Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

13S/84/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu JUDr. Miroslava Manďáka a sudcov JUDr. Juraja Floroviča a JUDr. Evy Vékonyovej, v právnej veci žalobcu: Klub právnikov mesta Trenčín, občianske združenie, so sídlom Trenčín, Piaristická 46, právne zastúpeného Advokátskou kanceláriou JUDr. Danica Birošová s.r.o., so sídlom Trenčín, Piaristická 46, IČO: 36 837 857, proti žalovanému: Mesto Trenčín, so sídlom Trenčín, Mierové námestie 2, práv. zastúpenému advokátskou kanceláriou GARANT PARTNER legal, s.r.o., so sídlom Bratislava, Einsteinova 21, IČO 36 856 380, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. ÚP-PZ/2015/2495/7404 zo dňa 17. februára 2015, takto

rozhodol:

Krajský súd z r u š u j e rozhodnutie Mesta Trenčín č. ÚP-PZ/2015/2495/7404 zo dňa 17. februára 2015 a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie.

Žalobca m á p r á v o na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Predmetom súdneho prieskumu je v záhlaví uvedené rozhodnutie žalovaného zo dňa 17.2.2015, ktorým žalovaný zamietol odvolanie žalobcu zo dňa 20.8.2013 proti rozhodnutiu o sprístupnení informácie zo dňa 16.7.2013, ktorým bol žiadateľovi doručený email - zaslanie požadovanej informácie. Uvedené rozhodnutie bolo vydané potom, čo rozhodnutím tunajšieho súdu č.k. 13S/152/2013-79 zo dňa 30.1.2014, ktoré bolo potvrdené rozsudkom Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Sži/5/2014 zo dňa 17.12.2014 bolo zrušené rozhodnutie - oznámenie žalovaného zo dňa 30.8.2015, ktoré bolo súdmi vyhodnotené ako rozhodnutie bez formálnych náležitostí, ktorým došlo v časti k odloženiu žiadosti žalobcu o poskytnutie informácii ohľadne poskytnutia auditu vypracovaného na základe zmluvy o poskytnutí právnych služieb uzavretej dňa 22.12.2010 medzi mestom Trenčín a advokátskou kanceláriou GARANT PARTNER legal s.r.o. a správy o tomto audite. 2. Žalovaný v rozhodnutí uviedol, že žalobcovi boli sprístupnené výsledky právneho auditu vykonaného advokátskou kanceláriou GARANT PARTNER legal s.r.o.. Pokiaľ ide o sprístupnenie auditu, tak uviedol, že audit je činnosť zameraná na zisťovanie právneho stavu a nie je možné ho považovať za informáciu. Ak by aj bolo možné žalobcom označený audit brať ako dokument - výstup z vykonaného auditu, tak tento nie je možné považovať za informácie v zmysle zákona o slobode informácii. Uviedol, že samotný pojem informácia nie je v právnom poriadku zakotvený a jeho legálna definícia neexistuje. V tejto súvislosti poukázal na rozhodovaciu činnosti Najvyššieho súdu SR. Zastal názor, že audit ako samostatný dokument a správa nepodliehajú zverejneniu bez ďalšieho spresnenia informácie. Žiadosti týkajúce sa sprístupnenia informácie majú byť zamerané na konkrétnu informáciu z takého dokumentu, nie na zverejnenie dokumentu ako celku. Okrem toho takýto výstup - dokument je podľa názoru žalovaného autorským dielom, ktoré nemôže byť bez súhlasu autora zverejnené.

3. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca včas správnu žalobu, v ktorej opísal genézu jednotlivých úkonov a rozhodnutí, ktoré boli vo veci vykonané a vydané. Mal za to, že žalovaný sa v napadnutom rozhodnutí meritórne nezaoberal jeho žiadosťou o sprístupnenie informácii, a preto nemá toto rozhodnutie oporu v právnom a skutkovom stave panujúcom medzi účastníkmi konania a rozhodol účelovo zamietavo, aby sa vyhol sprístupneniu informácie. Poukázal na to, že jeho žiadosť o sprístupnenie informácii je zo dňa 12.5.2011 a do dňa podania žaloby žalovaný informácie neposkytol a ani nerozhodol o ich neposkytnutí s dostatočným a náležitým odôvodnením. Ohľadne záveru žalovaného, že právna analýza spĺňa atribúty autorského práva a je predmetom ochrany duševného vlastníctva poukázal na rozsudok Krajského súdu v Trenčíne č.k. 11S/65/2011-54, ktorý bol potvrdený rozsudkom Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Sži/5/2012, v ktorom súdy vyslovili právny názor, že audit nie je literárnym, umeleckým alebo vedeckým dielom. Týmto právnym názorom bol žalovaný podľa žalobcu viazaný. V otázke možnosti sprístupnenia dokumentu poukázal na rozsudky Krajského súdu v Českých Budějoviciach a Najvyššieho súdu Českej republiky. Na pojednávaní, ktoré bolo vo veci nariadené žiadal žalobca, aby súd uložil žalovanému povinnosť sprístupniť informácie a uložil mu pokutu podľa § 191 ods. 6 SSP.

4. Žalovaný v písomnom vyjadrení k podanej žalobe zotrval na správnosti žalobou napadnutého rozhodnutia a žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Argumentáciu žalobcu považoval za nesprávnu a mal za to, že účelovo pri nej používa a poukazuje na rozhodnutia z iného právneho prostredia, ktoré vychádzajú z odlišnej právnej úpravy problematiky. Mal za to, že skutočnosť, že Najvyšší súd Slovenskej republiky nepochybne rozlišuje pojem informácia a dokument je zrejmá z konštantnej rozhodovacej praxe tohto súdu. Opätovne zdôraznil, že audit je autorským dielom, chráneným autorským právom a advokátska kancelária nedala súhlas na zverejnenie diela.

5. Z administratívneho spisu predloženého žalovaným na žiadosť súdu vyplýva:

6. Listom zo dňa 9.5.2011, doručeným Mestu Trenčín dňa 12. mája 2011 požiadal žalobca o zaslanie (elektronickou poštou na adresu kosara@ak-birosova.sk) auditu uskutočneného na základe zmluvy o poskytnutí právnych služieb uzatvorenej dňa 22.12.2010 medzi Mestom Trenčín a Advokátskou kanceláriou GARANT PARTNER legal, s.r.o.. V nadväznosti na túto žiadosť žalobcu mesto listom zo dňa 13.5.2011 a následne elektronickou poštou zo dňa 13.5.2011 a opakovane dňa 16.5.2011 (e- mailom) požiadalo Advokátsku kanceláriu GARANT PARTNER legal, s.r.o., o udelenie súhlasu. Listom zo dňa 16.5.2011 označeným ako "Odpoveď na žiadosť o udelenie súhlasu" adresovaným Mestu Trenčín oznámila táto advokátska kancelária, že neudeľuje súhlas so sprístupnením "Správy z právneho auditu" vypracovanej v zmysle čl. I ods. 3 a 4 zmluvy o poskytnutí právnych služieb uzatvorenej dňa 22.12.2010 medzi Mestom Trenčín a Advokátskou kanceláriou GARANT PARTNER legal, s.r.o., z dôvodu, že táto správa je autorským dielom v zmysle autorského zákona.

7. O žiadosti žalobcu (doručenej Mestu Trenčín dňa 12.5.2011) na sprístupnenie informácie rozhodlo Mesto Trenčín rozhodnutím zo dňa 17.5.2011 tak, že žiadosti žalobcu nevyhovelo s odôvodnením, že správu o audite vypracovala v zmysle zmluvy o poskytnutí právnych služieb Advokátska kancelária GARANT PARTNER legal, s.r.o., pričom ide v zmysle autorského zákona o dielo a advokátska kancelária GARANT PARTNER legal, s.r.o., neudelila súhlas so sprístupnením tohto diela v zmysle §11 ods. 1 písm. c) zákona č. 211/2000 Z.z.. Voči uvedenému rozhodnutiu Mesta Trenčín podal žalobca odvolanie zo dňa 26.5.2011, ktoré bolo Mestu Trenčín doručené dňa 31.5.2011.

