Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_13C-86-2015.pdf
PDF · 126.04 KB
Case nature
Area
Subarea
13C/86/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava II v Bratislave, v konaní pred sudcom Mgr. Zuzanou Gašpírovou, v sporovej veci žalobcu: HYDROTOUR, cestovná kancelária, a.s., IČO: 31 371 981, Námestie SNP 15, Bratislava, zastúpený: JUDr. Júliusom Jánošíkom, advokátom, Klincová 35, Bratislava, proti žalovanej: J. T., nar. XX.X.XXXX, bytom X. X, U., zastúpená Advokátska kancelária JUDr. Almáši Gabriel, spol. s.r.o., IČO: 36 856 592, Niťová 3, Bratislava, o zaplatenie 2.886,80 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Žalovaná j e p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 2.886,80 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 2.886,80 € od 5.11.2014 do zaplatenia, všetko v lehote 15 dní od nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku.
Vo zvyšku súd žalobu z a m i e t a.
Žalobca má nárok voči žalovanej na náhradu trov konania v plnom rozsahu.
Súd p r i z n á v a žalobcovi vrátenie zloženého preddavku vo výške 350,- €, ktorý mu bude vrátený Okresným súdom Bratislava II po právoplatnosti tohto rozhodnutia.
Súd upravuje učtáreň Okresného súdu Bratislava II, aby žalobcovi po právoplatnosti tohto rozhodnutia, vyplatila preddavok v sume 350,- € registrovaný pod položkou XX, rok XXXX, vedený pod VS: XXXXXXXXXX.
Súd p r i z n á v a žalovanej vrátenie zloženého preddavku vo výške 350,- €, ktorý jej bude vrátený Okresným súdom Bratislava II po právoplatnosti tohto rozhodnutia.
Súd upravuje učtáreň Okresného súdu Bratislava II, aby žalovanej po právoplatnosti tohto rozhodnutia, vyplatila preddavok v sume 350,- € registrovaný pod položkou XXX, rok XXXX, vedený pod VS: XXXXXXXXXX.
odôvodnenie:
1.Žalobou, doručenou súdu dňa 6.8.2014 sa žalobca domáhal voči žalovanej zaplatenia sumy 2.886,80,- Eur s úrokom z omeškania vo výške 5,50% ročne zo sumy 2.886,80,-Eur od 7.8.2013 do zaplatenia a náhrady trov konania.
2.Žalobu odôvodnil tým, že uzavrel so žalovanou zmluvu o obstaraní zájazdu č. XXXXXX ( ďalej len "zmluva o obstaraní zájazdu"), na základe ktorej sa zaviazal poskytnúť žalovanej zájazd v termíne od 8.8.2013 do 15.8.2013. Tento si žalovaná zakúpila v akcii last minute v celkovej hodnote 2.886,80 Eur. Ako pri kúpe zájazdu dňa 5.8.2013 žalovaná oznámila, cenu mala zaplatiť prevodom z účtu. Uvedenú
cenu neuhradila, čím porušila ustanovenie čl. 2 bodu 5 Všeobecných zmluvných podmienok pre účasť na zájazdoch žalobcu. Žalobca riadne zájazd obstaral podľa zmluvy, ktorú žalovaná riadne podpísala, na zájazd však nenastúpila ani žalobcu neinformovala o odstúpení od zmluvy. Pre uzavretím zmluvy bola žalovaná riadne oboznámená s tým, aby si preštudovala Všeobecné zmluvné podmienky. Cena zájazdu bola žalobcom stanovená v zmluve o obstaraní zájazdu, pričom výška stornopoplatku vyplýva z článku 7 bodu 5 Všeobecných zmluvných podmienok a predstavuje 100% ceny zájazdu. Žalovaná, tým, že na zájazd nenastúpila porušila svoju právnu povinností v zmysle ustanovenia § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Svoju povinnosť porušila jednak tým, že nezaplatila cenu zájazdu bezprostredne po podpise zmluvy, tak ako to vyplýva z ustanovenia čl. 2 bodu 5 Všeobecných zmluvných podmienok, ďalej tým, že nenastúpila na zájazd a nedoručila odstúpenie od zmluvy žalobcovi. Tým, že nenastúpila na zájazd spôsobila žalobcovi škodu na tržbách, spočívajúcu v nevyužití kapacít letovísk a leteckej a autobusovej prepravy.
3.Žalovaná s obsahom žaloby nesúhlasila a svoje skutkové a právne námietky uplatnila už v odpore podanom na súd dňa 18.11.2014. Nosným argumentom žalovanej bolo tvrdenie, že so žalobcom nikdy neuzavrela zmluvu o obstaraní zájazdu, túto nikdy nepodpísala. Nemala vedomosť, kto mohol disponovať jej osobnými údajmi, ako aj údajmi jej rodiny a takýmto spôsobom ich zneužiť, teda v jej mene objednať zájazd. Podpis žalovanej na zmluve nie je jej podpisom, pričom vyjadrila ochotu podrobiť sa súdnoznaleckého dokazovaniu v odbore grafológia. Upozornila, že nikdy žiadnej osobe nedala súhlas, aby v jej mene uzavrel zmluvu o obstaraní zájazdu, a ani s ňou dodatočne nevyjadrila súhlas. Žalobca preto musí vymáhať náhradu škody voči osobe, ktorá s ním predmetnú zmluvu uzavrela.
