Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_11C-32-2013.pdf
PDF · 87.61 KB
Case nature
Area
Subarea
11C/32/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava II, v Bratislave, v konaní pred sudkyňou JUDr. Ivanou Štiftovou v právnej veci žalobcu: U. G., nar. X.XX.XXXX, trvale bytom P. XX, Q., zastúpeného: advokátskou kanceláriou Balázs Fabián s.r.o., Krížna 24, Nové Zámky, proti žalovanému: L. B., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom P. XX, Q., zastúpenému: JUDr. Michaelou Kajabovou, advokátkou, Budovateľská 2, Bratislava, o uloženie povinnosti zdržať sa rušenia hlukom, takto
rozhodol:
I. Žalobu z a m i e t a.
II. Žalovanému sa proti žalobcovi p r i z n á v a náhrada trov konania v celom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 11.2.2013 špecifikovanou podaním doručením súdu dňa 10.3.2016 domáhal uloženia povinnosti žalovanému ako obyvateľovi a užívateľovi bytu č. XX na X. poschodí bytového domu na adrese P.Á. XX, súp. č. XXXX, na pozemkoch parc. č. XXXX, XXXX/X J. XXXX/X, bytový dom evidovaný na LV č. XXXX, k.ú. F., obec: Q. - L..Č.. F.J., G. - Q. I., je povinný zdržať sa takého konania, ktoré nad mieru primeranú pomerom spôsobuje obťažovanie obyvateľov bytu č. XX na X. posch. Bytového domu na adrese P. XX, súp. č. XXXX, na pozemkoch parc. č. XXXX, XXXX/X J. XXXX/X, bytový dom evidovaný na LV č. XXXX, k.ú. F., obec: Q. L..Č.. - F., G.: Q. I., hlukom a vibráciami, ktoré presahujú úroveň zodpovedajúcu najvyššej prípustnej hodnote určenej v jednotlivých časových úsekoch dňa pre obytné miestnosti hodnoty 40 dB v referenčnom časovom intervale pre deň a večer od 6:00 hod. do 22:00 hod. a 30 dB v referenčnom časovom intervale pre noc v čase od 22.00 hod. do 6:00 hod. v zmysle vyhl. č. 549/2007 Z.z. MZ SR, ktorou sa ustanovujú podrobnosti o prípustných hodnotách hluku, infrazvuku a vibrácií a o požiadavkách na objektivizáciu hluku, infrazvuku a vibrácií v životnom prostredí. Žalobu odôvodnil tým, že žalovaný býva na
P. E.. XX, F. Q., vo vchode, kde je 16 bytov. Jeho byt je na X. posch. (správne má byť na X. posch.), priamo pod bytom žalobcu, ktorý užíva so svojou rodinou. Žalovaný sústavne obťažuje všetkých obyvateľov domu a najmä jeho rodinu, ktorá už dlhodobo trpí tým, že dennodenne hlasno púšťa hudbu z rádia a v lete má aj okno otvorené. Často ho na tento nedôstojný prístup správania a bezohľadnosť z jeho strany upozorňujú a jeho reakcia je, že im nepekne a vulgárne vynadá a pri stretnutí ukazuje rôzne gestá, uráža ich a dokonca sa stalo, že ľudí opľuje. Obavy žalobcu z násilného a nedôstojného správania sú pre žalobcu a jeho rodinu veľkou obavou pre ich zdravotne postihnutú dcéru, ktorá veľmi zle znáša dennú hlučnú hudbu aj vo večerných hodinách. Keďže žalobca býva priamo pod bytom žalovaného, najviac ich ruší jeho hlasná hudba, ktorá sa ozýva každý deň. Lekári dcére zistili aj ochorenie srdca, preto sa žalobca obáva nielen o ich zdravie, ale najmä o duševnú pohodu ich dcéry. Vzhľadom na zlý zdravotný stav dcéry sa žalobca väčšinou zdržiava doma a namiesto kľudu počúvajú len hlasitú hudbu. Tento stav trvá viac ako tri roky a psychicky sa zrútili, pretože aj napriek privolaniu polície sa správanie žalovaného
nezlepšilo, práve naopak, je čím ďalej agresívnejší. S daným problémom sa žalobca obrátil aj na políciu a tiež na Mestský úrad MČ Q. - F.. Žalobca poukázal na to, že zvuk a hlasitosť rádia žalovaného vysoko prekračuje hladinu normálnej počúvateľnosti hudby.
