Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_14C-464-2015.pdf
PDF · 115.89 KB
Case nature
Area
Subarea
14C/464/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Dunajská Streda v konaní pred sudkyňou JUDr. Monikou Jakubovou, v právnej veci žalobcu: Tomittela s.r.o., IČO: 04 995 821, so sídlom Antala Staška 1859/34, 140 00 Praha 4, Česká republika, právne zastúpeného advokátskou kanceláriou: Havel, Holásek & Partners s.r.o., so sídlom Mlynské Nivy 49, 821 09 Bratislava, IČO: 36 856 584, konajúc Mgr. Lukášom Kubcom, proti žalovanej: E. M., W.. X.S. XXXX, F. Y. XX, XXX XX N., o zaplatenie 29.644,83 CZK s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Súd pripúšťa, aby do konania namiesto pôvodného žalobcu: Reiffeisenbank a.s., IČO: 49 240 901, so sídlom Hvězdova 1716/2b, 140 78 Praha 4, Česká republika vstúpila obchodná spoločnosť Tomitrela s.r.o., IČO: 04 995 821, so sídlom Antala Staška 1859/34, 140 00 Praha 4, Česká republika. II. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi 19.152,77 CZK s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 19.152,77 CZK od 6.mája 2015 až do zaplatenia, a to do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. III. Vo zvyšku súd žalobu zamieta.
IV. Žalobca má nárok na náhradu trov konania vo výške 29,22 %.
odôvodnenie:
1. Podaním doručeným súdu dňa 11.septembra 2015 sa právny predchodca žalobcu domáhal rozhodnutia súdu, ktorým by bola žalovaná zaviazaná k zaplateniu sumy 29.644,83 CZK s príslušenstvom. Žalobu odôvodnil tým, že právny predchodca žalobcu uzavrel so žalovanou zmluvu o úvere č. XXXXXXX z 1.októbra 2013, pričom jej bol poskytnutý úver vo výške 30.000,- CZK. Žalovaná sa zaviazala peňažné prostriedky vrátiť v pravidelných mesačných splátkach po 1.203,-CZK, pričom prvá splátka úveru bola splatná dňa 20.novembra 2013 a posledná 20.októbra 2016; ďalej mali dohodnuté poistenie splácania úveru vo výške 119,- CZK mesačne; ročnú úrokovú sadzbu vo výške 17,90%; RPMN 19,00%. Vzhľadom k tomu, že žalovaná bola v omeškaní, uplatnil si žalobca právo na okamžitú splatnosť úveru listom z 27.apríla 2015 k splateniu celého zostatku úveru. Žalovaná suma pozostáva z dlhu na splátkach úveru vo výške 24.250,08 CZK, z dlhu na zmluvnom úroku vo výške 3.050,02 CZK, z dlhu na poplatkoch vo výške 476,- CZK a z dlhu na úrokoch z omeškania vo výške 868,73 CZK. Žalobca si uplatnil zároveň aj zmluvný úrok vo výške 17,90% ročne zo sumy 24.250,08 CZK od 6.mája 2015 do zaplatenia; zákonný úrok z omeškania vo výške 8,05 % ročne zo sumy 28.776,10 CZK od 6.mája 2015 do zaplatenia podľa repo sadzby stanovenej Českou národnou bankou k 1. dňu omeškania a zvýšenej o 8 percentuálnych bodov a sadzby takto stanovenej a zvýšenej o 8 percentuálnych bodov k 1. dňu ďalšieho kalendárneho polroka. V prípade úspechu si uplatnil nárok na náhradu trov konania. 2. Žalovaná v mieste hláseného trvalého pobytu zásielky nepreberá. Úkony súdu potrebné na zistenie adresy jej skutočného pobytu boli neúspešné. Dňa 27.decembra 2016 zverejnil súd na úradnej tabuli ako aj na webovej stránke úradné oznámenie o podanej žalobe. V zmysle § 116 ods. 2 CSP sa žaloba považuje po 15 dňoch od takéhoto zverejnenia za doručenú, a to aj vtedy, ak sa adresát o tom nedozvie. Žalovaná sa k návrhu žiadnym spôsobom nevyjadrila.