4.Žalobca v písomnom vyjadrení zo dňa 2.4.2015 spresnil, že podľa vyjadrenia zamestnankyne, ktorá spornú zmluvu o obstaraní zájazdu uzatvárala, jej podpisu predchádzala návštevy matky žalovanej na pobočke, následne zmluvu uzavrela osobne žalovaná. Deň po uzavretí zmluvy, došlo zo strany žalovanej k jej zrušeniu na základe telefonického rozhovoru, kedy zamestnankyni uviedla, že v prípade uplatňovania si stornopoplatku bude tvrdiť, že k uzavretiu zmluvy nikdy nedošlo a jej údaje boli zneužité. Ak nie je dôvodom odstúpenia od zmluvy podstatné porušenie povinností cestovnej kancelárie alebo ak cestovná kancelária odstúpi od zmluvy z dôvodu porušenia povinností objednávateľom, je objednávateľ povinný zaplatiť cestovnej kancelárii stornopoplatok. Žalobcu žalovanú vyzval na bezodkladnú úhradu vypočítaného stornopoplatku dňa 6.8.2013.
5.Žalobca v záverečnom vyjadrení zo dňa 28.12.2016 zhrnul svoju skutkovú a právnu argumentáciu, pričom zdôraznil, že žalovaná uzavrela dňa 5.8.2013 zmluvu o obstaraní zájazdu, na základe ktorej žalobca obstaral zájazd. Žalovaná sa podpisom zmluvy zaviazala k plneniu povinností z nej vyplývajúcich. Kúpnu cenu zájazdu neuhradila, namiesto toho oznámila, že sa zájazdu nezúčastní. Vzhľadom na tieto skutočnosti žalobca od zmluvy odstúpil a vyúčtoval si stornopoplatok. Nakoľko žalovaná ako objednávateľ od zmluvy odstúpila v lehote kratšej ako 5 dní pred nástupom na zájazd, vzniklo žalobcovi právo požadovať zaplatenie stornopoplatku vo výške 100% ceny zájazdu. Poukázal na účelové tvrdenia žalovanej, ktorá najskôr vo svojich vyjadreniach uvádzala, že nemá vedomosť odkiaľ žalobca získal jej osobné údaje. Až v priebehu konania uviedla, že nechala svoju matku na pobočke, aby vyplnila údaje na zmluve, čo následne potvrdila aj matka žalovanej ako svedkyňa. Žalovaná v konaní neuniesla dôkazné bremeno ohľadne skutočnosti, že podpis na zmluve nie je jej podpisom. Okrem toho na strane žalobcu nebol žiadny dôvod alebo motivácia, prečo by malo dôjsť k falšovaniu podpisu žalovanej na zmluve.
6.V rámci záverečnej reči žalovaná opätovne tvrdila, že zmluvu o obstaraní zájazdu nepodpísala, čo je zrejmé z porovnania jej podpisu na zmluve s podpisom na plnomocenstve na zastupovanie. Znalecké dokazovanie nebolo možné vykonať, nakoľko žalovaná nedisponovala dostatočným počtom vzorových podpisov.
7.Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom listinných dôkazov, založených v spise, výsluchom žalovanej a navrhnutých svedkov.
8.Do spisu žalobca založil originál zmluvy o obstaraní zájazdu č. XXXXXX zo dňa 5.8.2013. Z obsahu tejto zmluvy je zrejmé, že žalobca ako cestovná kancelária sa zaviazal obstarať pre žalovanú ako objednávateľa a ďalších troch členov jej rodiny, ako spolucestujúce osoby, zájazd do Španielska v termíne od 8.8.2013 do 15.8.2013. Žalovaná ( rovnako ako spolucestujúce osoby ) boli v zmluve
nezameniteľne identifikované a to uvedením osobných údajov, ktorých pravdivosť nebola v konaní sporná. Zmluvou sa žalovaná zaviazala zaplatiť dohodnutú cenu za zájazd vo výške 2.886,80 Eur. Svojim podpisom žalovaná potvrdila, že jej bol odovzdaný platný ponukový katalóg cestovnej kancelárie a oboznámila sa s deklarovaným znením popisu zájazdu. Rovnako svojim podpisom potvrdila, že sa oboznámila a súhlasí so Všeobecnými zmluvnými podmienkami ( ďalej len "VZP") a dôležitými informáciami platnými pre zájazdy organizované cestovnou kanceláriou, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy. Súd uvádza, že na origináli zmluvy zo dňa 5.8.2013 figuruje v kolónke objednávateľ podpis, vyhotovený modrým guľočkovým perom. Rovnako je zmluva podpísaná aj zamestnancom cestovnej kancelárie.
9.V zmysle čl. 2 bodu 1 VZP ceny zájazdov a súvisiacich služieb organizovaných CK sú zmluvnými cenami dojednanými dohodou medzi CK a objednávateľom. Záväzná a dohodnutá cena je uvedený na zmluve potvrdenej CK. Podľa čl. 2 bodu 5 VZP v prípade uzavretia zmluvného vzťahu v lehote kratšej ako 21 dní pred začatím zájazdu klient hradí dohodnutú cenu v plnej výške už pri podpise zmluvy.
