Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11C/365/2012

Medzitýmny rozsudok

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Ivetou Wildeovou v spore žalobcu: N. S., R.. X.XX.XXXX, D. I., B.. XX. R. XX, zastúpený JUDr. Petrom Harakálym, advokátom so sídlom v Košiciach, Kováčska 28 p r o t i žalovanej: KOOPERATÍVA poisťovňa, a.s., Vienna Insurance Group, so sídlom Štefanovičova 4, Bratislava, IČO: 00585441, o náhradu straty na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti a prísl. takto

rozhodol:

Žalobca má proti žalovanému právo na náhradu za stratu na zárobku pri invalidite za obdobie od 1.10.2010 do budúcna.

O výške tohto nároku a o nároku na náhradu trov konania bude rozhodnuté v konečnom rozhodnutí.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou zo dňa 10.10.2012 domáhal poistného plnenia ako náhrady škody titulom úrazovej renty za obdobie dvoch rokov spätne od podania žaloby, konkrétne za obdobie od 1.10.2010 do 31.10.2012 vo výške 3.140,27 Eur a za ďalšie obdobie do budúcna vo výške 128,33 Eur mesačne. Nárok uplatnil priamo proti poisťovateľovi s poukazom na § 15 zákona č. 381/2001 Z.z., keďže k jeho škode na zdraví došlo pri dopravnej nehode, ktorú zavinil vodič K. Z. - poistený žalovaného.

2. V priebehu konania písomným podaním z 21.10.2015 zmenil žalobca žalobu tak, že za obdobie od 1.10.2010 do 31.7.2013 ponechal výšku náhrady straty na zárobku na sume 128,33 Eur mesačne, ale za ďalšie obdobie od 1.8.2013 do 31.12.2013 žiadal priznať mesačne 416,79 Eur, za rok 2014 mesačne 430,12 Eur, za obdobie od 1.1.2015 do 31.10.2015 mesačne 452,80 eur, čo kapitalizoval na sumu 4.528 eur a za ďalšie obdobie do budúcna žiadal priznať mesačne 452,80 eur. Uplatnil si aj úroky z omeškania za obdobie od 1.9.2013 z jednotlivých mesačných plnení, pričom súd o tejto zmene žaloby rozhodol uznesením č.k. 11C/365/2012-127 zo dňa 27.11.2015, ktoré nadobudlo právoplatnosť 7.12.2015.

3. Žalovaný so žalobou nesúhlasil. Vzniesol námietku premlčania, ale zároveň poukázal na to, že žalobcovi nárok na úrazovú rentu ani nevznikol, keďže pre jej výpočet je potrebné aplikovať § 89 zákona o sociálnom poistení a to s ohľadom na aktuálne znenie § 447 ods. 1 Občianskeho zákonníka účinného od 1.8.2004, keďže vznik nároku súvisí s priznaním invalidného dôchodku žalobcovi, k čomu došlo 13.9.2006. Podľa spomínaného výpočtu úrazová renta činí 192,35 Eur, čo je menej ako invalidný dôchodok (272,49 Eur).

4. Súd prvej inštancie v tomto spore už raz rozhodol a to rozsudkom č.k. 11C/365/2012-44 zo dňa 12.6.2013, ktorým žalobu z dôvodu premlčania zamietol. Súd druhej inštancie v dôsledku odvolania žalobcu však tento rozsudok zrušil a vrátil na ďalšie konanie uznesením č.k. 20Co/126/2013-98 zo dňa 11.12.2014. Nestotožnil sa totiž s názorom súdu prvej inštancie o premlčaní nároku ako celku a uviedol, že náhrada za stratu na zárobku je typická tým, že je zložená z vyššieho počtu dielčich nárokov na reparáciu straty príjmu. Tieto jednotlivé nároky nevznikajú jedným momentom, právo na

