Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2S/11/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove sudkyňou JUDr. Katarínou Morozovou Nemcovou v právnej veci žalobcu T. J., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom U. č. XXX, XXX XX F., právne zastúpeného JUDr. Petrom Gdovinom, advokátom so sídlom v Humennom, Starinská 2272, 066 01 Humenné 1, proti žalovanej Sociálnej poisťovni ústredie so sídlom v Bratislave, ul. 29. augusta č. 8, 813 63 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovanej zo dňa 21. januára 2016 č.: XXXXX-X/XXXX-BA na základe žaloby takto

rozhodol:

Z r u š u j e rozhodnutie žalovanej zo dňa 21. januára 2016 č.: XXXXX-X/XXXX-BA v spojení s prvostupňovým rozhodnutím Sociálnej poisťovne pobočky F. zo dňa 30. júla 2015 pod č. XXXX/XXXX- HE-DvN a vec vracia žalovanej na ďalšie konanie.

P r i z n á v a žalobcovi náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Preskúmavaným rozhodnutím Sociálna poisťovňa ústredie so sídlom v Bratislave ako odvolací orgán príslušný na rozhodovanie v súlade s § 179 ods. 1 písm. b) zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov dňa 21.01.2016 pod č.: XXXXX-X/XXXX-BA rozhodla podľa § 218 ods. 2 citovaného tak, že odvolanie žalobcu zamietla a rozhodnutie Sociálnej poisťovne pobočka F. pod č.: XXXX/XXXX-HE-DvN zo dňa 30. júla 2015, ktorým prvostupňový správny orgán vo veci nároku na dávku v nezamestnanosti rozhodol tak, že podľa § 104 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov a podľa čl. 61 Nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia nemá žalobca nárok na dávku v nezamestnanosti.

2. Žalovaná odôvodnila preskúmavané rozhodnutie poukazom na rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu, ako aj na dôvody odvolania žalobcu, v ktorom namietal voči nepriznaniu dávky v nezamestnanosti tú skutočnosť, že vo Veľkej Británii strávil takmer 5 rokov, nikdy však neprestal mať centrum záujmov na Slovensku, kde má trvalé bydlisko a jeho pobyt vo Veľkej Británii bol iba dočasný, pričom jediným dôvodom tohto pobytu bolo zarobiť si peniaze. Pracovný pomer skončil na jeho podnet, pričom v zahraničí sa neoženil, nezaložil si rodinu a nemal tam ani vytvorené žiadne rodinné ani priateľské väzby, nezapájal sa do kultúrneho, športového, ani spoločenského života a nevlastnil tam žiadnu nehnuteľnosť. Ďalej odvolávajúci sa v odvolaní uviedol, že na Slovensku vlastní bankový účet, stavebné sporenie a životnú poistku. Žiadal o zrušenie prvostupňového rozhodnutia.

3. Odvolací orgán ďalej v odôvodnení rozhodnutia citoval ustanovenia § 104 ods. 1, ods. 7 Zákona o sociálnom poistení, ako aj čl. 61 ods. 1, z čl. 61 ods. 2, čl. 65 ods. 5 písm. a) a čl. 1 písm. j) Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia (ďalej len základné nariadenie), ako aj čl. 11 ods. 1 Nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a rady č. 987/2009, ktorým sa stanovuje postup vykonávania základného nariadenia (ďalej len vykonávacie nariadenie).

4. Ako vyplýva ďalej z odôvodnenia rozhodnutia žalovanej podľa Oznámenia Úradu práce sociálnych vecí a rodiny Humenné č.k.: F zo dňa 19.02.2015 bol žalobca zaradený do evidencie uchádzačov o zamestnanie dňom 17.02.2015 a žiadosť o dávku v nezamestnanosti si uplatnil na pobočke F. Sociálnej poisťovne dňa 24.03.2015.

5. Odvolací orgán ďalej argumentoval tým, že od doby posledných troch rokov pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie t. j. od 17.02.2012 do 16.02.2015 žalobca nepreukázal žiadnu dobu poistenia v nezamestnanosti, ktorú by mu bolo možné zohľadniť na účel vzniku nároku na dávku v nezamestnanosti podľa Slovenských právnych predpisov. V zmysle § 104 ods. 1 citovaného zákona, na vznik nároku na dávku v nezamestnanosti sa vyžaduje doba poistenia v nezamestnanosti najmenej 730 dní. Ďalej poukázal odvolací orgán na to, že v zmysle formuláru U002 zo dňa 23.06.2015 bol žalobca v posudzovanom období, t. j. od 17.02.2012 do 16.02.2015 poistený v nezamestnanosti na území Veľkej Británie a to od 17.02.2012 do 17.12.2014.

6. Ďalej žalovaná dôvodila tým, že nakoľko v prvostupňovom konaní o dávke v nezamestnanosti žalobca preukázal v posudzovanom období dobu poistenia v nezamestnanosti dosiahnutú na území iného členského štátu EÚ bola pobočka sociálnej poisťovne povinná posúdiť, či je možné takúto dobu zohľadniť na účely vzniku nároku na dávku v nezamestnanosti v súlade s čl. 61 Základného nariadenia. Zároveň sa zaoberal odvolací orgán výkladom čl. 61 ods. 2 Základného nariadenia a argumentoval tým, žalobca bezprostredne pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie nedosiahol doby poistenia v nezamestnanosti v zmysle platnej Slovenskej legislatívy. Z uvedeného dôvodu by bolo možné zohľadniť dobu poistenia v nezamestnanosti dosiahnutú na území Veľkej Británie do celkovej doby poistenia v nezamestnanosti v súlade s čl. 61 ods. 1 Základného nariadenia len v prípade preukázania zachovania pevných väzieb a bydliska na území SR počas výkonu posledného zamestnania na území členského štátu EÚ. Žalovaná uviedla, že v konaní o nároku na dávku v nezamestnanosti sa posudzuje zachovanie väzieb žalobcu na území SR na základe celkového zhodnotenia všetkých dostupných informácií, ako aj Vyhlásením žiadateľa na účely posúdenia bydliska zo dňa 24.03.2015, ako aj informácie získané výsluchom žalobcu zo dňa 27.07.2015, z ktorého bola spísaná zápisnica.

