Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozsudok_12Csp-18-2016.pdf
PDF · 104.11 KB
Case nature
Area
Subarea
12Csp/18/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Rimavská Sobota sudkyňou JUDr. Margitou Žilkovou v spore žalobcu AB 2 B. V., registračné číslo 57279667, so sídlom Amsterdam, Strawinskylaan 933, 1077XX, Holandské kráľovstvo zast. Advokátskou kanceláriou GOLIAŠOVÁ GABRIELA s. r. o. so sídlom Piaristická 707/25, Trenčín, IČO 47 234 679 proti žalovanej X. V., W.. XX. XX. XXXX, F. M. N. W. C. XX, M.. Č.. N. W. C. XX o zaplatenie 1.279,62 eur s prísl. , takto
rozhodol:
Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi 156,31 eur, ďalej 8,05% úroky z omeškania ročne zo sumy 201,31 eur od 10. 11. 2015 do 27. 01. 2016, zo sumy 181,31 eur od 28. 01. 2016 do 02. 03. 2016, zo sumy 166,31 eur od 03. 03. 2016 do 12. 04. 2016 a zo sumy 156,31 eur od 13. 04. 2016 do zaplatenia.
V prevyšujúcej časti sa žaloba zamieta.
Žalovanej sa náhrada trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1/ Dňa 15. 07. 2016 podal žalobca AB 1 B. V., registračné číslo 560 07 043, so sídlom Amsterdam, Strawinskylaan 933, 1077XX, Holandské kráľovstvo zast. Advokátskou kanceláriou GOLIAŠOVÁ GABRIELA s. r. o. so sídlom v Trenčíne, Piaristická 707/25, žalobu proti žalovanej. V priebehu konania, a to ku dňu 18. 10. 2016 došlo k zániku spoločnosti AB 1 B. V. v dôsledku zlúčenia so spoločnosťou AB 2 B. V. Preto súd podľa § 64 prvej vety Civilného sporového poriadku (ďalej len "C. s. p.") uznesením zo dňa 18. 01. 2017 č. 12Csp/18/2016-70 rozhodol tak, že bude pokračovať v konaní na strane žalobcu so spoločnosťou AB 2 B. V., registračné číslo 57279667, so sídlom Amsterdam, Strawinskylaan 933, 1077XX, Holandské kráľovstvo.
2/ Žalobca sa žalobou domáhal na žalovanej zaplatenia sumy 1.279,62 eur s prísl. z titulu nesplatenia poskytnutého úveru na základe Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 11. 01. 2013. Uviedol, že nadobudol pohľadávku od svojho predchodcu Home Credit Slovakia a.s. na základe zmluvy o postúpení pohľadávok, pričom išlo o pohľadávku z úverovej zmluvy č. XXXXXXXXXX zo dňa 11. 01. 2013. Jeho právny predchodca Home Credit, a. s. uzatvoril so žalovanou úverovú zmluvu, predmetom ktorej bolo poskytnutie finančných prostriedkov vo výške 1.700,- eur žalovanej. Žalovaná bola povinná splácať úver v pravidelných mesačných splátkach, ktorých počet, výška a termín splatnosti bol určený v zmluve. Žalovaná sa s úhradou dostala do omeškania tak, ako to vyplýva z prehľadu platieb. Listom zo dňa 16. 10. 2015 bola žalovaná preto vyzvaná k splateniu celého zostatku úveru vo výške 1.383,09 eur do 15 dní od odoslania výzvy. Na základe vyššie uvedených skutočností takto eviduje voči žalovanej dlh a preto ju žiadal zaviazať na zaplatenie istiny vo výške 79,90 eur, úrokov zo splátky 27.- 31. vo výške 66,- eur, zosplatnenej istiny vo výške 1.065,07 eur, poistenia Bill protection vo výške 11,78 eur, upomienky
vo výške 36,- eur, poplatku za možnosť zmeny splátky vo výške 0,90 eur, zmluvnej pokuty vo výške 17,- eur a poplatku za možnosť odloženia splátok vo výške 2,97 eur .
3/ Žalovaná sa na výzvu súdu na vyjadrenie sa k žalobe vyjadrila tak, že neuznáva nárok uplatňovaný žalobcom v celej požadovanej výške, pretože úverová zmluva nespĺňa požadované údaje, ktoré má obsahovať v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch a Občianskeho zákonníka - nie je jednoznačne stanovená výška RPMN a konečná splatnosť úveru. Svoje vyjadrenie oprela o rozsudok Okresného súdu Rimavská sobota zo dňa 14. 04. 2016, č. 14C/36/2016-52, ktorý pripojila ku svojmu vyjadreniu.
4/ K námietkam žalovanej sa vyjadril žalobca, ktorý vo svojom vyjadrení zo dňa 27. 09. 2016 k námietke žalovanej o výške RPMN uviedol, že RPMN v predmetnej zmluve bola uzavretá ako úzke rozpätie hodnôt z toho dôvodu, že išlo o zmluvu uzatváranú na diaľku a nebolo možné v deň vyhotovenia zmluvy presne určiť deň, kedy právne dôjde k jej uzavretiu. Uvedený posun niekoľkých dní pri rozpočítaní na celú dobu úveru matematicky viedol k rozpätiu možnej RPMN v rozsahu niekoľkých desatín percenta. Po uzavretí zmluvy bola okamžitým a dodatočným oznámením uvedená skutočná výška RPMN. K námietke absencie termínu konečnej splatnosti sa žalobca vo svojom vyjadrení zaoberal samotným pojmom slova termín, ktorý podľa právnej teórie definoval ako pevný bod, ktorý nemusí byť určený konkrétnym dátumom, ak je ho možné určiť na základe výkladových pravidiel. Uvedený záver oprel o vybranú judikatúru Krajského súdu v Trnave a judikatúru súdneho dvora.
5/ Na pojednávanie dňa 13. 01. 2016 sa zástupca žalobcu nedostavil, doručenie predvolania mal vykázané, pričom svoju neúčasť aj ospravedlnil, a preto súd pojednával v jeho neprítomnosti. Žalovaná na pojednávaní sa pridržiavala písomného vyjadrenia, žalobca porušil zmluvné podmienky a teda úver je bezúročný a bez poplatkov a ponechala na rozhodnutie súdu, koľko má zaplatiť.
6/ Súd vykonal dokazovanie oboznámením zmluvy o hotovostnom úvere a zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 11. 01. 2013 (ďalej ÚZ), výzvy zo dňa 16. 10. 2015, v ktorej žalobca vyzval žalovanú k úhrade dlhu, aj s výpisom z poštovej knihy, úverových zmluvných podmienok spoločnosti Home Credit Slovakia, a. s. (ďalej len ÚZP ) , oznámenia o postúpení pohľadávky zo dňa 22. 12. 2015 aj s výpisom z poštovej knihy a výpismi z obchodného registra a vec posúdil takto:
7/ Pôvodný žalobca je právnickou osobou založenou podľa právnych predpisov Holandského kráľovstva so sídlom Amsterdam, zapísanou v príslušnom registri Obchodnej komory Holandska pod reg.číslom 560 07 043. Prostredníctvom svojej právnej zástupkyni oznamoval žalovanej listom zo dňa 22. 12. 2015, že nadobudol pohľadávku na základe zmluvy o postúpení pohľadávok, pričom poukázal na to, že žalovaná bola už vyzvaná pôvodným veriteľom k úhrade omeškaných splátok, naposledy výzvou z 16. 10. 2015. Preto opätovne vyzval žalovanú k zaplateniu dlhu 1.338,94 eur do 7 dní od doručenia výzvy. V priebehu konania došlo k zmene na strane žalobcu (viď odsek 1 tohto odôvodnenia).
8/ Právny predchodca žalobcu Home Credit Slovakia, a. s. so žalovanou uzavreli dňa 11. 01. 2013 Zmluvu o úvere č. XXXXXXXXXX. Na jej základe poskytol Home Credit Slovakia, a. s. žalovanej úver vo výške 1.700,- eur. Žalovaná sa zaviazala úver spolu s príslušenstvom splácať v 60 - tich pravidelných mesačných splátkach vo výške 53,47 eur s tým, že prvá splátka bola splatná po 1 mesiaci od dátumu poskytnutia úveru. Konečná výška úveru , teda suma ktorú mala žalovaná zaplatiť, bola vo výške 3.208,20 eur (60 x 53,47 eur). Súd podotýka, že uvedená suma mesačnej splátky v sebe zahŕňa aj doplnkové služby a to poistenie výdavkov - 3,77 eur, poplatok za službu - možnosť zmeny výšky a počtu plátok - 0,30 eur a poplatok za službu - odloženie splátky - 0,99 eur. Cena doplnkových služieb bola dojednaná ako dobrovoľná a preto sa v zmysle ust. § 2 písm. g/ zákona č. 129/2010 Z. z. nezapočítavala do RPMN. Úroková sadzba bola dohodnutá vo výške 23,26 % ročne. Ročná percentuálna miera nákladov (RPMN) predstavovala od 25,6 do 26,8 % s odkazom na text označený *, pod ktorým bolo uvedené že klient súhlasí s tým, že presnú výšku RPMN mu spoločnosť oznámi po poskytnutí úveru. Priemerná hodnota RPMN predstavovala 19,37%.
9/ Podľa predloženého splátkového kalendára žalovaná si svoju povinnosť voči právnemu predchodcovi žalobcu nesplnila, z celkového počtu 60- tich splátok uhradila len splátky v celkovej výške 1.440,22 eur (splátky uhradené do dátumu zosplatnenia - 16. 10. 2015). Tým, že žalovaná riadne svoj dlh nesplácala, dostala sa do omeškania. Výzvou zo dňa 16. 10. 2015 jej právny predchodca žalobcu oznámil, že dlžná suma nebola aj napriek opakovaným upozorneniam uhradená, celá jeho pohľadávka
vo výške 1.383,09 eur vrátane príslušenstva sa stala splatnou a vyzval ju na jej zaplatenie v lehote do 15 dní odo dňa odoslania výzvy. Vzhľadom na to, že žalobca nepreukázal deň doručenia predmetného oznámenia, súd pri splatnosti celkovej sumy vychádzal z poštového podacie hárku. Z tohto je zrejmé, že predmetná písomnosť bola žalovanej zasielaná ako doporučená zásielka 2. triedy dňa 20. 10. 2015. Keďže sa jednalo o vnútroštátnu prepravu doporučenej zásielky súd vychádzal z toho, že predmetná písomnosť bola žalovanej doručená v 3. deň od jej odoslania, t. j. 23. 10. 2015. Dňom doručenia začala žalovanej plynúť 15 dňová lehota na splnenie povinnosti. Posledný deň lehoty pripadol na sobotu 07. 11. 2015, čím sa v zmysle ust. § 122 ods. 3 Obč. zák. posledný deň lehoty posunul na najbližší nasledujúci pracovný deň, t. j. 09. 11. 2015. Pri uvedenej fikcii doručenia vychádzal súd aj zo skutočnosti, že zo spisu nie je zrejmé , že adresát písomnosti by bol nezastihnutý, príp. nie je zrejmá iná prekážka pre ktorú nebolo možné písomnosť adresátovi doručiť. Po prihliadnutí na tieto skutočnosti súd ustálil ako prvý deň omeškania 10. 11. 2015. Súd pre úplnosť konštatuje, že skutočnosť, od ktorej právny predchodca žalobcu začal počítal plynutie 15-dňovej lehoty, t. j. odo dňa odoslania výzvy, nemá oporu v platnom práve, nakoľko tento fakt otvára priestor na uplynutie lehoty bez toho, že by sa o nej mohol adresát dozvedieť, čím by sa podstatným spôsobom sťažilo jeho postavenie (aj s ohľadom na vznik príslušných sankcií viazaných na toto porušenie) a tým aj zmaril účel výzvy, t. j. poskytnutie dodatočnej lehoty na už konkrétne vyčíslené plnenie. Podľa názoru súdu sa jedná o typickú formulárovú zmluvu s jej charakteristickými znakmi.
10/ Súd ako prvé musel posúdiť, či sa v danom prípade jedná o spotrebiteľskú zmluvu na ktorú platná slovenská aj európska legislatíva kladie v časti ochrany "slabšej strany -spotrebiteľa" zvýšené nároky. Z predloženej úverovej zmluvy je zrejmé, že právny predchodca žalobcu Home Credit Slovakia, a. s. v právnom vzťahu založenom predmetnou zmluvou vystupoval voči žalovanej ako právnická osoba, ktorá v rámci predmetu svojho podnikania poskytuje úvery. Na druhej strane tohto zmluvného vzťahu je žalovaná ako fyzická osoba, ktorá čerpala finančné prostriedky na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania. Na základe uvedeného preto súd predmetný právny vzťah charakterizuje ako vzťah spotrebiteľský, založený na zmluve o spotrebiteľskom úvere v zmysle ust. § 1 ods. 2 a § 2 písm. d.) zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch.
11/ Z dôvodu, že ide o spotrebiteľskú zmluvu, súd pristúpil ku skúmaniu predmetnej zmluvy z pohľadu dodržania podstatných náležitostí zmluvy, ako sú uvedené v § 9 ods. 2 zák. č. 129/2010 Z. z. v znení účinnom k 11. 01. 2013, t. j. k dátumu uzavretia zmluvy (ďalej len "zákon o spotrebiteľských úveroch"). Je nespochybniteľné, že obligatórnou náležitosťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere je aj údaj o termíne konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru (§ 9 ods. 2 písm. f/ zákona o spotrebiteľských úveroch). V úverovej zmluve je konečná splatnosť uvedená v 47. bode a je označená ako lehota splatnosti, pri ktorej je uvedený počet mesiacov 60 po poskytnutí úveru. Súd sa nestotožnil s názorom žalobcu prezentovaným vo vyjadrení zo dňa 27. 09. 2016, že termín konečnej splatnosti je dostatočne určitý a zrozumiteľný , a pri výklade predmetnej náležitosti si pomohol tzv. legálnym výkladom v podobe dôvodovej správy k predmetnému ustanoveniu. Zákonodarca v nej jasne uvádza, že zmyslom určenia konečnej splatnosti je, aby spotrebiteľ bol už pri podpise zmluvy informovaný, v akých termínoch, resp. kedy, v akej výške ako dlho je povinný plniť si povinnosti vyplývajúce zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Na podporu tohto výkladu je aj záver uvedený v rozhodnutí Krajského súdu Banská Bystrica 17Co/151/2012: "Vyžaduje sa teda časová (dátumová) špecifikácia konečnej splatnosti úveru, ktorá je dodávateľom určená na základe vstupných údajov (týmito sú: dátum poskytnutia úveru spotrebiteľovi, splatnosť prvej splátky, frekvencia, výška a počet splátok). Je potom úlohou dodávateľa, aby uvedené vstupné údaje matematicko-logickými operáciami premietol do konkrétneho (jedného) časového údaju, ktorý bude konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru predstavovať." Súd je toho názoru, že spôsob určenia konečnej splatnosti, tak ako ju určil žalobca nie je v súlade s vyššie citovanými závermi a preto považoval predmetný úver s odkazom na ust. § 11 ods. 1 písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch za bezúročný a bez poplatkov. Súd na záver dodáva, že žalobca bol tým subjektom, ktorý určoval spôsob a podmienky poskytnutia úveru. Bolo výlučne v jeho kompetencii, aby všetky podstatné údaje na výpočet konečnej splatnosti určil tak, že spotrebiteľ pri podpise zmluvy by mal k dispozícii konkrétnu informáciu o dĺžke splácania, napriek tomu pristúpil len k neurčitému (slovne vágnemu) uvedeniu o lehote splatnosti 60 mesiacov po poskytnutí úveru a to do 15. dňa v poslednom mesiaci.
12/ K dojednaniu výšky ročnej percentuálnej miery nákladov v zmluve v podobe intervalu (RPMN od 25,6 % po 26,8 %) súd uvádza, že takéto dojednanie RPMN znemožňuje žalovanej- spotrebiteľovi, aby si za daných okolností mohol zo zmluvy zistiť, ktorá hodnota v rámci intervalu je aktuálna. Stav
neistoty spotrebiteľa ohľadom takéhoto určenia výšky RPMN zostáva zachovaný a nevylučuje sa možnosť zavádzania spotrebiteľa. Pre žalobcu sa tak vytvára priestor, aby si vybral takú hodnotu z určeného intervalu, vrátane maximálnej, ktorá je pre neho výhodná, pričom výber tejto hodnoty bude pre spotrebiteľa nepreskúmateľný, nakoľko spotrebiteľ nebude vedieť objektívne zistiť, ktorú hodnotu RPMN žalobca nakoniec použije. Súd poukazuje na fakt, že žalobca mal možnosť priamo v úverovej zmluve uviesť určité časové obdobia a im prislúchajúcu výšku RPMN, aby tak spotrebiteľ vedel, že keď mu bol úver poskytnutý v určitý konkrétny deň, aká hodnota RPMN tomu zodpovedá. Pokiaľ úverová zmluva neobsahuje konkrétny údaj o výške ročnej percentuálnej miery nákladov považuje sa úver podľa § 11 ods. 1, písm. b) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy za bezúročný a bez poplatkov.
13/ Súd k argumentom žalobcu ohľadne nemožnosti uvedenia presnej výšky RPMN uvádza , že už pri podpise zmluvy bola žalobcovi zrejmá konkrétna výška úrokovej sadzby - ako neistej a pohyblivej zložky (keďže sa viaže na globálne obchodné ukazovatele objektívne nezávislé na činnosti spoločnosti Home Credit - právneho predchodcu žalobcu) RPMN a takto ju uviedol aj v samotnej zmluve. Tým, že žalobca jednoznačne ustálil túto podstatnú a určujúcu zložku RPMN a súčasne ju premietol aj do mesačnej splátky a tým aj do celkovej čiastky platnej spotrebiteľom, podstatným spôsobom zúžil priestor a odstránil prekážky, ktoré by bránili jasnému definovaniu výšky RPMN. Žalobca súdu neuviedol a nepreukázal aká položka započítaná do RPMN bola tou určujúcou ( ak ním nebola výška úrokovej sadzby) ktorá sa vyvíjala tak dynamickým spôsobom, že ju nebolo možné ustáliť v niekoľkodňovom režime, keďže aj položky uvedené v doplnkových službách súd považuje za dobrovoľné a preto ich nemožno započítať do výšky RPMN ( pozri ust. § § 2 písm. g/ zákona o spotrebiteľských úveroch). Práve transparentnosť všetkých výdavkov spojených s úverom viedla zákonodarcu k tomu, aby bola presná výška RPMN chápaná ako podstatná náležitosť spotrebiteľskej zmluvy, ktorej dôležitosť sa premietla do sankcie bezúročnosti a bez poplatkovosti celého úveru. Nie je preto možné akceptovať stav, aby sa o konkrétnej výške RPMN spotrebiteľ dozvedal až po podpísaní zmluvy. Je už len vecou špekulácie, či by sa rozhodol inak, ak by skutočnú výšku RPMN poznal pri podpise zmluvy.
14/ Vzhľadom na vyššie uvedené a pri aplikácii príslušných ustanovení súd konštatuje , že žaloba o zaplatenie 1.279,62 eur je dôvodná iba v časti sumy predstavujúcej nesplatený zostatok poskytnutého úveru vo výške 156,31 eur. Súd pri výške nesplateného zostatku vychádzal predloženého splátkového kalendára a od celkovej sumy poskytnutej právnym predchodcom žalobcu vo výške 1.700,- eur odčítal všetky úhrady, ktoré vykonala žalovaná v prospech účtu, teda vo výške 1.498,69 eur ku dňu 10. 11. 2015 a dňa 27. 01. 2016 vo výške 20,- eur, 02. 03. 2016 vo výške 15,- eur, 12. 04. 2016 vo výške 10,- eur, t. j. úhrady v celkovej výške 1.543,69 eur. Súd má za to, že iba rozdiel týchto súm presne kvantifikuje výšku žalobcovho nároku, očistený o nároky, ktoré súd žalobcovi nepriznal. Vo zvyšnej časti, preto súd žalobu zamietol.
15/ Súd skúmal obsah úverových podmienok spoločnosti Home Credit Slovakia, a. s., osobitne tie - na ktoré sa žalobca odvoláva pri jednotlivých svojich nárokoch a zistil, že sú na predtlačenom formulári a žiaden z uplatnených nárokov nie je individuálne dojednaný. Čiže nie je individuálne dohodnuté ani poistenie Bill protection vo výške 11,78 eur a preto ho žalobcovi nepriznal.
16/ Súd k dojednaniu o zmluvnej pokute uvedenej v úverových podmienkach (Hlava 18 § 2) poukazuje na tú skutočnosť, že zmluvná pokuta nebola súčasťou samotnej úverovej zmluvy, ale len súčasťou záverečných ustanovení v hlave 18 Úverových podmienok. V zmysle príslušného zákonného ustanovenia § 544 ods. 2 Občianskeho zákonníka musí byť zmluvná pokuta dohodnutá písomne. Tým, že zmluvná pokuta je obsiahnutá iba v predtlačenom formulári zmluvných podmienok pri ktorých absentuje podpis účastníkov, nie je splnená základná podmienka o písomnej dohode, a preto súd takto uzavretú zmluvnú pokutu považuje za neplatnú a žalobcovi ju nepriznal. Súd ďalej uvádza, že pri forme úverových podmienok, ktorú žalobca zvolil, má súd vážne pochybnosti o tom, či spotrebiteľ bol s nimi riadne oboznámený.
17/ Poplatok za upomienku a ostatné uplatnené poplatky súd nepriznal z dôvodu konštatácie o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru.
