Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_43Cob-251-2016.pdf
PDF · 119.57 KB
Case nature
Subarea
43Cob/251/2016
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Drahomíry Dibdiakovej, členiek senátu JUDr. Evy Kmeťovej a JUDr. Márie Jamriškovej, PhD., v právnej veci navrhovateľa UniCredit Bank Czech Republic and Slovakia, a.s., so sídlom Želetavská 1525/1, 140 92 Praha 4 - Michle, Česká republika, IČ: 649 48 242, podnikajúca na území Slovenskej republiky prostredníctvom organizačnej zložky UniCredit Bank Czech Republic and Slovakia, a.s., pobočka zahraničnej banky, Šancová 1/A, 813 33 Bratislava, IČO: 47 251 336 proti odporcovi FUN-DAN GS, s.r.o., so sídlom Cementárenská 16, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 31 630 499 v konaní o zaplatenie sumy 68.000,- Eur s príslušenstvom, o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, o odvolaní navrhovateľa proti rozhodnutiu Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 64Cb/195/2016-67 zo dňa 26. októbra 2016 takto
rozhodol:
Rozhodnutie Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 64Cb/195/2016-67 zo dňa 26. októbra 2016 mení tak, že zriaďuje záložné právo v prospech navrhovateľa za účelom zabezpečenia peňažnej pohľadávky na nehnuteľnostiach evidovaných na:
- LV č. XXXX v Katastrálnom území H., Obec H., okres Y. Y. pre byt č. X nachádzajúci sa na prízemí, vchod č.X, stavba apartmánové byty súp.č. XXX, postavené na pozemku KN „C“ parc.č. XXXX/XX, spoluvlastnícky podiel vo výške 7772/43734-ín na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu,
- LV č. XXXX v Katastrálnom území H., Obec H., okres Y. Y. pre pozemok parc. reg. „C“ parc.č. XXXX/ XX, výmera 202 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria, nachádzajúcich sa vo vlastníctve odporcu.
Vo zvyšnej časti rozhodnutie okresného súdu potvrdzuje.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozhodnutím zamietol okresný súd návrh navrhovateľa na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia s odôvodnením, že z jeho strany neboli splnené základné zákonné predpoklady vyplývajúce z § 343 a § 324 a nasl. zák.č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej CSP), ktoré sa podľa § 344 CSP primerane aplikujú aj na zabezpečovacie opatrenie, keď navrhovateľ neosvedčil potrebu neodkladnej úpravy pomerov, a teda, keď ako veriteľ neosvedčil, že má voči odporcovi peňažnú pohľadávku, na zabezpečenie ktorej má byť zabezpečovacím opatrením zriadené záložné právo k nehnuteľnostiam evidovaným na LV č. XXXX, LV č. XXXX a LV č. XXX pre všetky v nich uvedené nehnuteľnosti vo vlastníctve odporcu.
2. Navrhovateľ si žalobou vo veci sumy uplatnil voči odporcovi právo na zaplatenie sumy 68.000,-Eur s prísl. titulom plnenia ručiteľského záväzku, ktorým je zabezpečené splnenie peňažnej pohľadávky dlžníka voči navrhovateľovi, pretože existuje obava, že by exekúcia na základe rozhodnutia v prejednávanej veci mohla byť ohrozená. Ako dôvod potreby nariadenia zabezpečovacieho opatrenia
navrhovateľ uviedol skutočnosť, že vo vlastníctve odporcu nie je žiaden ďalší majetok, z ktorého by sa mohol navrhovateľa uspokojiť, pričom na nehnuteľnostiach zapísaných na LV č. XXXX a č. XXXX je už evidované záložné právo, ktoré bolo zriadené odporcom potom, ako ho navrhovateľ informoval o povinnosti uspokojiť dlh dlžníka, a to spoločnosti REVIŠ s.r.o. zo Zmluvy o úvere č. XXXXXX/CORP/ XXXX uzavretej dňa 07.05.2014, za splatenie ktorého sa zaručil.
3. Okresný súd v odôvodnení uviedol, že aj keď navrhovateľ osvedčil, že dňa 07.05.2014 uzavrel so spoločnosťou REVIŠ s.r.o. Banská Bystrica Zmluvu o úvere vyššie uvedeného čísla a s odporcom ako ručiteľom uzatvoril Dohodu o ručení, v ktorej odporca vyhlásil, že ak spoločnosť REVIŠ s.r.o. ako dlžník nesplní svoj záväzok z úverovej zmluvy, uspokojí navrhovateľa ako veriteľa v celom rozsahu dlžníkom nesplneného záväzku a keď osvedčil aj to, že odporca je vlastníkom nehnuteľností, na ktorých navrhuje zriadiť záložné právo nariadením zabezpečovacieho opatrenia, takéto tvrdenia nie sú na osvedčenie obavy z ohrozenia prípadnej exekúcie dostatočné. Podľa názoru okresného súdu navrhovateľ neosvedčil, že má proti odporcovi peňažnú pohľadávku, keďže neosvedčil, že podľa zmluvy o úvere uzavretej s dlžníkom tomuto skutočne peňažné prostriedky uvedené v úverovej zmluve vyplatil. Navrhovateľom doložený výpis z knihy účtov nie je možné vyhodnotiť ako dostatočný dôkaz o splnení záväzku navrhovateľa v prospech dlžníka poskytnutím úveru a ani dostatočný dôkaz o tom, že dlžníkovi vznikol záväzok vrátiť finančné prostriedky navrhovateľovi.