7. V súvislosti so skúmaním zachovania centra záujmov, resp. bydliska odvolací orgán v záujme dôsledného zistenia skutkového stavu oslovil 17.09.2015 a ďalej urgoval predmetné dožiadanie 18.11.2015 príslušnú britskú inštitúciu vo veci určenia bydliska žalobcu počas jeho zamestnania na ich území. Doplnenie dokazovania spočíva v zistení skutočností od príslušnej inštitúcie vo Veľkej Británii a ich následnom zhodnotení. Ako ďalej vyplýva z odôvodnenia rozhodnutia sociálna poisťovňa ústredie vzhľadom na urgencie, ktoré ostali bez odozvy zo strany príslušnej Britskej inštitúcie vo veci rozhodla na základe doteraz zistených skutočností.

8. Centrum záujmov dotknutej osoby je v zmysle čl. 11 ods. 1 Vykonávacieho nariadenia možné určiť na základe celkového posúdenia všetkých dostupných informácií súvisiacich s príslušnými skutočnosťami, ktoré môžu obsahovať

a) dĺžku a trvalosť prítomnosti na území dotknutých členských štátov - navrhovateľ sa podľa Výsluchu zdržiaval na území Veľkej Británie od októbra 2009 do decembra 2014, t. j. cca viac ako päť rokov,

b) situáciu navrhovateľa vrátane:

- povahy a osobitných vlastností každej vykonávanej činnosti, predovšetkým miesta, kde sa takáto činnosť zvyčajne vykonáva, trvalosti tejto činnosti a dĺžky trvania každej pracovnej zmluvy - menovaný pred odchodom do Veľkej Británie na Slovensku nepracoval. Na území Veľkej Británie bol zamestnaný celkovo v dvoch pracovných pomeroch, od 05. októbra 2009 do 05. júna 2010 u zamestnávateľa XX-X N. a od 06. júna 2010 do 17. septembra 2014 u zamestnávateľa Y., kde pracoval ako skladník. Podľa Výsluchu boli obe zamestnania ukončené na jeho podnet. Jeho pracovnú situáciu vo Veľkej Británii teda možno hodnotiť ako stabilnú.

- jeho rodinného stavu a rodinných väzieb - navrhovateľ je slobodný, na Slovensku má rodičov, ktorých navštevoval štyrikrát ročne. Na Slovensku vlastní bankový účet, stavebné sporenie a životné poistenie.

- jeho bytovej situácie, najmä toho, či je táto situácia stabilná - pán T. J. na území Slovenska ani Veľkej Británie nevlastní žiadnu nehnuteľnosť, vo Veľkej Británii býval v podnájme, na Slovensku u rodičov.

- členského štátu, ktorý sa považuje za miesto bydliska osoby na daňové účely (menovaný bol zamestnaný na území Veľkej Británie, takže daňové povinnosti si plnil na tomto území, z čoho je zrejmé, že za štát bydliska sa na daňové účely považuje štát zamestnania, t. j. Veľká Británia).

9. V tejto súvislosti poukázala sociálna poisťovňa ústredie na Rozhodnutie Správnej komisie pre koordináciu systémov sociálneho zabezpečenia č. U2 z 12.06.2009. V súlade s týmto rozhodnutím bola celková dĺžka pobytu a stabilita zamestnania na území Veľkej Británie vyhodnotené silnejšie ako ostatné skutočnosti, ktoré žalobca uviedol ako väzby k Slovensku. Odvolací orgán mal zo spisového materiálu za preukázané, že počas dlhodobého výkonu zamestnania vo Veľkej Británii sa žalobca v tomto čase dlhodobo zdržiaval, býval, trávil pracovný i mimopracovný čas, platil zákonné odvody i dane na území Veľkej Británie. Všetky tieto skutočnosti preukazujú vytvorenie centra záujmov žalobcu počas posledného zamestnania práve na území Veľkej Británie. Zároveň žalovaná poukázala na pojem „bydlisko“ v zmysle koordinačných nariadení, ktorým je potrebné chápať v širších súvislostiach ako miesto, kde sa fyzická osoba trvalejšie združuje, kde je jej centrum záujmov, kde trávi čas v mimopracovnom čase. Pritom na základe všetkých dostupných informácii podľa žalovanej si žalobca vytvoril počas posledného zamestnania centrum záujmov vo Veľkej Británii. So zreteľom na všetky dostupné informácie preto podľa žalovanej nie je možné považovať bydlisko žalobcu počas jeho posledného zamestnania v členskom štáte Európskej únie za zachované na území SR. Vzhľadom na uvedené a na skutočnosť, že žalobca nebol bezprostredne pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie poistený v nezamestnanosti v zmysle Slovenských právnych predpisov nie je možné dobu poistenia v nezamestnanosti získanú na území Veľkej Británie zohľadniť na účely vzniku nároku na dávku v nezamestnanosti v súlade s čl. 61 Základného nariadenia.

