Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_14Co-836-2015.pdf
PDF · 112.53 KB
Case nature
Area
Subarea
14Co/836/2015
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Snopčokovej a sudcov JUDr. Márie Podhorovej a JUDr. Petra Priehodu, v právnej veci žalobkyne: P. E., nar. XX. XX. XXXX, bytom X. XXX/X, P., zast. JUDr. Soňa Petrusová, AK so sídlom Adyho 34, Lučenec, proti žalovanému: E. G., nar. XX. XX. XXXX, bytom Y. XXX, T., zast. Mgr. Jozef Mochnacký, AK so sídlom T. G. Masaryka 14/A, Lučenec, o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Lučenec zo dňa 20. 02. 2015 č. k. 9C/24/2012 - 366, takto
rozhodol:
Rozsudok okresného súdu z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
odôvodnenie:
1. Odvolaním napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie vyporiadal bezpodielové spoluvlastníctvo manželov tak, že do výlučného vlastníctva žalobkyne prisúdil mraziaci box bez hodnoty, obývaciu stenu sektorovú, pozostávajúcu zo šiestich kusov v hodnote 100,- Eur. Do výlučného vlastníctva žalovaného prisúdil 5 kusov kobercov v hodnote 15,- Eur, 8 ks záclon v hodnote 15,- Eur, 3 ks závesy v hodnote 5,- Eur, 2 ks závesy na dvere v hodnote 5,- Eur, televízor značky P. M. v hodnote 30,- Eur, sedaciu súpravu a kreslá v hodnote 20,- Eur, 1 kus stôl konferenčný v hodnote 20,- Eur, 1 ks sporák značky C. v hodnote 20,- Eur, chladničku s mrazničkou značky Q. bez hodnoty, kuchynskú linku v hodnote 70,- Eur, 1 ks rohovú lavicu v hodnote 10,- Eur, obývaciu stenu - sektorový nábytok v počte 2 ks v hodnote 32,- Eur, osobné motorové vozidlo značky E. XXX v hodnote 100,- Eur, sumu vo výške 1 183,82 Eur, ktorá je zapísaná na vkladnej knižke vedenej v D. D., a.s., so sídlom J., G. B. s názvom E. G., Y. XXX, T., číslo vkladnej knižky: XXXXXXXXXX/XXXX. Žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 7 745,- Eur, žalobkyni a žalovanému uložil povinnosť zaplatiť Slovenskej republike súdny poplatok vo výške 774,- Eur spoločne a nerozdielne. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na ich náhradu, zároveň rozhodol, že o trovách štátu rozhodne do 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. V odôvodnení rozhodnutia poukázal na to, že manželstvo uzavreli strany sporu dňa 14. 10. 1995, ich manželstvo bolo rozsudkom Okresného súdu Lučenec zo dňa 25. 02. 2009 č. k. 8C/30/2008 - 98 rozvedené, rozsudok nadobudol právoplatnosť dňom 14. 04. 2009. Poukázal na to, že veci, ktoré nadobudli strany sporu počnúc od dňa 14. 10. 1995 do 14. 04. 2009, tvoria ich bezpodielové spoluvlastníctvo. Medzi stranami sporu nebol sporný rozsah hnuteľných vecí, ktoré nadobudli počas trvania manželstva, ani zostatkové hodnoty jednotlivých hnuteľných vecí vrátane zostatku finančnej sumy na vkladnej knižke vedenej v D. D., a. s., číslo vkladnej knižky: XXXXXXXXXX/ XXXX. Súd mal za preukázané, že strany sporu za trvania manželstva nenadobudli žiadnu nehnuteľnosť, pričom žalovaný je výlučným vlastníkom rodinného domu súpisné č. XXX, ktorý je zapísaný na LV č. XX v k. ú. Y., obec T. a ktorý je postavený na parcele č. XX, nehnuteľnosť parcela č. XX, na ktorej je postavená pajta bez súpisného čísla, letná kuchyňa, maloplošná pivnica, ktoré nehnuteľnosti žalovaný nadobudol pred uzavretím manželstva. Súd ďalej v odôvodnení rozhodnutia konštatoval, že z výpovede strán sporu, svedkov bolo nepochybne preukázané, že rodinný dom strany sporu postupne rekonštruovali svojpomocne za trvania manželstva. Mal za to, že podstatnú časť majetku tvoria investície vynaložené stranami sporu zo spoločného majetku na oddelený majetok žalovaného, strany sporu nepredložili
