Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_12Co-139-2016.pdf
PDF · 90.27 KB
Case nature
Area
Subarea
12Co/139/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Tótha a členov senátu JUDr. Milana Majerníka a JUDr. Mareka Košča, v právnej veci žalobcu: Q. M., A.. XX.XX.XXXX, W. L., M. XXX/XX, zastúpeného advokátom JUDr. Igorom Šafrankom, so sídlom Sov. hrdinov 163/66, Svidník, proti žalovanému: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, o vydanie bezdôvodného obohatenia 324,34 eur a o určenie neprijateľnosti zmluvnej podmienky, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Svidník zo dňa 26.5.2016 pod č. k. 7C/42/2016-40, takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvej inštancie.
N e p r i z n á v a sporovým stranám nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1) Okresný súd Svidník rozsudkom č. k. 7C/42/2016-40 rozhodol o povinnosti žalovanej obchodnej spoločnosti zaplatiť žalobcovi bezdôvodné obohatenie vo výške 321,34 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,05 % ročne zo sumy 321,34 eur od 6.4.2016 do zaplatenia do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Určil, že zmluvná podmienka v Zmluve o úvere č. XXXXXXX zo dňa 23.2.2007 uvedená vo všeobecných podmienkach poskytnutia úveru - bod 13 o tej časti poplatku, ktorej zodpovedajú dve tretiny, zahŕňajúce náklady na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy o úvere spolu so všetkou administratívou s tým spojenou, je neprijateľná. Žalovaného zaviazal zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania vo výške 298,37 eur (trovy právneho zastúpenia) na účet právneho zástupcu JUDr. Igora Šafranka, advokáta, č. ú. X. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, VS XXXX, do troch dní od právoplatnosti rozsudku. V odôvodnení rozhodnutia súd uviedol, že návrhom z 21.3.2016 sa žalobca domáhal vydania bezdôvodného obohatenia 324,34 eur a o určenie neprijateľnosti zmluvnej podmienky. Žalobca ako dlžník so žalovaným ako veriteľom uzavrel spotrebiteľskú Zmluvu o úvere č. XXXXXXX dňa 23.2.2007 vo výške 10.000,- Sk (331,94 eur), a to za poplatok 9.680,- Sk (321,32 eur). Celkovú čiastku 19.680,- Sk mal zaplatiť v 12 splátkach po 1.640,- Sk (54,44 eur). Poplatok za poskytnutie úveru 96,80 % predstavuje navýšenie úverovej sumy. Žalobca na úver zaplatil 653,28 eur. Poplatok 9.680,- Sk (321,32 eur) je z 2/3 tvorený nákladmi na vypracovanie a uzavretie zmluvy o úvere spolu so všetkou administratívou s tým spojenou, a to podľa čl. 13 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru (ďalej „VPPÚ“). Žalovaná spoločnosť mu neposkytla žiadne reálne plnenie za takýto poplatok. Článok je súčasťou formulárovej zmluvy, ktorá nebola individuálne dojednaná. Svojou výškou na jednej strane a absenciou zodpovedajúceho protiplneniu na strane druhej, spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, čo podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka č. 40/1964 Zb. je neprijateľnou podmienkou. Nie je možné zistiť o aké administratívne plnenie ide. Žalovaný si nárokuje poplatok za úkon, ktorý nie je spotrebiteľovi vopred známy ani len svojím obsahom. Výška poplatku je vyššia ako úrok, ktorý má zaplatiť. Naviac, poplatok nie je ničím odôvodnený, prečo
závisí od výšky poskytnutého úveru. Úverová zmluva bola uzavretá za účinnosti zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Neobsahuje tzv. ročnú percentuálnu mieru nákladov (RPMN), takže podľa § 4 ods. 2 písm. g/ zákona o spotrebiteľských úveroch, úver je bezúročný a bez poplatkov. Bezdôvodné obohatenie u žalovaného predstavuje rozdiel medzi vykonanými platbami 653,28 eur a úverom 331,94 eur skutočne poskytnutým žalovanou obchodnou spoločnosťou. O sumu 321,34 eur sa žalovaná obchodná spoločnosť na jeho úkor obohatila, a to bezdôvodne. O tejto skutočnosti sa žalobca dozvedel od Združenia na ochranu občana spotrebiteľa v januári 2016. Z hľadiska objektívnej premlčacej doby, keď žalovaný porušuje spotrebiteľské práva úmyselne a bezdôvodne sa obohacuje na úkor spotrebiteľov, má platiť 10-ročná objektívna premlčacia doba.
