Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_29C-366-2015.pdf
PDF · 126.85 KB
Case nature
Area
Subarea
29C/366/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Dianou Vlčkovou v právnej veci žalobkyne: Z. B., K.. XX.X.XXXX, I. O. XXX XX S. XXX, právne zastúpenej JUDr. Jozefom Tarabčákom, advokátom so sídlom Hlavná 13, 080 01 Prešov p r o t i žalovanému: RAPID LIFE životná poisťovňa, a.s., IČO: 31 690 904, so sídlom Garbiarska 2, 040 71 Košice, o zaplatenie 1.476,80 Eur s prísl. takto
rozhodol:
I. žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni 1.476,80 Eur s 8,05 % úrokom z omeškania ročne od 20.5.2015 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku,
II. v prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a ,
III. p r i z n á v a žalobkyni voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
Žalobkyňa žalobou doručenou súdu dňa X.X.XXXX sa voči žalovanému domáhala zaplatenia 1.476,80 Eur s príslušenstvom titulom nevyplatenej ceny odkupnej hodnoty z poistenie.
Žalovaný so žalobou nesúhlasil.
Súd na základe skutkových tvrdení strán a oboznámením poistnej zmluvy, všeobecnými poistnými podmienkami, oznámením o likvidácii poistnej udalosti, poistkou o zmene poistného, protokolmi o dohľade a kontrole Národnou bankou Slovenska, žiadosťou o zníženie poistného, o zrušenie poistnej zmluvy, splátkovým kalendárom, ako aj ďalším spisovým materiálom zistil tento skutkový stav:
Žalobkyňa uzatvorila so žalovaným dňa XX.XX.XXXX poistnú zmluvu na produkt UDP - K č. XXXXXXXXXX pre prípad smrti a dožitia so začiatkom poistenia dňa X.XX.XXXX a koncom poistenia k 7.XX.XXXX. Poistná suma pre prípad smrti bola dohodnutá na sumu 50.000,- Sk a pre prípad dožitia na sumu 75.560,- Sk.
Doba platenia poistného bola dohodnutá na 10 rokov s tým, že žalobkyňa sa zaviazala platiť poistné vo výške 350,- Sk.
Posledná úprava poistného bola realizovaná podľa poistky zo dňa XX.X.XXXX (Č.. J.. XX) na sumu 334,- Sk. Uvedená úprava poistného bola realizovaná na základe žiadosti žalobkyne zo dňa X.X.XXXX (Č.. J.. X) a ponuky žalovaného, v zmysle ktorej žalovaný v prospech klientov priznal zníženie mesačného poistného s uvedením, že dohodnuté poistné sumy sa týmto ku dňu zníženia poistného nemenia a ich výška ku dňu pristúpenia k zníženiu poistného ostáva zachovaná (č. J.. X).
Žalobkyni dňa XX.XX.XXXX po uzatvorení bola zo strany žalovaného oznámená odkupná hodnota jej poistnej zmluvy podľa článku 11. všeobecných poistných podmienok za obdobie od 1. do 15. roku poistenia.
Žalobkyňa listom zo dňa XX.X.XXXX požiadala o zrušenie poistnej zmluvy so žiadosťou o vyplatenie odkúpnej hodnoty.
Žalovaný listom zo dňa X.X.XXXX žalobkyni oznámil, že došlo k zániku poistenia k X.X.XXXX s výzvou na úhradu nedoplatku vo výške 331,68 Eur.
Na základe odvolania žalobkyni zo dňa XX.X.XXXX žalovaný uviedol, že žalobkyni zaniklo právo o vyplatenie odkupnej hodnoty s poukazom na zmenu poistných podmienok, v zmysle ktorých v prípade ak dôjde k predčasnému ukončeniu poistenia, poistenému zaniká právo na vyplatenie odkupnej hodnoty.
Žalovaný vo svojich vyjadreniach uviedol, že žalobkyňa žiadosťou o zníženie poistného zo dňa X.X.XXXX písomne vykonala také zmeny v poistení, ktoré spočívali v tom, že došlo k zmene v poistných podmienkach pre poistnú zmluvu a to z pôvodných poistných podmienok zo dňa 1.X.XXXX na poistné podmienky zo dňa XX.X.XXXX. Žiadosťou o zníženie poistného zo dňa 2.X.XXXX, ktorá je podpísaná žalobkyňou spolu s poistkou zo dňa XX.X.XXXX v nadväznosti na jej faktický úkon a to zníženie výšky poistného je nepochybne zmenou v obsahu poistenia. Žiadosť o zníženie poistného je písomný právny úkon, z ktorého jednoznačne vyplýva aké právne následky sú s ním spojené.
Žalobkyňa slobodne, určite a zrozumiteľne pristúpila na zmenu poistných podmienok. Na zmeny v poistnom vzťahu bola žalobkyňa upozornená 3-krát v potvrdení o zmenu poistenia a raz v poistke, ako aj osobitným listom zo dňa X.X.XXXX. Skutočnosť, že platnými poistnými podmienkami v čase ukončenia poistenia boli poistné podmienky z XX.X.XXXX, svedčí ich uverejnenie na internete dňa XX.X.XXXX.
