Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_17Co-108-2016.pdf
PDF · 81.12 KB
Case nature
Area
Subarea
17Co/108/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Ivana Kubínyiho a členiek senátu JUDr. Gabriely Janákovej a Mgr. Zuzany Holúbkovej v spore žalobcu: N. D. a.s. so sídlom Y. P.X, O., H. XX XXX XXX, zastúpeného Advokátskou kanceláriou V. J., s.r.o., so sídlom Y. P. XX, O., H. XX XXX XXX, proti žalovanému: V. D., trvale bytom V., A. H. F. XXX, t.č. bytom P.., zastúpeného opatrovníkom P. o zaplatenie 305,47 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prievidza zo dňa 14. septembra 2015, č. k. 15C/192/2015-45, takto
rozhodol:
Rozsudok súdu prvej inštancie m e n í tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 305,47 Eur s 9% úrokom z omeškania ročne zo sumy 305,47 Eur od 26.05.2012 do zaplatenia, všetko do 30 dní od právoplatnosti rozsudku.
Žalobca má nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu žalobcu o zaplatenie sumy 305,47 Eur s 9 % úrokom z omeškania z tejto sumy od 26.05.2012 do zaplatenia, vrátane náhrady trov konania. Žalovanému náhradu trov konania nepriznal. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že spoločnosť W. I., a.s., uzavrela so žalovaným dňa 22.04.2012 zmluvu o poskytovaní verejných služieb, predmetom ktorej bolo poskytnutie služieb v rámci zvoleného programu služieb Y. XXX a ostatných doplnkových služieb, a to prostredníctvom SIM karty a priradeného telefónu. Právny predchodca žalobcu vystavil žalovanému dňa 08.05.2012 za poskytnuté služby za obdobie od 08.04.2012 do 07.05.2012 faktúru na sumu 305,47 eur so splatnosťou dňa 25.05.2012. Túto faktúru žalovaný neuhradil. Právny predchodca žalobcu postúpil pohľadávku voči žalovanému na žalobcu zmluvou o postúpení pohľadávky, uzatvorenej dňa 20.11.2013, čo oznámil žalovanému listom zo dňa 04.12.2013. Preskúmaním veci súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobu je potrebné zamietnuť. Súd mal preukázané, že právny predchodca žalobcu a žalovaný uzatvorili zmluvu o poskytovaní verejných služieb podľa § 44 ods. 1 zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách, pričom ide o spotrebiteľskú zmluvu v zmysle ust. § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Ďalej súd poukázal na ust. § 101 Občianskeho zákonníka a uviedol, že faktúra č. XXXXXXXXXX bola splatná dňa XX.XX.XXXX, teda trojročná premlčacia doba začala plynúť týmto dňom a uplynula dňa 25.05.2015. Súd sa nestotožnil s názorom žalobcu, že trojročná premlčacia doba začala plynúť až 26.05.2012, pretože žalobca mohol svoje právo uplatniť už v deň zročnosti, pričom tento dátum bol významný iba s ohľadom na počiatok doby omeškania a počítanie úrokov z omeškania. Žaloba však bola podaná na súde až 26.05.2015 (nesprávne súd uviedol rok 2012), teda až po uplynutí premlčacej doby. Súd dodal, že prihliadol na premlčanie, keďže ide o spotrebiteľský vzťah v súlade s ust. § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, pričom premlčanie namietal aj opatrovník žalovaného. Preto súd žalobu zamietol v celom rozsahu. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa
§ 142 ods. 1 O.s.p. Žalovaný , ktorý mal plný úspech v konaní, náhradu trov konania nežiadal, preto mu náhrada trov konania nebola priznaná. 2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonom stanovenej lehote, prostredníctvom právneho zástupcu, odvolanie žalobca. Nesúhlasil so zamietnutím žaloby z dôvodu, že pohľadávka je premlčaná, a to vzhľadom k ust. § 101 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého, ak nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. Faktúra bola splatná dňa 25.05.2012, premlčacia doba začala plynúť dňa 26.05.2012, teda v deň, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz a trvala tri roky. Premlčacia doba teda uplynula 26.05.2015, kedy bol návrh na vydanie platobného rozkazu doručený súdu. Považoval za absurdné tvrdenie súdu, že mohol podať žalobu na súd už v deň zročnosti faktúry. Ak by to tak bolo, mohol potom podať žalobu aj hneď po vystavení faktúry . K čomu by potom slúžila lehota zročnosti. Namietal, že súd nevzal v úvahu, že dlžník má určitú lehotu k tomu, aby svoj dlh splnil. Lehota plnenia je pritom až do poslednej hodiny daného dňa, teda dlžník mohol svoj dlh splniť do polnoci dňa 25.05.2012. Až dňa 26.05.2012 o 00.01 hod. sa dlžník dostal do omeškania a až v tento deň mohol on uplatniť svoje právo na súde a najneskôr v premlčacej dobe do dňa 26.05.2015. Súd prvej inštancie preto vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalobe v plnom rozsahu vyhovie a zaviaže žalovaného zaplatiť trovy prvoinštančného konania v sume 97,90 Eur ako aj odvolacieho konania v sume 39,95 Eur. 3. K odvolaniu žalobcu vyjadrenie písomne podané nebolo. 4. Krajský súd ako súd odvolací preskúmal vec podľa § 379 a 380 ods. 1 CSP bez nariadenia pojednávania odvolacieho súdu podľa § 385 ods. 1 CSP a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné podľa § 388 CSP zmeniť. 5. Od 1. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len "CSP"). 6. V zmysle intertemporálnej úpravy uvedenej v ust. § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 7. Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. 8. Podľa § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. 9. Podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával. 10. V predmetnej veci sa žalobca proti žalovanému domáhal zaplatenia sumy 305,47 Eur s 9 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 305,47 Eur od 26.05.2012 do zaplatenia a náhrady trov konania. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom žalobu zamietol z dôvodu, že mal toto právo za premlčané. 11. Premlčacou dobou sa rozumie časový úsek, v ktorom musí byť právo vykonané, inak môžu nastať účinky premlčania podľa § 100 Občianskeho zákonníka. Premlčacia doba je ustanovená konkrétnym časovým úsekom, ktorý má určený začiatok plynutia. Dĺžku premlčacej doby určuje zákon a pod sankciou neplatnosti nemožno túto dobu v občianskoprávnych vzťahoch zmeniť ani dohodou strán. Jej uplynutím dochádza k právnym účinkom premlčania (zníženie možnosti vynúteného splnenia práva). Premlčacie doby majú spravidla objektívnu povahu; začínajú od určitej skutočnosti a sú nezávislé od vôle a vedomia dlžníka. Ustanovenie § 101 Občianskeho zákonníka upravuje všeobecnú premlčaciu dobu. Všeobecnú premlčaciu dobu ustanovuje zákon v dĺžke troch rokov. Občiansky zákonník súčasne ustanovuje objektívny začiatok plynutia premlčacej doby. Trojročná premlčacia doba plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. Tým je objektívne vymedzený začiatok plynutia premlčacej doby, ktorý je odvodený od slova "mohlo" a nie od slova "mohol". Za tento deň sa všeobecne považuje deň, keď sa právo mohlo po prvý raz uplatniť na súde, teda len čo mohol byť dôvodne podaný návrh na začatie konania na súd (actio nata). Ide o objektívnu možnosť vykonať právo bez zreteľa na to, či oprávnená osoba (veriteľ) by mohla právo subjektívne vykonať alebo nie, t.j. či oprávnený subjektívne vedel alebo nevedel o svojom práve. Možnosť vykonania práva po prvý raz ako začiatok plynutia premlčacej doby nastáva v okamihu, keď sa veriteľ môže oprávnene domáhať na súde splnenia záväzku. Je to časový moment, keď sa subjektívne právo transformuje do nároku oprávneného. Pokiaľ subjektívne právo nedospelo do štádia nároku, nemôže začať plynúť ani premlčacia doba (actioni non natae nonpraescribur). Právo mohlo byť prvýkrát vykonané vtedy, ak je spôsobilé na žalobu, t.j. keď
možno podať návrh na začatie súdneho konania. Deň, od ktorého začína plynúť premlčacia doba, je totožný s dňom, keď možno po prvý raz podať návrh na začatie konania bez nebezpečenstva, že bude zamietnutý súdom pre predčasnosť. V prípade záväzkových právnych vzťahov sa zásadne vychádza z toho, že prvým dňom, keď sa právo mohlo po prvý raz uplatniť na súde, je spravidla deň splatnosti pohľadávky. Splatnosť dlhu začína spravidla dňom, keď mal dlžník začať s plnením dlhu. Premlčacia doba tu plynie odo dňa, ktorý nasleduje po dni splatnosti dlhu. (Fekete, I.: Občiansky zákonník 1. Veľký Komentár, Bratislava: Eurokódex 2011, str. 496-498). 12. Po preskúmaní veci odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie správne považoval zmluvu o poskytovaní verejných služieb zo dňa 20.04.2012 za spotrebiteľskú zmluvu, na ktorú sa vzťahujú ustanovenia § 52 až 54 Občianskeho zákonníka. Právny predchodca žalobcu v predmetnom právnom vzťahu vystupoval ako predávajúci/dodávateľ a žalovaný ako spotrebiteľ, ktorý pri uzatváraní zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej podnikateľskej alebo inej obchodnej činnosti. Súd prvej inštancie taktiež postupoval správne, keď v zmysle § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa správne posudzoval premlčanie práva podľa § 100 ods. 1, § 101 Občianskeho zákonníka, avšak nesprávne ustálil, že premlčacia doba uplynula 25.05.2015. Ako bolo nepochybne preukázané, predmetná faktúra č. XXXXXXXXXX bola splatná dňa XX.XX.XXXX. V zmysle § 101 Občianskeho zákonníka premlčacia doba plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz, t.j. v danom prípade 26.05.2012. Vzhľadom na uvedené, trojročná premlčacia doba uplynula dňa 26.05.2015. Návrh na vydanie platobného rozkazu bol súdu prvej inštancie doručený dňa 26.05.2015, t.j. v rámci trojročnej premlčacej doby. Uplatnený nárok vyplývajúci z faktúry č. XXXXXXXXXX vo výške 305,47 Eur je tak dôvodný, pričom žalobcovi prináležia i úroky z omeškania z tejto sumy, a to vo správne uplatnenej výške 9 % od 26.05.2012 do zaplatenia. 13. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil podľa § 388 CSP tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. 14. O nároku na náhradu trov konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1, 2, § 262 ods. 1,2 a § 255 ods. 1 CSP tak, že žalobcovi, ktorý bol v konaní úspešný, priznal nárok na náhradu trov prvostupňového, ako aj odvolacieho konania v rozsahu 100%. 15. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednomyseľne.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é . Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).