Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10CoP/35/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedu senátu: JUDr. Martin Holič a členiek senátu: JUDr. Zlatica Javorová a JUDr. Gabriela Brišková, vo veci vyživovacej povinnosti E. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. XXX/XX, U., zastúpeného splnomocnenou zástupkyňou: I. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. XXX/ XX, U., dieťa rodičov - matky: E. U., nar. XX.XX.XXXX, F. XX, A. a otca: E. U., nar. XX.XX.XXXX, E. K.. XXX, E., zastúpený JUDr. Daliborom Pavelkom, advokátom, so sídlom Pribinova 46, Hlohovec, za účasti starých rodičov dieťaťa: I. J., nar. XX.XX.XXXX a O. J., nar. XX.XX.XXXX, obaja bytom Z. XXX/ XX, U., o úpravu práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu a o určení výživného k plnoletému dieťaťu, na odvolanie otca proti rozsudku Okresného súdu Trnava č.k. 20P/143/2013-284 zo dňa 30. mája 2016, takto

rozhodol:

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti vo výroku V. a VI. p o t v r d z u j e .

II. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie vo výroku I. zveril s účinnosťou od 07.08.2015 maloletého do spoločnej náhradnej osobnej starostlivosti manželom starým rodičom I. J. a O. J., ktorí sú povinní vykonávať osobnú starostlivosť o maloletého v rovnakom rozsahu ako ju vykonávajú rodičia. Vo výroku II. rozhodol, že starí rodičia I. J. a O. J. sú oprávnení maloletého zastupovať a spravovať jeho majetok v bežných veciach. Vo výroku III. rozhodol, že matka maloletého je povinná platiť na výživu maloletého sumu 75,- Eur mesačne, ktoré výživné je povinná poukazovať počas trvania náhradnej osobnej starostlivosti, najdlhšie však do dovŕšenia plnoletosti dieťaťa starým rodičom manželom I. J. a O. J. a po dovŕšení plnoletosti dieťaťa k rukám plnoletého E. vždy do 15. dňa každého mesiaca vopred s účinnosťou od 07.08.2015. Vo výroku IV. rozhodol, že nedoplatok matky na zročnom výživnom vo výške 323,50 Eur za obdobie od 07.08.2015 do 31.05.2016 súd povoľuje matke zaplatiť v splátkach po 10,- Eur mesačne spolu s bežným výživným počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku až do úplného uhradenia nedoplatku s tým, že v prípade omeškania matky s plnením čo i len jednej splátky stane sa splatným celý dlh. Vo výroku V. rozhodol, že otec maloletého je povinný platiť na výživu maloletého sumu 285,- Eur mesačne, ktoré výživné je povinný poukazovať počas trvania náhradnej osobnej starostlivosti, najdlhšie však do dovŕšenia plnoletosti dieťaťa starým rodičom manželom I. J. a O. J. a po dovŕšení plnoletosti dieťaťa k rukám plnoletého E. vždy do 15. dňa každého mesiaca vopred s účinnosťou od 07.08.2015. Vo výroku VI. rozhodol, že nedoplatok otca na zročnom výživnom vo výške 1.651,75 Eur za obdobie od 07.08.2015 do 31.05.2016 súd povoľuje otcovi zaplatiť v splátkach po 46,- Eur mesačne spolu s bežným výživným spolu s bežným výživným počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku až do úplného uhradenia nedoplatku s tým, že v prípade omeškania otca s plnením čo i len jednej splátky stane sa splatným celý dlh. Vo výroku VII. rozhodol, že týmto mení rozsudok Okresného súdu Trnava č.k. 14C/167/2000-38 zo dňa 06.09.2002 v časti úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému. Vo výroku VIII. rozhodol,

že návrh matky na zvýšenie výživného otca na maloletého zamieta. Vo výroku IX. rozhodol, že konania o návrhu matky na zákaz styku otca s maloletým zastavuje. Vo výroku X. rozhodol, že konania o návrhu otca na zverenie maloletého do jeho osobnej starostlivosti zastavuje. Vo výroku XI. rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Vo výroku XII. rozhodol, že matka je povinná zaplatiť náhradu trov konania štátu vo výške 14,08 Eur na účet tunajšieho súdu do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Vo výroku XIII. rozhodol, že otec je povinný zaplatiť náhradu trov konania štátu vo výške 14,08 Eur na účet tunajšieho súdu do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