Podľa § 788 ods. 3 Občianskeho zákonníka pre platnosť poistných podmienok postačí, ak sú poistníkovi oznámené, pričom sa nevyžaduje ich odovzdanie, ani ich osobitné podpísanie poistníkom.
Vychádzajúc z uvedeného teda došlo k zníženiu poistného v súlade s novými poistnými podmienkami z XX.X.XXXX.
Podľa § 804 Občianskeho zákonníka, príslušné poistné podmienky určia kedy má poistník v prípade predčasného ukončenia poistenia pred uplynutím doby poistenia garantovanú odkupnú hodnotu. Nakoľko poistnými podmienkami, ktorými sa poistný vzťah v čase jeho ukončenia riadil, boli poistné podmienky z XX.X.XXXX podľa článku XVII. v časti ods. 7f sa vylučuje právo poistníka na úhradu odkupnej hodnoty pri zrušení poistnej zmluvy na žiadosť poistníka vo všetkých obdobných prípadoch, v prípade neplatenia poistného a vo všetkých iných prípadoch, kde by mu inak právo na odkúpnu hodnotu vzniklo. Z uvedeného dôvodu, preto žalobkyni nevzniklo právo v zmysle nových poistných podmienok na vyplatenie odkupnej hodnoty.
V prípade ak by z doposiaľ neznámeho dôvodu mali byť zmeny v poistení určené za neplatné, poukázal na redukciu poistenia, ktorá v poistení nastala ako dôsledok neplatenia poistného v zmysle článku 9. poistných podmienok z 1.X.XXXX. Predložil platobný kalendár žalobkyne, z ktorého má vyplývať, že neplatila poistné počas trvania poistného vzťahu vždy, riadne a včas. Je právne irelevantné koľkokrát mala byť žalobkyňa s úhradou poistného v omeškaní a či k tomu došlo zavinene alebo úplne bez jej zavinenia.
Poistná suma, ktorá je poistným plnením uvedeným v poistnej zmluve, sa tvorí zčasti uhradeného poistného a určitého zhodnotenia za pomoci najmä štátom stanovenej technickej úrokovej miery. Poistná matematika počíta s ideálnym stavom, v ktorom poistník nie je s úhradou poistenia nikdy v omeškaní. Ak tento predpoklad poistník počas trvania poistenia poruší, nastáva zmena v obsahu poistenia podľa článku 9. poistných podmienok.
Keďže žalobkyňa si svoju jedinú základnú povinnosť poistného vzťahu a to platiť riadne a včas neplnila, dôsledkom bola premena poistenia na poistenie so zníženou poistnou sumou, a tým ak redukovanou odkupnou hodnotou
Žalovaný ďalej namietal neplatnosť predmetnej poistnej zmluvy. Poistná zmluva platne nevznikne, ak nemá všetky podstatné obsahové náležitosti podľa § 788 Občianskeho zákonníka. Poistné je bez pochybností podstatnou náležitosťou poistnej zmluvy. Platnosť hmotno-právneho úkonu akým je v okolnostiach prípadu poistná zmluva, treba skúmať podľa právneho stavu v čase jeho uzatvorenia. V okolnostiach prípadu podľa zákona platného a účinného v čase uzavretia poistnej zmluvy malo byť poistné uvedené v poistnej zmluve v súlade s ust. § 9 ods. 3 v spojení s § 11 ods. 3 zák. č. 24/1991 Zb. o poisťovníctve stanovené tak, aby vyhovovalo zákonnému kritériu, ktorým bola požiadavka, aby kalkulácie a sadzby poistného v štátom schvaľovanom obchodnom pláne, z ktorého žalovaný pri vpísaní poistného do poistnej zmluvy žalobkyne musel vychádzať, zaručovali dlhodobú splniteľnosť záväzkov v obchodnom pláne.
Štát vydal povolenie na podnikanie ohľadom poistenia, ktorého sa žaloba dotýka a potvrdil, že kalkulácie a sadzby dotknutého poistenia z poistno-matematického hľadiska zohľadňujú dlhodobú splniteľnosť záväzkov v zodpovedajúcej miere. Nesprávnosť kalkulácie poistenia sadzby poistného produktu UDP - K bola preukázaná príslušným orgánom štátu na základe protokolu č. R.-XXXXX-XXXX G. XX.XX.XXXX.
Poistné je cenou poistenia, pričom výška poistného, ktorá sa ukázala ako nedostatočná a neprimerane nízka, bola určená orgánom štátu v sadzbách poistného. Pri takomto nezákonnom poistení pri uvedenom poistnom produkte bol žalovaný utvrdzovaný orgánom štátu - Ministerstvo spravodlivosti SR i svojimi následnými kontrolami, čo vyplýva z predloženého protokolu zo 4.X.XXXX.
