteľa. Aj keď k tomuto ustanoveniu nie sú v zákone prechodné ustanovenia, už z jeho doslovného znenia (advokát je povinný v priebehu poskytovania právnej služby informovať klienta, ktorý je spotrebiteľom právnej služby, o výške odmeny za úkon právnej služby ešte pred začatím tohto úkonu) je zrejmé, že je aplikovateľné v akomkoľvek štádiu poskytovania právnych služieb, nakoľko sa vzťahuje na každý úkon právnej služby (ktorý bude vykonaný po účinnosti tohto ustanovenia). Nie je preto dôvod vykladať toto ustanovenie tak, že by sa malo vzťahovať iba na také právne služby poskytované spotrebiteľovi zo strany advokáta, ktoré sú poskytované na základe zmlúv o poskytovaní právnych služieb, ktoré boli uzatvorené po účinnosti tohto ustanovenia, teda po 1.9.2009. Takýto výklad by bol veľmi reštriktívny a v neprospech spotrebiteľa. V konaní nebolo preukázané (pričom dôkazné bremeno zaťažovalo žalobcu), aká dohoda o odmene bola medzi sporovými stranami uzatvorená. Žalobca tvrdil, že žalovanej oznámil tarifnú sadzbu jeho odmeny, avšak toto ničím nepreukázal. Z e-mailovej komunikácie, a ani z iných dôkazov nevyplýva, že by žalovanej oznámil výšku odmeny za úkon právnej služby ešte pred začatím tohto úkonu. Až z e-mailu zo dňa 31.5.2012, ktorým zaslal žalobca žalovanej priebežné vyúčtovanie odmeny, sa mohla žalovaná dozvedieť výšku odmeny za 1 úkon, a to 220,77 eur. Súd preto dospel k záveru, že pokiaľ ide o úkony právnej služby, ktoré žalobca vykonal v období medzi 1.9.2009 a 31.5.2012, žalobcovi za tieto úkony odmena nepatrí, nakoľko došlo k porušeniu ust. § 18 ods. 4 zák. o advokácii úč. od 1.9.2009, pričom nebolo preukázané ani tvrdené v konaní, že tieto úkony bolo potrebné vykonať bezodkladne (z hľadiska aplikácie tohto ustanovenia nie je možné použiť judikatúru, na ktorú poukázal žalobca [rozhodnutia NS SR sp. zn. 3MCdo 8/2011, sp. zn. 2Sžf 51/2010], nakoľko tieto rozhodnutia sa vôbec týmto ustanovením nezaoberali, pričom jedno z nich sa týkalo obdobia pred účinnosťou tohto ustanovenia).
28. Na tom nemení nič ani tá skutočnosť, že žalovanej boli v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava V sp. zn. 41C 117/2008 priznané trovy právneho zastúpenia aj predchádzajúcim advokátom (žalobca), a to aj vrátene úkonov uvedených v predchádzajúcom odseku. Toto rozhodnutie doposiaľ nie je právoplatné a trovy jej neboli zo strany protistrany zatiaľ vyplatené. Nič nenasvedčuje tomu, že by si žalovaná chcela tieto trovy ponechať a obohatiť sa tak na úkor žalobcu. Svedčí o tom aj tá skutočnosť, že v priebehu zmierovacieho konania ponúkla žalobcovi, že mu postúpi túto pohľadávku na zaplatenie trov konania voči protistrane (aj keď to nie je zachytené v zápisnici), s čím však žalobca nesúhlasil. Pokiaľ ide o to, že trovy (vrátane trov právneho zastúpenia predchádzajúcim advokátom) boli priznané k rukám aktuálneho právneho zástupcu žalovanej, toto nie je možné pričítať žalovanej, ale vyplýva to priamo zo zákona, konkrétne § 149 ods. 1 vtedy platného O.s.p. Pokiaľ totiž účastníka konania zatupovalo viacero advokátov po sebe, miestom plnenia je vždy účet resp. adresa advokáta, ktorý zastupoval účastníka ako posledný.
29. Pokiaľ žalobca tvrdil, že žalovaná odmenu žalobcovi čiastočne uhrádzala, čo je možné pri analogickej aplikácii § 323 ods. 2 ObZ a § 407 ods. 3 ObZ považovať za uznanie dlhu, tu súd uvádza, že v danom prípade sa jedná jednoznačne o občianskoprávny vzťah (naviac spotrebiteľský), preto akákoľvek analógia s akýmkoľvek ustanovením Obchodného zákonníka neprichádza do úvahy.
