Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozhodnutie_10Cpr-1-2016.pdf
PDF · 82.54 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
VK-10Cpr/1/2016
Rozhodnutie
Okresný súd Veľký Krtíš, sudcom JUDr. Jánom Šulganom, v spore žalobcu B.T. Transport s.r.o., IČO: 36 331 171, so sídlom Piaristická 6, 911 01 Trenčín, zastúpeného Advokátskou kanceláriou agner & partners, s.r.o., IČO: 36 722 758, so sídlom Špitálska 10, 811 08 Bratislava, proti žalovanému E. G., nar. XX.XX.XXXX, J. T. XXX/XX, XXX XX L., o zaplatenie 885,04 Eur s prísl., takto
rozhodol:
Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 885,04 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne z dlžnej sumy od 07.01.2016 do zaplatenia v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
Žalobca m á nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
odôvodnenie:
Žalobou doručenou súdu dňa 29.04.2016 sa žalobca domáhal, aby súd zaviazal žalovaného k úhrade sumy vo výške 885,04 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne z dlžnej sumy od 07.01.2016 do zaplatenia a na náhradu trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že žalobca ako zamestnávateľ a žalovaný ako zamestnanec uzatvorili dňa 28.08.2013 pracovnú zmluvu, na základe ktorej sa žalovaný zaviazal pre žalobcu vykonávať prácu vodiča medzinárodnej kamiónovej dopravy. Žalovaný po s končení pracovnej cesty čerpal náhradne voľno. Do práce sa mal dostaviť dňa 12.08.2015. Nakoľko sa do práce neustanovil, poslal mu zamestnávateľ dňa 13.08.2015 Výzvu na nástup do zamestnania. Žalovaný výzvu prevzal dňa 18.08.2015 avšak do práce nenastúpil. Z dôvodu, že sa žalovaný od 19.08.2015 do 27.08.2015 bezdôvodne nedostavil do zamestnania a nevykonával prácu, žalobca mu dňa 02.09.2015 doručil výpoveď z pracovného pomeru zo dňa 28.08.2015 podľa § 63 ods. 1 písm. e) zákonníka práce. Výpovedná lehota začala plynúť dňa 01.10.2015 a uplynula dňa 30.11.2015, pričom až do jej uplynutia bol žalovaný povinný vykonávať prácu podľa pracovnej zmluvy. Žalobca žalovanému opätovne zaslal list označený ako Opätovná výzva na okamžitý nástup do zamestnania a na výkon práce a zároveň ho upozornil na dojednanie v Zmluve, na základe ktorého má žalobca právo na peňažnú náhradu ak žalovaný nezotrvá počas výpovednej lehoty u zamestnávateľa. Nakoľko žalovaný u žalobcu v pracovnom pomere nezotrval, vznikol žalobcovi nárok na náhradu vo výške 885,04 Eur vypočítaný na základe nasledujúcich údajov - priemerný hodinový zárobok žalovaného za obdobie júl - september 2015- 2,5444 Eur, priemerný počet hodín v mesiaci - 173,92, priemerný mesačný zárobok - 442,52 Eur. Priemerný zárobok počas výpovednej doby - 2x 442,52 = 885,04 Eur.
2. Súd vydal dňa 01.06.2016 vo veci platobný rozkaz č. 10Cpr/1/2016-37. V zákonnej lehote podal žalovaný voči platobnému rozkazu dňa 18.10.2016 odpor. V odpore uviedol, že platobný rozkaz považuje za neplatný z dôvodu, že dňa 25.08.2015 poslal zamestnávateľovi Žiadosť o skončenie pracovného pomeru k 01.09.2015. Súd platobný rozkaz zrušil. Žalobca vo svojom vyjadrení uviedol, že skutočne dostal od žalovaného žiadosť, tú však neakceptoval a pracovný pomer trval naďalej
3. Súd prejednal vec v zmysle § 297 C. s. p. bez nariadenia pojednávania, nakoľko ide o drobný spor. Miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku súd oznámil na úradnej tabuli súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením. Na termín verejného vyhlásenia rozsudku sa nedostavili účastníci ani právny zástupca žalobcu.
4. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi, a to podanou žalobou, pracovnou zmluvou, listom žalobcu zo dňa 12.08.2015 spolu s doručenkou, listom žalobcu zo dňa 21.08.2015 spolu s doručenkou, výpoveďou z pracovného pomeru zo dňa 28.08.2015 spolu s doručenkou, Opätovnou výzvou na okamžitý nástup do zamestnania a na výkon práce spolu s doručenkou, výplatnými páskami za VII/15-IX/15, výzvou na zaplatenie zo dňa 02.12.2015 spolu s doručenkou, podaným odporom zo dňa 18.10.2016, žiadosťou o skončenie pracovného pomeru dohodou zo dňa 25.08.2015, vyjadrením žalobcu zo dňa 07.11.2016.
