Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_11CoP-49-2016.pdf
PDF · 126.32 KB
Case nature
Area
Subarea
11CoP/49/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Fedora Benku a sudkýň JUDr. Silvie Hýbelovej a Mgr. Kataríny Arnouldovej v právnej veci navrhovateľa: C. G., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom J. XX, P., zastúpený: Advokátska kancelária Pacalaj, Palla a partneri, s.r.o., Nám. SNP č. 3, Trnava, proti odporkyni: I. G., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom J. XX, P., t.č. bytom O. XX, XXX XX O., právne zastúpená JUDr. Barborou Petrovič, advokátkou, so sídlom Hlavná 44, Trnava, o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej L. G., nar. XX.XX.XXXX, zastúpenej kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava, o odvolaní odporkyne proti rozsudku Okresného súdu Trnava zo dňa 06. júna 2016, č.k. 27P/63/2014-423, takto
rozhodol:
I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti určenia výšky výživného p o t v r d z u j e .
II. V napadnutej časti úpravy styku otca s maloletou odvolací súd rozsudok m e n í tak, že otec je oprávnený stýkať sa s maloletou každú prvú sobotu v kalendárnom mesiaci a každý rok dňa 26.12. v čase od 10.00 hod. do 18.00 hod. tak, že otec si maloletú prevezme v čase začiatku styku pred hlavným vchodom železničnej stanice v Žiline a na rovnakom mieste po realizácii styku ju matke odovzdá.
III. V prípade vzniku prekážky styku v súdom upravenom čase s ú r o d i č i a p o v i n n í túto skutočnosť si bezodkladne oznámiť s tým, že styk sa namiesto toho uskutoční najbližšiu nasledujúcu sobotu po odpadnutí prekážky.
IV. Žiaden z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Rozsudkom, napadnutým odvolaním, súd rozviedol manželstvo účastníkov uzatvorené dňa 02.08.2008, zapísané v knihe manželstiev matričného úradu Trnava zväzok 76., ročník 2008, strana 175, poradové číslo 211 (I.), zveril maloletú L. do osobnej starostlivosti odporkyne s tým, že obaja rodičia ju budú zastupovať a spravovať jej majetok (II.), uložil navrhovateľovi povinnosť platiť výživné vo výške 30 eur mesačne k rukám odporkyne vždy do 15. dňa v mesiaci s účinnosťou od právoplatnosti rozsudku (III.), upravil styk navrhovateľa s maloletou tak, že má právo stýkať sa s ňou každú sobotu od 11.00 hod. do 19.00 hod., počas prvých desiatich realizovaných stretnutí a od realizovaného jedenásteho stretnutia má navrhovateľ právo stretávať sa s maloletou každý párny týždeň od soboty od 11.00 hod. do nedele do 16.00 hod. Po zrealizovaní prvých ôsmych stretnutí má navrhovateľ právo stýkať sa s maloletou naviac : každoročne počas letných prázdnin vždy prvý júlový a augustový týždeň od pondelka od 10.00 hod. do nedele 17.00 hod., počas veľkonočných sviatkov v párnom roku od štvrtka od 9.00 hod do nedele do 18.00 hod, počas Vianoc každý nepárny rok dňa 31.12 od 10.00 hod do 2.1
nasledujúceho roka do 18.00 hod a v párnom roku od 25.12. od 10.00 hod do 27.12 do 18.00 hod. tak, že odporkyňa je povinná maloleté dieťa na styk s navrhovateľom riadne a včas pripraviť, odovzdať navrhovateľovi v stanovenú hodinu v mieste bydliska odporkyne a navrhovateľ je povinný v stanovenú hodinu maloleté dieťa na rovnakom mieste odporkyni vrátiť (výrok IV), rozhodol, že navrhovateľ má právo sa telefonicky informovať a odporkyňa je povinná mu poskytnúť informácie o vývoji a zdravotnom stave maloletej, o mimoškolskej činnosti a o všetkých mimoriadnych a podstatných veciach, ktoré sa jej týkajú, s výnimkou informácií týkajúcich sa študijných výsledkov a návštevy školy, vždy posledný deň v mesiaci v čase od 18.00 hod do 18.15 hod. V.), uložil povinnosť navrhovateľovi podrobiť sa rodičovskej terapii a odbornému psychologickému poradenstvu na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava po dobu jedného roka (VI.), uložil povinnosť odporkyni podrobiť sa rodičovskej terapii a odbornému psychologickému poradenstvu na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina po dobu jedného roka (VII.) a napokon o trovách konania rozhodol tak, že štátu súd náhradu trov konania nepriznáva (VIII.), a účastníci nemajú právo na náhradu trov konania (IX).