jednotlivé dielčie nároky vzniká v momente, keď poškodený dosiahol znížený príjem, ktorý je v príčinnej súvislosti so škodovou udalosťou. Spravidla ide o mesačné výplatné termíny alebo výplaty dôchodkov. Žiadna doterajšia judikatúra súdov nepodporila splatnosť miezd, platu alebo dôchodkov, aby sa odvíjala inak ako z termínov výplat týchto plnení. Odvolací súd poukázal na situáciu, že poškodenému v čase priznania invalidného dôchodku by vznikol badateľný rozdiel alebo vôbec by rozdiel medzi zárobkom pred poškodením zdravia a po poškodení zdravia nevznikol, ale po piatich rokoch by bol tento rozdiel nebadateľný. Bolo by preto mimoriadne nespravodlivé, ak by pre premlčanie jedného dielčieho práva na doplatenie rozdielu na náhradu za stratu na zárobku (dôchodku) mal prísť poškodený o niekoľko desaťročnú rentu.

5. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu, písomnými vyjadreniami strán, trestným rozkazom Okresného súdu v Prešove 2T 11/05-96 zo dňa 21.2.2005, potvrdením o strate na zárobku, rozhodnutím sociálnej poisťovne zo dňa 26.1.2007, 28.1.2008, správou sociálnej poisťovne, spisom tohto súdu 15C 53/2006 a zistil tento skutkový stav:

6. Žalobca bol dňa 24.7.2004 účastný dopravnej nehody, ktorú zavinil vodič K. Z., ktorý riadil osobné motorové vozidlo značky F. I. E.: J. XXX I.. Vyplýva to z trestného rozkazu tunajšieho súdu č.k. 2T 11/05-96 zo dňa 21.2.2005, ktorým K. Z. bol uznaný vinným z trestného činu ublíženia na zdraví podľa § 224 ods. 1, 2 Trestného zákona za ten skutok, že v dôsledku rýchlej jazdy pri zaraďovaní sa pred chodcov vedenie vozidla nezvládol, dostal šmyk, prešiel do protismeru a narazil do protiidúceho cyklistu - žalobcu, ktorému tým spôsobil mnohopočetné zranenia. Uvedený trestný rozkaz nadobudol právoplatnosť dňa 10.3.2005.

7. Žalobca žalobou zo dňa 24.8.2006 si uplatnil nárok na mimoriadne zvýšenie bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia voči spomínanému vodičovi K. Z., ale tiež Slovenskej kancelárii poisťovateľov, ako aj voči žalovanému KOOPERATÍVE Vienna Insurance Group, pričom rozsudkom tohto súdu č.k. 15C 53/2006-543 zo dňa 19.6.2012 boli zaviazaní K. Z. a poisťovňa k zaplateniu bolestného vo výške 79,67 Eur, sťaženia spoločenského uplatnenia vo výške 2.190,80 Eur, mimoriadneho zvýšenia bolestného vo výške 26.110,36 Eur a mimoriadneho zvýšenia sťaženia spoločenského uplatnenia vo výške 87.134,04 Eur. Uvedený rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 11.7.2012. V rozsudku sa pritom konštatuje, že poisťovateľom je v danom prípade KOOPERATÍVA poisťovňa a.s. a preto je daná jej pasívna legitimácia v danom spore s poukazom na § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z. V rozsudku súd poukázal aj na iný rozsudok tohto súdu v konaní 10C 81/07 zo dňa 21.1.2009, ktorým bola určená platnosť poistnej zmluvy uzavretej medzi spomínanou poisťovňou a K. Z..

8. V tomto spore žalobca vyčíslil svoj nárok na základe potvrdenia svojho bývalého zamestnávateľa zo dňa 26.7.2006, ktorým bol ustálený mesačný hrubý zárobok žalobcu vo výške 11.900,- Sk (potvrdenie o strate na zárobku počas PN z č.l. 6). K žalobe zároveň pripojil rozhodnutie o priznaní invalidného dôchodku vo výške 8.209,- Sk s účinnosťou od 13.9.2006. Jedná sa o rozhodnutie Sociálnej poisťovne Bratislava zo dňa 26.1.2007 (č.l. 7). Ďalším rozhodnutím sociálnej poisťovne zo dňa 28.1.2008 bol zvýšený invalidný dôchodok žalobcovi na sumu 8.723,- Sk mesačne od 27.9.2007.