18/ Čo sa týka uplatneného príslušenstva predstavujúceho úrok z omeškania uplatnený v percentuálnej výške 8,05 % ročne zo sumy 1.324,62 eur od 05. 11. 2015 do 27. 01. 2016 a úrok z omeškania uplatnený
v percentuálnej výške 8,05 % ročne zo sumy 1.279,62 eur od 02. 07. 2016 do zaplatenia, súd uvádza, že vychádzajúc z konštrukcie počiatku omeškania uvedenej vyššie mal za to, že s priznanou sumou, ktorá bola zahrnutá do celkom vyčíslenej výšky dlhu vo výzve žalobcu zo dňa 16. 10. 2015 sa žalovaná dostala do omeškania dňom 10. 11. 2015. K tomuto dňu bola sadzba ECB vo výške 0,05 %, ktorá po zvýšení o 8 percentuálnych bodov (ide o záväzkový vzťah ktorý vznikol pred 01. 02. 2013, preto sa výška úrokov z omeškania riadi podľa predpisov účinných do 31. 01. 2013) predstavuje úrok z omeškania vo výške 8,05 % ročne. Výška úroku z omeškania požadovaná v žalobe bola v súlade so zákonom, preto súd priznal žalobcovi úroky z omeškania v žiadanej výške, t. j. vo výške 8,05% ročne, avšak len z priznanej istiny, pričom prihliadol na čiastočné platby žalovanej ktoré vykonala po výzve na splatenie celého úveru. Vzhľadom na uvedené súd rozhodol tak, že úroky z omeškania priznal podľa § 517 ods. 1 a 2 Obč. zák. a § 3 nar. vl. č. 87/1995 Z. z. v znení neskorších predpisov zo sumy 201,31 eur od 10. 11. 2015 do 27. 01. 2016, zo sumy 181,31 eur od 28. 01. 2016 do 02. 03. 2016, zo sumy 166,31 eur od 03. 03. 2016 do 12. 04. 2016 a zo sumy 156,31 eur od 13.04.2016 do zaplatenia, kým v prevyšujúcej časti ohľadom úrokov z omeškania žalobu zamietol.
19/ Pokiaľ sa žalobca odvoláva vo svojom ospravedlnení neúčasti na pojednávaní rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie zo dňa 09. 11. 2016 zn. C-42/15, súd k tomuto uvádza, že vo veci rozhodoval v súlade s právnymi predpismi Slovenskej republiky (ohľadom spotrebiteľských zmlúv) . Súdny dvor Európskej únie vykladá jedine a výlučne právo Európskej únie a ako taký nikdy nie je oprávnený poskytovať výklad práva vnútroštátneho, teda v žiadnom prípade sa nemohol a ani nevyjadroval k výkladu zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Výklad vnútroštátneho práva poskytujú vnútroštátne súdy.
20/ Žalovaná, ktorá bola v konaní v prevažnej časti úspešná (úspech 87,78 % a neúspech 12,22 %) a teda má nárok na náhradu trov konania vo výške 75,45% ako rozdielu medzi pomerom úspechu a neúspechu) na pojednávaní uviedla, že náhradu trov konania si neuplatňuje, teda nežiada žiadne trovy, a preto jej súd náhradu trov konania nepriznal. Vzhľadom na vyššie uvedené a pri aplikácii príslušných ustanovení súd konštatuje , že žaloba o zaplatenie 1.279,62 eur je dôvodná iba v časti sumy predstavujúcej nesplatený zostatok poskytnutého úveru vo výške 156,31 eur. Súd pri výške nesplateného zostatku vychádzal predloženého splátkového kalendára a od celkovej sumy poskytnutej právnym predchodcom žalobcu vo výške 1.700,- eur odčítal všetky úhrady, ktoré vykonala žalovaná v prospech účtu, teda vo výške 1.498,69 eur ku dňu 10. 11. 2015 a dňa 27. 01. 2016 vo výške 20,- eur, 02. 03. 2016 vo výške 15,- eur, 12. 04. 2016 vo výške 10,- eur, t. j. úhrady v celkovej výške 1.543,69 eur. Súd má za to, že iba rozdiel týchto súm presne kvantifikuje výšku žalobcovho nároku, očistený o nároky, ktoré súd žalobcovi nepriznal. Vo zvyšnej časti, preto súd žalobu zamietol.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Rimavská Sobota písomne v 2 vyhotoveniach.
V odvolaní je potrebné popri všeobecných náležitostiach (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje a musí byť podpísané) uviesť spisovú značku tohto konania, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť (§ 365 ods. 1 C. s. p.)len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v § 365 odseku 1 C. s. p., ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
O výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Ak žalovaná nesplní v stanovenej lehote uloženú jej povinnosť, možno podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.