Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

17Co/1142/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Janákovej a sudcov Mgr. Zuzany Holúbkovej a Mgr. Ivana Kubínyiho v právnej veci žalobcu: Mgr. Ing. A. I., so sídlom T. XX/XX, Z. I., správca úpadcu Z. Z., IČO: 40 497 445, U. XXX/XX, J. proti žalovaným: 1/ Y. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom U. XXX/XX, J., 2/ E. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. XXX/XX, J., zastúpená BARRISTER LEGAL s.r.o., advokátska kancelária, IČO: 46 225 234, Zámocké schody 2/A, Bratislava, 3/ Z. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom U. 23X/XX, J., 4/ Z. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. hrdinov XXX/ XX, J., v konaní o určenie neplatnosti právnych úkonov, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 03. júla 2015, č. k. 20C/219/2014-117, takto

rozhodol:

Rozsudok súdu prvej inštancie mení nasledovne:

Určuje sa, že právny úkon žalovaných 1/ Y. K., rod. Z., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom U. XXX/XX, XXX XX J. ako povinnej z vecného bremena - uzatvorenie zmluvy o zriadení vecného bremena dňa 16.09.2010 so žalovaným 3/ Z. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom U. 23X/XX, XXX XX J. a M. Z., rod. T., nar. XX.XX.XXXX, v tom čase trvale bytom U. XXX/XX, XXX XX J., ako oprávneným z vecného bremena, ktorej predmetom bolo zriadenie vecných bremien vo forme práva doživotného užívania predmetných nehnuteľností, zapísaných na LV č. XXXX, k. ú. U., a to pozemku parc. č. KNC XXX/X, zastavané plochy a nádvoria o výmere 337 m2, pozemku parc. č. KNC XXX/X, zastavané plochy a nádvoria o výmere 163 m2, stavby - rodinného domu súp. číslo XXX, postaveného na pozemku parc. č. KNC XXX/X, zastavané plochy a nádvoria o výmere 163 m2, v prospech Z. Z. a M. Z. je neplatný.

Určuje sa, že právny úkon žalovanej 1/ Y. K., rod. Z., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom U. XXX/XX, XXX XX J. ako povinnej z vecného bremena - uzatvorenie zmluvy o zriadení vecného bremena dňa 16.07.2012 so žalovaným 4/ Z. D., rod. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. hrdinov XXX/XX, XXX XX J., ako oprávneným z vecného bremena, ktorej predmetom bolo zriadenie vecného bremena vo forme práva doživotného užívania nehnuteľností, zapísaných na LV č. XXXX, k. ú. U., a to pozemku parc. č. KNC XXX/X, zastavané plochy a nádvoria o výmere 337 m2, pozemku parc. č. KNC XXX/X, zastavané plochy a nádvoria o výmere 163 m2, v prospech Z. D., je neplatný.

Vo zvyšnej zamietajúcej časti rozsudok súdu prvej inštancie potvrdzuje.

Žalobca má proti žalovaným 1/, 3/ a 4/ nárok na náhradu trov konania v rozsahu 33 %.

Žalobcovi sa voči žalovanej 2/ nepriznáva nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal určenia neplatnosti darovacej zmluvy zo dňa 17.08.2010, uzatvorenej žalovanou 2/ ako darkyňou, zastúpenou pri tomto úkone žalovaným 3/ a žalovanou 1/ ako obdarovanou, ktorej predmetom bolo darovanie pozemku parc. č. KNC XXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere 337 m2, pozemku parc. č. KNC XXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere 163 m2, stavby rodinného domu súp. č. XXX, postaveného na pozemku parc. č. KNC XXX/X, zapísaných na LV č. XXXX, k. ú. U., určenia neplatnosti zmluvy o zriadení vecného bremena zo dňa 16.09.2010, uzatvorenej žalovanou 1/ ako povinnou z vecného bremena a žalovaným 3/ a M. Z., rod. T., nar. XX.XX.XXXX ako oprávnenými z vecného bremena, ktorej predmetom bolo zriadenie vecných bremien vo forme práva doživotného užívania pozemku parc. č. KNC XXX/X, pozemku parc. č. KNC XXX/X, stavby rodinného domu súp. č. XXX, postaveného na pozemku parc. č. KNC XXX/X, zapísaných na LV č. XXXX v prospech žalovaného 3/ a M. Z., rod. T. a určenia neplatnosti zmluvy o zriadení vecného bremena zo dňa 16.07.2012, uzatvorenej žalovanou 1/ ako povinnou z vecného bremena so žalovaným 4/ ako oprávneným z vecného bremena, ktorej predmetom bolo zriadenie vecného bremena vo forme práva doživotného užívania pozemku parc. č. KNC XXX/X a pozemku parc. č. KNC XXX/X, zapísaných na LV č. XXXX v prospech žalovaného 4/, a to pre nedostatok naliehavého právneho záujmu na takomto určení.