2) Žalovaná obchodná spoločnosť poprela bezdôvodné obohatenie. Plnenie žalobcu bolo na základe platne uzavretej zmluvy o úvere. Úverová zmluva nebola nikdy vyhlásená za neplatnú. Právny dôvod plnenia nikdy neodpadol. K bezdôvodnému obohateniu nedošlo a akýkoľvek nárok na plnenie je premlčaný v objektívnej 3-ročnej premlčacej lehote. Z hľadiska subjektívnej premlčacej 2-ročnej lehoty žalobcovi uplynula lehota na podanie žaloby. Nárok žalobcu sa premlčal v objektívnej premlčacej lehote v celom rozsahu, a to 6.2.2011. Keď žalobca podal návrh 21.3.2016, vznáša námietku premlčania.
3) Súd posudzoval nárok na plnenie z hľadiska § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka (zákon č. 40/1964 Zb.), že výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom. Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Podľa odseku 2, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov. Podľa § 107 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.
4) Súd konštatoval, že základnou črtou spotrebiteľských zmlúv je to, že spotrebiteľovi sú predkladané vopred pripravené zmluvy, kde nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny. Ide o formulárové spotrebiteľské zmluvy, pričom VPPÚ žalobca ani ovplyvniť nemohol, nakoľko boli vopred pripravené v predtlači pre veľký počet spotrebiteľov. Potom je potrebné poskytnúť ochranu spotrebiteľovi v zmysle § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, čo je neprípustné dojednať so spotrebiteľom nevýhodnejšie ustanovenie zmluvy, ako upravuje Občiansky zákonník. Úverový vzťah vznikol za účinnosti zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, pričom spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať neprijateľné zmluvné podmienky, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Žalovaný poskytol žalobcovi úver 331,94 eur, ale vrátiť mal 653,28 eur. Úverová zmluva neobsahuje RPMN, takže úver je bezúročný a bez poplatkov. Keďže došlo na strane žalovaného k bezdôvodnému obohateniu o 321,32 eur (zaplatených 653,28 eur a poskytnutý reálne úver 331,96 eur), takéto bezdôvodné obohatenie sa musí vydať. Samotný poplatok 321,32 eur má byť tvorený z 2/3 nákladmi na vypracovanie za uzavretie úverovej zmluvy a spolu so všetkou administratívou s tým spojenou. Za takýto poplatok ale žalovaný neposkytol žalobcovi žiadne reálne plnenie, pričom sa jednalo o formulárovú zmluvu bez individuálneho dojednania. Tu súd vychádza aj z rozhodnutia Vrchného krajinského súdu v Karlsruhe z 3.5.2010, pretože preverovanie úverovej spoľahlivosti (bonity) a výšky úrokovej miery, ktorou banky odôvodňujú vyrubenie poplatkov za spracovanie pri poskytovaní úveru súd odmietol s uzavretím, že banka takúto činnosť vykonáva vo vlastnom ekonomickom záujme minimalizovať nevymožiteľnosť vlastných pohľadávok. Spotrebiteľ v dobrej viere očakáva, že banka mu poradenstvo a informácie o poskytnutí úveru dá zadarmo. Takáto zmluvná podmienka neprijateľne zaťažuje spotrebiteľa, pretože spotrebiteľovi je účtovaný poplatok bez toho, aby banka spotrebiteľovi poskytla skutočné protiplnenie. Taký záver osvojil aj Krajský súd v Prešove v rozsudku sp. zn. 18Co/109/2011 či sp. zn. 5Co/219/2013. Keďže priemerná úroková sadzba Národnej banky Slovenska je 14,70 % ročne a pri úverovej zmluve bola ročná úroková sadzba 96,79 %, ktorá prekračuje šesťnásobne priemernú úrokovú mieru na úvery poskytované bankami. Taká úročná sadzba je v rozpore s dobrými mravmi a zakladá právo na vydanie bezdôvodného obohatenia. Čo sa týka vznesenej námietky premlčania, tak § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka rieši otázku bezúmysleného
bezdôvodného obohatenia. Žalovaný ako nebankový subjekt má dlhodobo v predmete svojej činnosti poskytovanie úverov s povinnosťou dodržiavať právne predpisy. Žalovaný dlhodobo a masovo požaduje plnenie z neprijateľných zmluvných podmienok, preto možno hovoriť o úmyselnom a nepoctivom konaní žalovaného vo vzťahu k spotrebiteľom. Ak úverová zmluva bola uzavretá 23.2.2007 a žaloba podaná 21.3.2016, bola podaná pred uplynutím 10-ročnej objektívnej premlčacej doby. Preto súd žalobe v celom rozsahu vyhovel.
