Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_8Cob-437-2014.pdf
PDF · 93.53 KB
Case nature
Area
Subarea
8Cob/437/2014
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Beáty Čupkovej a členiek senátu JUDr. Ivety Záleskej a Mgr. Ivany Šlesarovej v právnej veci žalobcu Richarda Ďurinu, obchodné meno: Richard Ďurina ABA TRADING, miesto podnikania: Centrum II č. 91/47, Dubnica nad Váhom, IČO 40 383 687, právne zastúpeného Y.. Y. I., advokátom, B.. sv. H. XX/XX, O. proti žalovanému PRVÝ TRENČIANSKY AUTOSERVIS s.r.o. so sídlom M.R. Štefánika 26, Trenčín, IČO 36 308 994, právne zastúpenému JUDr. H., advokátom, K., B. T. nad P., v spore o zaplatenie 26.254,53 Eur s príslušenstvom, na odvolanie žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Trenčín zo dňa 16. júla 2014 č. k. 36Cb/110/2010-250, takto
rozhodol:
Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti p o t v r d z u j e.
Žalobcovi sa nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie konanie zastavil a žalovanému náhradu trov konania nepriznal. Konanie vo veci samej bolo zastavené v dôsledku späťvzatia žaloby v zmysle § 96 ods. 1 O.s.p., na základe písomného podania právneho zástupcu žalobcu, ktorý zároveň požiadal súd prvej inštancie, aby na rozhodnutie o trovách konania aplikoval ust. § 150 ods. 1 O.s.p. a o trovách konania rozhodol tak, že žalovanému náhradu trov konania neprizná. Súd prvej inštancie akceptoval návrh žalobcu, čiastočne sa stotožnil s dôvodmi, pre ktoré žiadal aplikáciu ust. § 150 ods. 1 O.s.p.. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že konanie bolo zastavené v dôsledku späťvzatia žaloby žalobcom, v dôsledku čoho boli v zmysle § 146 ods. 2 prvej vety O.s.p. naplnené predpoklady na priznanie náhrady trov konania žalovanému. Na základe konkrétnych okolností prípadu a výsledkov doposiaľ vykonaného dokazovania však súd prvej inštancie dospel k záveru, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré v zmysle § 150 ods. 1 O.s.p. náhradu trov konania celkom žalovanému nepriznal. Žalobca sa žalobou domáhal vrátenia kúpnej ceny predmetného motorového vozidla v dôsledku odstúpenia od kúpnej zmluvy z dôvodu vady vozidla, ktorá mala byť príčinou vzniku požiaru vozidla. K žalobe žalobca pripojil správu Okresného riaditeľstva Hasičského a záchranného zboru v Trenčíne zo dňa 12.10.2009, podľa ktorej na vozidle absentovali akékoľvek stopy po urýchľovači a aj vzhľadom na priebeh horenia bola ako pravdepodobná príčina požiaru stanovená porucha na elektroinštalácii vozidla, a tiež znalecký posudok č. 9/2009 vyhotovený znalcom Ing. Karolom Morávkom, podľa ktorého jedinou príčinou požiaru bola technická závada - skrat prívodového kábla o plechový kryt prevodovky z dôvodu straty izolačných vlastností predmetného elektrického kábla. V konaní bolo súdom prvej inštancie vykonané znalecké dokazovanie vyhotovením znaleckého posudku č. 2/2011 znalcom Ing. Štefanom Gallom, PhD., podľa ktorého ohliadkou vykonanou na vozidle bola s najväčšou pravdepodobnosťou stanovená ako príčina vzniku požiaru technická závada na elektrickej inštalácii, no nebolo možné vylúčiť ani zavinenie inou osobou alebo osobami. Vzhľadom na čas vzniku požiaru a spracovanie znaleckého posudku nebolo možné presne určiť príčinu vzniku požiaru a neboli