10.Podľa čl. 7 bod 1 VZP CK môže pred začiatkom zájazdu od zmluvy odstúpiť len z dôvodu zrušenia zájazdu alebo z dôvodu porušenia zmluvne dohodnutých povinností objednávateľom.
11.Podľa čl. 7 bod 4 VZP objednávateľ má právo odstúpiť od zmluvy kedykoľvek pred začatím zájazdu: a) bez udania dôvodu, b) z dôvodu podstatného porušenia povinností CK vyplývajúcich zo zmluvy. Oznámenie o odstúpení od zmluvy spíše objednávateľ buď formou záznamu na predajnom mieste, kde zájazd zakúpil alebo ho na predajné miesto zašle doporučene, prípadne doručí iným preukázateľným spôsobom. Účinky odstúpenia nastávajú dňom spísania záznamu na predajnom mieste, príp. dňom doručenia písomného oznámenia na predajné miesto, kde si objednávateľ zájazd zakúpil. Podľa čl. 7 ods. 5 VZP ak nie je dôvodom odstúpenia od zmluvy podstatné porušenie povinnosti CK stanovené zmluvou alebo ak CK odstúpi od zmluvy z dôvodu porušenia povinnosti objednávateľom, je objednávateľ povinný zaplatiť CK stornopoplatok. Výška stornopoplatku je stanovený podľa počtu dní pred nástupom na zájazd alebo čerpaním služieb a účtuje sa vo výške:
- základný stornopoplatok 33,-Eur/osoba + poistné od uzatvorenia zmluvy do 36.dňa pred odletom,
- 30% z ceny objednaných služieb + poistné / osoba od 35.dňa do 21.dňa pred odletom,
- 50% z ceny objednaných služieb + poistné / osoba od 20.dňa do 14.dňa pred odletom,
- 80% z ceny objednaných služieb + poistné / osoba od 13.dňa do 6.dňa pred odletom,
- 100% z ceny objednaných služieb + poistné / osoba od 5.dňa pred odletom, a ak zákazník zruší zájazd v deň odletu, nedostaví sa k odletu, odlet zmešká alebo je vylúčený zo zájazdu. Nárok na náhradu škody, prevyšujúcej výšku uhradeného stornopoplatku, ktorá vznikla CK odstúpením klienta od zmluvy, nie je uhradením stornopoplatku dotknutý.
12.Podľa čl. 7 ods. 6 VZP na určenie poštu dní pre výpočet stornopoplatku je rozhodujúci deň, ktorým nastávajú účinky odstúpenia od zmluvy. Tento deň sa tiež započítava do stanoveného počtu dní. Do počtu dní sa nezapočítava deň odchodu, odletu resp. nástupu na zájazd.
13.Žalobca do spisu založil tiež list- Odstúpenie od zmluvy o obstaraní zájazdu č. XXXXXX zo dňa 6.8.2013. V ňom žalobca v zmysle § 741h ods. 1 Občianskeho zákonníka odstúpil od zmluvy z dôvodu porušenia povinnosti objednávateľa uhradiť cenu zájazdu v stanovenom termíne. K tomuto kroku cestovná kancelária pristúpila po prísľube klienta na okamžitú úhradu ceny zájazdu, ktorá však nebola zrealizovaná. Súčasne žalovanú vyzval na bezodkladnú úhradu stornopoplatku vo výške 2.886,80 Eur, podľa priloženého výpočtu.
14.Súd dopytom na spoločnosť Slovak Telekom, a.s. zistil, že telefónne číslo XXXX XXX XXX patrilo v auguste 2013 žalovanej.
15.Súd v konaní vykonal výsluch svedkyne S. D. dňa 2.12.2015, zamestnankyne žalobcu, ktorá pracovala v auguste 2013 na jeho pobočke na Námestí SNP v Bratislave. Uviedla, že dňa 5.8.2013 sa do pobočky dostavila matka žalovanej, ktorá žiadala, aby jej boli odporučené nejaké služby, nakoľko jej dcéra je pracovne vyťažená. Svedkyňa matke žalovanej ponúkla viacero alternatív zájazdov a prebrala s ňou všetky potrebné detaily. Po jej odchode sa na pobočku dostavila žalovaná, ktorá zmluvu o obstaraní zájazdu podpísala. Pred podpisom zmluvy ju svedkyňa štandardne informovala o náležitostiach zájazdu a zmluvy. Svedkyňa si od nej občiansky preukaz nepýtala, nakoľko žalovaná nadiktovala z hlavy
a suverénne všetky údaje o sebe aj členoch svojej rodiny, ktoré svedkyňa prevzala do zmluvy. Po odchode žalovanej, jej táto asi o hodinu volala s tým, že odmieta ísť na dovolenku, nakoľko jej to manžel nezaplatí. Argumentovala aj tým, že jej svedkyňa neuviedla fakty ohľadne vybratého hotela. Do telefónu jej ďalej povedala, že ani nemôže vedieť, či to bola skutočne ona, keďže nepredložila občiansky preukaz. Svedkyňa ju informovala o tom, že po odstúpení od zmluvy musí uhradiť stornopoplatok, čo však žalovaná odmietla. V čase uzatvárania zmluvy nevyžadovala svedkyňa od zákazníkov občianske preukazy, až po tomto prípade bolo školenie, v rámci ktorého bolo zamestnancom uložené, aby tak robili. Svedkyňa tiež uviedla, že nebol prípustný postup, aby k uzatváraniu zmlúv o obstaraní zájazdu dochádzalo tak, že by zájazd prišla objednať iná osoba ako osoba uvedená v zmluve ako objednávateľ.