5) O trovách konania účastníkov bolo rozhodnuté podľa § 142 ods. 1 O.s.p..
6) Pri hodnotení neprijateľnej podmienky súd vychádzal z § 153 ods. 3 O.s.p., že súd môže v rozsudku, ktorý sa týka sporu zo spotrebiteľskej zmluvy, aj bez návrhu vysloviť, že určitá podmienka používaná v spotrebiteľských zmluvách dodávateľom je neprijateľná; v takom prípade súd uvedie vo výroku rozsudku znenie tejto zmluvnej podmienky, ak bola dojednaná v spotrebiteľskej zmluve. Podľa § 153 ods. 4 O.s.p., ak je niektorá zmluvná podmienka v spotrebiteľskej zmluve alebo všeobecných obchodných podmienkach určená za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takejto podmienky, a súd nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky alebo mu na základe takejto podmienky uložil povinnosť vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie, súd aj bez návrhu výslovne uvedie vo výroku rozsudku znenie tejto zmluvnej podmienky, ako bolo dojednané v spotrebiteľskej zmluve. Preto súd určil za neprijateľnú zmluvnú podmienku dojednanie bodu 13 VPPÚ v časti poplatkov za vypracovanie a uzavretie úverovej zmluvy.
7) Proti rozsudku okresného súdu dal odvolanie žalovaný. Rozhodnutie súdu prvej inštancie je nedostatočne odôvodnené. Súd sa nevyporiadal s argumentáciou žalovaného, ale nekriticky prevzal argumentáciu žalobcu. Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej. Na premlčanie súd prihliadne len na námietku osoby, ktorá má bezdôvodné obohatenie vydať. Ak sa takáto osoba premlčania dovolá, nemožno premlčané právo priznať. O vydanie bezdôvodného obohatenia je možné domáhať sa v subjektívnej 2-ročnej lehote. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe vzniesol námietku premlčania. Žalobcovi nielen uplynula 2-ročná subjektívna lehota, ale aj všeobecná 3-ročná premlčacia objektívna lehota. Žalobca nijako skutkovo nepreukázal možnosť uplatnenia 10-ročnej premlčacej lehote. Samotný poplatok za spracovanie zmluvy je len 1 %. Úrok a poplatok za spracovanie úveru sú odplatou za poskytnutie úveru. Ide tak o cenu plnenia, ktorá nemôže byť neprijateľnou podmienkou v zmysle Občianskeho zákonníka. Navrhuje zrušiť rozhodnutie súdu prvej inštancie a vec vrátiť okresnému súdu na ďalšie konanie a žalobcu zaviazať k náhrade trov konania.