2. Žalovaný žalobu žiadal ako nedôvodnú zamietnuť. Poukázal na to, že žalobca je voči nemu zaujatý a znepríjemňuje mu život neustálym sledovaním jeho osoby, vymýšľaním si neoprávnených a ničím nepodložených obvinení s cieľom intenzívne a sústavne mu znepríjemňovať život. Pri podaní tzv. susedskej žaloby je potrebné doložiť, že došlo k naplneniu jednej z dvoch alternatívnych skutkových podstát zakázaného konania vlastníka veci, t.j. či došlo k obťažovaniu oprávneného nad mieru primeranú pomerom alebo či došlo k vážnemu ohrozeniu výkonu práv oprávneného. Ochrany proti obťažovaniu je prípustné sa dovolať len vtedy, ak ide o obťažovanie nad mieru primeranú pomerom. Každý je totižto povinný znášať imisie z obyčajného, normálneho užívania veci. Žalobca k žalobe nepredložil jediný dôkaz, ktorým by preukázal tvrdenia uvedené v žalobe, okrem toho žalovaný je riadne zamestnaný a ak aj hudbu počúva, popiera, že by tomu tak bolo nad mieru primeranú pomerom a v čase mimo nočného kľudu, t.j. medzi 22,00 hod. až 6,00 hod.. Žalovaný ďalej uviedol, že má záujem na pokojnom a slušnom spolunažívaní so susedmi a preto nie je jeho zámerom obťažovanie susedov hlasnou hudbou tak ako tvrdí žalobca.
3. Žalobca vo svojej výpovedi zotrval na podanej žalobe, pričom uviedol, že z bytu na P. XX F. Q. bol nútení sa s rodinou odsťahovať. Odišli asi pred 2 - 3 rokmi, chodia tam asi 2x do týždňa. To, že žalovaný stále púšťa hlasno izbu, im potvrdila aj p. P., ktorá im chodí polievať kvety v byte.
4. Z čiastočného výpisu z listu vlastníctva č. XXXX, okres Q. I., obec Q. - L..Č.. F., B..Ú.. F., vyplýva že výlučným vlastníkom bytu č. XX, na X. posch., bytového domu na P. XX, Q., je T. B., nar. XX.X.XXXX (otec žalovaného). Právnym titulom nadobudnutia vlastníctva bytu je kúpna zmluva, ktorej vklad bol povolený pod V-XXXX/XX, zo dňa 3.10.2002, právne účinky vkladu nastali dňa 28.2.2002.
5. Z čiastočného výpisu z listu vlastníctva č. XXXX, okres Q. I., obec Q. - L..Č.. F., B..Ú.. F., vyplýva že vlastníkmi bytu č. XX, na X. posch., bytového domu na P. XX, Q., je U. G. nar. X.X.XXXX a U. G. nar. XX.X.XXXX o veľkosti spoluvlastníckeho podielu 1/1. Právnym titulom nadobudnutia vlastníctva bytu je kúpna zmluva, ktorej vklad bol povolený pod V-XXXXX/XX, zo dňa 21.9.2015. V časti "C": ťarchy, je pod por. č. XX zapísané vecné bremeno spočívajúce v práve doživotného bývania a užívania nehnuteľnosti, bytu č. XX/Xp., P. XX, v prospech U. G. (X.XX.XXXX), J. G. (M.. X.XX.XXXX) a J.Ž. G. (M.. XX.XX.XXXX), podľa V- XXXXX/XX, zo dňa 21.9.2015.
6. Podľa § 123 Občianskeho zákonníka, vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.
7. Podľa § 125 ods. 1 Občianskeho zákonníka, osobitný zákon upravuje vlastníctvo k bytom a nebytovým priestorom.
8. Podľa § 11 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z.z., o vlastníctve bytov a nebytových priestorov (ďalej len "zákon č. 182/1993 Z.z."), vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome je povinný na svoje náklady byt a nebytový priestor v dome udržiavať v stave spôsobilom na riadne užívanie, najmä včas zabezpečovať údržbu a opravy. Je povinný konať tak, aby pri užívaní, udržiavaní, zmenách, pri prenajatí bytu alebo nebytového priestoru v dome, prípadne jeho časti a pri inom nakladaní s bytom a nebytovým priestorom v dome nerušil a neohrozoval ostatných vo výkone ich vlastníckych, spoluvlastníckych a spoluužívacích práv.