16.Žalovaná bola vypočutá až na pojednávaní, konanom dňa 17.2.2016, nakoľko hoci ju súd predvolal za účelom jej výsluchu už na pojednávanie dňa 2.12.2015, na tento sa bez akéhokoľvek ospravedlnenia nedostavila. Jej právna zástupkyňa nevedela súdu uviesť dôvod jej neúčasti. Preto súd žalovanú predvolal na pojednávanie dňa 17.2.2016 pod hrozbou uloženia poriadkovej pokuty. Žalovaná potvrdila, že v auguste sa ako rodina rozhodli, že chcú ísť na dovolenku. Dňa 5.8.2013 spolu so svojou mamou navštívila cestovnú kanceláriu na Dunajskej ulici v Bratislave, kde ale nič nevybrali. Žalovaná mala konkrétnu predstavu o zájazde, malo sa jednať o rušné letovisko s hotelom priamo pri pláži. Následne išli s mamou ešte do HYDROTOURU, resp. jeho pobočky na Námestí SNP. Zamestnankyňa jej ponúkla zájazd do Španielska, s tým, že ju informovala, že je nutné uhradiť 100% ceny zájazdu pri podpise zmluvy. Syn žalovanej nebol vo svojej koži a začínal byť nezvládnuteľný, preto s ním musela ísť domov. V cestovnej kancelárii nechala svoju mamu s lístkom, kde boli špecifikované jej požiadavky. Matka mala predpripraviť zmluvu a uviesť potrebné údaje. Keď žalovaná prišla domov, na internete overovala ponúkaný hotel a zistila, že jej požiadavkám nevyhovuje. V tento deň volala dvakrát so zamestnankyňou HYDROTOURU. V rámci prvého telefonátu žalovaná oznámila zamestnankyni, že môže jej rezerváciu zrušiť. V druhom telefonáte jej zamestnankyňa žalobcu oznámila, že rezerváciu už nahodila do systému, ale že s jej zrušením nebude problém. Na druhý deň, dňa 6.8.2013 jej opäť volala, že s výmazom rezervácie je problém a že sa žalovaná má dostaviť na pobočku podpísať prehlásenie, že na dovolenku nenastupuje. Žalovaná jej však oznámila, že sa nedostaví, nakoľko to nepovažovala za potrebné. Na dotaz súdu žalovaná potvrdila, že osobné údaje o nej a členoch jej rodiny poskytla zamestnankyni žalobcu jej matka. Uviedla, že žiadnu zmluvu nepodpisovala a na zmluve, ktorá bola založená do spisu ako dôkaz sa nenachádza jej podpis. Pred tým nikdy služby žalobcu nevyužila. Zamestnankyni žalobcu nepredkladala občiansky preukaz.
17.Dňa 17.2.2016 bola rovnako vypočutá aj svedkyňa T. D., matka žalovanej. Tá potvrdila, že v auguste 2013 chcela ísť jej dcéra na dovolenku, preto spolu navštívili najskôr cestovnú kanceláriu INVIA a následne navštívili cestovnú kanceláriu HYDROTOUR na pobočke na Námestí SNP v Bratislave. Dcéra mala špeciálne požiadavky na dovolenkovú destináciu, chcela rušnejšie letovisko a hotel priamo pri mori. Po príchode do HYDROTOUR im zamestnankyňa žalobcu ponúkala nejaký hotel v Španielsku, ktorý mal zodpovedať požiadavkám. Nakoľko vnuk svedkyne začal byť nepokojný, musela ho dcéra zobrať domov. Svedkyňa zostala na pobočke s tým, že poskytla zamestnankyni žalobcu všetky potrebné údaje, ktoré boli nutné k spísaniu zmluvy. Po poskytnutí údajov sa svedkyňa vrátila k dcére domov. Tam jej dcéra oznámila, že stav vybraného hotela nezodpovedá jej požiadavkám a že zmluvu podpísať nejde. Svedkyňa poprela, že by niečo podpisovala na pobočke žalobcu. Podľa jej názoru podpis na zmluve o obstaraní zájazdu nie je podpisom jej dcéry.
