Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Co/793/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu JUDr. Ladislava Cakociho a sudcov JUDr. Petra Tutka a JUDr. Adriany Murínovej v spore žalobcu General Factoring, a.s., so sídlom v Bratislave, Košická č. 56, IČO: 35 838 825, zastúpeného Jakubčák, Advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Michalská 14, proti žalovanému E. P., nar. XX.X.XXXX, naposledy bytom P., H. X, toho času na neznámom mieste, zastúpeného opatrovníčkou D.. H. R., zamestnankyňou Okresného súdu Košice I, o zaplatenie 3.126,84 eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Košice II zo dňa 4.9.2015 č.k. 18C/320/2015-70 jednohlasne takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok.

Stranám sporu n e p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol a žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania.

2. Týmto rozsudkom rozhodol o nároku žalobcu na zaplatenie sumy 3.126,84 eur, vrátane úrokov z omeškania na základe tvrdenia, že jeho právny predchodca Slovenská sporiteľňa, a.s. uzavrela so žalovaným dňa 2.2.2007 zmluvu o spotrebiteľskom úvere a žalobca sa stal veriteľom pohľadávky z uvedenej zmluvy na základe zmluvy o postúpení pohľadávky uzavretej so Slovenskou sporiteľňou, a.s. dňa 21.12.2010. Poukázal na to, že žalovanému mu bol poskytnutý úver vo výške 1.792,47 eur pri úrokovej sadzbe 12% ročne a dohodnutých mesačných splátkach po 27,82 eur so splatnosťou od 10.3.2007 do 10.1.2017. Keďže žalovaný si svoj záväzok zo zmluvy o úvere neplnil, žalobca uviedol, že listom zo dňa 26.5.2014 vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru. Mal za to, že ku dňu postúpenia pohľadávky, teda k 21.12.2010 dlh na istine zodpovedal sume 2.883,60 eur a na úrokoch z omeškania 243,24 eur.

3. Rozsudok odôvodnil súd prvej inštancie tým, že na základe vykonaného dokazovania mal za preukázané, že žalovanému boli poskytnuté finančné prostriedky vo výške 1.792,47 eur pri dohodnutej premenlivej úrokovej sadzbe 12% ročne, za správu úveru bol dohodnutý poplatok 1,99 eur mesačne a za poskytnutie úveru poplatok 2,66 eur, výška mesačnej splátky zodpovedala hodnote 27,82 eur so splatnosťou prvej splátky 10.3.2007 a splatnosťou konečnej splátky 10.1.2017. Konštatoval, že vzhľadom na postavenie zmluvných strán, keď na strane veriteľa vystupovala banková inštitúcia ako podnikateľský subjekt a na strane dlžníka fyzická osoba nepodnikateľ uzavrel, že zmluva o úvere má charakter zmluvy spotrebiteľskej a spravuje sa prednostne tiež ustanoveniami Občianskeho zákonníka, ako aj ustanoveniami zák. č. 258/01 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, ako aj zákonom č. 250/07 Z. z. o ochrane spotrebiteľa. S poukazom na ust. § 5b zák. č. 250/07 Z. z. konštatoval svoju povinnosť