Poistné je bez pochybnosti podstatnou náležitosťou poistnej zmluvy, a preto ak bolo od počiatku určené v rozpore so zákonom č. 24/1991 Zb. o poisťovníctve, ide o neplatné zmluvné dojednanie, a preto aj predmetná poistná zmluva je absolútne neplatným právnym úkonom v zmysle ust. § 39 Občianskeho zákonníka.
Na podporu svojho tvrdenia poukázal na rozhodnutie KS v Bratislave pod sp. zn. 2 Co 315/2012, v ktorom sa domáha nároku na náhradu škody voči štátu v zmysle zák. č. 514/2003 Z.z..
Podľa článku 9. bodu 1. poistných podmienok účinných ku dňu uzatvorenia poistnej zmluvy, ak nebolo poistné za prvé poistné obdobie alebo jednorazové poistné zaplatené v plnej výške v lehote stanovenej Občianskym zákonníkom, zanikne poistenie uplynutím tejto lehoty.
Podľa článku 9. bodu 2. poistných podmienok, ak nebolo poistné za ďalšie poistné obdobie zaplatené v plnej výške v lehote stanovenej Občianskym zákonníkom, uplynutím tejto lehoty rezervotvorné poistenie s bežným poistením, ak bolo zaplatené poistné aspoň za prvý rok poistenia, sa zmení na poistenie so zníženou poistnou sumou a to bez povinnosti platiť ďalšie poistné, rezervotvorné poistenie s bežným poistným, ak nebolo poistné zaplatené za prvý rok poistenia a rizikové poistenie zaniká bez náhrady.
Podľa článku 11. poistných podmienok, ak bolo v poistení s bežným poistným zaplatené poistné aspoň za prvý rok poistenia, alebo ak ide o poistenie za jednorazové poistné dojednané na dobu dlhšiu ako jeden rok, alebo ak ide o poistenie už premenené podľa čl. 9, má poistník právo na zrušenie poistenia s výplatou odbavného, ak o to požiada. Poistenie je zrušené nasledujúci deň, keď poisťovňa žiadosť poistníka obdržala.
Podľa § 8 zák. č. 250/2007 Z.z., obchodná praktika sa považuje za klamlivú, ak zapríčiňuje alebo môže zapríčiniť, že spotrebiteľ urobí rozhodnutie o obchodnej transakcii, ktoré by inak neurobil, pretože obsahuje nesprávne informácie a je preto nepravdivá, alebo akýmkoľvek spôsobom uvádza do omylu alebo môže uviesť do omylu priemerného spotrebiteľa, a to aj ak je táto informácia vecne správna vo vzťahu k a) existencii produktu alebo k povahe produktu, b) hlavným znakom produktu, ako sú jeho dostupnosť, výhody, riziká, vyhotovenie, zloženie, príslušenstvo, servis zákazníkovi po predaji produktu a vybavovanie reklamácie, výrobný postup a dátum výroby alebo dodávky, spôsob dodania, účel použitia, možnosti využitia, množstvo, špecifikácia, jeho zemepisný alebo obchodný pôvod alebo očakávané výsledky použitia, alebo výsledky a podstatné ukazovatele skúšok alebo kontrol vykonaných na produkte,
c) rozsahu záväzkov predávajúceho, motívom pre obchodnú praktiku a k charakteru procesu predaja, akékoľvek vyhlásenie alebo symbol týkajúci sa priameho alebo nepriameho sponzorstva alebo schválenia predávajúceho alebo produktu, d) cene alebo k spôsobu výpočtu ceny alebo existencie osobitnej cenovej výhody, e) potrebe servisu, náhradného dielu, výmeny alebo opravy, f) osobe, vlastnosti a právu predávajúceho alebo jeho splnomocnenca, ako sú jeho totožnosť a majetok, kvalifikácia, postavenie, uznanie, členstvo v organizáciách alebo jeho väzby a vlastníctvo práv vyplývajúcich z priemyselného, obchodného alebo duševného vlastníctva alebo jeho ocenenia a vyznamenania, alebo g) právu spotrebiteľa vrátane práva na výmenu dodaného produktu alebo vrátenie peňazí podľa osobitného predpisu14) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2007/250/20160201> alebo k rizikám, ktorým môže byť vystavený. Obchodná praktika sa taktiež považuje za klamlivú, ak zapríčiňuje alebo môže zapríčiniť, že priemerný spotrebiteľ urobí rozhodnutie o obchodnej transakcii, ktoré by inak neurobil, a zahŕňa a) marketing produktu vrátane porovnávacej reklamy, ktorý spôsobuje nebezpečenstvo zámeny s akýmkoľvek iným produktom, ochrannou známkou, obchodným menom alebo iným rozlišujúcim znakom účastníka hospodárskej súťaže, b) neplnenie záväzkov obsiahnutých v kódexe správania, k dodržiavaniu ktorých sa predávajúci zaviazal. Obchodná praktika sa tiež považuje za klamlivú, ak s prihliadnutím