Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_0Er-1954-1997.pdf
PDF · 89.92 KB
Case nature
Subarea
0Er/1954/1997
Uznesenie
Okresný súd Košice I v právnej veci vykonania exekúcie v prospech oprávneného: EDMA s.r.o., Hlavná 20, 040 01 Košice, IČO: 36 217 239, proti povinnému: N. N., J.. XX.XX.XXXX, G. J.K. XX, XXX XX H., o vymoženie XX,XX EUR s prísl., vedenej pred súdnym exekútorom: JUDr. Lenka Borovská, Exekútorský úrad so sídlom Kováčska 32, 040 01 Košice, náhradník súdneho exekútora JUDr. Jána Borovského, pod č. EX XXXXX/XXXX o sťažnosti oprávneného, takto
rozhodol:
I. Súd sťažnosť oprávneného z a m i e t a.
odôvodnenie:
1. Na základe návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie doručeného súdnemu exekútorovi dňa 30.07.1997 a poverenia na vykonanie exekúcie č. XXXX*XXXXXX, vydaného Okresným súdom Košice I dňa 04.09.1997, bol vykonaním exekúcie poverený súdny exekútor JUDr. Ján Borovský. V priebehu exekúcie došlo k zániku Exekútorského úradu súdneho exekútora JUDr. Jána Borovského a jeho náhradníkom sa stal súdny exekútor JUDr. Lenka Borovská. Prvotné poverenie na vykonanie exekúcie prevzal súdny exekútor dňa 10.9.1997.
2. Dňa 11.3.2020 boli tunajšiemu súdu doručené námietky proti Upovedomeniu o zastavení starej exekúcie, ktoré oprávnený podal v 30 - dňovej zákonnej lehote.
3. Tunajší súd konajúci vyšším súdnym úradníkom, uznesením č. k. 0Er/1954/1997-52 zo dňa 17.12.2020 námietky oprávneného proti Upovedomeniu o zastavení starej exekúcie zamietol.
4. Oprávnený v podaných námietkach uviedol, že pohľadávka, ktorá bola predmetom vymáhania v tomto exekučnom konaní bola dňa 12.12.2019 postúpená na základe Notárskej zápisnice N XXXX/ XXXX, Nz XXXXX/XXXX, J. XXXXX/XXXX o Zmluve o postúpení pohľadávok (ďalej ako „Notárska zápisnica“ ) uzavretej medzi EDMA, s.r.o. ako postupcom a Firenzana s.r.o. so sídlom Vojtešská 211/6, Nové Město, 110 00 Praha, Česká republika, IČO: 084 28 671 vedená u Městského soudu v Praze pod číslom C 318893 (ako postupníkom, ďalej ako „Nový oprávnený“). Ide o pohľadávku uvedenú na strane 56 Notárskej zápisnice, označenú ako 1469 A, 89141503, 6309046348 a postúpenie vyššie špecifikovanej pohľadávky bolo súdnemu exekútorovi oznamované elektronicky dňa 13.12.2019 v súlade so znením ustanovenia § 37 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej ako „Exekučný poriadok“). Oprávnený argumentoval, že v prípade postúpenia pohľadávky v rámci exekučného konania začatého do 01.02.2002 bol možný výlučne postup podľa ust. § 37 Exekučného poriadku účinného do 31.01.2002. Oprávnený považuje za potrebné poukázať aj na skutočnosť, že určité prechodné ustanovenia v Exekučnom poriadku určujú použitie doterajších právnych predpisov pre dokončenie začatých exekúcii v skoršom období. Napr. ust. § 235 ods. 2 Exekučného poriadku (exekúcie do roku 2002), resp. ust. § 243b Exekučného poriadku (exekúcie začaté do 01.11.2013) alebo ust. § 243h ods. 1 Exekučného poriadku (exekúcie začaté do 01.04.2017). Exekučné konania začaté pred týmito dátumami sa majú dokončiť podľa dovtedajších predpisov. Nie je teda možné použiť zákonné
ustanovenie limitujúce trovy exekúcie na 35,- EUR, ktoré je účinné od 01.01.2020, nakoľko samotný Exekučný poriadok v prechodných ustanoveniach v rokoch 2002 a 2013, resp. 2017, vylúčil aplikáciu neskôr prijatej platnej úpravy pre prípady týchto exekúcii. Trovy prípadne zastavených exekučných konaní musia byť určené podľa predchádzajúcej právnej úpravy. Podľa názoru oprávneného ide navyše o starú exekúciu, ktorá nebola ku dňu určenému Exekučným poriadkom, teda k 30.06.2016 zapísaná v Centrálnom registri exekúcii a teda nárok exekútora na náhradu trov nevznikol.