2. Rozhodnutie prvoinštančný súd v odvolaním napadnutej časti výživného zo strany otca s použitím ust. § 45 ods. 7 a 8, § 62 ods. 1 až 5, § 75 ods. 1 a § 76 ods. 1 Zákona o rodine vecne odôvodnil tým, že vykonaného dokazovania vyplynulo, že rozsudkom č.k. 14C/167/2000-38 zo dňa 06.09.2002 súd manželstvo matky a otca rozviedol a na čas po rozvode schválil rodičovskú dohodu, na základe ktorej bol maloletý zverený do osobnej starostlivosti matky a otec sa zaviazal prispievať na jeho výživu sumou 1.500,- Sk mesačne vždy do 15. dňa mesiaca vopred k rukám matky. V čase rozhodovania bola matka nezamestnaná, evidovaná na OÚP Hlohovec, bez nároku na podporu. Matka poberala sociálne dávky od OÚ Hlohovec vo výške 3.065,- Sk mesačne. Otec bol zamestnaný vo R. J., a.s. a jeho čistý priemerný mesačný príjem bol 26.262,- Sk. Maloletý mal štyri roky. Od poslednej úpravy výživného uplynulo dlhšie časové obdobie, v rámci ktorého došlo k podstatnej zmene pomerov na strane maloletého, ktorý navštevuje 2. ročník strednej elektrotechnickej priemyslovky v Trnave a mesačné náklady na neho sú priemerne vo výške 360,- Eur mesačne: strava v škole 38,06 Eur, cestovné do školy do Trnavy 22,- Eur, vreckové, desiata, pitný režim v škole 60,- Eur, výdavky na školské akcie, exkurzie, výlety 25,- Eur, knihy, školské potreby 10,- Eur, kultúra, kino výstavy 10,- Eur, zbierka na stužkovú 8,- Eur, oblečenie, obuv 30,- Eur, výdavky na lieky, krémy, masti 12,- Eur, náklady na bývanie

- elektrina, plyn, voda 45,88 Eur, stravovanie doma, hygienické potreby, pitný režim, výživové doplnky 100,- Eur. K poslednej položke, ktorej výšku otec namietal, súd uvádza, že do položky stravovanie doma treba zahrnúť raňajky, olovranty, večere, cez víkendy aj obedy a desiaty, pitný režim, ovocie, vitamíny, primerane aj sladkosti a vzhľadom na to, že maloletý E. je vekovo staršie dieťa, onedlho plnoleté a je vo vývoji, súdu je z jeho činnosti známe, že náklady na stravu takéhoto maloletého predstavujú cca 4,- Eur na deň x 30 dní = 120,- Eur a náklady na hygienické potreby predstavujú v priemere 10,- Eur mesačne. Súd preto starými rodičmi uvádzané náklady na stravu doma a hygienické potreby považoval za odôvodnené. K podstatnej zmene pomerov došlo aj na strane otca, ktorého čistý priemerný mesačný príjem v roku 2014 bol vo výške 1.839,60 Eur, v roku 2015 vo výške 1.824,27 Eur, za január 2016 bol 1.487,33 Eur, za február 2016 vo výške 1.610,39 Eur, za marec 2016 vo výške 1.412,42 Eur, za apríl 2016 vo výške 2.419,98 Eur. Otec býva v nájomnom byte a jeho priemerné mesačné výdavky sú vo výške 413,65 Eur. Vyživovaciu povinnosť má len k maloletému E.. K podstatnej zmene pomerov došlo aj na strane matky, ktorej čistý priemerný mesačný príjem v roku 2014 bol vo výške 425,55 Eur, v roku 2015 vo výške 474,96 Eur, za január až apríl 2016 vo výške 534,14 Eur. Matka býva v garsónke, ktorej je vlastníčkou a jej mesačné výdavky sú vo výške 420,- Eur. Vyživovaciu povinnosť má len k maloletému E.. Starí rodičia vlastnia rodinný dom, náklady na bývanie majú vo výške 197,26 Eur mesačne, obaja poberajú starobný dôchodok a zároveň sú zamestnaní. Zverením maloletého do náhradnej osobnej starostlivosti starým rodičom nezanikla rodičom vyživovacia povinnosť voči maloletému dieťaťu, preto súd podľa § 45 ods. 8 Zákona o rodine určil rodičom rozsah ich vyživovacej povinnosti. Pri určení výšky výživného súd vychádzal z odôvodnených potrieb maloletého, ktoré mal súd preukázané priemerne vo výške 360,- Eur mesačne (v niektorých mesiacoch, napr. august 2015 boli náklady vo výške 695,- Eur, keď maloletý bol na výlete v Írsku, v septembri 2015 boli výdavky vo výške 476,- Eur, v decembri 2015 vo výške 508,- Eur, v iných mesiacoch boli jeho výdavky zase nižšie) prihliadnuc pritom na vek maloletého, ktorý je v období dospievania a zo schopností, možností a majetkových pomerov matky a otca. Podľa ustálenej súdnej praxe výživné tvorí 20-30% z príjmu povinného rodiča. Z vykonaného dokazovania mal súd ďalej preukázané, že otcov priemerný mesačný príjem za obdobie od 01/2015 do 04/2016 je vo výške 1.800,- Eur, z ktorej sumy podľa ustálenej súdnej praxe výživné tvorí 20-30%. 20% zo sumy 1.800,- Eur je 360,- Eur a 30% zo sumy 1.800,- Eur je 540,- Eur. Súd teda mohol uložiť otcovi platiť výživné vo výške od 360,- do 540,- Eur, avšak vzhľadom na odôvodnené potreby maloletého a na príjem matky, ktorá sa v rovnakej percentuálne miere zo svojho príjmu bude podieľať na výžive maloletého, určil súd otcovi povinnosť platiť výživné vo výške 285,- Eur mesačne, čo predstavuje 15% z jeho príjmu, ktorou sumou je otec schopný vzhľadom na svoje schopnosti, možnosti s majetkové pomery prispievať na výživné, keď z príjmu otca 1.800,- Eur po odpočítaní jeho výdavkov vo výške 413,65 Eur mu zostáva suma 1.386,- Eur. Výživné vo výške 285,- Eur môže otec maloletého uhradiť bez toho, aby ohrozil uspokojovanie svojich základných životných potrieb. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni

svojich rodičov. Vzhľadom na to, že príjem otca je viac ako 3 krát vyšší ako príjem matky a jeho životná úroveň je teda omnoho vyššia, uložil súd otcovi platiť výživné vo výške 285,- Eur mesačne, ktorou sumou sa bude maloletý podieľať na životnej úrovni svojho otca a zároveň s výživným určeným matke budú pokryté všetky náklady, ktoré majú starí rodičia na maloletého. Z takto určenej sumy výživného zo strany otca a matky budú uhrádzané nielen základné potreby dieťaťa, ale aj nepravidelné mesačné platby a voľnočasové aktivity. Primárnou formou uspokojovania potrieb dieťaťa vo vzťahu k rodičovi nemajúceho dieťa v osobnej starostlivosti je platenie výživného, pričom starí rodičia zabezpečujú maloletému osobnú starostlivosť. Okrem toho starí rodičia nemajú voči maloletému vyživovaciu povinnosť, preto všetky jeho odôvodnené potreby majú byť hradené z výživného otca a matky. Zverením maloletého do spoločnej náhradnej osobnej starostlivosti manželom starým rodičom s účinnosťou od 07.08.2015 vznikol otcovi za obdobie od 07.08.2015 do 31.05.2016 nedoplatok na zročnom výživnom vo výške 1.651,75 Eur (2.794,75 Eur - 1.143,- Eur), pozostávajúce z 2.794,75 Eur (9 mesiacov x 285,- Eur + 25 dní mesiaca august á 9,19 Eur) po odrátaní zaplateného výživného 1.143,- Eur (7 mesiacov x 108,- Eur + 2 mesiace x 150,- Eur + 25 dní mesiaca august á 3,48 Eur), ktorý súd povolil otcovi splatiť v splátkach po 46,- Eur spolu s bežným výživným počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku až do úplného uhradenia nedoplatku s tým, že v prípade omeškania otca s plnením čo i len jednej splátky stane sa splatným celý dlh.

