Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_11CoP-139-2016.pdf
PDF · 83.04 KB
Case nature
Area
Subarea
11CoP/139/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Bianky Gelačíkovej a členiek senátu Mgr. Patrície Železníkovej a JUDr. Miroslavy Štannerovej, vo veci vrátenia spôsobilosti na právne úkony G. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. hrdlo XX/XXX, X., zastúpenej opatrovníkom T. G., P. hrdlo XX, X. a opatrovníkom pre konanie: Mestskou časťou Bratislava Ružinov, Mierová 21, Bratislava, za účasti zástupcu Okresnej prokuratúry Bratislava II, Kvetná 13, Bratislava, na návrh navrhovateľky: G. G., na odvolanie navrhovateľky proti rozhodnutiu Okresného súdu Bratislava II, č.k. 49Ps/8/2013-191 zo dňa 17.12.2015, takto
rozhodol:
Rozsudok súdu prvej inštancie sa p o t v r d z u j e.
Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie zamietol návrh navrhovateľky na vrátenie spôsobilosti na právne úkony. Určil, že navrhovateľke nepatrí právo na podanie návrhu na vrátenie spôsobilosti na právne úkony po dobu 1 roka. Určil, že o trovách konania rozhodne súd prvej inštancie do 30 dní od právoplatnosti rozsudku.
2. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie zdôvodnil tak, že po vykonanom dokazovaní mal preukázané, že návrh navrhovateľky nie je opodstatnený. Súd prvej inštancie mal jednoznačne preukázané, že navrhovateľke bola rozhodnutím súdu obmedzená spôsobilosť na právne úkony v rozsahu nemožnosti vyhotovovať písomné podania voči súdom, orgánom štátnej správy a iným inštitúciám a nemožnosti voči ním ani osobne vystupovať. Súčasne bol navrhovateľke ustanovený za opatrovníka jej syn T. G., ktorého súd oprávnil a uložil mu povinnosť v rozsahu obmedzenia opatrovankyňu zastupovať, spravovať jej veci a dbať pritom na pokyny súdu. Z výpovede navrhovateľky a jej opatrovníka je zrejmé, že navrhovateľka v bežnom živote funguje bez problémov, vie si zabezpečiť svoje záležitosti. Uvedenú skutočnosť potvrdila i svedkyňa Q. J.. Z lekárskych správ je zrejmé, že navrhovateľka navštevuje viacerých odborných lekárov, boli jej stanovené diagnózy v súvislosti s jej ochoreniami. Pokiaľ ide o jej duševné zdravie navrhovateľka aktuálne nenavštevuje psychiatra a nelieči sa po psychickej stránke. Zo záverov znaleckého posudku a výsluchu T.. R. V., znalkyni z odboru zdravotníctvo, odvetvie psychiatria je nesporné, že u navrhovateľky sa jedná o zmiešanú poruchu osobnosti a neorganickú psychotickú poruchu nešpecifikovanú, ktorá má kolísavý priebeh s meniacou sa intenzitou príznakov. Od roku 2010 neprišlo k zmene jej duševného zdravotného stavu, pričom porucha osobnosti je duševná porucha trvalého charakteru, zistená psychotická porucha má menlivú intenzitu, ale jej základné príznaky pretrvávajú. Z hľadiska zistenia tohto duševného stavu nie sú u navrhovateľky splnené podmienky pre navrátenie spôsobilosti na právne úkony v plnom rozsahu. Pokiaľ ide o námietky navrhovateľky vo vzťahu k jej zdravotným problémom týkajúcim sa kožného ochorenia a doložené lekárske správy, vypracované odbornými lekármi z oblasti dermatovenerológie a imonualergológie, súd prvej inštancie
nespochybnil somatické zdravotné problémy navrhovateľky a skutočnosť, že jej zdravotný stav jej spôsobuje denné problémy, nepohodu a nekomfortnosť. Predmetom daného konania je však vrátenie spôsobilosti na právne úkony, v ktorých bola navrhovateľka obmedzená na základe jej zdravotných problémov, ktorých základom je jej duševné zdravie, preto na námietky a argumentáciu týkajúcu sa prezentovaných kožných ochorení súd prvej inštancie neprihliadal. Navrhovateľkin somatický zdravotný stav je nesporne sledovaný odbornými lekármi a je jej poskytovaná zdravotná starostlivosť, avšak práve z dôvodu duševnej poruchy, ktorá nie je len prechodná, dochádza k problémom v súvislosti s liečbou navrhovateľky odmietajúcou postupy a liečenia určené lekármi. Navrhovateľka má právo a možnosť na poskytovanie zdravotnej starostlivosti, pričom v prípade nespokojnosti sa môže domáhať nápravy prostredníctvom svojho opatrovníka, ktorý ju v rozsahu jej obmedzenia spôsobilosti na právne úkony zastupuje. Súd prvej inštancie nepripustil ďalšie návrhy na dokazovanie výsluchom svedkov, rodinných príslušníkov navrhovateľky, majúc za to, že vo vzťahu k predmetu konania by s prihliadnutím na závery znaleckého dokazovania, tieto výpovede blízkych osôb boli spochybniteľné, pričom sama navrhovateľka uviedla, že by svedkovia neuviedli žiadne nové okolnosti. Súčasne v súlade s ust. § 186 ods. 3 O.s.p. na návrh zástupkyne Okresnej prokuratúry Bratislava II rozhodol, že navrhovateľke nepatrí právo na podanie návrhu na vrátenie spôsobilosti na právne úkony po dobu jedného roka prihliadajúc na závery znaleckého dokazovania a vyjadrenie znalkyne, ktorá jednoznačne konštatuje, že u navrhovateľky neprišlo od roku 2010 k zmene duševného zdravotného stavu, jej duševná porucha je trvalého charakteru.
