Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_11Co-825-2015.pdf
PDF · 90.95 KB
Case nature
Area
Subarea
11Co/825/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Silvie Hýbelovej a členov Mgr. Fedora Benku a Mgr. Renáty Gavalcovej, v právnej veci žalobcu: CRIF - Slovak Credit Bureau, s.r.o., so sídlom Malý trh 2/A, Bratislava, IČO: 35 886 013, zastúpeného splnomocnencom Advokátska kancelária KUHAJDA, s.r.o., Karadžičova 47, Bratislava, IČO: 47 232 773, proti žalovanému: O. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. XX, o zaplatenie 96,58 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Senica zo dňa 26. mája 2015, č.k. 7C/78/2015-29, takto
rozhodol:
I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti a v časti náhrady trov konania p o t v r d z u j e.
II. Návrh na prerušenie konania sa z a m i e t a.
III. Žalovaný má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie rozsudkom napadnutým odvolaním určil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 3,50 eur s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne od 30.03.2012 do zaplatenia do troch dní od právoplatnosti rozsudku, vo zvyšku návrh zamietol a o náhrade trov konania rozhodol tak, že žiadny z účastníkov nemá právo na ich náhradu právo. Z odôvodnenia rozsudku vyplynulo, že žalobca sa domáhal podanou žalobou na žalovanom zaplatenia sumy 96,58 eur s príslušenstvom z dôvodu, že právny predchodca žalobcu uzatvoril so žalovaným zmluvu o pripojení, na základe ktorej právny predchodca žalobcu žalovanému poskytol služby, ktoré mu vyfakturoval a ktoré žalovaný riadne a včas neuhradil. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané a to Zmluvou o pripojení zo dňa 22.08.2009, že právny predchodca žalobcu Telefónica O2 Slovakia, s.r.o., uzavrel so žalovaným zmluvu, v ktorej sa právny predchodca žalobcu zaviazal aktivovať a poskytovať žalovanému program služieb O2 Fér s telefónnym číslom XXXX XXX XXX s dátumom aktivácie 22.08.2009. Poskytnuté služby žalovanému vyúčtoval faktúrami znejúcimi na sumy 42,38 eur, 47,20 eur, 3,50 eur a 3,50 eur. Listom zo dňa 14.01.2012 oznámil žalovanému, že odstúpi od zmluvy o pripojení ku dňu 13.02.2012 v prípade, ak žalovaný dlžnú čiastku vo výške 89,58 eur najneskôr do 06.02.2012 neuhradí. Zmluvou o postúpení pohľadávok č. 2002 zo dňa 24.06.2013 právny predchodca žalobcu postúpil predmetnú pohľadávku na súčasného žalobcu. Právne súd prvej inštancie vec posúdil podľa § 489 O.z., § 43 ods. 1, 2, 3 písm. c), ods. 5 § 42 ods. 1 písm. a) a ods. 4 písm. b) Zákona č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách, podľa § 52, § 517 ods. 1, 2 O.z., § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., § 5b Zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a § 100 ods. 1 a § 101 O.z.. Z vykonaného dokazovania vyvodil právny záver, že návrh žalobcu bol podaný len sčasti dôvodne, keď právny predchodca žalobcu si splnil svoju zmluvnú povinnosť riadne, keď poskytol žalovanému služby v dojednanom rozsahu, avšak žalovaný porušil dojednané zmluvné povinnosti, pretože služby využíval, avšak riadne a včas si nesplnil svoju
povinnosť uhrádzať cenu za poskytnuté služby, čím mu voči žalobcovi po započítaní všetkých úhrad vznikol dlh vo výške 96,58 eur. Súd ex offo prihliadal na premlčanie, nakoľko predmetný vzťah medzi stranami sporu je spotrebiteľským vzťahom, poukázal na to, že zákon č. 250/2007 Z.z. v znení účinnom od 01. mája 2014 neobsahuje žiadne prechodné ustanovenia k uvedenému zákonnému ustanoveniu § 5b, preto je ho potrebné aplikovať s účinnosťou od 01. mája 2014 vo všetkých konaniach. Faktúra č. 1031905843 splatná dňa 29.03.2012 nebola premlčaná, nakoľko žaloba bola na súd podaná dňa 09.02.2015, preto súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 3,50 eur s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne od 30.03.2012 do zaplatenia. Zvyšné faktúry súd považoval za premlčané, nakoľko trojročná premlčacia doba v prípade nárokov vyplývajúcich z týchto faktúr uplynula predtým, ako si žalobca uplatnil právo na súde podaním žaloby dňa 09.02.2015. Preto v tejto časti žalobu o zaplatenie 93,08 eur s príslušenstvom zamietol. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p..