3. Proti tomuto rozsudku výlučne proti výrokom V. a VI. o určení výživného otca podal otec dieťaťa odvolanie, ktorým sa domáhal, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti zrušil a vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, namietajúc, že súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a vo veci rozhodoval nezákonný sudca. Podľa odvolateľa súd pri stanovení výšky výživného otcovi vychádzal z vyčíslených nákladov na syna, ktoré predložili starí rodičia bez preskúmania ich reálnosti. Napr. v mesiaci august je uvedená suma 200,- Eur ako vreckové na pobyt v Írsku, túto sumu však dal synovi otec, rovnako turistické topánky za 90,- Eur kúpil otec, išlo o príspevky zo strany otca nad rámec bežného výživného, súd nezohľadnil výdavky nad rámec bežného výživného. Otec namieta neprimeranosť vyčíslených nákladov na elektrinu, plyn a vodu. Súd nezohľadnil skutočnosť, že otec dával synovi nad rámec výživného vreckové 60,- - 80,- Eur a kupoval synovi veci, ktoré potreboval. Odvolateľ považuje za nespravodlivé, že stanovením výživného 285,- Eur stavia otca len do pozície platiteľa peňazí bez toho, aby mohol mať vplyv na to, kde budú vynaložené. Poukázal na blížiaci sa vek plnoletosti syna, preto sa javí vhodná diferencovaná forma výživného, kedy základné výživné platené starým rodičom bude slúžiť na uspokojovanie základných životných potrieb a zároveň tu bude ďalšia zložka v podobe vreckového, s ktorým bude hospodáriť sám maloletý. Otec namietal tiež ustálenie jeho príjmu, poukazujúc na to, že v mesiaci apríl 2016 dostal jednorazovú odmenu za uplynulý rok vo výške 1.630,16 Eur, nejedná sa o pravidelnú odmenu, nie je to preto pravidelný príjem. Záverom odvolateľ namieta, že vo veci rozhodoval nezákonný sudca, keď v priebehu konania došlo bez relevantného dôvodu k zmene zákonnej sudkyne Mgr. Andrei Tomašovičovej, ktorá bola nahradená novovymenovanou sudkyňou JUDr. Monikou Vozárovou, pričom otec túto námietku uplatnil písomným podaním zo dňa 11.03.2016. K vyjadreniu matky, že žije na hranici chudoby, otec uviedol, že so svojím druhom stavia rodinný dom a toto je hlavná príčina, prečo sa domáhala zvýšiť výživné na 300,- Eur už v čase, keď s maloletým nežila.

4. Starí rodičia odvolací návrh nepodali, k odvolaniu otca sa vyjadrili písomne, napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa nich zodpovedá parametrom spravodlivého rozhodnutia. Aby sa ich vnuk životnou úrovňou priblížil životnej úrovni rodičov, súdom určené výživné 285,- Eur zo strany otca nepovažujú za prehnanú čiastku, poukazujúc na to, že v októbri 2016 dosiahne plnoletosť, meria 198 cm, má veľkosť topánok 46, má iné nároky a potreby, ako keď mal 4 roky, odvtedy sa nerozhodovalo o zvýšení výživného. Starí rodičia sa o vnuka starajú už vyše 3 roky, otcovi súd určil platiť výživné iba za 10 mesiacov, pričom ich reálne náklady spojené s výchovou maloletého boli omnoho vyššie, museli mu zrekonštruovať izbu, nakúpiť nábytok, v auguste 2015 mu kúpili letenku do Írska a dali mu vreckové 200,- Eur, to že prispel aj otec, išlo mimo nich. Netvrdia, že otec neprispieval synovi navyše, vreckové sa však nepovažuje za výživné a dary k sviatkom sú štandardná záležitosť. Starí rodičia riadne zdokladovali spotrebu energií. Otec začal prispievať nad rámce výživného v septembri 2013, keď sa dozvedel, že bol podaný návrh na zvýšenie výživného, maloletému dával vreckové, ktoré míňal na svoju zábavu, nevie si vďaka tomu vážiť peniaze, tieto prostriedky starí rodičia nikdy nemali k dispozícii. Vnuk dostával pri každej návšteve otca 10,- - 15,- Eur, čo potvrdil aj v zápisnici. Na záver podotkli, že nie sú nijakí príživníci, nie sú odkázaní na príspevok od otca, z výživného dávajú vnukovi 211,- Eur, čiastka 149,- Eur činí stravu a energie. Súd nepochybil pri ustálení výšky príjmu otca, do ktorého patrí aj jednorazová odmena.

5. Ani matka odvolací návrh nepodala, k odvolaniu otca sa vyjadrila písomne, napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa nej zodpovedá parametrom spravodlivého rozhodnutia. Poukázala na to, že výživné na syna sa nezvyšovalo 14 rokov, pričom jeho pomery sa zmenili. Otec pracuje vo R. 18 rokov a maloletému prispieval na výživu iba sumou 108,- Eur, nad rámec toho mu posielal darčeky k sviatkom, nikdy sa nesnažil matke a synovi pomôcť, hoci žili na hranici chudoby. Otec si žije nad pomery a maloletý by mal žiť na jeho úrovni. Keď aj syn nejaké vreckové od otca dostal, vždy to minul pre svoje potreby.

