Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11Co/184/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Matyiovej a sudcov JUDr. Jarmily Čabaiovej a JUDr. Ladislava Duditša v spore žalobcu J. M., nar. XX.X.XXXX, bytom P., Ť. XXXX/XX, zast. Mgr. Richardom Petrom, advokátom, so sídlom Košice, Františkánska 3, proti žalovanej G. H., I..J.., so sídlom T., A. B. X/A, IČO: 35709332, zast. JUDr. Pavlom Horovčákom, advokátom, so sídlom Košice, Hroncova 3, o náhradu škody vo výške 489,62 € s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku 35C 312/2011-139 z 22.1.2015 Okresného súdu Košice I

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok.

Žalovanej priznáva plnú náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie (ďalej aj „súd“) rozsudkom žalobu zamietol a žalobcovi uložil povinnosť nahradiť žalovanej trovy v sume 433,52 € do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

2. Rozhodol tak o žalobe, ktorou sa žalobca domáhal od žalovanej zaplatenia sumy 489,62 € s prísl. na tom skutkovom základe, že 19.10.2009 na križovatke Š. - S. B. XXX došlo ku škodovej udalosti, pri ktorej bolo poškodené osobné motorové vozidlo vo vlastníctve žalobcu Z. I. s evidenčným číslom P. XXX G., pričom v čase tejto škodovej udalosti mal škodca na motorovom vozidle E. XXX, s evidenčným číslom P. XXX T., ktorého je vlastníkom, platne uzavretú zmluvu o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla u žalovanej. Nehoda nebola vyšetrovaná políciou, jej priebeh a poškodenie vozidiel bolo odborne zaznamenané spoločnosťou J. J..S..Z.. Škodca aj poškodený súhlas s obsahom záznamu o dopravnej nehode prejavili jeho podpisom. Výška škody, ktorej sa žalobca v konaní domáha, zodpovedá rozdielu medzi výškou nákladov vynaložených na opravu v autoservise M., J..S..Z.., fakturovaných na sumu 2.603,32 € a poistným plnením žalovanej na účet autoservisu v sume 2.422 € (po odpočítaní nákladov nesúvisiacich s poistnou udalosťou v sume 72,84 € a amortizácie vo výške 108,48 €), predstavujúcej podľa nej skutočnú škodu žalobcu v dôsledku poistnej udalosti. Žalobca rozdiel (poistným plnením nepokrytú škodu) neuhradený žalovanou vo výške 181,32 € (2.603,32 € - 2.422 €) zaplatil z vlastných zdrojov autoservisu 18.11.2009. Žalobca zo znaleckého posudku, ktorý si nechal vypracovať znaleckou organizáciou J. J..S..Z.. zistil, že pri poistnej udalosti mu na motorovom vozidle bola spôsobená škoda vo výške 2.702 €. Žalobca si žalobou uplatnil náklady vo výške 282,14 € za vyhotovenie tohto znaleckého posudku, ktoré zaplatil 28.10.2011, ďalej sumu 99 € (rozdiel medzi výškou škody a nákladmi na opravu motorového vozidla, t.j. 2.702 € - 2.603 €) ako znehodnotenie vozidla, predstavujúcej časť skutočnej škody spôsobenej v dôsledku dopravnej nehody a zo sumy 108,48 € ako neoprávnene krátenej amortizácie, spolu 489,62 €.

3. Súd uplatnený nárok posúdil podľa § 420 ods. 1, 2, 3, § 442 ods. 1, § 443, § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), § 4 ods. 1, 2, § 15 ods. 1, 2 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov a po vykonanom dokazovaní uzavrel, že v dôsledku dopravnej nehody dňa 19.10.2009 došlo k vzniku škody na motorovom vozidle žalobcu Z. I., evidenčné číslo P. XXX G., za ktorú zodpovedal E. U., vodič motorového vozidla E. XXX s evidenčným číslom P. XXX T., ktorý mal uzatvorenú zmluvu o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla so žalovanou. Vznik škody, zodpovednosť za škodu a existencia zmluvy o povinnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla škodcu, nebola v konaní sporná. Spornou bola výška škody na motorovom vozidle. Žalovaná žalobcovi oznámila ukončenie likvidácie poistnej udalosti č. 6400915238 listom z 10.11.2009, v ktorom uviedla rekapituláciu poistného plnenia - náklady na opravu vozidla vo výške 2.603,32 €, z toho odpočítala náklady nesúvisiace s poistnou udalosťou, a to rozdiel ceny práce medzi kalkuláciou a faktúrou, nepriznaný znak kapoty, rozdiel ceny lakovacieho materiálu medzi kalkuláciou a faktúrou vo výške 72,84 € a zhodnotenie vozidla v zmysle právnych predpisov vo výške 108,48 €. Poistné plnenie žalovaná takto určila v sume 2.422 €. Žalobca dňa 18.11.2009 uhradil spoločnosti M., J..S..Z.. sumu 181,32 €, pričom uviedol účel „amortizácia“ fa 2009100324. Na žiadosť žalobcu znalecká organizácia J. J..S..Z.., znalec z odboru doprava cestná, technický stav cestných vozidiel, nehody v cestnej doprave a odhad hodnoty cestných vozidiel vyhotovila znalecký posudok č. 127/2009, ktorým určila výšku škody na motorovom vozidle Z. I., evidenčné číslo P. XXX G., ku dňu 19.10.2009 v sume 2.702 € (vrátane 19 % DPH). Za znalecký posudok vyúčtovala žalobcovi sumu 282,14 €, ktorú jej podľa príjmového pokladničného dokladu zaplatil 28.10.2011. Žalovaná namietala uplatnenú pohľadávku, trvala na svojich záveroch pokiaľ ide o likvidáciu predmetnej poistnej udalosti a rozsah poistného plnenia považuje za opodstatnený a správny. Nesúhlasila so závermi znaleckého posudku znaleckej organizácie J. J..S..Z.. Súd preto nariadil znalecké dokazovanie na určenie všeobecnej hodnoty motorového vozidla poškodeného pri poistnej udalosti ku dňu 19.10.2009, t.j. pred poškodením pri dopravnej nehode, na určenie skutočnej výšky škody vzniknutej pri poistnej udalosti na tomto motorovom vozidle, na určenie všeobecnej hodnoty motorového vozidla po vykonanej oprave a uložil znalcovi zdôvodniť stanovenie koeficientu poškodenia motorového vozidla haváriou k22 v nadväznosti na dobu prevádzky predmetného vozidla, vykonanú opravu a vplyv opravy poškodenia na jeho predajnosť a zdôvodniť a preukázať stanovenie koeficientu dopytu trhu k5 pred poškodením a po oprave poškodenia.