žiadne listinné dôkazy o nadobúdaní materiálu, ktorý kupovali v období od 07. 10. 1995 (správne má byť od 14. 10. 1995) do 14. 04. 2009. Z výpovede svedkov súd zistil, že materiál bol v prevažnej miere kupovaný od ďalších osôb, pričom časť kúpnej ceny bola vyplácaná tak, že žalovaný vykonal prácu na rodinných domoch, príp. bytoch svedkov, ktorí mu poskytli materiál, či už zdarma, alebo za nižšiu kúpnu cenu. Rodinný dom vo výlučnom vlastníctve žalovaného bol opravovaný svojpomocne. Bolo nepochybne preukázané, že rodinný dom žalovaného bol rekonštruovaný, sporná medzi stranami bola výška investícií zo spoločného majetku do výlučného majetku. V konaní bol vypracovaný znalecký posudok, pričom znalkyňa vyčíslila investície do nehnuteľnosti žalovaného, vykonané v rokoch 1996 až 2007 sumou 24 192,942,- Eur, z ktorej sumy súd pri vyporiadaní BSM po zaokrúhlení zo sumy investícií 24 190,- Eur vychádzal. Súd ustálil hodnotu bezpodielového spoluvlastníctva manželov sumou 25 815,82 Eur, po zaokrúhlení 25 816,- Eur, pozostávajúcu z hodnoty hnuteľných vecí investícií, vo výške 24 190,- Eur a výšky vkladu na vkladnej knižke vo výške 1 183,82 Eur. S prihliadnutím na prisúdenie hnuteľných vecí do výlučného vlastníctva žalobkyne v hodnote 100,- Eur súd konštatoval, že žalobkyňa má majetok v hodnote 100,- Eur a žalovaný má majetok v hodnote 25 715,82 Eur. Ďalej s prihliadnutím k tomu, že žalovaný sa vyššou mierou podieľal na investíciách do jeho rodinného domu zo spoločného majetku, súd ustálil, že žalovaný by mal mať z hodnoty bezpodielového spoluvlastníctva manželov, t. j. z hodnoty 25 816,- Eur podiel v percentuálnom vyjadrení 70 %, teda 18 071,20 Eur z dôvodov, že investície sú podstatnou časťou spoločného majetku, je dôvodné, aby sa zvýšené úsilie žalovaného aj percentuálne zohľadnilo pri delení majetku. V odôvodnení uviedol, že žalovaný má hnuteľný majetok v sume 342,- Eur, vklad na vkladnej knižke vo výške 1 183,82 Eur, investície do nehnuteľnosti, ktorá je v jeho výlučnom vlastníctve vo výške 24 192,- Eur, teda celkom 25 715,82 Eur. V odôvodnení ďalej uviedol, že pokiaľ vyplatí žalobkyni žalovaný na úplné vyrovnanie zaniknutého BSM sumu 7 644,80 Eur, po zaokrúhlení 7 645,- Eur, zostane mu majetok v hodnote 18 071,20 Eur, súd preto uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni na úplné vyrovnanie zaniknutého BSM sumu vo výške 7 645,- Eur. 30 %- ný podiel žalobkyne ustálil sumou 7 645,- Eur, ktorú má žalovaný vyplatiť žalobkyni na úplné vyrovnanie zaniknutého BSM, pričom hnuteľný majetok žalobkyni bol prisúdený v hodnote 100,- Eur, takže zo spoločného nadobudnutého manželku žalobkyňa bude mať podiel 30 %, spolu sumu 7 745,- Eur. O povinnosti zaplatiť súdny poplatok súd rozhodol v zmysle § 2 ods. 1 písm. c/ a ods. 3 zákona č. 71/1992 Zb., keď súdny poplatok vo výške 774,- Eur súd vyčíslil vo výške 3 % zo základu 25 816,- Eur. O trovách konania účastníkov súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 OSP, pričom mal za to, že strany sporu voči sebe navzájom mali úspech len čiastočný, pretože súd nevyporiadal BSM podľa návrhu žalobkyne, ale ani podľa návrhu žalovaného. Zároveň rozhodol, že o trovách štátu rozhodne do 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia vo veci podľa ustanovenia § 151 ods. 6 OSP.