2. V rozhodnutí uviedol, že postavenie žalobcu ako správcu konkurznej podstaty je dané priamo zákonom a umožňuje mu realizáciu nakladania s majetkom úpadcu na zabezpečenie cieľov konkurzného konania. V danej veci je podstatná tá skutočnosť, že predmetné nehnuteľnosti, zabezpečujúce titulom zriadených záložných práv úpadcu podľa § 76 ods. 1 písm. c/ zák. č. 7/2005 Z. z. podliehajú konkurzu, a z tohto dôvodu boli zapísané v súlade s ust. § 79 ods. 1 zák. č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii do súpisu osobitnej oddelenej podstaty zabezpečeného veriteľa Slovenská sporiteľňa, a.s.. Boli teda zahrnuté do súpisu majetku a žalobca má vytvorenú právnu možnosť pre to, aby po splnení zákonných podmienok (medzi ktoré patrí aj právoplatné skončenie všetkých konaní o vylúčenie zo súpisu konkurznej podstaty) speňažil predmetné nehnuteľnosti v konkurze a uspokojil pohľadávky veriteľov úpadcu, teda naplnil účel konkurzného konania. Situácia by sa nezmenila ani v prípade, ak by súd určil za neplatnú darovaciu zmluvu zo dňa 17.08.2010, na základe ktorej boli nehnuteľnosti prevedené z vlastníctva žalovanej 2/ do vlastníctva žalovanej 1/, pretože nehnuteľnosti by aj po zápise žalovanej 2/ do katastra nehnuteľností ako vlastníčky nehnuteľností naďalej podliehali konkurzu, a to s poukazom na to, že záložné práva na nehnuteľnostiach by zostali zachované.

3. Z hľadiska práva speňaženiu majetku nebráni ani skutočnosť, že na predmetných nehnuteľnostiach viaznú vecné bremená v podobe práva doživotného užívania žalovaných 3/ a 4/, keďže aj napriek vecným bremenám je správca konkurznej podstaty v zmysle zákona č. 7/2005 Z. z. oprávnený a aj povinný nehnuteľnosti v podmienkach konkurzu speňažiť. Konštatoval, že žalobca, na ktorom spočívalo dôkazné bremeno nepreukázal svoje tvrdenia, že vecné bremená spôsobujú úplnú nepredajnosť predmetných nehnuteľností, resp. podstatné zníženie dosiahnuteľnej kúpnej ceny v porovnaní so stavom pred ich zriadením, ako aj v čase zriadenia záložných práv v prospech zabezpečeného veriteľa. Žalovaní 1/, 3/ popierali tvrdenia žalobcu, že by boli nehnuteľnosti nepredajné, pretože žalobca sa ich ani nepokúšal predať a poukazovali na to, že žalovaný 3/ od založenia predmetných nehnuteľností v prospech záložného veriteľa Slovenskej sporiteľne, a.s. sa o nehnuteľnosti riadne staral, investoval do ich údržby a opráv. Žalobca ani netvrdil, že by vykonal pokus o predaj nehnuteľností v konkurze. Súd preto konštatoval, že záver žalobcu o nepredajnosti nehnuteľnosti, resp. podstatnom znížení ich ceny v dôsledku zriadených vecných bremien je predčasný a nemá oporu vo vykonanom dokazovaní. Argumentácia žalobcu, ktorou odôvodňoval naliehavý právny záujem na určovacej žalobe tak ostala v rovine nepodložených tvrdení. Z uvedeného dôvodu súd žalobu zamietol pre nedostatok naliehavého právneho záujmu bez vecného preskúmania veci. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p..

4. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, ktorý žiadal, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že jeho žalobe v celom rozsahu vyhovie. V odvolaní poukázal na to, že zák. č. 7/2005 Z. z. O konkurze a reštrukturalizácii v znení účinnom od 01.01.2012 ukladá správcovi postupovať pri speňažovaní majetku podliehajúceho konkurzu účelne tak, aby sa získal čo najvyšší výťažok, v čo najkratšom čase, s vynaložením čo najnižších nákladov (§ 91 ods. 2 , správca je preto povinný urobiť všetko pre to, aby tento účel naplnil, a to vrátane uplatnenia práv a nárokov v konaní pred súdom. Vecné bremená sa pojmovo zaraďujú medzi práva k cudzej veci, zaťažujú teda vlastníka veci v prospech tretej osoby a obmedzujú jeho práva vyplývajúce z obsahu vlastníckeho práva. Už z účelu a vymedzenia práv k cudzej veci (vrátane vecných bremien), ako aj z etimológie slov „vecné

bremeno“ alebo „ťarcha“ je nepochybné, že hodnota veci zaťaženej vecným bremenom či ťarchou je znížená. Poukázal na to, že v čase uzatvorenia napadnutej darovacej zmluvy už na predmetných nehnuteľnostiach viazli záložné práva v prospech zabezpečeného veriteľa Slovenská sporiteľňa, a.s., o ktorej skutočnosti zmluvné strany napadnutých zmlúv nepochybne vedeli. Žalovaný 3/, ktorý bol vlastníkom predmetných nehnuteľností pred žalovanou 2/, si bol nepochybne vedomý aj skutočnosti, že bez súhlasu záložného veriteľa nesmie tieto nehnuteľnosti prevádzať, napriek tomu to však urobil. Na predmetných nehnuteľnostiach bolo tiež zriadené vecné bremeno spočívajúce v práve doživotného užívania, a to v prospech v podstate mladých ľudí (rok narodenia 1973, resp. 1977). Zriadenie vecného bremena spočívajúceho v práve doživotného užívania predstavuje aj podľa právnej teórie právnu vadu. Poukázal na odbornú literatúru, v zmysle ktorej zaťažená nehnuteľnosť stratí podstatne na svojej trhovej cene, pričom záporný vplyv zriadených vecných bremien na hodnotu predmetných nehnuteľností, teda zníženie všeobecnej hodnoty, vyplýva aj zo znaleckého posudku č. 114/2012 vypracovaného Ing. Jánom Brenišinom dňa 28.12.2012. Odhliadnuc od stále prebiehajúceho vylučovacieho sporu, je nepochybné, že ak by aj vykonal pokus speňažiť predmetné nehnuteľnosti na dražbe za existencie vecných bremien, výťažok by bol nepochybne nižší, pričom je otázne, či by sa vôbec podarilo nehnuteľnosti speňažiť. Ak by ako správca postupoval takýmto spôsobom, nepostupoval by s odbornou starostlivosťou; v každom prípade by však aj neúspešná dražba znamenala náklady, pretože efektívnym sa javí najskôr dosiahnuť výmaz vecných bremien a až potom sa pokúšať nehnuteľnosti speňažiť. V tejto skutočnosti videl naliehavý právny záujem na podaní určovacích žalôb, keď jeho povinnosť je vykonať s odbornou starostlivosťou všetko, aby sa naplnil účel speňažovania upravený v ust. § 91 ods. 2 ZKR, teda dosiahol sa maximálny výťažok pri minimalizácii nákladov a času.

5. Žalovaný 1/, 3/ a 4/ v písomnom vyjadrení k odvolaniu žiadali rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť.

