Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_16Cpr-5-2013.pdf
PDF · 122.13 KB
Case nature
Area
Subarea
16Cpr/5/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava II v konaní pred samosudkyňou JUDr. Evou Bielikovou v sporovej veci žalobcu: S. H., X.. XX.XX.XXXX, V. L. H. Č.. X, F. zastúpený: JUDr. Michalom Ellingerom, advokátom, so sídlom Wolkrova 41, Bratislava proti žalovanému: ISS Facility Services spol.s r.o., so sídlom Dúbravská cesta 14, 851 01 Bratislava IČO: 47 248 998 o určenie pracovnoprávneho vzťahu ako pracovného pomeru takto,
rozhodol:
Súd u r č u j e, že žalobca bol ku dňu 29.01.2012 v pracovnom pomere u žalovaného.
Žalobcovi sa priznáva proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 18.04.2013 domáhal určenia pracovnoprávneho vzťahu ako pracovného pomeru. Podaný návrh odôvodnil tým, že dňa 30.12.2011 podpísal so žalovaným listinu označenú ako Dohoda o pracovnej činnosti. Ako druh práce bolo v dohode uvedené ,, čistiace a manipulačné práce“ a dojednaný rozsah pracovného času bolo uvedené ,, do 10 hodín týždenne“. Dohoda bola uzavretá na dobu od 01.01.2012 do 31.12.2012. Žalobca u žalovaného pracoval od 01.01.2012 do 29.01.2012. Na pokyn žalovaného žalobca odpracoval dňa 01.01.2012 jednu pracovnú zmenu, v jednom týždni mesiaca január 2012 ( od 02.01.2012 do 08.01.2012) odpracoval 3 pracovné zmeny, v 2. týždni mesiaca január 2012 ( 09.01.2012 do 15.01.2012) 3 pracovné zmeny, v 3. týždni mesiaca január 2012 ( od 16.01.2012 do 22.01.2012) 4 pracovné zmeny a v 4. týždni mesiaca január 2012 ( od 23.01.2012 do 29.01.2012) 4 pracovné zmeny. Spolu za obdobie od 01.01.2012 do 29.01.2012 žalobca odpracoval spolu 13 pracovných zmien, čo spolu predstavovalo 146 hodín a 15 minút. Jedna zmena trvala priemerne 11 hodín a 15 minút. Z uvedeného je teda zrejmé, že každý týždeň v mesiaci január 2012 odpracoval na pokyn žalovaného viac ako je uvedené v ustanovení § 228a ods.1 Zákonníka práce, v zmysle ktorého na základe dohody o pracovnej činnosti možno vykonávať pracovnú činnosť v rozsahu najviac 10 hodín týždenne. Z vyššie uvedeného rozsahu odpracovaných hodín je taktiež zrejmé, že nešlo o príležitostnú činnosť vymedzenú druhom práce. O tejto skutočnosti svedčí aj mzdový list podľa ktorýého za január 2012 bolo žalobcovi vyplatených na účet 413,-€, pričom ak by skutočne išlo o dohodu o pracovnej činnosti na jej základe by mal žalobca odpracovať maximálne 40 hodín za mesiac a teda by mu bolo vyplatených 120,-€. Dňa 29.01.2012 došlo u žalobcu k pracovnému úrazu u žalovaného v dôsledku čoho sa stal práce neschopným. Naliehavý právny záujem na takomto určení osvedčuje žalobca tým, že v z dohody o pracovnej činnosti , keďže ide o dohodu o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru nevzniká nárok na náhradu príjmu zo strany zamestnávateľa počas prvých 10 dní práceneschopnosti a od 11.dňa nevzniká nárok na nemocenské dávky. Žalobca je tak vystavený neistej situácii a nemôže sa domáhať priamo plnenia t.j. náhrady príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti a nemocenských dávok.
2. Žalovaný sa k podanej žalobe vyjadril písomne podaním doručeným súdu dňa 28.06.2013. Vo vyjadrení uviedol, že s nárokom žalobcu nesúhlasí. Ďalej poukázal na skutočnosť, že medzi žalobcom a žalovaným bol založený pracovnoprávny vzťah dohodou o pracovnej činnosti ako tzv. dohody mimo pracovného pomeru. Tvrdenia žalobcu uvádzané v žalobe považuje žalovaný za účelové a ničím nepodložené a preto žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.
3. Súd vo veci nariadil pojednávanie a vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu, žalovaného, výsluchom svedkov H.. B. R., Š. D., K. Y., Z. X. , oboznámil sa s listinnými dôkazmi tvoriacimi obsah spisu a zistil nasledovný skutkový stav.