na jej charakter, okolnosti a obmedzenia komunikačného prostriedku opomenie podstatnú informáciu, ktorú priemerný spotrebiteľ potrebuje v závislosti od kontextu na to, aby urobil rozhodnutie o obchodnej transakcii, a tým zapríčiňuje alebo môže zapríčiniť, že priemerný spotrebiteľ urobí rozhodnutie o obchodnej transakcii, ktoré by inak neurobil. Za klamlivé opomenutie sa tiež považuje, ak predávajúci skrýva alebo poskytuje nejasným, nezrozumiteľným, viacvýznamovým alebo nevhodným spôsobom podstatné informácie uvedené v odseku 3, alebo neoznámi obchodný účel obchodnej praktiky, ibaže je zrejmý z kontextu, pričom v dôsledku klamlivého opomenutia priemerný spotrebiteľ prijme rozhodnutie o obchodnej transakcii, ktoré by inak neprijal. Ak prostriedok použitý na oznamovanie obchodnej praktiky vytvára priestorové alebo časové obmedzenia pri rozhodovaní o tom, či bolo poskytnutie informácie opomenuté, berú sa do úvahy tieto obmedzenia, ako aj opatrenia prijaté predávajúcim na sprístupnenie informácií spotrebiteľovi inými prostriedkami. Pri výzve na kúpu sa za podstatné informácie, ak už nie sú zrejmé z kontextu, považujú informácie o a) hlavných vlastnostiach produktu v rozsahu primeranom komunikačnému prostriedku a produktu, b) údajoch o predávajúcom, obchodné meno a adresa, alebo údajoch o jeho splnomocnencovi, c) cene, alebo ak vzhľadom na povahu produktu nemožno cenu rozumne určiť vopred, o spôsobe, ktorým sa vypočíta, ako aj o ďalších nákladoch na dopravu, dodanie alebo poštovné, alebo ak tieto náklady nemožno určiť vopred, skutočnosť, že do ceny môžu byť zarátané takéto ďalšie náklady, d) dohode o spôsobe platby, podmienkach dodania, vyhotovenia a vybavovania reklamácie, ak sa odlišujú od požiadaviek odbornej starostlivosti, e) existencii práva, pre produkty alebo transakcie, na odstúpenie od zmluvy alebo vypovedanie zmluvy.
Podstatné požiadavky na informácie vo vzťahu k obchodnej komunikácii vrátane reklamy alebo marketingu ustanovujú osobitné predpisy.15) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/2007/250/20160201>
Podľa § 788 Občianskeho zákonníka v znení účinnom k XX.XX.XXXX, poistnou zmluvou sa poistiteľ zaväzuje poskytnúť v dojednanom rozsahu plnenie, ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie označená a fyzická alebo právnická osoba, ktorá s poistiteľom poistnú zmluvu uzavrela, je povinná platiť poistné. Súčasťou poistnej zmluvy sú všeobecné poistné podmienky poistiteľa (poistné podmienky), na ktoré sa poistná zmluva odvoláva a ktoré sú k nej pripojené alebo boli pred uzavretím zmluvy tomu, kto s poistiteľom zmluvu uzavrel, oznámené. V poistnej zmluve sa možno od poistných podmienok odchýliť len v prípadoch v nich určených. V iných prípadoch sa možno odchýliť, len pokiaľ je to na prospech poisteného.
Podľa § 789 Občianskeho zákonníka v znení účinnom k XX.XX.XXXX, osobitný právny predpis môže uložiť fyzickej a právnickej osobe povinnosť uzavrieť poistnú zmluvu. Môže tiež ustanoviť, že poistenie
bez uzavretia poistnej zmluvy vznikne na základe inej skutočnosti za podmienok v ňom uvedených (zákonné poistenie).
Podľa § 792 Občianskeho zákonníka v znení účinnom k XX.XX.XXXX, na uzavretie poistnej zmluvy je potrebné, aby bol návrh prijatý v lehote, ktorú určil navrhovateľ, a ak ju neurčil, do jedného mesiaca odo dňa, keď druhý účastník návrh dostal. Poistná zmluva je uzavretá okamihom, keď navrhovateľ dostane oznámenie o prijatí svojho návrhu. Návrh poistiteľa možno prijať tiež zaplatením poistného vo výške uvedenej v návrhu, ak sa tak stane v lehote podľa odseku 1; poistná zmluva je v takom prípade uzavretá, len čo bolo poistné zaplatené.
Podľa § 801 Občianskeho zákonníka v znení účinnom k XX.XX.XXXX, poistenie zanikne takisto tým, že poistné za prvé poistné obdobie alebo jednorazové poistné nebolo zaplatené do troch mesiacov alebo poistné za ďalšie poistné obdobie nebolo zaplatené do šiestich mesiacov od jeho splatnosti; tieto lehoty možno dohodou predĺžiť. Poistenie zanikne uplynutím príslušnej lehoty. To isté platí, ak bola zaplatená len časť poistného.