aj bez návrhu prihliadnuť na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával. V dôvodoch rozsudku ďalej uviedol, že žalobca v konaní preukázal právny základ pohľadávky, ktorú nadobudol od svojho právneho predchodcu. Pohľadávka vyplýva zo spotrebiteľskej zmluvy o splátkovom úvere, ktorá bola uzavretá v zhode s ustanoveniami zákona č. 258/01 Z.z. a ustanoveniami § 497 Obchodného zákonníka. Právo žalobcu na uplatňovanie pohľadávky vyplynulo zo zmluvy o postúpení pohľadávok uzavretej v zmysle § 524 Občianskeho zákonníka. Súd prvej inštancie konštatoval, že zo žalobcom predložených listinných dôkazov nebolo možné zistiť, u ktorých splátok nastalo omeškanie s plnením záväzku, čomu zodpovedala istina 2.883,60 eur, ako bolo určené príslušenstvo pohľadávky. Absentovali podmienky pre tvrdenú mimoriadnu splatnosť záväzku k 26.5.2014. Vzhľadom na absenciu relevantných dôkazov, ktoré žalobca ani na výzvu súdu nepredložil, nebolo možné preskúmať ani otázku premlčania nároku, ktorú súd skúma ex offo, v súlade so zákonnou úpravou. Z uvedeného vyvodil záver, že žalobca v konaní neuniesol dôkazné bremeno, čo do existencie pohľadávky, jej výšky i splatnosti, a jej vymáhateľnosti, z ktorých dôvodov bola jeho žaloba zamietnutá. Z obsahu pripojenej Zmluvy o postúpení pohľadávok vyvodil, že sa v nej rozlišovali omeškané splátky a nezaplatený iný dlh na istine, u ktorého, nie je zrejmé ako bol vyčíslený a za aké obdobie, ani ako a z čoho boli stanovené úroky z omeškania. Žalobca si uplatňuje právo na úroky z úveru a z omeškania odo dňa 22.12.2010, aj keď sám tvrdí, že k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti malo dôjsť až v roku 2014 a zo žiadnych listín nevyplýva, či ku dňu 21.12.2010 bol splatný celý žalovaný dlh. Za predpokladu ak by súd vychádzal zo záveru, že splatnosť celého záväzku nastala ku dňu 21.12.2010 vzhľadom na čas uplatnenia žaloby na súde dňa 3.7.2014 sa právo žalobcu na plnenie nepochybne premlčalo v 3 ročnej premlčacej lehote ako vyplýva z ustanovenia §101 Občianskeho zákonníka. Konštatoval, že vzhľadom na špecifikáciu uvedenú v prílohe k zmluve sa možno domnievať, že v čase postúpenia pohľadávky bola výška omeškaných splátok v hodnote 1.174,93 eur. Mal za to, že z obsahu žaloby nevyplýva za aké obdobie a súčtom akých položiek bola určená výška istiny 2.883,60 eur. Rovnako nemožno zistiť ani od kedy a z akej dlžnej čiastky boli počítané úroky z omeškania 243,24 eur. Poukázal na to, že ak žalobca tvrdil, že nastala mimoriadna splatnosť úveru k 26.5.2014, čo preukazoval listinou nazvanou „Vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru č. XXXXXXXXXXX“, vo vzťahu k tomu považoval za nepochybné, že splatnosť úveru nemohla nastať k uvedenému dňu, t.j. ku dňu vyhotovenia listiny o mimoriadnej splatnosti úveru, teda skôr, ako o tom vôbec mohol dlžník získať vedomosť. Konštatoval, že z listín predložených žalobcom nemožno tiež zistiť, či boli splnené podmienky trojmesačného omeškania s úhradou splátky a nepochybne nebola splnená podmienka poskytnutia 15- dňovej lehoty, v ktorej by mal možnosť dlžník reagovať na hrozbu mimoriadnej splatnosti záväzku. Žalobca navyše nepredložil žiadne listiny, ktoré by osvedčovali základnú podmienku pre vyhlásenie mimoriadnej splatnosti dlhu, ktorou je existencia dohody v zmysle ust. § 565 Občianskeho zákonníka. S poukazom na tieto dôvody nárok žalobcu v celom rozsahu zamietol. Rozhodnutie o trovách konania založil na ust. § 142 ods. 1 O.s.p., keď konštatoval, že neúspešnému žalobcovi náhrada trov konania nepatrí a žalovanému trovy nevznikli.