3. Proti tomuto rozhodnutiu podala odvolanie navrhovateľka. Uviedla, že jej posledná hospitalizácia na psychiatrickom oddelení bola v roku 2002, k čomu ju nútili lekári, aby sa následne dal doporiadku jej invalidný dôchodok. Po vyššie uvádzanej hospitalizácii bolo lekármi dokazované, že je hypochondrická, že sa bludne vyjadruje k chorobe a tiež že jej boli určené psychické diagnózy, Neorganická psychotická porucha a Zmiešaná porucha osobnosti, následne aj kožní lekári začali dokazovať jej kožné ochorenie. Nikdy nemala potrebu navštevovať ambulanciu psychiatra, nemá žiadne psychické problémy, nikdy neužívala žiadnu psychiatrickú liečbu. Tiež svedkovia sa vyjadrovali, že nemá žiadne psychické problémy a oznamovali, že opatrovníctvo na jej osobu je nedôvodné. Pre obmedzenie jej spôsobilosti na právne úkony nemôže dokazovať svoju pravdu. Takto nemá zabezpečenú ani potrebnú lekársku starostlivosť. Žiadala, aby jej zdravotný stav posúdil český psychiater.
4. Opatrovník pre konanie sa plne stotožnil s odborným názorom T.. R. V., pričom má zato, že navrhovateľka aj napriek tomu, že má obmedzenú spôsobilosť na právne úkony si môže v plnom rozsahu uplatňovať právo na adekvátnu zdravotnú starostlivosť. 5. Okresný prokurátor k odvolaniu navrhovateľky uviedol, že vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že u navrhovateľky k zmene kvalifikácie alebo povahy duševnej poruchy nedošlo. Zo znaleckého posudku č. 43/15 jednoznačne vyplýva, že navrhovateľka trpí zmiešanou poruchou osobnosti a neorganickou psychotickou poruchou nešpecifikovanou, ktorá má kolísavý priebeh, s meniacou sa intenzitou príznakov a od roku 2010 neprišlo k žiadnej zmene duševného stavu. V súlade so závermi znaleckého posudku kde znalkyňa navrhla ponechať obmedzenie spôsobilosti na právne úkony v takom rozsahu, v akom je navrhovateľka obmedzená na základe rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves. Pokiaľ ide o požiadavku navrhovateľky aby bola vyšetrená znalcom z Českej republiky, resp. českým psychiatrom, poukázal Okresný prokurátor na ust. § 2 ods. 1 zák. č. 382/2004 Z.z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, v spojení s § 127 ods. 1 O.s.p., v súlade s ktorými môže súd ustanoviť za znalca iba osobu zapísanú v zozname znalcov, ktorý vedie Ministerstvo spravodlivosti SR, resp. môže ustanoviť za znalca aj osobu v zozname nezapísanú, avšak len v prípade pokiaľ s ustanovením táto osoba súhlasí a v príslušnom odbore alebo odvetví nie je zapísaná žiadna osoba alebo osoba zapísaná v zozname nemôže úkon vykonať alebo vykonanie úkonu by bolo spojené s neprimeranými ťažkosťami alebo nákladmi ( § 15 citovaného zákona ). V danom prípade bol Okresným súdom ustanovený znalec, ktorý je vedený v zozname znalcov, pričom s poukazom na zásadu hospodárnosti a rýchlosti konania bolo vhodné ustanoviť znalca v blízkosti Bratislavy. Okresný prokurátor navrhol potvrdiť rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny.
6. Opatrovník navrhovateľky uviedol, že sa stotožňuje s odvolaním navrhovateľky, ktoré podala.
7. Odvolací súd preskúmal vec, v ktorej nie je viazaný rozsahom odvolania a odvolacími dôvodmi podľa § 65, 66 zák. č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej C.m.p.), bez nariadenia odvolacieho
pojednávania podľa § 378 ods. 1, § 219 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok ( ďalej „ C.s.p.“), s verejným vyhlásením rozhodnutia podľa § 219 ods. 3 C.s.p., a dospel k záveru, že odvolaniu navrhovateľky nie je možné vyhovieť. 8. Súd prvej inštancie vo veci vykonal potrebné dokazovanie, vec správne právne posúdil a vyvodil z nej aj správny právny záver. V odvolaní neboli uvedené žiadne skutočnosti, ktoré by mali za následok zmenu rozhodnutia súdu prvej inštancie.
9. Podľa § 395 ods. 1 C.m.p. ak § 396 C.m.p. neustanovuje inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona zostávajú zachované.
10. Odvolací súd v predmetnej veci konštatuje, že v prejednávanej veci súd prvej inštancie rozsudkom zo dňa 17.12.2015, č.k. 49Ps/8/2013-191 s použitím príslušných ustanovení Občianskeho súdneho poriadku v znení účinnom do 30.06.2016, zamietol návrh navrhovateľka na vrátenie spôsobilosti na právne úkony.
11. Tak ako sa konštatuje vyššie, konanie vo veci začalo 09.07.2013, pričom na konanie sa aplikoval procesnoprávny predpis, ktorý bol v čase rozhodovania odvolacieho súdu zrušený. Týmto predpisom bol zák. č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok účinný do 30.06.2016 zrušený zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ktorý svoju účinnosť nadobudol dňa 01.07.2016. Procesné ustanovenia v konaniach vo veci spôsobilosti na právne úkony boli upravené zák. č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok, ktorý nadobudol účinnosť taktiež dňa 01.07.2016. Z uvedeného dôvodu odvolací súd skúmal časovú koexistenciu skoršej právnej úpravy zákona ( zák. č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku a novej právne úpravy ( zák. č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku ). V tejto súvislosti konštatuje, že procesné právo na rozdiel od hmotného práva v prípade stretu novej a starej právnej úpravy je charakterizované princípom okamžitej aplikability nových procesnoprávnych noriem na všetky konania prebiehajúce na súde a začaté podľa doterajších ( zrušených predpisov ). Naviac princíp okamžitej aplikability procesných noriem je komplementárny s osobitným pravidlom v podobe zachovania účinkov procesných úkonov, vykonaných v prebiehajúcich konaniach podľa zrušenej právne úpravy, nazývaný aj ako princíp justifikácie účinkov procesných úkonov. Obsahom tohto princípu je skutočnosť, že procesné úkony subjektov súdneho konania vykonané počas platnosti a účinnosti skoršieho právneho predpisu sa vo sfére svojich účinkov prejavujú s relevanciou pre konanie samotné aj počas účinnosti nového procesného predpisu.
12. Vzhľadom na zakotvenie princípu okamžitej aplikability procesnoprávnych noriem do samotného paragrafového znenia C.m.p., podľa § 395 ods. 1 C.m.p., odvolací súd uvádza namiesto pojmov súd prvého stupňa, súd prvej inštancie a navrhovateľ.
13. Odvolací súd vyhodnotil odvolanie navrhovateľky ako nedôvodné, keď súd prvej inštancie vo veci vykonal potrebné dokazovanie a zaoberal sa všetkými podstatnými námietkami navrhovateľky. Správne vychádzal súd prvej inštancie aj zo záverov znaleckého posudku, pričom nie je možné vyhovieť odvolacej námietke navrhovateľky, aby znalecké dokazovanie vykonal český psychiater, s poukazom aj na vyjadrenie Okresného prokurátora. Súd prvej inštancie správne postupoval, keď ustanovil znalca zo Slovenskej republiky v zmysle príslušných ustanovení, vyššie citovaného zákona. Neobstojí ani námietka navrhovateľky, že nemá nárok na zabezpečenie riadnej liečby, keď uvedenou námietkou sa zaoberal aj súd prvej inštancie a navrhovateľka prostredníctvom ustanoveného opatrovníka môže vo veci konať.
14. Rozhodnutie súdu prvej inštancie je správne, odvolací súd ho potvrdil podľa § 387 ods. 1 C.s.p., pričom podľa ods. 2 citovaného ustanovenia poukazuje odvolací súd na správne dôvody súdu prvej inštancie, s ktorými sa stotožňuje.
15. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 52 ods. 1 C.m.p., v spojení s ust. § 396 ods. 1 C.s.p..
16. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednomyseľne, pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).