4. Dňa 30.12.2011 bola medzi žalobcom a žalovaným uzavretá Dohoda o pracovnej činnosti ( ďalej len Dohoda) podľa § 228a Zákonníka práce. Ako druh práce bolo v bode 1 Zmluvy dojednané čistiace a manipulačné práce. Miesto výkonu práce bolo dojednané Košice číslo NS: XXX XXX. Z bodu 3 Dohody vyplýva, že dojednaný rozsah pracovného času bol do 10 hodín týždenne, pričom dohoda bola uzavretá na dobu od 01.01.2012 do 31.12.2012. Dojednaná odmena bola vo výške 3,-€ brutto/ hodinu, pričom splatná bola vo výplatných termínoch určených zamestnávateľom pre výplaty mzdy 13.ho v mesiaci. Súčasťou Dohody bolo poučenie o bezpečnosti práce.
5. Z mzdového listu žalobcu za mesiac január 2012 vyplýva, že žalobcovi bola vyplatená mzda na účet vo výške 413,-€. V mzdovom liste však nie je uvedené, koľko hodín žalobca v danom mesiaci odpracoval a koľko neodpracoval.
6. Z Protokolu o vyšetrení príčin ostatného pracovného úrazu vykonaného Inšpektorátom práce Košice č. : A.-X-XX-X.X/P-E.-XX zo dňa 18.04.2012 vyplýva, že vyšetrovaná udalosť je registrovaným pracovným úrazom. Z protokolu vyplýva, že k úrazu došlo dňa 29.01.2012 o 13:30 hod. a ako príčina úrazu je uvedené chybné usporiadanie pracoviska. K úrazu malo dôjsť na zmene, ktorá začína od 06:00 hod a končí o 18:00 hod. , pričom žalobca odpracoval 7 hodín a 30 minút. Hladina alkoholu u žalobcu zistená nebola. Porušenie § 6 ods.1 písm. d) zák. č. 124/2006 Z.z. bolo zistené u kontrolovaného subjektu, kde sa udalosť stala - U.S. Steel Košice, s.r.o..
7. Z rozhodnutia vydaného Sociálnou poisťovňou dňa 12.11.2013 č.XXXXX-X/XXXX vyplýva, že sociálna poisťovňa v súvislosti s rozhodovaním o nároku na úrazový príplatok žalobcu, ktorý utrpel poškodenie zdravia v dôsledku pracovného úrazu zo dňa 29.01.2012 prerušuje konanie do právoplatného rozhodnutia Sociálnej poisťovne o nároku na nemocenské dávky.
8. V lekárskej správe vydanej žalobcovi dňa 15.02.2012 je uvedený ako diagnostický záver zmliaždenie stehna.
9. Z výpisu z ORSR žalovaného vyplýva, že žalovaný má v predmete činnosti uvedené okrem iného sprostredkovanie zamestnania za úhradu a činnosť agentúry dočasného zamestnávania.
10. Žalobca vo výpovedi pred súdom uviedol, že hneď od začiatku uzavretia dohody o pracovnej činnosti , ktorú uzavrel dňa 30.12.2011 pracoval u žalovaného na zmeny s tým, že pracoval 12 hodín denne tak, že dva dni robil a jeden deň mal voľno. Pracoval na jednom pracovisku konkrétne v US Steel - rúrovňa. Prácu mu prideľoval jeho nadriadený majster. Mzda mu bola uhrádzaná podľa toho koľko odpracoval hodín, pričom uviedol, že pracoval na nočné a ranne zmeny. Dochádzka na pracovisko sa preukazovala čipovou kartou. Podľa jeho vedomostí spolu s ním nastúpilo asi 40 ľudí a so všetkými uzavretá dohoda o pracovnej činnosti. Taktiež má žalobca vedomosť, že na danom pracovisku bolo vykonané šetrenie Inšpektorátom práce, ktoré konštatovalo porušenie podmienok dojednaných v dohode o pracovnej činnosti. Keďže žalobca mal v dôsledku pracovného úrazu vážne poranenú nohu a zamestnávateľ priznal, že došlo k pochybeniu z jeho strany bolo mu vyplatené bolestné vo výške 340,-€. Žalobca taktiež odmietol, že so žalovaným podpísal dohodu o ukončení dohody o pracovnej činnosti a to 10.07.2012. Uviedol, že domov dostal papier od zamestnávateľa t.j. žalovaného, že s ním bola skončená dohoda o pracovnej činnosti, on však nič nepodpísal.