8. Dňa 9.1.2012 podal žalobca elektronickou poštou na Mesto Trenčín žiadosť o sprístupnenie troch informácií, a to 1. aký je počet právnych auditov vykonaných pre Mesto Trenčín a jeho rozpočtové, príspevkové a obchodné spoločnosti, v ktorých má Mesto Trenčín majetkovú účasť, 2. akú sumu Mesto Trenčín zaplatilo za tieto právne audity, 3. žiadam o sprístupnenie predmetných právnych auditov. Uvedenú žiadosť vybavilo Mesto Trenčín jednak rozhodnutím zo dňa 13.1.2012, ako i listom - odpoveďou zo dňa 13.1.2012, ktoré boli žalobcovi doručené e-mailom dňa 17.1.2012. V odpovedi na vyššie uvedenú žiadosť Mesto Trenčín uviedlo, že ku dňu 13.1.2012 je počet právnych auditov vykonaných pre Mesto Trenčín a jeho rozpočtové, príspevkové a obchodné spoločnosti, v ktorých má Mesto Trenčín majetkovú účasť - 1 a jedná sa o audit pre Mesto Trenčín z roku 2010, za vytvorenie ktorého zaplatilo sumu 9.600 eur vrátane DPH. Žiadosti žalobcu o sprístupnenie predmetného právneho auditu Mesto Trenčín nevyhovelo, o čom vydalo rozhodnutie zo dňa 13.1.2012, s odôvodnením, že správu o audite vypracovala v zmysle čl. I ods. 3 a 4 zmluvy o poskytnutí právnych služieb uzatvorenej dňa 22.12.2010

s Mestom Trenčín Advokátska kancelária GARANT PARTNER legal, s.r.o., pričom ide v zmysle autorského zákona o dielo a Advokátska kancelária GARANT PARTNER legal, s.r.o., neudelila súhlas so sprístupnením tohto diela v zmysle §11 ods. 1 písm. c/ zákona č. 211/2000 Z.z.. Toto rozhodnutie bolo žalobcovi doručené e-mailom spolu s listom - odpoveďou dňa 17.1.2012.). Správna žaloba (podaná dňa 15.7.2011) bola na tunajšom krajskom súde vedená pod sp. zn. 11S/65/2011 a vo veci bolo rozhodnuté dňa 21.2.2012 tak, že Krajský súd v Trenčíne zrušil fiktívne rozhodnutie žalovaného o odvolaní žalobcu zo dňa 26.5.2011 proti rozhodnutiu Mestského úradu v Trenčíne zo dňa 17.5.2011 a vec vrátil na ďalšie konanie. Na odvolanie Mesta Trenčín vo veci dňa 24.4.2013 rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky pod sp. zn. 6Sži/5/2012 a rozhodnutie Krajského súdu v Trenčíne potvrdil. V nadväznosti na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky primátor Mesta Trenčín rozhodnutím zo dňa 7.6.2013 zrušil rozhodnutie Mesta Trenčín zo dňa 17.5.2011, ktorým sa nevyhovelo žiadosti o poskytnutie informácie, a to: "Vykonaného auditu uskutočneného na základe Zmluvy o poskytnutí právnych služieb uzatvorenej dňa 22.12.2010 medzi Mestom Trenčín a spoločnosťou GARANT PARTNER legal, s.r.o. a vec vrátil na nové prejednanie a rozhodnutie.