2. Proti tomuto rozsudku súdu prvej inštancie v jeho zamietajúce j časti a súvisiacom výroku o náhrade trov konania podal odvolanie žalobca. Uviedol, že vzhľadom k tomu, že žalovaný neuhrádzal predmetné faktúry riadne a včas, odstúpilpodľa § 44 ods.12 zák. č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách právny predchodca žalobcu ku dňu 13.02.2012 od zmluvy o pripojení písomným podaním zo dňa 14.01.2012, pričom určil žalovanému dodatočnú lehotu na plnenie do 06.02.2012. Premlčacia lehota začala plynúť dňa 14.02.2012 a žalobcovo právo by sa premlčalo dňa 14.02.2015. Vzhľadom k uvedenému má za to, že žalovaný nárok nie je premlčaný. Navrhol preto rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.
3. Žalobca podaním doručeným odvolaciemu súdu dňa 15.01.2016 sa domáhal prerušenia odvolacieho konania. Uviedol, že právna úprava platná v Slovenskej republike do 30.04.2014 umožňovala spotrebiteľom brániť sa proti pohľadávke uplatnenej po uplynutí premlčacej doby vznesením námietky premlčania. Za účelom zvýšenia ochrany spotrebiteľa prijala Národná rada SR § 5b ZoOS, v ktorom prikázala orgánom rozhodujúcim o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy ex offo prihliadať na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo inú prekážku a to bez stanovenia jasných pravidiel obsiahnutých v prechodných ustanoveniach, ktoré by zabezpečili plynulý prechod z doposiaľ platného a účinného režimu právnej úpravy do ich nového režimu. Ústava SR priznáva každému z účastníkov súdneho konania rovnaké postavenie. Zákonodarca prijatím § 5b uložil súdom povinnosť vyhľadávať dôvody, pre ktoré by mohol nárok veriteľa zamietnuť, čím zákonodarca defacto zlegalizoval postavenie súdu ako advokáta dlžníka. Porušil tým Ústavou SR a medzinárodnými zmluvami garantované právo prístupu k nestrannému súdu a tiež zásadu rovnosti účastníkov konania. Obdobný právny názor zaujal aj Okresný súd Košice II, ktorý dňa 08.09.2015 podal na Ústavný súd SR návrh na vyslovenie nesúladu ustanovenia § 5b Zákona č. 250/2007 Z.z. s článkom 1 ods. 1 a článkom 46 ods. 1 Ústavy SR. Okresný súd Košice II vyslovil, že zásadný rozpor ustanovenia § 5b s Ústavou SR je daný skutočnosťou, že aplikácia tohto zákonného ustanovenia jednostranne zvýhodňuje dlžníka- spotrebiteľa a to tým, že nestranný súd má povinnosť prihliadať na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi alebo inú zákonnú prekážku a zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi. Takáto ochrana jedného z účastníkov občianskeho súdneho konania je v rozpore s princípom nestrannosti súdu a aj s princípom právneho štátu. Vzhľadom na uvedené navrhol, aby súd konanie vedené na súde prvej inštancie pod sp.zn. 7C/78/2015 prerušil do ukončenia konania na Ústavnom súde SR sp.zn. RVP 12672/2015 a do ukončenia tohto konania § 5b ZoOS neaplikoval.
4. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie podala včas oprávnená osoba - strana sporu (§ 359 a § 362 ods. 1 CSP) proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný (§ 355 ods. 1 CSP, postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania preskúmal napadnutý rozsudok ako aj konanie mu predchádzajúce v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP ) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.
5. Premetom konania vedeného na súde prvej inštancie pod sp. zn. 7C/78/2015 je určenie povinnopsti žalovanému zaplatiť žalobcovi sumu 96,58 eur s príslušenstvom titulom nedoplatku za poskytnuté služby na základe zmluvy o pripojení. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktorým bol návrh vo zvyšku ( o zaplatenie 93,08 eur s prísl.) zamietnutý z dôvodu premlčania.