9. Podľa § 11 ods. 5 zák. č. 182/1993 Z.z., ak vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome svojím konaním zasahuje do výkonu vlastníckeho práva ostatných vlastníkov bytov alebo nebytových priestorov v tomto dome takým spôsobom, že obmedzuje alebo znemožňuje výkon vlastníckeho práva tým, že hrubo poškodzuje byt alebo nebytový priestor, spoločné časti domu, spoločné zariadenia domu, spoločné nebytové priestory, príslušenstvo alebo sústavne narušuje pokojné bývanie ostatných vlastníkov bytov, ohrozuje bezpečnosť alebo porušuje dobré mravy v dome, alebo neplní povinnosti uložené rozhodnutím súdu, môže súd na návrh spoločenstva alebo niektorého vlastníka bytu alebo nebytového priestoru v dome nariadiť predaj bytu alebo nebytového priestoru
10. Podľa § 127 ods. 1 Občianskeho zákonníka, vlastník veci sa musí zdržať všetkého, čím by nad mieru primeranú pomerom obťažoval iného alebo čím by vážne ohrozoval výkon jeho práv. Preto najmä nesmie ohroziť susedovu stavbu alebo pozemok úpravami pozemku alebo úpravami stavby na ňom zriadenej bez toho, že by urobil dostatočné opatrenie na upevnenie stavby alebo pozemku, nesmie nad mieru primeranú pomerom obťažovať susedov hlukom, prachom, popolčekom, dymom, plynmi, parami, pachmi, pevnými a tekutými odpadmi, svetlom, tienením a vibráciami, nesmie nechať chované zvieratá vnikať na susediaci pozemok a nešetrne, prípadne v nevhodnej ročnej dobe odstraňovať zo svojej pôdy korene stromu alebo odstraňovať vetvy stromu presahujúce na jeho pozemok.
11. Vychádzajúc z citovaných zákonných ustanovení a vykonaného dokazovania, súd žalobu žalobcu zamietol, keď dospel k záveru, že žalovaný nie je v spore pasívne legitimovaný.
12. Vecná legitimácia vyjadruje stav vyplývajúci z hmotného práva, ktorý v konečnom dôsledku vedie k úspechu alebo neúspechu v konaní. Vecná legitimácia vyjadruje postavenie účastníka konania v hmotnoprávnom vzťahu. Účastník konania, ktorý je nositeľom tvrdeného hmotného práva alebo oprávnenia má aktívnu vecnú legitimáciu, účastník konania, ktorý je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti, má pasívnu vecnú legitimáciu. Súd môže návrhu vyhovieť len vtedy, ak žalobca žaluje osobu, ktorá je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti, ak sa v konaní táto skutočnosť nepreukáže, súd žalobu zamietne so záverom o nedostatku pasívnej vecnej legitimácie.