Podľa § 804 Občianskeho zákonníka v znení účinnom k XX.XX.XXXX, poistné podmienky pre poistenie osôb určujú, v ktorých prípadoch je poistiteľ povinný vyplatiť pri zániku poistenia odbytné, kedy poistenie nezanikne pre neplatenie poistného a na ktoré prípady sa nevzťahuje ustanovenie § 803 ods. 2 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/20160701?ucinnost=18.12.2002> o vrátení poistného.
Podľa § 797 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v súčasnej dobe, právo na plnenie má, pokiaľ nie je v tomto zákone alebo v poistných podmienkach ustanovené inak, ten, na ktorého majetok, život alebo zdravie, alebo na ktorého zodpovednosť za škody sa poistenie vzťahuje (poistený). Právo na plnenie vznikne, ak nastane skutočnosť, s ktorou je spojený vznik povinnosti poistiteľa plniť (poistná udalosť). Plnenie je splatné do 15 dní, len čo poistiteľ skončil vyšetrenie potrebné na zistenie rozsahu povinnosti poistiteľa plniť. Vyšetrenie sa musí vykonať bez zbytočného odkladu; ak sa nemôže skončiť do jedného mesiaca po tom, keď sa poistiteľ o poistnej udalosti dozvedel, je poistiteľ povinný poskytnúť poistenému na požiadanie primeraný preddavok.
Podľa § 801 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v súčasnej dobe, poistenie zanikne aj tak, že poistné za prvé poistné obdobie alebo jednorazové poistné nebolo zaplatené do troch mesiacov odo dňa jeho splatnosti. Poistenie zanikne aj tak, že poistné za ďalšie poistné obdobie nebolo zaplatené do jedného mesiaca odo dňa doručenia výzvy poisťovateľa na jeho zaplatenie, ak nebolo poistné zaplatené pred doručením tejto výzvy. Výzva poisťovateľa obsahuje upozornenie, že poistenie zanikne, ak nebude zaplatené. To isté platí, ak bola zaplatená len časť poistného. Lehoty podľa odsekov 1 a 2 možno dohodou predĺžiť.
Podľa § 37 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný. Právny úkon, ktorého predmetom je plnenie nemožné, je neplatný. Právny úkon nie je neplatný pre chyby v písaní a počítaní, ak je jeho význam nepochybný.
Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
Podľa § 40 Občianskeho zákonníka, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný. Písomne uzavretá dohoda sa môže zmeniť alebo zrušiť iba písomne. Písomný právny úkon je platný, ak je podpísaný konajúcou osobou; ak právny úkon robia viaceré osoby, nemusia byť ich podpisy na tej istej listine, ibaže právny predpis ustanovuje inak. Podpis sa môže nahradiť mechanickými prostriedkami v prípadoch, keď je to obvyklé. Písomná forma je zachovaná, ak je právny úkon urobený telegraficky, ďalekopisom alebo elektronickými prostriedkami, ktoré umožňujú zachytenie obsahu právneho úkonu a určenie osoby, ktorá právny úkon
urobila. Písomná forma je zachovaná vždy, ak právny úkon urobený elektronickými prostriedkami je podpísaný zaručeným elektronickým podpisom. Na písomné právne úkony tých, ktorí nemôžu čítať a písať, je potrebná úradná zápisnica. Úradná zápisnica sa nevyžaduje, ak má ten, kto nemôže čítať alebo písať, schopnosť oboznámiť sa s obsahom právneho úkonu s pomocou prístrojov alebo špeciálnych pomôcok alebo prostredníctvom inej osoby, ktorú si zvolí, a je schopný vlastnoručne listinu podpísať.
Podľa § 53 ods. 1, 2, 3 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.
Podľa § 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. v znení účinnom do 31.1.2013, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky2) platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Ak sa počas trvania omeškania zmení základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky a ak je to pre veriteľa výhodnejšie, výška úrokov z omeškania je o 7 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu príslušného kalendárneho polroka, v ktorom trvá omeškanie; táto základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky sa použije počas celého tohto polroka.
Podľa § 10c citovaného nariadenia účinného od 1.2.2013, ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013.
Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že medzi stranami sporu dňa XX.XX.XXXX bola uzatvorená poistná zmluva pre poistný produkt UDP-K č. poistnej zmluvy: 4XXXXXXXXX pre prípad smrti s uvedením poistnej sumy 50.000,- Sk a pre prípad dožitia vo výške 75.560,- Sk. Doba platenia poistného bola dohodnutá na 10 rokov s tým, že poistné plnenie bolo naposledy upravené na sumu 334,- Sk, čo vyplýva z poistky zo dňa XX.X.XXXX.
Poistná zmluva je svojím charakterom zmluvou spotrebiteľskou, teda poistený nemá reálnu možnosť ovplyvňovať jej obsah a je nútený akceptovať návrh poisťovne, ako aj všeobecné poistné podmienky v takom rozsahu, ako sú mu zo strany poisťovne predložené.
Po uzavretí predmetnej poistnej zmluvy nedošlo k takej zmene právnej úpravy poistenia, ktorá by nedovoľovala vyplatiť dohodnuté poistné plnenie z uzavretej poistnej zmluvy. Skutočnosť, že žalovaný až dodatočne po uzatvorení poistnej zmluvy zistil, že výšku poistného vypočítal a navrhol nesprávne v rozpore s poistno-matematickými metódami, je irelevantná. V danom prípade neboli zistené, ani preukázané žiadne prekážky právneho charakteru, alebo faktická nemožnosť plniť pre objektívne príčiny.
V tomto prípade súd poukazuje na ust. § 575 ods.2 Občianskeho zákonníka, ktoré výslovne stanovuje, že plnenie nie je nemožné, ak je ho možné uskutočniť za sťažených podmienok, s väčšími nákladmi, alebo až po dojednanom čase.
V danom prípade má súd za to, že žalovaný je povinný napriek výsledkom kontroly orgánu dohľadu a tvrdenej nemožnosti vyplatenia poistného plnenia podľa pôvodných poistných podmienok zotrvať v poistnom vzťahu so žalobkyňou za podmienok aké boli dohodnuté, čo je nepochybne plne v súlade so základnými princípmi právnej istoty.
Ak aj bolo uložené orgánom dohľadu žalovanému zjednať nápravu ohľadom kalkulačných vzorcov predmetného poistného produktu v zmysle novej právnej úpravy zákona o poisťovníctve, pod hrozbou uloženia možných sankcií, toto sa nemalo dotknúť už uzavretých poistných vzťahov, ale len poistných vzťahov do budúcna.
Nakoniec spôsob akým žalovaný upravoval už existujúce poistné vzťahy, nevyplýva ani z textu protokolu Národnej banky Slovenska, ale ide iba o účelový výklad žalovaného.
Na podporu svojej argumentácie súd poukazuje na záver rozhodnutia Najvyššieho súdu SR zo dňa 30.9.2014 pod sp.zn. 2 Cdo 229/2013, z odôvodnenia ktorého vyplýva, že napriek tomu, že žalovaný na základe rozhodnutia orgánu dohľadu mal prijať opatrenia v súlade s povinnosťou určiť výšku poistného na základe poistno-matematických metód tak,
aby výška poistného zabezpečovala trvalú splniteľnosť všetkých záväzkov, vrátane tvorby rezerv, nijako to neodôvodňuje zvolený postup žalovaného jednostranným zrušením poistnej zmluvy, keďže z ustanovenia § 31a zákona o poisťovníctve účinného od 1.5.2014 nevyplynulo, žeby sa táto konkrétna zmluva mala bez súhlasu zmluvných strán nejakým spôsobom meniť.
Konštatoval, že poistný vzťah bol založený na základe normy súkromného práva a jeho účastníkmi sú subjekty súkromného práva, ktoré dobrovoľne, za vopred dohodnutých podmienok vstúpili do zmluvného vzťahu. Na druhej strane tu vystupuje vzťah jedného zo subjektov súkromného práva a to poisťovne, ktorá vykonáva svoju činnosť pod dohľadom orgánu štátu. Z tohto vzťahu vznikajú rovnako obidvom subjektom a to jednak poisťovni, ako aj štátu vzájomné práva a povinnosti. V prípade, ak by štát ako subjekt vykonávajúci dohľad nad poisťovňami porušil svoje povinnosti voči kontrolovanému subjektu a tomuto by týmto nesprávnym úradným postupom vznikla škoda, bol by potom poškodený subjekt oprávnený právom predpokladaným spôsobom si vzniknutú škodu od štátu vymáhať. Nie je však právne dovolené, aby poisťovňa negatívne dôsledky, ktoré jej zo vzťahu so štátom vznikli, preniesla do vzťahu iného a to súkromno-právneho, čoho dôsledkom by bolo znášanie takéhoto negatívneho následku práve poistencom.
Rovnaký právny záver zaujal svojím rozhodnutím OS Košice I. pod sp. zn. 17 C 115/2011, ktorý bol potvrdený rozhodnutím KS v Košiciach pod sp. zn. 5 Co 44/2013, voči ktorému Najvyšší súd SR odmietol dovolanie rozhodnutím pod sp. zn. 6 Cdo 159/2014 a Ústavný súd SR odmietol sťažnosť rozhodnutím I ÚS 359/2015 zo dňa 26.8.2015.
Zo záverov uvedených rozhodnutí vyplýva, že právny vzťah medzi žalovaným ako právnickou osobou a poisteným, je súkromno-právnym vzťahom, obsahom ktorého je vzájomná dohoda účastníkov zmluvného vzťahu o životnom poistení podľa § 788 OZ bez akejkoľvek regulácie verejným právom. Zásahy verejno-právnej regulácie štátneho kontrolného orgánu do súkromno-právneho záväzkového vzťahu podnikateľa a jeho klienta, nemôžu viesť k prenosu alebo deleniu zodpovednosti za prípadné nesprávne rozhodnutia štátnych orgánov, alebo za prípadné nesprávne rozhodnutia podnikateľa na konečného odberateľa v súkromno-právnom vzťahu a ani k modifikácii obsahu súkromno-právnej zmluvy, či možnosti jednostranne zmeniť alebo zrušiť súkromno-právny vzťah.
Poistená fyzická osoba, ktorá nie je v žiadnom zmluvnom vzťahu s NBS, nemôže znášať následky sporov medzi žalovaným a dohliadajúcimi orgánmi, ani si uplatniť žiaden nárok voči NBS, prípadnú škodu takto vzniknutú, preto nemožno prenášať na spotrebiteľov a nesplnenie si povinností pri výpočte technických rezerv alebo iná chyba pri výpočte, či nenaplnenie miery solventnosti, môže byť iba porušením verejno- právnych noriem, ktoré ale nemôžu mať priamy vplyv na platnosť a obsah súkromno-právnych poistných zmlúv.
Žalovaného nikto nenútil navrhnúť také sumy poistného ako vo svojich zmluvách či podnikateľských stratégiách navrhol a ktoré boli nepochybne jedným z rozhodujúcich faktorov vedúcich spotrebiteľov k uzatvoreniu zmluvy s ním, naopak on podcenil tvorbu dodatočných technických, či iných finančných rezerv pre krytie rizík zo svojich produktov, za čo odmieta niesť podnikateľské riziko, a preto plnenie si zmluvných povinností voči spotrebiteľom zo strany podnikateľa, nemožno považovať za odporujúce dobrým mravom.
Záverom konštatovali, že nebol zistený žiaden dôvod absolútnej neplatnosti tejto zmluvy, vrátane dodatkov, nakoľko nie je v rozpore so žiadnym ustanovením Občianskeho zákonníka, ani s iným zákonom platným v čase jej uzatvorenia, alebo žeby takáto zmluva svojím účelom zákon obchádzala.
Na základe uvedeného, preto súd vyhodnotil námietku žalovaného o neplatnosti predmetnej poistnej zmluvy v zmysle ust. § 39 OZ za nedôvodnú.
Podľa vyjadrenia žalovaného mala žalobkyňa nárok iba na poistné plnenie zodpovedajúcej redukovanej sume s poukazom na znížené poistné na základe jej žiadosti zo dňa X.X.XXXX zo sumy 374,- Sk na sumu 334,- Sk.
V zmysle ust. § 40 ods.2 Občianskeho zákonníka, písomne uzavretá dohoda sa môže zmeniť alebo zrušiť písomne.
Každý právny úkon však v zmysle ust. § 37 Občianskeho zákonníka musí spĺňať podmienky určitosti, v opačnom prípade ide o úkon neplatný.
Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že zmena výšky poistného bola realizovaná na základe žiadosti žalobkyne, ktorú podala na základe písomnej ponuky žalovaného, ktorý listom priznal klientom zníženie mesačného poistného s tým, že dohodnuté poistné sumy sa ku dňu zníženia poistného nemenia a ich výška ostáva zachovaná.
Pokiaľ žalovaný tvrdí, že žiadosťou o zmene poistného zo dňa X.X.XXXX žalobkyňa pristúpila k novým všeobecným poistným podmienkam v znení účinnom od XX.X.XXXX a tým aj k zmene poistného plnenia prepočítaného v zmysle článku XVII. bodu 7f, mal súd za to, že pre neurčitosť časti tvrdenej zmeny výšky poistného plnenia pre prípad dožitia ide v zmysle ust. § 37 Občianskeho zákonníka o neplatný právny úkon.
Okrem iného žalovaný v zmysle článku XVII. bodu 7f sa zaviazal upravenú výšku poistných súm poistníkovi oznámiť v najbližšej každoročnej informácií o finančnom stave poistnej zmluvy, pričom splnenie si uvedenej povinnosti súdu nepreukázal.
Na základe uvedeného, preto súd pri uplatnenom nároku žalobkyne postupoval z poistných podmienok účinných ku dňu uzatvorenia poistnej zmluvy platných od 1.6.1995 (č. l. 60).
Zároveň súd konanie žalovaného v predmete zníženia poistného posúdil ako klamlivú obchodnú praktiku podľa § 8 ods. 1 písm. g) zákona o ochrane spotrebiteľov, v zmysle ktorého sa obchodná praktika považuje za klamlivú, ak zapríčiňuje alebo môže zapríčiniť, že spotrebiteľ urobí rozhodnutie o obchodnej transakcií, ktoré by inak neurobil, pretože obsahuje nesprávne informácie a je preto nepravdivá, alebo akýmkoľvek spôsobom uvádza do omylu alebo môže uviesť do omylu priemerného spotrebiteľa.
Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že žalobkyňa požiadala o zníženie poistného na základe ponuky žalovaného s tým, že nedôjde k zmene poistných súm, práve naopak získava rôzne právne nástroje ako GSM servis, prípadne ďalšie marketingové výhody, ktoré v čase podpisu poistnej zmluvy neboli k dispozícii. O správnosti svojho rozhodnutia
realizovať uvedenú obchodnú transakciu bola utvrdená podaním žalovaného a poistkou zo dňa 10.X.XXXX, ktoré jej garantovali zachovanie pôvodných poistných podmienok, ako aj súm.
Klamlivou obchodnou praktikou je konanie žalovaného listom zo dňa XX.X.XXXX, ktorým oznámil žalobkyni akceptáciu žiadosti o zníženie poistného s uvedením, že nedochádza k zmene poistných súm a podmienok, práve naopak získava benefity, ktoré v čase uzatvorenia poistnej zmluvy k dispozícii neboli. Uvedená časť textu je napísaná zreteľným čitateľným písmom a nachádza sa v prvej polovici listu, pričom druhá polovica listu písaná drobným takmer nečitateľným písmom uvádza, že žiadosťou o zníženie poistného a jej akceptáciou žalovaným pristúpila k zmene poistných podmienok v znení účinnom od XX.X.XXXX, ktoré majú vplyv na výšku poistného, poistné plnenie, odkupnú hodnotu, kapitalizáciu poistenia, jeho bonifikáciu a technickú úrokovú mieru.
Keďže žalovaná požiadala o zrušenie poistnej zmluvy listom zo dňa XX.X.XXXX, doručeným žalovanému dňa XX.X.XXXX v zmysle článku 11. bodu 2. poistných podmienok v znení účinnom od 1.X.XXXX, poistenie je zrušené nasledujúci deň, keď poisťovňa žiadosť poistníka obdržala, teda ku dňu XX.X.XXXX.
Žalobkyňa pristúpila k zrušeniu poistnej zmluvy po dohodnutej dobe platenia poistného desiatich rokov od začiatku poistenia X.XX.XXXX.
Podľa predloženej poistnej zmluvy a článku 11. poistných podmienok, vzniklo žalobkyni právo na zaplatenie odkupnej hodnoty poistenia uplynutím 12. roku poistenia vo výške 44.490,- Sk (Č.. J.. X), čo predstavuje 1.476,80 Eur.
V danom prípade neboli splnené nielen podmienky na redukciu poistného plnenia, ale aj na zaplatenie odkupnej hodnoty podľa článku 9. bodu 2. VP účinných v čase uzatvorenia poistnej zmluvy, keďže žalovaný mohol pristúpiť k redukcii poistného plnenia iba za predpokladu, že poistné za ďalšie poistné obdobie nebolo zaplatené v plnej výške v lehote stanovenej Občianskym zákonníkom, ktorá bola podľa § 801 OZ v znení účinnom ku dňu uzatvorenia poistnej zmluvy 6-mesačná od dátumu splatnosti poistného a v súčasnom znení je táto lehota 1-mesačná odo dňa doručenia výzvy poisťovateľa na jeho zaplatenie.
Z prehľadu platobného kalendára nesporne vyplýva, že aj keď žalobkyňa bola v omeškaní s úhradou poistného za ďalšie poistné obdobie, toto bolo z jej strany zaplatené vždy v priebehu kalendárneho mesiaca odo dňa jeho splatnosti, a preto na strane žalovaného neboli splnené podmienky nielen na vyplatenie redukovaného poistného plnenia, ale ani odkupnej hodnoty poistenia.
Nakoľko poistná zmluva, ani poistné podmienky neupravujú lehotu na vyplatenie odkupnej hodnoty zo strany poisťovateľa, súd v danom prípade analogicky vychádzal z ust. § 797 ods. 3 OZ upravujúceho lehotu na vyplatenie poistného plnenia. V zmysle uvedeného ustanovenia je poisťovateľ povinný vyplatiť poistné plnenie v lehote 15 dní len čo skončil vyšetrenie potrebné na zistenie rozsahu povinnosti plniť.
Keďže žalovaný preukázateľne ukončil vyšetrenie za účelom rozsahu svojej povinnosti plniť na základe žiadosti žalobkyne o vyplatenie odkupnej hodnoty poistenia dňa 4.X.XXXX tak ako to vyplýva z podania z č. l. 9, lehota na vyplatenie odkupnej hodnoty mu
uplynula XX.X.XXXX, preto súd priznal žalobkyni uplatnený úrok z omeškania určený v súlade s ust. § 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. v znení účinnom do 31.1.2013 v spojení s ust. § 10c citovaného nariadenia v znení účinnom od 1.2.2013 vo výške s 8,05 % ročne od XX.X.XXXX do zaplatenia a v prevyšujúcej časti žalobu v uplatnenom nároku na úrok z omeškania zamietol.
Podľa § 255 Civilného sporového poriadku, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
Podľa § 262 Civilného sporového poriadku, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle ust. § 255 CSP a žalobkyni, ktorá bola úspešná v plnom rozsahu čo do istiny uplatneného nároku, priznal nárok na náhradu trov konania voči neúspešnému žalovanému v rozsahu 100 %.
O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením postupom podľa § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd v Prešove v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.