Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_1P-20-2016.pdf
PDF · 95.58 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
BR-1P/20/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Brezno, sudcom JUDr. Silviom Bolečekom, PhD., v právnej veci manžela G. K., narodeného XX. H. XXXX, trvale bytom V. I. XXX, právne zastúpený JUDr. Rudolfom Gunišom, advokátom, so sídlom Brezno, Kiepka 80, proti manželke N.. I. K., rodenej U., narodenej X. H. XXXX, trvale bytom V. I. XXX, právne zastúpená JUDr. Jurajom Žembom, advokátom, so sídlom Brezno, ČSA 5, o návrhu manžela na rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému Y. K., narodenému XX. H. XXXX, bytom ako manželka, v konaní zast. opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Brezne, takto
rozhodol:
I. Súd manželstvo manžela G. K., nar. XX.XX.XXXX a manželky N.. I. K., rod. U., nar. XX.XX.XXXX uzatvorené XX.XX.XXXX v L., zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu L. vo zv.X, ročník XXXX, na strane XXX, pod poradovým číslom X r o z v á d z a.
II. Maloletý Y. K., nar. XX.XX.XXXX sa na čas po rozvode manželstva z v e r u j e do osobnej starostlivosti matky N.. I. K..
III. Otec G. K. j e p o v i n n ý prispievať na výživu maloletého Y. K. sumou 110 (jednostodesať) Eur mesačne, a to vždy do 15-teho dňa každého mesiaca vopred k rukám matky, počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku.
IV. Súd u p r a v u j e styk otca s maloletým Y. takto:
Otec je oprávnený s maloletým sa stýkať každý nepárny kalendárny víkend od piatku 17.00 hod. do nedele do 17.00 hod.
Otec je oprávnený s maloletým sa stýkať cez letné prázdniny od 16.07. od 08.00 hod. do 31. 07. do 18.00 hod. a od 15.08. od 13.00 hod. do 30. 08. do 13.00 hod.
Otec je oprávnený s maloletým sa stýkať počas jarných prázdnin vyhlásených Ministerstvom školstva SR pre Banskobystrický kraj každý párny kalendárny rok od piatku od 17.00 hod. do nedele do 17.00 hod.
Otec je oprávnený s maloletým sa stýkať cez Vianočné prázdniny od 23.12. od 17.00 hod. do 28.12. do 17.00 hod. počas každého párneho kalendárneho roka.
Otec je oprávnený s maloletým sa stýkať cez Silvester a Nový rok od 28.12. od 17.00 hod. do 06.01. do 17.00 hod. počas každého nepárneho kalendárneho roka.
Matka je povinná maloletého na styk s otcom pripraviť a otcovi umožniť styk s maloletým.
V. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Manžel návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 10. marca 2016 žiadal, aby súd svojím rozsudkom jeho manželstvo s manželkou rozviedol, maloletého Y., nar. XX. H. XXXX pochádzajúceho z manželstva zveril do striedavej starostlivosti. Svoj návrh odôvodnil tým, že manželstvo s manželkou uzavreli dňa XX. Y. XXXX, z manželstva pochádza jedno neplnoleté dieťa. Postupom času si manželia prestali rozumieť a prestali medzi sebou komunikovať, nežijú spolu, nehospodária spolu, každý z manželov si zabezpečuje svoje potreby sám. Záverom manžel uviedol, že manželstvo už nespĺňa svoj spoločenský účel a nie je šanca na obnovu spolužitia.
2. Manželka v písomnom vyjadrení s návrhom na rozvod nesúhlasila. Uviedla, že manželstvo má problémy spôsobené súdnymi spormi s otcom maloletej W., ktoré zasahujú do chodu ich domácnosti. Na záver dodala, že má záujem vyriešiť problémy v rodine pre prospech maloletého Y..
3. Opatrovník maloletého v správe zo sociálneho zisťovania uviedol, že v opatere a starostlivosti rodičov neboli zistené žiadne závažné nedostatky. Maloletý má u rodičov vytvorené vhodné podmienky pre jeho zdravý fyzický a psychický vývoj. Opatrovník navrhuje podrobiť rodičov procesu odborného poradenstva.