18.Na pojednávanie dňa 17.2.2016 súd opätovne predvolal už vypočutú svedkyňu S. D., ktorá potvrdila, že prítomná žalovaná je pani J. T. a rovnako spoznala aj jej matku. Žalovaná si na svedkyňu nevedela spomenúť vzhľadom na uplynutý čas 2,5 roka od ich stretnutia. Rovnako si na svedkyňu D. nevedela spomenúť ani svedkyňa D.. Svedkyňa S. D. doplnila svoju svedeckú výpoveď v tom smere, že opísala vo všeobecnosti priebeh rezervácie zájazdov. Vo všeobecnosti je možná rezervácia len asi 2 až 3 hodiny a jej prípadné predĺženie sa ( ako aj samotná rezervácia) zadáva do systému. Ak sa rezervácia nepotvrdí, musí byť zamestnancom v systéme uvoľnená. Až v prípade záväznej objednávky vykoná zamestnanec v systéme tzv. proces namapovania, čo znamená pridelenie konkrétnej izby, letenky, bez tohto napamovania systém nevytlačí zmluvu o zájazde. Túto musí klient následne podpísať. V prípade, že klient takto vytlačenú zmluvu nepodpíše, zájazd sa opätovne uvoľní a figuruje v ponuke ako voľný. Uviedla, že v tomto konkrétnom prípade jej poskytla osobné údaje žalovaná, potom došlo k vytlačeniu zmluvy a táto bola žalovanou podpísaná. V prípade, že klient oznámi, že na zájazd nenastúpi, už v čase
uzavretia zmluvy, je vystavený storno protokol. Potom ako jej v tomto prípade žalovaná oznámila, že na zájazd nenastúpi, svedkyňa zájazd stornovala.
19.V priebehu konania žalobca i žalovaný, vzhľadom na rozporné tvrdenia sporových strán i svedkov, žiadali vykonanie znaleckého dokazovania za účelom zistenia pravosti podpisu žalovanej na zmluve o obstaraní zájazdu. Súd uznesením č.k. 13C 86/2015-79 zo dňa 29.3.2016 ustanovil v konaní znalecký ústav pre odbor písmoznalectvo a uložil mu vypracovať znalecký posudok. Jeho úlohou bolo odborne posúdiť, či podpis objednávateľa na zmluve o obstaraní zájazdu bol vlastnoručných podpisom žalovanej. Zároveň súd uložil účastníkom, aby sa na výzvu znalca k nemu ustanovili, predložili potrebné predmety, podklady, podali potrebné vysvetlenia a uložil im povinnosť zložiť preddavok na trovy dôkazu, každému vo výške 350,-Eur. V následnej výzve zo dňa 29.3.2016 súd vyzval žalobcu na predloženie originálu zmluvy o obstaraní zájazdu, čo tento následne splnil. Vyzval tiež žalovanú na predloženie porovnávacích materiálov a to v lehote 15 dní od doručenia výzvy. Výzva bola doručená právnemu zástupcovi žalovanej dňa 4.4.2016. Nakoľko výzvu ignoroval, doručil mu súd opätovnú výzvu na poskytnutie potrebných originálov dokladov. Túto si právny zástupca žalovanej prevzal dňa 6.6.2016. Nakoľko ani po opakovanej výzve, v súdom stanovenej lehote, právny zástupca žalovanej nereagoval, ani nepredložil potrebné dokumenty, súd mu uložil uznesením č.k. 13C 86/2015-93 zo dňa 9.8.2016 poriadkovú pokutu vo výške 150,-Eur, toto mu bolo doručené dňa 22.8.2016.
20.Nakoľko pre neposkytnutie primeranej súčinnosti zo strany žalovanej súd nemohol pristúpiť k vykonaniu znaleckého dokazovania, nariadil vo veci pojednávanie dňa 14.11.2016. Tu právny zástupca žalovanej uviedol, že žalovaná nedisponuje vzorovými podpismi v rozsahu a kvalite, ako si to vyžaduje znalec a preto netrvá na vykonaní znaleckého dokazovania. Obdobne sa vyjadril aj právny zástupca žalobcu a netrval na vykonaní znaleckého dokazovania.
21.Podľa § 741a) Občianskeho zákonníka, v znení účinnom ku dňu 5.8.2013 ( ďalej len "OZ") zmluvou o obstaraní zájazdu sa obstarávateľ (cestovná kancelária) zaväzuje, že objednávateľovi obstará vopred ponúkanú kombináciu služieb cestovného ruchu (zájazd), a objednávateľ sa zaväzuje, že zaplatí dohodnutú cenu.
Podľa § 741b) ods. 1 a 2 OZ Zmluva musí mať písomnú formu alebo inú vhodnú formu a musí obsahovať a) označenie zmluvných strán, b) charakteristiku zájazdu, najmä termín jeho začatia a skončenia, uvedenie všetkých poskytovaných služieb, ktoré sú zahrnuté do ceny zájazdu, miesto a čas ich trvania; vymedzenie zájazdu možno nahradiť odkazom na číslo zájazdu alebo iné označenie v katalógu iba v tom prípade, ak katalóg obsahuje všetky tieto informácie a bol odovzdaný objednávateľovi, c) cenu zájazdu vrátane časového rozvrhu platieb a výšky preddavku, d) lehotu a spôsob, akým má objednávateľ uplatniť nároky plynúce z porušenia právnej povinnosti cestovnej kancelárie, e) výšku zmluvných pokút, ktoré je povinný objednávateľ cestovnej kancelárii uhradiť pri odstúpení od zmluvy v prípadoch určených týmto zákonom. Zmluva má ďalej obsahovať a) ďalšie platby za služby, ktorých cena nie je zahrnutá v cene zájazdu, údaje o počte a výške týchto ďalších platieb, ak sú súčasťou zájazdu, b) ubytovanie, jeho názov, polohu, kategóriu a triedu, stupeň vybavenosti a hlavné charakteristické znaky, ak je súčasťou zájazdu, c) druh, charakteristiku a kategóriu dopravného prostriedku, údaje o trase cesty, ak je súčasťou zájazdu doprava, d) spôsob a rozsah stravovania, ak je súčasťou zájazdu, e) ak je realizácia zájazdu podmienená dosiahnutím minimálneho počtu účastníkov zájazdu, výslovné uvedenie tejto skutočnosti a lehotu, v ktorej najneskôr musí cestovná kancelária objednávateľa písomne informovať o zrušení zájazdu a o odstúpení od zmluvy z dôvodu nedosiahnutia minimálneho počtu účastníkov zájazdu, f) ak sú dôvody na určenie podmienok, ktoré musí objednávateľ spĺňať, uvedenie týchto podmienok a lehotu, v ktorej môže objednávateľ oznámiť, že sa zájazdu namiesto neho zúčastní iná osoba, g) ďalšie skutočnosti, na ktorých sa zmluvné strany dohodnú.
