Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_18Co-35-2016.pdf
PDF · 79.32 KB
Case nature
Area
Subarea
18Co/35/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Daniely Babinovej a sudcov JUDr. Mariany Muránskej a Mgr. Miloša Koleka v právnej veci žalobcu EOS KSI Slovensko, s.r.o., Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35724803, zastúpeného právnym zástupcom TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., Pajštúnska 5, Bratislava, proti žalovanému: Y. W., B.. X.X.XXXX, X. U. X., S. XXX, zast. opatrovníkom Y.. Y. Y., P. U. Ú. C. U. X., o zaplatenie 5.379,50 eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Poprad č. k. 21C/98/2015-77 z 9.10.2015, jednohlasne takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok.
Žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1/ Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie návrh zamietol a žiadnemu z účastníkov náhradu trov konania nepriznal.
2/ Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že v zmysle úverovej zmluvy, ktorá bola predložená, právny predchodca žalobcu žalovanému poskytol finančné prostriedky, ktoré v dohodnutej dobe nevrátil. Je nepochybné, že medzi žalobcom a spoločnosťou Slovenská sporiteľňa a.s. došlo k uzavretiu zmluvy o postúpení pohľadávky. V zmysle ust. § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách sa nemohlo jednať o živý úver, nakoľko žalobca nie je držiteľom bankovej licencie. Argumentácia žalobcu o tom, že žalobca nepodmieňuje platnosť postúpenia pohľadávky doručením výzvy však vzhľadom na charakter účastníka žalovaného je irelevantná. V súlade s ustanoveniami § 52 ods. 2 až 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ako aj eurokonformného výkladu zákonných ustanovení na ochranu spotrebiteľa dospel k záveru, že žalobca nemá aktívnu legitimáciu v tomto spore. Poukázal aj na rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 6Co/203/2015. Dôvodom je neplatné postúpenie pohľadávky z uzavretej zmluvy o úvere pred zaslaním písomnej výzvy, resp. zosplatneniu pohľadávky. Žalobca neosvedčil okamih zosplatnenia pohľadávky a nepreukázal, že nedošlo k postúpeniu tzv. živého úveru. Vzhľadom na tieto okolnosti žalobu zamietol. Výrok o trovách konania odôvodnil ust. § 142 ods. 1 O.s.p.
3/ Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalobca, ktorý uviedol, že v konaní predložil relevantné oznámenie postupcu žalovanému o postúpení pohľadávky, ktorá bez ďalšieho zakladá aktívnu legitimáciu postupníka na vymáhanie postúpenej pohľadávky a súd má povinnosť z tohto oznámenia vychádzať. Nemožno tým skúmať platnosť zmluvy o postúpení. Citoval rozhodnutie Najvyššieho súdu SR 4Obo 210/2001. Podľa názoru žalobcu ustanovenie § 92 ods. 8 Zákona o bankách nemožno spájať s aktívnou legitimáciou žalobcu ako postupníka pohľadávky. Účelom predmetného ustanovenia je úprava výnimiek z bankového tajomstva a nehovorí o podmienkach splatnosti postúpenia pohľadávok. Zo zákona nevyplýva, že by podmienky uvedené v predmetnom
ustanovení podmieňovali platnosť právneho úkonu postúpenia pohľadávky. Nemôže byť v súvislosti s nedoručením výzvy banky v zmysle § 92 ods. 8 spojená sankcia v podobe neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávok. Podľa názoru žalobcu zo systematického zaradenia obmedzenia uvedeného v § 92 ods. 8 Zákona o bankách je zrejmé, že účelom tejto povinnosti je ochrana bankového tajomstva. Toto však znamená ochranu pri porušení administratívno-právnej povinnosti v súvislosti s uzatváraním zmluvy o postúpení pohľadávky alebo plnením zo zmluvy. Z ust. § 92 ods. 8 Zákona o bankách nevyplýva, že predmetom postúpenia môže byť iba pohľadávka, alebo jej časť, ktorá je už splatná. Pokiaľ by predmetné ustanovenie malo na mysli postúpenie len časti peňažného záväzku, s ktorou je dlžník v omeškaní, bolo by to v predmetnom ustanovení výslovne uvedené. Uvedený názor je zrejmý aj zo samotného logického znenia daného ustanovenia, inak by nebolo formulované v tom zmysle, že ak je klient v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku, alebo bolo by formulované v tom zmysle, že časť peňažného záväzku, s ktorou je dlžník v omeškaní, môže byť predmetom postúpenia. Vzhľadom k uvedenému je zrejmé, že banka môže postúpiť peňažný záväzok ako celok vrátane jeho príslušenstva. Preto žalobca zastáva ten názor, že mu vznikol nárok na úhradu uplatnených splátok spolu s príslušným úrokom z omeškania z každej splátky odo dňa nasledujúceho po splatnosti každej splátky až do zaplatenia. Pokiaľ ide o otázku aktívnej legitimácie žalobcu a platné postúpenie pohľadávky, predmetnú skutočnosť žalobca preukázal predložením oznámenie o postúpení pohľadávky zo strany postupcu, ako aj zmluvou o postúpení pohľadávok spolu s príslušnou časťou prílohy k zmluve o postúpení. Preto navrhol zmeniť rozhodnutie súdu prvej inštancie a vyhovieť žalobe v celom rozsahu, zároveň priznať náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie, ako aj pred odvolacím súdom.