4. Súd vo veci samej vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania a listinnými dôkazmi obsiahnutými v súdnom spise a zistil nasledovný skutkový stav:
5. Manžel na pojednávaní zotrval na podanom návrhu, žiadal ich manželstvo rozviesť. V jeho prípade sa jedná o druhé manželstvo. V plnom rozsahu trvá na dôvodoch rozvratu manželstva tak ako ich písomne uviedol v podanom návrhu. Manžel inú vyživovaciu povinnosť ako k maloletému Y. už nemá. Manžel je samostatne hospodáriaci roľník s príjmom cca 11.000 Eur ročne pričom prevažným zdrojom príjmu sú poľnohospodárske dotácie. Ročné výdavky manžel vyčíslil na sumu cca 5.000 Eur a jedná sa o výdavky ako sú krmivá pre zvieratá, poplatky za veterinárne prípravky, výdavky na udržanie nehnuteľností atď. Manžel má teda čistý príjem pred zdanením 6.000 Eur ročne. Doteraz dane neplatil, nakoľko mal daňový bonus, ale tohto toku už daň z príjmu platiť bude. Manžel si hradí sociálne a zdravotné poistenie vo výške 200 Eur mesačne. Ďalšie výdavky, ktoré manžel má sú výdavky na internet a telefón vo výške 35 Eur mesačne, výdavky na auto (cestovné, opravy, PHM) vo výške 130 Eur mesačne, náklady na stravu 70 Eur mesačne, výdavky na kultúru a voľno časové aktivity 25 Eur mesačne, výdavky na dieťa mimo potravy 45 Eur mesačne. Manžel platí daň z nehnuteľností a poplatok za odvoz komunálneho odpadu vo výške 40 Eur ročne, za drevo platí 30 Eur ročne a do konca apríla 2017 platí manželke a maloletému Y. náklady spojené s ich prechodným bývaním vo výške 280 Eur mesačne.
6. Manželka vo svojom vyjadrení s návrhom na rozvod súhlasila. U manželky sa o tretie manželstvo. Vyživovaciu povinnosť má k trom deťom, avšak U. je už plnoletá a tejto dcére platí jej otec výživné vo výške 82 Eur mesačne už priamo k rukám plnoletej dcéry. Manželka má vyživovaciu povinnosť k maloletej W. Y. vo výške 27,13 Eur mesačne. Do konca apríla 2017 manželka s maloletým Y. býva v prenajatom byte v Podbrezovej, pričom poplatky spojené s bývaním uhrádza manžel a teda ona sama výdavky spojené s bývaním nemá. Manželka nemá žiadny príjem a žije len z úspor. Poberá len príspevky na maloletého Y. vo výške 23, 52 Eur mesačne a taký istý príspevok na plnoletú U.. Čo sa týka plnoletej U., tak s ňou má manželka náklady vo výške 220 Eur mesačne. Maloletý Y. navštevuje predškolské zariadenie, kde má manželka od novembra dotáciu a platí poplatok za stravu maloletému len vo výške 1,30 Eur mesačne, ďalej uhrádza poplatok ZRPŠ vo výške 15 Eur ročne a na školské pomôcky minie manželka okolo 7 Eur ročne. Vzhľadom na skutočnosť, že z miesta jej prechodného pobytu do škôlky, do ktorej chodí maloletý je zlé autobusové spojenie a boli by dlhé prestoje, tak manželka vozí maloletého do a zo škôlky autom na čo minie mesačne okolo 100 Eur. Náklady na ošatenie, stravu a hygienu maloletého manželka vyčíslila na sumu 100 Eur, taktiež manželka uviedla, že mesačne minie asi 50 Eur na voľno časové aktivity pre maloletého v čom sú napr. návšteva kúpaliska, kina, kúpa hračiek alebo kníh.
7. Účastníci konania uzavreli manželstvo dňa XX. Y. XXXX v L., ktoré manželstvo je zapísané v knihe manželstiev matričného úradu L., vo zväzku X, roč. XXXX, na strane XXX, pod por. č. X. Z manželstva účastníkov konania pochádza maloletý Y. K., nar. XX. H. XXXX. Z návrhu, listinných dôkazov
a prednesov účastníkov vyplýva, že u manželky ide o manželstvo tretie a u manžela o manželstvo druhé. Manželia mali posledné spoločné bydlisko - V. I. XXX. Manželka poberá prídavok na deti vo výške 47,04 Eur mesačne, manžel je samostatne zárobkovo činnou osobou, pričom za posledné zdaňovacie obdobie mal príjem vo výške 11.000 Eur ročne a výdavky vo výške 5.000 Eur ročne.
