Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3C/237/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Senica sudkyňou JUDr. Monikou Bellovou v právnej veci žalobkýň: 1/ F. T., U.. XX.X.XXXX, R. Š. - E.Y., K. XXX/XX, 2/ Y. T., U.. XX.X.XXXX R. Š. - E., M.. U.T. XXXX/XX a 3/ G. M., U.. XX.XX.XXXX, R. Š. - E., Š.A. XXXX, všetky právne zastúpené: Advokátska kancelária JUDr. Almáši Gabriel, spol. s r.o., so sídlom Bratislava, Niťová 3, proti žalovanému: D. F., U.. X.X.XXXX, R. Š. - E., K. XXX/X, právne zastúpený: JUDr. Peter Vačok, advokát so sídlom Bratislava, Vazovova 9/A, o ochranu osobnosti takto

rozhodol:

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni v 1. rade sumu XX.XXX,- €, žalobkyni v 2. rade sumu XX.XXX,- € a žalobkyni v 3. rade sumu XX.XXX,- €, a to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Vo zvyšku súd žalobu zamieta.

Žalobkyne v 1., 2. a 3. rade majú právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Žalobkyne v 1. až v 3. rade sa svojou žalobou podanou na tunajšom súde dňa 29.4.2015 domáhali, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy XX.XXX,- € žalobkyni v 1. rade, sumy XX.XXX,- € žalobkyni v 2. rade a sumy XX.XXX,- € žalobkyni v 3. rade, a to z titulu náhrady za nemajetkovú ujmu spôsobenú neoprávneným zásahom do ich práv na ochranu osobnosti. Svoj návrh odôvodnili tým, že konaním žalovaného, ktorým spôsobil smrť blízkej osoby žalobkýň v zmysle § 116 Občianskeho zákonníka (manželovi, resp. otcovi), boli porušené ich osobnostné práva na súkromie a plnohodnotný život. Žalovaný dňa 20.8.2013 spáchal protiprávny čin, ktorým opakovane napadol Ľ. T. s otváracím nožom s čiernou rukoväťou a čepeľou o dĺžke 8 cm, čím mu spôsobil bodnú ranu v podbradovej oblasti a na ľavom ramene, reznú ranu pravého predlaktia a bodno-reznú ranu krku s kompletným prerušením - prerezaním pravej spoločnej krčnej tepny, následkom čoho došlo ku krvácavému šoku a k jeho úmrtiu. V trestnom konaní bol rozsudkom Okresného súdu E. č. k. XT/XX/XXXX-XXX zo dňa 12.5.2014 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v F. č. k. XTo/XX/XXXX-XXX zo dňa 17.6.2014 žalovaný pre zločin opilstva podľa § 363 ods. 1 Trestného zákona už právoplatne odsúdený. Žalobkyne poukázali na skutočnosť, že v danom prípade sú naplnené všetky predpoklady nároku na náhradu nemajetkovej ujmy, a to protiprávne konanie, objektívna spôsobilosť zásahu do práva na ochranu osobnosti a príčinná súvislosť. Žalobkyne tiež poukázali na skutočnosť, že právo na život a právo na zdravie a telesnú integritu je spomedzi čiastkových práv vyplývajúcich z práva na ochranu osobnosti najvýznamnejšie a preto je jeho porušenie omnoho závažnejšie. Na základe uvedeného sú toho názoru, že prístup súdu k rozhodovaniu o odškodnení za nemajetkovú ujmu by mal byť oveľa prísnejší. Uviedli, že prax slovenských súdov v určovaní výšky odškodnenia v obdobných sporoch je v rozpore s praxou súdov iných európskych štátov, ako aj s praxou Európskeho súdu pre ľudské práva.

2. Žalobkyňa v 1. rade porušenie práva na ochranu osobnosti odôvodnila najmä tým, že so smrťou manžela sa doteraz psychicky nevyrovnala, pričom doteraz absolvuje psychiatrickú liečbu. S manželom žili v harmonickom manželskom zväzku XX rokov (t.j. väčšinu svojho života), pričom mohli sa vždy na seba navzájom spoľahnúť. Manžel sa za každých okolností snažil svojej rodine zabezpečiť bezpečné a príjemné rodinné prostredie. Žalobkyne v 2. a 3. rade svoju ujmu pociťujú v strate otca ako svojho ochrancu a vzoru, ktorý ich vedel vždy motivovať a viesť k životným cieľom a hodnotám. Boli s ním v pravidelnom styku, otec vždy vedel zorganizovať pravidelné rodinné stretnutia, čím udržoval celú rodinu vo veľmi blízkom vzťahu.