13. V prípade, ak predmetom susedského sporu je spor vyvolaný zasahovaním do výkonu vlastníckeho práva k bytu, ust. § 127 Obč. zákonníka, je vo vzťahu k ust. 11 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z.z. ustanovením všeobecným. V zmysle ust. § 11 ods. 1 zákona č. 182/19993 Z.z. pasívna legitimácia svedčí osobe, ktorá je vlastníkom bytu alebo nebytového priestoru. Obdobne je to aj prípade, ak sa jedná o ochranu poskytovanú v zmysle ust. § 127 Obč., zákonníka s tým, že pasívne legitimovaným môže byť aj ten, kto vykonáva práva, ktoré inak patria vlastníkovi veci (napr. oprávnený držiteľ - § 130 ods. 2 Obč. zákonníka). Predmetom konania boli imisie spôsobené púšťaním hlasnej hudby v byte, ktorý je vo vlastníctve T. B., otca žalovaného. Žalovaný je plnoletá fyzická osoba, ku ktorej rodičia nemajú žiadnu vyživovaciu povinnosť. Právo žalovaného užívať byt na P. XX F. Q., nie je právom vlastníckym, ani právom, na základe ktorého by bol oprávnený vykonávať práva, ktoré inak patria vlastníkovi bytu. Právo žalovaného je odvodené od práva vlastníka bytu - T. B., otca žalovaného, ktorý však vzhľadom na plnoletosť žalovaného, ako aj skutočnosť, že žalovaný je schopný samostatne sa živiť, nie je povinný zabezpečovať mu bývanie vo svojom byte. Je preto výlučne vecou vlastníka bytu, ktorému v zmysle ust. § 11 ods. 1 zákona č. 182/11193 Z.z. svedčí pasívna legitimácia a ktorý tak zodpovedá aj za správanie osôb, ktoré s ním bývajú, resp. byt užívajú, aby prijal také opatrenia, aby výkonom svojho vlastníckeho práva (ku ktorému patrí aj právo rozhodovať o spôsobe užívania veci) neohrozoval ostatných vo výkone ich vlastníckych, spoluvlastníckych a spoluužívacích práv. Dôsledné dodržanie ustanovení o pasívnej legitimácii vlastníka bytu resp. nebytového priestoru v obdobných konaniach vyplýva aj z ust. § 11 ods. 4 zákona č. 182/1993 Z.z., podľa ktorého, ak vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome svojím konaním zasahuje do výkonu vlastníckeho práva ostatných vlastníkov bytov alebo nebytových priestorov v tomto dome takým spôsobom, že obmedzuje alebo znemožňuje výkon vlastníckeho práva tým, že hrubo poškodzuje byt alebo nebytový priestor, spoločné časti domu, spoločné zariadenia domu, spoločné nebytové priestory, príslušenstvo alebo sústavne narušuje pokojné bývanie ostatných vlastníkov bytov, ohrozuje bezpečnosť alebo porušuje dobré mravy v dome, alebo neplní povinnosti uložené rozhodnutím súdu, môže súd na návrh spoločenstva alebo niektorého vlastníka bytu alebo nebytového priestoru v dome nariadiť predaj bytu alebo nebytového priestoru. Vychádzajúc z uvedených skutočností, súd žalobu z dôvodu nedostatku pasívnej legitimácie žalovaného zamietol.
14. Len pre úplnosť treba uviesť, že súd nemal v konaní preukázanú ani aktívnu legitimáciu žalobcu, nakoľko vlastníkmi bytu č. XX, na X. U.., bytového domu na P. XX, Q. sú U. G. M.. X.X.XXXX a U. G. M.. XX.X.XXXX. Zo zákona č. 182/1993 Z.z. by síce bolo možné vyvodiť, že ochrany sa môžu domáhať nielen tí, ktorí majú vlastnícke a spoluvlastnícke práva ale aj tí, ktorí majú práva spoluužívacie, ku ktorému právu možno zaradiť aj právo vyplývajúce z vecného bremena, ktoré prináleží žalobcovi; avšak v prípade, že sa nejedná o vlastníka bytu, súd má za to, že ten kto má k bytu iba užívacie právo, je aktívne legitimovaný vtedy, ak toto právo aj reálne využíva a teda vo výkone užívacieho práva je iným vlastníkom bytu alebo nebytového priestoru rušený. Táto podmienka však na strane žalobcu splnená nie je, nakoľko podľa vlastných vyjadrení sa žalobca s rodinou asi pred troma rokmi z bytu odsťahoval a právo na užívanie bytu, ktoré mu vyplýva zo zriadeného vecného bremena neealizuje. K zásahu do
výkonu jeho užívacieho práva k bytu zo strany vlastníka susedného bytu tak nedochádza a dochádzať nemôže.
15. Z uvedených dôvodov súd nevykonal dokazovanie znalcom z oblasti akustiky, nakoľko vykonanie tohto dôkazu by vzhľadom na dôvody, pre ktoré bola žaloba zamietnutá nemali žiaden vplyv na rozhodnutie súdu.
16. O trovách konania žalovaného bolo rozhodnuté podľa § 255 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len "CSP"), podľa ktorého v konaní úspešnému žalovanému patrí proti žalobcovi náhrada trov konania v celom rozsahu. 17. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Bratislava II, písomne v dvoch vyhotoveniach.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (365 ods. 1 CSP).
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).
Ak povinný v stanovenej lehote dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na exekúciu.