5. Proti uzneseniu Okresného súdu Košice I č. k. 0Er/1954/1997-52 zo dňa 17.12.2020 podal oprávnený sťažnosť. V sťažnosti oprávnený uviedol, že napadnuté rozhodnutie nie je vecne správne; vyšší súdny úradník sa nesprávne vysporiadal s podstatnou námietkou oprávnenej, ktorá sa týkala prechodného ust. § 235 ods. 2 Exekučného poriadku a jeho správnej aplikácie na túto exekučnú vec. Vyšší súdny úradník opomína, že exekučné konanie sa nezačalo pred 01.09.2005, ale ešte pred 01.02.2002. Konkrétne, exekučné konanie v tejto veci začalo v roku 1997. Exekučný súd nemôže predmetnú vec právne posudzovať podľa ustanovení Exekučného poriadku v znení účinnom medzi rokmi 2002 a 2005 a neskôr, ako to nesprávne urobil vyšší súdny úradník, nakoľko exekučné konanie sa začalo v roku 1998 a teda je potrebné vec právne posudzovať podľa znenia Exekučného poriadku účinného v čase začatia exekučného konania (rok 1997) a ustanovenia Exekučného poriadku, podľa ktorých sa tieto konania dokončia podľa predpisov účinných do 01.02.2002 nie je možné ignorovať. Oprávnený predložením dotknutej listiny súdnemu exekútorovi splnil všetky podmienky, ktoré od neho exekučný poriadok požadoval na to, aby došlo ku efektívnej procesnej zmene účastníka na strane oprávneného podľa exekučného poriadku. Ako je z citácie predmetných ustanovení zrejmé, na to, aby sa hmotnoprávny prevod alebo prechod pretavil do roviny procesnej, nebol potrebný žiaden ďalší úkon zo strany oprávneného, ani osobitné rozhodnutie súdu. Berúc do úvahy uvedené, s prihliadnutím ku zákonu č. 233/2019 Z.z., mal súdny exekútor adresovať upovedomenie o zastavení starej exekúcie už novému oprávnenému, a to spoločnosti Firenzana s.r.o.
6. Ďalej oprávnený poukázal na to, že argumentácia vyššieho súdneho úradníka spočívajúca v tom, že oprávneným v tejto veci je stále EDMA s.r.o. z dôvodu, že súd nerozhodol o zmene účastníka, nie je správna, v rozpore s príslušným ustanoveniami Exekučného poriadku a v konečnom dôsledku poškodzujúca majetkové práva oprávneného. Oprávnenému nie je zrejmé, z akého dôvodu vyšší súdny úradník opomenul vziať do úvahy prechodné ust. § 235 ods. 2 Exekučného poriadku, ktoré je, v dôsledku vyššie uvedeného, kľúčové. Hoci ho v odôvodnení napadnutého rozhodnutia cituje, vôbec na toto kľúčové ustanovenie neprihliada. Dôsledkom nesprávneho postupu súdneho úradníka došlo ku porušeniu práva oprávnenej na spravodlivý súdny proces podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, pretože jej bolo nesprávne doručené upovedomenie o zastavení starej exekúcie, ktoré malo byť doručené inému subjektu, Firenzana s.r.o., ako novému oprávnenému a zároveň jej bola aj nedôvodne uložená povinnosť náhrady paušálnych trov súdneho exekútora. Vo vzťahu ku zápisu exekúcie do CRE oprávnený uvádza, že hoci vyšší súdny úradník uvádza, že ku zápisu exekúcie do CRE došlo dňa 23.02.2016, o čom mal súdny exekútor predložiť dôkaz, nie je z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia zrejmé, o aký dôkaz ide. Jediným relevantným dôkazom je potvrdenie zo Slovenskej komory exekútorov. Na základe uvedeného navrhuje oprávnený, aby bolo uznesenie Okresného súdu Košice I, sp.zn. 0Er 1954/1997 EX 12285/1997-J-87 GS zo dňa 17.12.2020 zrušené.
7. Prípustnosť sťažnosti je viazaná na formu rozhodnutia (uznesenie), na to, ktorý súd ho vydal (súd prvej inštancie) a kto ho vydal (súdny úradník) a musí ísť o uznesenie súdneho úradníka, ktoré sa doručuje. Sťažnosť je prípustná predovšetkým proti procesným uzneseniam, ktoré vydá súdny úradník z poverenia sudcu alebo na základe zákonného zmocnenia. Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané a sťažnostná lehota je normatívne zakotvená na 15 dní. Sťažnosť sa podáva na súde, ktorý napadnuté uznesenie vydal. Týmto súdom je súd prvej inštancie.
8. Z obsahu spisu vyplýva, že uznesenie, ktoré bolo napadnuté sťažnosťou, bolo vydané vyšším súdnym úradníkom. V preskúmavanej veci sa jedná o uznesenie, ktorým súdny úradník rozhodol o námietkach proti upovedomeniu o zastavení starej exekúcie. Toto rozhodnutie je súdny úradník oprávnený vydať na základe zákona o ukončení niektorých exekučných konaní. Sťažnosť bola podaná včas. Sťažnosť bola podaná osobou oprávnenou.
9. Okruh účastníkov exekučného konania je vymedzený v ustanovení § 37 ods. 1 Exekučného poriadku, podľa ktorého sú účastníkmi konania oprávnený a povinný. V praxi však nemožno vylúčiť prechod alebo prevod práva, resp. povinnosti z exekučného titulu na inú fyzickú alebo právnickú osobu.
10. Podľa § 37 ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.12.1997, účastníkmi exekučného konania sú oprávnený a povinný.
11. Podľa § 37 ods. 3 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.12.1997, proti inému než tomu, kto je v rozhodnutí označený ako povinný, alebo v prospech iného než toho, kto je v rozhodnutí označený ako oprávnený, možno vykonať exekúciu, len ak sa preukázalo, že naňho prešla povinnosť alebo právo z exekučného titulu podľa § 41.
12. Podľa § 37 ods. 4 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.12.1997, prechod povinnosti alebo práva možno preukázať len listinou vydanou alebo overenou oprávneným orgánom, ak nevyplýva priamo z právneho predpisu.
13. Podľa § 238 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom do 31.3.2017, sa konania začaté pred 1. septembrom 2005 dokončia podľa práva platného do 31. augusta 2005, ak odsek 2 neustanovuje inak.
14. Podľa § 238 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom do 31.3.2017, sa konania začaté pred 1. septembrom 2005 dokončia podľa práva platného do 31. augusta 2005, ak odsek 2 neustanovuje inak.
15. Podľa § 238 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom do 31.3.2017, sa ustanovenia § 34 ods. 1 až 3, § 37 ods. 4 a 5, § 46 ods. 3, § 47 ods. 3, § 58 ods. 5, § 134 ods. 2, § 136 ods. 3 a 4, § 145 ods. 1 použijú aj na konania začaté pred 1. septembrom 2005.
16. Podľa § 243h ods. 1 veta prvá zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v platnom znení, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
17. Podľa § 1 ods. 1 zák. č. 233/2019 Z. z. o ukončení niektorých exekučných konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len ,,ZoUNEK“), tento zákon upravuje postup ukončenia exekučných konaní začatých pred 1. aprílom 2017 a vedených podľa predpisov účinných do 31. marca 2017 (ďalej len "exekučné konanie") a osobitosti postupu pri podaní opätovného návrhu na vykonanie exekúcie (ďalej len "opätovný návrh").
18. Podľa § 239 CSP, proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydaného súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť.
19. Podľa § 240 CSP, sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.
20. Podľa § 248 CSP, o sťažnosti rozhodne súd prvej inštancie.
21. Podľa § 249 CSP, súd prvej inštancie rozhodne o sťažnosti uznesením, spravidla bez nariadenia pojednávania. 22. Podľa § 250 ods. 1 CSP, ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.
23. Podľa § 250 ods. 2 CSP, ak je sťažnosť dôvodná, súd napadnuté uznesenie zruší alebo zmení. V prípade zrušenia uznesenia je súdny úradník viazaný právnym názorom súdu.
24. Z toho dôvodu o sťažnosti oprávneného rozhodoval sudca.
25. Sudca po oboznámení sa s celým spisovým materiálom, ako aj s námietkami a sťažnosťou oprávneného, dospel k záveru, že sťažnosť oprávneného nie je dôvodná.