6. Odvolací súd vo veci rozhodoval podľa ustanovení zákona č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „C.m.p.“), účinného od 01.07.2016 a v zmysle § 2 ods. 1 C.m.p. subsidiárne podľa ustanovení zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „C.s.p.“), účinného od 01.07.2016, ktorým bol zrušený doterajší zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok, pričom podľa § 470 ods. 1 C.s.p. ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

7. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 C.s.p.), po zistení, že odvolanie proti rozsudku bolo podané včas (§ 362 ods. 1 C.s.p.), oprávnenou osobou (§ 359 O.s.p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 1 C.s.p.), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 363 C.s.p.) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 C.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie bez ohľadu na rozsah a dôvody odvolania (§ 65 a § 66 C.m.p.), vychádzajúc zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie bez potreby zopakovania či doplnenia dokazovania (§ 383 a § 384 C.s.p., § 68 C.m.p.), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p. a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie otca nie je dôvodné, v dôsledku čoho je namieste rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti ako vecne správny s použitím § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdiť.

8. Vzhľadom na to, že rozsudok súdu prvej inštancie bol odvolaním napadnutý len vo výrokoch V. a VI. týkajúcich sa vyživovacej povinnosti otca k synovi E. U., vo zvyšnej časti rozsudok nadobudol právoplatnosť a nestal sa predmetom odvolacieho prieskumu.

9. Vzhľadom na to, že výživou oprávnený E. U. počas odvolacieho konania dňa 11.10.2016 nadobudol plnoletosť, stal sa v predmetnej veci samostatným účastníkom konania s plnou procesnou spôsobilosťou, odvolací súd ho výzvou zo dňa 30.11.2016 vyzval na vyjadrenie, či sa pripája k návrhu na zvýšenie výživného zo strany otca. Výživou oprávnený v písomnom vyjadrení zo dňa 11.12.2016 uviedol, že sa pripája k návrhu na zvýšenie výživného s účinnosťou od 07.08.2015, tak ako aj rozhodol súd prvej inštancie. Uviedol, že u starých rodičov býva od septembra 2013 a nemôže od nich žiadať, aby ho i naďalej živili zo svojich dôchodkov, nakoľko má obidvoch rodičov, ktorí sú zamestnaní a žijú na slušnej úrovni. V budúcnosti chce pokračovať v štúdiu na vysokej škole, preto na toto zvýšené výživné bude odkázaný i naďalej.

10. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, konania jemu predchádzajúceho, ako aj celého obsahu spisového materiálu dospel k záveru, že súd prvej inštancie zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom pre vyhlásenie rozsudku, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec i správne právne posúdil.

11. Pretože odvolací súd preberá v celom rozsahu súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, ktorý vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na rozhodnutie v danej veci, výsledky dokazovania správne vyhodnotil a dospel i k správnym skutkovým záverom pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie nároku na zvýšenie výživného, a pretože odvolací súd zároveň v celom rozsahu zdieľa i právne závery súdu prvej inštancie vo veci, s poukazom na ustanovenie § 387 ods. 2 C.s.p. odkazuje na správne a presvedčivé odôvodnenie písomného vyhotovenia rozsudku. Odvolací súd nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov súdu prvej inštancie odchýliť a nemôže preto dať za pravdu odvolateľovi. Odvolateľ vo svojom odvolaní neuvádza žiadne nové podstatné skutkové tvrdenia či právne argumenty než tie, ktoré uplatnil už pred súdom prvej inštancie, ktorý sa s nimi v dostatočnej miere vysporiadal.

12. Keďže súd prvej inštancie napadnutý rozsudok vo všetkých jeho častiach riadne odôvodnil, pričom zároveň sa vysporiadal so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami tvoriacimi základ pre rozhodnutie a

odvolací súd sa s týmto odôvodnením súdu v plnej miere stotožňuje, k veci považuje za potrebné dodať iba nasledovné:

13. V zmysle súdom prvej inštancie aplikovaného ustanovenia § 78 Zákona o rodine i v spojení s ustanovením § 121 C.m.p. (predtým § 163 ods. 1 O.s.p.), dohody i súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery, resp. ak sa podstatne zmenili okolnosti, ktoré sú rozhodujúce pre výšku a trvanie dávok, pričom zmena rozsudku je prípustná od času, keď došlo k zmene pomerov. Hmotno- právnou podmienkou pre zmenu predchádzajúceho súdneho rozhodnutia o výživnom je teda zmena pomerov, ktorá musí byť podstatná a musí sa týkať okolností, ktoré odôvodňujú výšku výživného za podmienky, že sa závažnejším spôsobom prejavia v pomeroch účastníkov v porovnaní s ich pomermi v čase predchádzajúceho rozhodnutia. Zmena pomerov pritom môže byť odôvodnená buď subjektívne - okolnosťami na strane povinného, resp. na strane oprávneného, alebo objektívne - vývojom životných nákladov.

14. Pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie (§ 75 ods. 1 Zákona o rodine).

15. Z vyššie citovaných ustanovení zákona vyplýva, že konkrétna výška výživného je ovplyvňovaná faktormi jednak na strane výživou oprávneného, jednak na strane povinného. Na strane oprávneného dieťaťa je potrebné skúmať jeho skutočné odôvodnené potreby s ohľadom na zákonnú mieru povinnosti rodiča, ktorá je daná tým, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Oprávnené potreby pritom nezahŕňajú iba stravovanie, ale sú dané širšie jednak potrebami bytovými, odevnými, zdravotnými, kultúrnymi a závisia predovšetkým od veku, zdravotného stavu, schopností živiť sa sám, schopností starať sa o seba a podobne. Medzi odôvodnené potreby nepatria len pravidelné mesačné výdavky, ale aj náhodné výdavky, ktoré napríklad súvisia so zdravotným stavom oprávneného ako sú napr. liečebné náklady. Súd na ne musí pri určovaní výživného prihliadnuť. Na strane oprávneného sa tiež skúmajú jeho schopnosti, možnosti a majetkové pomery, existencia a počet iných osôb povinných poskytovať výživu a ich schopnosti, možnosti a majetkové pomery, počet nimi vyživovaných osôb a výška takéhoto výživného ako i vyživovaciu povinnosť iných povinných voči týmto osobám. Na strane povinného rodiča je nevyhnutné prihliadnuť na okruh osôb, ktoré sú povinné poskytovať výživné dieťaťu a výšku a spôsob už poskytovaných plnení, kde je potrebné zohľadniť tiež starostlivosť o dieťa a jeho domácnosť. Na strane povinného sa prihliada tiež najmä na jeho schopnosti, teda faktické príjmy, ale i na jeho možnosti, teda na to, čo je objektívne možné, aby zarobil s ohľadom na svoj vek, zdravotný stav, kvalifikáciu, odbornosť, nadanie, vedomosť, zručnosti, pracovné skúsenosti i situáciu na trhu práce. Okrem toho je potrebné vždy vyhodnotiť i majetkové pomery oboch povinných rodičov. Táto kategória zahŕňa jednak majetok rodičov a jednak ich životný štandard, ktorým sa navonok prezentujú. Okrem uvedeného na strane povinného rodiča je vždy potrebné prihliadnuť k počtu, druhu, výške a dôvodnosti iných vyživovacích povinností a zároveň na okruh osôb, ktoré sú povinné týmto oprávneným poskytovať výživné, ich schopnosti, možnosti a majetkové pomery. Súd je povinný prihliadať tiež na zárobkové možnosti povinných rodičov podľa príjmov z obdobia pred zmenou zamestnania vtedy, ak sa preukáže, že to bol rodič, ktorý sa vzdal bez vážneho dôvodu výhodnejšieho zamestnania alebo zárobku. V takom prípade je súd povinný skúmať dôvody, ktoré ho viedli k strate na príjmoch alebo majetku.

16. Z obsahu spisu vyplýva, že výživné bolo naposledy upravené rozsudkom Okresného súdu Trnava sp. zn. 14C/167/2000, zo dňa 06.09.2002, ktorým súd rozviedol manželstvo matky a otca a schválil rodičovskú dohodu tak, že maloletý bol zverený do osobnej starostlivosti matke a otcovi bolo určené výživné vo výške 1.500,- Sk mesačne.

17. Dokazovaním vykonaným súdom prvej inštancie bolo nesporne preukázané, že v danom prípade došlo najmä na strane t.č. už plnoletého E. k takej podstatnej zmene pomerov, ktorá odôvodňuje zvýšiť výšku doteraz stanoveného výživného, pričom podstatnou a rozhodujúcou novou skutočnosťou je to, že v čase rozhodovania súdu prvej inštancie ešte maloletý E. bol zverený do náhradnej osobnej starostlivosti starých rodičov s účinnosťou od 07.08.2015, a preto bolo v zmysle § 45 ods. 8 Zákona o rodine potrebné rozhodnúť o vyživovacej povinnosti matky i otca. Na strane rodičov detí došlo tiež k zmene pomerov, u oboch došlo k nárastu príjmu, počet ich vyživovacích povinností sa nezmenil. Od

času poslednej úpravy výživného uplynula doba 14 rokov, naposledy určené výživné je v súčasnej dobe pre dieťa absolútne nedostačujúce, nezohľadňujúce zvýšené životné náklady a ani objektívne možnosti otca.