4. Proti rozsudku podal včas odvolanie žalobca. Tento žiadal napadnutý rozsudok v celom rozsahu zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Svoje odvolanie zakladal na tvrdení, že žalobcovi bola postupom súdu odňatá možnosť konať pred súdom súd prvej inštancie nedostatočne zistil skutkový stav a vec nesprávne právne posúdil. V odvolaní poukázal na to, že právny zástupca žalobcu sa chcel zúčastniť pojednávania konaného 4.9.2015 a preto substitučne splnomocnil na zastupovanie JUDr. Jána Segeča, konateľa advokátskej spoločnosti Advokátska kancelária JUDr. Ján Segeč s.r.o., ktorý bol pripravený na pojednávaní sa vyjadriť k výzve súdu zo dňa 20.5.2015, ale na predmetné pojednávanie meškal cca 5-10 minút a v čase jeho príchodu mu bolo oznámené iba rozhodnutie súdu a spísaný úradný záznam o tom, že sa dostavil s časovým omeškaním. Má za to, že vzhľadom na vzdialenosť sídla právneho zástupcu od sídla súdu, za podmienky, že právny zástupca svoju účasť na pojednávaní neospravedlnil, mohol súd predpokladať, že mohla nastať skutočnosť, ktorá mohla spôsobiť meškanie právneho zástupcu na pojednávanie. Mal za to, že vzhľadom k tomu, že išlo o veľmi krátke meškanie, nebolo možné o tejto skutočnosti ani telefonicky informovať súd. S poukazom na dôvody prvoinštančného rozsudku žalobca má za to, že z týchto dôvodov vyplýva záver súdu, že žalobca je veriteľom žalovaného, že žalobca preukázal právny základ pohľadávky (súd toto konštatuje na str. 4), pričom predmet postúpenia bol špecifikovaný v Prílohe k Zmluve o postúpení, v zmysle ktorej ku dňu postúpenia pohľadávky 21.12.2010 zodpovedal dlh na istine 2.883,60 eur. Žalobcovi preto nie je zrejmé, ako v rozpore s týmito dôvodmi súd dospel k tomu, že žalobca túto pohľadávku voči

žalovanému nemá. Nie je mu zrejmé, ako tento dospel k domnienke, že v čase postúpenia pohľadávky, výška omeškaných splátok zodpovedala hodnote 1.174,93 eur. Konečné rozhodnutie súdu je v príkrom rozpore s týmito závermi či názormi, či domnienkou súdu. Má za to, že v najmenej výhodnej variante mal totiž podľa uvedeného vyššie súd žalobcovi priznať nárok na zaplatenie sumy minimálne 1.174,93 eur, čo však neurobil. Rozoberanie mimoriadnej splatnosti úveru je v rozpore s jeho skorším záverom či názorom o pohľadávke žalobcu úplne bezpredmetné, nakoľko výška pohľadávky žalobcu podľa toho nie je závislá od mimoriadnej splatnosti, ani jej požadovanie túto mimoriadnu splatnosť nevyžaduje. Má za to, že rozsudok je s poukazom na tieto skutočnosti postihnutý vadou nepreskúmateľnosti z dôvodu nedostatočného odôvodnenia postupu súdu najmä v súvislosti s určením pohľadávky žalobcu a zamietnutia žaloby pri skoršom konštatovaní pohľadávky žalobcu.

5. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.

6. Dňa 1.7.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (CSP). Podľa prechodných ustanovení tohto zákona uvedených v § 470 ods. 1, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

7. Podľa ods. 2 právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

8. Na základe toho odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie podľa ust. § 380 ods. 1, 2 a na základe toho dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

9. Súd prvej inštancie vyhodnotil žalobcom označené dôkazy postupom zodpovedajúcim § 132 O.s.p. Vec správne právne posúdil a aj vecne správne o veci aj rozhodol, pokiaľ žalobu zamietol. Ani počas odvolacieho konania nevyšli najavo žiadne také nové skutočnosti, ktoré by odôvodňovali iné rozhodnutie, než ako rozhodol súd prvej inštancie.

10. Za vecne správne a výstižné považuje odvolací súd aj dôvody prvoinštančného rozsudku a preto sa v súlade s ust. § 387 ods. 2 obmedzuje na konštatovanie správnosti týchto dôvodov a s poukazom na obsah odvolacích námietok žalobcu považuje k týmto dôvodom za potrebné dodať:

11. Odvolací súd nepovažuje za dôvodnú odvolaciu námietku žalobcu spočívajúcu v tvrdení, že tomuto bola odňatá možnosť konať pred súdom s poukazom na neprítomnosť jeho právneho zástupcu na pojednávaní v dôsledku jeho neskorého príchodu. Zúčastniť sa súdom vytýčeného pojednávania zo strany účastníka konania, resp. jeho právneho zástupcu je procesným právom účastníka, nie je však jeho povinnosťou. Nemá oporu v právnom predpise tvrdenie žalobcu o tom, že bolo povinnosťou súdu prvej inštancie predpokladať možnosť omeškania právneho zástupcu, resp. vyhodnocovať vzdialenosť sídla právneho zástupcu od sídla súdu. Dôvodnou nie je ani námietka žalobcu o tom, že takýmto postupom súdu bola žalobcovi zmarená možnosť reagovať na výzvu súdu na doplnenie žaloby, resp. na splnenie jeho dôkaznej povinnosti. Z obsahu spisu totiž vyplýva, že pôvodný právny zástupca žalobcu uvedenú výzvu prevzal spolu s predvolaním na pojednávanie ešte dňa 28.5.2015 a teda do samotného termínu pojednávania dňa 4.9.2015 mal žalobca dostatočný časový priestor na splnenie výzvy súdu. Skutočnosť, že si tento procesný úkon ponechal až na samotné pojednávanie, ktoré v konečnom dôsledku zmeškal, nemožno vyhodnotiť ako postup súdu, ktorým by žalobcovi odňal možnosť konať pred súdom.

12. K odvolacej námietke, v ktorej žalobca poukazuje na vzájomnú rozpornosť dôvodov prvoinštančného rozsudku, podľa ktorej súd na jednej strane konštatoval, že žalobca je veriteľom žalovaného, že preukázal právny základ svojej pohľadávky, ako aj záver, že dlh na istine predstavoval sumu 2.883,60 eur, čo je v rozpore s ďalšou časťou odôvodnenia, v ktorej súd konštatoval, že žalobca takúto pohľadávku voči žalovanému nemá, považuje odvolací súd za potrebné uviesť, že dôvody prvoinštančného rozsudku je potrebné vnímať v jeho celkovom kontexte a preto vo vzťahu k pomerne rozsiahlemu odôvodneniu so záverom o neunesení dôkazného bremena zo strany žalobcu s poukazom na konkrétne súdom uvedené skutočnosti, ako aj so záverom o premlčaní nároku je potrebné vnímať aj formuláciu dôvodov v časti, v ktorej súd konštatoval preukázanie právneho základu pohľadávky, ako aj záver o tom, že právo žalobcu na uplatnenie pohľadávky vyplývalo zo zmluvy o postúpení pohľadávok. V tejto časti dôvodov rozsudku súd prvej inštancie totiž iba konštatoval, na akých dôkazoch žalobca zakladal svoj nárok a z akých skutočností ho odvodzoval, pokiaľ v tejto súvislosti označil samotnú spotrebiteľskú zmluvu o splátkovom

úvere, ako aj zmluvu o postúpení pohľadávok. V takomto význame teda nesporne nemožno túto časť odôvodnenia vo vzťahu k ostávajúcim rozsiahlym dôvodom prvoinštančného rozsudku vyhodnotiť tak, ako ich vyhodnotil žalobca, teda aby z týchto dôvodov vyplýval jednoznačný záver súdu o dôvodnosti nároku žalobcu tak do základu, ako aj do výšky.