2. V zákonom stanovenej lehote proti rozsudku okresného spolu podal odvolanie žalovaný, pričom z obsahu odvolania žalovaného vyplýva, že podáva odvolanie čo do výroku, ktorým súd rozhodol o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobkyni sumu 7 745,- Eur v lehote 30 dní od právoplatnosti rozsudku. V odvolaní namietal, že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Poukázal na to, že okresný súd v napadnutom rozsudku do výlučného vlastníctva žalobkyne a žalobcu prisúdil hnuteľné veci a finančné prostriedky na vkladnej knižke v súlade s návrhom strán sporu. Zároveň zaviazal žalovaného zaplatiť žalobkyni na úplné vyrovnanie zaniknutého BSM sumu 7 745,- Eur. Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že súd k tejto sume dospel tak, že z celkovej hodnoty majetku patriaceho do BSM vyčísleného súdom na sumu 25 815,82 Eur (hodnota hnuteľných vecí predstavuje sumu 442,- Eur, výška finančných prostriedkov 1 183,82 Eur a hodnota investícií do majetku žalovaného sumu 24 190,- Eur, priznal žalovanej 30 % podiel na majetku, teda sumu 7 745,- Eur. Má za to, že postup súdu je v rozpore s ustanovením § 150 Občianskeho zákonníka, poukázal na to, že hodnota majetku patriaceho do BSM bez hodnoty vložených investícií medzi stranami sporu sporná nebola a predstavuje sumu 1 625,85 Eur, ktorá suma pozostáva z hodnoty hnuteľných vecí vo výške 442,- Eur a výšky finančných prostriedkov na vkladnej knižke vo výške 1 183,82 Eur. Z tejto sumy nadobudol žalovaný majetok v hodnote 1 525,82 Eur a žalobkyňa majetok v hodnote 100,- Eur. Na vyrovnanie rozdielu majetkovej hodnoty bez zohľadnenia hodnoty investícií by mal žalovaný zaplatiť žalovanej sumu 712,91 Eur. Uviedol, že nie je zrejmé, prečo súd postupoval tak, že priznal žalovanej 30 % z hodnoty hnuteľných vecí a finančných prostriedkov patriacich do BSM a nepriznal žalovanej v zmysle zásady rovnosti podielov 50 % z hodnoty hnuteľných vecí a finančných prostriedkov patriacich do BSM. Výška náhrady 30 % mala byť zrejme priznaná z hodnoty investícií do nehnuteľností žalovaného ustálených súdom na sumu 24 190,- Eur, aj keď podľa
jeho názoru by žalovaná mala mať nárok na 50 % objektívne ustálenej hodnoty investícií. Namietal, že suma 24 190,- Eur však objektívne ustálenou hodnotou investícií nie je. Ďalej namietal, že súd v odôvodnení rozsudku konštatuje, že žalobkyňa na úplné vyrovnanie zaniknutého BSM bude mať vyplatenú sumu 7 645,- Eur, má hnuteľný majetok v hodnote 100,- Eur, takže zo spoločného majetku bude mať podiel 30 %, teda 7 745,- Eur (30 % zo sumy 25 816,- Eur); v samotnom výroku rozsudku však uložil súd žalovanému zaplatiť žalobkyni sumu 7 745,- Eur a jedná sa tu teda o rozpor medzi výrokom a odôvodnením napadnutého rozsudku. Vo vzťahu k sume 24 190,- Eur, ako výške investícií vynaložených zo spoločného majetku na majetok vo výlučnom vlastníctve žalovaného, súd vychádzal zo Znaleckého posudku č. 6/2013 a Znaleckého posudku č. 45/2013 ako pokračovania rozsudku č. 6/2013, vypracovaných znalkyňou W.. I. K.. Predmetné znalecké posudky boli žalovanému doručené, pričom žalovaný podaním zo dňa 09. 05. 2013 namietal vyčíslenie nákladov, ktoré boli vynaložené pri rekonštrukcii nehnuteľnosti v znaleckom posudku znalkyne, rovnako vyjadril výhrady k oceneniu maloplošnej pivnice kamennej s klenutým stropom v posudku č. 6/2013. Namietal, že pri určení výšky investícií nemali byť zohľadnené stavebné práce, ktoré boli vykonané svojpomocne účastníkmi konania, bezodplatne odvedená práca rodinných príslušníkov a rodinných osôb, avšak v znaleckom posudku táto svojpomocne vykonaná práca je vyčíslená a zohľadnená v celkovej výške investícií. Znalkyňa pri všetkých materiálových položkách vložených investícií vychádzala z predpokladu, že sa jedná o nový materiál, a preto