3. V priebehu konania podal žalobca na tunajší súd (30.decembra 2016, č.l. 89) návrh na zmenu účastníka na strane žalobcu. Súd pripustil v zmysle ustanovení § 80 CSP, aby do konania namiesto pôvodného žalobcu: Reiffeisenbank a.s., IČO: 49 240 901, so sídlom Hvězdova 1716/2b, 140 78 Praha 4, Česká republika vstúpil ako nový žalobca: obchodná spoločnosť Tomitrela s.r.o., IČO: 04 995 821, so sídlom Antala Staška 1859/34, 140 00 Praha 4, Česká republika. 4. Ani jedna zo strán sporu sa nezúčastnili pojednávania, pričom súd nezistil žiadny dôležitý dôvod na odročenie pojednávania. Preto s odkazom na ustanovenie § 180 C. s. p. realizoval pojednávanie v neprítomnosti strán sporu. 5. Dokazovanie súd realizoval listinnými dôkazmi predložené stranami sporu a to všeobecnými obchodnými podmienkami (č.l. 10 - 18), produktovými podmienkami (č.l. 19 - 22), cenníkom produktov (č.l. 23 - 27), akceptáciou návrhu na uzavretie zmluvy o rýchlej pôžičke (č.l. 28 - 30), návrhom na uzavretie zmluvy o rýchlej pôžičke (č.l. 31 - 34), potvrdením o čerpaní úveru (č.l. 35), vyhlásením okamžitej splatnosti (č.l. 36), súhrnným výpisom obratov na účte (č.l. 39), stanoviskom žalobcu z 27.mája 2016 (č.l. 51 - 53), prehľadom úrokových sadzieb (č.l. 66 - 68). Na základe vykonaného dokazovania súd zistil nasledovný skutkový a právny stav. 6. Právny predchodca žalobcu na základe Zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru z 1.októbra 2013 č. XXXXXXX poskytol žalovanej bezúčelový spotrebiteľský úver vo výške 30000 CZK, s ročnou úrokovou sadzbou 17,90%, s výškou mesačnej splátky 1203,00 CZK mesačne vždy k 20.kalendárnemu dňu v mesiaci, s počtom mesačných splátok 36, celkovými nákladmi s úverom 43308 CZK, poslednou splátkou 20.októbra 2016. 7. Z potvrdenia o čerpaní úveru (č.l. 35) je zrejmé, že dňa 1.októbra 2013 bol úver vo výške 30000 CZK prevedený na účet žalovanej. 8. Z výzvy k splateniu celého úveru (č.l. 36) vyplýva, že žalovaná bola žalobcom vyzvaná na okamžité zaplatenie dlžnej sumy vo výške 29644,83 Kč, pričom žalovaná už bola niekoľkokrát informovaná o porušovaní zmluvných podmienok. Z tejto výzvy však nevyplýva pre ktorú omeškanú splátku došlo k zosplatneniu, samotné omeškanie najstaršej splatnej splátky, tiež nevyplýva z uvedenej sumy koľko je z toho na istinu úveru, koľko na úroku a na poplatkoch a nie je ani pripojené doručenie zosplatnenia žalovanému. Žalobca pripojil len neprevzatú doručenku. 9. Z predloženého prehľadu čerpania, splátok a úhrad (č.l. 39) súd zistil, že žalobca vyplatil žalovanej dňa 1.októbra 2013 sumu vo výške 30000 Kč, pričom žalovaná za obdobie od 20.novembra 2013 do 21.júla 2014 zaplatila na splátkach celkom sumu vo výške 10.847,23 Kč. 10. Je potrebné uviesť, že povinnosťou strán sporu v občianskom súdnom konaní je uviesť relevantné skutkové tvrdenia tak, aby bolo možné preskúmať dôvodnosť uplatneného nároku. Pre úspech v konaní je potom potrebné skutkové tvrdenia preukázať príslušnými dôkazmi. Súdu neprislúcha „vyčitávať“ skutkové tvrdenia z listinných dôkazov a nahrádzať tak povinnosť strán sporu. Súd preto pri rozhodovaní vychádzal zo skutkových tvrdení žalobcu, uvedených v žalobe a jej doplnení. 