11. Právny zástupca žalovaného vo výpovedi pred súdom uviedol, že dohoda o pracovnej činnosti uzavretá dňa 30.12.2011 medzi žalobcom a žalovaným bola uzavretá v súlade s ustanovením § 228a
Zákonníka práce a bol ňou založený pracovný vzťah plynúci z dohody o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru. Žalobca si bol tejto skutočnosti vedomí. Rovnako si bol vedomý toho, že v júli roku 2012 došlo medzi ním a žalovaným k dohode o skončení tejto dohody o pracovnej činnosti, pričom obe dohody spĺňali náležitosti predpísané zákonom. Žalobca rok po uzavretí dohody o skončení podal žalobu, ktorou sa domáha určenia pracovnoprávneho pomeru. Žalobca taktiež tvrdí, že s ním žalovaný uzavrel pracovnú zmluvu, avšak za týmto účelom neprodukuje žiadne dôkazy. Žalovaný taktiež nesúhlasí s tvrdením, že dohoda vykazuje znaky pracovnej zmluvy. Neobsahuje totiž podstatné náležitosti predpokladané ustanovením § 43 Zákonníka práce, pričom nie je určený dátum nástupu do práce, nie je rozvrhnutý pracovný čas, nie je určená výmera dovolenky. Žalobcom predložený dôkaz, ktorým preukazoval počet ranných a nočných zmien považujú za bezpredmetný, nakoľko z dokladu nie je jasné kto ho vystavil, ako aj žalovanému nie sú známe skratky, ktoré sú v ňom uvádzané. Opätovne zdôraznil, že žalobca odpracoval dojednaný rozsah hodín za čo mu bola vyplatená odmena. Je pravdou, že žalobcovi prišla vyššia odmena ako by to bolo pri vynásobení podľa odpracovaných hodín a výšky odmeny dojednanej v dohode, avšak v zmysle dohody žalovaný mohol vyplácať odmeny za mimoriadny výkon.
12. Svedkyňa H.. B. R., ktorá uzatvárala so žalobcom Dohodu o pracovnej činnosti vo výpovedi pred súdom uviedla, že žalovaný má so spoločnosťou U.S.Steel uzavretú Rámcovú zmluvu na obslužné a čistiace práce. Pracovná náplň bola dojednaná na prevádzke divízny závod radiátory a rúry, konkrétne prevádzka rúrovňa. Bolo po vianočných sviatkoch a bolo pristavených viacero kamiónov a vagónov s rúrami a v tomto období mali viacero pracovníkov práceneschopných a preto boli nútení na mesiac január prijať brigádnikov. Žalobca bol prijatý na jednorazovú výpomoc. Oni poučovali jednotlivých pracovníkov, ktorí pracovali na základe dohody o pracovnej činnosti ako aj iných o tom, že práca ktorá im bola zadaná nebola časovo ohraničená s tým, že keď bude práca nárazovo nutná dokončená , vtedy dôjde k ukončeniu dohody o pracovnej činnosti. Žalobca mal so žalovaným uzavretú dohodu o pracovnej činnosti na obdobie jedného roka s tým, že miesto výkonu práce bolo dohodnuté Košice, pričom bolo žalobcovi možné ponúknuť prácu aj u iných subjektov v rámci východného Slovenska. Svedkyňa ďalej uviedla, že o pracovnom úraze žalobcu má vedomosť, nakoľko k úrazu došlo cez víkend a ona bola jeho nadriadená. Bolo jej to oznámené z útvaru bezpečnosti práce U.S Steel nakoľko tam bol aj výjazd sanitky a hasičov. Technikom žalovaného bolo oznámené Sociálnej poisťovni ako aj Inšpektorátu práce, že došlo k pracovnému úrazu. K dochádzke zamestnancov svedkyňa uviedla, že zamestnanci mali firemné dochádzkové listy, na ktoré si zapisovali dochádzku a tú odovzdávali jej s tým, že kolegyňa nahadzuje evidenciu dochádzok do dochádzkového systému. K evidencii dochádzky svedkyňa navyše uviedla, že zamestnanec dostal od žalovaného dochádzkový list, ktorý bol fyzicky na prevádzke, kde bol evidovaný jeho príchod a odchod z pracoviska s tým, že keď ukončil svoju prácu tak tento dochádzkový list odovzdal žalovanému a on mu túto dochádzku spracoval. Tento doklad pre nich dokladom pre vyplatenie mzdy. Zamestnanci, ktorí pracovali v U.S. Steel obdržali čipové karty, ktorými sa preukazovali pri príchode a odchode na pracovisko s tým, že v prípade keď mali podozrenie, že niektorý zo zamestnancov má na základe dochádzkového listu odpracovaný väčší počet hodín, požiadal žalovaný SBS - ku U.S.Steel o vyhotovenie výpisu z dochádzkového systému.
13. Svedok Š. D., ktorý je uvedený na Dohode o pracovnej činnosti ako osoba zastupujúca žalovaného v súčasnosti u žalovaného zastrešuje pozíciu operatívneho manažéra pre východné Slovensko. Čo sa týka uzatváraní dohôd o pracovnej činnosti ide o práce na ktoré prijímajú brigádnikov, tak nie je možné, aby takéhoto zamestnanca prijímala jedna osoba, preto sú na dohode podpísaný dvaja. Na základe požiadavky zákazníka poskytujú služby a náborujú ľudí na konkrétnu činnosť. Zamestnancov zamestnaných na základe dohody o pracovnej činnosti využívajú na nárazové práce.
