Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_12C-38-2016.pdf
PDF · 89.55 KB
Case nature
Area
Subarea
12C/38/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Rimavská Sobota sudkyňou JUDr. Margitou Žilkovou v spore žalobcu Home Credit Slovakia, a. s. so sídlom Teplická 7434/147, Piešťany, IČO 36 234 176, zast. Advokátskou kanceláriou GOLIÁŠOVÁ GABRIELA s. r. o. so sídlom 1. Mája 173/11, Trenčín, IČO 47 243 679 proti žalovanému A. Q., W.. XX. XX. XXXX, M. F. Č. E. XXX, U. F. o zaplatenie 7.696,95 eur s prísl., takto
rozhodol:
Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 7.017,- eur s 5,05 % úrokmi z omeškania ročne od 02. 12. 2015 do zaplatenia do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
V prevyšujúcej časti sa žaloba zamieta
Žalobcovi sa priznáva náhrada trov konania v rozsahu 82,34 % .
odôvodnenie:
1/ Žalobca sa žalobou podanou na súd dňa 11. 02. 2016 domáhal na žalovanom zaplatenia sumy 7.696,95 eur s prísl. z titulu nesplatenia poskytnutého úveru na základe Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 04. 06. 2015. Predmetom úverovej zmluvy bolo poskytnutie finančných prostriedkov vo výške 7.000,- eur z jeho strany žalovanému. Žalovaný bol povinný splácať úver v pravidelných mesačných splátkach, ktorých počet, výška a termín splatnosti bol určený v zmluve. Žalovaný sa s úhradou dostal do omeškania tak, ako to vyplýva z prehľadu platieb. Listom zo dňa 12. 11. 2015 bol žalovaný preto vyzvaný k splateniu celého zostatku úveru vo výške 7.696,95 eur do 15 dní od odoslania výzvy. Na základe vyššie uvedených skutočností takto eviduje voči žalovanému dlh, a preto ho žiadal zaviazať na zaplatenie istiny vo výške 249,06 eur, úrokov z istiny do času zosplatnenia vo výške 643,95 eur, zosplatnenej istiny vo výške 6.750,94 eur, poplatku za upomienku II vo výške 36,- eur, zmluvnej pokuty vo výške 17,- eur, spolu vo výške 7.696,95 eur a úrokov z omeškania od zosplatnenia do dňa spísania žaloby vo výške 73,48 eur.
2/ Vo veci bol dňa 23. 03. 2016 vydaný platobný rozkaz, ktorý však bol zrušený pre nemožnosť jeho doručenia žalovanému do vlastných rúk, lebo tento sa na adrese trvalého bydliska nezdržiava, adresu jeho terajšieho pobytu sa nepodarilo zistiť. Preto bola žalovanému postupom podľa ust. § 116 ods. 2 Civilného sporového poriadku (ďalej len "C. s. p.") doručená žaloba. Žalovaný sa k žalobe písomne nevyjadril.
3/ Na pojednávanie sa zástupca žalobcu ani žalovaný nedostavili, doručenie predvolania mali vykázané (žalovanému bolo predvolanie doručované postupom podľa § 116 ods. 3 C. s. p.), pričom zástupca žalobcu svoju neprítomnosť aj ospravedlnil, a preto súd pojednával v ich neprítomnosti.
4/ Súd vykonal dokazovanie oboznámením zmluvy o spotrebiteľskom úvere - hotovostnom úvere a revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 04. 06. 2015 (ďalej ÚZ), predžalobnej výzvy, v ktorej žalobca vyzval žalovaného k úhrade celého dlhu, aj s podacím hárkom, úverových podmienok hotovostného a revolvingového úveru, úverových zmluvných podmienok spoločnosti Home Credit Slovakia, a. s. - DUO (ďalej len ÚZP ), informácií o poistení dohodnutom zmluvou č. XXXXXXXX/XXXX, informácií o pôžičkách, výzvy k splateniu celého úveru zo dňa 12. 11. 2015 aj s podacím hárkom, výpisu čerpania, splátok a úhrad, výpisu z obchodného registra na žalobcu a vec posúdil takto:
5/ Na základe vykonaného dokazovania má súd za preukázané, že žalobca so žalovaným uzavreli dňa 04. 06. 2015 Zmluvu o úvere č. XXXXXXXXXX. Na jej základe poskytol žalobca žalovanému úver vo výške 7.000,- eur. Žalovaný sa zaviazal úver spolu s príslušenstvom splácať v 60 - tich pravidelných mesačných splátkach vo výške 194,94 eur s tým, že prvá splátka bola splatná po 1 mesiaci od dátumu poskytnutia úveru. Konečná výška úveru , teda suma ktorú mal žalovaný zaplatiť, bola vo výške 11696,40 eur (60 x 194,94 eur). Úroková sadzba bola dohodnutá vo výške 21,95 % ročne. Ročná percentuálna miera nákladov (RPMN) predstavovala 24,50 % .Priemerná hodnota RPMN predstavovala 10,39%.
6/ Podľa predloženého splátkového kalendára žalovaný si svoju povinnosť voči žalobcovi nesplnil, z celkového poštu 60-tich splátok neuhradil ani jednu splátku. Tým, že žalovaný riadne svoj dlh nesplácal, dostal sa do omeškania. Výzvou zo dňa 12. 11. 2015 oznámil žalobca žalovanému, že dlžná suma nebola aj napriek opakovaným upozorneniam uhradená, celá jeho pohľadávka vo výške 7.696,95 eur vrátane príslušenstva sa stala splatnou a vyzval ho na jej zaplatenie v lehote do 15 dní odo dňa odoslania výzvy. Vzhľadom na to, že žalobca nepreukázal deň doručenia predmetného oznámenia, súd pri splatnosti celkovej sumy vychádzal z poštového podacie hárku. Z tohto je zrejmé, že predmetná písomnosť bola žalovanému zasielaná ako doporučená zásielka 2. triedy dňa 13. 11. 2015. Keďže sa jednalo o vnútroštátnu prepravu doporučenej zásielky súd vychádzal z toho, že predmetná písomnosť bola žalovanému doručená v 3. deň od jej odoslania. Posledný deň lehoty pripadol na 16. 11. 2015. Dňom doručenia začala žalovanému plynúť 15. dňová lehota na splnenie povinnosti a táto uplynula dňa 01. 12. 2015. Pri uvedenej fikcii doručenia vychádzal súd aj zo skutočnosti, že zo spisu nie je zrejmé, že adresát písomnosti by bol nezastihnutý, príp. nie je zrejmá iná prekážka pre ktorú nebolo možné písomnosť adresátovi doručiť. Po prihliadnutí na tieto skutočnosti súd ustálil ako prvý deň omeškania 02. 12. 2015. Súd pre úplnosť konštatuje, že skutočnosť, od ktorej žalobca začal počítal plynutie 15-dňovej lehoty, t. j. odo dňa odoslania výzvy, nemá oporu v platnom práve, nakoľko tento fakt otvára priestor na uplynutie lehoty bez toho , že by sa o nej mohol adresát dozvedieť, čím by sa podstatným spôsobom sťažilo jej postavenie (aj s ohľadom na vznik príslušných sankcií viazaných na toto porušenie) a tým aj zmaril účel výzvy, t. j. poskytnutie dodatočnej lehoty na už konkrétne vyčíslené plnenie.
7/ Súd ako prvé musel posúdiť, či sa v danom prípade jedná o spotrebiteľskú zmluvu na ktorú platná slovenská aj európska legislatíva kladie v časti ochrany "slabšej strany -spotrebiteľa" zvýšené nároky. Z predloženej úverovej zmluvy je zrejmé, že žalobca v právnom vzťahu založenom predmetnou zmluvou vystupuje voči žalovanému ako právnická osoba, ktorá v rámci predmetu svojho podnikania poskytuje úvery. Na druhej strane tohto zmluvného vzťahu je žalovaný ako fyzická osoba, ktorá čerpala finančné prostriedky na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania. Na základe uvedeného preto súd predmetný právny vzťah charakterizuje, ako vzťah spotrebiteľský, založený na zmluve o spotrebiteľskom úvere v § 1 ods. 2 a § 2 písm. d/ zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Podľa názoru súdu sa jedná o typickú formulárovú zmluvu s jej charakteristickými znakmi.
