Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_11Co-18-2016.pdf
PDF · 86.84 KB
Case nature
Area
Subarea
11Co/18/2016
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v spore žalobcu Q. E. s.r.o., C., Y. XX, T.: XX XXX XXX, zast. Q. kanceláriou B.. O. C., spoločnosť s ručením obmedzeným, C., P. 1, T.: XXXXXXXX, proti žalovanému E. R., nar. XX.XX.XXXX, naposledy bytom Z. C., ul. P.O. I. XX/XX, t.č. na neznámom mieste, zastúpený opatrovníčkou Z. Y., zamestnankyňou Okresného súdu Michalovce, o zaplatenie 60,- € s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku 7C 96/2015- 43 zo 14. októbra 2015 Okresného súdu Michalovce
rozhodol:
Z r u š u j e rozsudok vo výroku o trovách konania a v rozsahu zrušenia vracia vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Michalovce (ďalej „súd prvej inštancie“ alebo „súd“) uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 60,- € s úrokmi z omeškania vo výške 8,5 % ročne zo sumy 10,- € od 17.5.2013 do zaplatenia, zo sumy 10,- € od 17.6.2013 do zaplatenia, zo sumy 10,- € od 17.7.2013 do zaplatenia, zo sumy 10,- € od 16.8.2013 do zaplatenia, zo sumy 10,- € od 17.9.2013 do zaplatenia, zo sumy 10,- € od 16.10.2013 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi trovy konania v sume 16,50 € na účet právneho zástupcu žalobcu, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
2. O trovách konania rozhodol podľa ust. § 142 ods.1 O.s.p., poukázal na právny názor vyslovený v rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4 MCdo 21/2009, v súlade s ktorým súd skúmal účelnosť vynaložených trov konania uplatnených úspešným účastníkom konania v spore a dospel k záveru, že jediným účelne vynaloženým nákladom žalobcu, ktorý mal v konaní čiastočný úspech, je zaplatený súdny poplatok vo výške 16,50 €. Náhradu nákladov konania spojených so zastupovaním advokátom súd žalobcovi nepriznal, pretože bol toho názoru, že sa nejednalo o náklady účelne vynaložené. Uviedol, že nijako nespochybňuje právo žalobcu na zastúpenie advokátom a v priebehu konania ho rešpektoval. Právo účastníka na zastúpenie advokátom na jednej strane a právo na náhradu nákladov konania s tým spojených na strane druhej sú práva, ktoré spolu síce úzko súvisia, avšak nie sú nerozlučne spojené. Merítkom účelnosti uvedeným v § 142 ods. 1 O.s.p. je nevyhnutné pomenovať všetky náklady, ktoré účastníkovi v priebehu konania vznikli, a teda aj náklady vynaložené v súvislosti s jeho zastúpením advokátom. Náklady zastúpenia žalobcu advokátom súd považoval za neúčelné po zistení, že sa jednalo o vec typovo veľmi jednoduchú po skutkovej i právnej stránke, pričom žalobca tieto nároky uplatňuje vzorovou žalobou, v ktorej sa menia iba identifikačné údaje žalovanej strany, čísla vyúčtovacích faktúr a žalovaná suma. Vyplňovanie týchto žalôb je rutinnou činnosťou, nevyžadujúcou odborné znalosti. Ide o typovo jednu z najjednoduchších vecí, kde súd nemá poznatok, aby takáto žaloba bola niekedy zamietnutá. Žalobca a právny zástupca sú si uvedených okolností vedomí a preto sa ani nikdy nezúčastňujú súdom nariadených pojednávaní, vychádzajúc z toho, že súd s pravdepodobnosťou rozhodne na základe predložených písomných podkladov v prospech žalobcu. Súd aplikoval na vec aj ust. § 150 ods. 2 O.s.p., lebo podľa súdu neprimeranosťou v zmysle cit. ustanovenia nemožno rozumieť iba zjavný nepomer medzi výškou uplatnenej drobnej pohľadávky a výškou trov konania, ale vôbec aj
vznik trov konania, ktorý (vznik) vo vzťahu k jednoduchosti sporu je ako taký neprimeraný. Zároveň poukázal na nález Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. I. ÚS 988/2012, podľa ktorého typový spôsob uplatnenia pohľadávky je dôkazom toho, že účelom právneho zastúpenia nie je poskytovanie právnej pomoci, ale parazitovanie na drobných pohľadávkach voči občanom, ktoré sú umelo navyšované do nezmyselnej výšky za účelom zabezpečenia ľahkého zárobku. Takéto správanie je zneužitím práva na zastúpenie advokátom, resp. dokonca procesnou šikanou, a preto takéto trovy konania nemožno priznať, hoci bol účastník vo veci samej úspešný.
