Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Co/1/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ladislava Cakociho a sudcov JUDr. Petra Tutka a JUDr. Adriany Murínovej v spore žalobcu Orange Slovensko, a.s., so sídlom v Bratislave, Prievozská 6/A, IČO: 35 697 270, zastúpeného Mgr. Martinom Katriakom, advokátom advokátskej kancelárie so sídlom v Bratislave, Dr. Vladimíra Clementisa 10 proti žalovanému J. Š., nar. XX.X.XXXX, bytom X. XXX, zastúpenému JUDr. Jánom Burócim, advokátom advokátskej kancelárie so sídlom v Spišskej Novej Vsi, Za šestnástkou 17, o zaplatenie 34,29 eur s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves zo dňa 2.11.2015 č.k. 7C/13/2006-239 jednohlasne takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok vo vyhovujúcom výroku do sumy 20,20 eur spolu s úrokom z omeškania 11% ročne z tejto sumy od 8.4.2004 do zaplatenia.

V prevyšujúcom vyhovujúcom výroku rozsudok mení tak, že žalobu zamieta.

Žalovanému priznáva náhradu trov konania v rozsahu 54,86 %.

Žalobca je povinný nahradiť preddavkované trovy štátu v rozsahu 77,43% a žalovanej v rozsahu 22,57%.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi 34,29 eur s 11% ročným úrokom z omeškania zo sumy 95,50 eur od 8.4.2004 do zaplatenia, a to do 15 dní od právoplatnosti rozsudku. Žiadnemu z účastníkovi nepriznal právo na náhradu trov konania.

2. Týmto rozsudkom súd prvej inštancie rozhodol o zvyšku pôvodného nároku uplatneného žalobcom v sume 360,69 eur s poukazom na to, že o časti takto pôvodne uplatneného nároku už bolo právoplatne rozhodnuté a predmetom ostal iba nárok vo výške 34,29 eur, v rozsahu ktorého bol predchádzajúci rozsudok okresného súdu odvolacím súdom zrušený.

3. Predmetom konania takto ostal nárok žalobcu za neuhradenú faktúru č. XXXXXXXXXX zo dňa 16.12.2003 pozostávajúci z troch položiek, a to 1. mesačného poplatku - Paušál 60, 2. hovorov na audiotextové čísla ST a 3. hovory na informácie o telefónnych číslach.

4. Rozsudok odôvodnil súd prvej inštancie tým, že z podrobného rozpisu hovorov vo faktúre zo dňa 18.11.2003 a faktúre zo dňa 16.12.2003 mal za preukázané, že aj zvyšný nárok žalobcu, čo do sumy 34,29 eur s príslušenstvom, ako aj úrokov z omeškania z pôvodne žalovanej sumy 61,21 eur je dôvodný a preto v tejto časti žalobe vyhovel. Rozhodol tak potom, čo sa opakovane oboznámil s dôkazmi, a to

zmluvou o poskytovaní služieb GSM zo dňa 31.10.2003, dodatkom k tejto zmluve, ako aj jednotlivými žalobcom uplatnenými faktúrami, výpisom z interného systému žalobcu, výpisom hovorov žalovaného od 2.11.2003 do 21.11.2003 a na základe toho uzavrel, že nárok žalobcu na zaplatenie hovorného, ako aj ostatných služieb spojených s užívaním mobilného telefónu žalovaným je do zablokovania, teda do 7.1.2004 dôvodný. Mal za to, že žalovaný sa mýli, keď tvrdí, že žalobca mu faktúrou zo dňa 16.12.2003 vyúčtoval platby za služby, ktoré on nevyužíval. Súd prvej inštancie mal za to, že výpoveď žalovaného v tomto smere je nepravdivá, keďže z podrobného rozpisu hovorov k faktúre zo dňa 16.12.2003 mal za preukázané, že žalobca účtoval len hovory do 13.11.2003. Pokiaľ ich vyúčtoval až v ďalšej faktúre s dátumom 16.12.2003, táto skutočnosť nie je dôvodom k tomu, aby súd považoval takýto nárok za nedôvodný. Z dokazovania mal za preukázané, že ku končenému zablokovaniu mobilného telefónu žalovaného došlo až dňom 7.1.2004 a z toho vyvodil, že žalobca je takto povinný zaplatiť aj mesačný poplatok - Paušál 60 vo výške 399,00 Sk. S poukazom na tieto dôvody žalobe v celom rozsahu vyhovel.