9. Podľa vyjadrenia sociálnej poisťovne zo dňa 8.12.2015 (č.l. 129) žalobca bol uznaný invalidným v dôsledku predmetného úrazu od 13.9.2006 s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 60%. Dňa 23.10.2007 bol prehodnotený a bola zvýšená miera poklesu jeho schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť na 70%. Táto miera poklesu bola ustálená aj pri posudzovaní jeho zdravotného stavu dňa 13.12.2013.

10. Pre účely výpočtu náhrady za stratu na zárobku pri invalidite (úrazovej renty) je potrebné zistiť mieru poklesu pracovnej schopnosti žalobcu. Žalobca pritom nesúhlasí s tým, aby išlo o 70% pokles jeho pracovnej schopnosti, pretože ide o dva rozdielne inštitúty, keďže miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje so schopnosťou žalobcu vykonávať akúkoľvek zárobkovú činnosť a je potrebná pre výpočet invalidného dôchodku na rozdiel od miery poklesu pracovnej schopnosti, ktorá sa posudzuje v porovnaní s pracovnou náplňou poškodeného a teda zisťuje sa jeho možnosť plniť doterajšie úlohy v pracovnej činnosti, či už pracovného alebo služobného pomeru. Žalobca preto žiadal o nariadenie znaleckého dokazovania za účelom ustálenia miery poklesu pri jeho pracovnej schopnosti, avšak za tým účelom je potrebné zabezpečiť pracovnú náplň žalobcu, ktorú doposiaľ súdu sa nepodarilo zabezpečiť napriek jeho veľkej snahe.

11. Súd zisťoval aj dátum doručenia rozhodnutia o priznaní invalidného dôchodku žalobcovi. Na dotaz súdu právny zástupca žalobcu však uviedol, že zisťovanú skutočnosť považuje za irelevantnú. Sociálna poisťovňa Bratislava neuviedla síce dátum doručenia tohto rozhodnutia, ale poskytla informáciu o dátume jeho právoplatnosti a to dňom 20.3.2007.

12. Zodpovednosť vodiča K. Z. za škodu vzniknutú žalobcovi pri dopravnej nehode zo dňa 24.7.2004 je nesporná. Naplnené sú predpoklady nielen jeho objektívnej zodpovednosti ako prevádzateľa motorového vozidla (§ 427 a násl. Občianskeho zákonníka), ale aj subjektívnej zodpovednosti (§ 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka) a to aj s ohľadom na viazanosť právoplatným trestným rozhodnutím s poukazom na § 193 CSP.

13. Podľa § 427 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu zodpovedajú za škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky.

14. Podľa § 427 ods. 2 rovnako zodpovedá aj iný prevádzateľ motorového vozidla, motorového plavidla, ako aj prevádzateľ lietadla.

15. Podľa § 428 svojej zodpovednosti sa nemôže prevádzateľ zbaviť, ak bola škoda spôsobená okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke. Inak sa zodpovednosti zbaví, len ak preukáže, že sa škode nemohlo zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno požadovať.

16. Podľa § 420 ods. 1 každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.

17. Podľa § 420 ods. 3 zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil.

18. Podľa § 447 náhrada za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti poškodeného alebo pri invalidite sa posúdi a suma tejto náhrady sa určí rovnako ako suma úrazovej renty podľa všeobecných predpisov o sociálnom poistení.

19. Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému. Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný tento nárok preukázať.

20. Podľa § 15 ods. 2 vyššie citovaného predpisu na premlčanie nároku na náhradu škody proti poisťovateľovi platí rovnaká úprava ako premlčanie nároku proti osobe, ktorá škodu spôsobila.