3. Rozsudok vo výroku o trovách konania napadol včas podaným odvolaním žalobca, odôvodniac ho tým, že rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, teda odvolacím dôvodom podľa § 205 ods. 2 písm. f) O.s.p. a navrhol rozsudok v napadnutom výroku zmeniť podľa § 220 O.s.p. tak, že súd zaviaže žalovaného zaplatiť žalobcovi trovy konania vo výške 75,64 € a prizná žalobcovi i trovy odvolacieho konania vo výške 20,02 € k rukám jeho právneho zástupcu. Uviedol, že v tomto prípade účelom právneho zastúpenia bolo poskytovanie právnej pomoci, odmena advokáta nebola umelo navýšená do nezmyselnej výšky, bola vyčíslená v súlade s advokátskou tarifou za zastupovanie v konaní, predmetom ktorého bolo vymáhanie nezaplatenej odplaty za poskytnutú službu bez akýchkoľvek iných sankcií, než úroku z omeškania, a preto nešlo o zneužitie práva na zastúpenie advokátom, tobôž o procesnú šikanu. Rozhodnutia, na ktoré súd odkázal, sa zaoberali skutkovo úplne odlišným stavom - hromadných vymáhaniach pohľadávok vzniknutých v dôsledku protiprávnej jazdy žalovaného vo vozidlách MHD bez platného cestovného lístka. Typovosť žalôb bola žalujúcim stranám vyčítaná práve z dôvodov, že opísanie skutočností, z ktorých vyplýva právo na zaplatenie peňažnej čiastky, je možné bez obmedzenia opakovane používať pre akéhokoľvek cestujúceho, ktorý sa pri kontrole nepreukáže platným cestovným lístkom a podpíše tzv. dohodu s cestujúcim. Návrhy na začatie konania vždy obsahujú iba jednoduché údaje bez individualizácie vzťahu s konkrétnym žalovaným, a to označenie žalovaného, dátum jazdy, číslo dohody a výšku dlhu. Vzhľadom na skutkovú jednoduchosť, hlavne administratívnu povahu a skutočnosť, že samotná žalovaná istina bola navýšená o prirážku z cestovného (pokutu), ktorá niekoľkonásobne prevyšovala pôvodnú hodnotu lístka, bolo nepriznanie trov právneho zastúpenia dôvodné, nakoľko prirátanie prirážky k istine bolo chápané ako primeraná náhrada za vzniknutú škodu. V tomto prípade nesplnenie povinnosti žalovaného platiť mesačný paušál nebolo sankcionované inak, než 8,5 % ročným úrokom z omeškania. Právny vzťah medzi žalobcom a žalovaným vznikol na základe zmluvného vzťahu iniciovaného žalovaným a k podaniu žaloby došlo z dôvodu porušenia povinnosti žalovaného uhrádzať odplatu za poskytované služby, konkrétne špecifikované v zmluve. Žalobca k vytvoreniu tejto žaloby pristupoval individuálne a s odbornou starostlivosťou. Pokiaľ súd uvádza, že žalobca a jeho právny zástupca sa nezúčastňujú na vytýčených pojednávaniach, je pravdou, že žalobca zvažuje účasť na pojednávaní podľa individuálnych charakteristík veci a zúčastňuje sa iba tých pojednávaní, kde je to nevyhnutné, a to aj v záujme hospodárnosti konania. Len z tohto jediného dôvodu žalobca a jeho právny zástupca ospravedlnili svoju neúčasť na pojednávaní v tejto veci a požiadali, aby súd rozhodol v zmysle predložených listinných dôkazov. V prípade, ak je však prítomnosť na pojednávaní nevyhnutná, pojednávaní sa zúčastňuje (Okresný súd Prešov sp. zn. 20C 229/2014, Okresný súd Trebišov sp. zn. 13C 33/2010). Podľa žalobcu skutočnosti, z ktorých súd vychádzal pri stanovení výšky trov