Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_29C-131-2016.pdf
PDF · 76.55 KB
Case nature
Area
Subarea
29C/131/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Dianou Vlčkovou v právnej veci navrhovateľky: T.. Ľ. J., G.. XX.X.XXXX, E. K. A. XXXX/XX, XXX 01 Prešov, právne zastúpenej JUDr. Danielom Boľanovským, advokátom so sídlom Slovenská 69, Prešov p r o t i odporcovi: T.. T. J., G.. XX.X.XXXX, E. K. A. XXXX/ XX, XXX XX O., v konaní o návrhu na rozvod manželstva, takto
rozhodol:
I. rozvádza manželstvo Ľ. J., P.. M., G.. XX.X.XXXX Q. T. J., G.. XX.X.XXXX uzavreté dňa XX.X.XXXX pred Mestským úradom Z. A. G. Z.,
II. žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Navrhovateľka návrhom doručeným súdu dňa XX.X.XXXX sa domáhala rozvodu manželstva účastníkov konania uzatvoreného dňa XX.X.XXXX.
2. Odporca s návrhom na rozvod manželstva nesúhlasil.
3. Súd dokazovaním vykonaným výsluchom navrhovateľky, oboznámením sobášneho listu, správy z poradensko-psychologického procesu, ako aj ďalším spisovým materiálom zistil tento skutkový stav:
4. Účastníci konania uzatvorili manželstvo dňa XX.X.XXXX po 3-ročnej známosti. Podľa navrhovateľky okrem menších nedorozumení ich manželstvo bolo zo začiatku harmonické. Z ich manželstva pochádzajú dve plnoleté dcéry Q., G.. X.X.XXXX Q. M., G.. XX.XX.XXXX. Konfliktné situácie v ich manželstve sa začali prehlbovať rozdielnymi názormi na výchovu ich dcér a zasahovaním do ich výchovy zo strany rodičov odporcu, ktorí takmer denne navštevovali ich domácnosť. Po roku 2009 odporca začal vo väčšej miere požívať alkoholické nápoje, pod vplyvom ktorých bol agresívny a verbálne navrhovateľku napádal.
5. Napriek snahe navrhovateľky riešiť krízovú situáciu v ich manželstve odporca v tomto smere odmietal akúkoľvek komunikáciu, čím sa ich nezhody prehlbovali, až viedli k úplnému citovému odcudzeniu a ich manželstvo je už takmer 3 roky iba zväzkom formálnym. V súčasnej dobe už s manželom nežije v spoločnej domácnosti, ktorú opustila pre pretrvávajúce nezhody. Po prerušení manželského spolužitia dohodla stretnutie u psychológa na referáte Poradensko-psychologických služieb Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Prešove, ktoré však neviedlo k nijakým zmenám v ich manželskom spolužití, odporca neprejavil záujem o jeho obnovenie, ale naďalej sa správa voči nej urážlivo a ponižuje ju pred dcérou pochádzajúcou z ich manželstva, že je psychicky chorá.
6. Odporca na pojednávaní konanom dňa XX.X.XXXX sa odmietol vyjadriť k návrhu navrhovateľky a odmietol vo veci vypovedať.
7. V písomnom vyjadrení k návrhu na rozvod manželstva odporca uviedol, že je pravdou, že prežívajú s navrhovateľkou manželskú krízu, ktorá vyplýva z rozdielnych charakterov a rôznych názorov na riešenie vzniknutých problémov manželského spolužitia. Za účelové považuje tvrdenie navrhovateľky o zasahovaní jeho rodičov do ich vzťahov, resp. výchovy detí pochádzajúcich z ich manželstva. Nestotožňuje sa s názorom navrhovateľky, že ich manželstvo neplní a v budúcnosti nebude plniť svoj spoločenský účel a je presvedčený, že je v ich záujme, ako aj v záujme detí pochádzajúcich z ich manželstva, aby manželské spolužitie obnovili. Na základe uvedeného preto navrhol prerušenie konania o rozvod manželstva s tým, že sa k návrhu navrhovateľky podrobnejšie vyjadrí po absolvovaní stretnutia v predmanželskej poradni.