Podľa § 741g) ods. 1 OZ cestovná kancelária môže pred začatím zájazdu od zmluvy odstúpiť len z dôvodu zrušenia zájazdu alebo z dôvodu porušenia povinností objednávateľom, ktoré boli zmluvne dohodnuté.
Podľa § 741h) ods. 1 OZ ak nie je dôvodom odstúpenia od zmluvy objednávateľa porušenie povinností cestovnej kancelárie, ktoré sú určené zmluvou alebo týmto zákonom, alebo ak cestovná kancelária odstúpi od zmluvy pred začatím zájazdu z dôvodu porušenia povinností objednávateľom, je objednávateľ povinný zaplatiť cestovnej kancelárii zmluvné pokuty vo výške určenej podľa § 741b ods. 1 písm. e) a cestovná kancelária je povinná vrátiť objednávateľovi bezodkladne zostatok z uhradenej ceny zájazdu podľa zrušenej zmluvy.
Podľa § 8 ods. 3 zákona č. 281/2001 Z.z. o zájazdoch, podmienkach podnikania cestovných kancelárií a cestovných agentúr a o zmene a doplnení Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov, účinného dňa 5.8.2013 ( ďalej len "citovaný zákon") katalóg alebo iná písomná forma ponuky alebo dopĺňajúcej informácie o zájazde sa považuje za súčasť zmluvy o zájazde, ak si zmluvné strany písomne nedohodli iné podmienky.
Podľa § 517 ods. 2 OZ ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa nariadenia vlády SR č. 85/1997 Z.z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Podľa § 563 OZ ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný dlh splniť prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal.
22.Súd, s poukazom § 191 ods. 1 Civilného sporového poriadku, vyhodnotil dôkazy podľa svojej úvahy a to každý dôkaz jednotlivo a všetky vo vzájomnej súvislosti, prihliadol na všetko, čo vyšlo počas konania najavo a dospel k záveru, že žalobnému návrhu je potrebné v časti uplatnenej istiny vyhovieť v plnom rozsahu. V časti o zaplatenie príslušenstva súd však žalobe vyhovel len sčasti.
23.Súd v prvom rade vychádzal zo skutkového záveru, že žalovaná podpísala zmluvu o obstaraní zájazdu, čím došlo k riadnemu uzavretiu tejto typizovanej zmluvy. V prvom rade je nutné uviesť, že do spisu bol založený originál spornej zmluvy, na ktorom figurovali podpisy na strane cestovnej kancelárie, ako aj na strane objednávateľa. Ako objednávateľ v zmluve figurovala práve žalovaná. V podstate overenie pravosti podpisu žalovanej na tejto zmluve bol podstatný sporný moment v celom konaní. Oproti tvrdeniu žalovaného, že zmluva bola žalovanou podpísaná, stálo tvrdenie žalovanej, že nikdy k podpisu zmluvy z jej strany nedošlo. Pre účely odstránenia tohto skutkového rozporu súd vypočul svedkov, navrhnutých sporovými stranami. Žalobca ako svedka navrhol vypočuť pani S. D., ktorá mala uzatvárať so žalovanou zmluvu. Tá sa jednoznačne ( a dokonca opakovane) vyjadrila, že zmluvu o obstaraní zájazdu podpísala pred jej očami žalovaná, žalovanú na pojednávaní identifikovala. Na druhej strane svedkyňa T. E., matka žalovanej, nepotvrdila, že bola svedkom podpísania zmluvy zo strany žalovanej, pričom zdôraznila, že ani sama nič na pobočke cestovnej kancelárie nepodpisovala. Ani žalovaná ani svedkyňa D., si nespomínali, či prítomná svedkyňa D. bola osobou, s ktorou sa stretli v rozhodný deň na pobočke žalobcu. Po výsluchu žalovanej a oboch svedkýň súd na návrh oboch sporových strán pristúpil k nariadeniu znaleckého dokazovania. Dôvodom bola skutočnosť, že tak tvrdenie žalobcu ako aj žalovanej bolo v konaní podporené obsahom dvoch, obsahovo diametrálne odlišných svedeckých výpovedí, a na základe dovtedy vykonaného dokazovania nebolo možné dospieť k jednoznačnému záveru v otázke podpísania, resp. nepodpísania zmluvy o obstaraní zájazdu žalovanou. Súd konštatuje, že napriek tomu, že žalovaná navrhla vykonanie znaleckého dokazovania a v podstate od začiatku konania prezentovala svoje odhodlanie podrobiť preskúmanie sporného podpisu odborníkom z oblasti grafológie, neposkytla súdu a ani ustanovenému znalcovi povinnú súčinnosť, na ktorej poskytnutie bola zaviazaná aj uznesením súdu. Napriek viacerým výzvam zo strany súdu na predloženie porovnávacích materiálov, žalovaná na tieto vôbec nereagovala a to dokonca ani po uložení poriadkovej pokuty. Až na pojednávaní následne uviedla, že nedisponuje porovnávacím materiálom v rozsahu a kvalite vyžadovanej znalcom. Súdu sa toto jej konanie javí ako minimálne účelové, dokonca evokuje možnosť prijatia záveru, že