6. Žalovaná 2/ prostredníctvom právneho zástupcu v písomnom vyjadrení k odvolaniu uviedla, že sa stotožňuje s odvolaním žalobcu a napriek opačnému procesnému postaveniu súhlasí so žalobou žalobcu, keď má za to, že žaloba je v plnom rozsahu dôvodná a sám žalobca podal túto žalobu práve z dôvodov, resp. na základe jednotlivých výpovedí žalovanej 2/ v iných súdnych konaniach. Žalobca podal žalobu o určenie neplatnosti darovacej zmluvy a zmlúv o zriadení vecných bremien na základe skutočností, ktoré vyšli v konaní vedenom na Okresnom súde Trenčín pod sp. zn. 13C/78/2013. V tomto konaní prvostupňový aj odvolací súd jednoznačne uviedli, že predmetná darovacia zmluva (a teda aj následné právne úkony, ktorými boli zriadené vecné bremená) je absolútne neplatná, nakoľko žalovaný 3/ ako splnomocnený zástupca žalovanej 2/ ako darcu nevykonával vôľu zastúpeného. Okresný súd, ako aj súd odvolací, musel otázku platnosti, resp. neplatnosti právnych úkonov riešiť ako otázku predbežnú. Čo sa týka naliehavého právneho záujmu na strane žalobcu, vyslovila presvedčenie, že tento mu v danom konaní náleží. Zdôraznila, že aktuálne nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom prevodu darovacej zmluvy a ktoré sú zaťažené predmetnými vecnými bremenami, tvoria veľkú časť majetku podliehajúcemu konkurzu úpadcu (žalovaného 3/). Práve touto žalobou budú vyriešené aj všetky ďalšie, resp. prebiehajúce spory v súvislosti s nehnuteľnosťami, ktoré boli predmetom prevodu, či predmetom zaťaženia žalovaných právnych úkonov. Týmto sporom by bol s konečnou platnosťou vyriešený aj spor vedený na Okresnom súde Trenčín pod sp. zn. 36Cbi/4/2014, keďže žalobkyňa (žalovaná 1/ v tomto konaní) by tým pádom nepreukázala aktívnu vecnú legitimáciu. Tiež by v tomto ohľade bola vyriešená otázka platnosti darovacej zmluvy a zmlúv o zriadení vecných bremien s konečnou platnosťou, nakoľko by takúto žalobu nemusela opätovne podávať žalovaná 2/. Naliehavý právny záujem v danej veci je daný aj z toho dôvodu, že je síce pravdou, že napriek neurčeniu platnosti, či neplatnosti predmetných právnych úkonov je možné, aby správca speňažil predmetné nehnuteľnosti, no nepochybne s viacerými prekážkami a nepochybne by tieto nehnuteľnosti boli speňažené za minimálnu cenu ak vôbec.

7. Krajský súd preskúmal vec v zmysle ust. § 379 a § 380 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z. z. (Civilný sporový poriadok, ďalej len a zistil, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné v časti, v ktorej sa žalobca domáhal určenia neplatnosti zriadených vecných bremien podľa § 388 zmeniť a v časti, v ktorej sa žalobca domáhal určenia neplatnosti darovacej zmluvy, rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 potvrdiť. Vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP, podľa ktorého nie je potrebné nariaďovať pojednávanie odvolacieho súdu.

8. Predovšetkým je potrebné uviesť, že v posudzovanej veci súd prvej inštancie rozhodol a odvolanie žalobcu bolo podané pred 01.07.2016. Dňa 01.07.2016 nadobudol účinnosť zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný

sporový poriadok, ktorý upravuje postup súdu pri prejednávaní a rozhodovaní sporov. Civilným sporovým poriadkom bol zrušený zák. č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Ust. § 470 ods. 1 zakotvuje okamžitú aplikabilitu procesnoprávnych noriem, ktorá znamená, že nová procesná úprava sa použije na všetky konania, a to i na konania začaté predo dňom účinnosti nového zákona.

9. Podľa § 470 ods. 2 právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti Civilného sporového poriadku, zostávajú zachované. V zmysle uvedeného zákonného ustanovenia ako aj základných princípov, na ktorých je Civilný sporový poriadok postavený, odvolací súd v danej veci posudzoval žalobcom uplatnené odvolacie dôvody podľa zákona účinného v čase podania odvolania, teda podľa vtedy platného procesného predpisu - zák. č. 99/1963 Zb. - Občiansky súdny poriadok.

10. V čase rozhodovania súdu prvej inštancie Občiansky súdny poriadok v ust. § 80 písm. c/ pripúšťal podanie určovacej žaloby, t. j. žaloby o určenie, či tu právny vzťah alebo právo je, alebo nie je, ak bol na tom naliehavý právny záujem. Podľa zaužívanej praxe súdov naliehavý právny záujem na určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, bol daný najmä tam, kde by bez tohto určenia bolo ohrozené právo žalobcu, alebo kde by sa bez tohto určenia jeho právne postavenie stalo neistým. Určovacia žaloba tak mala miesto jednak tam, kde bolo možné pomocou nej eliminovať stav ohrozenia práva alebo neistoty v právnom vzťahu a k zodpovedajúcej náprave nebolo možné dospieť inak, jednak v prípadoch, v ktorých určovacia žaloba účinnejšie než iné právne prostriedky vystihla obsah a povahu príslušného právneho vzťahu a jej prostredníctvom bolo možné dosiahnuť úpravu, tvoriacu určitý právny rámec, ktorý bol zárukou odvrátenia budúcich sporov účastníkov.