2. Svoje rozhodnutie súd právne odôvodnil použitím ustanovenia § 23 ods. 1, § 24 ods. 1, 3, 5, §25 ods., 1, 2, § 37 ods. 2 písm. d), § 62 ods. 1 - 5, § 75 ods. 1 Zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine (ďalej len Zákon rodine), vecne dôvodil, že z vykonaného dokazovania vyplynulo, že manželstvo účastníkov je trvale rozvrátené a je tu dôvod na rozvod. Ohľadom úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej dcére L. súd v otázke zverenia dieťaťa vychádzal z dohody rodičov a zároveň určil, že obaja rodičia budú maloletú zastupovať a spravovať jej majetok. Výživné súd určil vo výške 30 eur mesačne, nakoľko v takejto sume navrhovateľ platí výživné doposiaľ a takto určené výživné je len nepatrne vyššie ako je minimálne výživné, ktoré by navrhovateľ musel platiť aj v prípade, ak by nemal žiadny príjem. Navrhovateľov zdravotný stav v súčasnosti neumožňuje určiť vyššie výživné, nakoľko jeho jediným príjmom je invalidný dôchodok 125,70 eur, pričom aj v súčasnosti sa odporca podrobuje ďalšiemu liečeniu, ktoré mu bráni zamestnať sa popri poberaní čiastočného dôchodku. V časti úpravy styku súd dospel k záveru, že je potrebné odstrániť strach maloletej, ktorý prezentovala pri pohovoroch s psychológmi tým, že sa s navrhovateľom bude stretávať v známom prostredí v dosahu odporkyne a to v rozsahu jedenkrát týždenne v rovnakom čase ako doposiaľ teda 10 hodín. Takto realizovaný styk ju netraumatizuje a realizuje sa bez väčších problémov, pričom po zrealizovaných 10 stretnutiach má navrhovateľ právo stretávať sa s maloletou každý párny týždeň počas víkendu s prespaním, nakoľko maloletá by sa za tento čas so vzniknutou situáciou mala vyrovnať, k čomu by však mala prispieť aj spolupráca oboch rodičov v zmysle odporučení znalkyne a ostatných psychológov, ktorých účastníci v predchádzajúcom období navštívili. Až od času kedy sa začne realizovať rozšírený styk s prespávaním, súd upravil styk aj počas Vianoc, veľkonočných sviatkov a letných prázdnin, nakoľko v tom čase by už mala byť maloletá na novú situáciu zvyknutá. Po upevnení vzťahu s maloletou a po pravidelnej realizácii môže navrhovateľ požiadať o zmenu styku prípadne sa môže tento realizovať na základe dohody rodičov. Pokiaľ ide o náklady spojené s realizáciou styku navrhovateľa s maloletou, súd sa nestotožnil s návrhom navrhovateľa na podieľaní sa odporkyne na ich znášaní, keďže realizácia styku s dieťaťom je právom navrhovateľa a preto si i sám musí znášať náklady s tým spojené. V prípade, ak mu zdravotný stav nedovoľuje cestovať za maloletou (to je dôvod, prečo žiadal uložiť matke túto povinnosť), nemôže plnohodnotne zabezpečovať starostlivosť o maloletú. Súd tiež poukázal na minimálne výživné ktoré mu bolo uložené platiť a tiež na možnosť navrhovateľa cestovať bezplatne vlakom. Súd mal zistené, že komunikácia medzi účastníkmi nie je konštruktívna a navrhovateľ sa intenzívne domáha poskytovania informácií o maloletej zo strany odporkyne, pričom jej odozva je nedostatočná, preto uložil túto povinnosť odporkyni so stanovením presných podmienok, za akých bude povinná navrhovateľovi informácie o maloletej poskytovať. Keďže znalkyňa odporučila rodičom, aby sa podrobili individuálnej psychologickej terapii vzhľadom na osobnú a rodinnú anamnézu oboch rodičov a ťažkosti v prežívaní a správaní maloletého dieťaťa v súčasnosti, súd obom rodičom uložil povinnosť podrobiť sa odbornému poradenstvu. O trovách štátu súd rozhodol za použitia ustanovenia § 148 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku a štátu nepriznal trovy vzniknuté na znalečnom hradenom z rozpočtových prostriedkov súdu a to z dôvodu, že účastníci sú oslobodení od platenia súdnych poplatkov. O trovách konania účastníkov potom súd rozhodol v súlade s § 144 prvá veta Občianskeho súdneho poriadku.