napriek deklarovanej vôli podrobiť svoj podpis znaleckému skúmaniu, sa tomuto vystaviť nechcela. V civilnom sporovom konaní, ovládanom zásadou kontradiktórnosti konania, súd nemohol toto jej konanie vyhodnotiť inak, ako v jej neprospech. Ak totiž svojou vinou znemožnila vykonanie dôkazu, ktorého závery by pravdepodobne boli určujúce pre rozhodnutie vo veci, nemožno na jej strane konštatovať unesenie dôkazného bremena v otázke sporného podpisu zmluvy. Súd totiž nemohol vychádzať len zo svedeckej výpovede T. D. a to najmä z dôvodu, že táto je blízkou osobou žalovanej a dôveryhodnosť jej výpovede do istej miery znižuje práve citový vzťah so žalovanou. V neprospech žalovanej vyznela aj jej obrana, resp. menené skutkové tvrdenia v priebehu súdneho konania. V prvotných vyjadreniach uvádzala, že nemá vedomosť o tom, kto by mohol poskytnúť osobné údaje o jej osobe a členoch jej rodiny a dokonca sa vyjadrila o možnosti ich zneužitia. Následne v rámci svojho výsluchu priznala, že poverila poskytnutím údajov svoju matku, čo táto ako svedkyňa aj potvrdila. Rovnako ako účelové sa javilo aj to, že žalovaná sa nedostavila na súdne pojednávanie konané dňa 2.12.2015, kde ju súd potreboval vypočuť skôr, ako by pristúpil k výsluchu predvolanej svedkyne. V podstate práve kvôli identifikácii žalovanej súd musel následne svedkyňu S. D. predvolať aj na ďalší termín pojednávania. Všetky vyššie naznačené závery spochybňovali dôkaznú situáciu žalovanej do tej miery, že v otázke podpisu zmluvy žalovanou sa súd priklonil k tvrdeniu žalobcu.
24.Ako bolo vyššie naznačené, v civilnom sporovom konaní sú to práve sporové strany, ktoré sú povinné súdu navrhovať na osvedčenie skutkových tvrdení vykonanie toho ktorého dôkazu. Nová koncepcia civilného sporového poriadku kladie akcent na to, aby súd vystupoval v podstate ako arbiter a príjmal skutkové závery len na základe výsledkov aktivity tej ktorej strany. Súd sa následne prikloní k názoru, resp. tvrdeniu tej strany, ktorá predkladá presvedčivejšie, obsahovo jednotnejšie a vierohodnejšie dôkazy. Práve na základe tohto súd ustálil, že žalovanej sa v konaní nepodarilo preukázať, že by podpis na spornej zmluvy vyhotovila iná osoba. Argument, na ktorý počas celého konania upozorňovala, že podpis nie je identický s podpisom na udelenej procesnej plnej moci, súd nemôže reflektovať ako nosný už len z toho dôvodu, že podpis na plnej moci bol vyhotovený až potom, ako malo dôjsť k podpisu spornej zmluvy a až v situácii, kedy už žalovaná vedela, čo je predmetom konania. Ak žalovaná odkazuje na laický pohľad na oba podpisy, tak súd, tiež len v postavení laika, konštatuje, že oba podpisy vykazujú znaky podobnosti a vzbudzujú ten dojem, že hoci forma podpisu je iná, rukopis je rovnaký. Tento záver si však súd dovolil uviesť, len na margo tvrdení žalovanej a nepredstavuje nosný argument, na ktorého základe by ustáľoval spornú skutkovú otázku.
25.Vychádzajúc z vyššie prijatého záveru, že žalovaná podpísala zmluvu o obstaraní zájazdu, súd pristúpil k ďalšiemu skúmaniu dôvodnosti uplatneného nároku. Podpisom zmluvy oboma zmluvnými stranami došlo k jej riadnemu uzavretiu, pričom bola splnená aj podmienka zachovania jej písomnej formy. Rovnako zmluva obsahovala všetky zákonom požadované náležitosti, čo napokon nenamietala ani jedna sporová strana. Uzavretím zmluvy vznikol dvojstranný zmluvný vzťah, z ktorého plynuli zmluvným stranám tak práva ako aj povinnosti. Je nesporné, že k jej uzavretiu došlo dňa 5.8.2013, teda len 3 dni pred začiatkom zájazdu. Žalobca bol povinný obstarať zájazd a umožniť žalovanej a členom jej rodiny ( ako spolucestujúcim) sa ho riadne zúčastniť a užívať služby cestovného ruchu v rozsahu a spôsobom stanoveným v zmluve a VZP. V konaní nebolo sporné, že žalobca k tejto svojej povinnosti riadne pristúpil. Na strane žalovanej ako objednávateľa vznikla povinnosť zaplatiť za objednaný zájazd riadne dohodnutú cenu vo výške 2.886,80 Eur. Podľa čl. 1 bodu 5 VZP, ktoré tvorili neoddeliteľnú súčasť zmluvy bola žalovaná povinná uhradiť dohodnutú cenu pri podpise zmluvy. Žalovaná nepoprela, že žalobcovi neposkytla žiadne peňažné plnenie. Znamená to, že je správna argumentácia žalobcu, že žalovaná si nesplnila svoju zmluvnú povinnosť, tak ako sa zaviazala pri podpise zmluvy.