9. Výzvou na doplnenie žiadosti zo dňa 18.6.2013 vyzvalo Mesto Trenčín žalobcu v zmysle § 14 ods. 2 a 3 zákona č. 211/2000 Z.z., aby svoju neúplnú žiadosť zo dňa 12.5.2011 v lehote desiatich dní doplnil uvedením konkrétnej informácie, o ktorej sprístupnenie má záujem, v opačnom prípade bude žiadosť žalobcu odložená. Mesto Trenčín vo výzve uviedlo, že informáciou nie je poskytovanie rôznych dokumentov a ich kópií. Listom doručeným Mestu Trenčín dňa 4.7.2013, v nadväznosti na vyššie uvedenú výzvu, žalobca doplnil žiadosť o sprístupnenie informácie tak, že uviedol, že žiada o sprístupnenie 1.) výsledkov právneho auditu vykonaného Advokátskou kanceláriou GARANT PARTNER legal, s.r.o. na základe zmluvy o poskytnutí právnych služieb uzatvorenej dňa 22.12.2010 medzi Mestom Trenčín a Advokátskou kanceláriou GARANT PARTNER legal, s.r.o., 2.) auditu uskutočneného na základe zmluvy o poskytnutí právnych služieb uzatvorenej dňa 22.12.2010 medzi Mestom Trenčín a Advokátskou kanceláriou GARANT PARTNER legal, s.r.o., 3.) správy o právnom audite uskutočnenom Advokátskou kanceláriou GARANT PARTNER legal, s.r.o. na základe zmluvy o poskytnutí právnych služieb uzatvorenej dňa 22.12.2010 medzi Mestom Trenčín a Advokátskou kanceláriou GARANT PARTNER legal, s.r.o.. Mesto Trenčín pôvodnú žiadosť žalobcu zo dňa 12. mája 2011 a doplnenú dňa 4. júla 2013 vybavilo tak, že dňa 16. júla 2013 zaslalo žalobcovi 4 - stranový dokument v pdf. formáte, z ktorého vyplýva, že právny audit sa týkal štyroch oblastí, a to konkrétne samosprávne predpisy mesta (bod I.), pracovnoprávna oblasť (bod II.), zmluvné vzťahy mesta (bod III.), právne konanie mesta a rozpočtové organizácie mesta (bod IV.). Tým Mesto Trenčín uzavrelo, že žiadosti žalobcu v bode 1 bolo v plnej miere vyhovené, o čom v spise urobilo zápis zo dňa 16. júla 2013. Vo zvyšnej časti žiadosť žalobcu, t.j. v bode 2 a 3 Mesto Trenčín v zmysle § 14 ods. 3 zákona č. 211/2000 Z.z. žiadosť žalobcu dňa 16.7.2013 odložilo s tým, že žalobca žiadal zaslanie "kópie celej (kompletnej) Správy z právneho auditu", a keďže zo znenia zákona nemožno vyvodiť, že informáciou je aj poskytovanie rôznych dokumentov a ich kópií, Mesto Trenčín uzavrelo, že napriek výzve správneho orgánu nebola žiadosť žalobcu zo dňa 12.5.2011 doplnená tak, aby obsahovala všetky zákonom vyžadované podstatné náležitosti a pre tento nedostatok nebolo možné informáciu sprístupniť.

10. Podaním došlým žalovanému dňa 1.8.2013 podal žalobca odvolanie proti rozhodnutiu o sprístupnenie informácie zo dňa 16.7.2013 s odôvodnením, že nepovažuje svoju žiadosť za vybavenú, resp. ide o žiadosť vybavenú zamietavým spôsobom. Listinou zo dňa 14.8.2013 označenou ako "Výzva na odstránenie nedostatkov podania" vyzvalo Mesto Trenčín žalobcu v lehote 10 dní na odstránenie nedostatkov podania označeného ako "Odvolanie proti rozhodnutiu o sprístupnenie informácie". Podaním doručeným Mestu Trenčín dňa 21.8.2013 žalobca doplnil svoje odvolanie tak, že odvolanie smeruje voči rozhodnutiu zo dňa 16.7.2013, ktorým bol doručený žalobcovi e-mail "zaslanie požadovanej informácie", ktorého prílohou bolo 4 - stranový dokument v pdf. formáte "Výsledky právneho auditu vykonaného Advokátskou kanceláriou GARANT PARTNER legal, s.r.o. na základe zmluvy o poskytnutí právnych služieb uzatvorenej dňa 22.12.2010 medzi Mestom Trenčín a Advokátskou kanceláriou GARANT PARTNER legal, s.r.o.". Prílohou tohto podania bol aj samotný 4 - stranový dokument v pdf. formáte.