10. V tejto súvislosti žalovaná uviedla, že možnosť uplatniť si nárok na dávku v nezamestnanosti v štáte inom, ako v štáte posledného zamestnania je len výnimkou zo všeobecného pravidla, ktoré určuje, že nárok na dávku v nezamestnanosti by si mala nezamestnaná osoba prednostne uplatniť v štáte posledného zamestnania, lebo v tomto štáte platila poistné pre prípad nezamestnanosti. Podľa žalovanej fyzická osoba vykonávajúca zárobkovú činnosť v členskom štáte Európskej únie podlieha právnym predpisom tohto štátu a teda je v tejto krajine aj sociálne poistená podľa podmienok vnútroštátnej legislatívy. Koordinačné predpisy určujú, že pri skončení výkonu zárobkovej činnosti by si nezamestnaní mali uplatňovať dávku v nezamestnanosti v štáte, v ktorom práve skončili zamestnanie. V prípade, že nezamestnaný nevyužije možnosť uplatniť si nárok na dávku v nezamestnanosti v štáte posledného zamestnania, a požiada o dávku v nezamestnanosti v inom členskom štáte, tento členský štát je v zmysle koordinačných predpisov povinný skúmať, či je možné dobu poistenia v nezamestnanosti dosiahnutú v zahraničí zohľadniť v konaní o nároku na dávku v nezamestnanosti. Takúto dobu je možné zohľadniť len podľa čl. 65 Základného nariadenia, t. j. v prípade zachovania pevných väzieb v členskom štáte, v ktorom si dotknutá osoba uplatňuje nárok na dávku v nezamestnanosti. Dobu poistenia v nezamestnanosti získanú na území iného členského štátu teda nemôže sociálna poisťovňa zhodnotil automaticky na účely vzniku nároku na dávku v nezamestnanosti, ale je povinná dôsledne vyhodnotiť všetky relevantné skutočnosti preukázané v konaní o nároku na dávku v nezamestnanosti. Pri uplatnení nároku na dávku v nezamestnanosti v štáte posledného zamestnania sa neskúma aké väzby má žiadateľ v tejto krajine, ale doby poistenia dosiahnuté podľa jeho legislatívy sa zohľadnia automaticky, čo však nezabezpečuje automaticky vznik nároku na dávku v nezamestnanosti.

11. Predmetné rozhodnutie napadol včas podanou žalobou a dožadoval sa preskúmania uvedeného rozhodnutia v spojení s prvostupňovým rozhodnutím Sociálnej poisťovne pobočky F. zo dňa 30.07.2015 žalobca a žiadal rozhodnutia zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie a priznať trovy konania.

12. V dôvodoch žaloby poukázal žalobca na rozhodnutie žalovanej, ako aj rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu, ktoré považuje za nesprávne a nezákonné, pretože správne orgány neúplne zistili skutkový stav veci, na základe vykonaných dôkazov dospeli k nesprávnym skutkovým zisteniam a právnym záverom a ich rozhodnutia vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalobca má za to, že správne orgány obidvoch stupňov sa nedostatočne vysporiadali s námietkami a tvrdeniami žalobcu a z toho dôvodu považuje rozhodnutia správnych orgánov za nedostatočne odôvodnené a preto nepreskúmateľné.

13. Žalobca ďalej argumentoval tým, že počas konania bolo dostatočne, najmä listinnými dôkazmi preukázané, že žalobca bol pre prípad poistenia v nezamestnanosti poistený na území iného členského štátu t. j. vo Veľkej Británii najmenej po dobu 1035 dní, t. j. od 17.02.2012 do 17.12.2014, čím bez akýchkoľvek pochybností splnil podmienku podľa § 104 ods. 1 a ods. 7 zákona č. 461/2003 Z.z. Táto skutočnosť v podstate ani sporná nebola.

14. Ďalej dôvodil tým, že žalovaná odôvodnila svoje rozhodnutie tým, že v zmysle čl. 61 ods. 1 Nariadenia a v zmysle čl. 11 ods. 1 Vykonávacieho nariadenia po posúdení všetkých dostupných informácií mal žalobca za rozhodné obdobie centrum záujmov na území Veľkej Británie a tým pádom aj silnejšie väzby k tejto krajine, ako na Slovensku. Z toho dôvodu mu Slovenská republika nie je povinná priznať dávku v nezamestnanosti a tieto nároky si má uplatniť v mieste, kde pracoval, t. j. vo Veľkej Británii. Žalovaná pritom poukázala na to, že žalobca nikdy na Slovensku nepracoval, bol tu po skončení školy evidovaný ako uchádzač o zamestnanie a následne odišiel za prácou do Anglicka. Taktiež daňové a odvodové povinnosti si plnil v mieste zamestnania, čo však považuje žalobca za úplne logické, pričom rovnako logické je aj to, že tam býval v podnájme a že nevlastnil tam žiadnu nehnuteľnosť.

15. Žalobca argumentoval tým, že bolo pochopiteľné, že keď po skončení školy sa nedokázal na území SR (v okrese F. zamestnať, odišiel za prácou do Veľkej Británie a pokiaľ vie, takto sa zamestnalo tisíce mladých Slovákov, ktorí sa snažili zarobiť si a s našetrenými peniazmi vrátiť sa domov. Skutočnosť, že žalobca strávil výlučne z pracovných dôvodov takmer 5 rokov vo Veľkej Británii preto v žiadnom prípade podľa žalobcu neznamená, že si tým vytvoril „centrum záujmov“ na území Veľkej Británie tak, ako to uvádza v napadnutom rozhodnutí žalovaná. Práve naopak všetky dôkazy, ktoré žalobca predložil, svedčia o skutočnosti, že nikdy neprestal mať centrum záujmov na území SR, konkrétne v obci U. kde má aj trvalé bydlisko, ktoré si nikdy nezmenil. Svedčí o tom nielen dobrovoľné ukončenie pracovného pomeru vo Veľkej Británii a snaha nájsť si zodpovedajúce zamestnanie na Slovensku, ale aj skutočnosť, že v Anglicku sa neoženil, nemal tam priateľku, nezaložil si rodinu, pričom trávil všetku svoju dovolenku a voľný čas doma u rodičov. Predložil letenky preukazujúce, že chodil najmenej 4 až 6 krát ročne domov, pričom z jeho výpovede preukázal úprimnú túžbu trvalo žiť na Slovensku, zamestnať sa tu, pričom jeho pobyt vo Veľkej Británii bol iba dočasný. Jeho jediným dôvodom bolo zarobiť si peniaze, aby sa mohol vrátiť domov a aby mohol dôstojne a spokojne žiť. Žalobca ďalej argumentoval tým, že nemal v Anglicku vytvorené žiadne rodinné ani priateľské väzby, nezapájal sa do kultúrneho, športového ani spoločenského života, nevlastnil tam žiadnu nehnuteľnosť, ani motorové vozidlo. Na Slovensku má však stály bankový účet, založené stavebné sporenie a taktiež má uzavretú životnú poistku. Práve uzavreté a pravidelne platené stavebné sporenie svedčí o tom, že žalobca sa chcel vrátiť domov a kúpiť si nehnuteľnosť pre svoje vlastné bývanie. Tvrdenie správnych orgánov, že žalobca má bližší vzťah k Veľkej Británii, ako k Slovenskej republike je preto ničím nepodložené a nezmyselné. Žalobca má stále trvalé bydlisko v obci U. č. XXX, vždy aj počas práce vo Veľkej Británii sa tam vracal na dovolenky, sviatky a považuje ho za svoj domov a preto je na mieste aplikovať čl. 65 ods. 2 Nariadenia.