4. Súdny znalec D.. O.. H. G., H.. v znaleckom posudku č. 26/2013 z 3.6.2013 určil všeobecnú hodnota motorového vozidla zn. Z. I. B. X.X B. L., evidenčné číslo P. XXX G. ku dňu 19.10.2009 - pred poškodením v sume 8.836 €, skutočnú výšku škody, ktorá vznikla na motorovom vozidle pri dopravnej nehode dňa 19.10.2009 vyčíslil na 1.455 €, všeobecnú hodnotu motorového vozidla zn. Z. I., evidenčné číslo P. XXX G. po vykonanej oprave vyčíslil na 8.747 €. Na ďalšie otázky znalec uviedol, že oprava vozidla môže mať vplyv na následnú predajnosť vozidla. Tento vplyv je výsostne individuálny, a závisí od stupňa opotrebenia, rozsahu opravy a prípadne spôsobu opravy. Znalec má u opravovaného vozidla v súlade s predpisom možnosť použiť 4 nasledovné hodnoty k22: K22= 1.00 pre prípady označené ako „žiadna významnejšia opravaP K22= 0.99 pre „opravu pomocou rozoberateľných spojov“ K22= 0.98 pre opravu za použitia technológie zváraním K22= 0.97 pre opravu spojenú s rovnaním nosných častí karosérie. V tomto prípade bolo vozidlo opravované za použitia zváracej technológie, pričom pre tento prípad predpis stanovuje použitie K22=0.98. Po zohľadnení veku opravovaného vozidla je K22=0.99, ktorú hodnotu použil v posudku a ktorú považuje za zodpovedajúcu k veku vozidla, rozsahu a spôsobu opravy. Vzhľadom na to, že posudok je spracovaný s 3 - 4 ročným odstupom, jediným dostupným podkladom na výpočet K51 - K52 sú archívne inzertné ponuky. Príslušné webové servery - napr. www.autovia.sk <http://www.autovia.sk> však ponúkajú už hotové spriemerované ceny všetkých predávaných vozidiel určitého modelu. Takýto podklad (tzv. cenová mapa) bola podľa znalca pre účely tohto posudku optimálnym podkladom, pretože takto získaná priemerná cena nie je získaná iba z výberu 5 kusovej vzorky, ako to určuje vyhláška, ale je získaná z celej ponuky, ktorá výrazne presahuje 5 kusov, čím narastá nielen štatistická významnosť ale aj reálna presnosť takto podloženej priemernej ceny.

5. Žalobca nesúhlasil so závermi znaleckého posudku. Namietal proti spôsobu určenia koeficientu dopytu trhu znalcom, keď výsledkom použitia ním zvolenej vzorky je znížený koeficient dopytu trhu a tým aj výsledný koeficient predajnosti, čo má priamy vplyv na stanovenie všeobecnej hodnoty

vozidla pred poškodením. Vytýkal znalcovi, že bez ďalšieho uvádza výslednú cenu opravy vo výške 1.366 € a v tejto časti považoval posudok za úplne nepreskúmateľný z dôvodu absencie relevantných skutočností odôvodňujúcich nesprávnosť či neoprávnenosť nákladov na opravu uvedených vo faktúre č. 2009000513, ktorú vyhotovil opravca - spoločnosť M., J..S..Z.., Q. X, P.. Poukázal na to, že výška nákladov na opravu vozidla nebola sporná ani medzi stranami. Znalec ignoroval reálnu faktúru za vykonanú opravu a použil vlastný výpočet nákladov na opravu bez uvedenia dôvodu. Namietal aj zaradenie náhradných dielov do triedy „C“ z dôvodu, že pri oprave vozidla bol, okrem iného, menený aj zadný nárazník a spojovacia bočnica, ktoré náhradné diely sú znalcami pri výpočte všeobecnej hodnoty vozidla a výške škody považované za diely čiastočne ovplyvňujúce THS opravovanej skupiny vozidla a preto mali byť obidva zaradené do triedy „B“. Žalobca nesúhlasil so zdôvodnením koeficientu dopytu trhu, keďže podľa jeho názoru znalec obhajoval svojvoľné postupy pri výpočte škody. Tento sa ani nevyjadril ku skutočnosti, prečo nepoužil vzorky zo znaleckého posudku predloženého žalobcom, keď tieto boli získané len s mesačným odstupom od dopravnej nehody.