8) Krajský súd prejednal vec v medziach, v ktorých sa odvolateľ domáhal preskúmania napadnutého rozhodnutia a zistil, že odvolaniu nie je možné vyhovieť. Podľa § 387 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku č. 160/2015 Z.z. (ďalej „CSP“), odvolací súd odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. V danom prípade odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia a na doplnenie dodáva:
9) Žalobca ako dlžník a žalovaný ako veriteľ uzavreli úverovú zmluvu dňa 23.2.2007, kde bol poskytnutý úver 10.000,- Sk za poplatok 9.680,- Sk. Zmluva z hľadiska doby uzavretia sa riadila zákonom č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Spotrebiteľské zmluvy sú upravené v § 52 a násl. Občianskeho zákonníka, pričom spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Je správne posudzovanie úverovej zmluvy ako spotrebiteľskej aj s jej dôsledkami, pretože podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Odvolací súd v zhode so súdom prvej inštancie konštatuje, že nedošlo k individuálnemu dojednaniu zmluvných podmienok z hľadiska náležitostí určitej vôle a možnosti spotrebiteľa rozhodovať sa, čo vyplýva najmä z toho, že dojednáva poskytnutie úveru za poplatok, ktorý svojou výškou prakticky dosahoval výšku poskytnutého úveru. Ust. § 53 ods. 2, 3 Občianskeho zákonníka uvádza, že za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak,
zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané. V danom prípade výška poplatku za poskytnutie úveru je obsiahnutá vo VPPÚ, a to bodu 13, že dlžník uznáva dlžnú sumu vrátane poplatku v celej výške na základe tejto zmluvy ako svoj dlh voči veriteľovi, čo do dôvodu a výšky tak, ako je uvedené v tejto zmluve. 1/3 poplatku predstavuje dohodnutý úrok a zvyšné 2/3 zahŕňajú náklady na vypracovanie a uzavretie zmluvy o úvere spolu so všetkou administratívou s tou spojenou. Je možné súhlasiť s hodnotením okresného súdu, že takáto podmienka je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, a naviac odporuje dobrým mravom. Nie je preukázané, aby za takýto poplatok zo strany úverovej spoločnosti bolo poskytnuté dlžníkovi nejaké protiplnenie. Výška poplatku je neprimeraná z hľadiska doby návratnosti úveru, keď za jeden rok musí byť úver vrátený prakticky v dvojnásobnej výške, a to pre poplatky spojené s poskytnutím úveru. Poplatky zakrývajú „zhodnotenie“ úverov, keď sa zneužíva odkázanosť dlžníkov a ich tieseň. Poplatky nie sú ničím odôvodnené, ich výška je neprimeraná a má charakter úžery. Preto okresný súd mohol hodnotiť bod 13 VPPÚ ako neprijateľné zmluvné podmienky. Naviac, ak úverová zmluva nemá ustanovenie o RPMN, tak poskytnutý úver mal byť bez poplatkov a bezúročný. Preto vymáhanie poplatkov v rozpore so zákonom nemôže vyžadovať právnu ochranu. Čo sa týka námietok premlčania nároku žalobcu na vrátenie bezdôvodného obohatenia, tak žalovaná obchodná spoločnosť vstupovala do úverových vzťahov s jasnou predstavou zarábať na poskytnutých úveroch aj vymáhaním takých poplatkov, ktoré sú zjavne v rozpore s dobrými mravmi. Úmysel je jasný poskytovať úver a požadovať za takýto úver finančné platby zakryté pod správu poplatkov, administratívne poplatky za poskytnutie úveru, pričom dlžníkom sa žiadne služby neposkytujú. Preto pri úmyselnom bezdôvodnom obohatení, ako konštatoval súd prvej inštancie, musí platiť 10-ročná všeobecná premlčacia doba. Žalovaná spoločnosť nemôže namietať, že na bezdôvodné obohatenie má platiť 2-ročná subjektívna premlčacia lehota, pretože platí pri úmyselnom bezdôvodnom obohatení platí 10-ročná lehota v zmysle § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Na nekalé konanie žalovanej spoločnosti už bolo poukazované príslušnými európskymi inštitúciami a na jej konanie upozornená vláda SR. Z hľadiska vyššie uvedeného krajský súd potvrdzuje rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne.
10) O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 v spojení s § 255 ods. 1 CSP č. 160/2015 Z.z.. Žalobcovi v odvolacom konaní trovy nevznikli, preto súd nepriznal sporovým stranám nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Neúspešný žalobca nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.
11) Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2, posledná veta, CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh - § 428 CSP).