11. Vzhľadom na to, že ide o vec s cudzím prvkom, keďže žalobca je zahraničnou právnickou osobou, súd skúmal otázku právomoci slovenského súdu. Právomoc súdu na konanie vyplýva z Nariadenia Rady (ES) 44/2001 o právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach. 12. Podľa ust. čl. 16 bod 2 nariadenia Rady (ES) č. 44/2001, druhý účastník zmluvy môže žalovať spotrebiteľa len na súdoch členského štátu, v ktorom má spotrebiteľ bydlisko. 13. Pri aplikácii noriem hmotného práva na záväzkový vzťah účastníkov súd vychádzal čl. 4 a 5 Dohovoru o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky otvorenému na podpis v Ríme 19. júna 1980, v zmysle ktorého sa právny vzťah medzi účastníkmi konania spravuje právnym poriadkom štátu podľa dohody zmluvných strán. 14. Podľa článku 3 ods. 1 Nariadenia európskeho parlamentu a rady (ES) č. 593/2008 (Rím I) zmluva sa spravuje právnym poriadkom, ktorý si zvolia zmluvné strany. Voľba musí byť urobená výslovne alebo jasne preukázaná ustanoveniami zmluvy alebo okolnosťami prípadu. Zmluvné strany si môžu zvoliť právny poriadok, ktorým sa bude spravovať celá zmluva alebo len jej časť. 15. Z čl. III. bod 20.1. Všeobecných obchodných podmienok Raiffeisenbank a. s. ako neoddeliteľnej súčasti zmluvy uzavretej účastníčkami mal súd preukázané, že zmluvné strany si dohodli rozhodné právo - právny poriadok Českej republiky, t.j. Obchodní zákonník, zákon číslo 513/1991 Sb. Žalobca má sídlo v Českej republike. Žalovaná je štátnym občanom Slovenskej republiky, trvalé bydlisko má v Lehnice. V súčasnosti sa na adrese svojho trvalého pobytu nezdržuje a nezdržuje sa ani na naposledy známom mieste jej pobytu v Českej republike. 16. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, súd učinil záver o svojej právomoci a o nutnosti aplikácie českého právneho poriadku pre posúdenie daného právneho vzťahu.
17. Zmluva o úvere je upravená všeobecne v § 497 Obchodného zákonníka. Keďže žalovaná v predmetnom právnom vzťahu vystupuje ako spotrebiteľ, na tento vzťah sa vzťahuje aj zákon o spotrebiteľských úveroch a ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách. 18. Podľa ust. § 497 zákona č. 513/1991 Sb. Obchodného zákonníka platného a účinného v rozhodnom období, „smlouvou o úvěru se zavazuje věřitel, že na požádání dlužníka poskytne v jeho prospěch peněžní prostředky do určité částky, a dlužník se zavazuje poskytnuté peněžní prostředky vrátit a zaplatit úroky.“ 19. Podľa ust. § 498 zákona č. 513/1991 Sb., „strany mohou určit peněžní prostředky, jež jsou předmětem smlouvy, i v jiné než české měně, pokud to není v rozporu s devizovými předpisy. Pokud se strany nedohodnou jinak, je dlužník povinen vrátit peněžní prostředky v měně, v níž mu byly poskytnuty, a v téže měně platit úroky.“ 20. Podľa ust. § 499 zákona č. 513/1991 Sb., „za sjednání závazku věřitele poskytnout na požádání peněžní prostředky lze sjednat úplatu, jestliže poskytování úvěru je předmětem podnikání věřitele.“ 21. Podľa ust. § 501 ods. 1 zákona č. 513/1991 Sb., „věřitel je povinen dlužníku peněžní prostředky poskytnout, jestliže byl o to dlužníkem v souladu se smlouvou požádán, a to v době stanovené v požadavku, jinak bez zbytečného odkladu.“ 22. Podľa ust. § 502 ods. 1 a 2 zákona č. 513/1991 Sb., „od doby poskytnutí peněžních prostředků je dlužník povinen platit z nich úroky ve sjednané výši, jinak v nejvyšší přípustné výši stanovené zákonem nebo na základě zákona. Nejsou-li takto úroky stanoveny, je dlužník povinen platit obvyklé úroky požadované za úvěry, které poskytují banky v místě sídla dlužníka v době uzavření smlouvy. Jestliže strany sjednají úroky vyšší než přípustné podle zákona nebo na základě zákona, je dlužník povinen platit úroky ve výši nejvýše přípustné. V pochybnostech se má za to, že sjednaná výše úroků se týká ročního období.“ 23. Podľa ust. § 503 ods. 1, 2 zákona č. 513/1991 Sb., „závazek platit úroky je splatný spolu se závazkem vrátit použité peněžní prostředky. Jestliže lhůta pro vrácení poskytnutých peněžních prostředků je delší než rok, jsou úroky splatné koncem každého kalendářního roku. V době, kdy má být vrácen zbytek poskytnutýchpeněžníchprostředků, jsousplatny iúroky, kterésejej týkají. Mají-li být poskytnuté peněžní prostředky vráceny ve splátkách, jsou v den splatnosti každé splátky splatny i úroky z této splátky.“ 24. Podľa ust. § 504 zákona č. 513/1991 Sb., „dlužník je povinen vrátit poskytnuté peněžní prostředky ve sjednané lhůtě, jinak do jednoho měsíce ode dne, kdy byl o jejich vrácení věřitelem požádán.“ 25. Podľa § 52 ods. 1 zákona č. 40/1964 Sb. Občanského zákoníku účinného v čase uzavretia zmluvy o úvere (ďalej len zákon č. 40/1964 Sb. Občanského zákonníku), spotřebitelskými smlouvami jsou smlouvy kupní, smlouvy o dílo, případně jiné smlouvy, pokud smluvními stranami jsou na jedné straně spotřebitel a na druhé straně dodavatel. 26. Podľa § 55 ods. 1 zákona č. 40/1964 Sb. Občanského zákoníku, smluvní ujednání spotřebitelských smluv se nemohou odchýlit od zákona v neprospěch spotřebitele. Spotřebitel se zejména nemůže vzdát práv, které mu zákon poskytuje, nebo jinak zhoršit své smluvní postavení. 27. Podľa § 55 ods. 3 zákona č. 40/1964 Sb. Občanského zákoníku v pochybnostech o významu spotřebitelských smluv platí výklad pro spotřebitele příznivější. 28. Podľa § 56 ods. 1 zákona č. 40/1964 Sb. Občanského zákoníku spotřebitelské smlouvy nesmějí obsahovat ujednání, která v rozporu s požadavkem dobré víry znamenají k újmě spotřebitele značnou nerovnováhu v právech a povinnostech stran. 29. Podľa § 1 zákona č. 145/2010 Sb., o spotřebitelském úvěru a o zmene některých zákonů, Tento zákon zapracovává příslušné předpisy Evropské unie a upravuje některá práva a povinnosti související se spotřebitelským úvěrem. Spotřebitelským úvěrem se rozumí odložená platba, půjčka, úvěr nebo jiná obdobná finanční služba poskytovaná nebo přislíbená spotřebiteli věřitelem, nebo zprostředkovatelem. 30. Podľa § 3 písm. a, b zákona č. 145/2010 Sb., o spotřebitelskému úvěru a o zmene některých zákonů, pro účely tohoto zákona se rozumí, a) spotřebitelem fyzická osoba, která nejedná v rámci své podnikatelské činnosti nebo v rámci samostatného výkonu svého povolání, b) věřitelem osoba nabízející nebo poskytující spotřebitelský úvěr v rámci své podnikatelské činnosti nebo v rámci samostatného výkonu svého povolání. 31. Podľa § 365 Obchodního zákoníku dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom. Dlžník však nie je v omeškaní, pokiaľ nemôže plniť svoj záväzok v dôsledku omeškania veriteľa. 32. Podľa § 369 ods.1 Obchodního zákoníku ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti a nie je dohodnutá sadzba úrokov z omeškania, je dlžník povinný platiť z nezaplatenej čiastky úroky z omeškania určené v zmluve, inak určené predpismi práva občianskeho.