5. Proti rozsudku podal včas odvolanie žalovaný. Tento žiadal napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. V odvolaní uviedol, že napriek názoru odvolacieho súdu prezentovaného v uznesení zo dňa 24.6.2015 súd prvej inštancie rozhodol vo veci svojvoľne. Z obsahu faktúry č. XXXXXXXXXX zo dňa 16.12.2003 považoval za zjavné, že faktúrované obdobie sa týka od 10.12.2003 do 9.1.2004 a teda žalobca nemal právo vyúčtovať sumu 399,00 Sk ako mesačný poplatok za paušál, sumu 483,00 Sk ako hovory na audiotextové čísla a sumu 24,00 Sk ako hovory na informácie, keďže v tomto období bol u žalovaného zavedený tzv. protokol OS3, čo žalobca vysvetlil tak, že bolo možné hovory na SIM karte žalovaného iba prijímať. K tvrdeniam žalobcu o tom, že vo faktúre bola uplatnená iba úhrada hovorov vykonaných do 13.11.2003 uviedol, že tento sa snaží iba súd presvedčiť, že uvedené hovory patria k tejto faktúre napriek tomu, že je zjavné, na aké účtovacie obdobie sa vzťahuje. Má za to, že pokiaľ mu nebolo umožnené vykonávať odchádzajúce hovory v zmysle telekomunikačnej služby, nemohla mu vzniknúť ani povinnosť za tieto služby platiť odmenu alebo jej preddavok (paušál). Vo vzťahu k trovám konania uviedol, že súd rozhodol o trovách konania síce podľa § 142 ods. 2 O.s.p., ale náhradu trov konania nepriznal. Má za to, že z priznanej sumy vyplýva zjavný neúspech žalobcu, keďže priznaná suma 95,50 eur tvorí 26,48 % z uplatnenej sumy. Skutočnosť, že mu bol rozhodnutím Centra právnej pomoci priznaný advokát na zastupovanie v súdnom konaní ešte neznamená, že v prípade jeho úspechu mu nemá byť priznaná náhrada trov konania.

6. Žalobca sa k odvolaniu žalovaného nevyjadril.

7. Dňa 1.7.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (CSP).

8. Podľa prechodných ustanovení tohto zákona uvedených v § 470 ods. 1, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

9. Podľa ods. 2 právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

10. Na základe toho odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo podľa § 380 a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je sčasti dôvodné.

11. Tak ako to z obsahu spisu vyplýva, predmetom konania vo veci ostal nárok žalobcu vyplývajúci z jeho faktúry č. XXXXXXXXXX zo dňa 16.12.2003. Predmetom tejto faktúry je úhrada mesačného poplatku - Paušál 60, ako aj hovorov na audiotextové čísla ST a hovory na informácie o telefónnych číslach.

12. Súd prvej inštancie v súlade s právnym názorom vysloveným v zrušujúcom uznesení odvolacieho súdu zaoberal sa otázkou, či uplatnená úhrada za hovory na audiotextové čísla, ako aj úhrada za hovory

na informácie o telefónnych číslach je dôvodná vzhľadom na skutočnosť, že v konaní bolo nesporne preukázané, že dňom 14.11.2003 došlo zo strany žalobcu k zásahu do SIM karty žalovaného a to tým spôsobom, že od tohto dňa už tento nemohol na uvedenej SIM karte aktívne telefonovať, ale mohol iba prijímať hovory a SMS správy, a to do 7.1.2004, kedy bola karta úplne zablokovaná. S poukazom na podrobný výpis z hovorov žalovaného s označením dátumov týchto hovorov má odvolací súd za to, že žalobca v tejto časti preukázal, že v uvedenej faktúre bola fakturovaná iba náhrada za hovory tak na audiotextové čísla, ako aj na informácie o telefónnych číslach za obdobie do 13.11.2003. Za takejto situácie možno nárok žalobcu v tejto časti považovať za dôvodný a to bez ohľadu na skutočnosť, že uvedené sumy si žalobca uplatnil až v následnej faktúre. V konaní totiž nebolo preukázané, aby tieto nároky boli zo strany žalobcu uplatnené duplicitne. Z týchto dôvodov odvolací súd potvrdil rozsudok v jeho vyhovujúcom výroku do sumy 20,20 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 11% ročne z tejto sumy za obdobie od 8.4.2004 do zaplatenia.