sú pri východiskových cenách ceny nových materiálov, avšak pri rekonštrukcii bol použitý prevažne starý a použitý materiál, ktorý pochádzal z rekonštruovaných stavieb alebo bol darovaný. Pri určení výšky investície bol ocenený materiál, ktorý vôbec nebol použitý, jednotkové ceny nového kúpeného materiálu nezodpovedajú obstarávacím cenám. Namietal, že investície mali byť vyčíslené v ich skutočne vynaloženej výške bez zohľadnenia indexu nárastu cien. Celkovo nesúhlasil s posudkom znalkyne, a to s pokračovaním posudku č. 6/2013 - posudok 45/2013. Navrhol výsluch znalkyne. Namietal, že v odôvodnení rozsudku sa súd s jeho námietkami týkajúcimi sa znaleckého posudku žiadnym spôsobom nevysporiadal. Poukázal na to, že znalecký posudok nebol vypracovaný v súlade s úlohou, ktorú znalkyni uložil súd, keď súd uložil znalkyni určiť hodnotu nákladov, ktoré boli vynaložené za obdobie od 07. 10. 1995 do 14. 04. 2009 pri rekonštrukcii nehnuteľnosti vo vlastníctve žalovaného a ich výšku ku dňu zániku manželstva. Investíciami vynaloženými zo spoločného na ostatný majetok žalovaného nie je práca účastníkov konania vynaložená pri rekonštrukcii rodinného domu, bezplatne odvedená práca rodinných príslušníkov a iných osôb. Pri vyčíslení investícií do nehnuteľnosti žalovaného znalkyňa bude vychádzať z obvyklých všeobecných cien materiálov v období rekonštrukcie nehnuteľnosti. Znalkyňa v rozpore s uvedenou úlohou zohľadnila pri vyčíslení investícií aj svojpomocne vykonané práce. Poukázal na skutočnosť, že pri rekonštrukcii bol použitý prevažne starý a použitý materiál, ktorý pochádzal z rekonštruovaných stavieb alebo bol darovaný, čo bolo v konaní preukázané výpoveďami svedkov a táto skutočnosť bola zhodne potvrdená aj účastníkmi konania, pričom znalkyňa pri všetkých materiálových položkách vložených investícií vychádzala z predpokladu, že sa jedná o nový materiál. Pri určení výšky investície bol ocenený materiál - tvárnice H., ktorý vôbec na stavbe použitý nebol, ďalej dvere oceľové, atď. Jednotkové a celkové ceny materiálu uvedené v znaleckom posudku nezodpovedajú skutočným obstarávacím cenám, za ktorý bol materiál získaný (odplatne alebo bezodplatne) účastníkmi konania. Tieto ceny boli preukázané výpoveďami svedkov a strán sporu. Výška investícií vynaložených do nehnuteľností žalovaného určená znaleckým posudkom nezodpovedá skutočne (reálne) vynaloženým investíciám, ktoré boli preukázané výpoveďami svedkov a sčasti aj súhlasnými stanoviskami strán sporu. Súd výpovede svedkov, ktorí dodali materiál, resp. vykonali práce, ohľadne reálne vynaložených investícií pri svojom rozhodovaní vôbec nezohľadnil, v dôsledku čoho nesprávne vyhodnotil vykonané dokazovanie. Vynaloženie sumy 24 190,- Eur na rekonštrukciu nehnuteľnosti je nereálne vzhľadom aj na majetkové a príjmové pomery strán sporu počas trvania manželstva. Má za to, že vykonaným dokazovaním boli v rámci konania preukázané investície celkovo vo výške 1 367,- Eur, pričom v odvolaní uviedol jednotlivý materiál vrátane ceny ako aj platby za dovoz materiálu na stavbu a finančnú odmenu za prácu. Uviedol, že uvedená výška investícií bola ustálená sčasti súhlasným stanoviskom strán sporu a sčasti výpoveďami svedkov. Rozsah týchto reálne vynaložených investícií (jednotlivé vecné položky) vychádza z návrhu žalobkyne. Súd neobjasnil, prečo vzal do úvahy ceny (investície) určené znalcom a nie ceny preukázané výpoveďami svedkov. Navrhol, aby odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok v rozsahu podľa ustanovenia § 212 ods. 1 písm. d/ OSP, rozsudok zmenil v napadnutom výroku a zaviazal žalovaného zaplatiť žalobkyni na vyrovnanie podielu sumu, ktorá vyplynie z vykonaného dokazovania, alebo aby odvolací súd podľa § 221 OSP zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie.