4/ Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.
5/ Odvolací súd prejednal rozhodnutie ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad uvedených v ust. § 378 a nasl. zákona č. 160/2015 Zb. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné. Súd prvej inštancie dôsledným spôsobom zistil skutočnosti rozhodujúce pre posúdenie nároku žalobcu, vec správne právne posúdil a na týchto skutočnostiach sa nič nezmenilo ani v štádiu odvolacieho konania.
6/ Z obsahu spisu je zrejmé, že žalovaný uzavrel zmluvu o úvere so Slovenskou sporiteľnou a.s. Bratislava pod č. XXXXXXXXXX dňa 10.6.2008. Dňa 9.7.2013 právny predchodca žalobcu oznámil toto postúpenie na adresu žalovaného. Zmluva o postúpení pohľadávok vrátane nároku voči žalovanému bola uzavretá so žalobcom ako postupníkom dňa 27.6.2013. Zo zmluvy o poskytnutom splátkovom úvere vyplýva, že táto bola uzavretá na dobu 10 rokov od 10.6.2008 do 30.6.2018 s rozpočítaním na 119 splátok.
7/ Podľa § 52 ods. 1 Obč. zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
8/ Podľa § 52 ods. 2 Obč. zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
9/ Podľa § 488 a nasl. Obč. zákonníka záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok. Záväzky vznikajú najmä zo zmlúv, zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone. Na záväzky vznikajúce zo zmlúv v zákone neupravených sa použijú ustanovenia zákona, upravujúce záväzky im najbližšie, ak samotná zmluva neurčuje inak.
10/ Podľa § 2 písm. b) zák. č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, zmluvou o spotrebiteľskom úvere sa rozumie zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.
11/ Podľa § 3 ods. 1 zák. č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci.
12/ Podľa § 3 ods. 2 zák. č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.
13/ Podľa § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách, ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len "postupník"), aj bez súhlasu klienta. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.
14/ Podľa názoru odvolacieho súdu ustanovenie § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 jasne stanovuje podmienky, za ktorých je možné peňažný záväzok voči banke alebo jej pobočke postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, ak tá nie je bankou. Prvým predpokladom je písomná výzva banky v prípade, že klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní je v omeškaní so splnením čo i len časti peňažného záväzku. Táto podmienka nebola splnená a nemožno súhlasiť s argumentáciou žalobcu o tom, že on vo svojom mene vyzval žalovaného na plnenie a že ustanovenie § 92 ods. 8 vyššie citovaného Zákona o bankách takúto podmienku nestanovuje a nemožno potom hovoriť o neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky a nedostatku jeho aktívnej legitimácie.
15/ K týmto podmienkam aktívnej legitimácie postupníka v spore o vymáhanie pohľadávok voči právnemu predchodcovi žalobcu odvolací súd zaujal obdobné stanovisko už vo veciach vedených pod sp. zn. 18Co 60/2014, 4Co 145/2014. Preto rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil.
16/ O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ustanovenia § 396 ods. 1 a § 255 CSP. Vzhľadom k tomu, že žalobca nemal úspech v odvolacom konaní a žalovanému, ktorý úspech mal žiadne trovy odvolacieho konania nevznikli, odvolací súd vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).