16. Žalobca v závere žaloby poukázal na totožný prípad, ktorý riešila Sociálna poisťovňa pobočka F., kde bez akéhokoľvek preukázania centra záujmov rozhodla tak, že priznala žiadateľovi nárok na dávku v nezamestnanosti. V tom čase platili rovnaké zákony a nariadenia ako u žalobcu.

17. K podanej žalobe sa písomným stanoviskom zo dňa 24.05.2016 vyjadrila žalovaná, ktorá poukázala na dôvody preskúmavaného rozhodnutia, na ktorých zotrvala a navrhla žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.

18. Z administratívneho spisu predloženého žalovanou mal súd v konaní preukázané, že Sociálna poisťovňa pobočka F. rozhodnutím zo dňa 30.07.2015 pod č.: XXXX/XXXX-HE-DvN ako príslušný orgán na rozhodovanie podľa § 178 ods. 1 písm. a) piateho bodu zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení vo veci nároku na dávku v nezamestnanosti vydala rozhodnutie, na základe ktorého pán T.. podľa § 104 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení a podľa čl. 61 Nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia nemá nárok na dávku v nezamestnanosti.

19. Svoje rozhodnutie prvostupňový správny orgán odôvodnil citáciou ustanovenia § 104 ods. 1 a 7 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, ďalej čl. 61 ods. 1, čl. 61 ods. 2, čl. 65 ods. 5 písm. a), čl. 1 písm. j) Základného nariadenia č. 883/2004, ako aj čl. 11 ods. 1 Vykonávacieho nariadenia Európskeho parlamentu a Rady č. 987/2009, ktorým sa stanovuje postup vykonávania nariadenia č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia. Úrad práce, sociálnych vecí rodiny F.E. ako vyplýva z rozhodnutia zaradil žalobcu 17.02.2015 do evidencie uchádzačov o zamestnanie, pričom 24.03.2015 si uplatnil žalobca v Sociálnej poisťovni pobočka F. nárok na dávku v nezamestnanosti.

20. Prvostupňový správny orgán poukázal na dôkazy, ktoré boli predmetom posúdenia nároku na dávku v nezamestnanosti a argumentoval tým, že v posledných troch rokoch pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie t. j. v období od 17.02.2012 do 16.02.2015 na území SR žalobca nepreukázal žiadne doby poistenia v nezamestnanosti, v tejto dobe t. j. od 17.02.2012 do 17.12.2014 preukázal dobu poistenia v nezamestnanosti v inom členskom štáte t. j. vo Veľkej Británii. Zároveň prvostupňový správny orgán poukázal na to, že v zmysle koordinačných nariadení pojem bydlisko je potrebné chápať v širších súvislostiach ako miesto, kde sa fyzická osoba trvalejšie zdržuje, kde je jej centrum záujmov, kde trávy čas v mimopracovnom čase. Celková dĺžka pobytu vo Veľkej Británii viac ako 5 rokov zamestnania na území Veľkej Británii a periodicity návštev na území SR v porovnaní so skutočnosťami, ktoré žalobca uviedol ako väzby k Slovensku nasvedčujú v danom období bližší vzťah k Veľkej Británii. Existencia stabilného a trvalého zamestnania ako aj celková prítomnosť na území iného členského štátu EÚ sú primárnym kritériom pre určenie bydliska a centra záujmov. Z uvedeného vyplýva, že na účely preukázania údajov za štát bydliska žalobcu na účely aplikácie čl. 61, 62 Základného nariadenia je potrebné považovať štát výkonu žalobcovej zárobkovej činnosti t. j. Veľkej Británie. Vzhľadom na to, že bezprostredne pred uplatnením nároku na dávku v nezamestnanosti neukončil dobu poistenia v nezamestnanosti podľa Slovenských právnych predpisov a počas posledného zamestnania v inom členskom štáte EÚ nebolo jeho bydlisko na území SR, čl. 65 ods. 2 a 5 Základného nariadenia sa nevzťahuje na neho a nie je možné použiť pravidlo sčítania dôb poistenia v zmysle čl. 61 Základného nariadenia.

21. Ako ďalej vyplýva z obsahu administratívneho spisu, ako aj podanej žaloby o odvolaní žalobcu, ktoré obsahuje identické skutočnosti, ako sú uvádzané v žalobe rozhodla žalovaná ako odvolací orgán rozhodnutím zo dňa 21.01.2016 pod č.: XXXXX-X/XXXX-BA, ktoré je predmetom preskúmania v tomto súdnom konaní.

22. Z obsahu podanej žaloby zo dňa 23.09.2016 vyplýva, že žalobca sa domáha preskúmania zákonnosti rozhodnutia a postupu žalovanej podľa príslušných ustanovení druhej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku.

23. Dňa 01.07.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok.

24. Ako vyplýva z ustanovenia § 491 ods. 1 S.s.p., ak nie je ďalej ustanovené inak platí tento zákon aj na konania začaté podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

25. Z ustanovenia § 491 ods. 2 S.s.p., právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali pred dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté pred dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona, ak by boli v neprospech žalobcu, ak je ním fyzická alebo právnická osoba.