3. Proti tomuto rozsudku podala včas odvolanie odporkyňa (ďalej len „matka“) a to v jeho častiach III. a IV. a navrhla odvolaciemu súdu, aby ho v týchto častiach zrušil a vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Nesúhlasila s tým, ako súd prvej inštancie vyhodnotil možnosti a schopnosti navrhovateľa ( ďalej len „otec“) platiť výživné, poukázala na to, že otec nie je plne invalidný, ale má 45% pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v porovnaní so zdravou osobou, t.j. je čiastočne invalidný a
jeho zdravotná indispozícia teda nie je taká, že by iný príjem okrem invalidného dôchodku nemohol dosiahnuť, pričom matka má vedomosť, že otec si pravidelne privyrába bez riadneho zmluvného vzťahu, ktorý príjem však nepriznal. Otcovi nič nebráni zaujímať sa o možné zamestnanie resp. vykonávať pre neho vhodnú prácu pričom sám pred súdom uviedol, že podstupoval len ambulantnú liečbu, prácu si nezháňal, musel by vymyslieť niečo nové ako to, čo robil predtým. Poukázala tiež na jeho mesačné výdavky na mobilný telefón vo výške 40 eur, internet 12 eur a výdavok na fajčenie cigariet, takže pri ním deklarovaných výdavkoch sa javí nereálne ich pokrytie z jeho invalidného dôchodku. Preto vzniká dôvodné podozrenie, že má aj iný príjem. Pokiaľ ide o súdom určenú úpravu styku otca s maloletou, matka uviedla, že z výsluchu znalkyne PhDr. Marty Halášovej PhD. na pojednávaní dňa 23.05.2016 vyplýva, že v čase vyšetrenia znalkyňou maloletá nebola pripravená zostať s otcom bez prítomnosti matky v jeho výchovnom prostredí, pričom podľa tvrdenia matky sa táto situácia u maloletej nezmenila a domnienka súdu, že po 10 stretnutiach s otcom bude pripravená zotrvať s ním v jeho výchovnom prostredí nie je správna, nakoľko za situácie že by otec napr. nevyužil svoje právo na styk s dieťaťom prvý 10 stretnutí, a následne by ju hneď vzal k sebe domov, by bola pre maloletú neprijateľná, pričom matka poukázala na vyjadrenia psychológov a znalkyne ktorí zistili u maloletej strach z tejto situácie. Toho času maloletá na styk tak, ako bol upravený súdom pripravená nie je a vhodné je styk upraviť v časovom rozpätí raz, maximálne dvakrát mesačne niekoľko hodín a to v sobotu od 13.00 hod. do 18.00 hod. a pokiaľ sa takýto styk v primeranom časovom období (zatiaľ nelimitovanom) osvedčí, môžu sa rodičia dohodnúť, resp. sa otec môže na súde domáhať zmeny úpravy styku. Matka považuje nielen úpravu s prespatím za neprijateľnú, nesprávnu a v rozpore so záujmom maloletej ale aj úpravu styku v každú sobotu a počas sviatkov keďže je neprijateľné, aby bol harmonogram matky a maloletej každý týždeň obmedzený a takto by nemohla s ňou tráviť sama žiaden víkend. Rovnako matka zásadne nesúhlasí s úpravou styku počas sviatkov, najmä počas Vianoc, keďže všetky vianočné sviatky by tak maloletá trávila s otcom, ktorý navyše vianočné ani veľkonočné sviatky neuznáva, neoslavuje a možno predpokladať, že s maloletou by vtedy neprežíval sviatočné chvíle na rozdiel od matky. Matka v neposlednom rade poukázala na problematické správanie maloletej konštatované samotnou znalkyňou a poukázala na je zhoršené správanie aj prospech v škole najmä po styku s otcom. 4. K odvolaniu matky podal písomné vyjadrenie otec, ktorý k výhradám voči súdnej úprave jeho styku s maloletou poukázal na skutočnosť, že matka zjavne nesprávne interpretuje výrok súdu, ktorým bolo prechodné obdobie zámerne viazané na počet zrealizovaných stretnutí a nie časový úsek. Výrok súdu o úprave styku v prechodnom období, počas ktorého sa má zrealizovať 10 stretnutí, si tak matka omylom nesprávne vyložila. Ďalej ak v súvislosti s úpravou styku namieta, že jej harmonogram s maloletou bude každý týždeň limitovaný jeho stykom s dcérou a matka nebude mať s maloletou možnosť stráviť sama žiaden víkend, tu matka ignoruje fakt, že je s maloletou dennodenne celý rok a môže tak s ňou tráviť na rozdiel od otca všetok svoj čas. Prechodné obdobie určené súdom sa týka len skutočne krátkeho obdobia ( cca 2,5 mesiaca) a po uplynutí tohto času bude mať matka s maloletou k dispozícii každý druhý víkend bez obmedzenia. Poukázal na to, že prioritou má byť záujem maloletej, pričom znalkyňa sa vyjadrila v tom zmysle, že maloletá sa má s otcom stýkať čo najčastejšie. K tvrdeniu, že otec sviatky náležite neoslavuje, čím by maloletá mala trpieť, považuje otec za irelevantné a nepravdivé, keďže aj on sa aktívne zapája do prípravy vianočných sviatkov. Nie je tiež pravdivé tvrdenie, že by maloletá trávila všetky vianočné sviatky s ním, keďže úprava súdu tomu nezodpovedá (súd upravil jeho styk od 25. do 27.2012 a nie na štedrý večer). Pokiaľ ide o odvolanie v časti výživného, otec poukázal na svoje zdravotné poškodenie, ktoré mu bráni zotrvať dlhšie ako hodinu v jednej polohe. To, že jeho pracovná schopnosť je „papierovo“ znížená o 45%, neznamená, že má len o 45% menej pracovných možností. Úraz si nespôsobil, musí s ním žiť a jeho životný štandard sa extrémne znížil, má reálne existenčné problémy, často býva úplne neschopný pohybu, musí náhle ísť na pohotovosť a takmer polovicu času je PN. Žiadny zamestnávateľ zatiaľ nebol ochotný tolerovať takéto časté prekážky v práci. Prácu si pritom neustále hľadá a lieči sa. Otec poprel tvrdenia odvolateľky, že by nelegálne pracoval, pokiaľ ide o jeho výdavky na cigarety, tieto si vyrába lacno, balí si ich z tabaku, na rozdiel od matky, ktorá si kupuje drahé krabičkové cigarety. Za nepravdivé označil tiež tvrdenia matky o jeho negatívnom pôsobení na dcéru, nič také znalkyňa nezistila, ani kolízne opatrovníčky. Nie je pravdou, že by maloletá mala psychické problémy kvôli stretávaniu s otcom, keďže maloletá trpí vývinovými poruchami učenia, ktoré sú fyziologického pôvodu. Otec sa pravidelne o maloletej informuje v škole a zistil, že matka nedodržiava odporúčania ohľadom prípravy maloletej do školy, aj preto trvá na tom, aby sa mohol čo najviac osobne podieľať na jej výchove a pomáhať s prípravou do školy, preto žiadal, aby súd rozsudok súdu prvej inštancie ako správny potvrdil. 5. Na toto vyjadrenie otca zareagovala matka písomným podaním zo dňa 08.11.2016 v ktorom oznámila, že dňa 30.08.2016 sa presťahovala spolu s maloletou do Hanušoviec nad Topľou, maloletá tu
navštevuje základnú školu, matka si tu našla nové zamestnanie a vytvorila rodinné zázemie. Dôvodom presťahovania bola skutočnosť, že matka už naďalej nemohla zotrvávať v rodinnom dome v obci O., ktorý patrí jej sestre, nakoľko tento predávala. Ďalej uviedla, že od presťahovania sa otec ani raz s maloletou nestretol, teda ani nevyužíva možnosť stýkať sa s maloletou tak ako určil súd. Maloletej sa zlepšil školský prospech, prestala sa pomočovať, je na nové prostredie plne zvyknutá, je spokojná a šťastná. Podaním zo dňa 05.11.2016 matka navrhla doplniť dokazovanie výsluchom svojej dcéry L. G., ktorá žila s účastníkmi konania v spoločnej domácnosti a mala by sa vyjadriť k tomu, aký je postoj navrhovateľa k sláveniu sviatkov a k tomu, ako tieto slávila rodina počas spoločného spolužitia. 6. Na toto vyjadrenie zareagoval písomne otec, poukázaním na to, že do rozhodnutia matky presťahovať dieťa 396 km od otca nemal možnosť nijako zasiahnuť, pričom tento krok považuje za demonštráciu matkinej úpornej snahy znemožniť mu stretávanie s dieťaťom a to za každú cenu. Poprel tvrdenie, že by nevyznával kresťanské sviatky (Vianoce), tieto riadne oslavuje, navyše v tomto období oslavuje tak otec ako i maloletá narodeniny, preto považuje možnosť spoločného stretnutia a odovzdania si darčekov v tomto čase za veľmi prijateľnú. K tvrdeniu matky ohľadom zlepšenia prospechu maloletej od presťahovania otec uviedol, že matka zámerne zmenila prístupové heslo tak, aby sa nemohol na školskú stránku dostať, takže do dnešného dňa i napriek opakovaným žiadostiam o informácie ohľadom školských výsledkov je otec v nevedomosti. Podľa jeho názoru presťahovanie nemá žiaden vplyv na rozhodnutie súdu prvej inštancie čo do intervalu a podmienok úpravy styku, otec vždy urobí všetko čo je v jeho fyzických, psychických a finančných možnostiach preto, aby dcéru stretával aspoň podľa tohto rozhodnutia. Pokiaľ sa v čase určenom na ich styk vyskytla neočakávaná udalosť (napr. ochorenie otca či dieťaťa, otec vždy žiadal matku o nahradenie tohto termínu). Otec žiadal, aby odvolací súd posúdil miesto stretávania sa otca s maloletou, keď za spravodlivé považoval určiť miesto odovzdania dieťaťa na polceste medzi bydliskami rodičov, t.j. v Meste Žilina, keďže otcovi, ako aj maloletej ide do tohto mesta priame spojenie a maloletá zároveň mesto pozná z predchádzajúcich návštev, ktoré absolvovala spolu s otcom. Podľa názoru otca matka nemala žiaden dôvod sťahovať sa do Y. L. P. (matka uviedla, že odišla za prácou a vytvorila si nové rodinné zázemie), pričom vychádzajúc z doterajších jej zamestnaní (čašníčka, pomocné práce), táto nemá žiadne výnimočné vzdelanie, zameranie či skúsenosti, ktoré by ju obmedzovali na výkon práce na určité miesto a to osobitne na východné Slovensko, kde je najvyššia nezamestnanosť na Slovensku. Rovnako zavádzajúce je aj jej tvrdenie, že nemohla zotrvávať v rodinnom dome patriacom sestre, keď nie je isté, či sa rodinný dom bude alebo nebude predávať, hoci matka to uvádza ako hotovú vec. Podľa názoru otca matka, ktorá má svoje dieťa chrániť a zabezpečiť mu bezpečie a stabilitu mu už druhý raz úplne zmenila domov, odtrhla ju od rodiny a kamarátov, zmenila školu a takto povyšuje vlastné potreby a záujmy nad všetky záujmy maloletej. Týmto maloletej ubližuje a rovnako ubližuje otcovi, ktorý môže stratiť svoju dcéru, pretože matka mu naďalej neumožňuje telefonáty, Skype ani stretnutia. Navyše vzhľadom k vážnym zdravotným problémom s chrbticou napriek všetkej jeho snahe niet takých liekov, ktoré by mu reálne umožnili absolvovať niekoľkohodinovú cestu vlakom ( 7 - 7,5 hodín len na jednu cestu) na východ bez vážneho poškodenia zdravia a bez záruky, že matka dovolí mu stráviť s maloletou čas. Navrhol preto, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil s tým, že určí miesto stretávania na polceste medzi bydliskami rodičov, čím zachová a stabilizuje vzťah dieťaťa a otca. 7. Kolízny opatrovník po oboznámení sa s vyjadrením matky zo dňa 05.11.2016 bol toho názoru, že vzhľadom na nové skutočnosti na strane maloletej (zmena bydliska) ako i na skutočnosť, že otec maloletej má pozastavenú živnosť iba do 30.04.2018, odporúčal vykonať vo veci nové dokazovanie. 8. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku, ďalej len CSP) po zistení, že odvolanie podala včas oprávnená osoba - matka dieťaťa ako odporkyňa v tomto konaní (§ 359 a § 362 ods. 1 CSP a § 7 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku, ďalej len CMP) proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný (§ 355 ods. 1 CSP), prejednal vec v medziach podaného odvolania matkou, teda v časti určenia výšky výživného na maloletú a úpravy styku otca s maloletou a to bez viazanosti odvolacím návrhom, keďže tu išlo o konanie vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa, ktoré mohlo začať aj bez návrhu. Odvolací súd vzhľadom k potrebe doplnenia dokazovania nariadil v zmysle § 385 ods. 1, v spojení s § 383 CSP vo veci pojednávanie, na ktorom vec prejednal v neprítomnosti zástupcu riadne predvolaného opatrovníka a otca maloletej, ktorí svoju neprítomnosť náležitým spôsobom ospravedlnili bez žiadosti o odročenie pojednávania, doplnil dokazovanie listinnými dôkazmi a to potvrdením Sociálnej poisťovne o zvýšení invalidného dôchodku otca, odborným posudkom o invalidite, informatívnymi výpismi z M. D. spol. J., s.r.o. a P., s.r.o., správami o hospodárení týchto spoločností, žiadosťou o ukončenie pracovného pomeru matky, potvrdením príslušného úradu práce o evidencii matky, o poberaní dávok v hmotnej núdzi, mzdovým listom matky za r. 2016, potvrdením o jej príjme za obdobie január až november 2016, dohodou o
pracovnej činnosti matky a o vykonaní práce, výsluchom matky a na základe zisteného skutkového stavu dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti výšky výživného je treba ako vecne správny potvrdiť, zatiaľ čo v časti úpravy styku je treba ho zmeniť, a to osobitne s poukazom na nové skutkové tvrdenia predložené matkou dieťaťa v odvolacom konaní.
9. Vyššie opísaným postupom sa tak aj po doplnení dokazovania v odvolacom konaní potvrdila v prevažnej časti správnosť skutkových zistení súdu prvej inštancie potrebných na rozhodnutie o výške výživného, ako aj správnosť posúdenia po právnej stránke súdom prvej inštancie, ktorý za primerané výživné považoval práve sumu 30,- eur, s čím sa odvolací súd stotožnil. Matka sa 30.08.2016 presťahovala z obce O. do obce Y. L. P., čím došlo aj k zmene jej príjmov, keďže v súvislosti so zmenou bydliska požiadala o ukončenie pracovného pomeru dohodou dňom 31.08.2016, ktorý dovtedy mala uzavretý s M. O., kde podľa predložených listinných dôkazov bola od 02.05.2016 do 31.08.2016 zamestnaná vo funkcii opatrovateľky s priemernou čistou mesačnou mzdou 170,70, následne od 01.10.2016 pracovala na dohodu o vykonaní práce ako čašníčka v G. D. kde v období 10. -11. 2016 zarobila spolu 170,45 eur, od 30.11.2016 je vedená v evidencii uchádzačov o zamestnanie a poberá dávky v hmotnej núdzi (52,40 eur za november a 55,50 eur za december). Dňa 12.01.2017 uzavrela dohodu o pracovnej činnosti na prácu čašníčky v pohostinstve Strečno v rozsahu 10 hodín týždenne za dojednanú odmenu 2,50 eur/hod. Podľa jej vyjadrenia na pojednávaní dňa 18.01.2017 sa jej príjem od presťahovania zvýšil, keďže v súčasnosti má oproti cca 180,- eur, ktoré dosahovala v M. O. príjem cca 340,- eur. Otec je čiastočne invalidným, podľa rozhodnutia Sociálnej poisťovne má zníženú pracovnú schopnosť o 45% a jeho jediným príjmom je invalidný dôchodok, ktorého aktuálna výška od 01.01.2017 je 130,70 eur mesačne (do 31.12.2016 vo výške 125,70 eur), pričom je síce spoločníkom a konateľom dvoch obchodných spoločností (necelé dva roky), avšak zo správy o hospodárení ktorých vyplýva, že aktivity sú minimálne a nedosahujú zisk. Tvrdenie matky o vedľajších príjmoch otca sa nijako nepotvrdilo, otec ho zásadne poprel a matka v tomto smere neprodukovala žiadny dôkaz. Vzhľadom k závažnému zdravotnému poškodeniu otca, ktoré ho výrazne obmedzuje v možnostiach obstarania si eventuálneho zamestnania hoci aj na skrátený úväzok, odvolací súd vyhodnotil tiež ako neopodstatnenú námietku matky, že by otcovi nič nebránilo vykonávať nejakú ( pre neho vhodnú ) prácu a tak dosahovať aj iný príjem okrem invalidného dôchodku. Odvolací súd bol toho názoru, že zdravotná indispozícia otca je takého charakteru, ktorý síce nevylučuje úplne, avšak podstatným spôsobom sťažuje jeho možnosti zamestnať sa a pokiaľ sa otcovi nájsť prácu nepodarilo, nemožno túto skutočnosť pripísať jemu na vrub v zmysle ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine. Rovnako nebolo možné prihliadnuť na skutočnosť, že otec vlastní 1 domu a auto, pretože na účely výživného nemožno od neho žiadať speňaženie tohto majetku. K výhrade matky, že otcovi bude vyplatená úrazová a životná poistka odvolací súd poznamenáva, že pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia (§ 217 ods. 1 CSP) a nemôže preto vychádzať zo skutočností, ktoré (možno) nastanú v budúcnosti. Z takto vykonaného dokazovania, napriek skutočnosti, že preukázané potreby maloletej by inak odôvodňovali vyššie výživné, avšak možnosti a schopnosti otca toto nedovoľujú, odvolací súd uzavrel, že primeranou je suma 30,- eur tak, ako už rozhodol súd prvej inštancie, keď poukazujúc tiež na závery svojej ustálenej rozhodovacej praxe vo veciach výživného, v zmysle ktorej u rodiča výživou povinného nemajúceho dieťa vo vlastnej osobnej starostlivosti, možno zásadne uvažovať so sumami reprezentujúcimi 20 maximálne 30% čistého mesačného príjmu, samozrejme s prihliadnutím k osobitostiam každého prípadu, ktorá podmienka je tu splnená a vzhľadom na okolnosti konkrétnej prejednávanej veci treba považovať túto sumu reprezentujúcu 22,95% z príjmu otca za maximálnu možnú vzhľadom na nutnosť uspokojovania tiež aspoň základných potrieb otca samotného zo zvyšku, ktorého výška na to sotva postačuje.
10. Pokiaľ ide o rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutej časti úpravy styku, odvolací súd musel vziať do úvahy nové skutkové tvrdenia uvádzané matkou, ktoré podstatným spôsobom ovplyvnili zmenu pomerov na strane maloletej zmenou jej bydliska ku dňu 30.08.2016. Presťahovaním do Y. L. P. tu vznikla potreba premietnutia tejto zmeny aj do spôsobu úpravy stretávania otca s dieťaťom. Matka navrhovala upraviť styk v rozsahu jedného, maximálne dvoch stretnutí mesačne a to v sobotu od 13.00 hod. do 18.00 hod. v mieste bydliska maloletej a bez úpravy v čase sviatkov, otec bol toho názoru, že úprava nastavená súdom prvej inštancie v zmysle odporúčania znalca považujúceho za záujem maloletej čo najširší styk s otcom, je vyhovujúca aj v súčasnosti a zmena bydliska dieťaťa tak vyžaduje iba čiastkovú úpravu ohľadom miesta preberania a odovzdávania dieťaťa. Matka dôvodila potrebu redukcie stretávaní jednak skutočnosťou, že maloletá sa sama styku s otcom bráni a má zo stretnutí strach a tiež skutočnosťou, že od zmeny bydliska dieťa nenavštívil a súdom upravený styk vôbec nevyužíva, o dieťa nejaví záujem, telefonicky ho kontaktoval možno trikrát, pričom táto situácia (absencia
kontaktu s otcom) mala pozitívny vplyv na správanie maloletej, zbavila sa obáv zo stretnutí s otcom, prestala sa pomočovať a zlepšil sa aj jej prospech v škole. Tvrdenie otca, ktorý v presťahovaní videl účelové konanie matky v snahe znemožniť mu stretávanie s jeho dieťaťom, matka poprela dôvodiac, že presťahovanie si vynútili okolnosti, keďže dlhšie zotrvávanie v dome jej sestry v obci O. už nebolo možné, čo matku prinútilo vyriešiť si bytovú situáciu odsťahovaním. Východné Slovensko potom zvolila z dôvodu, že odtiaľ pochádzal jej otec, prostredie pozná, náklady na bývanie sú tam podstatne lacnejšie a našla si tam aj lepšie platenú prácu a priateľa, ktorý jej vypomáha finančne aj so starostlivosťou o dieťa. Hoci tieto dôvody do istej miery možno považovať za akceptovateľné, súčasne treba uviesť, že pokiaľ tak matka urobila bez súhlasu otca, konala v rozpore so Zákonom o rodine (§ 28 ods. 2 v spojení s § 35), podľa ktorého rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia a o podstatných veciach týkajúcich sa ich spoločného dieťaťa majú rozhodovať spoločne, t.j. nemôže tak urobiť jeden rodič bez súhlasu druhého, v opačnom prípade rozhodne na návrh niektorého z rodičov súd. Presťahovanie dieťaťa takmer 400 km od bydliska otca, je nepochybne podstatnou vecou, o ktorej mali rozhodovať obaja rodičia, pretože zverením dieťaťa do osobnej starostlivosti matky nezanikli druhému rodičovi všetky ostatné práv a povinnosti k dieťaťu. Matka toto právo otca nerešpektovala, hoci práve svojím rozhodnutím prakticky znemožnila (alebo aspoň zásadne obmedzila) prístup otca k dieťaťu, čo nemožno považovať za konanie v záujme maloletej, keďže základným právom každého dieťaťa je právo byť vychovávané oboma rodičmi. Jednak táto skutočnosť musela byť potom zohľadnená aj v rozhodnutí odvolacieho súdu, ktorý musel už vychádzať zo zmenených pomerov od rozhodnutia súdu prvej inštancie berúc do úvahy aj zanedbateľnú frekvenciu stretávania otca s maloletou v poslednom období a nedostatočný záujem o dieťa z jeho strany, z čoho vyplýva, že styk v takom širokom rozsahu, ako bol súdom prvej inštancie upravený, už nezodpovedá aktuálnej situácii. Keďže pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia, ani záver znalca v konaní pred súdom prvej inštancie, vyjadrujúci požiadavku čo najširšieho styku maloletej s otcom tieto zmenené okolnosti už nezohľadňuje, preto odvolací súd v súčasnosti nevidel dôvod na takú širokú úpravu styku a dal za pravdu odvolateľke, že primeraným je v tomto prípade styk raz mesačne avšak na celý deň bez prespávania. 11. Vedený týmito úvahami odvolací súd upravil styk v rozsahu každej prvej soboty v mesiaci v čase od 10.00 hod. do 18.00 hod. a zo sviatkov ponechal úpravu styku aj počas vianočných sviatkov dňa 26.12., ktorá úprava zabezpečí, aby dieťa trávilo všetky Vianoce doma s matkou, avšak zároveň je poskytnutý priestor aj otcovi, aby sa mohol podieľať na prežívaní spoločnej sviatočnej atmosféry s dcérou, pričom vo všetkých prípadoch styku nič nebráni otcovi, aby maloletú vzal k sebe domov. Toto mu umožňuje terajšia úprava styku tým, že odmieta akceptovať požiadavku matky na realizáciu styku (ani odovzdávanie dieťaťa) v bydlisku maloletej, keďže vyhovenie tejto požiadavke by bolo nielen odobrením protiprávneho správania matky, ktorá sa s maloletou presťahovala bez súhlasu otca na východné Slovensko, ale aj popretím všetkých rodičovských práv otca, ktorý bez vlastného zavinenia nie je schopný absolvovať zo zdravotných dôvodov takú dlhú cestu, čím by mu bolo vlastne celkom znemožnené so svojím dieťaťom sa stretávať, odhliadnuc od toho, že nemožno od otca spravodlivo požadovať, aby negatívne dôsledky tohto rozhodnutia matky znášal iba on (či už z hľadiska cestovania alebo finančných nákladov). Súd preto zvolil za miesto odovzdávania dieťaťa Žilinu, tak ako navrhoval otec, ktorá je približne na polceste medzi bydliskami oboch rodičov a kde sa už v minulosti stretnutia realizovali, takže aj maloletej je mesto známe. Komplikácie, spojené podľa názoru matky pri takto nastavených podmienkach styku (najmä prestupovanie pri cestovaní do Žiliny) súd nemohol považovať za rozhodujúce, pretože tu prevažuje záujem maloletej na zachovaní styku s otcom, navyše tieto si zapríčinila matka samotná. To isté platí o výhrade, že matka bude musieť tráviť čas v Žiline čakaním na skončenie realizovaného styku s maloletou (tento čas prípadne môže stráviť u sestry, ktorá podľa vyjadrenia matky zostáva bývať vo svojom dome v O. cca 5 km od Žiliny). Zachovanie a rozvíjanie vzťahov maloletého dieťaťa s oboma rodičmi je totiž prvoradým záujmom maloletej, o naplnenie ktorého sa majú starať obaja rodičia, keďže ide o ich spoločné dieťa. Odvolací súd zároveň zakotvil v rozhodnutí povinnosť rodičov oznámiť si neodkladne prekážku, ktorá im bráni styk realizovať a majúc na zreteli záujem dieťaťa súd súčasne ustanovil náhradný termín, ktorým v takomto prípade je nasledujúca sobota po odpadnutí prekážky, čím sa predíde nezhodám rodičov v týchto prípadoch. 12. Na základe vyššie uvedeného odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti určenia výživného podľa § 387 ods. 1 CSP z dôvodu vecnej správnosti potvrdil a v časti úpravy styku za použitia ust. § 388 CSP ho zmenil tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku bez potreby vykonania matkou navrhovaného dôkazu výsluchom svedkyne L. G., ktorej výpoveď ohľadom otázky, aký je postoj otca k sláveniu sviatkov, považoval odvolací súd za irelevantnú nielen s odkazom na ust. 30 ods. 1 Zákona o rodine, v zmysle ktorého majú rodičia právo vychovávať deti v zhode s vlastným náboženským a
filozofickým presvedčením (teda nie je potrebné, aby otec maloletej vyznával kresťanské sviatky a udržiaval ich tradície), ale aj vzhľadom k tomu, že styk bol upravený až na deň 26. decembra. 13. O trovách odvolacieho konania, ktorých náhradu si v konaní uplatnila matke ustanovená advokátka, odvolací súd rozhodol podľa ustanovení § 52 CMP v spojení s § 58 CMP a ust. § 396 ods. 1 CSP tak, že žiadny z účastníkov nemá na ich náhradu nárok, keďže tu nebol dôvod na aplikáciu výnimky z tohto pravidla v zmysle § 53 až 55 CPM.
14. Rozhodnutie bolo prijaté v senáte pomerom hlasov 3:0, teda jednohlasne.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zák.č. 233/1995 Z.z., alebo ak ide o rozhodnutie o starostlivosti o maloletého, styk s maloletým alebo inú ako peňažnú povinnosť vo vzťahu k maloletému, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia podľa štvrtej časti CMP.