Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Tos/2/2017

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Urbanovej a sudkýň JUDr. Evy Kyselovej a JUDr. Adriany Gallovej, prejednal na neverejnom zasadnutí konanom dňa 18. januára 2017 sťažnosť odsúdeného J. M. proti uzneseniu Okresného súdu Dolný Kubín, sp. zn. 9T/22/2012 zo dňa 21.10.2016, a takto

rozhodol:

Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Tr. por. sťažnosť odsúdeného J. M. z a m i e t a .

odôvodnenie:

Napadnutým uznesením samosudca Okresného súdu Dolný Kubín postupom podľa § 419 ods. 1 Tr. por. s poukazom na § 50 ods. 4 písm. b) Tr. zák. rozhodol tak, že u odsúdeného J. M. ponechal v platnosti podmienečné odsúdenie a zároveň skúšobnú dobu určenú rozsudkom Okresného súdu Dolný Kubín, sp.zn. 9T/22/2012 zo dňa 4.10.2013 predĺžil o 2 roky.

Svoje rozhodnutie odôvodnil v podstate tak, že na základe vykonaného dokazovania na verejnom zasadnutí odsúdenému nemožno priznať status osoby, ktorá viedla v skúšobnej dobe riadny život, a to z dôvodov bližšie rozvedených v odôvodnení napadnutého uznesenia. Napriek týmto skutočnostiam konajúci súd v danom prípade nepovažoval nariadenie výkonu trestu odňatia slobody za nevyhnutné a odsúdenému dal možnosť v predĺženej skúšobnej dobe preukázať, že je schopný viesť v budúcnosti riadny život. Ďalej uviedol, že ak by sa v predĺženej skúšobnej dobe ukázalo, že odsúdený nevedie riadny život, neplní uložené povinnosti alebo nedodržiava uložené obmedzenia, súd rozhodne o tzv. premene trestu, aby tak bol riadne naplnený účel už uloženého trestu. Proti tomuto uzneseniu podal sťažnosť odsúdený J. M., a to bezprostredne po jeho vyhlásení na verejnom zasadnutí. Sťažnosť neodôvodnil.

Krajský súd ako súd nadriadený na podklade podanej sťažnosti v zmysle § 192 ods. 1 Tr. por. preskúmal správnosť a zákonnosť napadnutého uznesenia ako i správnosť postupu konania, ktoré tomuto predchádzalo, a to z hľadiska všetkých chýb, ktoré mohli spôsobiť jeho nesprávnosť. Následne zistil, že sťažnosť odsúdeného bola podaná v zákonom stanovenej lehote, oprávneným subjektom, avšak je nedôvodná.

Predovšetkým je potrebné uviesť, že v konaní, ktoré predchádzalo napadnutému uzneseniu, okresný súd postupoval v súlade s príslušnými ustanoveniami Trestného poriadku. Nadriadený súd v procesnom postupe súdu prvého stupňa nezistil žiadne porušenie zákona, ani iné nedostatky, ktoré by odôvodňovali iné rozhodnutie vo veci.

Krajský súd ako súd nadriadený po splnení preskúmavacej povinnosti zistil, že výrok, ktorým bolo ponechané v platnosti podmienečné odsúdenie a odsúdenému J. M. predĺžená skúšobná doba o dva roky, zodpovedá stavu veci a zákonu. Odôvodnenie napadnutého uznesenia zodpovedá ustanoveniu § 176 ods. 2 Tr. por. Je jasné, zrozumiteľné a presvedčivé. Krajský súd sa s takýmto odôvodnením

stotožňuje a v podstate na toto odkazuje. Samosudca okresného súdu veľmi podrobne poukázal na dôkazy vykonané na verejnom zasadnutí z ktorých nepochybne vyplýva, že odsúdený počas skúšobnej doby neviedol riadny život a riadne nespolupracoval s probačným a mediačným úradníkom. Počas skúšobnej doby si riadne neplnil svoju základnú rodičovskú (vyživovaciu) povinnosť voči svojim trom maloletým deťom, výživné voči žiadnemu z detí neplatil pravidelne a v plnej výške. Tiež bolo preukázané, že odsúdený sa počas skúšobnej doby riadne nepodroboval priebežnej kontrole zo strany probačného a mediačného úradníka. Tejto povinnosti sa opakovane vyhýbal a v prípade realizácie sporadického pohovoru s probačným a mediačným úradníkom nejavil záujem o účinnú spoluprácu a vykazoval veľkú mieru pasivity. Nadriadený krajský súd sa bez výhrad stotožňuje so záverom prvostupňového súdu, že odsúdený J. M. v základnej skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia, t.j. od 23.10.2013 do 22.10.2016 neviedol riadny život a riadne nespolupracoval s probačným a mediačným úradníkom. Napriek týmto skutočnostiam konajúci samosudca nerozhodol o premene podmienečného odsúdenia na odsúdenie nepodmienečné, ale odsúdenému dal možnosť v podobe ponechania podmienečného odsúdenia v platnosti za súčasného predĺženia skúšobnej doby príležitosť preukázať, že dokáže viesť riadny život. Správne odsúdeného upozornil, že ak by sa v predĺženej skúšobnej dobe ukázalo, že nevedie riadny život, neplní uložené povinnosti alebo nedodržiava uložené obmedzenia, bude rozhodnuté o tzv. premene trestu, aby tak bol riadne naplnený účel už uloženého trestu.

Pokiaľ ide o sťažnosť odsúdeného J. M., tento síce sťažnosť proti uzneseniu okresného súdu podal v zákonom stanovenej lehote, t.j. bezprostredne po vyhlásení uznesenia na verejnom zasadnutí, avšak túto sťažnosť vôbec neodôvodnil. Vzhľadom na takýto prejav vôle odsúdeného nie je potom možné zistiť proti ktorému výroku sťažnosť smeruje, ani v čom spočíva jeho nespokojnosť s rozhodnutím samosudcu okresného súdu. Vzhľadom na to, že zákon nevyžaduje, aby sa v sťažnosti výslovne uviedlo, proti ktorému výroku smeruje, ani v čom spočíva procesné pochybenie v konaní, ktoré napadnutému uzneseniu predchádzalo, bolo nutné sťažnosť podanú odsúdeným považovať za sťažnosť podanú v súlade so zákonom. I na podklade takto podanej sťažnosti nadriadený krajský súd preskúmal napadnuté uznesenie, i konanie, ktoré mu predchádzalo a po splnení tejto povinnosti uzatvára, že napadnuté uznesenie samosudcu okresného súdu je správne a zodpovedá zákonu. Potom nadriadený súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.