Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_16Co-980-2015.pdf
PDF · 91.52 KB
Case nature
Area
Subarea
16Co/980/2015
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Štefana Baláža a sudcov JUDr. Ivice Hanuskovej a JUDr. Alexandra Mojša v právnej veci žalobcu BL Telecom collection, s. r. o., so sídlom 811 08 Bratislava, Šoltésovej 14, IČO: 47150513, zastúpeného Advokátskou kanceláriou SOUKENÍK - ŠTRPKA, s. r. o., so sídlom 811 08 Bratislava, Šoltésovej 14, IČO: 36862711, proti žalovanej G. N., narodenej XX. XX. XXXX, bytom XXX XX N., O. 7, pôvodne za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovanej Združenie na ochranu spotrebiteľa OBRANA, so sídlom 040 01 Košice, Park Angelinum 2, IČO: 42326923, zastúpeného Mgr. Petrom Masarovičom, advokátom, Advokátska kancelária 040 01 Košice, Park Angelinum 2, o zaplatenie sumy 717,48 € istiny s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Veľký Krtíš č. k. 3C/172/2014-87 zo dňa 20. augusta 2015, takto
rozhodol:
Rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým okresný súd vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovanej priznal náhradu trov konania účelne vynaložených na bránenie práv žalovanej voči žalobcovi vo výške 76 %, p o t v r d z u j e . Vo zvyšku zostáva rozsudok okresného súdu nedotknutý. Žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva. Združenie na ochranu spotrebiteľa OBRANA, ktoré v konaní vystupovalo pôvodne ako vedľajší účastník na strane žalovanej, má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom okresný súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 85,14 € istiny spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,25 % ročne zo sumy 21,98 € od 18. 06. 2011 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 9,50 % ročne zo sumy 33,93 € od 17. 07. 2011 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 9,50 % ročne zo sumy 29,23 € od 18. 08. 2011 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšku žalobu zamietol, žalovanej náhradu trov konania nepriznal a vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovanej priznal náhradu trov konania účelne vynaložených na bránenie práv žalovanej voči žalobcovi vo výške 76 %.
2. O náhrade trov konania okresný súd rozhodol podľa ust. § 142 ods. 2 O. s. p. podľa zásady čiastočného úspechu v konaní, keď mal za to, že úspech žalovanej (88 %) po odpočítaní úspechu žalobcu (12 %) predstavuje pomerný nárok žalovanej na náhradu trov konania vo výške 76 %. Žalovaná si náhradu trov konania neuplatnila, zo spisu ku dňu vyhlásenia rozhodnutia jej žiadne trovy konania nevyplývali, preto jej náhradu trov konania okresný súd nepriznal. A pokiaľ ide o náhradu trov konania vedľajšieho účastníka na strane žalovanej, mal okresný súd zato, že vedľajší účastník v konaní musí znášať pomer úspechu a neúspechu účastníka, na strane ktorého v konaní vystupoval, pretože nemôže mať v konaní nárok na náhradu trov vo vyššom rozsahu ako účastník, ktorého záujmy v konaní podporuje. Preto priznal vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovanej náhradu trov konania účelne vynaložených na bránenie práv žalovanej vo výške 76 %, so zreteľom na ustanovenie § 151 ods. 7