uskutočnené žiadne pokusy, keďže vzorka bola skúmaním znehodnotená. V znaleckom posudku č. ČES: PPZ-KEU-BA-EXP-2012/3569 vyhotovenom Kriminalistickým a expertíznym ústavom Policajného zboru, Bratislava bola na základe všetkých zistených skutočností stanovená príčina vzniku požiaru predmetného motorového vozidla na úmyselné zapálenie v prvotnom ohnisku požiaru (priestor spodnej časti čelného skla a zadnej časti prednej kapoty na pravej strane) pri manipulácii s otvoreným ohňom fyzickou osobou po mechanickom rozbití skla na dverách spolujazdca a následnom naliatí ľahko horľavej kvapaliny do priestoru prvotného ohniska požiaru. Z uvedeného považoval súd prvej inštancie za ustálené, že žaloba bola podaná za situácie, kedy sa žalobca na základe odborných posudkov podaných osobami, u ktorých možno reálne predpokladať odborné znalosti v príslušnom odbore, a to Okresného riaditeľstva Hasičského a záchranného zboru v Trenčíne a znalca Ing. Karola Morávka z odboru Požiarna ochrana, mohol dôvodne domnievať, že príčinou požiaru predmetného vozidla bola vada vozidla na elektroinštalácii. Takúto domnienku žalobcu v čase podania žaloby svojim konaním nespochybnil ani žalovaný, ktorý reagoval až na druhú reklamáciu zo strany žalobcu a reklamáciu vady neuznal bez toho, aby sa až do podania odporu proti platobnému rozkazu vyjadril k uvedeným posudkom. Je potrebné vziať do úvahy skutočnosť, že u žalovaného možno na základe jeho predmetu podnikateľskej činnosti predpokladať odborné znalosti v danej oblasti na takej úrovni, aby mohol k týmto posudkom zaujať zodpovedajúce stanovisko a kvalifikovane v danej situácii žalobcovi poradiť, k čomu však nedošlo. Uvedená domnienka rovnako nebola vyvrátená v znaleckom posudku č. 2/2011 vyhotovenom Ing. Štefanom Gallom, PhD. Jednoznačné stanovisko k príčine vzniku požiaru vozidla zaujal až Kriminalistický a expertízny ústav Policajného zboru, ktorý konštatoval, že z kriminalisticko- technického hľadiska prípad nesie znaky úmyselného konania tretej osoby. Žalobca záver tohto posudku rozporoval, nakoľko, podľa jeho vyjadrenia, pri jeho príchode k vozidlu bolo čelné sklo vozidla ako aj sklenená výplň na všetkých dverách vozidla neporušené. Na preukázanie uvedenej skutočnosti navrhol výsluch viacerých svedkov. Uvedené okolnosti, za ktorých bol nárok uplatnený na súde prvej inštancie, listiny pripojené žalobcom k žalobe, postoj účastníkov k veci, najmä žalovaného k reklamácii, rozpory znalcov v otázke stanovenia príčiny požiaru predmetného vozidla, ktoré neboli doposiaľ vykonaným dokazovaním jednoznačne odstránené, súd prvej inštancie v zmysle § 150 ods. 1 O.s.p. posúdil ako dôvody hodné osobitného zreteľa. Zdôraznil, že ustanovenie § 150 ods. 1 O.s.p. mu umožňuje pri rozhodovaní o náhrade trov konania prihliadnuť výnimočne na zvláštnosti prejednávanej veci a prispieť tým k odstráneniu prípadnej tvrdosti, ktorú by inak vyvolalo uplatnenie jednotlivých zásad, na ktorých spočíva rozhodovanie o náhrade trov konania. V danom prípade mal súd prvej inštancie zato, že žalobcovi v dôsledku požiaru predmetného vozidla vznikla škoda, ktorú musel znášať. Vzhľadom k zisteniam a záverom podľa správy Okresného riaditeľstva Hasičského a záchranného zboru v Trenčíne a znaleckého posudku znalca Ing. Karola Morávka, na ktoré žalovaný nereagoval, bolo možné v čase podania žaloby postup žalobcu v tomto konaní považovať za jediný správny a účelný, keďže žalobca nemal možnosť, a s ohľadom na podané odborné posudky ani dôvod, domáhať sa náhrady škody iným zákonným spôsobom, napr. v trestnom konaní.
2. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný voči výroku o náhrade trov konania a navrhol odvolaciemu súdu, aby napadnuté uznesenie v tejto časti zmenil tak, že zaviaže žalobcu k náhrade trov konania tak ako boli vyčíslené v písomnom podaní zo dňa 02.07.2014. Namietal, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je v napadnutom výroku nesprávne, pretože má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a súd prvej inštancie nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu. V odvolaní namietol, že súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že dôvodom zastavenia konania bolo písomné späťvzatie žalobcu zo dňa 01.07.2014 v ktorom zároveň požiadal o aplikáciu § 150 ods. 1 O.s.p. a nepriznal žalovanému náhradu trov konania z dôvodu, že žalobca v čase podania žaloby vychádzal jednak zo správy Okresného riaditeľstva Hasičského a záchranného zboru v Trenčíne zo dňa 27.10.2009 o požiari zo dňa 12.10.2009, jednak zo záverov znaleckého posudku znalca Ing. Karola Morávka č. 9/2009 zo dňa 08.12.2009 a že až výsledkami znaleckého dokazovania v súdnom konaní vykonaného Kriminalistickým a expertíznym ústavom Policajného zboru Bratislava znaleckým posudkom č. ČES: PPZ-KÚ-BA-EXP-2012/3659 zo dňa 23.05.2012 bolo zistené, žeš príčinou vzniku požiaru motorového vozidla žalobcu bolo úmyselné zapálenie tohto vozidla inou osobou, a teda opak záverov, z ktorého žalobca pri podávaní predmetnej žaloby vychádzal. Použitie § 150 O.s.p., ktorým súd prvej inštancie zdôvodnil nepriznanie náhrady trov
konania žalovanému, pričom tento poukázal na listiny pripojené žalobcom k žalobe s poukazom na postoj účastníkov k veci najmä žalovaného k reklamácii, rozpory znalcov v otázke stanovenia príčiny požiaru predmetného vozidla, ktoré neboli doposiaľ vykonaným dokazovaním jednoznačne odstránené, nepovažoval za správne. Trval na aplikácii ust. § 146 ods. 2 O.s.p. a namietal, že späťvzatie žaloby je možné nepochybne uzavrieť ako zastavenie konania v dôsledku zavinenia žalobcu. Mal za to, že z výsledku dokazovania a okolnosti sporu nespĺňajú predpoklady aplikácie § 150 ods. 1 O.s.p. Zo samotného podania žalobcu písomného späťvzatia zo dňa 01.07.2014 nie je zrejmý dôvod späťvzatia žaloby a jeho tvrdenia, že až na základe výsledkov znaleckého posudku bolo zistené, že príčinou vzniku požiaru bolo úmyselné zapálenie vozidla inou osobou, považoval za účelové. Poukázal na to, že žalobca spochybňoval závery znaleckého posudku vo svojom vyjadrení zo dňa 12.07.2012, pričom na preukázanie ich nesprávnosti navrhoval ďalšie dokazovanie v podobe výsluchu svedkov. Zdôraznil, že v znaleckom posudku č. 2/2011 znalca Ing. Štefana Gala je výslovne uvedené, že nemožno vylúčiť zavinenie inou osobou alebo osobami. Žalobca už teda minimálne od roku 2011 mal vedomosť, že príčinou požiaru jeho motorového vozidla mohlo byť aj cudzie zavinenie. Z tohto pohľadu je preto rozporuplné aj úplné späťvzatie žaloby žalobcom, keď tento nesúhlasil so závermi znaleckého posudku č. ČES: PPZ-KÚ-BA-EXP-2012/3659 zo dňa 23.05.2012 a napriek tomu vzal žalobu späť. Žalovaný má preto za to, že žalobca zavinil zastavenie konania, nakoľko pre rozpory v znaleckých posudkoch nebolo možné s určitosťou uzavrieť ako by súd meritórne rozhodol. Preto aj jeho argumentácia v písomnom späťvzatí, ktorou zdôvodňuje predpoklady pre aplikáciu § 150 O.s.p. sa mu javí ako účelová. Poukázal na to, že aj pred podaním žaloby bol žalobca zo strany žalovaného, resp. importéra spoločnosťou ŠKODA AUTO Slovensko s.r.o. informovaný o tom, že sa nejedná o výrobnú vadu vozidla. Medzi stranami sporu pred podaním žaloby prebiehala komunikácia a žalovaný zdôvodnil neuznanie reklamácie žalobcu. Preto nie je na mieste aplikácia § 150 ods. 1 O.s.p..
3. Žalobca sa k podanému odvolaniu nevyjadril.