18. Súd prvej inštancie správne pri určení výšky výživného vychádzal z odôvodnených potrieb maloletého, ktoré mal preukázané priemerne vo výške 360,- Eur mesačne (v niektorých mesiacoch, napr. august 2015 boli náklady vo výške 695,- Eur, keď maloletý bol na výlete v Írsku, v septembri 2015 boli výdavky vo výške 476,- Eur, v decembri 2015 vo výške 508,- Eur, v iných mesiacoch boli jeho výdavky zase nižšie) prihliadnuc pritom na vek maloletého, ktorý bol v čase rozhodovania v období dospievania a zo schopností, možností a majetkových pomerov matky a otca. Podľa ustálenej súdnej praxe výživné tvorí 20-30% z príjmu povinného rodiča. Z vykonaného dokazovania mal súd ďalej správne preukázané, že otcov priemerný mesačný príjem za obdobie od 01/2015 do 04/2016 je vo výške 1.800,- Eur, z ktorej sumy podľa ustálenej súdnej praxe výživné tvorí 20-30%. 20% zo sumy 1.800,- Eur je 360,- Eur a 30% zo sumy 1.800,- Eur je 540,- Eur. Súd teda mohol uložiť otcovi platiť výživné vo výške od 360,- do 540,- Eur, avšak vzhľadom na odôvodnené potreby maloletého a na príjem matky, ktorá sa v rovnakej percentuálne miere zo svojho príjmu bude podieľať na výžive maloletého, určil súd otcovi povinnosť platiť výživné vo výške 285,- Eur mesačne, čo predstavuje 15% z jeho príjmu, ktorou sumou je otec schopný vzhľadom na svoje schopnosti, možnosti s majetkové pomery prispievať na výživné, keď z príjmu otca 1.800,- Eur po odpočítaní jeho výdavkov vo výške 413,65 Eur mu zostáva suma 1.386,- Eur.

19. Súd prvej inštancie správne poukázal na to, že výživné vo výške 285,- Eur môže otec uhradiť bez toho, aby ohrozil uspokojovanie svojich základných životných potrieb. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Vzhľadom na to, že príjem otca je viac ako 3 krát vyšší ako príjem matky a jeho životná úroveň je teda omnoho vyššia, uložil súd otcovi platiť výživné vo výške 285,- Eur mesačne, ktorou sumou sa bude syn podieľať na životnej úrovni svojho otca a zároveň s výživným určeným matke budú pokryté všetky náklady, ktoré mali starí rodičia na maloletého do dosiahnutia jeho plnoletosti, ako aj náklady už plnoletého dieťaťa, ktoré je však naďalej výživou odkázané na rodičov. Z takto určenej sumy výživného zo strany otca a matky budú uhrádzané nielen základné potreby dieťaťa, ale aj nepravidelné mesačné platby a voľnočasové aktivity. Pri takto určenom výživnom, ktoré je výrazne pod hranicou rozpätia 20 - 30% príjmu otca, sú zároveň zohľadnené aj platby otca nad rámec bežného výživného. Čo sa týka mesačného vreckového, toto nemožno považovať za súčasť výživného, je dobrovoľným rozhodnutím otca, že synovi prispieva aj okrem platenia výživného, vreckové neslúži na pokrytie nevyhnutných potrieb dieťaťa.

20. Odvolací súd nepovažoval za dôvodnú námietku otca o nepreukázaní výdavkov na maloletého zo strany starých rodičov, keď súd prvej inštancie vykonal vo veci podrobné dokazovanie a dostatočne skúmal aj otázku primeraných výdavkov na maloletého, ktoré aj správne vyhodnotil a ani odvolací súd nepovažuje takto ustálené výdavky za neprimerané, prihladnúc najmä na vek a odôvodnené potreby dieťaťa. Zároveň je potrebné zdôrazniť, že pri určení primeranej výšky výživného je rozhodujúcim faktorom príjem povinného rodiča, od ktorého sa odvíja objektívna možnosť podieľať sa primeranou sumou na výživnom na dieťa. Súčasťou príjmu sú aj vyplatené odmeny, tak ako ich správne zohľadnil súd prvej inštancie, napriek tomu, že ide o príjem nepravidelný či nenárokovateľný, je potrebné aj takýto príjem zahrnúť do celkového súčtu príjmov za rozhodujúce obdobie, z ktorého sa následne určí priemerný mesačný príjem, pričom práve takýmto spriemerovaním sa zohľadní to, že nejde o pravidelný každomesačný príjem.

21. Odvolací súd nepovažoval za dôvodnú námietku otca, ktorý poukazujúc na blížiaci sa vek plnoletosti syna, považoval za vhodnú diferencovanú formu výživného, kedy základné výživné platené starým rodičom bude slúžiť na uspokojovanie základných životných potrieb a zároveň tu bude ďalšia zložka v podobe vreckového, s ktorým bude hospodáriť sám maloletý. Odvolací súd vychádzal najmä z toho, že suma výživného 285,- Eur slúži na krytie primeraných a nevyhnutných potrieb dieťaťa, ktoré vynakladali starí rodičia do dosiahnutia plnoletosti, pričom v čase rozhodovania odvolacieho súdu, kedy Martin už dosiahol plnoletosť, sa výživné platí priamo k jeho rukám.