14. Svedok K. Y., ktorý bol v rovnakom čase ako žalobca zamestnaný u žalovaného na dohodu o pracovnej činnosti vo výpovedi pred súdom uviedol, že pracoval denne 12 hodín. Prítomnosť na pracovisku dokumentovali kartou, pričom dva dni za sebou robil rannú a nočnú zmenu a dva dni mal voľno. V robote mali predáka, ktorý im dal tabuľku, kde boli rozpísané zmeny a podľa toho chodili na pracovisko. Každý mesiac dostával za odpracované dni mzdu na účet. Svedkovi bola súdom predložená k nahliadnutiu listina na č.l.10 žalobcom označená ako rozpis zmien s otázkou, aby uviedol, či ide o rovnaký rozpis zmien ako mal on. Svedok uviedol, že ide o rovnaký rozpis zmien ako mal on na pracovisku kde pracoval.
15. Svedok Z. X. bol vypočutý dožiadaným Okresným súdom Košice II Pracoval na rovnakom pracovisku ako žalobca. Vo výpovedi uviedol, že rozpis zmien bol uvedený na nástenke kde boli rozpísané ranné, poobedné a nočné zmeny na mesiac dopredu. Mzda za odpracované hodiny im bola vyplácaná na účet, pričom pracoval 12 hodín denne na zmeny. Prácu im prideľoval majster každé ráno, pričom každý deň robili to isté. Po nahliadnutí do rozpisu zmien na č.l. 10 v súdnom spise uviedol, že rozpis zmien ktorý mali oni bol podobný ako ten čo mu bol predložený k nahliadnutiu. Svedok taktiež uviedol, že za týždeň odpracoval štyri 12 hodinové zmeny. Jeho priemerný mesačný zárobok v čistom bol približne vo výške 450,-€.
16. Z dochádzkovej listiny predloženej žalovaným na pojednávaní nariadenom na 22.01.2016 vyplýva, že žalobca odpracoval u žalovaného spolu 40 hodín v mesiaci január 2012.
17. Po právnej stránke posúdil súd vec nasledovne:
18. Podľa § 137 písm. c) Civilného sporového poriadku žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.
19. Podľa § 228a ods.1 Zákonníka práce ( ďalej len ZP) na základe dohody o pracovnej činnosti možno vykonávať pracovnú činnosť v rozsahu najviac 10 hodín týždenne.
20. Podľa § 228a ods.2 ZP dohodu o pracovnej činnosti je zamestnávateľ povinný uzatvoriť písomne, inak je neplatná. V dohode o pracovnej činnosti musí byť uvedená dohodnutá práca, dohodnutá odmena za vykonávanú prácu, dohodnutý rozsah pracovného času a doba, na ktorú sa dohoda uzatvára. Jedno vyhotovenie dohody o pracovnej činnosti je zamestnávateľ povinný vydať zamestnancovi.
21. Podľa § 228a ods.3 ZP Dohoda o pracovnej činnosti sa uzatvára na určitú dobu alebo na neurčitý čas. V dohode možno dohodnúť spôsob jej skončenia. Okamžité skončenie dohody možno dohodnúť len na prípady, v ktorých možno okamžite skončiť pracovný pomer. Ak spôsob skončenia nevyplýva priamo z uzatvorenej dohody, možno ju skončiť dohodou účastníkov k dohodnutému dňu a jednostranne len výpoveďou bez uvedenia dôvodu s 15-dennou výpovednou dobou, ktorá sa začína dňom, v ktorom sa písomná výpoveď doručila.
22. Podľa § 18 ZP Zmluva podľa tohto zákona alebo iných pracovnoprávnych predpisov je uzatvorená, len čo sa účastníci dohodli na jej obsahu.
23. Podľa § 223 ods.1 ZP zamestnávateľ môže na plnenie svojich úloh alebo na zabezpečenie svojich potrieb výnimočne uzatvárať s fyzickými osobami dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru (dohodu o vykonaní práce, dohodu o pracovnej činnosti a dohodu o brigádnickej práci študentov), ak ide o prácu, ktorá je vymedzená výsledkom (dohoda o vykonaní práce) alebo ak ide o príležitostnú činnosť vymedzenú druhom práce (dohoda o pracovnej činnosti, dohoda o brigádnickej práci študentov). Na pracovnoprávny vzťah založený dohodami o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru sa vzťahujú ustanovenia prvej časti <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/2001/311/20160618?ucinnost=01.01.2012> a šiestej časti.
24. Podľa § 223 ods.2 písm. e) ZP na základe uzatvorených dohôd podľa § 223 <https://www.slov-lex.sk/ pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/311/20160618?ucinnost=01.01.2012>je zamestnávateľ povinný najmä viesť evidenciu pracovného času zamestnancov, ktorí vykonávajú prácu na základe dohody o brigádnickej práci študentov a dohody o pracovnej činnosti.