6. Znalec k námietkam žalobcu uviedol, že pri odhadovanej hodnote vozidla na úrovni takmer cca 9.000 € sa teoreticky vypočítaná zmena hodnoty opráv vo výške cca 100 € podľa jeho odborného názoru neprejaví. Vzorka z webového serveru www.autovia.sk <http://www.autovia.sk> bola priložená do prílohy posudku v tvare, ako mu bola doručená spoločnosťou prevádzkujúcou daný server a jedná sa o zdroj overiteľný, preskúmateľný aj v súčasnosti. Ak vo vzorke vozidiel sa nachádzajú vozidlá s nižšou než štandardnou cenou, netreba v tom nevyhnutne vidieť úmysel znalca, takéto podhodnotené ceny majú obvyklé svoj racionálny dôvod, napríklad snaha majiteľa dosiahnuť rýchlejší predaj ponukou nižšej ceny. Takéto námietky však nemajú fakticky dopad na výsledok úlohy znalca v zadanom posudku, resp. ak by aj bola vzorka vozidiel podľa predstáv právneho zástupcu žalobcu, tak by to znamenalo zmenu výšky škody v rozsahu cca 5 €, čo pri výške škody na úrovni 1.455 € predstavuje odchýlku 0,5 %. Čo sa týka námietky k výpočtu nákladov za opravu, žalobca žiadal, aby znalec bez výhrad akceptoval účet za opravu. Podľa vyhlášky č. 492/2004 Z.z. časť C bod 2 (ďalej len predpis) sa pri výpočte výšky škody vychádza z priemerného nákladu na opravu a je presne špecifikované aj to, ako sa stanoví cena práce a cena materiálu. Tento postup bol plne rešpektovaný, jeho výsledkom je primeraný náklad na opravu detailne rozpísaný v prílohe posudku. Všetky ceny náhradných dielov boli uvedené vrátane objednávacich čísel, zodpovedajú cenníku autorizovaného servisu príslušnej značky, pracovné úkony sú takisto označené príslušným kódom, rovnako ako ich množstvo, ktoré je identické s pracovnou normou predpísanou výrobcom vozidla. Preto znalec nepovažoval svoj znalecký posudok za nepreskúmateľný. Predpis príslušnej časti (stanovenie nákladov na opravu) nepojednáva o účte za opravu a už vôbec nie o tom, že reálna faktúra je podkladom prvoradého významu. Výsledná suma primeraného nákladu na opravu v tomto prípade je výrazne nižšia oproti faktúre vystavenej žalobcom, pretože táto obsahovala viaceré položky účtované nedôvodne alebo v nedôvodnej výške. Čo sa týka námietky žalobcu, že znalec odpovedá na nezadanú úlohu - stanovenie primeraných nákladov na opravu, tak znalcovi bola zadaná úloha určiť skutočnú výšku škody na predmetnom motorovom vozidle vzniknutej pri dopravnej nehode dňa 19.10.2009. Určenie skutočnej výšky škody bez stanovenia primeraného nákladu na opravu nie je možné. Ak je k dispozícii účet za opravu, tento môže byť porovnaný s primeraným nákladom na opravu. Ak je účet za opravu totožný s primeraným nákladom na opravu, je možné konštatovať, že účet bol vystavený korektne. Faktúra pre znalca nemusí byť vždy dokladom prvoradého významu - pokiaľ znalec zistí z faktúry, že niektoré položky nie sú účtované účelne, tak sa s tým nemôže stotožniť, pretože tieto náklady, nie sú primerané. Znalec musí vypracovať kalkuláciu určenú podľa technológie opravy predpísanej výrobcom, kde účtuje položky tak, ako majú byť a preto vznikol rozdiel, t.zn. výška škody je v podstate iná alebo nižšia ako tá, ktorá bola v pôvodnom posudku. Servis môže účtovať hocijakú faktúru, je vecou poisťovne čo uhradí. V predmetnej faktúre bolo najviac nadhodnotené lakovanie, za takúto cenu by v tom čase bolo nalakované celé auto. Škoda, ktorú vypočítal, vychádza z presnej technológie, ktorú mal použiť servis, a z primeraných nákladov, hlavne lakovacích. Výška škody, to sú náklady na opravu + rozdiel hodnoty vozidla pred opravou a po oprave. Hodnota vozidla pred momentom nehody je 8.836 €, po nehode je to 8.747 €, t.zn., že k nákladom na opravu sa ešte pripočítava táto hodnota, t.zn. ako keby sa to vozidlo bolo znehodnotilo. Škoda je nielen náklad na opravu alebo laicky faktúra alebo kalkulácia, ale aj rozdiel hodnoty pred nehodou a po tom, ako sa vozidlo opraví. Čo sa týka námietky zaradenia dielov vymenených pri oprave do nesprávnej skupiny „C“, podľa faktúry bol pri oprave vymenený za nový zadný nárazník, plechový diel zadného blatníka, penová výplň nárazníka a niekoľko ďalších drobných dielov. Zaradenie vymenených dielov do skupiny „C“ znamená, že výmenou za pôvodné sa nezmenila technická, následne ani obchodná hodnota vozidla po oprave. Pre zaradenie konkrétneho dielu do jednej zo skupín (A, B, C) nemusí byť rozhodujúci vek alebo cena,

ale v prvom rade to, či nahradenie poškodeného dielu novým dielom môže viesť k reálnej zmene