3. Súd vo veci vydal dňa 13.7.2015 platobný rozkaz, proti ktorému podal žalovaný prostredníctvom svojho právneho zástupcu dňa 14.8.2015 odpor. Odôvodnil ho tým, že uplatňovaná finančná čiastka je sporná, vyčíslená bez akýchkoľvek podkladov, nakoľko v konaní nebol preukázaný mimoriadny zásah do osobnostných práv žalobkýň, ako ani zvýšené nepriaznivé následky smrti rodinného príslušníka na ich životy. Poznamenal, že samotná strata neznamená nárok na nemajetkovú ujmu a nie je dôkazom výrazne nepriaznivých následkov, napríklad na zdravotnom stave žalobkýň. Z uvedených dôvodov navrhol žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietnuť.

4. Súd vykonal dokazovanie výsluchom strán sporu, výsluchom svedkov, písomnými vyjadreniami žalovaného, spisom Okresného súdu E. sp. zn. XT/XX/XXXX, odporom, súdnymi rozhodnutiami a zistil tento skutkový stav veci:

5. Zo spisu Okresného súdu E. sp. zn. XT/XX/XXXX súd zistil, že rozsudkom Okresného súdu E. č. k. XT/XX/XXXX-XXX zo dňa 12.5.2014 bol obžalovaný D. F. odsúdený pre zločin opilstva podľa § 363 ods. 1 Trestného zákona na trest odňatia slobody v trvaní štyri roky nepodmienečne so zaradením do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia. Vzhľadom na podané odvolanie žalovaného rozhodol Krajský súd v F. rozsudkom č. k. XTo/XX/XXXX-XXX zo dňa 17.6.2014, ktorým bol zrušený napadnutý rozsudok vo výroku o náhrade škody, pričom žalovaný bol zaviazaný nahradiť poškodenej (žalobkyni v 1. rade) škodu vo výške X.XXX,XX € z titulu pohrebných nákladov a zároveň bola so zvyškom na náhradu škody odkázaná na občianskoprávne konanie. Uvedenými rozhodnutiami bol žalovaný uznaný za vinného, že sa požitím alkoholu priviedol do stavu komplikovanej ťažkej opitosti a psychickej poruchy, pod vplyvom ktorej dňa 20.8.2013 v čase medzi 20.45 h a 21.30 h v Š.U. - E. na ulici K. v byte č. XX činžového domu č. XXX, vchod R., na prvom poschodí opakovane napadol s otváracím nožom s čiernou rukoväťou a čepeľou o dĺžke 8 cm Ľ. T., U.. XX.XX.XXXX, ktorého predtým do uvedeného bytu pozval a s ktorým spoločne popíjal slivovicu, pričom pri napadnutí spôsobil Ľ. T. bodnú ranu v podbradovej oblasti a na ľavom ramene, reznú ranu pravého predlaktia a bodno-reznú ranu krku s kompletným prerušením - prerezaním pravej spoločnej krčnej tepny, následkom čoho došlo ku krvácavému šoku a k úmrtiu Ľ.Z. T..

6. Žalobkyňa v 1. rade na pojednávaní zopakovala skutočnosti uvedené v žalobe, pričom doplnila, že spolu so zomrelým manželom viedli normálny život, mali sa radi, manželstvo bolo usporiadané, pričom mali len bežné manželské hádky. Spolu vychovali tri deti a často sa spolu s nimi a vnúčatami stretávali pri príležitosti rôznych sviatkov a osláv. Zomrelý manžel bol zdravý, nebral žiadne lieky. Žalobkyni bol oporou, nakoľko má zdravotné problémy s krvným tlakom. Dodala, že nebýval nikdy opitý.

7. Žalobkyňa v 2. rade na pojednávaní uviedla, že zomrelý otec jej veľmi chýba. Bol spravodlivý a priateľský voči svojim deťom aj vnúčatám. Vždy každému rád pomohol, cez víkendy chodieval na fušky a finančne celú rodinu výrazne podporoval. Rodičov navštevovala kvôli práci približne raz za mesiac. Zomrelý otec žalobkyni v 2. rade tiež vypomáhal so starostlivosťou o vnúčatá.