konania, a to typová jednoduchosť žaloby, ako aj hodnota a predmet sporu, nemôžu byť dostatočnými dôvodmi pre rozhodnutie o trovách konania podľa § 150 ods. 2 O.s.p., ku ktorému má súd vzhľadom na právo úspešného účastníka na náhradu účelne vynaložených trov konania pristúpiť len výnimočne pri posúdení všetkých okolností prípadu. K záveru súdu, že v týchto sporoch nie je potrebná rozsiahlejšia príprava zastúpenia, žalobca uviedol, že príprava zastúpenia v tejto veci z hľadiska časovej a odbornej náročnosti je porovnateľná s náročnosťou prípravy zastúpenia v iných štandardných sporoch založených na žalobe o plnenie. Na tejto skutočnosti nič nemení záver súdu prvej inštancie o tom, že práva a povinností účastníkov konania sú upravené typizovanými zmluvami, nakoľko žalobca ako poskytovateľ viacerých samostatných služieb používa viaceré typy zmlúv, v ktorých sú práva a povinnosti zmluvných strán upravené odlišným spôsobom, preto v každom individuálnom prípade je nevyhnutné skúmať, aké nároky žalobcovi z konkrétnej zmluvy jeho zákazníkom vznikli. V tomto prípade žalobca poskytoval žalovanému viaceré služby, ktorých podmienky poskytovania sú rozdielne a na ich poskytovanie sa vzťahujú odlišné osobitné právne predpisy, ktorých znalosť pri zastupovaní žalobcu v súdnom konaní je nevyhnutná. Vzhľadom na rôzne typy zmlúv, zmenu všeobecných zmluvných podmienok a taríf k jednotlivým službám, rôznosť nárokov žalobcu v rámci prípravy zastúpenia pred podaním tejto žaloby musel právny zástupca žalobcu zistiť a overiť skutočnosti potrebné pre uplatnenie nárokov žalobcu na základe tejto žaloby: - trvanie a prípadné zmeny zmluvného vzťahu, prípadne prerušenie poskytovania služieb zákazníkovi, cena za jednotlivé služby,
druh a rozsah poskytovania služieb a doplnkových služieb, spôsob platenia za jednotlivé služby (faktúry alebo platobný kalendár), stanovenie dátumu omeškania zákazníka za účelom uplatnenia úrokov z omeškania, vyčíslenie úrokov z omeškania, manuálne odkontrolovanie aktuálnej výšky pohľadávok žalobcu, sledovanie a zaznamenávanie prípadných čiastočných úhrad žalovaného, zistenie prípadných nárokov zákazníka uplatnených prostredníctvom reklamácie a pod. Pred podaním tejto žaloby bolo nevyhnutné sa tiež zaoberať procesnými otázkami žaloby, a to určením vecnej a miestnej príslušnosti súdu a za týmto účelom preveriť aktuálny pobyt žalovaného, vypočítať výšku súdneho poplatku za návrh na začatie konania ako aj trov právneho zastúpenia. Rovnako taktiež po podaní žaloby musel pred pojednávaním manuálne preveriť, či nedošlo aspoň k čiastočnej úhrade pohľadávky, prípadne k mimosúdnej dohode medzi žalobcom a žalovaným. Z vyššie uvedených skutočností vyplýva, že prevzatie zastúpenia, podanie žaloby v danom prípade vyžadovali individuálny prístup, dôslednú prípravu, časový priestor, ako aj odborné znalosti, ktoré zodpovedajú výške uplatnených trov právneho zastúpenia. K rovnakému záveru dospel aj Krajský súd v Košiciach vo veciach sp. zn. 1Co/598/2014, 11Co/138/2011, ktoré rozhodnutia priložil v prílohe k odvolaniu. Podľa názoru žalobcu nezodpovedalo by princípom spravodlivosti, ak by mal obstáť názor súdu prvej inštancie, z ktorého vyplýva, že spracovanie žalôb by mali realizovať zamestnanci žalobcu, a nie advokát, pretože náhradu s tým spojených nákladov by žalobcovi v takom prípade nebolo možné priznať. Znamenalo by to, že žalobca by mal znášať náklady spojené so súdnou ochranou proti protiprávnemu konaniu svojich zákazníkov