- napríklad zvýšenie hodnoty vozidla po jeho oprave ako celku. Nemenej podstatným faktorom pre zaradenie diela do príslušnej skupiny je skutočný technický stav nahradzovaného dielu. U predmetného vozidla je zadný nárazník vyrobený z plastickej hmoty a má životnosť na úrovni presahujúcu životnosť väčšiny kovových dielov vozidla. Jeho prípadná výmena v žiadnom prípade nemôže viesť k reálnemu zvýšeniu predajnej hodnoty vozidla po oprave iba preto, že pôvodný diel mal vek niekoľko rokov. Inak povedané pri prípadnom predaji opraveného vozidla nie je možné tvrdiť, že má vyššiu predajnú hodnotu iba preto, že bol vymenený plastový nárazník alebo drobný plechový diel karosérie. Čo sa týka námietky žalobcu ohľadom koeficientu dopytu trhu K5, jedná sa presnejšie o K51 a K52. K51 je preukazovaný už priamo v každom znaleckom posudku pojednávajúcom o výške skutočnej škody prostredníctvom vzorky vozidiel, z ktorých je predpísaným postupom vypočítaný. Autorom predpisu je Ministerstvo spravodlivosti SR a ako znalec má povinnosť postupovať podľa predpisu, čo urobil. Akékoľvek iné dodatočné zdôvodňovanie K51 nad rámec právneho predpisu mu ako technickému znalcovi neprislúcha. Znalec v závere pripomenul, že výpočet s použitím vzorky vozidiel z pôvodného posudku nezmení konečný výsledok (výšku škody) o viac než 0,5 %, resp. maximálne 10 €.

7. Žalovaná bez výhrad súhlasila s obsahom a závermi znaleckého posudku súdneho znalca G.. Stanovenie všeobecnej hodnoty predmetného motorového vozidla pred nehodou a po nehode sú podľa jej názoru určené korektne a správne, pričom ich vysvetlenie, odôvodnenie, je logické a dostatočne presvedčivé. Takisto náklady na opravu určil znalec správne a korektne postupujúc podľa kalkulácie nákladov na opravu.

8. Žalovaná poukázala na fakt, že znalec stanovil náklady na opravu s DPH vo výške 1.366,51 € a zároveň skutočnú výšku škody na predmetnom motorovom vozidle žalobcu na výšku 1.455 €. V tejto súvislosti akcentovala, že pri likvidácii predmetnej poistnej udalosti číslo 6400915238 dňa 10.11.2009 realizovala sumu poistného plnenia vo výške 2.422 €. Zo znaleckého posudku je okrem iného evidentné, že fakturácia autoopravovne M., J..S..Z.. bola v tomto prípade značne a nedôvodne nadhodnotená. Rovnako je zrejmé, že skutočná výška škody, ktorá vznikla žalobcovi na predmetnom osobnom motorovom vozidle pri dopravnej nehode dňa 19.10.2009 v sume 1.455 € je podstatne nižšia, než ňou vyplatené poistné plnenie v sume 2.422,- €. Považovala preto nárok žalobcu za nedôvodný vo všetkých položkách, t.j. amortizácie, znehodnotenia a nákladov na vyhotovenie znaleckého posudku.

9. Súd prvej inštancie uviedol, že znalecký posudok predložený žalobcom bral do úvahy len ako listinný dôkaz a za účelom odstránenia spornej otázky ohľadom oprávnenosti resp. neoprávnenosti krátenia poistného plnenia z predmetnej poistnej udalosti žalovanou, nariadil vo veci znalecké dokazovanie súdnym znalcom D.. O.. H. G., H.. Vyhodnotiac zistený skutkový stav súd konštatoval, že v znaleckom posudku č. 26/2013 z 3.6.2013 sa ustanovený znalec vysporiadal so súdom uloženými úlohami a jednoznačne určil všeobecnú hodnotu motorového vozidla zn. Z. I. B. X.X B. L., evidenčné číslo P. XXX G. ku dňu 19.10.2009 - pred poškodením v sume 8.836 €, po vykonanej oprave v sume 8.747 € a určil skutočnú výšku škody na predmetnom motorovom vozidle v sume 1.455 €. Je teda zrejmé, že výška poistného plnenia vyplatená žalovanou žalobcovi (2.422 €) je oveľa vyššia, než bola reálna výška skutočnej škody na motorovom vozidle, kedy pri výpočte uvedenej škody v tejto sume už bolo zahrnuté aj znehodnotenie, pretože výsledná výška škody sa skladá z dvoch položiek, a to opodstatnené náklady na opravu 1.366,51 € a znehodnotenie 88,49 €.

10. Súd mal tiež za to, že súdny znalec sa presvedčivo a dopodrobna vysporiadal aj s námietkami žalobcu voči ním vypracovanému znaleckému posudku, pričom súd mal za to, že znalec stanovil správny koeficient dopytu trhu K51 a koeficient predajnosti pred poškodením KP1, kedy práve použitím motorových vozidiel predávaných na území Slovenska dôslednejšie naplnil literu zákona - vyhlášky č. 492/2004 Z.z. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku a mal za to, že znalec použil pri svojom výpočte vozidlá porovnateľné s vozidlom, ktorého hodnotu bolo potrebné vyčísliť. Taktiež v časti posudku ohľadom výpočtu nákladov na opravu, mal súd za to, že znalec postupoval nevyhnutne a jednoznačne správne, keď sám vypočítal primeraný náklad na opravu bez automatického prijatia faktúry vystavenej opravcom. Zdôraznil, že v prípade, ak by aj súd mal automaticky zobrať do úvahy len túto faktúru, znalecké dokazovanie by nemalo žiaden význam, pretože by bol prevzatý údaj z faktúry, ktorá ešte nemusí predstavovať, a v tomto prípade ani nepredstavovala, reálne náklady na opravu motorového vozidla, nakoľko minimálne v rozsahu lakovacích práv bola faktúra nadhodnotená. To, že úloha stanoviť primeraný náklad na opravu nebola znalcovi priamo zadaná v súdom položených otázkach, ešte