6. Odvolací súd v celom rozsahu preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav pričom má za to, že súd vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom pre posúdenie žalobou uplatneného nároku, jeho výsledky jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach správne vyhodnotil a napokon dospel k správnym skutkovým zisteniam pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie žalobou uplatnených nárokov pričom sa vysporiadal so všetkými podstatnými argumentmi strán sporu a pretože odvolací súd v celom rozsahu zdieľa i právne závery prvoinštančného súdu vo veci, ktorý na vec aplikoval správne hmotnoprávne ustanovenia a tieto v súvislosti s danou vecou i správne vyložil, s poukazom na ust. § 387 ods. 2 CSP odvolací súd odkazuje na písomné vyhotovenie napadnutého rozsudku. Odvolací súd ani s prihliadnutím na odvolacie argumenty nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov prvoinštančného súdu odchýliť a nemôže preto dať za pravdu odvolateľovi.
7. K odvolacím námietkam odvolací súd dodáva, že právny predchodca žalobcu vyfakturoval žalovanému poskytnuté služby a to formou štyroch faktúr, prvou splatnou dňa 30.11.2011 na sumu 42,38 eur, druhou splatnou dňa 29.12.2011 znejúcou na sumu 47,20 eur, treťou splatnou dňa 30.01.2012 znejúcou na sumu 3,50 eur a štvrtou splatnou dňa 29.03.2012 znejúcou na sumu 3,50 eur. Súd prvej inštancie správne aplikoval ustanovenia obč. zákonníka, avšak správne mal aplikovať ust. § 107 a nie § 100 a 101 za účelom posúdenia uplynutia a dĺžky premlčacej doby, pretože plnenie sa odstúpením od zmluvy stalo bezdôvodným obohatením. Žalobca v odvolaní poukazuje na ust. § 44 zák. č. 351/2011 Z.z., avšak zmluva o pripojení bola uzavretá medzi stranami sporu 22.8.2009, takže treba na danú vec aplikovať zákon účinný v čase uzavretia zmluvy, čo bol zákon č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách, kde v § 43 ods. 5 písm.b) je upravené, že podnik môže od zmluvy o pripojení odstúpiť, ak účastník nezaplatil cenu za poskytnutú službu ani do 45 dní po dni splatnosti. Odstúpením od zmluvy sa zmluva v súlade s ust. § 48 ods. 2 O.z. zrušila od začiatku, pretože zákon 610/2003 Z.z. neustanovoval inak a žalobca nepreukázal inú dohodu účastníkov. Žalobca sa tak môže domáhať nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia podľa § 451 ods. 1,2 O.z., pričom pre začiatok plynutia dvojročnej subjektívnej premlčacej doby je rozhodujúci deň, keď sa oprávnený skutočne dozvie, že na jeho úkor došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. Objektívna trojročná premlčacia doba plynie od okamihu, keď k bezdôvodnému obohateniu došlo. V danom prípade premlčacia doba začala plynúť najneskôr od splatnosti tej ktorej jednotlivej faktúry. Správne tak súd prvej inštancie skonštatoval, že prvé tri faktúry v čase podania žaloby na súd prvej inštancie dňa 09.02.2015 boli premlčané, keďže od splatnosti jednotlivých faktúr do podania žaloby uplynulo dlhšie obdobie ako tri roky.
8. Pokiaľ sa týka návrhu na prerušenie konania tento odvolací súd ako nedôvodný zamietol, keď nepovažoval za dôvodné prerušenie konania podľa ust. § 164 CSP. Nález, ktorý bude vydaný v konaní na Ústavnom súde SR pod sp.zn. RVP12672/2015 bude mať účinky do budúcna. Ust. § 5b zákona o ochrane spotrebiteľa má procesný charakter a zákonodarca nestanovil osobitný právny režim jeho aplikácie, preto má súd prihliadať na premlčanie ex offo vo všetkých, aj pred nadobudnutím účinnosti tohto ustanovenia začatých konaniach podliehajúcich pod hypotézu tejto právnej normy. Tieto právne závery potvrdil Krajský súd Trnava vo viacerých svojich rozhodnutiach (napr. sp.zn. 23Co/550/2014, sp. zn. 23Co/92/2015, sp.zn. 23Co/155/2015) a rovnaké právne závery zaujal aj Najvyšší súd SR napr. v rozhodnutiach sp. zn. 3MCdo 14/2014, 8MCdo 13/2014, 4MCdo 17/2014.
9. Vzhľadom k vyššie uvedeným skutočnostiam preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti a v súvisicom výroku o náhrade trov konania ako vecne správny podľa ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
10. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 1 CSP za použitia ust. § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP, nakoľko v odvolacom konaní bol plne úspešný žalovaný.
11. Uvedený rozsudok bol v senáte prijatý pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).