11. Oznámením zo dňa 30.8.2013 primátor žalovaného (ako oprávnený orgán žalovaného podľa § 19 ods. 2 zákona č. 211/2000) oznámil žalobcovi, že jeho žiadosť o sprístupnenie informácie, a to konkrétne žiadosť žalobcu zo dňa 9.5.2011 o zaslanie výsledkov právneho auditu vykonanom spoločnosťou AK GARANT PARTNER legal, s.r.o., s ktorou žalovaný uzavrel dňa 22.12.2010 zmluvu o poskytnutí

právnych služieb, považuje primátor žalovaného za vybavenú, nakoľko v časti jej bolo vyhovené a v časti bola žiadosť žalobcu odložená s tým, že odvolanie žalobcu proti rozhodnutiu Mesta Trenčín ako správneho orgánu I. stupňa o sprístupnení informácie podľa primátora žalovaného nespôsobuje žiadne právne následky, nie je ho možné vybaviť v rámci odvolacieho konania, nakoľko podľa § 18 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z.z. nie je možné podať odvolanie. Žalobca napadol uvedené rozhodnutie na tunajšom súde žalobou, o ktorej bolo rozhodnuté rozsudkom č.k. 13S/152/2013-79 zo dňa 11.12.2013, ktorým bolo rozhodnutie (oznámenie) žalovaného č. ÚP-2013/30588/86235 zo dňa 30. augusta 2013 zrušené a vec bola vrátená na ďalšie konanie. Tunajší súd dospel k záveru, že žalobou napadnuté oznámenie (rozhodnutie) je spôsobilým predmetom súdneho prieskumu. Súd uzavrel, že žalovaný vie od začiatku presne identifikovať, akú informáciu od neho žalobca požaduje. Počas celých dvoch bolo úplne zrejmé, že žalobca od žalovaného požaduje celý dokument "právny audit", ktorý pre Mesto Trenčín za odplatu 9.600 eur, vrátane DPH, vypracovala Advokátska kancelária GARANT PARTNER legal, s.r.o., a to, či už vo forme rovnopisu, prepisu, alebo kópie. Postup podľa § 14 ods. 2 a 3 zákona č. 211/2000 Z.z. zo strany žalovaného v súdenej veci nebol namieste, a súdu sa javil ako účelový, v úmysle nesprístupniť žalobcovi požadovanú informáciu a dokonca ako postup, ktorým sa malo žalobcovi zabrániť preskúmať postup žalovaného. Žalovanému ako povinnej osobe bola doručená úplná žiadosť na sprístupnenie informácie, jeho povinnosťou bolo žiadosť sprístupniť alebo rozhodnúť o odmietnutí požadovanej informácie a svoje rozhodnutie náležite odôvodniť. Takýto postup však nebol dodržaný. Uvedené rozhodnutie tunajšieho súdu bolo na odvolanie žalovaného ako vecne správne potvrdené rozsudkom Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Sži/5/2014 zo dňa 17.12.2014.

12. Následne žalovaný o odvolaní rozhodol rozhodnutím uvedeným v záhlaví tohto rozhodnutia, ktoré odôvodnil tak ako je uvedené v ods. 2 tohto rozhodnutia.

13. Krajský súd v Trenčíne ako orgán, v ktorého právomoci je preskúmanie zákonnosti napádaného rozhodnutia, ako súd vecne a miestne príslušný na konanie preskúmal napadnuté rozhodnutia a postup správneho orgánu v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe. Po zistení, že žaloba bola podaná oprávnenou osobou zastúpenou advokátom, v zákonnej lehote a proti rozhodnutiu, ktoré môže byť predmetom súdneho prieskumu, súd vo veci nariadil pojednávanie. Po oboznámení sa s vyjadreniami účastníkov konania, resp. ich zástupcov, ako aj s obsahom administratívnych spisov dospel správny súd jednohlasne k záveru, že žalobou napadnuté rozhodnutie nebolo vydané v súlade so zákonom, a preto ho zrušil tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

14. Správny súd konštatuje, že ohľadne sprístupnenia dokumentu „Správy z právneho auditu vypracovaného na základe zmluvy o poskytnutí právnych služieb zo dňa 22.12.2010 medzi mestom Trenčín a Advokátskou kanceláriou GARANT PARTNER legal, s.r.o. už rozhodoval Najvyšší súd Slovenskej republiky keď rozhodnutím sp. zn. 8Sži/39/2014 zo dňa 19.8.2015 potvrdil rozsudok Krajského súdu v Trenčíne č.k. 13S/94/2013-56 zo dňa 23.4.2014, ktorým bola žalobcovi uložená povinnosť inému žiadateľovi, rozdielnemu od žalobcu, sprístupniť správcu z tohto auditu. V predmetnej právnej veci sa Najvyšší súd SR vyjadril aj k námietkam žalovaného ohľadne toho, že dokument nie je informáciou.