neznamená, že tento postup je nesprávny resp. neprijateľný. Znalec je súdom oslovený odborník, ktorý sám musí vedieť, akým spôsobom vypracovať zadané úlohy. Znalec sa v tomto prípade vyjadril, že určenie výšky škody bez stanovenia primeraného nákladu na opravu nie je možné a súd jeho postup akceptoval ako logický. Taktiež vysvetlenie znalca ohľadom zaradenia dielov vymenených pri oprave do skupiny „C“ a stanovenie koeficientu dopytu trhu K51 pred poškodením a po oprave poškodenia súd bez výhrad akceptoval, nakoľko tento len postupoval v súlade s hmotnoprávnym predpisom na to určeným a opakovane v závere uviedol, že výpočet s použitím vzorky vozidiel z pôvodného posudku nezmení konečný výsledok o viac než 0,5 % resp. maximálne 10 €. Takúto odchýlku súd vzhľadom na celkovú výšku stanovenej skutočnej škody na motorovom vozidle nepovažoval za zásadnú a zakladajúcu nesprávnosť vypracovaného znaleckého posudku. Z tohto dôvodu súd závery znalca zo znaleckého posudku podložené jeho doplňujúcim stanoviskom a výpoveďou na pojednávaní zobral plne v úvahu a týmito sa pri rozhodovaní o veci aj riadil.

11. Súd preto dospel k záveru, že žaloba v časti na zaplatenie sumy 99 € a 108,48 € v zmysle § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z. nie je dôvodná, nakoľko suma vyplatená žalovanou žalobcovi bola dokonca vyššia než skutočná výška škody. Vychádzajúc z tejto skutočnosti nie je možné náklad vynaložený žalobcom na vypracovanie znaleckého posudku č. 127/2009 znaleckou organizáciou J., J..S..Z.. považovať za náklad účelne vynaložený na uplatnenie jeho pohľadávky, a teda aj v tejto časti je žaloba nedôvodná. Súd žalobu preto v celom rozsahu zamietol.

12. Súd nevykonal dôkaz navrhnutý žalobcom a to výsluch p. S., ktorý sa mal vyjadriť k technickým záležitostiam súvisiacim so znaleckým posudkom č. 127/2009, nakoľko znalecký posudok vypracovaný D.. O.. H. G., H.. v súdnom konaní považoval za absolútne dostatočný, presvedčivý a vyvracajúci závery žalobcom predloženého znaleckého posudku.

13. Výrok o trovách konania súd odôvodnil ustanovením § 142 ods. 1 O.s.p. a úspešnej žalovanej (súd prvej inštancie nesprávne uviedol „úspešnému žalobcovi“, pozn. odvolacieho súdu) priznal náhradu trov konania v sume 433, 52 € pozostávajúce z trov právneho zastúpenia, súdneho poplatku za odpor a preddavku na trovy znaleckého dokazovania.

14. Rozsudok napadol včas podaným odvolaním žalobca z odvolacích dôvodov podľa § 205 ods. 2 písm. d a f/ O.s.p., navrhol rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, pretože súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Poukázal na to, že výsledky znaleckého dokazovania súdom ustanoveným znalcom namietal v písomnom podaní, v ktorom formuloval konkrétne námietky proti postupu znalca, ktorý sa podľa jeho názoru v odpovediach vyjadroval k podstate uplatneného nároku z právneho aspektu poukazom na pochybnosti o reálnosti uplatneného nároku, čo je neprijateľné. Súd sa pochybnosťami žalobcu o nezaujatosti znalca nezaoberal a bezvýhradne si osvojil závery znaleckého posudku. Poukázal na to, že vo vyjadrení znalca si možno všimnúť latentné útoky na osobu právneho zástupcu žalobcu, ktorý len zákonným spôsobom využil svoje právo vyjadriť sa ku znaleckému posudku vo forme námietok. Nie je akceptovateľné, ak znalec okrem vecného odôvodnenia ním stanoveného koeficientu (konkrétne K51) naviac nevhodným spôsobom uvádza hodnotiace úsudky vo vzťahu k legitímnym námietkam žalobcu. Znalec nesprávne určil koeficient dopytu trhu. Podstatnú vadu konania spočívajúcu v tom, že súd dospel na základe vykonaných dôkazov ku nesprávnym skutkovým zisteniam žalobca vidí v akceptovaní nákladov na opravu vypočítaných znalcom napriek evidentnému použitiu nesprávneho právneho predpisu. Znalec vo svojom výpočte stanovil náklady na opravu motorového vozidla v sume 1.138,76 € bez DPH. Výslednú sumu nákladov na opravu vypočítal ako sumu 1.138,76 € bez DPH + 20 % DPH, čo predstavovalo celkové náklady na opravu v sume 1.366,51 €. Namietal, že DPH je stanovená nesprávne, nakoľko oprava bola vykonaná v roku 2009, kedy bola 19 % základná sadzba dane za tovary a služby a 20 % DPH bola zavedená až zákonom č. 490/2010 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty s účinnosťou od 1.1.2011.