8. Žalobkyňa v 3. rade na pojednávaní uviedla, že zomrelý otec bol pre ňu veľmi dôležitý. Každý deň po ceste z práce sa s ním stretávala a vždy spolu prehodili niekoľko slov. Veľmi radi ho mali aj jej deti, nakoľko sa o ne zaujímal a nosil im aj darčeky. Často sa spolu navštevovali, do domácnosti žalobkyne v 3. rade prichádzal približne dvakrát do týždňa a pomáhal jej manželovi s prácami okolo domu. Poznamenala, že v blízkej budúcnosti sa bude vydávať jej dcéra, pričom na svadbe bude otec veľmi chýbať. Dodala, že zomrelého otca mali radi aj susedia, s každým sa rád porozprával.

9. Právny zástupca žalobkýň na pojednávaní doplnil, že skutočnosť, že sám zomrelý bol pod vplyvom alkoholu, nemá žiadny vplyv na to, že došlo k protiprávnemu konaniu žalovaného. Upresnil, že žalovaný

so zomrelým neboli priateľmi, jednalo sa viac menej o náhodné stretnutie. Takisto dal do pozornosti, že žalobkyniam sa žalovaný ani nikto z jeho rodiny za smrť blízkeho žiadnym spôsobom neospravedlnil. Poukázal aj na novšiu judikatúru, podľa ktorej sa priznávajú vyššie sumy nemajetkovej ujmy. V danej veci je však potrebné zohľadniť skutočnosť, že sa jednalo o násilný trestný čin a nie ako vo väčšine prípadov o dopravné nehody. Prihliadnuť by sa malo aj na mieru ujmy, akú pociťujú členovia rodiny zosnulého, ktoré s ním boli v každodennom styku a v danom prípade tak išlo o zásah do ich osobnostných práv.

10. Žalovaný vo svojich písomných vyjadreniach, ako aj na pojednávaní vyjadril ľútosť nad smrťou blízkej osoby žalobkýň, ktorý bol tiež jeho kamarát, a preto je aj pre žalovaného jeho strata bolestná. Rodiny žalovaného a zomrelého nemali medzi sebou žiadne spory. Poznamenal však, že pri posudzovaní náhrady škody je potrebné vychádzať aj z okolností samotného prípadu a z kauzálneho nexusu. Trestným konaním bolo jednoznačné preukázané, že konal v absolútnej nevedomosti a nemal ani len možnosť uvedomiť si svoje konanie. Uviedol, že zomrelý bol taktiež pod vplyvom alkoholu a dobrovoľne spolu trávili čas a popíjali alkohol, t.j. je potrebné zohľadniť aj spoluzodpovednosť zomrelého. Poukázal tiež na justičnú prax a judikatúru všeobecných súdov v obdobných veciach, ktorá ustanovuje oveľa nižšie sumy ako žiadajú žalobkyne, ako aj na skutočnosť, že je potrebné brať do úvahy aj osobu zomrelého, jeho vek, prípadné vyživovacie povinnosti, spoločenský status a podobne. Dodal, že nárok žalobkýň v 2. a 3. rade nebol dostatočné odôvodnený a preukázaný.

11. Svedkyňa B. H. na pojednávaní uviedla, že je susedkou žalobkyne v 1. rade, pričom s ňou, ako aj so žalobkyňami v 2. a 3. rade si spolu dobre vychádzajú. Zomrelý bol nekonfliktný, zodpovedný a pracovitý typ človeka. Niekedy si vypil, vtedy však bol ešte priateľskejší. Svoju manželku, deti aj vnúčatá mal veľmi rád, dokonca sa sám vyjadril, že by dal za nich život. So žalobkyňou v 1. rade žili usporiadaným životom, a to aj napriek tomu, že si ako každý druhý chlap rád vypil, vždy si však priznal svoju chybu, pričom manželku nebil ani nič nerozbíjal. Vždy jej pekne hovoril (mamičko) a aj v prítomnosti iných ľudí sa často vyjadril, že ju má rád. Takisto so žalobkyňami v 2. a 3. rade mal veľmi dobré vzťahy. Pekne ich oslovoval (Y., G.), pričom medzi nimi nerobil rozdiely, žiadnu z nich neuprednostňoval a nikdy im nenadával. Svedkyňa videla, ako žalobkyňu v 2. rade pobozkal a brával jej psa von na prechádzku. Vo vzťahu k žalovanému uviedla, že ho pozná len z videnia, pričom sa navzájom zdravia. Poznamenala, že si mal vybrať seberovného, fyzicky zdatného, s kým by si vypil.