13. Vo vzťahu k obsahu odvolania žalobcu považuje odvolací súd za potrebné uviesť, že žalobca mohol v konaní úspešne uplatniť iba splatnú pohľadávku, pričom jej splatnosť musí mať základ v samotnom obsahu dohodnutých zmluvných podmienok. Vzhľadom na dohodnuté splátky žalovaného je zrejmé, že pohľadávka žalobcu sa stala splatnou v rozsahu jednotlivých splátok ku konkrétnemu dňu ich splatnosti. Uplynutím termínu splatnosti každej splátky začína veriteľovi plynúť zároveň aj premlčacia lehota na uplatnenie svojej pohľadávky z titulu jednotlivých splátok. S poukazom na tento záver považuje odvolací súd za správny postup súdu prvej inštancie, ktorý od žalobcu žiadal označenie, ktoré splátky boli zo strany žalovaného uhradené, resp. neuhradené a to z dôvodu, aby mohol vyhodnotiť svoju povinnosť ex offo sa zaoberať otázkou premlčania nároku žalobcu. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobca v konaní uplatňuje nie iba pohľadávku vyplývajúcu z niektorých splátok, ale celý zostatok nesplateného úveru vrátane jeho príslušenstva je pre posúdenie otázky premlčania, ale aj aktívnej hmotnoprávnej legitimácie žalobcu nevyhnutné vyhodnotiť otázku splatnosti celého zostatku úveru. Odvolací súd považuje za správne závery súdu prvej inštancie, v ktorých tento poukázal na rozporné tvrdenia žalobcu k tejto otázke a v nadväznosti na to je aj správny záver o tom, že v tejto časti žalobca neuniesol dôkazné bremeno. Tento totiž na jednej strane tvrdí, že celý zostatok úveru bol splatným už v čase uzavretia zmluvy medzi jeho právnym predchodcom Slovenskou sporiteľňou a.s. (bankou) a ním dňa 21.12.2010. Na druhej strane však sám tvrdil a aj označil listinný dôkaz o tom, že mimoriadna splatnosť úveru bola vyhlásená až ním ako postupníkom dňa 26.5.2014 na základe označenej listiny. Za takejto situácie nie je zrejmé, z čoho žalobca odvodzoval splatnosť celého zostatku úveru ku dňu 21.12.2010. K tomuto dátumu totiž žalobca neoznačil žiadnu skutočnosť, z ktorej by vyplývala splatnosť celého zostatku úveru. Nedôvodnou je aj odvolacia námietka žalobcu, pokiaľ mal tento za to, že jeho nároku mal súd aj pri svojich záveroch o výške omeškaných splátok ku dňu postúpenia pohľadávky vo výške 1.174,93 eur žalobe vyhovieť a to s poukazom na skutočnosť, že súd prvej inštancie zamietnutie žaloby aj v tejto časti odôvodnil jej premlčaním, keďže od 21.12.2010 nesporne uplynula všeobecná trojročná premlčacia lehota na uplatnenie tohto nároku skôr, než žalobca uplatnil žalobu na súde dňa 3.7.2014.

14. K otázke splatnosti celého zostatku úveru považuje za potrebné odvolací súd poukázať na znenie § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách. Podľa tohto ustanovenia, ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky, klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní s plnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len „postupník“), aj bez súhlasu klienta; týmto nie sú dotknuté pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o spotrebiteľskom úvere podľa osobitného predpisu, ani pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o úveroch na bývanie podľa osobitného predpisu. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradí banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti tohto istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahranične banky presiahol jeden rok.

15. Z cit. zákonného ustanovenia vyplýva, že banka ako účastník zmluvy o úvere má obmedzené možnosti postúpenia svojej pohľadávky voči svojmu klientovi zo zmluvy o úvere a to v tom, že môže postúpiť bez súhlasu klienta iba splatnú pohľadávku, resp. jej splatnú časť. Postúpením nesplatnej pohľadávky inému subjektu ako je banka by totiž došlo k neprípustnému vstupu iného subjektu do aktívneho právneho vzťahu, ktorého účastníkom v zmysle zákonnej úpravy zákona o bankách môže byť iba banka. Z uvedeného zároveň vyplýva, že mimoriadnu splatnosť celého zostatku úveru nemôže úspešne uplatniť iný subjekt ako banka na základe zmluvy o postúpení pohľadávky, keďže tomu bráni vyššie uvedená prekážka v možnosti postúpiť nesplatnú pohľadávku. Tieto závery teda navyše vedú k záveru o tom, že žalobca ako postupník v konaní neuniesol svoje dôkazné bremeno na preukázanie svojej aktívnej legitimácie, teda vlastníctvo pohľadávky, z ktorej odvodzuje svoj nárok.

16. S poukazom na tieto dôvody odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa ust. § 387 ods. 1 ako vecne správny potvrdil.

17. Rozhodnutie o trovách odvolacieho konania sa zakladá na ust. § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP. Žalobca nebol v odvolacom konaní úspešný, preto mu náhrada trov odvolacieho konania nepatrí a žalovanému odvolacie trovy nevznikli, preto odvolací súd nepriznal účastníkom náhradu trov odvolacieho konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 .

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 .

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 .

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 .

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 .

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 .

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 .

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 .