18. Žalovaná v písomnom vyjadrení k odvolaniu uviedla, že odvolanie je neopodstatnené, navrhla rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť v celom rozsahu ako vecne správne. Súd prvej inštancie náležite zistil skutkový stav, na ktorý následne správne aplikoval príslušné ustanovenia hmotného aj procesného práva. Mala za to, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie svojich tvrdení. Poukázala na to, že podstatou odvolania žalobcu sú výhrady a námietky k znaleckému posudku č. 26/2013. Žalovaná

s nimi nesúhlasí, považuje ich za účelové. Zdôraznila, že znalec stanovil náklady na opravu motorového vozidla s DPH vo výške 1.366,51 € a skutočnú výšku škody na vozidle vo výške 1.455 €. Výška poistného plnenia vyplatená žalovanou žalobcovi pred začatím súdneho konania 2.422 € je evidentne vyššia než bola reálna výška skutočnej škody na motorovom vozidle žalobcu, pričom pri výpočte celkovej skutočnej škody v tejto sume už bolo započítané aj znehodnotenie, keďže výsledná celková výška škody sa skladá v tomto prípade z dvoch zložiek, a to z položky opodstatnených nákladov na opravu v znalcom určenej sume 1.366,51 € a z položky za znehodnotenie v znalcom určenej sume 88,49 €. Pokiaľ žalobca namieta nesprávnu, resp. neaktuálnu výšku DPH, táto námietka žalobcu vo svojej podstate nie je spôsobilá privodiť priaznivejšie meritórne rozhodnutie pre žalobcu. Akcentovala na to, že žalobca mal vytvorený priestor takúto námietku uplatniť počas dokazovania pred súdom prvej inštancie, túto možnosť však nevyužil. S poukazom na ustanovenie § 205a ods. 1 O.s.p. vyjadrila názor, že odvolacie námietky žalobcu a v odvolaní tvrdené skutočnosti ani nemôžu byť v zmysle platných právnych predpisov odvolacím dôvodom, pretože neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie. V tejto súvislosti uviedla, že žalobca sa bez ospravedlnenia nedostavil na pojednávanie 22.1.2015, na ktoré bol riadne predvolaný a ani nepožiadal o jeho odročenie. Na tomto pojednávaní bol vypočutý znalec G..

19. Žalovaná si uplatnila náhradu trov odvolacieho konania.

20. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 Civilného sporového poriadku účinného od 1.7.2016, ďalej len prejednal odvolanie žalobcu ako podané včas oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, s tým, že miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámil dňa 12.1.2017 na úradnej tabuli súdu v súlade s § 378 a § 219 CSP, v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 a § 380 a z hľadiska uplatnených odvolacích dôvodov a dospel k záveru, že rozsudok je vecne správny, preto ho podľa § 387 od. 1 potvrdil.

21. Podľa ust. § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

22. Podľa ust. § 470 ods. 2 prvej vety právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

23. Z vyššie citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že odvolací súd posudzuje prípustnosť odvolania v zmysle Občianskeho súdneho poriadku, účinného v čase rozhodovania súdu prvej inštancie, avšak dôvodnosť odvolania už posudzuje podľa Civilného sporového poriadku v zmysle citovaného ust. § 470 ods. 1 CSP.

24. Podľa § 387 ods. 2 ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

23. Odvolací súd sa stotožňuje so správnymi skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie i s dôvodmi napadnutého rozsudku, na ktoré v celom rozsahu poukazuje. Rozhodnutiu súdu prvej inštancie nemožno vytknúť nedostatočné zistenie skutkového stavu, ani že by vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov nevyplynuli, že by opomenul niektoré rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo že by v jeho hodnotení dôkazov bol logický rozpor, prípadne, že by výsledok jeho hodnotenia dôkazov nezodpovedal tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ust. § 192, 193, § 194 a § 205 (v čase rozhodovania súdu prvej inštancie podľa v tom čase účinných ust. § 133 až § 135 O.s.p.) alebo že by na zistený skutkový stav aplikoval nesprávne zákonné ustanovenia alebo že by použité zákonné ustanovenia nesprávne vyložil. Nebola zistená ani iná vada, ktorá by mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

24. V konaní neboli zistené ani žiadne vady v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. a/, b/ (v čase rozhodovania súdu prvej inštancie podľa v tom čase účinných ust. § 205 ods. 2 písm. a/ a písm. b/ O.s.p.), ktoré by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

25. Správne, presvedčivé, podrobné a zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody napadnutého rozsudku, s ktorými sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje a na tieto odkazuje (§ 387 ods. 2 CSP.

26. Žalobca v odvolaní uvádza skutočnosti a námietky, ktoré nie sú spôsobilé spochybniť správnosť zistených skutočností, hodnotenia dôkazov, právneho posúdenia veci, a neumožňujú záver, že by v konaní neboli splnené procesné podmienky, resp. že by súd nesprávnym procesným postupom znemožnil niektorej zo sporových strán, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

27. Odvolateľ neuviedol žiadne také vecné a právne relevantné dôvody, ktoré by preňho ako žalobcu privodili priaznivé rozhodnutie. Námietkami uvedenými v odvolaní, sa dôsledne vysporiadal už súd prvej inštancie, a tieto nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku z hľadiska zistených skutočností (skutkového stavu) a právneho posúdenia veci.

28. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku odvolací súd dopĺňa:

29. V ustanovení § 205a O.s.p., v znení účinnom od 1. januára 2002 na základe novely vykonanej zákonom č. 501/2001 Z.z., je vyjadrený princíp neúplnej apelácie (§ 366 . Odvolací súd naďalej zostáva súdom apelačným (t.j. súdom, ktorý nie je viazaný skutkovými zisteniami a skutkovými závermi súdu prvého stupňa a ktorý môže vykonať dokazovanie k zisteniu skutkového stavu), nesmie však pritom zásadne - na rozdiel od systému úplnej apelácie - prihliadať ku skutočnostiam a dôkazom, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa. S prihliadnutím k novým skutočnostiam a dôkazom je možné rozhodnutia vo veci samej preskúmať iba v prípadoch uvedených v § 205a ods. 1 O.s.p. Okrem nedostatkov týkajúcich sa podmienok konania, možno nové skutočnosti a dôkazy použiť k spochybneniu vierohodnosti dôkazných prostriedkov, na ktorých spočíva rozhodnutie súdu prvého stupňa. V § 120 ods. 4 O.s.p. sa ukladá súdu, aby pred vyhlásením rozhodnutia poučil účastníkov o dôsledkoch uplatnenia systému neúplnej apelácie v odvolacom konaní; ak súd túto povinnosť nesplní, nie je opodstatnené, aby bol účastník z uplatnenia nových skutočností a dôkazov vylúčený. Poslednú výnimku z neúplnej apelácie predstavujú skutočnosti a dôkazy, ktoré účastník nemohol bez svojej viny označiť alebo predložiť do vyhlásenia rozhodnutia súdu prvého stupňa. Aj keď ide o dôvody obnovy konania, ide o také skutočnosti a dôkazy, ktorých novosť možno zistiť bez prieťahov; je preto možné pripustiť, aby k nim bolo v odvolacom konaní prihliadnuté (porovnaj dôvodovú správu k predmetnej novele O.s.p.).

30. Skutočnosťami a dôkazmi v zmysle ustanovení § 120 ods. 4 a § 205a O.s.p. sú také skutočnosti a dôkazy, ktoré sa týkajú skutkových tvrdení alebo použiť sa majúceho práva, ktoré sú významné pre rozhodnutie veci, teda také skutočnosti a dôkazy, ktorými účastník realizuje svoju povinnosť podľa § 101 ods. 1 O.s.p. (prispieť k tomu, aby sa dosiahol účel konania najmä tým, že pravdivo a úplne opíše všetky potrebné skutočnosti a označí dôkazné prostriedky). Podstatou tejto povinnosti je tvrdenie skutočností rozhodujúcich z hľadiska veci samej.

31. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie založil na znaleckom posudku nariadenom a vypracovanom v tomto konaní, znalcovi doručil námietky žalobcu, znalec sa k nim písomne vyjadril, jeho vyjadrenie k námietkam súd doručil žalobcovi a následne súd znalca na písomný návrh žalobcu predvolal a vypočul v súlade s § 127 ods. 1 O.s.p. Na výsledkoch znaleckého posudku, písomného vyjadrenia znalca k námietkam žalobcu a výsluchu znalca založil súd svoje skutkové a právne závery, pričom sa dostatočne vysporiadal v odôvodnení rozhodnutia, prečo znalecký posudok v plnom rozsahu akceptoval a z akých dôvodov ho vzal za podklad svojho rozhodnutia. Súd pristúpil k výsluchu znalca práve z dôvodu, aby sa odstránili námietky žalobcu k záverom znaleckého posudku, resp. aby žalobca mohol znalcovi položiť otázky. Žalobca však nevyužil procesné prostriedky, ktoré mu vyplývali z príslušných ustanovení Občianskeho súdneho poriadku, pretože napriek riadnemu predvolaniu na pojednávanie (právny zástupca prevzal predvolanie 8.12.2014) bez ospravedlnenia sa nezúčastnil pojednávania 22.1.2015, na ktorom bol znalec vypočutý, a na ktorom mohol žalobca klásť znalcovi otázky, uplatniť všetky námietky tvoriace obsah jeho neskoršieho odvolania, ktoré mu boli známe už v čase tohto pojednávania pred súdom prvej inštancie, prípadne navrhnúť vykonanie ďalších dôkazov (okrem dôkazu, ktorého nevykonanie súd riadne odôvodnil vo svojom rozhodnutí) a to všetko až do momentu vyhlásenia uznesenia, ktorým súd prvej inštancie dokazovanie vyhlásil za ukončené. Odvolací súd v tejto súvislosti zdôrazňuje, že sporové strany boli účinne a včas poučené súdom v súlade s § 120 ods. 4 O.s.p., že všetky dôkazy a skutočnosti musia predložiť alebo označiť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa končí dokazovanie, pretože skutočnosti a dôkazy uplatnené neskôr, môžu byť odvolacím dôvodom len za podmienok uvedených v § 205a O.s.p., ktoré v preskúmavanej veci neboli splnené. Žalobca bol takto poučený súdom prvého stupňa v uznesení, ktoré prevzal 2. apríla 2012. Je potrebné

uviesť aj to, že pokiaľ má účastník zástupcu s plnomocenstvom pre celé konanie, doručuje sa písomnosť len tomuto zástupcovi. Len ak má účastník osobne v konaní niečo vykonať, doručuje sa písomnosť nielen zástupcovi, ale aj jemu (§ 49 ods. 1 O.s.p.). To znamená, že pokiaľ súd prvej inštancie na pojednávanie 22.1.2015 predvolal len právneho zástupcu žalobcu, došlo k riadnemu predvolaniu žalobcu na toto súdne pojednávanie. Ak sa právny zástupca pojednávania bez ospravedlnenia nezúčastnil ani svoju neprítomnosť neospravedlnil a nepožiadal o odročenie pojednávania, boli splnené podmienky upravené v § 101 ods. 2 O.s.p. umožňujúce súdu pokračovať v konaní aj v prípade nečinnosti, a teda aj neprítomnosti účastníka, pričom v takom prípade môže súd vo veci aj rozhodnúť a prihliadnutím na obsah spisu a dovtedy vykonané dôkazy a takýmto postupom súd prvej inštancie neodňal žalobcovi možnosť konať pred súdom.