8. Podľa § 22 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov k zrušeniu manželstva možno pristúpiť len v odôvodnených prípadoch.
9. Podľa § 23 ods. 1-3 Zákona o rodine, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahu medzi manželmi a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí. Súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.
10. Podľa § 24 ods. 1, ods. 3 Zákona o rodine v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného. Rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.
11. Podľa § 25 ods. 1, ods.2 Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode. Ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.
12. Podľa § 62 ods. 1,2,3,4,5 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich možností, schopností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov, pri skúmaní schopností, možností, majetkových pomerov povinného rodiča, súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
13. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
14. Podľa § 76 ods.1 Zákona o rodine výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
15. Podľa § 217 ods. 1 veta prvá CSP, pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.
16. Na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že účastníci konania sú manželmi, z ich vzťahu pochádza jedno maloleté dieťa.
17. Pokiaľ ide o rozvod manželstva, súd mal bez akýchkoľvek pochybností preukázané, že v minulosti nastal trvalý rozvrat manželských vzťahov; vzťahy medzi manželmi sú vážne narušené a trvale rozvrátené, manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Manželia v spoločnej domácnosti nežijú, spoločne nehospodária, ako manželia
nežijú a nezabezpečujú spolu starostlivosť o maloleté dieťa pochádzajúce z manželstva. Za takýchto skutkových okolností má súd zato, že manželské vzťahy sú trvale rozvrátené a niet nádeje na obnovenie manželského spolužitia. Manželstvo účastníkov konania je dlhodobo len formálnym zväzkom bez plnenia akýchkoľvek spoločenských funkcií manželstva. Z uvedených dôvodov súd manželstvo ako nefunkčné rozviedol. Ako dôvod rozvratu manželských vzťahov súd konštatuje nezhodu účastníkov konania na spôsob manželského spolužitia a rozdielnosť názorov manželov na manželstvo a manželské spolužitie ako aj rozdielnosť pováh a rodinných hodnôt účastníkov konania.
18. Pokiaľ ide o úpravu práv a povinností rodičov k maloletému na čas po rozvode súd maloletého zveril do starostlivosti matky. Maloletý je aj v súčasnosti v starostlivosti matky, v ktorej starostlivosti neboli zistené závažnejšie nedostatky, starostlivosť o maloletého je na dobrej úrovni. Takisto manžel takúto úpravu práv a povinností k maloletému navrhnul. Matka bude zároveň maloletého zastupovať a spravovať jeho majetok, čím nie sú dotknuté rodičovské práva a povinnosti otca podľa § 28 Zákona o rodine.
19. Pokiaľ ide o určenie a výšku výživného súd vychádzal z odôvodnených potrieb maloletého a z možnosti, schopností a majetkových pomerov manžela. Z vyššie citovaného zákonného ustanovenia § 62 Zákona o rodine vyplýva, že deti sú vzhľadom na svoj vek odkázané na výživu svojich rodičov, pričom na výžive dieťaťa sa majú podieľať obaja rodičia, primerane svojim možnostiam, schopnostiam a majetkovým pomerom. Matka dieťaťa žiadala na maloletého Y. výživné vo výške 150 Eur mesačne. Otec dieťaťa má príjem, ktorý sa ťažko stanovuje vzhľadom na špecifiká jeho podnikania. Súd akceptoval výdavky matky na maloletého Y. mesačne 100 Eur oblečenie, hygiena a strava, poplatky spojené s návštevou predškolského zariadenia vo výške 3 Eur mesačne (vzhľadom na nízku položku stravy v škôlke), voľnočasové aktivity v približne rovnakej výške ako uvádzal svoje náklady manžel t.j. 30 Eur (o päť Eur viac ako u manžela vzhľadom nato, že okruh jeho záujmov je už ustálený a maloletý pre rozvoj svojej osobnosti vyžaduje v tomto ohľade väčší záber aktivít pomáhajúcich rozvoju jeho osobnosti) a súd akceptoval aj výdavky matky na cestovanie maloletého vo výške 80 eur t.j. zhruba 60% nákladov manžela na cestovanie, čo je celkovo mesačne výdavky matky na maloletého vo výške 213 Eur. Súd má zato, že takto stanovené náklady sú primerané veku maloletého, regiónu v ktorom maloletý žije, ale aj primerané rozvoju jeho osobnosti. Súd vychádzal z príjmu otca medzi 500 až 700 Eur a zohľadnil mu výdavky na bývanie vo výške 40 Eur mesačne (drevo, prenájom pozemkov, daň z nehnuteľností plus odvoz odpadu), a tiež náklady na mobilný telefón vo výške 35 Eur, náklady na stravu 70 Eur, výdavky na svoju potrebu vo výške 25 Eur. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine súd neprihliadol na poplatky spojené s používaním motorového vozidla, lebo túto položku si otec uplatňuje ako nákladovú položku v daňovom priznaní, avšak v konečnom dôsledku by tento výdavok nemal vplyv na určenie výživného. Z takto približne určeného príjmu a pri zohľadnení výdavkov súd v zmysle § 62 ods. 2 veta druhá zákona o rodine stanovil výživné v celkovej sume 110 Eur mesačne. Takto určené výživné súd považoval za primerané veku a potrebám dieťaťa, ako aj zárobkovým, majetkovým možnostiam a schopnostiam otca. Pri určovaní výšky výživného súd vzal do úvahy mesačné výdavky otca, spojené aj so zabezpečovaním bývania pre maloletého a s nákladmi na domácnosť a jeho ďalšie výdavky. Zároveň však súd konštatoval, že výživné na maloleté dieťa má prednosť pred ostatnými výdavkami, pričom súd nemôže prihliadať na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný rodič na seba berie. Preto súd pri určovaní výšky výživného neprihliadol na výdavky otca, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Je zrejmé, že aj matka má voči dieťaťu vyživovaciu povinnosť, avšak vzhľadom na to, že v prevažnej miere sama zabezpečuje osobnú starostlivosť o dieťa, nemožno od nej spravodlivo požadovať, aby zo svojho príjmu finančne zabezpečovala výživu dieťaťa v rovnakej miere ako otec. Súd preto pri určovaní výšky výživného prihliadol aj na túto skutočnosť. Súd má za to, že výška takto určeného výživného nebude pre otca znamenať neprimerané finančné riziko a to aj s prihliadnutím na skutočnosť, že otec maloletého nemá viac vyživovacích povinností. Dieťa má pritom v zmysle Zákona o rodine právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Súd je zároveň toho názoru, že takáto výška výživného bude v súlade s odôvodnenými potrebami maloletého. Súd zároveň prihliadol na nárast životných nákladov otca (§ 78 ods. 3 Zák. o rodine). Súd ma zato, že vyššie výživné by vzhľadom na súčasné príjmy a životnú úroveň otca, nebolo v jeho schopnostiach a možnostiach.
20. Vo veci úpravy styku otca s maloletým súd prihliadol na dohodu rodičov ohľadne výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému, ktorá dohoda nebola v rozpore so zákonom a ani zákon neobchádzala a súd nenašiel ani iný dôvod, prečo by rodičovskú dohodu neschválil. Súd schválil rodičovskú dohodu čo sa týka úpravy styku otca s maloletým, táto dohoda napomôže zachovaniu doterajších vzťahov otca
s maloletým. Bude na rodičoch, aby si svoje osobné, pracovné a iné povinnosti prispôsobili tak, aby sa doterajšie ich vzťahy s maloletým prehĺbili a tiež aby maloletému bol zachovaný potrebný kontakt s otcom. Súd dodáva nepárnym kalendárnym víkendom sa rozumie nepárny kalendárny týždeň (t.j. 1,3,5,7,9 resp. týždne končiace týmito číslicami). Párnym kalendárnym rokom sa myslí rok, ktorý sa končí na číslice 2,4,6,8,0. Nepárnym kalendárnym rokom sa myslí rok, ktorý sa končí na číslice 1,3,5,7,9. Čo sa týka úpravy styku otca s maloletým počas Silvestra a Nového roka, tak tu nepárny kalendárny rok sa vzťahuje k dátumu 28. decembra. Čo sa týka úpravy styku otca s maloletým počas jarných prázdnin, tak tento styk v uvedenom roku začne v piatok od 17.00 hod. t.j. v posledný deň školského vyučovania a skončí sa v nedeľu nasledujúceho týždňa o 17.00 hod., t.j. v posledný deň predchádzajúci začiatku školskej dochádzky po týchto prázdninách.
21. O trovách konania súd rozhodol § 52 CMP, podľa ktorého, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Okresný súd Brezno.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Ak povinný nesplní dobrovoľne, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený m ô ž e podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.
Manžel, ktorý prijal priezvisko druhého manžela, má právo do troch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia oznámiť matričnému úradu, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.