3. Žalobkyňa v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedla, že nesúhlasí s vyjadreniami žalovaného v odvolaní, súd vykonal dokazovanie v potrebnom rozsahu a na základe tohto dokazovania aj rozhodol. Rozsudok okresného súdu považuje za vecne správny a dôvodný. Navrhla, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu potvrdil.
4. Žalovaný k písomnému vyjadreniu žalobkyne uviedol, že trvá na odvolaní v celom rozsahu, navrhol, aby odvolací súd odvolaniu žalovaného vyhovel tak, ako je to uvedené v petite predmetného odvolania.
5. Žalobkyňa sa k vyjadreniu žalovaného písomne nevyjadrila.
6. V dôsledku odvolania krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 Zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku, ďalej len „CSP“), vec preskúmal v medziach daných ustanovením § 379 a § 380 CSP a bez nariadenia pojednávania v súlade s ustanovením § 385 ods. 1 CSP a contrario rozsudok okresného súdu podľa § 389 ods. 1 písm. b/ a c/ CSP pri aplikácii ustanovenia § 367 ods. 2 CSP veta druhá zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie podľa ustanovenia § 391 ods. 1 CSP na ďalšie konanie.
7. Podľa ustanovenia § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
8. Podľa ustanovenia § 470 ods. 2 CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany.
9. Podľa ustanovenia § 470 ods. 4 CSP konanie začaté do 30. 06. 2016 na vecne, miestne, kauzálne a funkčne príslušnom súde podľa predpisov účinných do 30. 06. 2016 dokončí súd, na ktorom sa konanie začalo.
10. Odvolací súd považuje za potrebné v prvom rade poukázať na skutočnosť, že odo dňa 01. 07. 2016 nadobudol účinnosť nový procesný predpis, a to Zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok. V zmysle ustanovenia § 470 ods. 1 CSP sa ustanovenia Civilného sporového poriadku aplikujú aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona.
11. Odvolací súd uvádza, že aj keď výroková časť rozsudku o vyporiadaní BSM obsahuje vždy viacero výrokov (výrok o tom, čo sa z masy BSM prikazuje tej-ktorej strane sporu, výrok o tom, či a čo má jedna strana sporu plniť druhej strane sporu na úplné vyrovnanie), treba na rozsudok týkajúci sa vyporiadania masy BSM hľadieť ako na jednotný celok, ktorý má komplexne vyporiadať doterajšie práva bývalých manželov z BSM a konštituovať ich nové práca. V prípade, ak strana sporu napadne odvolaním len niektorý z výrokov rozsudku súdu prvej inštancie o vyporiadaní BSM, odvolací súd nie je viazaný rozsahom odvolania (v čase podania odvolania v zmysle § 212 ods. 2 písm. d/ OSP, v čase rozhodovania odvolacieho súdu v zmysle § 367 ods. 2 CSP). V takom prípade žiadny z výrokov odvolaním napadnutého rozhodnutia vo veci samej nenadobúda oddelene právoplatnosť, odvolací súd musí vždy preskúmať celé rozhodnutie súdu prvej inštancie o vyporiadaní BSM (všetky jeho výroky vo veci samej) a v nadväznosti na výsledky svojho odvolacieho prieskumu môže toto rozhodnutie len ako celok buď potvrdiť, zmeniť, alebo zrušiť (viď uznesenie NS SR sp. zn. 3Cdo 174/2012). Hoci teda žalovaný v podanom odvolaní napadol výrok okresného súdu, ktorým uložil súd žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 7 745,- Eur a nenamietal správnosť ostatných výrokov súdu prvej inštancie, odvolací súd preskúmaním veci zistil existenciu dôvodov pre zrušenie rozsudku v zmysle ustanovenia § 381 ods. 1 písm. b/ a c/ CSP a s prihliadnutím aj na ustanovenie § 367 ods. 2 veta druhá CSP rozsudok okresného súdu ako celok zrušil a vec vrátil tomuto súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
12. Preskúmaním veci odvolací súd dospel k názoru, že je potrebné prisvedčiť odvolacej námietke žalovaného, že žalovaný k podanému znaleckému posudku, resp. jeho doplneniu, podal v priebehu konania pred súdom prvej inštancie písomné námietky a zároveň navrhol, aby súd doplnil dokazovanie výsluchom znalkyne s prihliadnutím na jeho námietky voči znaleckému posudku. Opakovane na pojednávaní dňa 30. 01. 2015 navrhol vykonanie dôkazu výsluchom znalkyne, keďže mal za to, že znalecký posudok nezohľadnil skutočnosť, že materiálové položky, ktoré boli použité na rekonštrukciu
rodinného domu neboli novým materiálom, ale jednalo sa o použitý materiál, v znaleckom posudku sú uvádzané materiály, ktoré vôbec neboli použité pri rekonštrukcii rodinného domu a pri určení výšky investícií nemali byť zohľadnené stavebné práce, ktoré boli vykonané svojpomocne, či už stranami sporu alebo inými osobami bezodplatne, pričom v znaleckom posudku je táto svojpomocne vykonaná práca vyčíslená a zohľadnená. Investície mali byť vynaložené v ich skutočne vynaloženej výške bez zohľadnenia indexu nárastu cien. Súd sa s týmto návrhom na doplnenie dokazovania žiadnym spôsobom nevysporiadal, keď návrh na doplnenie dokazovania na pojednávaní nezamietol a ani v odôvodnení svojho rozsudku žiadnym spôsobom neuviedol, z akých dôvodov žalovaným navrhnutý dôkaz výsluchom znalkyne nevykonal. Rovnako je potrebné prisvedčiť aj odvolacej námietke žalovaného, že s námietkami k znaleckému posudku sa súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia žiadnym spôsobom nevysporiadal. Odvolací súd uvádza, že odvolací súd len uviedol, že súd vychádzal z výšky vyčíslených investícií, ktoré znalkyňa vyčíslila v znaleckom posudku za obdobie rokov 1996 až 2007, a to po zaokrúhlení zo sumy investícií 24 190,- Eur. Za situácie, že súd aj v uznesení, ktorým nariadil znalecké dokazovanie, uznesenie č. k. 9C/24/2012 - 65 zo dňa 31. 07. 2012 v bode 2 uložil znalkyni povinnosť po vykonaní obhliadky nehnuteľnosti podať znalecký posudok a určiť hodnotu nákladov, ktoré boli vynaložené za obdobie od 07. 10. 1995 do 14. 04. 2009 pri rekonštrukcii nehnuteľností vo vlastníctve žalovaného a ich výšku ku dňu zániku manželstva, pričom zároveň súd v uznesení uviedol, že investíciami vynaloženými zo spoločného na ostatný majetok žalovaného nie je práca účastníkov konania vynaložená pri rekonštrukcii rodinného domu, bezplatne odvedená práca rodinných príslušníkov a iných osôb, s tým, že znalkyňa pri vyčíslení investícií do nehnuteľností má vychádzať z obvyklých všeobecných cien materiálov v období rekonštrukcie nehnuteľností, námietky žalovaného v písomnom vyjadrení k doplnku znaleckého posudku ako aj na pojednávaní, odvolací súd považuje za zásadné. Tým, že súd prvej inštancie sa jednak žiadnym spôsobom procesne nevysporiadal s návrhom žalovaného na doplnenie dokazovania, ním navrhnutý dôkaz nevykonal a ani žiadnym spôsobom v rozsudku, ktorým rozhodol vo veci samej, nezdôvodnil, prečo navrhovaný dôkaz nevykonal a rovnako sa nevysporiadal so zásadnými námietkami žalovaného k podanému znaleckému posudku, súd znemožnil žalovanému, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva, čím došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Je potrebné prisvedčiť aj odvolacej námietke žalovaného, týkajúcej sa rozporu odôvodnenia rozsudku s výrokom okresného súdu, keď okresný súd vo výroku uložil povinnosť žalovanému zaplatiť žalobkyni sumu 7 745,- Eur, pričom však v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobkyňa má s prihliadnutím na súdom ustálený podiel v prospech žalobkyne 30 % nadobudnúť zo spoločného majetku sumu 7 745,- Eur, z odôvodnenia vyplýva, že z toho má hnuteľný majetok v hodnote 100,- Eur a bude mať vyplatenú sumu na úplné vyrovnanie zaniknutého BSM vo výške 7 645,- Eur.