32. Rozhodnutiu súdu vo veci samej teda musí predchádzať činnosť súdu zameraná na spoľahlivé zistenie skutkového stavu, t.j. dokazovanie zodpovedajúce garanciám spravodlivého súdneho konania v zmysle príslušných ustanovení ústavy a príslušnej medzinárodnej zmluvy o ľudských právach, najmä garanciám obsiahnutým v princípe rovnosti zbraní a práve na kontradiktórne konanie. Z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva vyplýva, že princíp rovnosti zbraní vyžaduje, aby každej procesnej strane bola daná primeraná možnosť predniesť svoju záležitosť za podmienok, ktoré ju nestavajú do podstatne nevýhodnejšej situácie, než v ktorej je jej odporca (K. c. Slovenská republiky, rozsudok zo 4. júna 2002, § 45). Právo na kontradiktórne konanie zase znamená, že procesné strany musia dostať príležitosť nielen predložiť všetky dôkazy potrebné na to, aby ich návrh uspel, ale i zoznámiť sa so všetkými ďalšími dôkazmi a pripomienkami, ktoré boli predložené s cieľom ovplyvniť rozhodnutie súdu a vyjadriť sa k nim.

33. Na základe zásady kontradiktórnosti by súdne rozhodnutie malo vychádzať predovšetkým z výsledkov konfrontácie strán v spore, z ktorých každá musí mať možnosť vyjadriť sa k požiadavkám a tvrdeniam druhej strany a právo na to, aby sa vypočuli jej argumenty. Požiadavky vyplývajúce z uvedenej zásady vymedzil Európsky súd pre ľudské práva v mnohých svojich rozhodnutiach tak, že jedným z prvkov spravodlivého procesu v zmysle čl. 6 ods. 1 dohovoru je jeho kontradiktórny charakter (Mantovanelli c. Francúzsko z 18.3.1997).

34. Z obsahu spisu vyplýva, že vo veci bol žalobca vypočutí 16.10.2012, obom sporovým stranám súd doručoval ich písomné podania ako aj písomné vyjadrenie súdom ustanoveného znalca k námietkam žalobcu, každá zo strán mala možnosť predkladať alebo navrhovať dôkazy a vyjadriť sa k tvrdeniam druhej strany v spore, tiež k vykonaným a predloženým dôkazom, založeným v spise a napokon aj ku skutočnostiam uvedeným znalcom. To, že sa žalobca nezúčastnil pojednávania, na ktorom bol na jeho písomný návrh znalec vypočutý a tento tak nemohol reagovať na námietky uvedené v odvolaní, ktoré podľa ich obsahu žalobcovi boli známe aj v čase pojednávania, neznamená, že došlo k porušeniu princípu rovnosti zbraní a práva na kontradiktórne konanie účastníkov.

35. Z uvedených dôvodov sú odvolacie námietky žalobcu nedôvodné a nespôsobilé privodiť zmenu rozsudku, preto odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny podľa ustanovenia § 387 ods. 1 potvrdil.

36. K námietkam žalobcu, resp. jeho právneho zástupcu k osobe súdom ustanoveného znalca (keď už predtým žalobca písomne uviedol, ktorých znalcov navrhuje neustanoviť a medzi nimi súdom ustanovený znalec nebol) odvolací súd poznamenáva, že až do vypracovania znaleckého posudku žalobca proti osobe znalca nemal žiadne námietky. Ani v písomných námietkach k znaleckému posudku nevzniesol námietku zaujatosti znalca ale namietal proti záverom jeho znaleckého posudku a navrhol ho vypočuť. Súd nemal dôvod pochybovať o záveroch znaleckého dokazovania a osobe znalca. Právo na spravodlivý súdny proces neznamená okrem iného právo na to, aby si sporová strana vyberala znalca, resp. namietala jeho osobu, ak je nespokojná s jej znaleckým posudkom, resp. tento nie je v súlade s jej názormi a požiadavkami. Súd preskúma, či posudok vychádza zo zistených skutočností, či nie je rozporný a či z hľadiska pravidiel logického myslenia je presvedčivý. Súd hodnotí znalecký posudok ako každý iný dôkaz podľa § 132 O.s.p., odborné závery v ňom obsiahnuté však hodnoteniu súdom podľa uvedeného ustanovenia nepodliehajú. Hodnotenie tohto dôkazu súdom spočíva v posúdení, či závery posudku sú náležite odôvodnené, či sú podložené obsahom nálezu, či bolo prihliadnuté na všetky skutočnosti, s ktorými sa bolo treba vysporiadať, či závery posudku nie sú v rozpore s výsledkami ostatných dôkazov a či odôvodnenie znaleckého posudku zodpovedá pravidlám logického myslenia.

Žalobcom resp. jeho právnym zástupcom v odvolaní vznášané námietky proti obsahu a záverom znaleckého posudku odvolací súd (rovnako ako súd prvej inštancie, pretože námietky vo vyjadrení k znaleckému posudku z 11.10.2013 sú skoro totožné s námietkami v odvolaní) nepovažoval za dôvodné, pretože tieto majú charakter skôr subjektívnych pocitov a pochybností nevyvolávajúcich objektívne pochybnosti o záveroch súdom ustanoveného znalca.

37. Žalobca nemal úspech v odvolacom konaní, žalovaná bola v odvolacom konaní úspešná, preto jej bola priznaná plná náhrada trov odvolacieho konania (§ 255 ods. 1, § 396 ods. 1 . O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí (§ 262 ods. 2 .

38 . Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu pomerov hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 .

Poučenie:

Proti rozsudku odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí z dôvodov uvedených v ust. § 420 CSP. Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolávateľ domáha (dovolací návrh).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Táto povinnosť neplatí v prípadoch uvedených v ust. § 429 ods. 2 CSP.