4. Od 1. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP), ktorým bol zrušený zákon č. 99/1963 Zb. (O.s.p.)
5. Podľa § 470 ods. 1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom jeho účinnosti.
6. Podľa § 470 ods. 2 CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany.
7. Krajský súd v Trenčíne, ako súd odvolací, po zistení, že odvolanie podala v zákonnej lehote strana v spore, v neprospech ktorej bolo napadnuté rozhodnutie vydané podľa § 359 a § 262 ods. 1 CSP, že spĺňa popri všeobecných náležitostiach v rozsahu § 127 ods. 1 CSP aj náležitosti podľa § 363 CSP s uvedením dôvodov odvolania vo veci samej, vykonal odvolací súd preskúmanie zákonnosti rozhodnutia v napadnutej časti a jemu predchádzajúceho konania. Odvolací súd za aplikácie § 380 ods. 2 CSP z úradnej povinnosti posudzoval, či konanie pred súdom prvej inštancie nie je zaťažené vadou/vadami, ktorá/ktoré sa týka/týkajú procesných podmienok. Posúdením procesného postupu súdu prvej inštancie v konaní, ktoré prechádzalo rozhodnutiu vo veci a ktorý zistil odvolací súd preskúmaním obsahu spisu, konštatuje, že v konaní nezistil procesné vady zakladajúce dôvody pre zrušenie rozhodnutia podľa § 389 ods. 1 písm. a/ a b/ CSP.
8. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu podaného odvolania podľa § 379 a § 380 ods. 1, 2 CSP a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné v napadnutej časti ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdiť. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil v súlade s požiadavkami § 220 ods. 2 CSP (do 30.06.2016 podľa § 157 ods. 2 OSP). Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením uznesenia v napadnutej časti a konštatuje správnosť jeho dôvodov (§ 387 ods. 2 CSP).
9. Posúdením obsahu odvolania považoval odvolací súd za podstatné odvolacie námietky žalovaného, že pri rozhodovaní o trovách konania neboli splnené podmienky pre aplikáciu § 150 O.s.p., platného v čase rozhodovania súdom prvej inštancie. Dôvodil, že žalobca z predložených listinných dôkazov, ako aj zo skutkového stavu mohol predpokladať, že k požiaru vozidla mohlo dôjsť aj úmyselným konaním. Po dôslednom preskúmaní spisu odvolací súd nepovažoval odvolanie žalovaného za dôvodné. Ustanovenie § 150 O.s.p. platného v čase rozhodovania súdom prvej inštancie, rovnako ako ust. § 257 CSP platného v čase rozhodovania odvolacieho súdu, zhodne predpokladajú pre aplikáciu tohto ustanovenia pri rozhodovaní o trovách konania kumulatívne splnenie dvoch podmienok a to: dôvody hodné osobitného zreteľa a výnimočné okolnosti. Aplikácia tohto ustanovenia má slúžiť na odstránenie neprimeranej tvrdosti pokiaľ ide o vedenie súdneho konania a jeho výsledok. Žalobca tak pri podaní žaloby, ako aj v priebehu konania predkladal relevantné dôkazy, z ktorých vyplýval buď jednoznačný záver, že požiar motorového vozidla bol spôsobený technickou poruchou (vyjadrenie Okresného riaditeľstva Hasičského a záchranného zboru v Trenčíne, znalecký posudok č. 9/2009 Ing. Karola Morávka z odboru požiarna ochrana), alebo, tento záver, ako napr. znaleckom posudku č. 2/2011 Ing. Štefana Gala, bol uvedený ako najviac pravdepodobný, pričom zavinenie cudzou osobou bol uvedený ako len ako dôvod, ktorý nemožno vylúčiť. Odvolací súd sa v tejto časti plne stotožňuje s argumentáciou súdu prvej inštancie, ktorý konštatoval, že tieto odborné posudky boli podané osobami, u ktorých možno reálne predpokladať odborné znalosti v príslušnom odbore. Naviac išlo o osoby nestranné, nezainteresované na výsledku sporu, na rozdiel od žalovaným v odvolaní uvádzaným argumentom, že žalobca bol žalovaným v rámci reklamačného konania informovaný, že sa nejedná o výrobnú vadu vozidla. Z obsahu spisu ďalej vyplýva, že hoci žalobca písomným vyjadrením rozporoval znalecký posudok vykonaný v konaní Kriminalistickým a expertíznym ústavom Policajného zboru Bratislava č. ČES: PPZ-KÚ-BA-EXP-2012/3659 zo dňa 23.05.2012, ktorým bolo zistené, že príčinou vzniku požiaru motorového vozidla žalobcu bolo úmyselné zapálenie tohto vozidla inou osobou, ďalšie trovy konania po tomto nezapríčinil a vzal žalobu následne písomným podaním späť. Odvolací súd konštatuje, že z obsahu tohto späťvzatia je jeho dôvod zrejmý. Zároveň totožne s názorom súdu prvej inštancie uzavrel, že v tomto prípade, vzhľadom na skutkové okolnosti prípadu a procesnú situáciu žalobcu v priebehu sporu sú nepochybne splnené podmienky pre aplikáciu ust. § 257 CSP . Rozhodnutie súdu prvej inštancie je riadne a presvedčivo zdôvodnené a je v ňom vysvetlená úvaha a myšlienkový postup súdu ktorým sa riadil pri rozhodnutí o trovách konania a aplikácii ust. § 150 O.s.p..