8/ Z dôvodu, že ide o spotrebiteľskú zmluvu, súd pristúpil ku skúmaniu predmetnej zmluvy z pohľadu dodržania podstatných náležitostí zmluvy, ako sú uvedené v § 9 ods. 2 zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom k 04. 06. 2015, t.j. k dátumu uzavretia zmluvy (ďalej len "zákon o spotrebiteľských úveroch"). Je nespochybniteľné, že obligatórnou náležitosťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere je aj údaj o termíne konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru (§ 9 ods. 2 písm. f/ zákona o spotrebiteľských úveroch). V úverovej zmluve je konečná splatnosť uvedená v 39. bode, pri ktorej je uvedený počet mesiacov 60 po poskytnutí úveru. Súd pri výklade predmetnej náležitosti si pomohol tzv. legálnym výkladom v podobe dôvodovej správy k predmetnému ustanoveniu. Zákonodarca v nej jasne uvádza, že zmyslom určenia konečnej splatnosti je, aby spotrebiteľ bol už pri podpise zmluvy informovaný, v akých termínoch, resp. kedy, v akej výške ako dlho je povinný plniť si povinnosti vyplývajúce zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Na podporu tohto výkladu je aj záver uvedený
v rozhodnutí Krajského súdu Banská Bystrica 17Co/151/2012: "Vyžaduje sa teda časová (dátumová) špecifikácia konečnej splatnosti úveru, ktorá je dodávateľom určená na základe vstupných údajov (týmito sú: dátum poskytnutia úveru spotrebiteľovi, splatnosť prvej splátky, frekvencia, výška a počet splátok). Je potom úlohou dodávateľa, aby uvedené vstupné údaje matematicko-logickými operáciami premietol do konkrétneho (jedného) časového údaju, ktorý bude konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru predstavovať." Súd je toho názoru, že spôsob určenia konečnej splatnosti, tak ako ju určil žalobca nie je v súlade s vyššie citovanými závermi a preto považoval predmetný úver s odkazom na ust. § 11 ods. 1 písm. b/ zákona o spotrebiteľských úveroch za bezúročný a bez poplatkov. Súd ešte dodáva, že žalobca bol tým subjektom, ktorý určoval spôsob a podmienky poskytnutia úveru. Bolo výlučne v jeho kompetencii, aby všetky podstatné údaje na výpočet konečnej splatnosti určil tak, aby spotrebiteľ pri podpise zmluvy by mal k dispozícii konkrétnu informáciu o dĺžke splácania, napriek tomu pristúpil len k neurčitému (slovne vágnemu) uvedeniu o termíne konečnej splatnosti 60 mesiacov po poskytnutí úveru a to do 15. dňa v poslednom mesiaci.
9/ Vzhľadom na vyššie uvedené a pri aplikácii príslušných ustanovení súd konštatuje , že žaloba o zaplatenie 7.696,95 eur je dôvodná, iba v časti sumy predstavujúcej nesplatený zostatok poskytnutého úveru vo výške 7.000,- eur. Súd pri výške nesplateného zostatku vychádzal z predloženého splátkového kalendára a od celkovej sumy poskytnutej žalobcom vo výške 7.000,- eur by mal odčítať všetky úhrady, ktoré vykonal žalovaný v prospech účtu, avšak žalovaný nič neuhradil. Súd má za to, že iba rozdiel týchto súm (v danom prípade celých 7.000,- eur, keďže žalovaný nič neuhradil) presne kvantifikuje výšku žalobcovho nároku, očistený o nároky, ktoré súd žalobcovi nepriznal.
10/ Súd k dojednaniu o zmluvnej pokute uvedenej v úverových podmienkach (Hlava 11 §2) poukazuje na tú skutočnosť, že zmluvná pokuta bola súčasťou samotnej úverovej zmluvy, nakoľko ju žalobca premietol a citoval priamo v úverovej zmluve, bola teda dohodnutá, a preto ju priznal v dohodnutej výške 17,- eur.
11/ K dojednaniu o poplatku za upomienku súd poukazuje na to, že podľa § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka sa za príslušenstvo pohľadávky považujú okrem iného ,,náklady spojené s jej uplatnením". Paušálna náhrada výdavkov, premietnutá do poplatku za upomienku (Hlava 11 § 1 ÚZP) preto umožňuje navýšenie dlhu spotrebiteľa o neexistujúce náklady, a tak sa táto zmluvná podmienka dostáva do rozporu s ust. § 121 ods. 3 v spojení s § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktoré pravidlo zakazuje nevýhodnejšie dojednanie oproti ustanoveniu Občianskeho zákonníka. Nemali by byť pochybnosti, že ustanovenie zmluvy o povinnosti platiť neexistujúce náklady je nevýhodnejším ustanovením oproti zákonnému pravidlu a preto ich žalobcovi nepriznal.