25. Podľa § 42 ods.1 ZP pracovný pomer sa zakladá písomnou pracovnou zmluvou medzi zamestnávateľom a zamestnancom. Jedno písomné vyhotovenie pracovnej zmluvy je zamestnávateľ povinný vydať zamestnancovi.
26. Podľa § 43 ods.1 písm. a) až d) ZP v pracovnej zmluve je zamestnávateľ povinný so zamestnancom dohodnúť podstatné náležitosti, ktorými sú: a) druh práce, na ktorý sa zamestnanec prijíma, a jeho stručná charakteristika, b) miesto výkonu práce (obec a organizačnú časť alebo inak určené miesto),
c) deň nástupu do práce, d) mzdové podmienky, ak nie sú dohodnuté v kolektívnej zmluve.
27. Podľa § 43 ods.1 ods.2 zamestnávateľ v pracovnej zmluve uvedie okrem náležitostí podľa odseku 1 aj ďalšie pracovné podmienky, a to výplatné termíny, pracovný čas, výmeru dovolenky a dĺžku výpovednej doby.
28. Pracovný pomer vzniká odo dňa, ktorý bol dohodnutý v pracovnej zmluve ako deň nástupu do práce.
29. Podľa § 58 ods.1 ZP zamestnávateľ alebo agentúra dočasného zamestnávania podľa osobitného predpisu môže sa so zamestnancom písomne dohodnúť, že ho dočasne pridelí na výkon práce k inej právnickej osobe alebo fyzickej osobe (ďalej len „užívateľský zamestnávateľ").
30. Podľa § 58 ods. 2 ZP v pracovnej zmluve uzatvorenej medzi agentúrou dočasného zamestnávania a zamestnancom sa agentúra dočasného zamestnávania zaviaže zabezpečiť zamestnancovi dočasný výkon práce u užívateľského zamestnávateľa a dohodnú sa podmienky zamestnania.
31. Podľa § 58 ods.3 ZP písomná dohoda o dočasnom pridelení uzatvorená medzi zamestnávateľom a zamestnancom musí obsahovať najmä názov a sídlo užívateľského zamestnávateľa, deň, keď dočasné pridelenie vznikne, a dobu, na ktorú sa dočasné pridelenie dohodlo, druh práce a miesto výkonu práce, mzdové podmienky a podmienky jednostranného ukončenia výkonu práce pred uplynutím doby dočasného pridelenia. Tieto náležitosti musí obsahovať aj pracovná zmluva uzatvorená medzi agentúrou dočasného zamestnávania a zamestnancom, ak sa táto pracovná zmluva uzatvára na určitú dobu.
33. Podľa § 58 ods.4 ZP užívateľský zamestnávateľ, ku ktorému bol zamestnanec dočasne pridelený, ukladá zamestnancovi v mene zamestnávateľa alebo agentúry dočasného zamestnávania počas dočasného pridelenia pracovné úlohy, organizuje, riadi a kontroluje jeho prácu, dáva mu na tento účel pokyny, utvára priaznivé pracovné podmienky a zaisťuje bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci rovnako ako ostatným zamestnancom. Vedúci zamestnanci užívateľského zamestnávateľa nemôžu voči dočasne pridelenému zamestnancovi robiť právne úkony v mene zamestnávateľa alebo agentúry dočasného zamestnávania.
34. Podľa § 58 ods.5 ZP počas dočasného pridelenia poskytuje zamestnancovi mzdu, náhradu mzdy, cestovné náhrady zamestnávateľ, ktorý zamestnanca dočasne pridelil, alebo agentúra dočasného zamestnávania. Pracovné podmienky vrátane mzdových podmienok a podmienky zamestnávania dočasne pridelených zamestnancov musia byť najmenej rovnako priaznivé ako u porovnateľného zamestnanca užívateľského zamestnávateľa.
35. Podľa § 58 ods.7 ZP ak zamestnávateľ, ktorý zamestnanca dočasne pridelil, alebo agentúra dočasného zamestnávania uhradila zamestnancovi škodu, ktorá mu vznikla pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním u užívateľského zamestnávateľa, má nárok na náhradu voči tomuto užívateľskému zamestnávateľovi, ak sa s ním nedohodne inak. 36. Podľa § 58 ods.8 ZP dočasné pridelenie sa skončí uplynutím času, na ktorý sa dohodlo. Pred uplynutím tohto času sa končí dočasné pridelenie dohodou účastníkov pracovného pomeru alebo jednostranným skončením účastníkov na základe dohodnutých podmienok.
37. Podľa § 58 ods.9 ZP užívateľský zamestnávateľ poskytuje zamestnávateľovi a agentúre dočasného zamestnávania informácie o pracovných podmienkach a podmienkach zamestnávania porovnateľného zamestnanca u užívateľského zamestnávateľa.