26. Podľa § 491 ods. 3 S.s.p., na lehoty, ktoré dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona neuplynuli sa použijú ustanovenia tohto zákona; ak však zákon doteraz ustanovoval lehotu dlhšiu uplynie lehota až v tomto neskoršom čase.

27. S poukazom na vyššie citované ustanovenia S.s.p. preto súd v predmetnom konaní pod sp. zn. 2S/11/2016 vedenom na Krajskom súde v Prešove podstupoval v zmysle príslušných ustanovení zákona č. 162/2015 Z.z. účinného od 01.07.2016.

28. Predmetom preskúmavacieho konania v tomto konaní je rozhodnutie žalovanej, ktorým bolo rozhodnuté s konečnou platnosťou o nepriznaní dávky v nezamestnanosti žalobcovi podľa príslušných ustanovení zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, konkrétne § 104 ods. 1, ako aj podľa Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia, konkrétne čl. 61.

29. S poukazom na ustanovenie § 23 ods. 2 písm. b) S.s.p., sudca na krajskom súde koná a rozhoduje o správnych žalobách v sociálnych veciach, medzi ktoré patrí aj uvedená vec vedená na Krajskom súde v Prešove pod sp. zn. 2S/11/2016. Z toho dôvodu správny súd konal ďalej v predmetnom konaní nie ako senát, ale ako sudca.

30. Ako vyplýva zo zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, v šiestej hlave tohto zákona sú upravené podmienky nároku na dávku v nezamestnanosti.

31. Podľa § 104 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení v znení účinnom v čase vydania rozhodnutia, poistenec má nárok na dávku v nezamestnanosti, ak v posledných troch rokoch pred zaradením do evidencie nezamestnaných občanov hľadajúcich zamestnanie bol poistený v nezamestnanosti najmenej 2 roky, ak tento zákon neustanovuje inak.

32. Ako vyplýva z ustanovenia § 104 ods. 7 citovaného zákona, rok poistenia v nezamestnanosti je 365 dní poistenia v nezamestnanosti.

33. Podľa článku 61 ods. 1 Nariadenia ( ES ) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia z 29. apríla 2004, ( ďalej len „základné nariadenie“ ), príslušná inštitúcia členského štátu, ktorého právne predpisy podmieňujú nadobudnutie, zachovanie, znovunadobudnutie alebo trvanie nároku na dávky dosiahnutím dôb poistenia, zamestnania alebo samostatnej zárobkovej činnosti, v potrebnom rozsahu zohľadní doby poistenia, zamestnania alebo samostatnej zárobkovej činnosti dosiahnuté podľa právnych predpisov ktoréhokoľvek členského štátu, ako keby boli dosiahnuté podľa právnych predpisov, ktoré uplatňuje. Ak však uplatniteľné právne predpisy podmieňujú nárok na dávky dosiahnutím dôb poistenia, vtedy doby zamestnania alebo samostatnej zárobkovej činnosti dosiahnuté podľa právnych predpisov iného členského štátu sa nezohľadnia, iba ak by sa takéto doby považovali za doby poistenia a boli dosiahnuté v súlade s uplatniteľnými právnymi predpismi.

34. Podľa článku 61 ods. 2 Základného nariadenia, s výnimkou prípadov uvedených v článku 65 ods. 5 písm. a) sa uplatňovanie odseku 1 tohto článku podmieňuje tým, že daná osoba bezprostredne ukončila v súlade s právnymi predpismi, podľa ktorých sa uplatňuje nárok na dávky:

- doby poistenia, ak tieto právne predpisy vyžadujú doby poistenia,

- doby zamestnania, ak tieto právne predpisy vyžadujú doby zamestnania, alebo

- doby samostatnej zárobkovej činnosti, ak tieto právne predpisy vyžadujú doby samostatnej zárobkovej činnosti.

35. Podľa článku 65 ods. 5 písm. a) Základného nariadenia, nezamestnaná osoba uvedená v prvej a druhej vete odseku 2 poberá dávky v súlade s právnymi predpismi členského štátu bydliska, ako keby sa na ňu vzťahovali tieto právne predpisy počas jej poslednej činnosti ako zamestnanec alebo samostatne zárobkovo činná osoba. Tieto dávky poskytuje inštitúcia miesta bydliska.

36. Podľa článku 1 písm. j) Základného nariadenia „bydlisko“ znamená miesto, kde osoba zvyčajne býva.

37. V zmysle článku 11 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady ( ES ) č 987/2009 zo 16. septembra 2009, ktorým sa stanovuje postup vykonania Nariadenia ES č. 883/2004 o koordinácií systémov sociálneho zabezpečenia vykonávacieho nariadenia, určia centrum záujmov dotknutej osoby na základe celkového posúdenia všetkých dostupných informácií súvisiacich s príslušnými skutočnosťami, ktoré môžu obsahovať: a) dĺžku a trvalosť prítomnosti na území dotknutých členských štátov; b) situáciu dotknutej osoby vrátane: i) povahy a osobitných vlastností každej vykonávanej činnosti, predovšetkým miesta, kde sa takáto činnosť zvyčajne vykonáva, trvalosti tejto činnosti a dĺžky trvania každej pracovnej zmluvy; ii) jej rodinného stavu a rodinných väzieb; iii) vykonávania akejkoľvek nezárobkovej činnosti; iv) v prípade študentov zdroja ich príjmov; v) jej bytovej situácie, najmä toho, či je táto situácia stabilná;

vi) členského štátu, ktorý sa považuje za miesto bydliska osoby na daňové účely.