22. Rovnako nedôvodne otec namietal vady konania v súvislosti s tým, že vo veci rozhodoval nezákonný sudca, keď v priebehu konania malo podľa neho dôjsť bez relevantného dôvodu k zmene zákonnej sudkyne Mgr. Andrei Tomašovičovej, ktorá bola nahradená novovymenovanou sudkyňou JUDr. Monikou Vozárovou, pričom otec túto námietku uplatnil písomným podaním zo dňa 11.03.2016. Na námietku

nezákonnosti sudcu reagoval predseda Okresného súdu Trnava JUDr. Igor Malý oznámením zo dňa 29.03.2016 (č.l. 260 spisu), v ktorom podrobne a vyčerpávajúco odôvodnil postup pri zmene zákonného sudcu v prejedávanej veci, odkazujúc na ust. § 3 ods. 4, § 49 písm. a), § 50 ods. 1 a 2, § 51 ods. 4 písm. c), § 52 ods. 1 a 7 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch, keď Dodatkom č. 3 k rozvrhu práce na rok 2016 bola riešená situácia, keď na súd nastúpila sudkyňa JUDr. Vozárová a vzhľadom na potrebu zabezpečenia zásady rovnomernej zaťaženosti sudcov vecami obdobnej skladby a veku bolo potrebné novo nastúpenej sudkyni prerozdeliť časť agendy ostatných sudcov, a to hlavne tej, ktorá im bola pridelená po sudcoch, ktorí odišli z tamojšieho súdu, pričom rozhodnutie predsedu súdu bolo riadne odôvodnené a pri schvaľovaní dodatku k rozvrhu práce bol zachovaný zákonný postup. Sudkyňa JUDr. Monika Vozárová sa preto v predmetnej veci stala zákonnou sudkyňou. Odvolací súd sa v plnej miere stotožňuje s vyššie uvedenou argumentáciou predsedu Okresného súdu Trnava a považuje za jednoznačné, že k zmene zákonného sudcu v prejednávanej veci došlo v súlade s ust. § 3 ods. 4, § 49 písm. a), § 50 ods. 1 a 2, § 51 ods. 4 písm. c), § 52 ods. 1 a 7 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch, keď z dôvodu výraznej nerovnomernosti zaťaženosti sudcov bolo dôvodné, aby boli prerozdelené veci a pridelená časť z nich novo nastúpenej sudkyni JUDr. Monike Vozárovej, pričom uvedená zmena bola vykonaná Dodatkom č. 3 k rozvrhu práce na rok 2016, pri schvaľovaní dodatku k rozvrhu práce bol zachovaný zákonný postup a sudkyňa JUDr. Monika Vozárová sa preto v predmetnej veci stala zákonnou sudkyňou.

23. Čo sa týka odvolacích námietok odvolateľa v ich súhrne, odvolací súd ani jednu z nich nepovažoval za natoľko dôvodnú, že by bola spôsobilá privodiť zmenu alebo zrušenie napadnutého rozhodnutia.

24. Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti je i odvolací súd toho názoru, že je dôvodné určiť výživné otca na syna E. vo výške 285,- Eur mesačne s účinnosťou od 07.08.2015, ktoré výživné bol povinný poukazovať počas trvania náhradnej osobnej starostlivosti, najdlhšie však do dovŕšenia plnoletosti dieťaťa starým rodičom manželom I. J. a O. J. a po dovŕšení plnoletosti dieťaťa k rukám plnoletého E. vždy do 15. dňa každého mesiaca vopred.

25. Vzhľadom na určenie výživného s účinnosťou od 07.08.2015, vznikol otcovi dlh na zročnom výživnom za obdobie od 07.08.2015 do 31.05.2016, ktorý súd prvej inštancie správne vyčíslil (výška dlhu nebola odvolaním namietaná), rovnako bolo tiež dôvodné vzhľadom na jeho výšku zaplatiť ho v splátkach po 46,- Eur spolu s bežným výživným.

26. S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu potom odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti vo výrokoch V. a VI. ako vecne správny, s použitím ustanovenia § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil.

27. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 52 C.m.p..

28. Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 . Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 . Dovolanie je podľa § 421 prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 . Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 . Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 . Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 . Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 . Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 . Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 . Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 . Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 . Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 . V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 . Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 . Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 . Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 . Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 . Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 . Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 . Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 . Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 . V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 .