8. Zo správy poradensko-psychologického procesu vyplýva, že navrhovateľka kontaktovala referát poradensko-psychologických služieb ohľadom toho, že sa rozhodla odísť zo spoločnej domácnosti a prenajať si byt. Keďže vtedy jej 18-ročná dcéra zostala bývať s otcom v domácom prostredí, obávala sa ich možného vzájomného odcudzenia. Počas rozhovoru s navrhovateľkou zistili, že vzájomná komunikácia medzi manželmi je vysoko nekonštruktívna, nedokážu spolu riešiť na zhromaždené konflikty a existujú medzi nimi témy, ktoré ich dlhodobo traumatizujú. Na nasledujúce konzultácie prišli účastníci konania spoločne, pričom témou rozhovorov bolo spriechodnenie ich vzájomnej komunikácie a hľadanie spôsobov ako nekonfliktne riešiť témy, ktoré ich rozdeľujú. Pozornosť bola zameraná predovšetkým na rozličné pohľady na uplatňovanie určitých pravidiel vo výchove ich dcéry. Toho času je navrhovateľka bezmála rok mimo spoločnej domácnosti, naďalej trvá na rozvode manželstva a nemieni sa vrátiť do spoločnej domácnosti s odporcom. Odporca sa rozviesť nechcel, ale uvádzal, že ak sa už manželka tak rozhodla, nič s tým neurobí. Ich vzájomná komunikácia je naďalej okresaná iba na situácie súvisiace s vybavením niektorých záležitostí na úradoch, spontánna komunikácia takmer neexistuje, avšak obaja sú toho názoru, že sa navzájom odcudzili.
9. Podľa § 22 Zákona o rodine, k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených prípadoch.
10. Podľa § 23 Zákona o rodine, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí. Súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.
11. Keďže odporca odmietol vypovedať o skutočnostiach uvedených v návrhu na rozvod manželstva, súd pri zisťovaní príčin rozvratu manželstva vychádzal z tvrdení navrhovateľky a predloženej správy z poradensko-psychologického procesu. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že účastníci konania uzatvorili manželstvo dňa 21.4.1990 po 3-ročnej známosti a z ich manželstva pochádzajú t. č. už dve plnoleté dcéry.
12. Napriek tomu, že ich manželstvo bolo spočiatku harmonické, konflikty medzi nimi začali vznikať po narodení dcér uplatňovaním rôznych pravidiel výchovy prameniacich z rozdielnych povahových vlastností a názorov na výchovu. Kríza v ich manželskom zväzku sa prehĺbila po r. 2009, kedy odporca mal vo väčšej miere požívať alkoholické nápoje, pod vplyvom ktorých bol voči navrhovateľke agresívny a verbálne ju napádal. Napriek jej snahe odporca odmietal akúkoľvek komunikáciu o vzniknutých problémoch, hľadaní riešení vzniknutých konfliktných situácií a to aj v čase, kedy iniciovala návštevu poradenskej služby. Napriek nesúhlasu odporcu s návrhom na rozvod manželstva, tento nevyvinul žiadne úsilie na obnovu manželského spolužitia, ale naďalej sa voči navrhovateľke správal urážlivo a ponižujúco vyhláseniami, že je psychicky chorá pred ich plnoletou dcérou. Stupňujúce sa konfliktné situácie v ich manžel.zväzku, ktoré odporca odmietal riešiť, viedli navrhovateľku k opusteniu spoločnej domácnosti, v ktorej už nežije viac ako jeden rok. Aj podľa správy z poradensko - psychologického procesu vyplýva, že komunikácia medzi účastníkmi konania je vysoko nekonštruktívna, bez možnosti
spoločného riešenia nazhromaždených problémov. Je zameraná iba na riešenie otázok výchovy ich dcéry a vybavovanie záležitostí na úradoch. Obaja však zhodne uviedli, že sa už vzájomne odcudzili.
13. Vykonaným dokazovaním teda bolo preukázané, že manželstvo účastníkov konania je tak vážne a trvalo rozvrátené, že do budúcna nemožno očakávať obnovenie ich manželského spolužitia. V súčasnej dobe už viac ako jeden rok nežijú v spoločnej domácnosti, teda ich manželstvo je už iba formálnym zväzkom, ktorý si neplní žiadnu zo spoločenských funkcií a pre nezáujem navrhovateľky zotrvať v nefunkčnom zväzku, nie je možné očakávať obnovenie ich manželského spolužitia, preto súd návrhu na rozvod manželstva vyhovel.
14. Podľa § 52 CMP, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
15. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v konaní o rozvod manželstva podľa § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd v Prešove v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.