O. s. p., s tým, že po právoplatnosti tohto rozhodnutia rozhodne súd o výške náhrady trov konania samostatným uznesením.
3. Proti rozsudku okresného súdu podal v zákonnej 15 dňovej lehote odvolanie žalobca, a to proti výroku o jeho povinnosti nahradiť vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovanej trovy konania pozostávajúce z náhrady trov právneho zastúpenia. Namietal, že okresný súd pri rozhodovaní vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 písm. f/ O. s. p.). Namietal neúčelnosť vynaložených trov právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka, keďže jeho trovy neboli nevyhnutne potrebné na účelné bránenie práva. Vedľajší účastník by mal byť odborne, personálne a materiálne pripravený na vykonávanie svojej činnosti. Podľa jeho názoru vedľajší účastník neposkytoval ochranu práv žalovanej ako spotrebiteľke. Ide len o hromadný vstup združení na ochranu spotrebiteľa ako vedľajšieho účastníka do súdnych konaní, automaticky zastúpeného právnym zástupcom bez toho, aby vopred vedel vedľajší účastník o konkrétnych okolnostiach sporu. Všetky úkony vedľajšieho účastníka predstavujú úkony formulárového a opakujúceho sa charakteru. Paušálny vstup vedľajšieho účastníka do všetkých konaní, bez ohľadu na stav konania, vôľu spotrebiteľa a účelnosť úkonov vedľajšieho účastníka, nie je dôkazom o vôli združenia naplniť cieľ stanovený v čl. III. Stanov občianskeho združenia slovenských spotrebiteľov. V tomto smere poukázal na uznesenie Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 5Co/375/13 zo dňa 19. 06. 2013. Taktiež namietal, že nebola splnená podstatná podmienka vstupu vedľajšieho účastníka do konania, a to súhlas hlavného účastníka, na strane ktorého chce vystupovať. Nakoniec žalobca poukázal na to, že Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky poskytnutými dotáciami jednak hradí výdavky spotrebiteľských združení a zároveň podporuje odbornosť spotrebiteľských združení v oblasti ochrany práv spotrebiteľov. Prijatím dotácie zo štátneho rozpočtu a priznanou náhradou trov konania by bola dvakrát hradená účasť vedľajšieho účastníka v konaní. Rozsudok okresného súdu v napadnutom výroku žiadal zmeniť a uložiť povinnosť vedľajšiemu účastníkovi nahradiť žalobcovi trovy odvolacieho konania.
4. K odvolaniu žalobcu podal písomné vyjadrenie pôvodný vedľajší účastník na strane žalovanej, ktorý žiadal rozsudok okresného súdu v napadnutom výroku ako vecne správny potvrdiť. Poukázal na aktuálnu rozhodovaciu prax odvolacích súdov, v ktorej sa nachádzajú jednoznačné právne stanoviská rozhodnutia. V tomto smere poukázal na viaceré konkrétne rozhodnutia krajských súdov Slovenskej republiky. Zároveň si uplatnil aj právo na náhradu trov odvolacieho konania.
5. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej len ,,CSP“), prejednal odvolanie viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania v zmysle ust. § 379 a § 380 CSP a bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 a contrario CSP rozsudok okresného súdu podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.
6. Podľa prechodného ust. § 470 ods. 1 CSP, ktorý nadobudol účinnosť 01. 07. 2016, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 2 vety prvej CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.
7. Zohľadňujúc vzájomnú koreláciu ust. § 470 ods. 1 CSP a § 470 ods. 2 CSP odvolací súd konštatuje, že nová právna úprava vychádza síce z princípu okamžitej aplikability procesnoprávnych noriem (viď § 470 ods. 1 CSP), rešpektuje ale procesný účinok tých odvolaní, ktoré boli podané do 30. 06. 2016, ktorý zostal zachovaný aj po 30. 06. 2016 (viď § 470 ods. 1 CSP). V dôsledku toho platí, že ustanovenia novej od 01. 07. 2016 účinnej právnej úpravy o odvolaní a odvolacom konaní sa v prípade týchto odvolaní nemôžu uplatniť v plnom rozsahu hneď od uvedeného dňa v celej šírke a so všetkými dôsledkami. Opačný záver by bol porušením právnej istoty a legitímnych očakávaní strán, lebo ten, kto koná na základe dôvery v platný a účinný zákon, nemôže byť vo svojej dôvere k nemu sklamaný (viď tiež závery rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. PL. ÚS 36/1995).
8. Vzhľadom k tomu, že rozhodnutie súdu prvej inštancie, odvolanie aj písomné vyjadrenie k nemu boli podané ešte za účinnosti OSP, ktorý právny predpis bol zrušený až zákonom č. 160/2015 Z. z. (CSP) od 01. 07. 2016, odvolací súd posudzoval, či v čase rozhodovania súdu prvej inštancie, ako aj podania odvolania, vznikol nárok vedľajšiemu účastníkovi na náhradu trov konania. Viazaný však rozsahom a dôvodmi odvolania skúmal správnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie len v rozsahu a v medziach podaného odvolania. Pokiaľ žalobca namietal, že rozhodnutie okresného súdu neobsahuje žiadne
zdôvodnenie účelnosti trov právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka, s týmto tvrdením nie je možné sa stotožniť, nakoľko okresný súd v napadnutom rozhodnutí uviedol, ktoré trovy vedľajšieho účastníka považoval za účelné, tieto trovy okresný súd konkretizoval a špecifikoval a uviedol aj ustanovenie právneho predpisu, podľa ktorého oprávnenosť nárokov na náhradu trov konania vedľajšieho účastníka posudzoval, teda ako vec právne posúdil.