15. Podľa čl. 26 ods. 4 Ústavy SR, slobodu prejavu a právo vyhľadávať a šíriť informácie možno obmedziť zákonom, ak ide o opatrenia v demokratickej spoločnosti nevyhnutné na ochranu práv a slobôd iných, bezpečnosť štátu, verejného poriadku, ochranu verejného zdravia a mravnosti.

16. Podľa § 11 ods. 1 písm. c/ ZSI, povinná osoba obmedzí sprístupnenie informácie alebo informáciu nesprístupní, ak tým možno porušiť ochranu duševného vlastníctva ustanovenú osobitným predpisom s výnimkou, ak osoba oprávnená podľa týchto osobitných predpisov na výzvu povinnej osoby na sprístupnenie informácie udelí súhlas.

17. Podľa § 12 ZSI, všetky obmedzenia práva na informácie vykonáva povinná osoba tak, že sprístupní požadované informácie vrátane sprievodných informácií po vylúčení tých informácií, pri ktorých to ustanovuje zákon. Oprávnenie odmietnuť sprístupnenie informácie trvá iba dovtedy, kým trvá dôvod nesprístupnenia

18. Podľa § 22 ods. 1 ZSI, ak nie je v tomto zákone ustanovené inak, použijú sa na konanie podľa tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní.

19. Podľa § 32 ods. 1, 2, 3 správneho poriadku, správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania. Podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán. Na žiadosť správneho orgánu sú štátne orgány, orgány územnej samosprávy, fyzické osoby a právnické osoby povinné oznámiť skutočnosti, ktoré majú význam pre konanie a rozhodnutie.

20. Podľa § 46 správneho poriadku, rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.

21. Podľa § 47 ods. 3 správneho poriadku, v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.

22. Podľa § 59 ods. 1 správneho poriadku, odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu; ak je to nevyhnutné, doterajšie konanie doplní, prípadne zistené vady odstráni.

23. Podľa § 59 ods. 2 správneho poriadku, ak sú pre to dôvody, odvolací orgán rozhodnutie zmení alebo zruší, inak odvolanie zamietne a rozhodnutie potvrdí.

24. Podľa § 59 ods. 3 správneho poriadku, odvolací orgán rozhodnutie zruší a vec vráti správnemu orgánu, ktorý ho vydal, na nové prejednanie a rozhodnutie, pokiaľ je to vhodnejšie najmä z dôvodov rýchlosti alebo hospodárnosti; správny orgán je právnym názorom odvolacieho orgánu viazaný.

25. Podľa § 13 ods. 1 zák.č. 185/2015 Z.z. autor je fyzická osoba, ktorá dielo vytvorila.

26. Podľa § 3 ods. 1 zák.č. 185/2015 Z.z. predmetom autorského práva je dielo z oblasti literatúry, umenia alebo vedy, ktoré je jedinečným výsledkom tvorivej duševnej činnosti autora vnímateľným zmyslami, bez ohľadu na jeho podobu, obsah, kvalitu, účel, formu jeho vyjadrenia alebo mieru jeho dokončenia.