38. Podľa § 58a ods.1,2 ZP zamestnávateľ alebo agentúra dočasného zamestnávania sa môžu s užívateľským zamestnávateľom dohodnúť o dočasnom pridelení zamestnanca na výkon práce. Zamestnávateľ môže s užívateľským zamestnávateľom dohodnúť dočasné pridelenie zamestnanca iba v prípade, ak sú u zamestnávateľa objektívne prevádzkové dôvody. Dohoda o dočasnom pridelení uzatvorená medzi zamestnávateľom alebo agentúrou dočasného zamestnávania a užívateľským zamestnávateľom musí obsahovať a) meno a priezvisko, dátum a miesto narodenia a miesto trvalého pobytu dočasne prideleného zamestnanca,
b) druh práce, ktorú bude dočasne pridelený zamestnanec vykonávať, vrátane predpokladov na zdravotnú spôsobilosť na prácu, psychickú spôsobilosť na prácu, alebo iných predpokladov podľa osobitného zákona, ak sa na výkon tohto druhu práce vyžadujú, c) dobu, na ktorú sa dočasné pridelenie dohodlo, d) miesto výkonu práce, e) deň nástupu dočasne prideleného zamestnanca na výkon práce u užívateľského zamestnávateľa, f) pracovné podmienky vrátane mzdových podmienok a podmienky zamestnávania dočasne prideleného zamestnanca, ktoré musia byť najmenej rovnako priaznivé ako u porovnateľného zamestnanca užívateľského zamestnávateľa, g) podmienky, za ktorých môže zamestnanec alebo užívateľský zamestnávateľ skončiť dočasné pridelenie pred uplynutím doby dočasného pridelenia, h) číslo rozhodnutia a dátum vydania rozhodnutia, ktorým sa agentúre dočasného zamestnávania vydalo povolenie na vykonávanie činnosti agentúry dočasného zamestnávania.
39. Podľa § 58a ods.3 ZP dohoda medzi zamestnávateľom alebo agentúrou dočasného zamestnávania a užívateľským zamestnávateľom o dočasnom pridelení zamestnancov musí byť uzatvorená písomne, inak je neplatná.
40. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že medzi žalobcom ako zamestnancom a žalovaným ako zamestnávateľom bola dňa 30.12.2011 uzavretá Dohoda o pracovnej činnosti podľa § 228a) a nasl. Zákonníka práce. V dohode sa strany dohodli na druhu práce ( čistiace a manipulačné práce), na mieste práce Košice a na dojednanom rozsahu pracovného času, ktorého rozsah bol do 10 hodín týždenne. Súd len okrajovo poznamenáva, že nakoľko malo ísť o dohodu u pracovnej činnosti bol medzi stranami dojednaný maximálny zákonný rozsah pracovného času uvedený v § 228a ods.1 ZP. Tieto skutočnosti medzi stranami sporu sporné neboli.
41. Žalobca , ktorý mal so žalovaným uzavretú Dohodu o pracovnej činnosti vykonával prácu dojednanú v Dohode o pracovnej činnosti v spoločnosti U.S Steel Košice s.r.o.. Dňa 29.01.2012 došlo na pracovisku užívateľského zamestnávateľa k pracovnému úrazu u žalobcu a to konkrétne o 13:30 hod. Ako vyplýva z Protokolu o vyšetrení príčin pracovného úrazu vyhotoveného Inšpektorátom práce Košice dňa 18.04.2012 k úraz došlo počas zmeny, ktorá začína o 6:00 hod a končí o 18:00 hod, počas ktorej postihnutý žalobca odpracoval spolu 7 hodín a 30 minút. Tieto skutočnosti preukázané v konaní taktiež sporné neboli.
42. Je nesporné, že žalobca u žalovaného pracoval od 01.01.2012 do 29.01.2012 ( t.j. do dňa kedy došlo k pracovnému úrazu). Žalobca v konaní uviedol, že u žalovaného za vyššie špecifikované obdobie odpracoval spolu 13 zmien, čo predstavovalo spolu 146 hodín a 15 minút. Z tohto časového rozmedzia je zrejmé, že jedna zmena trvala priemerne 11 hodín a 15 minút. Z uvedeného je teda evidentné, že týmto počtom odpracovaných hodín bol v značnom rozsahu prekročený zákonnom vymedzený maximálny počet odpracovaných hodín dojednaný v dohode o pracovnej činnosti. Tieto tvrdenia žalobca preukazoval rozpisom zmien za január na ktorom síce nie je uvedený rok, avšak žalobcom uvádzané tvrdenia o počte odpracovaných hodín sú priamoúmerne premietnuté do mzdy, ktorá mu bola vyplatená za mesiac január 2012. Tvrdenia týkajúce sa spôsobu rozpisu zmien u užívateľského zamestnávateľa nakoniec potvrdili aj svedkovia K. Y. C. Z.Š. X., ktorí taktiež pracovali na rovnakom pracovisku ako žalobca. Obaja po predložení rozpisu zmien k nahliadnutiu nachádzajúcom sa v súdnom spise uviedli, že ich rozpis zmien bol rovnaký alebo podobný. Obaja potvrdili, že zakaždým išlo o rozpis zmien na celý mesiac.