38. Podľa článku 11 ods. 2 vykonávacieho nariadenia, ak posúdenie rôznych kritérií, ktoré vychádzajú z príslušných skutočností, ako sa uvádzajú v odseku 1) nevedie k dohode medzi dotknutými inštitúciami, na určenie skutočného miesta bydliska osoby sa za rozhodujúci považuje úmysel tejto osoby, tak ako vyplýva z uvedených skutočností a okolností, najmä dôvody, ktoré ju viedli k presťahovaniu.

39. Ako vyplýva z vykonaného dokazovania tak prvostupňovým správnym orgánom Sociálnou poisťovňou pobočka F.ko aj z dôvodov rozhodnutia žalovanej, ktorá doplnila dokazovanie vyriešením primárnej otázky, ktorú bolo potrebné v tomto konaní vyriešiť a to otázky bydliska žalobcu, pretože vyriešenie tejto otázky bolo podstatné pre ďalšiu aplikáciu čl. 65 Základného nariadenia.

40. Podľa názoru súdu vyriešeniu tejto otázky správne orgány však nevenovali dostatočnú dôslednosť a žalovaná ako odvolací orgán aj napriek skutočnostiam, že žalovaná ako odvolací orgán aj napriek skutočnostiam, že žalobca predložil v rámci odvolacieho konania listinné dôkazy preukazujúce trvalý pobyt v obci U. č. XXX, ako aj doklady o uzatvorenom stavebnom sporení, o uzatvorení životnej poistky, ako aj o platení príslušných mesačných splátok na toto stavebné sporenie, ako aj životné poistenie a následne dôkazy preukazujúce, že do miesta trvalého bydliska, ktoré ako sám žalobca zdôrazňoval v odvolaní, ako aj v podanej žalobe nezmenil toto zostalo nemenné, vracal sa minimálne 4 až 6 krát do roka, pričom dovolenky, ako aj mimopracovné voľno trávil vždy s rodičmi v mieste trvalého bydliska v obci U. XXX. Tieto skutočnosti podľa názoru súdu nevyhodnotili správne orgány dostatočne vážne a dôsledne s poukazom na práve čl. 1 písm. j) Základného nariadenia s poukazom na čl. 65 ods. 5 písm. a) Základného nariadenia.

41. Pokiaľ žalovaná argumentuje tým, že žalobca bol vypočutý o čom bola spísaná zápisnica, vykonal vyhlásenie, v ktorom popísal všetky skutočnosti, ktoré mali byť podkladom pre vydanie rozhodnutia odvolacieho orgánu, je súd toho názoru, že tieto dôkazy a tieto argumenty žalobcu odvolací orgán nehodnotil s poukazom na ich váhu.

42. Aj podľa súdu pojem bydlisko je potrebné chápať v širších súvislostiach, ako miesto, kde sa fyzická osoba trvalejšie združuje, kde je jej centrum záujmov, kde býva, pracuje, trávi čas v mimopracovnom čase. Dôležité pritom na posúdenie bydliska podľa žalovanej, ako uviedla v rozhodnutí nie sú skutočnosti, na ktoré poukazuje žalobca v odvolaní, ale to, že nie je možné považovať bydlisko za zachované na území SR práve s poukazom na to, že žalobca nebol bezprostredne pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie poistený v nezamestnanosti v zmysle Slovenských právnych predpisov, ako aj to, že žalobca bol na území Veľkej Británii dlhodobo a to viac ako 5 rokov. Žalovaná nevyhodnotila v žiadnom prípade argumenty, na ktoré poukázal žalobca v odvolaní, avšak ani tie, ktoré uviedol pri jeho výsluchu do zápisnice. Podľa žalovanej nebolo možné zohľadniť na účely vzniku nároku na dávku v nezamestnanosti v súlade s čl. 61 Základného nariadenia doby poistenia v nezamestnanosti získané na území Veľkej Británie. Tieto závery žalovanej však nie sú v súlade s čl. 61 ods. 1 a 2, a už v žiadnom prípade s čl. 65 ods. 5 písm. a) Základného nariadenia, na ktorých obsah súd poukázal vyššie a napokon, ktoré články citovala aj žalovaná ako odvolací orgán v napadnutom rozhodnutí.

43. Za tohto stavu súd dospel k záveru, že v predmetnej veci nebol dostatočne zistený skutkový stav a rozhodnutia správnych orgánov nemožno považovať za presvedčivé a preskúmateľné práve pre nedostatok dôvodov.

44. V predmetnej veci podľa názoru súdu je sporná otázka tak členského štátu, ktorý má o nároku rozhodovať, ako aj je sporná otázka „bydliska“ a s tým súvisiacich väzieb žalobcu na území SR počas výkonu jeho zárobkovej činnosti na území Veľkej Británie.

45. Ako vyplýva z príslušných ustanovení Zákona o sociálnom poistení, konkrétne ustanovenia § 195 ods. 1 citovaného zákona, organizačná zložka sociálnej poisťovne pred vydaním rozhodnutia postupuje tak, aby presne a úplne zistila skutočný stav veci a na ten účel obstará potrebné podklady na rozhodnutie.

46. Podľa § 195 ods. 2 citovaného zákona, podkladom na rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe organizačnej zložke Sociálnej poisťovne z jej činnosti.

47. Podľa § 209 ods. 1 citovaného zákona, rozhodnutie organizačnej zložky Sociálnej poisťovne sa vydáva písomne, ak tento zákon neustanovuje inak. Rozhodnutie musí byť v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutočného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.

48. Podľa § 209 ods. 2 citovaného zákona, rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní alebo o opravnom prostriedku. Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v celom rozsahu.

49. Podľa § 209 ods. 4 citovaného zákona, v odôvodnení rozhodnutia organizačná zložka Sociálnej poisťovne uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bola vedená pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na ktorých základe rozhodovala.