4. Navrhovateľ tiež neosvedčil, že odporcu ako ručiteľa písomne vyzval na zaplatenie prípadnej dlžnej sumy, keď nepreukázal, že výzvu na plnenie zo dňa 22.05.2015 doručil odporcovi ako ručiteľovi. Navrhovateľ tak neosvedčil svoje tvrdenie, že k zriadeniu záložného práva na nehnuteľnostiach zapísaných na LV č. XXXX a č. XXXX došlo potom, ako bol odporca navrhovateľom informovaný o povinnosti uspokojiť záväzok dlžníka podľa výzvy navrhovateľa zo dňa 22.05.2015.
5. Navrhovateľ neosvedčil ani ďalšie svoje tvrdenie, že by mohla byť ohrozená exekúcia možnými snahami odporcu zbaviť sa nehnuteľností a dostať ich mimo dispozície výkonu súdneho rozhodnutia, keďže toto tvrdenie je len v pozícii jeho obavy. Navyše navrhovateľa vo výzve na úhradu záväzku zo dňa 22.05.2015 uviedol, že jeho záväzok zo zmluvy o úvere uzatvorenej s dlžníkom je zabezpečený nielen zriadením záložného práva na nehnuteľnosti, ktoré vlastní dlžník, ale aj zmenkou.
6. Vzhľadom k tomu, že navrhovateľ potrebu neodkladnej úpravy pomerov neosvedčil, keď hodnoverne neosvedčil existenciu peňažnej pohľadávky, zabezpečenia ktorej sa domáha a ani dôvodnosť nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, ako ani nebezpečenstvo bezprostrednej a reálnej obavy, že exekúcia bude ohrozená, návrh navrhovateľa na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zamietol.
7. S rozhodnutím okresného súdu sa neuspokojil navrhovateľ a podal proti nemu včas odvolanie. V odvolaní uviedol, že mu súd nesprávnym procesným postupom znemožnil, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Na základe vykonaných dôkazov dospel okresný súd k nesprávnym skutkovým zisteniam, pričom zistený skutkový stav neobstojí, keďže sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
8. Poukázal na tú skutočnosť, že návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia podal v zmysle § 343 CSP, ku ktorému doložil Zmluvu o úvere uzavretú s dlžníkom dňa 07.05.2014, Dohodu o ručení uzavretú s odporcom ako ručiteľom v ten istý deň a výpis z knihy účtov navrhovateľa, ktorými podľa jeho názoru dostatočne preukázal, že dlžníkovi poskytol peňažné prostriedky a že vznikol záväzok dlžníka tieto mu vrátiť a zaplatiť úroky. Z výpisu z knihy účtov vyplýva, kedy bol úver dlžníkovi poskytnutý a akým spôsobom. K poskytnutiu úveru došlo v dvoch tranžiach dňa 19.05.2014 vo výške 91.855,39 Eur a dňa 20.06.2014 vo výške 60.319,39 Eur, o čom priložil spolu s odvolaním ďalšie listinné dôkazy, a to žiadosť o čerpanie úveru podpísanú konateľom dlžníka p. J. dňa 16.05.2014, ďalšiu žiadosť o čerpanie, ktorú podpísal p. J. dňa 20.06.2014 a výpis z bežného účtu dlžníka, ktorý preukazuje čerpanie prvej, ako aj druhej tranže úveru dlžníkom.
9. Bol toho názoru, že výzva na plnenie zo dňa 22.05.2015 zaslaná odporcovi ako ručiteľovi je dostatočným dôkazom o tom, že odporca zriadil záložné právo na nehnuteľnostiach zapísaných na LV č. XXXX a LV č. XXXX až potom, ako bol ním vyzvaný na plnenie za dlžníka. V prípade, že by takýto dôkaz predložený navrhovateľom mal byť nevyhnutnou podmienkou na preukázanie skutočnosti, že k
zriadeniu záložného práva na nehnuteľnostiach zapísaných na uvedených listoch vlastníctva odporcom došlo potom, ako bol na plnenie vyzvaný navrhovateľom, mal podľa názoru navrhovateľa súd prvej inštancie postupovať podľa § 129 ods.1 a 2 CSP a vyzvať navrhovateľa, aby podanie doplnil alebo opravil v ním stanovenej lehote. K odvolaniu predložil navrhovateľ doručenku, z ktorej je zrejmé, kedy odporca výzvu zo dňa 22.05.2015 prevzal. Urobil tak dňa 01.06.2015 a dňa 08.09.2015 prevzal aj pokus o zmier, pričom prevzatie potvrdil priamo konateľ odporcu. K zriadeniu záložného práva odporcom v prospech Privat Banky a.s. na nehnuteľnosť zapísanú na LV č. XXXX a č. XXXX došlo jednoznačne až potom, ako bol odporca navrhovateľom informovaný o tom, že je povinný ho uspokojiť na základe Dohody o ručení, čo vyplýva z predložených listov vlastníctva.