26. Právna úprava Exekučného poriadku prešla značným vývojom, kedy boli viaceré ustanovenia (aj opakovane) menené, rušené a dopĺňané. Pre vedenie exekučného konania a aj pre zmenu účastníka exekučného konania je potrebné mať vždy na vedomí, akú právnu úpravu resp. jej časové znenie je potrebné v danej exekučnej veci aplikovať. Oprávnený v námietkach a sťažnosti argumentuje tým, že pohľadávka, ktorá bola predmetom vymáhania v tomto exekučnom konaní bola dňa 12.12.2019 postúpená na iný subjekt (nový oprávnený), že oprávnený postúpenie pohľadávky súdnemu exekútorovi oznámil dňa 13.12.2019 a že Exekučný poriadok v konaniach začatých do 1.2.2002 vôbec nepredpokladal rozhodovanie súdu o zmene oprávneného a teda súdny exekútor mal bez toho, aby súd rozhodoval o zmene na strane oprávneného doručiť upovedomenie o zastavení starej exekúcie novému oprávnenému.
27. Pokiaľ ide všeobecne o účastníctvo v civilnom súdnom konaní, ktorého súčasťou je aj exekučné konanie, súdna prax sa zhoduje v názore, že za situácie, keď dôjde k hmotnoprávnemu prevodu alebo prechodu práv alebo povinností, ktorých sa konanie týka, z doterajšieho účastníka konania na iný subjekt, hmotnoprávny prevod alebo prechod neznamená bez ďalšieho priamu zmenu v rovine procesnej. V prípade, ak dôjde k prevodu alebo prechodu práv a povinností vyplývajúcich z exekučného titulu, k zmene účastníka exekučného konania v procesnej rovine dôjde až na základe právoplatného rozhodnutia exekučného súdu o pripustení takejto zmeny účastníka. V danom prípade, nakoľko exekučné konanie začalo dňa 5. 8. 1997, vzhľadom na § 238 ods. 1 Exekučného poriadku, bolo nutné na predmetnú exekúciu aplikovať Exekučný poriadok v znení účinnom do 31. augusta 2005, s výnimkou ustanovení taxatívne určených v ust. § 238 ods. 2 Exekučného poriadku. T. j. aj v konaniach začatých pred 1. 09. 2005 bolo preto potrebné, aby o zmene účastníkov rozhodol súd. Pri rozhodovaní však súd nepostupoval podľa § 37 ods. 3 Exekučného poriadku, ale podľa ustanovení Občianskeho súdneho poriadku (§ 92 ods. 2 a 3 OSP) a zmenu účastníka pripustil len vtedy ak subjekt, ktorý mal vstúpiť do konania so vstupom súhlasil. Súd nemohol rozhodnúť o pripustení zmeny účastníkov bez návrhu, hoci by sa o skutočnosti spôsobujúcej prevod alebo prechod práva dozvedel. Aktívne legitimovanou osobou na podanie návrhu na pripustenie zmeny účastníka konania pred 01. 09. 2005, čo je aj tento prípad bol oprávnený (a nie súdny exekútor a ani tretia osoba). Zo súdneho spisu vyplýva, že oprávnený návrh na pripustenie zmeny účastníka konania nepodal. A keďže súdu nebol doručený kvalifikovaný návrh na pripustenie zmeny účastníka konania, je nepochybné, že účastníkom konania na strane oprávneného je až do jeho zastavenia (ex lege) oprávnený t.j. EDMA s.r.o., so sídlom Hlavná 20, 040 01 Košice, IČO: 36 217 239.
28. Účastníkmi exekučného konania a exekúcie sú iba tie subjekty, ktorým toto postavenie priznáva Exekučný poriadok. Jedným z týchto subjektov je oprávnený, ktorým je ten, kto podal návrh na vykonanie exekúcie, pričom exekúciu možno vykonať iba v prospech toho, kto má podľa exekučného titulu právo naplnenie (aktívna exekučná legitimácia). Po začatí exekučného konania však môže dôjsť k prevodu práva z exekučného titulu v dôsledku postúpenia vymáhanej pohľadávky. Pri prevode práva z exekučného titulu nedochádza automaticky aj k zmene účastníka v exekučnom konaní, ale ustanovenie § 37 ods.3 EP predpokladá, že účastník konania (oprávnený) bez zbytočného odkladu oznámi a preukáže súdnemu exekútorovi, že došlo k prevodu práva z exekučného titulu a súdny exekútor na základe toho predloží súdu návrh na pripustenie zmeny účastníka konania, ktorý o návrhu rozhodne. Subjekt, ktorému bolo právo z exekučného titulu prevedené, sa stáva účastníkom exekučného konania (oprávneným) nadobudnutím právoplatnosti rozhodnutia súdu, ktorým bola pripustená zmena účastníka exekučného konania na strane oprávneného.