50. Na základe uvedených skutočností, ktoré vyplývajú z obsahu administratívneho spisu, ako aj z rozhodnutí správnych orgánov a podanej žaloby mal súd bezpochyby za preukázané, že správne orgány dostatočne nevyhodnotili zistený skutkový stav veci, pretože v predmetnom konaní okrem samotného vyhlásenia pre účely posúdenia bydliska a výpovede formou výsluchu žalobcu, na základe ktorých mali byť dostatočne preukázané väzby žalobcu na území SR sa nezaoberali vyhodnotením všetkých písomných dôkazov a všetkých vyhlásení a argumentov žalobcu, ktoré uvádzal v odvolaní, ako aj pri podaní nároku na dávku v nezamestnanosti.

51. Pokiaľ žalobca poukázal na to, že počas výkonu zamestnania vo Veľkej Británii sa nepretržite vracal do miesta trvalého bydliska, kde mal trvalé bydlisko v U. XXX, kde bývali obidvaja jeho rodičia, prispieval na pravidelné mesačné dávky stavebného sporenia, ako aj životnej poistky, prispieval zároveň aj na chod domácnosti rodičom. a zároveň dôvodil tým, že má väzby na svoju rodinu, konkrétne na rodičov, tieto zostali zachované na území SR, pričom tieto udržiaval, ako už súd vyššie poukázal pravidelnými návštevami, ktoré realizoval formou leteckých návštev na území SR, aj keď pracovný život viedol vo Veľkej Británii, osobný a rodinný život spätý s trvalými väzbami bol zachovaný podľa názoru súdu na území SR, ktorej je stále štátnym občanom s trvalým bydliskom U. XXX. Pokiaľ žalovaná ako odvolací orgán, resp. prvostupňový správny orgán argumentuje tým, že nemá vo vlastníctve nehnuteľnosť, resp. že v iných prípadoch bola väzba na manželku a deti, v tomto prípade súd poukazuje a zdôrazňuje, že vzťah k rodičom je totožný ako vzťah k manželke a deťom, trvale bydlisko, ktoré zdieľal spolu s rodičmi je toho istého charakteru, ako v inom prípade bolo bydlisko z prenájmom na dočasné užívanie, kde správny orgán v inom prípade tieto skutočnosti vyhodnotil v prospech žiadateľa, avšak v tomto prípade vyhodnotené v prospech žalobcu neboli.

52. Čo sa týka obsahu formulárov, ktoré sú obsahom administratívneho spisu k týmto súd uvádza, že ich vypisovanie a odpovede na jednoduché a strohé otázky, na základe ktorých mal správny orgán dospieť k záveru, že neboli bezprostredne zachované väzby u žalobcu na SR sú prejavom nedostatočne zisteného skutkového stavu, pričom tieto formuláre považuje súd za nedostatočné, čo sa týka nároku na dávku v nezamestnanosti, pričom z týchto nemožno jednoznačne a bezpochyby dospieť k záveru, že žalobca nesplnil základnú podmienku, ktorá bola v tomto konaní riešená a to bydlisko žalobcu. Vyriešenie otázky zachovania bydliska malo vplyv, ako už súd uviedol vyššie na samotnú aplikáciu čl. 65 Základného nariadenia.

53. Žalovaná ako odvolací orgán síce v rozhodnutí konštatovala, že neboli splnené podmienky preukázania doby poistenia v nezamestnanosti posudzovanom období na území SR súd však argumentuje tým, že tieto boli splnené samotným preukázaním posudzovaného obdobia na území iného členského štátu a to konkrétne v čase od 17.02.2012 do 17.12.2014, konkrétne celkovo 1 035 dní, ktoré poistenie v nezamestnanosti preukázal žalobca na území Veľkej Británie. Túto dobu, ktorá bola povinná Sociálna poisťovňa pobočka F. posúdiť ako možnú dobu zohľadnenia na účely vzniku nároku na dávku v nezamestnanosti v zmysle č. 61 Základného nariadenia. Ako ďalej vyplýva z postupu a z konania o nároku na dávku v nezamestnanosti na základe žiadosti žalobcu, výnimkou pravidla uvedeného v čl. 61 ods. 2 Základného nariadenia sú prípady uvedené v čl. 65 ods. 5 písm. a) Základného nariadenia, v zmysle ktorého má posudzovaná osoba zachované úzke väzby a bydlisko na území SR v zmysle čl. 1 písm. j Základného nariadenia a čl. 11 ods. 1 Vykonávacieho nariadenia, ktorou citáciou príslušných ustanovení súd vyššie argumentoval.

54. S poukazom na preukázané skutočnosti sa preto súd nestotožnil s tvrdeniami žalovanej, ako aj prvostupňového správneho orgánu, že žalobca bezprostredne pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie nedosiahol dobu poistenia v nezamestnanosti v zmysle platnej slovenskej legislatívy a preto z uvedeného prvostupňový správny orgán nezohľadnil ani dobu vo Veľkej Británii v súlade s čl. 61 ods. 1 Základného nariadenia, pretože žalobca nepreukázal zachovanie pevných väzieb a bydliska na území SR počas výkonu posledného zamestnania na území iného členského štátu - Veľkej Británie, pretože správne orgány svoj záver dostatočne nezdôvodnili, práve s poukazom na obsah čl. 11 ods. 1 Vykonávacieho nariadenia v spojení s čl. 1 ods. 1 písm. j) Základného nariadenia.

55. V tomto kontexte podľa názoru súdu z obsahu formulárov U1, ako aj E002, ako aj písomného vyjadrenia žalobcu pri výsluchu pred odvolacím orgánom vyvodil tento právne závery z nedostatočne zisteného skutkového stavu veci, pričom otázku rodinných väzieb posudzovali správne orgány len na základe uvedeného formularizovaného tlačiva a na základe jedinej výpovede žalobcu v odvolacom konaní, ktorú však ako dôkaz odvolací orgán práve s poukazom na to, že sa stotožnil s právnymi závermi prvostupňového správneho orgánu dostatočne nevyhodnotil, ani mu nevenoval žiadnu váhu.