26.Hoci žalobca predložil súdu ako listinný dôkaz list zo dňa 6.8.2013, ktorým odstúpil od uzavretej zmluvy, práve pre porušenie povinnosti , neosvedčil, že ho doručoval žalovanej. Doručenie písomného odstúpenia od zmluvy druhej zmluvnej strane je podľa názoru súdu podstatným predpokladom riadneho prejavu vôle od zmluvy odstúpiť. Nakoľko žalobca nepreukázal, že by sporné odstúpenie žalovanej doručoval, súd nemôže konštatovať, že k odstúpeniu od zmluvy riadne došlo. Preto bolo nutné vychádzať zo záveru, že zmluva o obstaraní zájazdu zostala platná a účinná a to až do okamihu, kedy v zmysle jej obsahu malo dôjsť k nástupu na zájazd. Nie je opäť sporné, že zájazdu sa žalovaná nezúčastnila, preto jej v zmysle čl. 7 bod 5 VZP vznikla povinnosť uhradiť stornopoplatok vo výške 100% ceny zájazdu. Podľa názoru súdu, takto dojednaná sankcia je ako zmluvná podmienka prijateľná, najmä vzhľadom k tomu, že umožňuje cestovnej kancelárii kryť prípadné straty spôsobené konaním objednávateľa, ktorý sa na zájazd, napriek riadne uzavretej zmluve nedostaví, čím znemožní cestovnej kancelárii zájazd
ponúkať ďalším potencionálnym klientom. Povinnosť zaplatiť stornopoplatok teda predstavuje zmluvou dojednanú sankciu, na ktorej zaplatenie sa žalovaná zaviazala, práve pre vyššie spomenutý prípad. Súd v tejto súvislosti ešte skúmal tvrdenie žalovanej, že ešte v deň 5.8.2013 telefonovala do pobočky žalobcu s tým, že na zájazd nenastúpi. Toto jej telefonické oznámenie rovnako nebolo možné po obsahovej stránke posúdiť ako odstúpenie od zmluvy, nakoľko samotné VZP v čl. 7 bode 4 predpokladajú písomné odstúpenie od zmluvy( či už formou záznamu na pobočke, alebo doporučene, prípadne iným preukázateľným spôsobom). Telefonické oznámenie po formálnej stránke nepostačuje.
27.Na základe vyššie uvedeného má súd za to, že uzavretím zmluvy o obstaraní zájazdu sa jej účastníci zaviazali rešpektovať a konať v zmysle jej obsahu. Nakoľko žalovaná cenu za obstaranie zájazdu neuhradila, na tento sa napriek riadne uzavretej zmluve nedostavila, vznikla jej povinnosť uhradiť stornopoplatok vo výške 100% z ceny, t.j. vo výške 2.886,80 Eur.
28.Nakoľko, ako už bolo vyššie naznačené, žalobca v konaní nepreukázal doručenie odstúpenia od zmluvy zo dňa 6.8.2013, ktorého súčasťou bola aj výzva na zaplatenie dlžnej sumy, žalovanej, súd, pri posudzovaní dôvodnosti nároku na zaplatenie úrokov z omeškania, vychádzal z vyššie citovaného ustanovenia § 563 Občianskeho zákonníka. Preukázateľne bola žalovaná vyzvaná na plnenie až doručením platobného rozkazu v konaní a to dňa 4.11.2014. Preto súd konštatuje, že až dňom nasledujúcim došlo k vzniku omeškania. Priznal teda úrok z omeškania v zákonnej výške až od 5.11.2014. Vo zvyšku časti tohto nároku súd žalobu zamietol.
29.O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku. Nakoľko žalobca mal vo veci plný úspech ( súd vychádzal z toho, že žalobca bol plne úspešný v časti o zaplatenie istiny, pričom časť jeho neúspechu sa týkala len úhrady príslušenstva, ktoré ešte v čase vyhlásenia rozhodnutia vo veci nebolo možné kapitalizovať), vznikol mu nárok na náhradu trov konania voči žalovanej a to v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník v zmysle § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku.
30.Súd, vzhľadom k tomu, že v konaní nepristúpil k vykonaniu znaleckého dokazovania, vrátil sporovým stranám zložené preddavky na trovy dôkazu a to prostredníctvom učtárne tunajšieho súdu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré je možné podať v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajšom súde, písomne, v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne ( odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh) ( § 363 Civilného sporového poriadku).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( § 364 Civilného sporového poriadku).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( § 365 Civilného sporového poriadku).
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie ( § 366 Civilného sporového poriadku).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.