10. Odvolací súd z úradnej povinnosti preskúmal aj postup súdu prvej inštancie v zmysle rozsudku EĽSP Čepek proti Českej republike, ako aj následných nálezov Ústavného súdu ČR Pl. 46/13, I.ÚS 1593/15 atď.. V náleze sp. zn. II ÚS 828/06 Ústavný súd ČR uviedol, že „súčasťou práva na spravodlivý proces je vytvorenie priestoru pre to, aby strana sporu mohla účinne uplatňovať námietky a argumenty, ktoré sú spôsobilé ovplyvniť rozhodovanie súdu a s ktorými sa súd musí v rozhodnutí náležite vysporiadať. Túto požiadavku (vyplývajúca vo všeobecnej rovine správa na fair proces) je potrebné uplatniť tiež pri rozhodovaní súdu o náhrade trov konania, ktorej je integrálnou súčasťou súdneho konania ako celku. Inak povedané z práva na spravodlivý proces vyplýva povinnosť súdu vytvoriť pre účastníkov konania procesný priestor k tomu, aby sa vyjadrili k eventuálnemu uplatneniu moderačného práva podľa § 150 O.s.p., pokiaľ súd takýto postup prípadne zvažuje a vznáša prípadné tvrdenia či dôkazné návrhy, ktoré by mohli aplikáciu tohto ustanovenia ovplyvniť. Táto povinnosť je naliehavejšia v rámci odvolacieho konania, kedy po prijatí rozhodnutia už účastník konania nemá procesný nástroj ako svoje námietky uplatniť na rozdiel od rozhodnutí odvolacieho súdu, kedy je možné námietky vzniesť aspoň ex post v odvolaní. Takýto postup odvolacieho súdu vedie k situácii, kedy je účastník konania nútený vznášať takéto námietky vlastne prvý krát až v konaní pred Ústavným súdom, ktorý je však zo svojej povahy zameraný na posudzovanie iných skutočností, než sú okolnosti umožňujúce aplikáciu § 150 O.s.p., a z iných hľadísk než sú hľadiská jednoduchého práva“. Na základe uvedeného dospel odvolací súd k záveru, že právo na spravodlivý proces žalovanému nebolo odňaté a v rámci odvolacieho konania mal právo sa vyjadriť k aplikácii ust. § 150 O.s.p., ktorého aplikáciu odvolací súd v odvolacom konaní podrobne preskúmal.
11. Uznesenie súdu prvej inštancie je v napadnutej časti výroku o trovách konania vecne správne a táto vecná správnosť predstavuje správnu aplikáciu a interpretáciu právnych noriem na základe správne zisteného skutkového stavu. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté rozhodnutie ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP účinného od 01.07.2016 v napadnutej časti potvrdil.
12. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP. Keďže úspešnému žalobcovi z obsahu spisu trovy odvolacieho konania nevyplývajú, odvolací súd mu nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.
13. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov tri ku nule (§ 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) :
- dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP)
- dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)
- dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP)
- dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1, 2 CSP)
- v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh, § 428 CSP)
- dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom (okrem prípadov podľa § 429 ods. 2 CSP). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).