21. Vzhľadom na to, že žalovaný okrem iného vzniesol aj námietku premlčania, bolo potrebné predovšetkým sa vysporiadať sa s touto námietkou.

22. Súd prvej inštancie napriek záveru odvolacieho súdu je toho názoru, že námietka premlčania bola vznesená dôvodne. Vo svojom predchádzajúcom rozsudku poukázal na jeden rozsudok Najvyššieho súdu ČR na podporu tohto stanoviska, s ktorým sa súd druhej inštancie nestotožnil. Svoj názor odôvodnil poukazom na situáciu, keď poškodenému v čase priznania invalidného dôchodku by vnikol len malý alebo žiadny rozdiel medzi jeho zárobkom pred poškodením zdravia a dôchodkom, ale po niekoľkých rokoch by tento rozdiel bol už výraznejší a teda mal by záujem o podanie žaloby o náhradu škody. Takýto príklad však podľa názoru súdu nie je opodstatnený a ani nemôže zodpovedať reálnej situácii. Suma dôchodku sa totiž do budúcna neznižuje, ale v dôsledku zákonnej valorizácie len zvyšuje a teda prakticky situácia popísaná súdom druhej inštancie neprichádza do úvahy. Súd prvej inštancie zotrváva na tom, že sporný nárok, ktorý je nepochybne nárokom na náhradu škody z hľadiska premlčania musí sa posúdiť podľa § 106 Občianskeho zákonníka, ktorý sa vzťahuje jednotne na všetky nároky na náhradu škody a nie je možné niektoré nároky posudzovať podľa § 106 Občianskeho zákonníka a iné podľa § 103 Občianskeho zákonníka. Ani argumentácia so splatnosťou mzdy či dôchodku nie je náležitá, keďže predmetom žaloby nie je zaplatenie mzdy či dôchodku, ale nárok na náhradu škody.

23. Zmyslom inštitútu premlčania je zachovanie princípu právnej istoty a tento inštitút navyše vedie poškodeného k tomu, aby svoj nárok uplatnil v primeranom čase, čo má význam aj pre zistenie

skutkového stavu súdom. Plynutím času od škodnej udalosti sa zhoršuje dôkazná situácia a ťažko je preukazovať nielen výšku, ale aj základ nároku. To sa v plnej miere preukázalo aj v tomto prípade, keď žalobca spochybňuje percento zníženia jeho pracovnej spôsobilosti a súdu sa napriek snahe doposiaľ nepodarilo zabezpečiť dôkazy preukazujúce jeho pracovnú náplň v čase úrazu. Je nelogické, že by poškodený mohol bez obáv z námietky premlčania žiadať napr. po 50 rokoch od úrazu úrazovú rentu, kedy by neboli k dispozícii už ani jeho mzdové listy nevyhnutné pre výpočet dávky.

24. Pokiaľ súdu druhej inštancie nepostačoval odkaz na jeden rozsudok Najvyššieho súdu ČR, súd prvej inštancie poukazuje na ďalšie tri rozsudky, podľa ktorých nárok na náhradu za stratu na zárobku sa premlčuje ako jeden celok a nepremlčujú sa len nároky na jednotlivé mesačné plnenia poskytované vo forme renty. Premlčacia doba podľa týchto rozsudkov plynie od momentu, kedy sa poškodený dozvedel o vydanom rozhodnutí o priznaní invalidného dôchodku (od tohto momentu sa dozvedel o výške škody). K tejto problematike sa vyjadril aj Ústavný súd ČR v náleze II. ÚS 3489/14 zo dňa 2.4.2015, ktorý primárne sa týkal formy uplatnenia nároku na náhradu za stratu na zárobku po skončení práceneschopnosti na súde, ale z jeho obsahu vyplýva ten istý právny záver, teda že uvedený nárok sa premlčuje ako celok a nie len nároky na jednotlivé mesačne sa opakujúce plnenia (bod 21), keď ústavný súd uvádza: „Ústavný súd nijako nespochybňuje konštantnú judikatúru Najvyššieho súdu, podľa ktorej sa nárok na náhradu za stratu na zárobku po skončení práceneschopnosti alebo pri invalidite premlčuje ako celok a nie len nároky na jednotlivé mesačne sa opakujúce plnenia“.