9. Podľa ust. § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
10. Civilný sporový poriadok neprebral z Občianskeho súdneho poriadku pojem vedľajšieho účastníka, preto inštitút vedľajšieho účastníka dňom účinnosti Civilného sporového poriadku zanikol. Práva vedľajšieho účastníka sa pretransformovali do ust. § 81 a nasl. CSP za špecifických podmienok tam upravených. V § 291 CSP je upravená možnosť spotrebiteľa v spotrebiteľskom spore nechať sa zastupovať právnickou osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa. Citované ustanovenie tak dáva legitimitu týmto organizáciám priamo zastupovať spotrebiteľa v konaní pred súdom, pričom spotrebiteľ môže mať len jedného takéhoto zvoleného zástupcu, teda právnickú osobu založenú na ochranu spotrebiteľa. Ustanovenie § 291 ods. 2 CSP ale upravuje, že ustanovenia prvej časti piatej hlavy piateho dielu tohto zákona tým nie sú dotknuté. Ustanovenia § 89 až 92 CSP upravujú zastúpenie na základe splnomocnenia, medzi ktoré patrí aj zastúpenie advokátom. Ak je strana sporu zastúpená advokátom, podľa § 89 ods. 3 sa vylučuje zastúpenie iným zástupcom.
11. V šiestej hlave CSP je upravené postavenie iných subjektov konania. V zmysle § 95 CSP k takýmito osobitným subjektom patrí aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu, ak s tým strana, na ochranu práv ktorej majú vystupovať, súhlasí. Takýto subjekt je oprávnený na všetky úkony, ktoré môže vykonať strana, ak nejde o úkony, ktoré môže vykonať len subjekt právneho vzťahu.
12. Pretože voči rozsudku okresného súdu podal odvolanie žalobca v čase platnosti O. s. p., mohol sa voči nemu vtedy vyjadriť ešte legitímny vedľajší účastník, ktorý svoje právo aj využil.
13. Predmetom odvolania sú trovy prvostupňového konania (v súčasnosti označované ako trovy prvoinštančného konania alebo trovy konania pred súdom prvej inštancie) vedľajšieho účastníka. Súd prvej inštancie vo veci rozhodol správne s poukazom na ust. § 146 ods. 2 O. s. p. Odvolací senát 16Co, ale aj ostatné senáty odvolacieho súdu, ako aj súdy Slovenskej republiky, ku všetkým námietkam žalobcu vyjadrili zásadné stanoviská, ktoré podrobne vyslovili vo svojich rozhodnutiach a z tohto dôvodu aj odvolací súd poukazuje na odôvodnenie svojich rozhodnutí, kde stranou sporu bol žalobca, resp. aj iný subjekt, na ktorého boli postúpené pohľadávky Slovak Telekom, a. s., konkrétne napr. aj na rozhodnutie senátu 15Co/219/2014, 15Co/303/2014, 15Co/274/2016, 16Co/887/2015, 16Co/657/2015 a mnohé iné.
14. Pokiaľ namieta žalobca, že vedľajší účastník by mal byť zo svojej podstaty schopný zastupovať účastníka a nemal sa nechať zastupovať advokátom, odvolací súd poukazuje na to, že žalobca je veľká firma, skúsená v danej oblasti práva, no napriek tomu sa necháva taktiež zastupovať veľkou advokátskou firmou, i keď to nie je nutné, pretože žalobca túto činnosť vykonáva v masívnom meradle. Je nepochybné aj to, že združenia sú zložené prevažne z laikov, nie právnikov, vzhľadom na masovosť podávaných žalôb voči spotrebiteľom nie je možné, aby združenie, ktoré nie je profesnou organizáciou, plnilo úlohy vo vzťahu k spotrebiteľom bez toho, aby mohlo na tento účel splnomocniť napríklad advokáta. Je nepochybné, že z judikatúry Súdneho dvora Európskej únie právo na právnu pomoc majú aj právnické osoby, zvlášť v prípade, ak vedľajší účastník je zložený výlučne z laikov v oblasti práva. Daná skutočnosť vyplýva z rozsudku Súdneho dvora Európskej únie (druhá komora) z 22. 12. 2010 vo veci DEB proti Spolková republika Nemecko C-279/09.