27. Správny súd dospel k záveru, že žaloba bola podaná dôvodne. Žalobca sa od roku 2011 domáha sprístupnenia informácie - dokumentu správy o právnom audite. Otázku sprístupnenia tohto dokumentu už riešil Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozhodnutí sp.zn. 8Sži/39/2014 zo dňa 19.8.2015 a správny súd nemá dôvod sa od záverov vyslovených v tomto rozhodnutí odchýliť. V tomto rozhodnutí Najvyšší súd SR vychádzal aj zo záverov iného rozhodnutia sp. zn. 6Sži/5/2012 zo dňa 24.4.2013, ktorý sa týkal predmetnej správy o audite. V tomto rozhodnutí sa súd vyjadril aj k povahe Správy z právneho auditu ako autorského diela. Právny audit predstavuje audit, ktorý je zameraný na právne záležitosti organizácie, najmä na právne posúdenie dokumentov, zmlúv a súdnych sporov. Jeho obsah a rozsah je daný požiadavkami objednávateľa, cieľmi, ktoré chce dosiahnuť ako aj dokumentmi, dokladmi, ktoré majú byť predmetom posúdenia. Nejde o literárne, umelecké alebo vedecké dielo, ale o poskytnutie právnych služieb na základe zmluvy s klientom za odplatu. Obsahom právneho auditu nie je v pravom slova zmysle tvorivá duševná činnosť, ale právna analýza stavu právnej agendy, zmlúv, ktoré Mesto Trenčín uzatvára a podobne. Správny súd pritom v tomto ohľade poukazuje na to, že samotný žalovaný a jeho zmluvný partner nepristupovali k auditu ako autorskému dielu, keď nebolo zistené, že by dojednávali jeho vytvorenie v zmysle autorského zákona uzavretím autorskej zmluvy a jeho použitie v zmysle licenčnej zmluvy. Rovnako súd poukazuje na to, že autorom autorského diela je v zmysle ust. § 13 ods. 1 zák.č. 185/2015 Z.z. len fyzická osoba a nemôže ním byť právnická osoba. Mesto Trenčín však opakovane označovalo advokátsku kanceláriu GARANT PARTNER legal s.r.o. za autora predmetného auditu, ktorý má byť autorským dielom. Ak právny zástupca žalovaného na pojednávaní vytkol súdu, že chce posudzovať predmetný dokument (či je alebo nie je autorským dielom) hoci ho fyzicky nevidel, tak správny súd poukazuje, že tento výstup z vykonaného právneho auditu nie je opätovne súčasťou administratívneho spisu, hoci uvedené bolo žalovanému už zo strany súdov (vrátane Najvyššieho súdu

SR) vytýkané. Žalovaný sa nemôže dovolávať takého pochybenia, keď sám zapríčinil, že tento dokument nie je súčasťou administratívneho spisu.

28. V danom prípade nie je z postupu konajúcich orgánov a administratívneho spisu zrejmé, ak teda mesto, pričom súd zdôrazňuje, že verejná orgánov verejnej správy kontrola verejných zdrojov je základom transparentného nakladania s finančnými prostriedkami občanov.

29. Správny súd zdôrazňuje, že žalovaný ako účastník konania vedeného na Najvyššom súde Slovenskej republiky pod sp. zn. 8Sži/39/2014, ktorému bola uložená povinnosť sprístupniť predmetnú správu z auditu vykonaného Advokátskou kanceláriou GARANT PARTNER legal s.r.o. mal vedomosť o právnych záveroch najvyššieho súdu v zmysle ktorých táto správa podlieha sprístupneniu v zmysle zákona o slobodnom prístupe k informáciám. Správny súd poukazuje na to, že napriek tomu, že bol právoplatným rozhodnutím zaviazaný predmetnú správu jednému žiadateľovi poskytnúť, inému ju v rozpore s princípmi právneho štátu neposkytol. Aj keď vyššie uvedené rozhodnutie je záväzné len medzi účastníkmi konania, žalovaný ako správny orgán je povinný rozhodovať v rovnakých veciach rovnako, ktorá zásada je prejavom spravodlivosti, rovnakého zaobchádzania, ako aj predvídateľnosti správneho rozhodnutia.