12. Svedkyňa Y. L. na pojednávaní uviedla, že žalobkyňa v 1. rade je jej susedkou, pričom so zomrelým manželom žili usporiadaným spôsobom života, mali sa radi, pomáhali si, chodili spolu do záhradky, na spoločné prechádzky a nákupy. Vo vzťahu k žalobkyniam v 2. a 3. rade sa vyjadrila, že sú to jej kamarátky. So zomrelým otcom mali dobrý vzťah, ľúbili sa a pomáhali si a už ako dospelé chodili k rodičom na návštevy alebo na spoločné prechádzky. Veľmi dobrý vzťah mal aj v deťmi žalobkýň v 2. a 3. rade, ktoré brával na zmrzlinu a chodil s nimi do parku. Žalovaného pozná svedkyňa len z videnia, pričom s ním nie je v žiadnom vzťahu.

13. Podľa § 11 zákona Občianskeho zákonníka fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy.

14. Podľa § 13 Občianskeho zákonníka fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jeho osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov a aby mu bolo dané primerané zadosťučinenie. Pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa odseku 1 najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jeho vážnosť v spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch. Výšku náhrady podľa odseku 2 určí súd s prihliadnutím na závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo.

15. Z vykonaného dokazovania a zisteného skutkového stavu vyvodil súd ten právny záver, že žaloba bola podaná dôvodne len v časti. V konaní bolo jednoznačne preukázané, že žalovaný spôsobil smrť Ľ. T., manžela žalobkyne v 1. rade a otca žalobkýň v 2. a 3. rade, čím neoprávnene zasiahol do ich osobnostných práv, a to konkrétne do práva na súkromie a rodinný život. Za uvedený skutok bol rozsudkom Okresného súdu E. č. k. XT/XX/XXXX-XXX zo dňa 12.5.2014 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v F. č. k. XTo/XX/XXXX-XXX zo dňa 17.6.2014 právoplatne uznaný za vinného pre zločin opilstva podľa § 363 ods. 1 Trestného zákona a odsúdený na trest odňatia slobody v trvaní

štyri roky nepodmienečne. Zároveň mu bola uložená povinnosť nahradiť žalobkyni v 1. rade škodu vo výške X.XXX,XX € z titulu pohrebných nákladov, pričom so zvyškom nároku na náhradu škody bola odkázaná na občianskoprávne konanie. Zásah žalovaného do osobnostných práv žalobkýň vyvolal trvalé a neodstrániteľné následky, ktoré narušili celistvosť rodiny a zabránili vytváraniu a rozvíjaniu citových väzieb žalobkýň so zomrelým. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že smrťou manžela bola žalobkyni v 1. rade spôsobená veľká citová ujma, nakoľko stratila milujúceho manžela, s ktorým tvorili spoločnú domácnosť, mohla sa na neho vždy obrátiť so svojimi problémami a bol jej oporou v jej zdravotných problémoch. Jeho radosť do života a ochota vždy pomôcť svojim blízkym aj priateľom jej dodávala pocit spokojnosti. Vo vzťahu k aktívnej legitimácii žalobkýň v 2. a 3. rade nemožno súhlasiť s argumentáciou žalovaného, že ich nárok nebol dostatočne preukázaný. Bolo zistené, že v osobe svojho otca mali veľký vzor, mali ho rady pre jeho priateľskú povahu a láskavý prístup nielen k nim, ale aj k vnúčatám. Aj napriek tomu, že so zomrelým otcom nežili v spoločnej domácnosti, často organizoval spoločné stretnutia a oslavy, ktoré napomáhali k dobrým vzťahom širšej rodiny. Kvalitu vzájomných vzťahov zomrelého so žalobkyňami a ich deťmi spočívajúcu či už v spoločných prechádzkach alebo v pomoci s výchovou vnúčat potvrdili vo svojich výpovediach pred súdom aj svedkyne.