15. Vedľajší účastník mal v občianskom súdnom konaní rovnaké práva a povinnosti ako účastník, na strane ktorého stojí. Podľa § 25 ods. 1 O. s. p. si účastník mohol vždy zvoliť advokáta. Takéto právo teda patrilo aj vedľajšiemu účastníkovi. V zmysle čl. 47 ods. 2 Ústavy SR každý má právo na právnu pomoc v konaní pred súdmi za podmienok ustanovených zákonom. Tak, ako žalobca mal právo nechať sa zastúpiť právnym zástupcom, toto právo mala aj odporkyňa, či vedľajší účastník. Zákonodarca v
§ 93 ods. 2 O. s. p. zvýšil ochranu spotrebiteľov, keď umožnil na strane spotrebiteľa ako vedľajšiemu účastníkovi zúčastniť sa konania právnickej osobe, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu, pričom takýmto predpisom je aj zákon č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa. Z § 18 O. s. p. vyplývalo, že účastníci mali v občianskom súdnom konaní rovné postavenie, to znamená, že aj vedľajší účastník na základe citovaného ustanovenia sa mohol nechať zastupovať advokátom, ktorého si zvolil (§ 24, § 25 ods. 1 O. s. p.).
16. Odvolací súd k námietke, že možno priznať len účelné trovy, poznamenáva, že prvostupňový súd dostatočne odôvodnil priznanie trov vedľajšiemu účastníkovi, pričom mu priznal len účelné, nevyhnutné trovy na bránenie práva.
17. Námietku žalobcu ohľadom prostriedkov poskytovaných štátom na podporu ochrany spotrebiteľa odvolací súd nepovažoval za dôvodnú, pretože pre posúdenie veci nie je podstatnou. Žalobca všeobecne tvrdil, že ministerstvo podporuje spotrebiteľské združenie, avšak nepreukázal, že by tomu tak bolo vo vzťahu k vedľajšiemu účastníkovi, ktorý túto skutočnosť poprel. Z hľadiska rozhodnutia o trovách konania a ich účelnosti ide o účelové tvrdenie.
18. Bezpredmetná je aj námietka ohľadom § 101 ods. 3 O. s. p.
19. Pokiaľ ide o námietku, že vedľajší účastník potreboval pre vstup súhlas hlavného účastníka, odvolací súd konštatuje, že v čase vstupu vedľajšieho účastníka takýto súhlas nebol potrebný, ten sa vyžadoval až na základe novely O. s. p. od 01. 01. 2015. Vedľajší účastník vstúpil do konania dňa 01. 10. 2014. Okrem toho žalobca účelovo cituje z rozhodnutia Najvyššieho súdu sp. zn.: 3 Cdo 188/2012, pričom toto uznesenie komplexne rieši vstup vedľajšieho účastníka práve v rozpore s tvrdením žalobcu.
20. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v súlade s ustanovením § 396 ods. 1 CSP, § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP, keď v odvolacom konaní bol v celom rozsahu úspešný doterajší vedľajší účastník, preto mu odvolací súd priznal náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu, pričom o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).
21. V tejto súvislosti dodáva, že vedľajší účastník podal vyjadrenie k odvolaniu žalobcu v čase platnosti O.s.p., preto podľa názoru odvolacieho súdu za takto podané odvolanie mu patrí náhrada trov, ktoré v tom čase vynaložil, bez ohľadu na skutočnosť, že v súčasnosti tento inštitút neexistuje, hoci v transformovanej podobe bol prenesený do CSP v podstate s rovnakým obsahom. Nárok na náhradu trov konania vedľajšieho účastníka nemôže tak závisieť od skutočnosti, kedy nastala účinnosť novely procesného predpisu, pretože vyjadrenie bolo podané v čase platnosti O.s.p. a iba v dôsledku neprimeraného zaťaženia súdu hromadnými žalobami nebolo možné o tomto nároku rozhodnúť skôr.
22. Odvolanie nesmerovalo proti výrokom rozsudku okresného súdu o povinnosti žalovanej zaplatiť súdom priznanú istinu spolu s príslušenstvom, ani proti výroku rozsudku okresného súdu, v ktorom vo zvyšku okresný súd žalobu zamietol a ani proti výroku, ktorým žalovanej náhradu trov konania nepriznal, preto v týchto výrokoch zostal rozsudok súdu prvej inštancie ako odvolaním nenapadnutý, nedotknutý.
23. Žalovanej odvolací súd nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, lebo jej žiadne nevznikli.
24. Rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).