33. Podľa § 517 ods. 1 zákona č. 40/1964 Sb. Občanského zákoníku dlužník, který svůj dluh řádně a včas nesplní, je v prodlení. Jestliže jej nesplní ani v dodatečné přiměřené lhůtě věřitelem mu poskytnuté, má věřitel právo od smlouvy odstoupit; jde-li o plnění dělitelné, může se odstoupení věřitele za těchto podmínek týkat i jen jednotlivých plnění. 34. Podľa § 517 ods. 2 zákona č. 40/1964 Sb. Občanského zákoníku jde-li o prodlení s plněním peněžitého dluhu, má věřitel právo požadovat od dlužníka vedle plnění úroky z prodlení, není-li podle tohoto zákona povinen platit poplatek z prodlení; výši úroků z prodlení a poplatku z prodlení stanoví prováděcí předpis. 35. Podľa § 2 Nařízení vlády č. 351/2013 Sb., výše úroku z prodlení odpovídá ročně výši repo sazby stanovené Českou národní bankou pro první den kalendářního pololetí, v němž došlo k prodlení, zvýšené o 8 procentních bodů. 36. Ako už súd vyššie uviedol, na predmetnú zmluvu o úvere použil ako rozhodné právo právny poriadok Českej republiky a podľa tohto poriadku posudzoval uvedenú zmluvu. Základná právna úprava právneho vzťahu zo zmluvy o úvere je daná v § 497 Obchodního zákoníku, ktorý je absolútnym obchodom. Postavenie žalovanej v zmluve ako spotrebiteľa zodpovedá charakteristike spotrebiteľa a postavenie právneho predchodcu žalobcu (banky), ktorý poskytol podľa predmetu svojho podnikania finančné služby žalovanému podľa zmluvy vyplýva z ustanovenia § 3 písm. a) a b) zákona č. 145/2010 Sb. o spotřebitelském úvěru a o zmene některých zákonů. Zmluva o úvere bola uzavretá dňa 1.októbra 2013, t. j. za účinnosti Občanského zákonníku č. 40/1964 Sb. 37. Úprava spotrebiteľských zmlúv bola do právneho poriadku Českej republiky zavedená s cieľom zosúladiť vnútroštátnu právnu ochranu spotrebiteľa s právom Európskej únie, napr. aj Smernicou Rady 93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. 38. Súd na základe vykonaného dokazovania a po zhodnotení jeho výsledkov dospel k záveru, že žaloba bola podaná dôvodne v časti priznanej rozsudkom. V konaní mal súd preukázané, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou vznikol záväzkovo - právny vzťah, a to na základe Zmluvy o úvere uzatvorenej dňa 1.októbra 2013, na základe ktorej právny predchodca žalobcu poskytol žalovanej úver vo výške 30 000 Kč a žalovaná bola povinná splatiť poskytnutý úver v 36 mesačných splátkach vo výške 1203 Kč. V zmluve bola dojednaná pevná úroková sadzba vo výške 17,90 % ročne, RPMN 19,00%, ďalej poplatok za poskytnutie úveru 1084 Kč a poistné vo výške 119 Kč mesačne. Časť úveru mala byť použitá na úhradu doposiaľ nesplatenej časti iného úveru - výška tohto predchádzajúceho úveru však nevyplýva zo zmluvy. Z výpisu predloženého žalobcom súd zistil, že žalovaná čerpala poskytnutý úver v celosti prevodom na jej bežný účet dňa 1.októbra 2013 v sume 30.000 Kč. Žalovaná porušila svoju povinnosť splácať úver pravidelnými mesačnými splátkami a tak sa dostala do omeškania. K vyhláseniu predčasnej splatnosti pohľadávky došlo k 27.aprílu 2015. V žalovanej sume 29.644,83 Kč je zahrnutá suma 24.250,08 CZK ako dlh na splátkach úveru, 3.050,02 CZK dlh na zmluvnom úroku, 476,- CZK dlh na poplatkoch a 868,73 CZK dlh na úrokoch z omeškania. Žalobca si uplatnil zároveň aj zmluvný úrok vo výške 17,90% ročne zo sumy 24.250,08 CZK od 6.mája 2015 do zaplatenia; zákonný úrok z omeškania vo výške 8,05 % ročne zo sumy 28.776,10 CZK. Žalovaná z poskytnutého úveru uhradila pred postúpením pohľadávky celkom 10.847,23 Kč. Súd priznal žalobcovi sumu vo výške 19.152,77 CZK na nesplatenej istine spolu s úrokom z omeškania ako je uvedený vo výroku rozsudku a vo zvyšku žalobu ako nedôvodnú zamietol. 