11. V preskúmavanej veci žalobca naliehavý právny záujem na určovacej žalobe odôvodňoval tým, že uvedené nehnuteľnosti, ktoré podliehajú konkurzu, keďže na nich bolo zriadené záložné právo zabezpečujúce záväzky úpadcu môže speňažiť iba správca konkurznej podstaty v rámci konkurzu, pričom žalobca ako správca zastupuje záujmy veriteľov v konkurznom konaní. Keďže v súčasnosti sú v katastri nehnuteľností na predmetných nehnuteľnostiach zapísané vecné bremená v prospech žalovaného 3/ a žalovaného 4/, tieto predstavujú reálnu prekážku speňaženia predmetných nehnuteľností v podmienkach konkurzu. Ide o vecné bremená spočívajúce v práve doživotného užívania predmetných nehnuteľností, pričom zriadené vecné bremená predmetné nehnuteľnosti znehodnocujú a spôsobujú ich úplnú nepredajnosť, resp. minimálne podstatné zníženie dosiahnuteľnej kúpnej ceny v porovnaní so stavom pred ich zriadením, ako aj v čase zriadenia záložných práv v prospech zabezpečeného veriteľa. Poukázal pritom na skutočnosť, že správca konkurznej podstaty je v zmysle povinný majetok speňažovať v čo najkratšom čase, za najvyšší výťažok a najnižšie náklady.

12. Súd prvej inštancie žalobu žalobcu zamietol pre nedostatok naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení, keď vychádzal z toho, že predmetné nehnuteľnosti, zabezpečujúce titulom zriadených záložných práv záväzky úpadcu podľa § 76 ods. 1 písm. c/ zák.č. 7/2005 Z.z. (správne § 67 ods. 1 písm. c/ zák.č. 7/2005 Z.z.) boli zapísané v súlade s ust. § 79 ods. 1 zák. č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii do súpisu osobitnej oddelenej podstaty zabezpečeného veriteľa Slovenská sporiteľňa, a.s., a teda žalobca má vytvorenú právnu možnosť pre to, aby predmetné nehnuteľnosti speňažil v konkurze a uspokojil pohľadávky veriteľov úpadcu.

13. Odvolací súd sa s týmto názorom súdu prvej inštancie stotožnil, pokiaľ išlo o tú časť žaloby, ktorou sa žalobca domáhal určenia neplatnosti darovacej zmluvy zo dňa 17.08.2010, uzatvorenej medzi žalovanou 2/ ako darkyňou, zastúpenou pri tomto úkone žalovaným 3/ a žalovanou 1/ ako obdarovanou. Súhlasil s názorom súdu prvej inštancie, že na podaní tejto určovacej žaloby žalobca nemá naliehavý právny záujem, pretože za situácie, že predmetné nehnuteľnosti boli zahrnuté do súpisu osobitnej oddelenej podstaty zabezpečeného veriteľa Slovenská sporiteľňa, a.s. v súlade s ust. § 79 ods. 1,2 zák.č. 7/2005 Z.z., nehnuteľnosti podliehajú konkurzu, záložné práva na nich zostávajú zachované, a preto nič nebráni žalobcovi ako správcovi konkurznej podstaty úpadcu (žalovaného 3/) speňažiť predmetné nehnuteľnosti v konkurze a uspokojiť tak pohľadávky veriteľov úpadcu. V tejto súvislosti treba poukázať na skutočnosť, že otázka, či predmetné nehnuteľnosti patria do súpisu konkurznej podstaty už bola definitívne vyriešená potvrdzujúcim rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne č. k. 16CoKr/38/2015-123 zo dňa 25.10.2016, ktorým odvolací súd potvrdil rozsudok Okresného súdu Trenčín zo dňa 03.06.2015, č.

k. 36Cbi/4/2014-79, ktorým súd prvej inštancie zamietol žalobu žalovanej 1/ o vylúčenie predmetných nehnuteľností zo súpisu oddelenej podstaty v konkurze vyhlásenom na majetok úpadcu Z. Z. (žalovaný 3/).