43. Žalovaný tvrdenia žalobcu o prekročení zákonom dovoleného rozsahu počtu odpracovaných hodín pri dohode o pracovnej činnosti poprel. Uviedol, že dôkaz preukazujúci rozpis zmien je irelevantný, nakoľko z neho nie je zrejmé o aký rok ide, nič z neho nevyplýva a žalovaný nerozumie skratkám v ňom uvedeným. K tvrdeniam týkajúcim sa vyplatenej mzdy žalobcovi, ktorá bola evidentne vyššia akoby by bola pri odpracovaných 40 hodinách za mesiac žalovaný uviedol, že išlo o vyplatenie odmeny za mimoriadny výkon. Ako dôkaz na preukázanie svojich tvrdení týkajúcich sa dochádzky žalobcu na pracovisko predložil žalovaný súdu na pojednávaní konanom dňa 22.01.2016 ( žaloba podaná dňa 18.04.2013) výpis z dochádzkovej knihy žalobcu za január 2012 vydanej spoločnosti Facility Services, s.r.o.. Z predmetného výpisu vyplýva, že žalobca odpracoval za obdobie od 01.01.2012 do 29.01.2012 spolu 40 hodín. Dňa 29.01.2012 mal byť podľa dochádzkovej knihy žalobca na pracovisku od 6.30 hod
do 13:00 hod, pričom mal odpracovať spolu 6 hodín. Z Protokolu o vyšetrení príčin pracovného úrazu vydaného Inšpektorátom práce Košice však vyplýva, že k úrazu došlo dňa 29.01.2012 o 13:30 hod. pričom žalobca odpracoval spolu 7 hodín a 30 minút. Z vyššie uvedeného je teda zrejmé, že žalovaným uvedený údaj o počte odpracovaných hodín vo výpise z dochádzky je rozdielny ako čas uvedený v protokole o vyšetrení pracovného úrazu. Na tomto mieste súd dáva do pozornosti práve žalovaným sporovaný rozpis zmien predložený žalobcom, podľa ktorého mal žalobca dňa 29.01.2012 odpracovať spolu dve zmeny t.j. byť na pracovisku od 06:00 hod do 18:00 hod, tak ako to tvrdí v podanej žalobe. Súd preto ako nevierohodný vyhodnotil práve listinný dôkaz predložený žalovaným označený ako výpis z knihy dochádzok.
44. Z výpisu z Obchodného registra žalovaného vyplýva, že žalovaný má okrem iného v predmete činnosti aj činnosť agentúry dočasného zamestnávania. Dohoda o pracovnej činnosti bola uzavretá medzi žalobcom ako zamestnancom a žalovaným ako zamestnávateľom. Ako miesto výkonu práce je uvedené Košice, pričom zamestnávateľ má sídlo na adrese H. B. X, XXX XX L.. Podľa ustanovenia § 58 ods.1 ZP zamestnávateľ alebo agentúra dočasného zamestnávania podľa osobitného predpisu môže sa so zamestnancom písomne dohodnúť, že ho dočasne pridelí na výkon práce k inej právnickej osobe alebo fyzickej osobe (ďalej len „užívateľský zamestnávateľ"). Z tohto zákonného ustanovenia je zrejmé, že v danom prípade musí ísť o zamestnanca v pracovnom pomere. Pracovný pomer možno podľa ustanovenia § 42 ZP založiť písomnou pracovnou zmluvou. Z § 58 ods.2 ZP taktiež vyplýva, že v pracovnej zmluve uzatvorenej medzi agentúrou dočasného zamestnávania a zamestnancom sa agentúra dočasného zamestnávania zaviaže zabezpečiť zamestnancovi dočasný výkon práce u užívateľského zamestnávateľa a dohodnú sa podmienky zamestnania. V prejednávanej veci mal súd za jednoznačne preukázané, že žalobca pracoval u užívateľského zamestnávateľa, čo nakoniec vyplýva aj z Protokolu Inšpektorátu práce, kde je spoločnosť U.S. Steel označená ako užívateľský zamestnávateľ. Táto skutočnosť vyplynula aj z výpovede svedkyne H.. R., ktorá vo výpovedi uviedla, že so spoločnosťou U.S. Steel majú uzavretú Rámcovú zmluvu. S poukazom na vyššie uvedené je podľa názoru súdu zrejmé, že medzi žalobcom a žalovaným mala byť uzavretá Pracovná zmluva v ktorej sa mal žalovaný ako agentúra dočasného zamestnávania zaviazať zabezpečiť žalobcovi dočasný výkon práce u užívateľského zamestnávateľa. Namiesto pracovnej zmluvy uzavreli strany sporu Dohodu o pracovnej činnosti, ktorá síce spĺňa zákonom predpísané náležitosti avšak v skutočnosti ňou žalovaný obchádza zákon. V konaní bolo taktiež jednoznačne preukázané, že prácu žalobcovi prideľoval užívateľský zamestnávateľ, pričom mzdu uhrádzal žalobcovi žalovaný.
45. Dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru medzi ktoré patrí aj Dohoda o pracovnej činnosti sa majú uzatvárať len výnimočne, napr. na úlohy malého rozsahu a sú charakteristické ojedinelosťou pracovných úloh. Ide o osobitný druh zmlúv, ktorých uzavretím nevzniká pracovný pomer, aj keď zakladajú prácovnoprávny vzťah. Na tieto dohody nemožno použiť ustanovenia Zákonníka práce o pracovnom pomere. Práve tu je podľa názoru súdu žalobcom preukázaný resp. osvedčený naliehavý právny záujem na určení, že ku dňu kedy došlo k pracovnému úrazu bol u žalovaného v pracovnom pomere. Z vyššie uvedeného je taktiež zrejmé, že žalobcovi v dôsledku pracovného úrazu neplynú také výhody aké by mal zabezpečené v prípade, keby bol u žalovaného v pracovnom pomere.
46. Zo všeobecnej požiadavky, že v prípade neplatnej dohody o pracovnej činnosti , je treba posúdiť, či nevznikol pracovný pomer ( K. XX/XX), nemožno bez ďalšieho vyvodiť, že pracovnoprávny vzťah medzi účastníkmi, keď občan pracoval pre podnikateľa a za vykonanú prácu bol odmeňovaný, má bez ďalšieho povahu pracovného pomeru. V danom prípade je treba posúdiť, k čomu v skutočnosti smeroval prejav vôle účastníkov a o aký právny úkon išlo v čase, keď uzatvárali sporný dvojstranný úkon. ( XCdo XXXX/ XXXX ).
47. Vzhľadom na vyššie citované zákonné ustanovenia a vykonané dokazovanie mal súd za preukázané, že žaloba žalobcu je dôvodná. Žalobca ako slabšia strana nemal podľa názoru súdu vedomosť o dôsledkoch uzavretia Dohody o pracovnej činnosti, išlo mu najmä o to aby vôbec mal nejakú prácu. Na druhej strane žalovaný ako spoločnosť, ktorá má veľmi rozsiahly predmet činností a svoju činnosť vykonáva od roku 2004, čo vyplýva z ORSR si pri uzatváraní Dohody o pracovnej činnosti evidentne bola vedomá toho, že maximálny počet odpracovaných hodín vymedzený Zákonníkom práce pri dohode o pracovnej činnosti dodržaný nebude. Súd zastáva názor, že žalovaný nemal v úmysle žalobcu zamestnávať príležitostne, tak ako sa to vyžaduje pri dohodách vykonávaných mimo pracovného pomeru zákon.
48. Z Dohody o pracovnej činnosti je zrejmé o aký druh práce malo ísť, bolo dojednané aj miesto výkonu práce, deň nástupu do práce ako aj mzdové podmienky. Podľa názoru súdu boli medzi stranami dojednané všetky podstatné náležitosti predpokladané § 43 ods.1 ZP dojednané. Žalovaný sa rozhodol pre uzavretie dohody o pracovnej činnosti zrejme z dôvodu, že z takéhoto vzťahu medzi žalobcom a žalovaným nevyplývajú žalovanému ako zamestnávateľovi také povinnosti aké by mal voči svojmu zamestnancovi v prípade, že by s ním uzavrel Pracovnú zmluvu. Išlo by napríklad o povinnosť zamestnávateľa poskytovať svojmu zamestnancovi v prípade dočasnej pracovnej neschopnosti náhradu príjmu a platiť za neho nemocenské poistenie a ostatné druhy sociálneho poistenia. V prípade dohody o pracovnej činnosti je zamestnávateľ povinný uhrádzať za zamestnanca iba úrazové poistenie a garančné poistenie.
49. S poukazom na vyššie uvedené podľa názoru súdu žalobca v konaní osvedčil naliehavý právny záujem na takomto určení a preto súd žalobe ako dôvodnej vyhovel.
50. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
51. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP. Žalobca mal vo veci plný úspech, a preto mu prislúcha nárok na náhradu trov konania, ktoré pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku a trov právneho zastúpenia. O výške trov konania bude rozhodnuté po právoplatnosti rozsudku v zmysle § 262 ods. 2 CSP.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č. 233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).