- neplatičov, hoci dôvodom podania žaloby je len vymáhanie odplaty za plnenie, ktoré žalobca riadne poskytol, čo ostatne konštatoval aj súd vo svojom rozhodnutí. Žalobca nie je subjektom poskytujúcim pôžičky, na ktorých zarába, ale prevádzkovateľom telekomunikačných služieb, ktorých poskytovanie je spojené i s vynakladaním nákladov, napr. na prevádzkovanie a údržbu sietí a zabezpečovanie funkčnosti poskytovanej služby. Žalobca svojou činnosťou a ani právnym zastúpením sa neobohacuje na úkor svojich zákazníkov, pokiaľ podáva žalobu proti neplatičom, vymáha iba splnenie ich zmluvných povinností (bez akejkoľvek sankcie, okrem zákonného úroku z omeškania). Mal za to, že nepriznaním náhrady trov konania došlo preto k znehodnoteniu jeho úspechu v súdnom konaní, ako aj k zníženiu efektívnej súdnej ochrany. Záverom citoval právny názor z nálezu Ústavného súdu SR z 5.5.2010, sp. zn. III. ÚS 144/2010-26 a uviedol, že súd nemal rozhodnúť podľa ust. § 150 ods. 2 O.s.p., pre aplikáciu ktorého neboli splnené zákonom stanovené predpoklady, ale mal žalobcovi ako úspešnému účastníkovi konania priznať v spore plnú náhradu trov konania vo výške 75,64 € podľa § 142 ods. 1 O.s.p.
4. Dňa 1. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ktorý platí aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti (§ 470 ods. 1).
5. Nová právna úprava dôsledne dodržiava princíp okamžitej aplikovateľnosti procesnoprávnych noriem, ktorý znamená, že Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) sa použije na všetky konania, teda i na konania začaté pred nadobudnutím účinnosti nového zákona. Podľa § 470 ods. 2 prvá veta CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali pred dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, však zostávajú zachované.
6. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 CSP) bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP) preskúmal rozsudok v napadnutej časti (výroku o trovách konania) spolu s predchádzajúcim konaním súdu prvej inštancie, a to v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379, § 380 ods. 1, 2 CSP a z hľadiska uplatneného odvolacieho dôvodu a dospel k záveru, že odvolanie je dôvodne podané a rozsudok v napadnutom výroku o trovách konania nie je možné potvrdiť (§ 387 CSP), ani zmeniť (§ 388 CSP).
7. Podľa ust. § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (O.s.p. účinného do 30.6.2016, teda v čase rozhodovania súdu prvej inštancie) účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenia práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
8. Podľa § 150 ods. 2 O.s.p. ak sú trovy konania v drobných sporoch neprimerané voči pohľadávke, môže ich súd nepriznať alebo znížiť.
9. Podľa § 200ea ods. 1 O.s.p. ak v priebehu konania dosiahne predmet konania sumu 1000 eur, od toho okamihu ide o drobný spor.
10. Ust. § 150 ods. 2 O.s.p. účinného do 30.6.2016 umožňovalo súdu, aby v rámci svojho uváženia v medziach tohto zák. ustanovenia nepriznal alebo znížil trovy konania, ktoré sú v tzv. drobných sporoch
neprimerané voči pohľadávke. Z dôvodovej správy k ust. § 150 ods. 2 O.s.p. v znení zákona č. 348/2008 Z.z. účinného od 15.10.2008 vyplýva úmysel zákonodarcu pristúpiť k zníženiu neprimeraných trov, ktoré sú voči pohľadávke v drobných sporoch neprimerané, obdobne ako je upravené v Nariadení EP a Rady (ES) č. 861/2007 z 11.7.2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu. Podľa cit. Nariadenia drobnými vecami, v ktorých sú trovy proti pohľadávke neprimerané, sa rozumejú spravidla právne veci s nízkou hodnotou sporu, že v týchto konaniach najmä trovy konania predstavujú niekoľkonásobne vyššiu sumu ako samotná pohľadávka, pričom cieľom súdnych konaní v takýchto veciach má byť vymoženie pohľadávky s čo najnižšími nákladmi a nemôže prevažovať záujem na vedení konania z dôvodu, že ide o zaujímavé veci z hľadiska odmeny advokáta, a spoločnosti, ktoré takéto pohľadávky hromadne uplatňujú, majú možnosť výberu advokáta, ktorý pristúpi na uplatňovanie a vymáhanie takýchto pohľadávok za takých podmienok, že veriteľ nebude mať žiadnu ujmu a pre advokáta stále zostanú tieto veci vzhľadom na ich množstvo zaujímavé. Účelom tejto zákonnej úpravy bolo práve eliminovanie trov právneho zastúpenia pri hromadne uplatňovaných pohľadávkach. Ust. § 150 ods. 2 O.s.p. bolo možné použiť v konaniach, kde trovy predstavujú niekoľkonásobne vyššiu sumu, ako je samotná pohľadávka. O taký prípad však v danej veci nešlo.
11. V prejednávanej veci (aj keď ide o vec s nízkou hodnotou sporu v zmysle ust. § 200ea ods. 1 O.s.p. účinného v čase rozhodnutia) súd prvej inštancie nemal pristúpiť k zníženiu trov podľa § 150 ods. 2 O.s.p., keďže na to neboli splnené zákonné podmienky. Súd rozhodol o trovách konania v rozpore so zákonom a ust. § 150 ods. 2 O.s.p. nesprávne aplikoval na daný prípad, vychádzajúc z nesprávneho názoru, že jediný účelným nákladom na vedenie sporu bolo zaplatenie súdneho poplatku za podanú žalobu. Podľa názoru odvolacieho súdu zistené skutočnosti odôvodňovali priznanie náhrady trov konania žalobcovi, ktorý mal v spore plný úspech, v ním uplatnenej výške. S prihliadnutím na okolnosti veci, výšku uplatnenej (a žalobcovi prisúdenej) pohľadávky 60,- € s príslušenstvom a z tých podstatných dôvodov, ktoré žalobca uviedol v podanom odvolaní a s ktorými sa odvolací súd stotožňuje v celom rozsahu, trovy uplatnené žalobcom v súvislosti s jeho právnym zastúpením advokátom v tomto konaní vo výške 75,64 € zodpovedajú primeraným nákladom na vedenie sporu a možno ich preto považovať za primerané a dôvodne uplatnené.
12. Z uvedených dôvodov musel byť rozsudok v napadnutom výroku o trovách konania podľa § 389 ods. 1 písm. c), § 391 ods. 1 CSP zrušený a v zrušenom rozsahu odvolací súd vracia vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, v ktorom opätovne rozhodne o trovách konania podľa platného Civilného sporového poriadku (§ 470 ods. 1 CSP).
13. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie aj o trovách tohto odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 CSP).
14. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerov hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti uzneseniu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, a to z dôvodov uvedených v ust. § 420 CSP. Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Táto povinnosť neplatí v prípadoch uvedených v ust. § 429 ods. 2 CSP.