14. Odvolací súd sa však nestotožnil s právnym názorom súdu prvej inštancie o tom, že žalobca nemá naliehavý právny záujem ani na podaní určovacích žalôb v časti, v ktorej sa domáhal určenia neplatnosti zmlúv o zriadení vecných bremien. Je síce pravdou, že otázkou platnosti/neplatnosti týchto zmlúv sa už súd zaoberal vo svojich rozhodnutiach (rozsudok Okresného súdu Trenčín zo dňa 14.04.2014, č. k. 13C/78/2013-380 v spojení s potvrdzujúcim rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 24.06.2015, č. k. 17Co/737/2014-410), kde súdy v odôvodnení svojich rozhodnutí vyslovili, že darovacia zmluva uzavretá dňa 18.08.2010 medzi žalovanou 2/ a žalovanou 1/ je absolútne neplatným právnym úkonom podľa § 39 Občianskeho zákonníka, na základe ktorého nemohlo dôjsť k zmene vlastníka, a preto žalovaná 1/ nebola následne oprávnená ani na uzavretie zmlúv o zriadení vecných bremien, na ktorú bol oprávnený iba vlastník predmetných nehnuteľností, touto otázkou sa však súdy zaoberali iba ako otázkou predbežnou v konaní o odporovateľnosť právnych úkonov, preto určenie neplatnosti týchto právnych úkonov nebolo súčasťou výrokov uvedených rozhodnutí, a teda ani spôsobilým podkladom pre vykonanie zmien v katastri nehnuteľností v zmysle ust. § 34 ods. 2 zák. č. 162/1995 Z. z. (). Odvolací súd sa stotožnil s názorom žalobcu, že zapísanie vecných bremien v katastri nehnuteľností k predmetným nehnuteľnostiam, aj keď boli zapísané do súpisu osobitnej oddelenej podstaty zabezpečeného veriteľa môžu predstavovať reálnu prekážku speňaženia predmetných nehnuteľností v tom zmysle, že tieto nehnuteľnosti znehodnocujú, resp. môžu viesť k zníženiu dosiahnuteľnej kúpnej ceny v porovnaní so stavom pred ich zriadením a sťažiť tak žalobcovi riadne splniť povinnosti stanovené mu ako správcovi konkurznej podstaty v ust. § 91 ods. 2 Zákona o konkurze a reštrukturalizácii.

15. Preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v časti, v ktorej sa žalobca domáhal určenia neplatnosti zmlúv o zriadení vecných bremien zmenil tak, že neplatnosť vyslovil vo výrokoch súdneho rozhodnutia tak, aby kataster nehnuteľností v zmysle ust. § 34 ods. 2 zák. č. 162/1995 Z.z. mohol vyznačiť právny stav v nehnuteľnostiach pred vykonaním týchto neplatných právnych úkonov.

16. O nároku na náhradu trov konania vo vzťahu k žalovaným 1/, 3/ a 4/ odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 2, § 262 ods. 1 a § 255 ods. 2 tak, že žalobcovi, ktorý bol v prvostupňovom aj odvolacom konaní úspešný v časti určenia neplatnosti zmlúv o zriadení vecných bremien (teda v rozsahu 2/3 uplatneného nároku) a neúspešný v časti určenia neplatnosti darovacej zmluvy zo dňa 17.08.2010 (v rozsahu 1/3 uplatneného nároku), teda jeho celkový úspech predstavoval 1/3 (2/3 - 1/3), priznal nárok na náhradu trov prvoinštančného aj odvolacieho konania v rozsahu 33 %. V zmysle ust. § 262 ods. 2 o výške trov konania rozhodne súd prvej inštancie. O nároku na náhradu trov konania vo vzťahu k žalovanej 2/ odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1, § 262 ods. 1 a § 257 tak, že úspešnému žalobcovi náhradu trov konania voči neúspešnej žalovanej 2/ z dôvodov hodných osobitného zreteľa nepriznal. Dôvody hodné osobitného zreteľa videl v okolnostiach prípadu, keď žalovaná 2/ síce vystupovala na strane žalovaných, avšak z obsahu spisu je zrejmé, že so žalobou žalobcu, ako aj s jeho odvolaním, súhlasila.

17. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 . Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .