Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_25CoP-64-2016.pdf
PDF · 97.18 KB
Case nature
Area
Subarea
25CoP/64/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Lýdie Gálisovej a členov senátu JUDr. Márie Malíkovej a JUDr. Sone Vackovej, vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti: P., M., nar. XX.XX.XXXX, a X. M., nar. XX.XX.XXXX, obe bytom u matky, zastúpené: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Nitra, Štefánikova tr. 88, ako kolízny opatrovník, deti rodičov: R. M., nar. XX.XX.XXXX, bydlisko D. XXX/XX, XXX XX X. - E., zastúpená: JUDr. Mário Toman, advokát so sídlom Pribinovo námestie 3, 949 01 Nitra, a R. M., nar. XX.XX.XXXX, bydlisko D. XXX/XX, XXX XX X. - E., t.č. bytom X. H. XX/X, XXX XX X., o návrhu matky na zvýšenie výživného na maloleté deti, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Nitra z 13. septembra 2016 č.k. 24P/356/2015-202, takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zmenil rozsudok Okresného súdu Nitra z 11.09.2012 č.k. 13P/214/2012-69 v časti vyživovacej povinnosti otca tak, že zvýšil jeho vyživovaciu povinnosť na mal. P. zo sumy 150 eur na sumu 200 eur mesačne a na mal. X. zo sumy 100 eur na sumu 130 eur mesačne počnúc dňom 01.12.2015, ktorú otcovi uložil platiť vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred k rukám matky. Zročné výživné otca za čas od 01.12.2015 do 31.08.2016 na maloletého P. v sume 450 eur a na maloletú X. v sume 270 eur povolil otcovi splácať v pravidelných mesačných splátkach po 20 eur na maloletého P. a po 10 eur na maloletú X. tak ako bežné výživné, počnúc prvou splátkou v mesiaci nasledujúcom po právoplatnosti rozsudku pod následkami straty výhody splátok. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na ich náhradu. Svoje rozhodnutie právne zdôvodnil ust. § 62 ods. 1, 2, 4, 5, § 77 ods. 1, § 75 ods. 1, § 76 ods. 1, § 77 ods. 1, 78 ods. 1 Zákona o rodine. Zistil, že vyživovacia povinnosť otca k mal. deťom bola naposledy upravená v roku 2012 rozsudkom Okresného súdu Nitra z 11.09.2012 č.k. 13P/214/2012-69, ktorým bolo manželstvo rodičov maloletých detí rozvedené, obe maloleté deti boli na čas po rozvode manželstva zverené do osobnej starostlivosti matky a otca súd zaviazal prispievať na výživu maloletého P. sumou vo výške 150 eur mesačne a na výživu maloletej X. sumou vo výške 100 eur mesačne. Matka maloletých detí bola v čase rozvodu manželstva na rodičovskej dovolenke a poberala rodičovský príspevok vo výške 194,70 eura a prídavky na dve maloleté deti v celkovej sume 45,08 eura. Otec maloletých detí pracoval v čase rozvodu manželstva ako robotník s priemerným čistým mesačným príjmom vo výške 713,75 eura. Ani jeden z rodičov nemal ďalšiu vyživovaciu povinnosť. Vykonaným dokazovaním mal preukázané, že v súčasnosti je maloletý P. študentom druhého ročníka R. a maloletá X. navštevuje materskú školu. Matke pribudla ďalšia vyživovacia povinnosť k maloletému H. J., nar. XX.XX.XXXX. Matka býva so svojimi maloletými deťmi v trojizbovom rodinnom dome, ktorý je v jej osobnom vlastníctve. Výdavky spojené s bývaním pozostávajú z úhrady splátok hypotekárneho úveru vo výške 339,35 eura mesačne,
z preddavkov za spotrebu plynu vo výške 90 eur mesačne, z preddavkov za spotrebu elektrickej energie v sume 40 eur mesačne a z poplatku za spotrebu vody v sume 15 eur mesačne. Daň z nehnuteľnosti uhrádza matka v sume 82 eur ročne, daň za komunálny odpad vo výške 92 eur ročne. Poplatok za televíziu a rozhlas predstavuje sumu 4,64 eura mesačne, poplatok za internet sumu 13,28 eura mesačne. Poistenie nehnuteľnosti, domácnosti a zodpovednosti za škodu predstavuje sumu 85 eur ročne, poistenie osobného motorového vozidla sumu 74 eur ročne, za poistky pre seba a maloleté deti uhrádza matka sumu cca 72,90 eura mesačne. Výdavky na maloleté deti pozostávajú najmä z výdavkov na ich stravovanie, ošatenie a z výdavkov spojených s návštevou školského a predškolského zariadenia. Cestovné pre maloletého P. predstavuje sumu 12 eur mesačne, za školské stravovanie sumu cca 23 eur mesačne, za plavecký kurz sumu 20 eur mesačne, pričom ďalšie výdavky predstavujú výdavky na školské potreby a pomôcky ako aj výdavky na čeľustného ortopéda. Maloletá X. navštevuje predškolské zariadenie, poplatok za materskú školu predstavuje sumu 15 eur mesačne, za školské stravovanie sumu cca 27 eur mesačne. Zvýšené výdavky vznikali na začiatku školského roka, kedy matka uhradila za maloletú X. sumu 92,80 eura, ktorá pozostávala z príspevku združeniu rodičov vo výške 10 eur, z príspevku do triedneho fondu vo výške 12,50 eura, z poplatku za plavecký kurz v sume 65 eur a z poplatku za pracovné zošity vo výške 3,80 eura. Matka je s maloletým H. na rodičovskej dovolenke, poberá rodičovský príspevok a prídavky na 3 maloleté deti v celkovej sume 273,76 eura mesačne. Okrem toho jej prispieva otec maloletých detí titulom príspevku na rozvedenú manželku sumou vo výške 20 eur mesačne. Otec maloletého H. prispieva na výživu tohto dieťaťa sumou vo výške 150 eur mesačne. Ďalej zistil, že otec maloletých detí býva v prenajatom byte, kde uhrádza nájomné vo výške 320 eur mesačne. Splátky spotrebného úveru predstavujú sumu 184,65 eura mesačne, poplatok za televíziu sumu 11 eur mesačne, poplatok za internet sumu 15,49 eura mesačne, poplatok za telefón sumu 15 eur mesačne a poistenie osobného motorového vozidla sumu 9 eur mesačne. Otec pracuje ako údržbár v spoločnosti D.., s.r.o., kde dosahuje priemerný čistý mesačný príjem vo výške 953,74 eura. Nad rámec súdom určeného výživného otec prispieva na obe maloleté deti nákupom oblečenia, občasným príspevkom na školské stravovanie, pravidelne poskytuje maloletému P. vreckové a podieľal sa aj na polovici poplatku za vodičské oprávnenie pre maloletého a to sumou 260 eur. Obaja rodičia maloletých detí majú partnerský vzťah, avšak títo ich partneri nežijú s nimi v spoločnej domácnosti, spoločne nehospodária. V prípade, že sa matkin partner zdrží v jej domácnosti, prispeje jej tento určitou finančnou čiastkou, otcova partnerka prispieva pri takejto príležitosti do domácnosti nákupom potravín. Na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že návrh matky na zvýšenie výživného bol podaný dôvodne, pretože od poslednej úpravy vyživovacej povinnosti došlo na strane účastníkov konania k takým podstatným zmenám pomerov, ktoré odôvodňujú zvýšenie vyživovacej povinnosti otca. V čase poslednej úpravy vyživovacej povinnosti mal maloletý P. 13 rokov a navštevoval základnú školu, pričom maloletá X. mala len 1 rok. V súčasnosti má maloletý P. 16 rokov a je študentom strednej odbornej školy a maloletá X. navštevuje predškolské zariadenie. So zvyšujúcim sa vekom maloletých detí a ich nástupom na vyššie stupne vzdelávania preukázateľne súvisia aj zvyšujúce sa výdavky na zabezpečovanie nielen ich bežných potrieb ako sú stravovanie, ošatenie, školské potreby a pomôcky, ale aj vyššie výdavky na ich ďalšie odôvodnené potreby. Zmenu pomerov konštatoval aj na strane matky a otca. Matke sa od rozvodu manželstva pribudla ďalšia vyživovacia povinnosť. Príjem matky sa zvýšil o prídavok na toto maloleté dieťa v sume 23,52 eura a o výživné na toto maloleté dieťa vo výške 150 eur, ako aj o príspevok na rozvedenú manželku v sume 20 eur, na ktorého platenie bol otec maloletých detí zaviazaný. Matka je stále na riadnej rodičovskej dovolenke. Otec maloletých detí dosahoval v čase rozvodu manželstva priemerný čistý mesačný príjem vo výške 713,75 eura, pričom v súčasnosti dosahuje príjem vo výške 953,74 eura, čo predstavuje zvýšenie príjmu o cca 240 eur mesačne. Uzavrel, že podstatná zmena pomerov na strane maloletých detí, dostatočne odôvodňuje zvýšenie vyživovacej povinnosti otca, nakoľko doposiaľ sa na postupne zvyšujúcich sa nákladoch na maloleté deti priamo úmerne podieľala len matka, ktorá si svoju vyživovaciu povinnosť navyše čiastočne plní aj svojou osobnou starostlivosťou. Po posúdení schopností, možností a majetkových pomerov oboch rodičov dospel k záveru, že výživné výške 200 eur mesačne na maloletého P. a vo výške 130 eur mesačne na maloletú X. zo strany otca, spolu s primeraným výživným zo strany matky, bude primerané veku a odôvodneným potrebám oboch maloletých detí. Keďže vyživovaciu povinnosť otca zvýšil od 01.12.2015 vzniklo zameškané výživné za obdobie od 01.12.2015 do 31.08.2016 vo výške 450 eur na maloletého P. (200 - 150 x 9 mesiacov) a vo výške 270 eur na maloletú X. (130 - 100 x 9 mesiacov), ktoré povolil otcovi splácať v pravidelných mesačných splátkach po 20 eur na maloletého P. a po 10 eur na maloletú X. tak, ako bežné výživné podľa § 232 ods. 4 CSP pod následkami straty výhody splátok. O trovách konania rozhodol podľa § 52 CMP tak, že žiadnemu z účastníkov právo na ich náhradu nepriznal.
2. Otec podal v zákonnej lehote odvolanie a žiadal, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že zvýši vyživovaciu povinnosť k maloletému P. zo sumy 150 eur na sumu 170 eur mesačne a k maloletej X. zo sumy 100 eur na sumu 120 eur mesačne počnúc 01.12.2015 s tým, že zročné vo výške 180 eur na mal. P. a 180 eur na mal. X. povolí otcovi platiť mesačných splátkach po 20 eur mesačne na mal. P. a po 10 eur mesačne na mal. X. spolu s bežným výživným počnúc prvou splátkou v mesiaci nasledujúcom po právoplatnosti rozsudku pod stratou výhody splátok. Alternatívne žiadal rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Dôvodil, že súd prvej inštancie napriek vykonanému dokazovaniu nesprávne vyhodnotil skutkové zistenia a tieto i nesprávne právne posúdil. Poukázal na to, že matka titulom vyporiadania BSM nadobudla nehnuteľnosť za symbolickú hodnotu 4.800 eur, pričom si žiadne hnuteľné veci vyššej hodnoty neodniesol, preto, aby boli deti zabezpečené. Platí matke príspevok rozvedenej manželke. Namietal voči záveru súdu prvej inštancie, podľa ktorého matka nežije v spoločnej domácnosti s otcom svojho ďalšieho dieťaťa, maloletého H.. Tvrdil, že matka od februára do júna 2015 pracovala, čím sa jej príjem zvýšil o mzdu, pričom on naďalej platil výživné aj príspevok na rozvedenú manželku. Poukázal tiež na to, že prispieva maloletým deťom aj mimo výživného. Tvrdil, že v dôsledku zvýšenia výživného si nevie zabezpečiť vlastné bývanie. Matke v súčasnosti končí riadna rodičovská dovolenka, teda sa má možnosť vrátiť do práce, čím sa jej príjem zvýši. Tvrdil, že matka ukončila pracovný pomer u svojho zamestnávateľa.
3. Matka tak odvolaniu vyjadrila písomne. S odvolaním nesúhlasila a žiadala, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie ako správne potvrdil. Otcove tvrdenia pohľadom vyporiadania BSM nepovažovala za významné z hľadiska predmetu konania. Poukázala na to, že okrem sumy 4.800 eur, ktorú otcovi vyplatila titulom vyporiadania, prevzala spoločný hypotekárny úver vo výške cca 82.000 eur. Potvrdila ukončenie pracovného pomeru dohodou z dôvodu, že zamestnávateľ jej neumožnil pracovať na jednu zmenu. Dňa 24.10.2016 sa zamestnala u nového zamestnávateľa J., spol. s r.o. ako administratívny pracovník, z dôvodu nepriaznivého zdravotného stavu maloletého H. však musí opäť nastúpiť na rodičovskú dovolenku.
4. Kolízny opatrovník sa k odvolaniu písomne nevyjadril.
5. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané účastníkom konania v zákonom stanovenej lehote na podanie odvolania (§ 359 a § 362 ods. 1 CSP) a zistení, že spĺňa náležitosti § 363 CSP, neviazaný rozsahom odvolania (§ 65 CMP), neviazaný dôvodom odvolania (§66 CMP), viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP), prejednal odvolanie otca bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP), pretože nepovažoval za potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 68 CMP), s verejným vyhlásením rozhodnutia (§ 219 ods. 3 CSP) a dospel k názoru, že odvolanie nie je dôvodné. Súd prvej inštancie dostatočne zistil skutkový stav veci a vyvodil z neho aj správny právny záver, preto napadnutý rozsudok podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.
6. Konanie vo veciach starostlivosti súdu o maloletých je upravené v Civilnom mimosporovom poriadku zákonom č. 161/2015 Z.z. účinnom od 01.07.2015 a z ustanovenia § 395 ods. 1 vyplýva, že ak ustanovenie § 396 neustanovuje inak, platí tento zákon aj na konania začaté pred dňom nadobudnutie jeho účinnosti. Podľa § 2 ods. 1 CMP na konanie podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
7. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
8. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
9. Podľa § 387 ods. 3 CSP, odvolací súd sa v odôvodnení musí zaoberať aj podstatnými vyjadreniami strán prednesenými v konaní na súde prvej inštancie, ak sa s nimi nevysporiadal v odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie. Odvolací súd sa musí v odôvodnení vysporiadať s podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní.
10. Ustanovenie § 387 ods. 2 CSP zakotvuje koncepciu zjednodušeného rozhodnutia odvolacieho súdu. Ak má odvolací súd za to, že súd prvej inštancie nielen vecne správne rozhodol, ale v odôvodnení sa správne argumentačne vyporiadal so skutkovým stavom i právnym posúdením, nemusí vyhotovovať štandardné rozhodnutie podľa § 220 ods. 2 CSP, ale obmedzí sa len na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia. Odvolací súd zároveň môže doplniť ďalšie dôvody na zdôraznenie správnosti preskúmavaného rozhodnutia. Právo na odôvodnenie súdneho rozhodnutia ako neoddeliteľnej súčasti práva na spravodlivý súdny proces neznamená povinnosť súdu dať odpoveď na všetky argumenty účastníka, ale len na argumenty zásadného významu, t.j. pre vec rozhodujúce.
11. Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
12. Zákon o rodine v ust. § 78 ods. 1 vyjadruje zásadu, že k zmene dohôd a súdnych rozhodnutí o výživnom môže dôjsť len na základe zmeny pomerov. Zmena pomerov však musí byť takej povahy, aby zakladala reálny dôvod na zmenu dohody či súdneho rozhodnutia. Pokiaľ súd dospeje k záveru, že k zmene pomerov došlo, potom je namieste, aby sa prehodnotili hľadiská, na základe ktorých došlo k stanoveniu výživného. Za zmenu pomerov v zmysle citovaného zákonného ustanovenia pritom treba považovať podstatnú zmenu pomerov, či už na strane detí alebo rodičov. Pri rozhodovaní o zmene výživného súd musí komplexne posúdiť všetky okolnosti, ktoré majú na výšku výživného vplyv. V tejto súvislosti odvolací súd považuje za významné poznamenať, že pri rozhodovaní o návrhu, či už o zvýšenie alebo zníženie vyživovacej povinnosti, je potrebné posudzovať, či a v akom smere došlo k zmene pomerov od posledného rozhodnutia o výživnom a v prípade kladného zistenia túto zmenu premietnuť do výšky výživného. Pri určovaní výživného súd berie zreteľ na odôvodnené potreby maloletých detí, ako aj na zárobkové možnosti, schopnosti a majetkové pomery oboch rodičov.
13. V predmetnej veci sa matka domáhala zvýšenia výživného k maloletým deťom. K maloletému P. žiadala výživné zvýšiť zo sumy 150 eur na sumu 200 eur mesačne a k maloletej X. zo sumy 100 eur na sumu 130 eur. Naposledy bola vyživovacia povinnosť určená rozsudkom Okresného súdu Nitra z 11.09.2012 č.k. 13P/214/2012-69, ktorým bolo manželstvo rodičov maloletých detí rozvedené, obe maloleté deti boli na čas po rozvode manželstva zverené do osobnej starostlivosti matky a otca súd zaviazal prispievať na výživu maloletého P. sumou vo výške 150 eur mesačne a na výživu maloletej X. sumou vo výške 100 eur mesačne. Návrh podala matka najmä z dôvodu, že od poslednej úpravy vyživovacej povinnosti otca došlo k zmene pomerov na strane maloletých detí. Syn P. mal 13 rokov a navštevoval základnú školu, v čase návrhu mal 16 rokov a navštevoval na strednú školu. Dcéra X. mala 1 rok, bola s ňom na materskej dovolenke, teraz už navštevuje materskú školu. Matka poukázala v prvom rade na fyzický rast detí, ako i na ich zdravotné problémy. Poukázala tiež na skutočnosť, že v roku 2015 dočasne pracovala, čo však nebolo možné pre pretrvávajúce zdravotné problémy mal. X.. V roku 2013 sa jej narodil syn H.. Otec so zvýšením výživného nesúhlasil. Uviedol, že býva v nájme, spláca spotrebný úver, synovi dáva vreckové a deťom prispieva aj mimo určeného výživného.
14. Podľa názoru odvolacieho súdu v danej veci súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu vykonal dokazovanie na zistenie, či sú dôvody pre zvýšenie výživného a zistenie odôvodnených potrieb maloletých detí, ako aj pre zistenie schopností, možností a majetkových pomerov rodičov. Po vykonanom dokazovaní správne vyhodnotil zistený skutkový stav a vec aj správne právne posúdil. Zvýšené výživné zodpovedá odôvodneným potrebám detí, z ktorých staršie už je študentom strednej školy a mladšie navštevuje materskú školu, ako aj možnostiam a schopnostiam otca.
15. Námietky otca odvolací súd nepovažoval za dôvodné. Samotná otázka vyporiadania BSM účastníkov konania s otázkou určenia vyživovacej povinnosti priamo nesúvisí. Nepriamy vplyv má len skutočnosť, že deti majú zabezpečené bývanie, ktoré je tiež zložkou vyživovacej povinnosti. Vzhľadom na prevzatie hypotekárneho úveru matkou, prínos otca na zabezpečení bývania maloletým deťom nie je možné považovať za významný. Za nedôvodnú je potrebné tiež považovať námietku otca, že matke platí príspevok rozvedenej manželke. Je síce pravdou, že plnenie ďalšej vyživovacej povinnosti má vplyv na určenie výšky výživného, vzhľadom na jeho výšku v danej veci (20 eur mesačne) ide o vplyv nepodstatný. S námietkou otca voči záveru súdu prvej inštancie, podľa ktorého matka nežije v spoločnej domácnosti s otcom svojho ďalšieho dieťaťa, maloletého H., sa súd prvej inštancie dostatočne vysporiadal v odôvodnení svojho rozhodnutia keď vyhodnotil, že obaja rodičia majú partnerské vzťahy,
avšak v spoločnej domácnosti zo svojimi partnermi nežijú a ani spolu nehospodária. Odvolací súd k tomu poukazuje na to, že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie výsluchom oboch partnerov rodičov, a obaja spolužitie a spoločné hospodárenie popreli. Tento skutkový záver v konaní vyvrátený nebol, a odvolací súd ho považuje za správny. Matkin príjem z práce od februára do júna 2015 podľa názoru odvolacieho súdu neovplyvnil rozhodnutie o zvýšení vyživovacej povinnosti od 01.12.2015, teda až za nasledujúce obdobie. Na príspevky otca mimo vyživovacej povinnosti súd prvej inštancie prihliadol pri rozhodovaní o zvýšení výživného, čo vo svojom rozhodnutí aj náležite odôvodnil. Zvýšenie výživného spolu o 80 eur mesačne (50 + 30) a to i pri započítaní splátok zameškaného výživného vo výške 30 eur (20 + 10) je podľa názoru odvolacieho súdu primerané možnostiam a schopnostiam otca, vzhľadom na skutočnosť, že príjem otca sa od poslednej úpravy výživného zvýšil až o 240 eur. Matka vo svojom vyjadrení k odvolaniu vysvetlila dôvody, pre ktoré ukončila pracovný pomer u predchádzajúceho zamestnávateľa skutočnosťou, že jej nebolo umožnené pracovať na jednu zmenu a potvrdila, že dňa 24.10.2016 sa zamestnala u nového zamestnávateľa J., spol. s r.o. ako administratívny pracovník, zároveň však uviedla, že z dôvodu nepriaznivého zdravotného stavu maloletého H. však musí opäť nastúpiť na rodičovskú dovolenku. Z uvedeného dôvodu ani túto odvolaciu námietku otca nie je možné považovať za dôvodnú.
16. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie, ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP, potvrdil.
17. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 52 CMP v spojení s § 396 ods. 1 CSP tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania. Podľa § 57 CMP o nároku na náhradu trov, ak nejde o trovy konania štátu rozhoduje súd len na návrh. Ani jeden z účastníkov do rozhodnutia súdu návrh na náhradu trov konania nepodal.
Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Nitre v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).