30. Rovnako sa Najvyšší súd SR v tomto rozhodnutí vyjadril aj k namietanej otázke rozdielu medzi informáciou a dokumentom. Najvyšší súd nespochybnil, že tieto dva termíny nie sú úplne totožné, avšak zdôraznil, že definícia informácie, tak ako ju predostrel žalovaný vychádza z jej nehmotného charakteru. Ako náhle je zachytená na určitom médiu, žalovaný túto považuje za dokument, na ktorý sa nevzťahuje právo na informácie. Takýto výklad však v podmienkach materiálneho právneho štátu nemôže obstáť. Jeho prijatím by bolo poskytovanie informácií obmedzené len na ich (zrejme) ústne podanie, pretože ich zachytením na hmotný substrát by sa z informácie stal dokument, na ktorý podľa žalovaného nedopadá právo na informácie. Najvyšší súd uviedol, že z ústavnej definície vyplýva, že právo na informácie, má tri zložky, a to vyhľadávanie, prijímanie a rozširovanie informácií. Prijímanie informácií je získanie informácie do vlastnej dispozičnej sféry tak, aby mohla byť subjektom pre vlastnú potrebu, ako aj pre potrebu iných spracovaná. Získanie informácie sa môže uskutočňovať tak zmyslovými orgánmi, ako aj rôznymi technickými prostriedkami, akými sú za súčasného stavu zvukové, obrazové, ako aj zvukovo- obrazové záznamy, ale aj akýmkoľvek iným spôsobom“. (z nálezu Ústavného súdu SR, sp. zn. I. ÚS 57/00). Podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorú ústavný súd konštantne zohľadňuje vo svojej rozhodovacej činnosti, právo na prístup k informáciám predstavuje jeden zo základných pilierov demokratickej spoločnosti, jednu zo základných podmienok jej rozvoja a sebarealizácie jednotlivca. Zdôraznil, že právny audit vyhotovený Advokátskou kanceláriou GARANT PARTNER legal s.r.o. na základe zmluvy o poskytnutí právnych služieb zo dňa 22.12.2010 bol vypracovaný na základe zmluvy, ktorú uzavrel žalovaný ako subjekt verejnej správy, teda nie ako súkromná osoba, či pri výkone vlastnej podnikateľskej činnosti, pričom vypracovanie tohto auditu bolo hradené z verejných prostriedkov. V danej veci sa tak javí ako oprávnená požiadavka združenia občanov na poskytnutie požadovanej informácie ako určitá forma verejnej kontroly nakladania s finančnými prostriedkami zo strany občanmi volených orgánov.

31. Správny súd po prieskume zákonnosti napádaného rozhodnutia a procesného postupu predchádzajúceho jeho vydaniu konštatuje, že žalovaný sa neriadil dôsledne zákonnými ustanoveniami na prejednávanú vec sa vzťahujúcimi, keď tieto interpretoval nesprávnym spôsobom, v dôsledku čoho vydal rozhodnutie, ktoré vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. S poukazom na to uvedené správny súd v Trenčíne podľa § 191 ods. 1 c) SSP zrušil napadnuté rozhodnutie žalovaného a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie s tým, že v ďalšom konaní bude žalovaný pri právnom posudzovaní veci vychádzať z právnych názorov prezentovaných súdom v tomto rozsudku. Pokiaľ ide o návrh žalobcu prednesený na pojednávaní ohľadne uloženia povinnosti podľa § 193 SSP správny súd uvádza, že uvedený postup je na úvahe súdu a taktiež uloženiu takejto povinnosti musí predchádzať kvalifikovaná výzva žalovanému, ktorá nebola pred pojednávaním učinená. Vzhľadom na uvedené súd nemohol žalovanému povinnosť zverejniť informácie uložiť. Taktiež správny súd nepristúpil k uloženiu pokuty žalovanému podľa § 80 ods. 1 písm. c) SSP, keď v predchádzajúce rozhodnutie žalovaného, ktoré pre neho bolo v tejto veci záväzné, bolo zrušené pre nepreskúmateľnosť. Uvedený nedostatok bol v žalobou napadnutom rozhodnutí odstránený.

32. Súd rozhodol v zmysle § 175 SSP aj o nároku na náhradu trov konania tak, že úspešnému žalobcovi priznal úplnú náhradu trov konania v zmysle ust. § 167 ods. 1 SSP. O výške trov rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie skončilo vyšší súdny úradník, a to v zmysle ust. § 175 ods. 2 S.s.p..

33. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 veta posledná zákona č. 757/2004 Z.z.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku j e m o ž n é podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Krajského súdu v Trenčíne na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave, písomne v dvoch vyhotoveniach. Zmeškanie tejto lehoty nie je možné odpustiť.

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. To neplatí, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), alebo je žalovaným Centrum právnej pomoci.

V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach podľa § 57 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z.z. (z podania musí byť zjavné ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a musí byť podpísané) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, údaj, kedy bolo sťažovateľovi napadnuté rozhodnutie doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).