56. Z vykonaného dokazovania správnych orgánov preto nemožno bez akýchkoľvek pochybností stotožniť sa so záverom žalovanej a dospieť k takému záveru, že zo zreteľom na všetky dostupné informácie nemožno považovať za centrum záujmov a bydlisko žalobcu počas jeho posledného zamestnania v inom členskom štáte Európskej únie t. j. vo Veľkej Británii za zachované na území SR a to práve s poukazom na aplikáciu čl. 11 Vykonávacieho nariadenia v spojení s čl. 11 ods. 2 Vykonávacieho nariadenia, pretože súčasťou skúmania miesta „bydliska“ nie je len preukázanie skutočností svedčiacich o nezachovaní bydliska na území SR, ale v prvom rade skúmanie reálnych podmienok existencie bývania v mieste pobytu výkonu dočasného zamestnania, ktoré úzko nadväzuje na samotné posúdenie dočasného prechodného pobytu žalobcu, ktorým bola Veľká Británia. Prechodné ubytovanie vo forme jeho podnájmu počas výkonu pracovných povinností si zabezpečoval žalobca sám, za toto platil nájomné a v tejto súvislosti bolo preto potrebné vyhodnotiť správnymi orgánmi úmysel žalobcu tak, ako to vyplýva z uvedených skutočností a okolností najmä dôvody, ktoré ho viedli k samotnému ukončeniu tak pracovného pomeru vo Veľkej Británii, ako aj ukončeniu nájmu v uvedenom prechodnom bývaní.

57. Podľa názoru súdu žalovaná ako odvolací orgán sa s námietkami žalobcu uvádzanými jednak v odvolaní, ako aj pri podaní nároku na dávku v nezamestnanosti dostatočným spôsobom nevyporiadala. Nevyporiadala sa ani so zisteným skutkovým stavom s poukazom na zabezpečené dôkazné prostriedky, ktoré predložil žalobca v konaní, aby mohol v tomto správne a zákonne rozhodnúť. Pokiaľ odvolací orgán sa stotožnil s vykonaným dokazovaním Sociálnej poisťovne pobočky F. a na doplnenie tohto dokazovania iba „vypočul žalobcu“, podľa názoru súdu tento zistený skutkový stav nebol dostatočný na to, aby s poukazom na ustanovenie § 209 ods. 4 Zákona o sociálnom poistení vydal rozhodnutie, ktoré by bolo presvedčivo a individuálne zdôvodnené tak, aby bolo možné preskúmať jeho zákonnosť s prihliadnutím na jeho odôvodnenie a nie na obsah administratívneho spisu, ktorý je v tomto prípade podkladom rozhodnutia.

58. V tejto súvislosti správny súd dospel k záveru, že odôvodnenia napadnutých rozhodnutí sú nepreskúmateľné, pretože zistenie skutkového stavu správnymi orgánmi bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci, ako aj pre nedostatok dôvodov. Stručný odkaz na obsah citovaných ustanovení tak Zákona o sociálnom poistení, ako aj článkov Základného a Vykonávacieho nariadenia, ktoré boli podkladom pre rozhodnutia správnych orgánov nepostačuje na to, aby mohol súd vysloviť, že vydané rozhodnutia boli vydané správne a v súlade so zákonom, pričom z týchto rozhodnutí správnych orgánov nevyplýva, akými konkrétnymi úvahami bola žalovaná ako odvolací orgán vedená pri hodnotení predložených dôkazov zo strany žalobcu a pri použití právnych predpisov, pričom obsah odôvodnenia nezodpovedá podľa názoru súdu náležitostiam s poukazom práve na citované ustanovenia § 209 ods. 1 až 4 Zákona o sociálnom poistení.

59. V tejto súvislosti správny súd zdôraznil, že práve v konaniach o nárokoch fyzických osôb je potrebné zohľadňovať individuálnosť každej jednej konkrétnej veci a nie je možné nároky posudzovať paušálne.

60. Správny súd poukázal na to, že v súlade s čl. 152 ods. 4 Ústavy SR nedostatočne odôvodnené rozhodnutie žalovanej porušuje ústavné právo žalobcu na súdny prieskum rozhodnutia správneho orgánu s poukazom na čl. 46 ods. 2 Ústavy SR.

61. Z vyššie uvedených dôvodov preto správny súd s poukazom na ustanovenie § 191 ods. 1 písm. d) a e) S.s.p. predmetné rozhodnutia žalovanej v spojení s prvostupňovým rozhodnutím Sociálnej poisťovne pobočky F. zrušil a vec vrátil ako nepreskúmateľné pre nedostatočne zistený skutkový stav na riadne posúdenie veci a pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov žalovanej na ďalšie konanie.

62. V ďalšom konaní bude povinnosťou žalovanej postupovať tak, aby bol dôsledne zistený skutkový stav veci hlavne s poukazom a s dôrazom na posúdenie bydliska žalobcu a to podľa podmienok na pre posúdenie nároku na dávku v nezamestnanosti v zmysle Základného a Vykonávacieho nariadenia EÚ. Po doplnení dokazovania bude povinnosťou žalovanej vo veci opätovne rozhodnúť a rozhodnutie náležite, presvedčivo a s poukazom na zákonné ustanovenia, ktoré citoval súd vo svojom rozhodnutí vyššie, rozhodnutie zdôvodniť tak, aby poskytovalo skutkovú a právnu oporu jeho výroku.

63. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 167 Správneho súdneho poriadku a žalobcovi, ktorý mal v konaní úspech súd priznal nárok na náhradu trov konania. O ich výške rozhodne samostatným uznesením vyšší súdny úradník po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu, ktorú je potrebné podať na Krajský súd v Prešove (§ 443 ods. 1 v spojení s § 444 ods. 1 S.s.p.), a to písomne v dvoch vyhotoveniach.

V kasačnej sťažnosti sa musí popri všeobecných náležitostiach (§ 57 ods. 1, 2 S.s.p.) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 S.s.p. sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 1, 2 S.s.p.).

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom (§ 449 ods. 1 S.s.p.). Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom, okrem prípadov podľa § 449 ods. 2 S.s.p.