39. V zmysle § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka dlžník je povinný od doby poskytnutia peňažných prostriedkov platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššie prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona. Z uvedeného ustanovenia vyplýva, že úroky platí dlžník z poskytnutých peňažných prostriedkov. Z odpovede žalobcu na výzvu súdu na špecifikáciu žalovanej sumy zo dňa 27.mája 2016 však vyplýva, že súčasťou žalovanej sumy sú aj úroky, pričom z výpočtu úrokov za jednotlivé mesiace obdobia od poskytnutia úveru do dátumu vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru, za ktoré žalobca žiada úrok, súd zistil, že úrok bol počítaný nielen z istiny ale aj z vyčísleného zmluvného úroku a dokonca aj z poplatkov, čo je v rozpore s ustanovením § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka. 40. Súd žalobu zamietol aj v časti dlžných poplatkov za upomienku v sume 1000 Kč zahrnutej v žalovanej sume. Súd má za to, že takéto poplatky sú pre žalovanú ako spotrebiteľa neprijateľné, pretože neboli so žalovanou individuálne dojednané v zmluve o úvere. Poplatky za upomienky sú upravené len v Sadzobníku poplatkov Českej sporiteľne, ktorý však netvorí neoddeliteľnú súčasť zmluvy, pričom právny predchodca žalobcu ako dodávateľ služby je oprávnený tento sadzobník poplatkov jednostranne meniť bez ohľadu na vôľu dlžníka. Súd v danom prípade zastáva názor, že pri zasielaní upomienok, t.j. výziev na zaplatenie sa nejedná o bankové služby poskytované žalovanej, za ktoré by patrila banke odplata. Pokiaľ sa týka akéhokoľvek poplatku, súd zastáva názor, že má ísť o záväzok, z ktorého majú obe
strany tak veriteľ ako aj dlžník voči sebe vzájomné povinnosti. U poplatku, účtovanom dodávateľom žalovanej a postúpenému žalobcovi ako peňažnú pohľadávku, dodávateľ neposkytuje žiadne reálne plnenie, z ktoré by vznikla dlžníkovi povinnosť poskytovať peňažné plnenie. Súd vychádzal pri nepriznaní poplatku zo skutočnosti, že žalovaná neurobila žiadny prejav vôle, ktorý by ju zaväzoval poplatok zaplatiť a ide o neplatný záväzok podľa § 37 ods. 1 OZ , pretože žalovaná neprejavila žiadnu vôľu, ktorá by smerovala k vzniku akéhokoľvek právneho úkonu, z ktorého by mala záväzok zaplatiť poplatok. Iba z platného záväzku je dlžník povinný niečo dať a veriteľ je oprávnený to od neho požadovať. Ak aj v zmysle § 489 OZ vznikajú záväzky z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ďalej zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone, záväzkový právny vzťah musia tvoriť najmenej dva subjekty, z ktorých jeden je subjektom práva a druhý subjektom povinnosti. Pritom subjekt práva (veriteľ) má spravidla nielen právo, ale zároveň aj povinnosť, a subjekt povinnosti (dlžník) má nielen povinnosť, ale súčasne aj právo. V tomto vzťahu musí mať každý z jeho subjektov iné, opačné postavenie, jeden je veriteľom druhého a druhý je dlžníkom prvého. Ohľadom žalobou uplatneného plnenia titulom poplatku, ktoré má žalovaná podľa žalobcu zaplatiť ide o finančný záväzok spotrebiteľa za plnenie, ktoré je v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka neplatným právnym úkonom, ktorý sa prieči dobrým mravom, pretože žalovaná neobdržala za poplatok žiadnu protislužbu od dodávateľa ani od žalobcu. Dlžník nepožadoval od veriteľa žiadnu odplatnú službu vo svoj prospech a veriteľ mu žiadne plnenie neposkytol. 41. Pokiaľ ide o úrok z 42. omeškania, z odpovede žalobcu na výzvu súdu na špecifikáciu žalovanej sumy zo dňa 27.mája 2016 vyplýva, že úrok z omeškania bol počítaný v sadzbe 29% ročne. Takáto výška úroku z omeškania mala byť v súlade s prehľadom úrokových sadzieb. Súd je toho názoru, že takéto dojednanie je v neprospech spotrebiteľa podľa § 55 ods. 1 zákona č. 40/1964 Sb. a na úroky z omeškania je potrebné aplikovať ustanovenie § 517 ods. 2 zákona č. 40/1964 Sb., v zmysle ktorého výšku úrokov z omeškania stanoví vykonávací predpis, ktorým je nariadenie vlády ČR č. 142/1994 Sb. v znení neskorších predpisov. Nakoľko žalobcovi nepatrí úrok z omeškania z uhradených súm odo dňa nasledujúceho po ich úhrade, súd zamietol žalobu žalobcu aj v tejto časti úroku z omeškania. 