13. Odvolací súd poukazuje, vo vzťahu k posúdeniu otázky investície zo spoločného majetku manželov do výlučného majetku jedného z nich, na rozhodnutie R 40/2012, uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Mcdo 10/2011, v ktorom rozhodnutí najvyšší súd dospel k právnemu názoru, že v prípade investícií zo spoločného majetku manželov do ostatného majetku jedného z nich, sú prostriedkami, ktoré je tento manžel v zmysle § 150 Občianskeho zákonníka povinný nahradiť, prostriedky skutočne na tieto investície vynaložené. Pri zisťovaní sa vychádza z ceny vecí a prác vložených do jeho ostatného majetku v čase, kedy boli vynaložené a nie z východiskovej hodnoty alebo všeobecnej hodnoty zhotovenej veci v oddelenom majetku jedného z manželov. Vzhľadom na námietky žalovaného uvedené v odvolaní berúc do úvahy aj na vyššie uvedené, bude povinnosťou súdu vykonať žalovaným navrhnutý dôkaz, a to výsluch znalkyne za účelom zistenia, či pri určení hodnoty nákladov, ktoré boli vynaložené pri rekonštrukcii nehnuteľnosti vo vlastníctve žalovaného, postupovala v súlade s uznesením Okresného súdu Lučenec č. k. 9C/24/2012 - 65 zo dňa 31. 07. 2012 bod 2 a či zohľadnila prácu vykonanú pri rekonštrukcii nehnuteľnosti, ktorá bola vykonaná svojpomocne, ak áno, akým spôsobom, akým spôsobom a na základe čoho ustálila cenu jednotlivých materiálov použitých pri rekonštrukcii nehnuteľnosti, či pri výpočte zohľadnila aj cenu použitého materiálu a akým spôsobom; v prípade, že znalkyňa tieto skutočnosti nezohľadnila, súd v ďalšom konaní a pri rozhodnutí vo veci samej bude povinný pri vyporiadaní prihliadnuť na prostriedky, ktoré boli skutočne na investície do výlučného vlastníctva žalovaného vynaložené, pričom dôkazná povinnosť zaťažuje strany sporu. Z týchto dôvodov je preto potrebné ustáliť rozsah investícií s prihliadnutím na skutočne vynaložené prostriedky na kúpu materiálu, teda cenu vecí, vynaložené prostriedky na práce, teda cenu prác, a to v čase, keď tieto boli vynaložené. S prihliadnutím na námietku žalovaného aj vo vzťahu k určeniu podielov oboch manželov na mase BSM. Je potrebné, aby súd dôsledne postupoval v zmysle § 150 Občianskeho zákonníka a zistil stanovisko strán sporu vo vzťahu k určeniu miery pričinenia, pričom treba vziať zreteľ na starostlivosť o deti a na obstarávanie spoločnej domácnosti.
14. Keďže rozsudok okresného súdu sa náležitým spôsobom nevysporiadal s námietkami žalovaného v priebehu konania pred súdom prvej inštancie vo vzťahu k podanému znaleckému posudku vrátane jeho doplnenia, rozsudok okresného súdu z týchto dôvodov je nutné považovať za nepreskúmateľný, trpaci vadou arbitrárnosti, keď v odôvodnení rozsudku nemá náležitosti v zmysle § 157 ods. 2 OSP platného v čase rozhodovania súdu prvej inštancie, pričom rovnako nemá náležitosti riadneho odôvodnenia rozsudku ani v zmysle § 220 ods. 2 CSP platného a účinného v čase rozhodovania odvolacieho súdu. Odvolací súd uvádza, že v prípade, ak súd pri odôvodňovaní rozsudku nepostupuje spôsobom, ktorý záväzne určuje § 157 ods. 2 OSP (v čase rozhodovania súdu prvej inštancie), dochádza nielen k tomu, že rozsudok je nepreskúmateľný pre nedostatok dôvod alebo pre ich nezrozumiteľnosť, ale aj k tomu, že základné právo na súdnu ochranu nie je naplnené reálnym obsahom. Odvolací súd poukazuje na to, že žalovaný v podanom odvolaní namietal, že súd sa v odôvodnení svojho rozhodnutia žiadnym spôsobom nevysporiadal s jeho námietkami k podanému znaleckému posudku a jeho doplneniu, ktorej odvolacej námietke je potrebné prisvedčiť, pričom odvolací súd poukazuje aj na to, že práve odôvodnenie rozhodnutia dovoľuje stranám sporu posúdiť, ako súd ich vec vyložil a aplikoval príslušné procesné predpisy, akými úvahami sa spravoval pri svojom rozhodovaní o veci, pod aké právne normy subsumoval zistený skutkový stav. V tomto smere odôvodnenie rozsudku okresného súdu neobsahuje zásadné vysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu, ktorá skutočnosť zakladá dôvod pre zrušenie rozhodnutia v zmysle § 389 ods. 1 písm. b/ CSP.
15. V ďalšom konaní súd prvej inštancie vykoná dôkaz navrhnutý žalovaným, a to výsluch znalkyne s akcentom na zodpovedanie otázok uvedených už vyššie s prihliadnutím na námietky žalovaného k podanému znaleckému posudku, s prihliadnutím na skutkové zistenia, ktoré súd prvej inštancie zistí doplneným dokazovaním, súd ďalej pri vyporiadaní zohľadní výšku prostriedkov skutočne na investície vynaložené s prihliadnutím aj na právny názor NS SR uvedený v jeho rozhodnutí sp. zn. 6Mcdo 10/2011, pričom dôkazná povinnosť na preukázanie výšky prostriedkov na investície skutočne vynaložené do majetku žalovaného zaťažuje strany sporu. Pri vyporiadaní súd bude dôsledne aplikovať ustanovenie § 150 Občianskeho zákonníka a svoje rozhodnutie súd náležite zdôvodní v súlade s ustanovením § 220 ods. 2 CSP tak, aby odôvodnenie rozhodnutia netrpelo vadou nepreskúmateľnosti a arbitrárnosti. Súd teda v odôvodnení okrem iného vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal a z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, V prípade nevykonania ďalších navrhnutých dôkazov uvedie, prečo tieto navrhnuté dôkazy nevykonal a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Bude dbať, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé a aby zodpovedalo rozsudočnému výroku súdu.
16. Z vyššie uvedených dôvodov dospel odvolací súd k záveru, že rozhodnutie okresného súdu je potrebné zrušiť v zmysle § 389 ods. 1 písm. b/ a c/ CSP a vec vrátiť okresnému súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Vzhľadom už na vyššie uvedené odvolací súd zrušil rozsudok okresného súdu v celom rozsahu, v novom rozhodnutí preto súd prvej inštancie rozhodne o návrhu žalobkyne, ustáli masu BSM, prikáže jednotlivé veci, prípadne financie do výlučného vlastníctva tej-ktorej strane sporu, po zistení výšky prostriedkov, ktoré boli vynaložené zo spoločného majetku manželov do výlučného vlastníctva žalovaného, výšku investícií zohľadní pri vyporiadaní BSM, rozhodne o súdnom poplatku, trovách konania vrátane trov odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 CSP), ako aj o trovách štátu.
17. Rozhodnutie senátu krajského súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/.
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).