16. Vzhľadom na neodstrániteľné následky konania žalovaného je priznanie nemajetkovej ujmy v peniazoch jediným prostriedkom zmiernenia straty blízkej osoby, keď právoplatné odsúdenie žalovaného v trestnom konaní nemožno považovať za dostatočné zadosťučinenie. Spôsobená nemajetková ujma žalobkyniam je však veľmi ťažko vyčísliteľná vo finančnom vyjadrení. Náhrada nemá byť vnímaná ako náhrada za život, ale slúži len na zmiernenie následkov vzniknutej ujmy. V danom prípade súd pri stanovení jej výšky zobral do úvahy viaceré kritériá. V prvom rade je potrebné uviesť, že smrť blízkej osoby žalobkýň predstavuje neodčiniteľnú ujmu a preto treba konštatovať, že sa jedná o najzávažnejšie porušenie ochrany osobnosti a bolo by spravodlivé priznať najvyššiu možnú náhradu. Na druhej strane je však potrebné zohľadniť vek zomrelého, ako aj skutočnosť, že žalobkyne na ňom neboli závislé výživou alebo inými materiálnymi prostriedkami. Zároveň bolo v trestnom konaní preukázané, že žalovaný sa predmetného skutku dopustil v absolútnej nevedomosti, nakoľko bol v stave komplikovanej ťažkej opitosti a nebol spôsobilý ovládať svoje konanie, pričom boli vymiznuté jeho rozpoznávacie schopnosti. Ochrana osobnosti je však založená na objektívnom zodpovednostnom princípe, čo znamená, že sa nevyžaduje zavinenie pôvodcu zásahu, v tomto prípade žalovaného. S poukazom na uvedené okolnosti a na ustanovenie § 13 ods. 3 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého je pri určení výšky náhrady nemajetkovej ujmy potrebné prihliadať na závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo, súd posúdil žalobkyňami požadovanú výšku ako neprimeranú a žalobkyni v 1. rade priznal náhradu nemajetkovej ujmy vo výške XX.XXX,- € a žalobkyniam v 2. a 3. rade každej vo výške XX.XXX,- €, pričom vo zvyšku žalobu zamietol. Rozdielnu výšku náhrady u manželky na jednej strane a u dcér na druhej strane súd zdôvodňuje tým, že manželka zomrelého prišla o svojho najbližšieho príbuzného, a preto jeho stratu pociťuje výrazne intenzívnejšie, nakoľko stratila možnosť ďalšieho harmonického manželského spolužitia v dôchodkovom veku. Vo vzťahu k požadovanej výške náhrady nemajetkovej ujmy sa súd plne stotožňuje s tvrdeniami žalobkýň, že právo na život a právo na zdravie požívajú v spoločnosti najvyššiu mieru ochrany. Zároveň však poukazuje na skutočnosť, že každý neoprávnený zásah do osobnostných práv osoby je potrebné hodnotiť individuálne. Súd je toho názoru, že priznané sumy náhrady nemajetkovej ujmy nevybočujú z priemeru súm, ktoré boli judikované tak všeobecnými súdmi, ako aj Najvyšším súdom Slovenskej republiky v obdobných prípadoch. Takisto súd nesúhlasí s tvrdeniami žalobkýň, že by judikatúra slovenských súdov bola v rozpore s judikatúrou iných európskych súdov, resp. Európskeho súdu pre ľudské práva. Pri rozhodovaní o náhrade nemajetkovej ujmy sa výraznejšie prejavuje voľná úvaha súdu, z ktorých dôvodov nie je vylúčené, že za porušenie práva na život alebo zdravie bude priznaná nižšia suma ako za porušenie iného osobnostného práva. To však automaticky bez zohľadnenia ďalších okolností každého prípadu neznamená, že rozhodnutia sú vydané v rozpore so zákonom.

17. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 podľa pomeru ich úspechu vo veci a žalobkyniam v 1. až v 3. rade priznal ich plnú náhradu, a to aj napriek tomu, že žalobkyniam nebol priznaný požadovaný nárok. Z jeho povahy však vyplýva, že presné stanovenie výšky plnenia je závislé vždy od úvahy súdu. Najvyšší súd Slovenskej republiky v uznesení č. k. 5M Cdo 7/2010 zo dňa 23.2.2011 stanovil, že súd môže priznať strane náhradu trov konania v plnej výške aj v prípade, ak súd priznal nárok úspešnej strane, nie však v požadovanej výške. O výške náhrady trov konania súd rozhodne v zmysle § 262 ods. 2 samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník, a to po nadobudnutí právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje, v dvoch vyhotoveniach (§ 362 ods. 1 .

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 .

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a/ neboli splnené procesné podmienky, b/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e/ súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f/ súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g/ zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h/ rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 . Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 . Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 .

Oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa tohto zákona, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie (§ 38 ods. 2 Exekučného poriadku) Vo veciach starostlivosti súdu o maloletých ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia (§ 376 ods. 1 .