43. Ďalej si žalobca uplatnil aj zmluvný úrok vyčíslený vo výške 3.050 CZK a vo výške 17,90% ročne zo sumy 24.250,08 CZK od 6.mája 2015 do zaplatenia. Zároveň v žalobe uviedol aj preukázal príslušným listinným dôkazom, že došlo k vyhláseniu okamžitej splatnosti všetkých neuhradených splátok s účinnosťou k 5.máju 2015. 44. Súd pripomína, že splácanie úveru v splátkach na strane veriteľa vyvoláva stav absencie požičanej sumy istiny, ktorá sa iba postupne (v splátkach) vracia a spláca a za tento stav nedostatku a úverovania patrí veriteľovi úrok. Úrok preto predstavuje jednoducho povedané cenu peňazí v zmysle ceny obetovanej príležitosti veriteľa, ktorý tým, že nemá istinu úveru k dispozícii, nemôže s touto nakladať a produkovať zisk. Absentujúci zisk pokrýva veriteľovi práve úrok splácaný spolu v rámci splátky úveru v režime dojednaného záväzku. Tento stav tzv. výhody splátok je obvyklý a od nepamäti potvrdzuje nárok dodávateľa na úroky ako cenu dočasne obetovaných peňazí, ktorých dispozície sa veriteľ zbavuje v záujme získania budúcich úžitkov v podobe kapitalizovanej odplaty získanej za celé obdobie postupného splácania úveru, a teda výhody splátok. 45. Iný stav je však príznačný pre predčasné a mimoriadne zosplatnenie úveru, kde veriteľovi vzniká nárok na jednorazové vrátenie požičanej istiny úveru, vrátane úrokov kapitalizovaných ku dňu zosplatnenia úveru. V tomto prípade svojím právnym úkonom veriteľ navodzuje stav, v ktorom má právo získať okamžite späť celú sumu požičaných peňažných prostriedkov, v dôsledku čoho na jeho strane odpadá obmedzenie jeho práva na dispozíciu s istinou úveru, a tým obmedzenie obchodovania s peniazmi, ktoré už dlžník nemá právo vrátiť v režime výhody splátok. Práve v tomto rozhodujúcom rozdiele spočíva ekonomická podstata straty nároku veriteľa na úroky za požičanie peňažných prostriedkov spotrebiteľa. 46. Logicky tak nastupuje stav, v ktorom by mal mať veriteľ záujem a vyvinúť úsilie smerujúce k skorému vráteniu peňažných prostriedkov a právny poriadok mu po mimoriadnom zosplatnení úveru poskytuje viaceré právne prostriedky vymoženia jednorazovo zosplatnenej pohľadávky (úveru). 47. Ak teda nastal stav, kedy spotrebiteľ už nemá právny titul mať peňažné prostriedky u seba a tieto užívať, niet dôvodu ani na to, aby veriteľ inkasoval úroky, prípadne aj poplatky, ktoré by mu patrili výhradne za stavu oprávnenej držby prostriedkov spotrebiteľom. V opačnom prípade by bol založený krajne nespravodlivý a ústavne nekomformný stav, kde spotrebiteľ by bol vystavený všetkým sankčným mechanizmom vynútenia povinnosti a plnenia a veriteľ by naďalej pohodlne inkasoval úroky zo sumy, ktorú by mu spotrebiteľ na výzvu nevrátil. De facto by išlo o právny stav, podľa ktorého by sa popreli účinky veriteľom vyvolanej zmeny obsahu záväzku a veriteľ by úroky inkasoval ako keby k zmene
záväzku nedošlo, zatiaľ čo však spotrebiteľovi by neboli garantované nijaké práva, ktoré mu plynuli zo zmluvy pred veriteľom vyvolanou zmenou záväzku. 48. Súd takýto stav v žiadnom prípade nemôže pripustiť, lebo by toleroval založenie hrubej nadvlády dodávateľa voči spotrebiteľovi, a to navyše za stavu, že veriteľ si môže nárokovať a môže sa domôcť jednorazového vrátenia peňažných prostriedkov z majetku spotrebiteľa a nemusí trpieť nijaké obmedzenia užívania svojho majetku podľa uzavretej zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Ak by navyše súd takúto zmenu pripustil, podporil by nielen hrubú nadvládu veriteľa, ale zároveň by podporoval aj stav v ktorom veriteľ nie je nútený vymáhať svoju pohľadávku a odplatné úroky mu majú nahradiť stav jeho potenciálnej nečinnosti, resp. stav nespôsobilosti spotrebiteľa vrátiť požičanú istinu jednorazovo. Takéto konanie veriteľa však neponíma v slovenskom právnom poriadku nijakú právnu ochranu a ani preto niet titulu na inkasovanie odplatných úrokov. 