13. Za dôvodné považuje odvolací súd odvolanie žalovaného v časti vyhovujúceho výroku do sumy 399,00 Sk, predstavujúcej úhradu Paušálu 60. Tento nárok žalobca odôvodňoval tvrdením, že SIM karta žalovanému bola z hľadiska možnosti aktívne telefonovať zablokovaná od 14.11.2003, žalovaný však mohol naďalej prijímať hovory a SMS správy do 7.1.2004. Má teda za to, že uvedeným dátumom nedošlo k deaktivácii SIM karty, iba k obmedzeniu poskytovania služieb, keďže za tieto žalovaný riadne neplatil. Takýmto spôsobom bola SIM karta žalovaného aktívna do 7.1.2004.

14. Odvolací súd nepovažuje nárok žalobcu v tejto časti za dôvodný. Má totiž za to, že mesačný poplatok

- Paušál 60 je paušálnou úhradou za konkrétne popísaný rozsah služieb, pokiaľ však zo strany žalobcu došlo od 14.11.2003 k zablokovaniu prevažnej časti týchto služieb, a teda žalovaný nemohol aktívne využívať uvedené služby v takom rozsahu, ako boli predmetom zmluvy, ale iba v nepatrnom rozsahu, nemožno považovať za dôvodný nárok žalobcu na úhradu paušálu za služby, ktoré poskytované neboli. Účastníkom zo zmluvy totiž vyplýva synalagmatická povinnosť spočívajúca u žalobcu v povinnosti poskytovať dohodnuté služby a v prípade žalovaného uhradiť cenu týchto služieb. Pokiaľ teda žalobca uvedené služby v takomto rozsahu žalovanému neposkytoval nie je dôvodným ani paušálny poplatok za tieto služby. V tejto časti teda súd prvej inštancie svoje rozhodnutie založil na nesprávnom právnom posúdení, keď správny právny predpis nesprávne aplikoval na skutkový stav. Na základe toho odvolací súd podľa § 388 zmenil vyhovujúci výrok prvoinštančného rozsudku a nárok žalobcu nad sumu 20,20 eur (teda v rozsahu úhrady za paušál v sume 399,00 Sk, t.j. 13,24 eur, bez DPH) zmenil a žalobu v tejto časti zamietol.

15. Rozsudok odvolacieho súdu je konečným rozhodnutím o celom pôvodne uplatnenom nároku a na základe toho odvolací súd pri rozhodovaní o trovách konania vychádzal z ust. § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 2 CSP, keď mal za to, že oproti uplatnenému nároku vo výške 360,69 eur bol žalobca úspešný v rozsahu 81,41 eur, teda v rozsahu 22,57% a úspech žalovaného predstavoval 77,43%. Rozdiel vo výške 54,86% predstavuje výsledný pomer úspechu žalovaného v konaní a v takomto rozsahu mu patrí aj náhrada trov celého konania.

16. Vzhľadom k tomu, že za účinnosti predchádzajúceho procesného predpisu, a to O.s.p. vznikli v konaní aj preddavkované trovy štátu, vznikol štátu aj nárok na náhradu týchto trov podľa § 148 ods. 1 O.s.p. a s poukazom na pomer úspechu jednotlivých účastníkov zaviazal odvolací súd k náhrade týchto preddavkovaných trov štátu žalobcu v rozsahu jeho neúspechu, t.j. 77,43% a žalovaného v rozsahu 22,57%.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.