10. Nesúhlasil ani s právnym názorom vysloveným okresným súdom v odvolaním napadnutom rozhodnutí o tom, že neosvedčil svoje tvrdenie, že exekúcia by mohla byť ohrozená snahami odporcu zbaviť sa nehnuteľností a dostať ich mimo dispozíciu výkonu súdneho rozhodnutia, pretože z § 343 ods.1 CSP vyplýva, že stačí, aby existovala aj len obava, že exekúcia bude ohrozená. Zákon pritom bližšie nešpecifikuje, o akú obavu by malo ísť, aby mohol navrhovateľ podať návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Bol toho názoru, že už samotné zriadenie záložného práva na nehnuteľnostiach, ktoré sú vo vlastníctve odporcu potom, ako bol vyzvaný na plnenie za dlžníka z titulu jeho ručenia je dostatočným dôvodom na to, aby zabezpečovacie opatrenie bolo nariadené. Zároveň je to aj dostatočný dôvod na vznik obavy, že odporca pristúpi aj k ďalším krokom, ktoré by mohli znamenať znemožnenie vymoženia pohľadávky navrhovateľa. Aj keď z judikatúry vyplýva, že pokiaľ je nárok navrhovateľa zabezpečený záložným právom, zvyčajne nebezpečenstvo zmarenia výkonu rozhodnutia bezprostredne a reálne nehrozí, a teda nie je daný dôvod na nariadenie predbežného opatrenia (R/41/1995), v prejednávanej veci nie je nárok navrhovateľa zabezpečený záložným právom na tých nehnuteľnostiach, ku ktorým navrhovateľa žiadal nariadiť zabezpečovacie opatrenie. Bol preto toho názoru, že existuje dôvodná obava a nejde len o ničím nepodložené tvrdenia navrhovateľa.
11. Tá skutočnosť, či je pohľadávka z úveru poskytnutého navrhovateľom dlžníkovi zabezpečená zmenkou alebo nehnuteľnosťou vo vlastníctve dlžníka je vo vzťahu k nariadeniu zabezpečovacieho opatrenia na nehnuteľnosť vo vlastníctve odporcu ako ručiteľa bezpredmetná. Navrhovateľ nemá žiadnu zákonnú povinnosť pred uplatnením pohľadávky voči odporcovi ako ručiteľovi uspokojiť svoju pohľadávku prostredníctvom výkonu záložného práva. Napriek tomu navrhovateľ vyzval na plnenie dlžníka a aj odporcu a ani jeden z nich pohľadávku navrhovateľovi, a to ani len čiastočne nezaplatil. Odporca je pritom osobou spriaznenou s dlžníkom, keďže p. D. J. je spoločníkom a konateľom u odporcu a aj u dlžníka. Rovnako neúspešné je aj vymáhanie pohľadávky navrhovateľa voči dlžníkovi prostredníctvom zmenky.
12. K obave, že exekúcia bude ohrozená navrhovateľ uviedol, že už dňa 09.09.2015 podal návrh ako záložný veriteľ na vykonanie dražby nehnuteľnosti evidovanej na LV č. XXXX, k.ú. Y. J. vo vlastníctve dlžníka, pričom aj v poradí druhé kolo dražby bolo neúspešné. Je tak otázne, či vôbec k predaju nehnuteľnosti patriacej dlžníkovi v najbližšom období dôjde. Dlžník sa svojim konaním snaží zabrániť výkonu záložného práva k nehnuteľnostiam, dôkazom čoho je to, že podal na Okresný súd Žiar nad Hronom návrh na vydanie predbežného opatrenia s uložením povinnosti pre navrhovateľa zdržať sa nakladania s predmetom dražby, o ktorom sa vedie konanie pod sp.zn. 22C/154/2016.
13. Všetky uvedené skutočnosti potvrdzujú argumenty navrhovateľa, že návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia je dôvodný, pretože existuje obava, že exekúcia bude ohrozená. Navrhol preto rozhodnutie okresného súdu zmeniť a nariadiť zabezpečovacie opatrenie, ktorým sa zriadi záložné právo na nehnuteľnostiach evidovaných na LV č. XXXX, k.ú. H., Obec H., okr. Y. Y. pre byt č. X, na LV č. XXXX k.ú. H., Obec H., okr. Y. Y. pre pozemky parc. reg. C, parc.č. XXXX/XX a pre rozostavané rodinné domy zapísané na LV č. XXX k.ú. U. O., Obec U. O., okr. V., ktoré sa nachádzajú vo vlastníctve odporcu, resp. aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
14. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací prejednal vec podľa § 379, § 380 ods.1 a § 385 ods.1 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) bez nariadenia pojednávania, pričom dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa je sčasti dôvodné.
15. Zo spisového materiálu odvolací súd zistil, že návrhom doručeným okresnému súdu dňa 26.08.2016, zmeneným dňa 14.11.2016 si navrhovateľ uplatnil voči odporcovi právo na zaplatenie sumy 68.000,-
Eur s úrokom z omeškania vo výške 13,89 % ročne zo sumy istiny vo výške 68.000, -Eur od 19.09.2014 do zaplatenia.