30. Po čiastočnom späťvzatí žaloby si žalobca uplatňoval odmenu vo výške priznanej rozsudkom Okresného súdu Bratislava V zo dňa 19.1.2015, č. k. 41C 117/2008 - 704 po odpočítaní sumy, ktorú už mu žalovaná zaplatila. Do 1.9.2009 vykonal žalobca 4 úkony právnej služby, a to 1. prevzatie a príprava zastúpenia vrátane prvej porady (4.6.2008), 2. pokus o zmier (11.6.2008), 3. žaloba (11.9.2008), 4. účasť na pojednávaní (20.4.2009). Po 31.5.2012 žalobca vykonal ešte 3 úkony právnej služby, a to 1. účasť na pojednávaní - 2 úkony (15.10.2012), 2. rozšírenie návrhu (17.10.2012). Odmena za úkon návrh výsluch svedka a vyjadrenie k veci (1.6.2012) nebola žalobcovi priznaná rozsudkom Okresného súdu Bratislava V rozsudkom zo dňa 19.1.2015, č. k. 41C 117/2008 - 704. Za tieto úkony by žalobcovi patrila odmena vo výške 1.545,39 eur (7 úkonov á 220,77 eur). Vzhľadom k tomu, že žalovaná už zaplatila
žalobcovi viac (sumu 1.550,- eur), súd sa zatiaľ nezaoberal námietkou žalovanej spočívajúcej v tom, že jej žalobca poskytoval nekvalitné služby, v dôsledku čoho by mala byť jeho odmena znížená resp. nepriznaná vôbec. Súd vychádzal zo sumy 220,77 eur za 1 úkon, nakoľko takúto výšku odmeny za 1 úkon oznámil žalobca žalovanej dňa 31.5.2012. Teda pokaľ ide o úkony vykonané po 31.12.2012, žalobca nemôže požadovať vyššiu odmenu za 1 úkon, nakoľko takúto výšku odmeny za úkon právnej služby oznámil žalovanej ešte pred začatím týchto úkonov (§ 18 ods. 4 zák. o advokácii úč. od 1.9.2009). Súd však mal za to, že ani za iné úkony právnej služby, ktoré žalobca vykonal (teda aj tie pred 1.9.2009), nemôže požadovať vyššiu odmenu ako 220,77 eur za 1 úkon, nakoľko vzhľadom na to, že nebola preukázaná iná dohoda medzi sporovými stranami ohľadom odmeny za poskytovanie právnych služieb, je možné považovať skutočnosť, že žalobca oznámil žalovanej dňa 31.5.2012 výšku odmeny za 1 úkon a žalovaná ju akceptovala, za určitú konkludentnú dohodu o výške odmeny za 1 úkon (pri úkonoch, za ktoré žalobcovi odmena patrí), aj keď uzatvorenú až v priebehu zastupovania, ktorú žalobca nemôže jednostranne bez súhlasu žalovanej meniť, aj keď sa neskôr ukázalo, že tarifná odmena za 1 úkon je vyššia, a to tým skôr, že ide o spotrebiteľskú zmluvu. Na tom nič nemení ani tá skutočnosť, že neskôr sama žalovaná žiadala v súvislosti s uplatnením trov v súdnom konaní, aby si vyúčtoval žalobca vyššiu odmenu, nakoľko to už bolo po skončení zastupovania. Skutočnosť, že žalovaná nenamietala priebežné vyúčtovanie, ktoré jej zaslal žalobca dňa 31.5.2012, neznamená, že mu patrí odmena aj za úkony vykonané v období medzi 1.9.2009 a 31.5.2012, ktoré boli uvedené v tomto vyúčtovaní, nakoľko žalovaná ako osoba, ktorá nemá právnické vzdelanie, nemusela mať vedomosť o ust. 18 ods. 4 zák. č. 586/2003 Z. z. o advokácii úč. od 1.9.2009, pričom toto ustanovenie nevyžaduje aktivitu (námietku) zo strany klienta a následok (že odmena advokátovi nepatrí) nastáva priamo zo zákona.
31. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti, súd žalobu po čiastočnom späťvzatí zamietol v celom rozsahu.
32. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 256 ods. 1 CSP. Keďže žalobca zavinil zastavenie konania (čo je odôvodnené v nasledujúcom odseku) v časti o zaplatenie 2.534,71 eur s príslušenstvom, mal by v tejto časti uhradiť trovy konania žalovanej, preto možno konštatovať, že žalobca mal v tejto časti v konaní neúspech. Takisto bol neúspešný v časti, v ktorej súd žalobu zamietol. Z uvedeného vyplýva, že žalobca bol v konaní neúspešný v plnom rozsahu, preto súd priznal úspešnej žalovanej náhradu trov konanie v plnom rozsahu.
33. Pri zastavení sporového konania je pre vyriešenie otázky náhrady trov konania dôležité zistenie, či a pokiaľ áno, ktorá zo sporových strán z procesného hľadiská zavinila zastavenie konania. Kritérium procesného zavinenia je potrebné posudzovať z objektívneho hľadiska, a to vo vzťahu medzi tým, čo žalujúca strana v konaní požadovala resp. akého výsledku sa domáhala, a skutočnosťou, pre ktorú žalujúca strana neskôr vzala žalobu späť. Ak nie je preukázané, že späťvzatie žaloby bolo odôvodnené neskorším správaním žalovaného, ktorý sa celkom alebo v relevantnom rozsahu zachoval v zmysle žalobnej požiadavky, potom nie je možné nachádzať súvislosť, a teda ani procesné zavinenie, medzi jeho správaním vo vzťahu k žalobnej požiadavke (petit žaloby) a zastavením konania. Vzhľadom k tomu, že v danom prípade nedošlo k čiastočnému späťvzatiu žalobca z dôvodu, že by sa žalovaná celkom alebo v relevantnom rozsahu zachovala v zmysle žalobnej požiadavky (teda, že by plnila žalovanú sumu), je zrejmé, že zastavenie konania v tejto časti zavinil žalobca. Skutočnosť, že žalobca nepoznal obsah rozsudku Okresného súdu Bratislava V zo dňa 19.1.2015, č. k. 41C 117/2008 - 704 je irelevantná, nakoľko žalobca ako advokát má vedieť, aká je výška jeho odmeny.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané, a to písomne v 2 vyhotoveniach.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Exekúciu možno vykonať len na návrh oprávneného alebo na návrh toho, kto preukáže, že naňho prešlo právo z rozhodnutia (§ 37 ods. 3 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1995/233/20160701>) (ďalej len „oprávnený“). Oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa tohto zákona, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie (§ 38 ods. 1, 2 Exekučného poriadku).