29. Súd konštatuje, že kontrolou spisového materiálu zistil, že mu návrh na pripustenie zmeny účastníka konania na strane oprávneného doručený nebol, v dôsledku čoho súd nerozhodol o zmene účastníka konania na strane oprávneného, tzn. upovedomenie o zastavení starej exekúcie sa doručuje pôvodnému oprávnenému. V exekučnom konaní nebolo do 01.01.2020, teda ku dňu, ku ktorému bola exekúcia ex lege zastavená, rozhodnuté o zmene účastníka konania na strane oprávneného, t. j. neexistuje rozhodnutie súdu o pripustení zmeny účastníka konania na strane oprávneného. Kým súdny exekútor nedisponuje rozhodnutím súdu o pripustení zmeny účastníka konania, koná s pôvodným oprávneným. Vzhľadom na to, že súdny exekútor je viazaný procesným stavom ku dňu zastavenia exekúcie, správne vydal upovedomenie o zastavení starej exekúcie voči oprávnenému. Pre úplnosť súd dodáva, že v
prípade, ak bola postúpená pohľadávka vymáhaná v starej exekúcii na iného oprávneného a nedošlo k zmene účastníka konania na strane oprávneného, t.j. neexistuje rozhodnutie súdu o pripustení zmeny účastníka konania na strane oprávneného, upovedomenie o zastavení starej exekúcie sa doručuje pôvodnému oprávnenému. Keďže doposiaľ neexistuje právoplatné rozhodnutie exekučného súdu, na základe ktorého by ako oprávneného do konania pripustil akýkoľvek iný subjekt, účastníkom konania na strane oprávneného je toho času oprávnený, t.j. EDMA s.r.o., Hlavná 20, 040 01 Košice, IČO: 36 217 239.
30. Súdny exekútor vydal upovedomenie o zastavení starej exekúcie z dôvodu uplynutia rozhodnej doby podľa § 2 ods. 1 písm. a) ZoUNEK. Zo súdneho spisu vyplýva, že v tejto veci ku dňu vydania upovedomenia uplynula rozhodná doba piatich rokov od doručenia prvotného poverenia súdnemu exekútorovi a súčasne nebolo zistené, že ide o exekúciu, ktorá sa podľa § 2 ods. 2 ZoUNEK nezastavuje a ani neboli preukázané dôvody, v dôsledku ktorých by rozhodná doba neuplynula, ale sa predĺžila (§ 4 ZoUNEK). Až do zastavenia exekúcie ex lege podľa § 2 ods. 1 písm. a) ZoUNEK nebolo vo veci právoplatne rozhodnuté o pripustení zmeny účastníka konania na strane oprávneného, preto procesne oprávneným v tomto exekučnom konaní naďalej zostal oprávnený, ktorého súdny exekútor správne označil za oprávneného v upovedomení o zastavení starej exekúcie a aj mu upovedomenie doručil.
31. Zákon č. 233/2019 Z.z. upravuje niektoré dôvody na zastavenie starej exekúcie (§ 2 ods. 1) zo zákona, t.j. priznáva niektorým skutkovým okolnostiam odôvodňujúcim zastavenie starej exekúcie účinky priamo zákon. Vznik takejto relevantnej okolnosti je dôvodom pre zastavenie starej exekúcie, ktorá sa zastavuje priamo vznikom tejto okolnosti (t.j. v okamihu vzniku tejto skutočnosti sa stará exekúcia zastavuje) a preto akýkoľvek návrh, či už hmotnoprávnej alebo procesnoprávnej povahy, nemôže mať vplyv na vedenie takéhoto „zastaveného“ exekučného konania. Napadnutý zákon č. 233/2019 Z.z. podľa názoru súdu nie je dokonalým zákonom a vytvára viaceré výkladové problémy, avšak jeho účel odbremenenia všeobecných súdov od exekučnej agendy je zrejmý a ten tento zákon jednoznačne napĺňa. Ak je oprávnený presvedčený o reálnej vymožiteľnosti svojej pohľadávky, tak o túto neprichádza, len sa presunie na vecne príslušný súd. Na všeobecných súdoch sa tak postupne vytvorí väčší priestor (materiálny aj personálny) na riešenie iných druhov agendy, čím sa potenciálne zrýchli súdne konanie ako také. Toto bola základná predstava zákonodarcu pri prijímaní predmetného zákona a s touto sa zároveň exekučný súd v plnom rozsahu stotožňuje.
32. Na základe vyššie uvedených skutočností a v súlade s citovanými ustanoveniami zákona, súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia a sťažnosť oprávneného zamietol.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné (§ 357 CSP).