25. Pokiaľ Ústavný súd ČR spomínaná konštantnú judikatúru, možno poukázať na tieto rozsudky Najvyššieho súdu ČR: 25Cdo 401/05 zo dňa 18.5.2006 (publikované pod Rc36/07), 28Cdo 539/08 zo dňa 19.2.2009, 25Cdo 3293/06 zo dňa 25.7.2007, 25Cdo 1089/06 zo dňa 29.11.2006.

26. Záver o premlčaní nároku ako celku bol prijatý aj pri obdobnom nároku a to nároku na náhradu nákladov na výživu pozostalým, ktorý je tiež mesačnou dávkou a podľa neho taktiež sa nepremlčujú mesačné plnenia, ale nárok v celku. Ide o rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR R68/03.

27. Zhodne s vyššie uvedeným právnym názorom postupujú aj súdy Slovenskej republiky, ide napríklad o právoplatné rozsudky Okresného súdu v Trnave 14C/13/2012, Okresného súdu v Čadci 5C/51/2007, Okresného súdu Bratislava 15C/209/2004, Krajského súdu v Trnave 9Co/42/2011, Krajského súdu v Bratislave 9Co/525/2006 alebo Krajského súdu Bratislava 2Co/229/2010 zo dňa 26.9.2012.

28. Súd prvej inštancie je však viazaný vysloveným právnym názorom súdu druhej inštancie, aj keď sa s ním nestotožňuje a táto jeho povinnosť vyplýva z ustanovenia § 391 ods. 2 CSP. Súd preto vo veci rozhodol medzitýmnym rozsudkom s poukazom na § 214 ods. 1 a to o základe nároku, aby sa predišlo finančne náročnému znaleckému dokazovaniu, keďže možno predpokladať, že otázka premlčania tohto nároku bude riešená v dovolacom konaní.

29. Podľa § 214 ods. 1 ak je to účelné, súd môže rozhodnúť najskôr len o základe alebo dôvode uplatneného procesného nároku medzitýmnym rozsudkom.

30. Pri zvolení tohto procesného postupu súd prihliadal na skutočnosť, že pre posúdenie výšky nároku žalobcu bude potrebné vykonať znalecké dokazovanie minimálne na posúdenie zníženia jeho pracovnej spôsobilosti, za tým účelom bude potrebné zabezpečiť pracovnú náplň žalobcu v čase pred úrazom a nie je možné vylúčiť ani znalecké dokazovanie na výpočet samotnej úrazovej renty. Po zohľadnení zásady hospodárnosti procesu súd rozhodol o základe nároku týmto medzitýmnym rozsudkom. Medzitýmny rozsudok predstavuje rozsudok o právnom základe uplatneného nároku. Riešia sa ním všetky skutkové a právne otázky, od ktorých posúdenia závisí výška uplatneného nároku s výnimkou okolností, ktoré sa týkajú samej výšky nároku. Vzhľadom na to, že v rámci medzitýmneho rozsudku musí súd vyriešiť všetky otázky týkajúce sa základu nároku, je potrebné posúdiť v ňom aj námietku premlčania, ktorú v tomto spore vzniesol žalovaný. Ako už súd uviedol, v danom prípade je možné predpokladať, že otázka premlčania uplatneného nároku bude vyriešená v dovolacom konaní.

31. V prípade právoplatnosti tohto rozsudku súd v konečnom rozhodnutí rozhodne o výške uplatneného nároku na náhradu škody, ako aj o nároku na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Prešov písomne v 2 vyhotoveniach. V odvolaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka. Ďalej sa uvedie proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané. Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 364 C.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 C.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 C.s.p. odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 C.s.p. odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom môže žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.