12/ V prevyšujúcej časti, teda nad priznanú sumu 7.017,- eur súd žalobu z dôvodov uvedených v ods. 9 a 11 tohto odôvodnenia zamietol.
13/ Čo sa týka uplatneného príslušenstva, predstavujúceho kapitalizovaný sankčný úrok z omeškania vo výške 73,48 eur, vypočítaný podľa predloženého splátkového kalendára za obdobie od 28. 11. 2015 do 04. 02. 2016 a úrok z omeškania uplatnený v percentuálnej výške 5,05 % ročne zo žalovanej sumy 7.696,95 eur od 05. 02. 2016 do zaplatenia súd uvádza, že vychádzajúc z konštrukcie počiatku omeškania uvedenej v ods. 6 mal za to, že s priznanou sumou, ktorá bola zahrnutá do celkom vyčíslenej výšky dlhu vo výzve žalobcu zo dňa 12. 11. 2015 sa žalovaný dostal do omeškania dňom 02. 12. 2015. K tomuto dňu bola sadzba ECB vo výške 0,05 %, ktorá po zvýšení o 5 percentuálnych bodov (ide o záväzkový vzťah ktorý vznikol po 01. 02. 2013, preto sa výška úrokov z omeškania riadi podľa predpisov účinných po 31. 01. 2013) predstavuje úrok z omeškania vo výške 5,05 % ročne. Vzhľadom na to, že výška úroku z omeškania uvedená v žalobe bola v súlade so zákonom, priznal žalobcovi úroky z omeškania v požadovanej výške 5,05 % ročne, avšak len z priznanej sumy 7.017,- eur, teda z istiny (a zmluvnej pokuty) a to od 02. 12. 2015, teda od prvého dňa omeškania, do zaplatenia. Súd nešiel nad rámec žaloby (§ 216 ods. 2 C. s. p.), keď priznal úroky z omeškania od 02. 12. 2015, hoci žalobca uvádza v žalobe, že ich žiada od 05. 02. 2016, pretože v tomto sú už aj žalobcom požadované kapitalizované úroky - žiadal ich za dobu od 28. 11. 2015 (boli vypočítané nesprávne, keď počiatok omeškania nebol 28. 11. 2015 a boli počítané aj z úrokov a poplatkov). Výpočet úrokov bol nesprávny, a preto súd rozhodol tak, že úroky priznal zo sumy 7.017,- eur od 02. 12.2 015 do zaplatenia (v čom je zahrnutý i požadovaný kapitalizovaný úrok ale len v prináležiacej výške a z prináležiacej sumy).
14/ Pokiaľ sa žalobca odvoláva vo svojom ospravedlnení neúčasti na pojednávaní rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie zo dňa 09. 11. 2016 zn. C-42/15, súd k tomuto uvádza, že vo veci rozhodoval v súlade s právnymi predpismi Slovenskej republiky (ohľadom spotrebiteľských zmlúv) . Súdny dvor Európskej únie vykladá jedine a výlučne právo Európskej únie a ako taký nikdy nie je oprávnený poskytovať výklad práva vnútroštátneho, teda v žiadnom prípade sa nemohol a ani nevyjadroval k výkladu zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Výklad vnútroštátneho práva poskytujú vnútroštátne súdy.
15/ O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1 C. s. p. Z uplatneného nároku 7.696,95 eur bolo žalobcovi rozhodnutím priznaných 7017,- eur. Úspech žalobcu predstavuje 91,17% a neúspech 8,83%, čistý úspech žalobcu je takto vo výške 82,34% a v tomto rozsahu je aj daný nárok žalobcu na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Rimavská Sobota písomne v 2 vyhotoveniach.
V odvolaní je potrebné popri všeobecných náležitostiach (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje a musí byť podpísané) uviesť spisovú značku tohto konania, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť (§ 365 ods. 1 C. s. p.)len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v § 365 odseku 1 C. s. p., ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
O výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Ak žalovaný nesplní v stanovenej lehote uloženú mu povinnosť, možno podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.