49. Uvedenou úvahou sa súd prirodzene dostáva aj v poradí k ďalšiemu zásadnému záveru, spočívajúcemu v skutočnosti, že jednorazovým zosplatnením vzniká spotrebiteľovi povinnosť jednorazovo vrátiť sumu požičaného úveru, navýšenú o kapitalizované úroky ku dňu zosplatnenia a počnúc prvým dňom omeškania spotrebiteľa ide o protiprávny stav založený sankčným jednostranným predčasným zosplatnením úveru. 50. S protiprávnym stavom sa prirodzene spájajú výhradne sankcie, keďže spotrebiteľ je v omeškaní s vrátením uvedenej sumy. Naopak s protiprávnym stavom sa nikdy nebudú spájať odplatné plnenia, ktoré sa spájajú len so stavom lege artis, a teda stavom oprávneného držania peňažných prostriedkov podľa podmienok spotrebiteľskej zmluvy. Ak napriek tomu existuje zmluvná úprava, ktorá s protiprávnym stavom stotožňuje aj odplatné nároky patriace len v právne súladnom stave, je táto právna úprava na škodu spotrebiteľa neprijateľne odchylná od zákona, čo zmluvnú podmienku podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, resp. podľa § 53 ods. 1 a 5 Občianskeho zákonníka robí absolútne neplatnou. 51. Povedané inak v protiprávnom stave patria zmluvným stranám len sankcie a na tento účel je kogentným určujúcim pravidlom § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 a § 3a nar. vl. 87/1995 Z. z. Ak by sa žalobca odplatných plnení napriek vyššie uvedenému výkladu neplatnosti dojednania dovolával aj v čase po jednostrannom mimoriadnom zosplatnení úveru, neprešli by tieto nároky v zmysle citovaných ustanovení Občianskeho zákonníka. 52. Z uvedených dôvodov súd tejto časti žaloby nemohol vyhovieť a preto v tejto časti, čo do zmluvného úroku vo výške 17,9% ročne zo sumy 24.250,08 CZK od 6.mája 2015 do zaplatenia zamietol. 53. Žalovaná napriek výzve žalobcu dlh nevyrovnala. Keďže po vyhlásení okamžitej splatnosti všetkých finančných záväzkov žalovanej listom žalobcu zo dňa 27.apríla 2015 žalovaná nepreukázala a nepoukázala žalobcovi žiadnu platbu, je povinná zaplatiť mu dlžnú sumu 19.152,77 Kč na istine úveru a okrem toho, keďže žalovaná je v omeškaní s plnením finančného dlhu, je povinná zaplatiť žalobcovi aj úroky z omeškania vo výške zákonnej úrokovej sadzbe 8,05 % ročne z dlžnej sumy od 6.mája 2015 do zaplatenia. 54. Povinnosť, ktorú súd uložil žalovanej týmto rozsudkom, je žalovaná povinná splniť v súlade s § 232 ods. 3 CSP do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. 55. V ostatnej časti žalobu zamietol s poukazom na zistený skutočný dlh na úvere ako aj na to, že úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov a s poukazom aj na výšku úroku z omeškania. 56. Ak nebolo priznané právo v žalovanej výške, nevznikol žalobcovi ani nárok na zaplatenie úroku z omeškania z tejto sumy a preto súd žalobu zamietol aj v časti požadovaného úroku z omeškania z prevyšujúcej sumy. Z uvedených dôvodov rozhodol súd tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku. 57. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 256 ods. 1 CSP a § 255 ods. 2 CSP, podľa ktorého ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí. O nároku na náhradu trov konania rozhodne súd aj bez návrhu v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Preto súd žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania vo výške 29,22%, a to podľa pomeru úspechu v spore (64,61% : 35,39%). V súlade s § 262 ods. 1 CSP súd rozhodoval len o nároku na náhradu trov konania, o ich výške podľa § 262 ods. 2 CSP rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z. z. (Exekučný poriadok).