16. Dňa 29.09.2016 doručil navrhovateľ okresnému súdu návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia v konaní, ktoré sa vedie na okresnom súde pod č.k. 64Cb/195/16 voči žalovanému ako ručiteľovi o zaplatenie sumy 68.000,- Eur s prísl. na základe Dohody o ručení č. 000134D/CORP/2014, ktorú s ním uzavrel dňa 07.05.2014 a v ktorej sa odporca zaviazal ako ručiteľ uspokojiť navrhovateľa v celom rozsahu dlžníkom - spoločnosťou REVIŠ s.r.o. nesplneného záväzku podľa Zmluvy o úvere č. XXXXXXD/CORP/XXXX uzavretej dňa 07.05.2014, na základe ktorej poskytol navrhovateľ dlžníkovi peňažné prostriedky v dvoch častiach, a to prvú časť vo výške 91.855,39 Eur dňa 19.05.2014 a druhú časť vo výške 60.319,39 Eur dňa 20.06.2014, a to pre prípad, že dlžník svoj záväzok vyplývajúci z tejto zmluvy nesplní.
17. Splatnosť prvej tranže podľa zmluvy o úvere nastala dňa 19.08.2014 a splatnosť druhej tranže nastala dňa 20.09.2014. Keďže dlžník svoj záväzok zo zmluvy o úvere nesplnil riadne a včas, a to napriek opakovaným výzvam zo dňa 22.05. a 09.09.2015, ktoré výzvy zaslal navrhovateľ aj konateľovi oboch spoločností, p. J. odporcovi a odporcovi, ktorý tiež svoj záväzok z ručenia nesplnil, stal sa ku dňu 22.08.2016 záväzok dlžníka podľa zmluvy o úvere vo výške 134.096,08 Eur splatným k tomuto dňu, od ktorého dátumu si žalobca uplatnil aj úrok z omeškania, výšku ktorého upravil na 13,89 % ročne z uvedenej sumy od 19.09.2014 do zaplatenia.
18. Návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia odôvodnil navrhovateľ tým, že má dôvodnú obavu, že by exekúcia v prejednávanej veci mohla byť ohrozená možnými snahami odporcu zbaviť sa nehnuteľností, ktoré má vo vlastníctve s tým, že sa dostanú mimo dispozície výkonu súdneho rozhodnutia, čím by bolo ohrozené a je možné, že aj úplne znemožnené vymoženie pohľadávky navrhovateľa. Navrhol preto, aby súd zriadil záložné právo na tých nehnuteľnostiach, ktorých v návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia uviedol, pretože vo vlastníctve odporcu už nie je žiaden ďalší majetok, z ktorého by sa mohol navrhovateľ uspokojiť.
19. Obava navrhovateľa, že by exekúcia bola ohrozená potvrdzuje aj fakt, že na LV č. XXXX a na LV č. XXXX sa nachádzajú nehnuteľnosti zapísané vo vlastníctve odporcu, pričom pri týchto nehnuteľnostiach je od 08.09.2015 zaevidované záložné právo v prospech Privat Banka a.s. Bratislava pod V 4547/2015, k zriadeniu ktorého došlo potom, ako bol odporca informovaný navrhovateľom o jeho povinnosti uspokojiť v zmysle zaslanej výzvy na zaplatenie zo dňa 22.05.2016 pohľadávku navrhovateľa, za vyplatenie ktorej sa odporca zaručil. Zriadením takéhoto záložného práva došlo k ukráteniu navrhovateľa tým, že sa znížila hodnota nehnuteľností a vznikla obava, že exekúcia na vymoženie sumy 68.000,- Eur s prísl. bude ohrozená.
20. Navrhovateľ má preto obavu, že ak odporca zriadil záložné právo na nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXXX a č. XXXX môže rovnako zriadiť záložné právo aj na ostatné nehnuteľnosti, čo by zhoršilo vymožiteľnosť jeho pohľadávky.
21. K návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia priložil navrhovateľ čiastočný výpis z LV č. XXX, č. XXXX a č. XXXX s dátumom vyhotovenia 22.09.2016, výzvu na úhradu záväzku zo dňa 22.05.2015 adresovanú dlžníkovi, ručiteľovi spoločnosti - odporcovi a D. J., konateľovi oboch spoločností, poslednú predžalobnú výzvu zo dňa 08.09.2015 adresovanú odporcovi, návrh na vydanie platobného rozkazu zo dňa 22.08.2016 (o ktorom sa vedie konanie pod č.k. 64Cb/195/16 v prejednávanej veci), Dohodu o ručení č. 000134D/CORP/2014 uzavretú medzi odporcom a navrhovateľom dňa 07.05.2014, Obchodné podmienky pre úvery poskytnuté podnikateľom podpísané dlžníkom dňa 07.05.2014 a výpisy z obchodného registra pre dlžníka a odporcu.
22. Z čl. IV, bod 4.3 Spoločných ustanovení obsiahnutých v Dohode o ručení č. 000134D/CORP/2014 zo dňa 07.05.2014 vyplýva, že ručiteľovi boli v čase podpísania tejto dohody známe pomery dlžníka, že sa oboznámil so zmluvou o úvere a že sa zaväzuje zaplatiť dlžnú sumu záväzku, keď ho na to písomne veriteľ vyzve. Zároveň zmluvné strany dojednali, že vyzvanie dlžníka na splnenie splatného záväzku, ani jeho preukázania ručiteľovi a ani poskytnutie dodatočnej lehoty na plnenie pred domáhaním sa splnenia záväzku od ručiteľa nie je potrebné.
23. Podľa bodu 4.4 čl. IV Spoločných ustanovení sa ručiteľ zaviazal splniť svoju povinnosť v lehote určenej vo výzve veriteľa a ak nie je vo výzve lehota určená, do 5 dní od jej doručenia v prospech účtu určeného vo výzve. Výzva musela obsahovať údaj o dlžnej sume a vyhlásenie veriteľa, že dlžník záväzok alebo jeho časť riadne a včas nesplnil.
24. V čl. 5, bod 5.4 Záverečných ustanovení si zmluvné strany dohodli, že všetky právne vzťahy vyslovene neupravené v tejto zmluve sa spravujú príslušnými ustanoveniami zmluvy o úvere, o platobných záväzkoch dlžníka a obchodných podmienok, na ktoré odkazuje, ustanoveniami Obchodného zákonníka o ručení a všeobecnými ustanoveniami Obchodného zákonníka o obchodných záväzkoch.
25. V bode 11.3.5 Doručovanie obsiahnutého v čl. XI Spoločných a záverečných ustanovení Obchodných podmienok pre úvery podnikateľom podpísaných dlžníkom dňa 07.05.2014 zmluvné strany dohodli, že ak je povinnosť banky doručiť písomnosť splnená, účinky doručenia nastávajú aj vtedy, ak klient alebo ten, kto je oprávnený konať v mene klienta, sa o tom nedozvie.
26. Z LV č. XXXX, na ktorom je zapísaná stavba súp.č. XXX, popis stavby X apartmánové byty, konkrétne vchod X, na prízemí byt č. X, vlastníkom ktorého je odporca, je zapísaná ťarcha, a to záložné právo pre pohľadávku Privat Banky pod č. zml. V4547/2015 zo dňa 08.09.2015 - 367/2015 rovnako, ako je tomu aj na LV č. XXXX pre pozemok parc.č. XXXX/XX o výmere 202 m2.
27. Z obsahu výzvy navrhovateľa zo dňa 22.05.2015 adresovanej aj odporcovi na úhradu záväzku dlžníka vyplýva, že dlžník ku dňu 22.05.2015 nesplatil svoj záväzok zo zmluvy o úvere, preto navrhovateľ vyzval odporcu ako ručiteľa zaplatiť pohľadávku v celkovej sume 130.065,08 Eur do 5 dní od doručenia výzvy na účet navrhovateľa, pričom rovnakú lehotu na splnenie navrhol navrhovateľ odporcovi aj v opakovanej predžalobnej výzve zo dňa 08.09.2015, čo odporca nesplnil. O doručení výziev predložil navrhovateľ k odvolaniu doručenky podpísané konateľom dlžníka, zamestnancom ručiteľa dňa 01.06.2015 a konateľom dňa 14.09.2015.
28. Z výpisu LV č. XXX katastra nehnuteľností pre Katastrálne územie U. O., Obec U. O., okres V. z pre druh stavby 10-Rodinný dom, kód umiestnenia stavby: 1- Stavba postavená na zemskom povrchu, ktorý si pre účely overenia reálneho stavu zápisu k nehnuteľnostiam, a to deviatim rodinným domom, ktoré boli v čase podania návrhu navrhovateľa na zriadenie záložného práva zabezpečovacím opatrením nariadeným súdom zapísané v katastri ako rozostavané stavby vyhotoveného cez katastrálny portál dňa 17.01.2017 odvolací súd zistil, že rodinné domy súpisných čísel od XXX po XXX, okrem súpisného čísla XXX, ktorý sa už na tomto liste vlastníctva nenachádza, nie sú aktuálne zapísané ako rozostavané rodinné domy, ale ako Rodinné domy so súpisnými číslami, pričom pri dvoch z nich je vyznačená plomba, ktorá nasvedčuje tomu, že aktuálne prebieha ohľadom nich na katastri vkladové konanie.
29. Podľa § 344 zák.č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej CSP) ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie opatrenie.
30. Podľa § 343 ods.1 cit. zák. zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
31. Podľa ods.2 cit. ust. záložné právo sa zriaďuje vydaním uznesenia o zabezpečovacom opatrení. Záložné právo vzniká zápisom do príslušného registra.
32. Podľa ods.3 cit. ust. výkon záložného práva môže nastať až po tom, ako bola pohľadávka právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím.
33. Podľa § 325 ods.1 cit. zák. neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
34. Podľa § 326 ods.1 cit. zák. v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne
osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.
35. Podľa ods.2 cit. ust. k návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.
36. Podľa § 327 cit. zák. ak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia neobsahuje predpísané náležitosti alebo je nezrozumiteľný, alebo neurčitý, súd taký návrh odmietne, ak ide o také vady, ktoré bránia pokračovaniu v konaní; ustanovenia o odstraňovaní vád podania sa nepoužijú.
37. Podľa § 329 ods.2 cit. zák. pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.
38. Preskúmaním veci dospel odvolací súd k záveru, že aj keď sa odvolací súd nestotožnil s právnym posúdením veci okresným súdom v celom rozsahu, je ním vydané rozhodnutie vo výroku sčasti vecne správne.
39. Z ust. § 343 ods.1 CSP vyplýva, že základným predpokladom pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, na ktoré sa primerane použijú stanovenia o neodkladnom opatrení obsiahnuté v § 324 a nasl. CSP je obava veriteľa, že exekúcia bude ohrozená. Základným účelom nariadenia zabezpečovacieho opatrenia preto je zvýšiť vymožiteľnosť peňažnej pohľadávky veriteľa a obmedziť priestor dlžníka, resp. ručiteľa na zbavenie sa majetku, ktorý by inak bolo možné exekúciou postihnúť.
40. Zriadením zabezpečovacieho opatrenia súdom sa v podstate jedná o sudcovské záložné právo, ktoré má povahu procesného záložného práva, ktoré by malo v prípade plurality záložných práv garantovať záložnému veriteľovi relevantné poradie. K jeho výkonu však môže veriteľ pristúpiť až po právoplatnosti súdneho rozhodnutia, ktorým mu bude zabezpečovaná pohľadávka priznaná.
41. Navrhovateľ navrhol nariadiť zabezpečovacie opatrenie po začatí konania vo veci samej, ktoré vedie o zaplatenie sumy 68.000,- Eur s prísl., preto takto formulovaným zabezpečovacím opatrením nie je možné dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami. Z tohto dôvodu nemá návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia v prejednávanej veci charakter podania vo veci samej a okresný súd nemal povinnosť odstraňovať vady návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia podľa § 123 ods.2 CSP tak, ako to navrhovateľ v odvolaní uviedol.
42. Odvolací súd je však toho právneho názoru, že podanie navrhovateľa, ktorým navrhol nariadiť zabezpečovacie opatrenie neobsahovalo také vady, ktoré by bránili pokračovaniu v konaní, v dôsledku čoho odvolací súd odvolanie navrhovateľa prejednal a o ňom vecne rozhodol.
43. Odvolací súd poukazuje na ust. § 329 ods.1 CSP, podľa ktorého v prípade podania odvolania proti uzneseniu o zamietnutí návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia umožní odvolací súd vyjadriť sa protistrane k odvolaniu, ako aj k samotnému návrhu, čo odvolací súd urobil a návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, odvolanie, ale aj uznesenie okresného súdu o zamietnutí návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, aj keď mu Civilný sporový poriadok takúto povinnosť neukladá, doručil odporcovi a umožnil mu vyjadriť sa k nim.
44. Tým bola dodržaná zásada rovnosti účastníkov konania a rovnosti zbraní, ktorá sa uplatňuje aj vo fáze rozhodovania o nariadení zabezpečovacieho opatrenia. Ak má byť zabezpečovacím opatrením zriadené záložné právo, musia mať všetci účastníci konania reálnu možnosť uplatniť pred súdom svoje námietky a tvrdenia vzťahujúce sa k návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, aby ich mohol súd premietnuť do svojho rozhodnutia o nevyhnutnosti nariadenia takéhoto zabezpečovacieho opatrenia.
45. Odporca túto možnosť nevyužil a žiadne vyjadrenie k návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia a ani k odvolaniu odvolaciemu súdu v stanovenej lehote nedoručil.
46. Odvolací súd zistil, že okresný súd zamietol návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zriadením záložného práva na nehnuteľnostiach vo vlastníctve odporcu ako ručiteľa napriek tomu, že navrhovateľ v konaní dostatočne osvedčil, že na časť nehnuteľností, ktorých je odporca vlastníkom
potom, ako s ním uzavrel dňa 07.05.2014 Dohodu o ručení, zriadil záložné právo v prospech iného peňažného ústavu, čím sa disponibilita s majetkom odporcu, ako aj vymožiteľnosť súdom prípadne priznanej pohľadávky pri exekúcii rozhodnutia voči nemu podstatne obmedzila. Navrhovateľ pritom osvedčil, že má voči dlžníkovi peňažnú pohľadávku zo zmluvy o úvere, o čom predložil výpis z knihy účtov a osvedčil aj tú skutočnosť, že voči odporcovi ako ručiteľovi si vo výzve na plnenie zo dňa 22.05.2015 uplatnil právo na plnenie namiesto dlžníka. Osvedčil aj tú skutočnosť, že odporca zriadil k nehnuteľnostiam, ktoré má vo vlastníctve, zapísané na LV č. XXXX a č. XXXX potom, ako bol informovaný o povinnosti uspokojiť navrhovateľa v zmysle výzvy na plnenie zo dňa 22.05.2015 v prospech tretej osoby záložné právo. Okresný súd nepovažoval uvedené tvrdenia navrhovateľa za dostatočné osvedčené a za nepodloženú považoval aj obavu navrhovateľa z ohrozenia exekúcie voči odporcovi.
47. Odvolací súd je toho právneho názoru, že navrhovateľ dostatočne osvedčil nielen existenciu záväzku dlžníka zo Zmluvy o úvere č. XXXXXXD/CORP/XXXX, ktorú s ním uzavrel dňa 07.05.2014, ale aj existenciu záväzku odporcu z titulu ručenia obsiahnutého v Dohode o ručení zhodného čísla, ktorú podpísal za dlžníka aj za ručiteľa - odporcu ten istý konateľ oboch spoločností p. J., čím dostatočne preukázal poskytnutie peňažných prostriedkov dlžníkovi, za vrátenie ktorých sa odporca ako ručiteľ v Dohode o ručení zaviazal.
48. Z výpisu z knihy účtov je zrejmé, že úver bol dlžníkovi poskytnutý v dvoch tranžiach dňa 19.05.2014 vo výške 91.855,39 Eur a dňa 20.06.2014 vo výške 60.319,39 Eur, inak by odporca nemal dôvod podpisovať Dohodu o ručení, v ktorej sa zaviazal na vrátenie finančných prostriedkov poskytnutých dlžníkovi aj v budúcnosti.
49. Odvolací súd sa nestotožnil s názorom súdu prvého stupňa o tom, že samotná výzva na plnenie zo dňa 22.05.2015 bez dokladu o jej doručení odporcovi na osvedčenie skutočnosti, že odporca zriadil záložné právo na nehnuteľnostiach zapísaných na LV č. XXXX a č. XXXX až potom, ako bol vyzvaný navrhovateľom na plnenie nestačí, pretože pre hrozbu obavy z nevykonania exekúcie voči odporcovi ako ručiteľovi nie je relevantné, či výzva na plnenie bola odporcovi doručená. Táto skutočnosť by bola relevantná, aj to len za určitých predpokladov, v konaní o veci samej. Podstatné v prejednávanej veci je to, že odporca na svojom majetku napriek tomu, že mal vedomosť o prevzatí záväzku podľa Dohody o ručení, zriadil záložné právo v prospech iného peňažného ústavu v čase, kedy musel vedieť, že dlžník svoj dlh z úverovej zmluvy neplní a v čase, kedy bol nesporne navrhovateľom informovaný o povinnosti uspokojiť ho v zmysle výzvy zo dňa 22.05.2015, a to aj preto, že Dohodu o ručení za odporcu ako ručiteľa podpísala tá istá fyzická osoba - konateľ, ktorý je konateľom aj u dlžníka, a to pán J.. Konateľ odporcu za ručiteľa v čase, kedy zriaďoval záložné právo na nehnuteľnostiach v jeho vlastníctve už vedel, že spoločnosť Remiš, s.r.o. ako dlžník nezaplatila navrhovateľovi dohodnuté splátky úveru, preto mu muselo byť zrejmé, že si navrhovateľ bude vymáhať splnenie dlžnej sumy nielen voči dlžníkovi, voči ktorému mal zriadené záložné právo k nehnuteľnostiam a dlh voči dlžníkovi mal zabezpečený aj blankozmenkou, ale aj voči ručiteľovi. Zabezpečenie pohľadávky z úveru voči dlžníkovi s povinnosťami ručiteľa zaplatiť dlh namiesto dlžníka však žiadnym spôsobom nesúvisí. Rovnaké práva, aké má navrhovateľ ako veriteľ voči dlžníkovi na vymáhanie dlžnej sumy a na zabezpečenie ich návratnosti má aj voči ručiteľovi, pretože ručiteľ sa v Dohode o ručení zaviazal, že dlh dlžníka namiesto neho splatí.
50. Pokiaľ teda odporca potom, ako bol na plnenie z titulu ručenia vyzvaný navrhovateľom svoj finančný záväzok nesplatil a namiesto toho zriadil na časti svojich nehnuteľností záložné právo v prospech tretej osoby, je takýto postup ručiteľa dostatočným dôvodom na vznik obavy, že odporca môže postupovať rovnako aj vo vzťahu k ostatným svojim nehnuteľnostiam, čím sa nesporne znemožní vymoženie pohľadávky navrhovateľa, pokiaľ mu bude v prejednávanej veci súdnym rozhodnutím priznaná. Skutočnosť, že nárok navrhovateľa je zabezpečený záložným právom na nehnuteľnostiach dlžníka neznamená, že by si nemohol uplatniť vo vzťahu k ručiteľovi právo, ktoré mu zákon formou nariadenia zabezpečovacieho opatrenia, ktorým sa zriadi záložné právo, umožňuje.
51. Z odvolania navrhovateľa vyplýva, že vo vzťahu k dlžníkovi si svoje práva, a to aj súdnou cestou uplatnil zatiaľ neúspešne.
52. Zmyslom a účelom zabezpečovacieho opatrenia nariadeného na návrh veriteľa je preto zabrániť, aby ručiteľ, ktorý na výzvu navrhovateľa nezaplatil dlh, za ktorý sa za dlžníka zaručil, nepreviedol na
iného svoj nehnuteľný majetok alebo aby v prospech iných osôb nezaťažil svoje nehnuteľnosti právami, a teda aby nehnuteľnosti nenadobudla tretia osoba, ale ten, kto zriadenie záložného práva formou zabezpečovacieho opatrenia navrhol.
53. Odvolací súd v konaní zistil, že nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXX sú vo vlastníctve odporcu, avšak tieto postupne prevádza do vlastníctva tretích osôb, čomu nasvedčuje tá skutočnosť, že pôvodne, v čase podania návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, zapísaný rozostavaný dom súp. č. XXX sa už medzi nehnuteľnosťami nenachádza a u dvoch z rodinných domov, ktoré už nie sú zapísané ako rozostavané stavby, ale ako rodinné domy aktuálne prebieha vkladové konanie. Potvrdzuje sa tak obava navrhovateľa, že odporca, stále zapísaný ako vlastník ôsmich rodinných domov prevádza vlastnícke právo k nim na tretie osoby.
54. Ak rozhoduje súd o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, ktorým sa domáha navrhovateľ obmedzenia dispozičných práv odporcu s nehnuteľným majetkom a ak je obava, že by výkon súdneho rozhodnutia bol ohrozený, posudzuje nielen ohrozenie úhrady dlžnej čiastky, ale aj primeranosť ujmy odporcu, príp. tretích osôb, ktorá by im týmto obmedzením vznikla, a to aj z dôvodu dodržania zásady proporcionality, zmyslom ktorej je, aby zriadením záložného práva zabezpečovacím opatrením nebola spôsobená ujma na základných právach odporcu, príp. tretích osôb a aby takáto ujma nebola neprimeraná sledovanému cieľu, a to nielen preto, že by sa takéto opatrenie mohlo dotknúť vlastníckeho práva tretích osôb, ale najmä preto, že dlh odporcu vo výške 68.000,- Eur s prísl. by bol zriadením záložného práva zabezpečený v niekoľkonásobne vyššej výške, ak by súd zriaďoval záloh na osem rodinných domov, zapísaných na LV č. XXX, u ktorých by odporca aj tak mohol previesť vlastnícke právo na tretie osoby.
55. Z vyššie uvedených dôvodov dospel odvolací súd k záveru, že sú dané dôvody pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, a tým aj na zmenu uznesenia súdu prvého stupňa, ktorým bol návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zamietnutý, avšak len v rozsahu navrhovanom navrhovateľom pre nehnuteľnosti zapísané nesporne na odporcu na LV č. XXXX v Katastrálnom území H., Obec H., okres Y. Y. pre byt č. X nachádzajúci sa na prízemí, vchod č.X, stavba apartmánové byty súp.č. XXX, postavené na pozemku KN „C“ parc.č. XXXX/XX, spoluvlastnícky podiel vo výške 7772/43734-ín na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a na nehnuteľnosť zapísanú na LV č. XXXX rovnako v Katastrálnom území H., Obec H., okres Y. Y. pre pozemok parc. reg. „C“ parc.č. XXXX/XX, výmera 202 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria, ktoré je svojim rozsahom adekvátne na zabezpečenie pohľadávky navrhovateľa v sume 68.000 Eur s prísl.
56. Navrhovateľ dostatočne osvedčil dôvodnosť nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a aj nebezpečenstvo bezprostrednej a reálnej obavy, že by exekúcia v prejednávanej veci mohla byť ohrozená, pretože sa odporca skutočne zbavuje majetku, resp. ho zaťažuje záložným právom v prospech tretích osôb, preto odvolací súd rozhodnutie okresného súdu podľa § 388 CSP zmenil tak, že návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zriadením záložného práva na nehnuteľnosti odporcu tak, ako je to uvedené vo výroku rozhodnutia odvolacieho súdu, čiastočne vyhovel.
57. Vo zvyšnej časti je rozhodnutie okresného súdu, aj keď z iných dôvodov, než uviedol okresný súd v odôvodnení svojho rozhodnutia vecne správne, pretože zriaďovať súdom záložné právo na nehnuteľnostiach, ktorými sú rodinné domy zapísané na LV č.XXX, hodnota ktorých je nepomerne vysoká, a to aj len na jednom z nich, než je výška dlhu odporcu, nie je vhodné a ani účelné a už vôbec nie primerané, preto ho podľa § 387 ods. 1 CSP v tejto časti potvrdil.
58. V súlade s § 343 ods.2 CSP vzniká záložné právo zápisom do príslušného registra, a to bez povinnosti súdu vyznačiť na uznesení o nariadení zabezpečovacieho opatrenia doložku právoplatnosti. Podľa § 332 ods.1 CSP neodkladné opatrenie, rovnako ako aj zabezpečovacie opatrenie (§ 344 CSP) je vykonateľné doručením, ak osobitný predpis neustanovuje inak. (Katastrálny bulletin č. 2 /2016, Otázka a odpoveď č. 23) Odvolací súd preto postupom podľa § 331 ods.3 CSP doručí uznesenie v prejednávanej veci priamo príslušnému katastrálnemu úradu v súlade s cit. ustanovením.
59. Keďže sa v prejednávanej veci nejedná o rozhodnutie vo veci samej napriek tomu, že odvolací súd čiastočne zmenil rozhodnutie okresného súdu, o trovách odvolacieho konania rozhodne s poukazom na § 396 ods.1 CSP súd prvej inštancie v rozhodnutí, ktorým konanie skončí.
60. Rozhodnutie odvolacieho senátu bolo prijaté jednohlasne.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).