5. Po vykonanom dokazovaní súd zistil nasledujúci skutkový stav. Žalobca so žalovaným uzatvorili pracovnú zmluvu, na základe ktorej mal žalovaný vykonávať prácu vodiča medzinárodnej kamiónovej dopravy pre žalobcu ako zamestnávateľa. Žalovaný bez udania dôvodu a ani po doručených výzvach nenastúpil do práce. Žalobca dal žalovanému výpoveď. Keďže ten počas výpovednej lehoty neostal u zamestnávateľa (žalobcu), žiadal ten náhradu vo výške priemerného platu počas výpovednej doby. Žalovaný nárok popiera s tým, že pracovný pomer bol skončený na základe jeho žiadosti.
6. Podľa § 59 ods. 1 Zákonníka práce, pracovný pomer možno skončiť
a) dohodou,
b) výpoveďou,
c) okamžitým skončením,
d) skončením v skúšobnej dobe.
7. Podľa § 60 ods. 1 Zákonníka práce, ak sa zamestnávateľ a zamestnanec dohodnú na skončení pracovného pomeru, pracovný pomer sa skončí dohodnutým dňom.
8. Podľa § 60 ods. 2 Zákonníka práce, dohodu o skončení pracovného pomeru zamestnávateľ a zamestnanec uzatvárajú písomne. V dohode musia byť uvedené dôvody skončenia pracovného pomeru, ak to zamestnanec požaduje alebo ak sa pracovný pomer skončil dohodou z dôvodov uvedených v § 63 ods. 1 písm. a) až c) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/311/20160618>.
9. Podľa § 61 ods. 1 Zákonníka práce, výpoveďou môže skončiť pracovný pomer zamestnávateľ aj zamestnanec. Výpoveď musí byť písomná a doručená, inak je neplatná 10. Podľa § 62 ods. 4 Zákonníka práce, výpovedná doba zamestnanca, ktorému je daná výpoveď z iných dôvodov ako podľa odseku 3, je najmenej dva mesiace, ak pracovný pomer zamestnanca u zamestnávateľa ku dňu doručenia výpovede trval najmenej jeden rok. 11. Podľa § 62 ods. 7 Zákonníka práce, výpovedná doba začína plynúť od prvého dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po doručení výpovede a skončí sa uplynutím posledného dňa príslušného kalendárneho mesiaca, ak tento zákon neustanovuje inak. 12. Podľa § 62 ods. 8 Zákonníka práce, ak zamestnanec nezotrvá počas plynutia výpovednej doby u zamestnávateľa, zamestnávateľ má právo na peňažnú náhradu najviac v sume, ktorá je súčinom priemerného mesačného zárobku tohto zamestnanca a dĺžky výpovednej doby, ak sa na tejto peňažnej náhrade dohodli v pracovnej zmluve; dohoda o peňažnej náhrade musí byť písomná, inak je neplatná.
13. Podľa § 63 ods. 1 písm. e) Zákonníka práce, zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď iba z dôvodov, ak sú u zamestnanca dôvody, pre ktoré by s ním zamestnávateľ mohol okamžite skončiť pracovný pomer, alebo pre menej závažné porušenie pracovnej disciplíny; pre menej závažné porušenie pracovnej disciplíny možno dať zamestnancovi výpoveď, ak bol v posledných šiestich mesiacoch v súvislosti s porušením pracovnej disciplíny písomne upozornený na možnosť výpovede.
14. Z vykonaného dokazovania má súd preukázané, že žalobca ako zamestnávateľ a žalovaný ako zamestnanec uzatvorili dňa 28.08.2013 Pracovnú zmluvu, na základe ktorej vykonával žalovaný prácu so zaradením vodič medzinárodnej kamiónovej dopravy pre Európu. Rovnako má súd preukázané, že pracovný pomer je už skončený. Pre posúdenie oprávnenosti nároku žalobcu je však dôležité zistiť spôsob skončenia pracovného pomeru, či k skončeniu došlo výpoveďou zo strany zamestnávateľa ako tvrdí žalobca, alebo dohodou ako tvrdí žalovaný. Súd považuje za preukázané, že k skončeniu pracovného pomeru nedošlo dohodou. Dohoda o skončení pracovného pomeru ako už samotný názov naznačuje je dvojstranným právnym úkonom. Žalovaný mal síce záujem skončiť pracovný pomer dohodou k 01.09.2015 a adresoval žalobcovi žiadosť, avšak k platnému ukončeniu pracovného pomeru dohodou chýba akceptácia druhej strany vyjadrená v písomnej forme. Pracovný pomer podľa názoru súdu skončil výpoveďou zo strany zamestnávateľa podľa § 63 ods. 1 písm. e) Zákonníka práce z dôvodu, že žalovaný napriek výzve nenastúpil do zamestnania od 19.08. do 27.08.2015. Súd má preukázané, že žalobca písomne listami zo dňa 13.08.2015 (doručené 18.08.2015) a 21.08.2015 (doručené 25.08.2015) označených ako Výzva na okamžitý nástup do zamestnania upozornil žalobcu na porušenie pracovnej disciplíny a na možnosť výpovede. Za preukázané považuje súd aj doručenie výpovede, ktorú si žalovaný prevzal dňa 02.09.2015. Žalovaný žiadnu z týchto skutočnosti nerozporoval. V súlade s ustanovením § 62 ods.4 Zákonníka práce je výpovedná doba v prípade žalovaného dva mesiace, pretože pracoval u žalovaného viac ako rok. Výpovedná doba začala plynúť dňa 01.10.2015 a skončila dňa 30.11.2015. Súd má preukázané, že napriek výzve (Opätovná výzva na okamžitý nástup do zamestnania) doručenej dňa 28.10.2015, v ktorej bol žalovaný upozornený na možnosť vymáhania náhrady priemerného zárobku počas trvania výpovednej doby, žalovaný do práce nenastúpil. Z vykonaného dokazovania má súd preukázané, že počas trvania výpovednej doby od 01.10.2015 do 30.11.2015 sa žalovaný do práce nedostavil a nevykonával pre žalobcu prácu v súlade s pracovnou zmluvou. Z obsahu pracovnej zmluvy, bod 12.4 súd zistil, že žalobca a žalovaný sa dohodli pre prípad, ak žalovaný nezotrvá počas plynutia výpovednej doby u žalobcu, žalobca má právo na peňažnú náhradu najviac v sume, ktorá je súčinom priemerného mesačného zárobku tohto žalobcu a dĺžky výpovednej doby. Súd má tak preukázané, že dohoda bola uzatvorená písomne.
15. Podľa § 134 ods. 1 Zákonníka práce, priemerný zárobok na pracovnoprávne účely (ďalej len „priemerný zárobok") zisťuje zamestnávateľ zo mzdy zúčtovanej zamestnancovi na výplatu v rozhodujúcom období a z obdobia odpracovaného zamestnancom v rozhodujúcom období. Do zúčtovanej mzdy podľa prvej vety sa nezahŕňa mzda za neaktívnu časť pracovnej pohotovosti na pracovisku (§ 96 ods. 3 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/311/20160618>) a do obdobia odpracovaného zamestnancom sa nezahŕňa čas neaktívnej časti pracovnej pohotovosti na pracovisku.
16. Podľa § 134 ods. 2 Zákonníka práce, rozhodujúcim obdobím je kalendárny štvrťrok predchádzajúci štvrťroku, v ktorom sa zisťuje priemerný zárobok. Priemerný zárobok sa zisťuje vždy k prvému dňu kalendárneho mesiaca nasledujúceho po rozhodujúcom období a používa sa počas celého štvrťroka, ak tento zákon neustanovuje inak.
17. Rozhodujúcim obdobím pre posudzovanie výšky priemerného zárobku je obdobie od 01.07.2015 do 30.09.2015 a priemerný zárobok sa určuje k 01.10.2015. Z kópií dokladov o príjme súd zistil, že priemerný hodinový zárobok v rozhodujúcom období je vo výške 2,5444 Eur, čo pri priemernom počte hodín v mesiaci 173,92 predstavuje sumu 442,52 Eur na mesiac. Keďže výpovedná doba je dvojmesačná, žalobca si uplatnil sumu vo výške 885,04 Eur zodpovedajúcu výške dvoch priemerných mesačných zárobkov. Na základe uvedeného považuje súd žalobu za dôvodnú a preto zaviazal žalovaného k úhrade dlžnej sumy.
18. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania. Výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
19. Žalobca poslal žalovanému dňa 02.12.2015 výzvu na zaplatenie, ktorú si žalovaný neprevzal. Z predloženej doručenky má súd preukázané, že zásielka bola žalobcovi vrátená 30.12.2015. Uvedený dátum je považovaný za dátum doručenia (fikcia doručenia). Súd považuje za preukázané, že žalovaný je s plnením peňažného dlhu v omeškaní, preto priznal úrok z omeškania v súlade s ustanovením § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka s tým, že priznal úrok z omeškania z priznanej sumy od nasledujúceho dňa po uplynutí 7 dňovej lehoty stanovenej vo výzve, tá uplynula 06.01.2016. Súd preto priznal úrok z omeškania od 07.01.2016.
20. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
21. Podľa § 262 ods. 1 C.s.p., o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 22. Súd rozhodol o náhrade trov konania v súlade s ustanoveniami § 262 ods. 1 a § 255 ods.1 C.s.p.. Žalobca mal v konaní plný úspech, preto mu súd priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté v súlade s ustanovením § 262 ods. 2 C.s.p. samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku vo veci samej.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd Banská Bystrica a to písomne v štyroch vyhotoveniach.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak nebude povinnosť stanovená týmto rozsudkom dobrovoľne splnená možno podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( Zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov)