Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

TO-11P/23/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Topoľčany samosudcom JUDr. Vlastimilom Valkovičom vo veci starostlivosti súdu o mal. dieťa: G. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpený Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Topoľčany ako kolíznym opatrovníkom, dieťa rodičov: matka L. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. XXXX/ XXX, zastúpená C.. Zuzanou Valaskou, advokátkou so sídlom Topoľčany, Škultétyho 6 a otca A. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom D., D. XX, o návrhu otca na zmenu úpravy styku s maloletým dieťaťom, takto

rozhodol:

I. Súd návrh otca na rozšírenie styku zamieta.

II. Súd vyslovuje zákaz styku otca A. Q., nar. XX.XX.XXXX s mal. G. Q., nar. XX.XX.XXXX.

III. Matka L. Q., nar. XX.XX.XXXX je oprávnená maloleté dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok.

IV. Týmto dochádza k zmene rozsudku Okresného súdu Piešťany sp. zn. 9P/12/2012 zo dňa 21.08.2013 v časti oprávnenia zastupovať maloletého a spravovať jeho majetok, ako aj úpravy styku.

V. Súd zaväzuje navrhovateľa nahradiť trovy konania štátu v sume 165,68 eur, a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku na účet tunajšieho súdu. VI. Zvyšok trov konania štátu v sume 272,29 eur znáša štát.

VII. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Navrhovateľ - otec podal dňa 30.01.2015 na tunajší súd návrh na zmenu úpravy styku otca s maloletým G. Q., ktorý odôvodnil tak, že doposiaľ jeho styk s maloletým nie je realizovaný v súlade s rozsudkom, matka keďže pracuje aj počas víkendov, pravidelne zamieňa termín stretnutia z nedele na sobotu, veľmi často mu tvrdí, že styk sa nemôže realizovať, lebo je syn údajne chorý a iba matka rozhoduje kde sa styk zrealizuje, ako sa má so synom hrať a neumožňuje mu aby ako otec urobil program stretnutia. Z tohto dôvodu žiadal rozšírenie doposiaľ upraveného styku, vrátane úpravy stretávania počas letných prázdnin na dobu jedného mesiaca, počas vianočných a veľkonočných sviatkov. 2. Matka dňa 13.10.2015 podala návrh na zmenu rozsudku Okresného súdu Piešťany sp. zn. 9P/12/2012 zo dňa 21.08.2013, kde navrhla aby iba ona mohla - bola oprávnená maloletého zastupovať a spravovať jeho majetok, pričom zároveň navrhla zákaz styku otca s mal. dieťaťom a to s poukazom na správanie sa otca v priebehu realizácie styku s malol. dieťaťom a takisto aj s poukazom na správu od PhDr. Q., ktorá bola vykonaná v rámci diagnostického vyšetrenia, resp. okolností, ktoré vyplynuli zo znaleckého posudku znalkyne PhDr. R.. 3. Na pojednávaní dňa 03.03.2015 otec uviedol, že svojho syna veľmi ľúbi a nevyhovuje mu styk tri hodiny týždenne za prítomnosti matky, chce vidieť vyrastať svojho syna a z tohto dôvodu požiadal

o zmenu úpravy styku a jeho rozsahu, aj keď mu je styk umožnený, častokrát sa stáva, že matka mu oznámi, že je chorá ona alebo maloletý, alebo že je matka v práci a častokrát sa tento styk neuskutoční. Jemu to nepostačuje a preto podal návrh. Je ochotný ústretovo voči matke ísť takým spôsobom čo sa týka navrhnutého styku v čase letných prázdnin, je ochotný zľaviť tak, že styk by bol nie počas celého mesiaca, ale len počas dvoch týždňov. Má vytvorené veľmi dobré podmienky pre styk s maloletým, býva v rodinnom dome v D., D. XX, jedna polovica je v jeho vlastníctve, tu by mal maloletý vytvorené všetky podmienky a to bytové a sociálne, aby sa s ním mohol stýkať. Pracuje brigádne, občas prácu má, nemá, núdzu nikdy necítil. Bol priestupkovo riešený voči matke, že sa jej vyhrážal, bol krivo obvinený, za to čo povedala nikdy nebol uznaný za vinného z priestupku. Bol uznaný za vinného z priestupku proti občianskemu spolunažívaniu, kedy mal fyzicky ublížiť matke, dostal pokutu 10 eur, bol to priestupkový orgán v Topoľčanoch. On si vyživovaciu povinnosť plní riadne a čo sa týka informovania o zdravotnom stave maloletého, matka ho málokedy informuje a veľakrát až po tom ako sa maloletý nachádza v nemocnici. Má vedomosť, že maloletý navštevoval klinického psychológa, avšak sa nezúčastnil konzultácie. Jeho syn ho strašne ľúbi, silno ho stíska keď nie je prítomná matka, keď je prítomná tak ho od neho odtrháva, nemôže sa s ním hrať, nebol s ním sám na prechádzke, často posiela mamu preč. A keď matka povedala, že ide domov, syn sa vyjadril ahoj, však ona príde. Matka hucká maloletého proti nemu, hovorí o ňom, že je "smrdľavý hajzel", choď sa spláchnuť ďaleko za rieku, pred synom sa vyjadruje škaredo, že na neho kašle a často mu ho dovolí vidieť len jedenkrát mesačne. 4. Matka na pojednávaní dňa 03.03.2015 uviedla, že s návrhom na zmenu úpravy styku nesúhlasí z dôvodu, že exmanžel sleduje vlastné záujmy a nie záujmy syna, odôvodňuje to tým, že často napádal slovne - vulgárne aj fyzicky ju aj G., pričom ona odvahu nabrala iba 1x a toto konanie oznámila ako trestný čin, pričom trestné konanie bolo zastavené, iba v jednom prípade sa to priestupkovo vyriešilo tak, že mu bola udelená pokuta za fyzické napadnutie, myslí si, že to bolo posúdené ako priestupok proti občianskemu spolunažívaniu a že to dokladala k vyjadreniu. Styk otca s maloletým sa uskutočňuje pravidelne, je stanovený na nedeľu, pričom niekedy sa s otcom dohodnú na sobotu a nie nedeľu, keďže má pohyblivú pracovnú dobu, pracuje v ZKW v rytmoch dve denné a dve nočné, bývam s maloletým v D., E. XXX, kde býva v nájomnom byte, býva sama s maloletým, pričom ona otca v rámci styku s maloletým do bytu nepúšťa, styk sa uskutočňuje na detskom ihrisku alebo v detskom centre Chicco v Topoľčanoch. Pravidelne s G. navštevuje psychologičku PhDr. Q., už minimálne po dobu dvoch rokov na základe toho, že pred stretnutím s otcom sa maloletý bojí, pomočuje sa, preháňa ho, má zmenené správanie, takisto má aj nočné mory. Maloletý navštevuje MŠ v D., od 8,00 do 15,00 hod, mal komunikačné problémy v minulosti s vrstovníkmi, tie aktuálne už nemá, zvykol si. Styk prebieha tak, že prvé dve hodiny jej maloletý visí na krku a musí ho upokojiť, potom sa maloletý oťuká, ale stále ju vyhľadáva očami či je tam. Maloletý s otcom nemá hlbší vzťah, stále sa ho bojí, podľa nej by bol pre neho šok keby ide do iného prostredia a na takú dlhú dobu ako uviedol otec v návrhu. Jej aj PhDr. Q. uviedla, že by bolo lepšie aby sa styk uskutočňoval tak ako doposiaľ, resp. každú druhú nedeľu, aby zostal maloletý v priebehu styku s otcom osamote, aspoň v priebehu pol roka a potom bez jej prítomnosti pokiaľ by bolo všetko v poriadku a pristúpila by na variantu, ktorú uviedol v návrhu otec. 5. PZ matky na pojednávaní dňa 18.01.2017 uviedla, že matka má za to, že styk maloletého s otcom nie je v jeho záujme, nakoľko ho fyzicky aj psychicky ohrozuje, o čom svedčia vykonané dôkazy. Treba podotknúť, že matka rozsudky Okresného súdu Piešťany ako aj Okresného súdu Topoľčany plne rešpektovala a navrhovateľovi styk s maloletým nikdy neupierala, takže nie je pravda, že by boli krátené jeho ľudské a rodičovské práva. Faktom zostáva, že stretnutia neboli pre syna prínosné, ako matka pozorovala zhoršenie jeho psychického stavu, neurotizáciu, s čím sú spojené fyzické prejavy - sebapoškodzovanie, problémy v MŠ, zajakávanie, pomočovanie, pokakávanie, a pod. Máme za to, že psychický stav oboch rodičov bol jasne preukázaný a v tomto smere máme za to, že je vhodné v záujme maloletého aby súd návrh otca ako taký zamietol a potvrdil status daný neodkladným opatrením a to tak, že súd styk otca s mal. G., nar. XX.XX.XXXX zakazuje. Čim by došlo k zmene rozsudku Okresného súdu Topoľčany sp. zn. 11P/83/2012. Máme za to, že po absolvovaní odbornej liečby ako aj splnení ostatných podmienok, matka maloletého nevidí dôvod aby sa v budúcnosti styk otca s maloletým neobnovil. Avšak v súčasnej dobe je jeho realizácia nemožná a v neprospech maloletého. Záverom požiadala súd o úpravu rozsudku Okresného súdu Piešťany sp. zn. 9P/12/2012, ktorým bolo manželstvo účastníkov rozvedené a ktorým bol maloletý zverený do osobnej starostlivosti matky, žiadala ho doplniť o ustanovenie, že matka mal. G. je oprávnená ho zastupovať a spravovať jeho majetok. 6. Svedkyňa PhDr N. Q. na pojednávaní dňa 19.01.2016 uviedla, že ona ako psychologička naposledy mala na konzultácii maloletého v decembri 2015, pričom ako psychologička zistila, že u maloletého sú príznaky tiky očí, čo je z jej pohľadu ako psychologičky zrejmý prejav neurotizácie dieťaťa. V minulosti sa pred stykom prejavovali aj príznaky pomočovania, obhrýzania nechtov, pokakávanie, čo boli príčiny,

že ju matka vyhľadala - v júni 2014. Maloletý sa pred ňou vyjadril, že si búcha päsťami do hlavy, lebo že tak robí aj s A., čím mal na mysli otca a že mu to aj káže a to aj v dôsledku hier, ktoré má prevádzať s otcom. Z jej pohľadu ako psychologičky je stav u maloletého taký, že nie je vhodné aby maloletý mal upravený styk každý týždeň po dobu 3 hodín, doporučovala by styk zredukovať na každú druhú nedeľu, resp. každý druhý týždeň v mesiaci vzhľadom na stav maloletého. Bolo by vhodné otca poučiť v rámci styku ako by sa mal správať a o možnosti hier, ktoré prevádza s mal. dieťaťom. Mal. G. sa nikdy pri vyšetrení nevyjadril, že mu otec chýba, že mu je za ním smutno. Má za to, že čo sa týka výchovných metód medzi otcom a matkou, určite nie sú jednotní, nakoľko zo strany matky maloletý má pokyny čo má dovolené a čo nie, otec mu to potom pri styku povoľuje. Vzhľadom k veku maloletého má zmätok čo je správne a nesprávne. Čo sa týka možného zákazu styku, pokiaľ si rodičia nevyriešia stanoviská a komunikáciu pri styku s maloletým, resp. tak ako zatiaľ prebieha, ona vzhľadom na skutočnosť, že takéto stretnutia s otcom, resp. styk je pre maloletého faktor neurotizujúci, by bola aj za stanovisko zredukovania styku maloletého s otcom a zároveň aby obaja účastníci - matka aj otec pracovali na sebe. Ďalej uviedla, že má poznatok z doposiaľ vedeného psychologického sedenia, že pokiaľ bol otec hospitalizovaný a nestretával sa s maloletým, vymizli neurotizujúce príznaky u mal. G.. Dodala, že bola dnes na pojednávaní informovaná právnou zástupkyňou matky, že vzhľadom na osobnosť otca je navrhnutý dôkaz na psychiatrické vyšetrenie, ona ako psychologička by takýto postup doporučovala. 7. PhDr. Q. R. na pojednávaní dňa 09.12.2015 uviedla, že jednoznačne trvá na tom, aby styk otca s maloletým prebiehal výlučne za prítomnosti matky a to z dôvodu, že pokiaľ aj došlo k vyšetreniu v predmetnej veci, spozorovala, že pokiaľ maloletý nemal v dohľade matku, bol z toho zúfalý. Ňou navrhnutý styk je totožný s aktuálne upraveným stykom s tým, že tento mierny posun má slúžiť na to, aby otec získaval zručnosti aj v prípade, že už maloletý bude chodiť do školy, aby si zvykol na tento režim vyzdvihnutia zo škôlky, školy a prípravu do školy. Potom ako na pojednávaní bola informovaná o ďalších skutočnostiach ako sa stupňuje správanie u maloletého, je spôsobilá uvažovať aj o zákaze styku otca s maloletým. 8. Znalec na pojednávaní dňa 18.01.2017 uviedol, že na základe uznesenia Okresného súdu Topoľčany bol pribratý ako znalec, aby skúmal duševný stav rodičov mal. G. Q., vo všeobecnosti ich psychický stav, a teda aj vo vzťahu k spôsobilosti sa o maloletého starať. Bol mu súdom predložený spisový materiál v rozsahu ako bol vtedy prítomný, mal k dispozícii zdravotnú dokumentáciu oboch rodičov, ktorú mu predložili počas ich vyšetrení, potom neskôr po vyšetrení otca A. Q. si v zmysle Zákona o znalcoch a tlmočníkoch pribral konzultanta z odvetvia psychológia MUDr. K. R. za účelom ešte ďalšej detailnejšej psychodiagnostiky osobnosti otca. Tento konzultant otca vyšetril a jeho časť posudku - jeho vyšetrenie je súčasťou znaleckého posudku, pri prednese posudku bude z tejto časti tiež citovať. Pri oboznamovaní sa s predmetnou vecou by chcel aby boli uvedené niektoré záležitosti: na str. 3 z výpovede matky vyplýva, že otec sa správa voči maloletému svojsky, oslovuje ho G., Karlos, brates, vplýva na maloletého toto negatívne. Býva vulgárny voči manželke, teda exmanželke za prítomnosti maloletého, čo na maloletého vplýva negatívne. Bol tam nejaký incident riešený ako priestupok. Otec 3.3 tu na súde vypovedal, že pracuje občas brigádne, popiera, že by to voči manželke spravil a teda hovorí, že je to "krivé svedectvo". Strana 4, matka ďalej uvádza, že G. sa pri stretnutiach otca bojí, pomočuje sa, chlapca preháňa, má nočné mory, zmenené správanie. ÚPSVaR Topoľčany vo svojej správe uvádza, že matka začala s maloletým navštevovať psychologičku z dôvodu, že maloletý zostal utiahnutý, začal sa pomočovať, strhávať zo sna, podľa matky syn negatívne reaguje na stretávanie s otcom, otec sa správa nevhodne a teda doporučili prizvať znalca na vypracovanie ZP. To je výpis zo str. 4. To sú skutočnosti, o ktoré sa bolo treba oprieť a vypichnúť ich. Potom 13.3 PhDr. Q. v správe uvádza, že prebehlo stretnutie medzi maloletým a otcom, kde maloletý bol rozpačitý, otec maloletého objal, prihováral sa mu so slovami "G. kamarát môj, teba ľúbim, mám ťa rád." Hra a komunikácia boli málo podnetné, bolo zo strany PhDr. Q. navrhnuté aby komunikácia prebiehala spôsobom, ktorý ona považovala za odborný a adekvátny, na čo otec s týmto nesúhlasil, trval na tom, že maloletého chce na víkend a neprijal odborný argument PhDr. Q., že maloletý nemá s ním vytvorený bližší vzťah. Potom bolo realizované znalecké psychologické dokazovanie PhDr. R., ktorá vypracovala znalecký posudok, ktorý bol v spise a ktorý už bol prezentovaný. Z toho posudku odcituje relevantné časti o predmetnej veci - matka pri vyšetrení k vzťahu s A. Q. uviedla, že sa za neho vydala ako 23 ročná po 3,5 ročnej známosti, po svadbe bývali v dome manžela a jeho rodiny v D., mali samostatnú bytovú jednotku. Počas tehotenstva sa prestal manžel o ňu zaujímať, preto (jej názor), že on chcel dievča, už vedeli dopredu, že to bude chlapec, podľa matky začal fajčiť marihuanu, manželstvo bolo konfliktné, v 7. mesiaci tehotenstva ju udrel do brucha, vtĺkal jej do hlavy, že je to jej vina. Napriek tomuto od neho neodišla. Ďalej popisuje skutočnosti, ktoré popisuje - výkyvy nálad, nezáujem zo strany manžela, nedával jej peniaze, nepomáhal, až cez Vianoce 2011 - prvý sviatok vianočný odišla k rodičom. Chlapec bol chorý a nedovolil jej ísť k lekárovi s tým, že

vraj mu má dávať čaje. Hovoril, že ho má nechať žiť, aby si mohol užívať, volal do nemocnice s tým, že matka si má vymýšľať ochorenia. Ďalej matka popisuje, že prišiel veľakrát pod vplyvom alkoholu, k maloletému sa správal nevhodne, ako ho udieral po brušku, z kočíka vytiahol za nohu, ruku, malý sa ho bál. Potom ďalej pri znaleckom vyšetrení popisuje správanie otca voči maloleému počas ich stretnutí, napr. že prinesie veľkú loptu a simulujú hru - futbalovú, maloletému hovorí, že je nešikovný. Potom sa malo stať, že ukázal otec maloletému ako ma stúpiť na autíčko, maloletý to spravil a potom resume, že si nevie vážiť hračky, že ho to naučila mama. Matka vypovedá, že otec ju neustále fyzicky napáda, bolo to riešené na priestupkovom konaní, napr. vulgárne jej nadáva pred maloletým. Maloletý navštevuje dva roky psychológa, lebo pred stretnutím s otcom máva hysterické záchvaty, plače, po stretnutí sa pocikáva, škriabe po tvári, vykrikuje, plače zo spánku. Ona na otcovi pozoruje výkyvy nálad, má podozrenie, že berie naďalej drogy, v minulosti bola toho svedkom. Popisuje, že sa otec nevhodne správa, napr. čúra vedľa maloletého na ihrisku a pod. - viď str. 6 posudku. Psychologičkou bola vyšetrená matka, otec, maloletý, pri vyšetrení otca psychologička PhDr. R. nachádza takéto príznaky: viď strana 8 jej posudku - emotivita je labilná, s dráždivosťou s oblasťou afektivity, vyššie city oploštené, nálada dráždivá. Pozornosť je znížená v koncentrácii aj tenacite, instabilná doprevádzaná psychomotorickým nekľudom, myslenie je prevažne šraubované, v obsahoch dominujú komfabulačné najmä religiózne zamerané obsahy (ukazuje sa ako prejav psychocitizmu). Viazne logické myslenie s priestorovou predstavivosťou, je mierne znížená sociálna pohotovosť /schopnosť zorientovať sa a adekvátne riešiť náhodilé sociálne situácie/. Generalizačná a abstrakčná schopnosť myslenia je minimálna a to napriek priemernému intelektu 98. Osobnosť psychologička posudzuje ako emočne aj sociálne nezrelú, konštatuje na str. 9 dezorganizáciu psychickej činnosti, chaotickosť v citoch, v správaní, v cieľoch a celkovom zameraní. V prežívaní je neustále nespokojný, nekľudný, s potrebou všetko okolo seba neustále vzdorovito odmietať. Bol vypracovaný znalecký posudok a potom bolo pojednávanie 9.12.2015, kde znalec PhDr. R. uvádza, že pokiaľ by bola informovaná o ďalších skutočnostiach, ktoré z pojednávania vyplynuli zo svedeckých výpovedí o tom ako sa stupňuje správanie u maloletého, teda to negatívne, tak by bola spôsobilá uvažovať o zákaze styku otca s maloletým a doporučila vypočuť ošetrujúcu psychologičku PhDr. Q.. Otec povedal, že znalecký posudok je vypracovaný na krivých svedectvách. Potom pojednávanie 19.1.2016, kde ošetrujúca psychologička uviedla, že v decembri 2015 u maloletého zistila tiky očí ako prejav neurotizácie maloletého. Ako ošetrujúca psychologička maloletého bola toho názoru, že nie je vhodné aby sa otec s maloletým stretával každý týždeň po dobu 3 hodín, doporučila styk obmedziť, povedala, že má poznatok, že pokiaľ bol otec hospitalizovaný, a teda nestretával sa s maloletým, neurotické prejavy u maloletého vymizli. Doporučila psychiatrické vyšetrenie otca, k čomu sa pripojila právna zástupkyňa matky, potom bolo vydané uznesenie, ktorým bol pribratý on ako znalec. Oboch rodičov vyšetril dňa 30.6.2016 za štandardných ambulantných podmienok v ambulancii v R. nad R., telefonicky si predtým s nimi dohodol kontakt, obaja sa dostavili a vyšetreniu sa podrobili. Vyšetrenie matky spočívalo v odobratí anamnézy, kde sa zaujímal o situáciu, ktorá je, opísala to na str. 2 posudku, rodinná anamnéza, osobná anamnéza, k predmetnej veci - na str. 13 by vypichol: s otcom maloletého sa zoznámili v r. 2009, chodili spolu 2 roky, manželstvo uzavreli v r. 2011, rozvod v r. 2014. Odišla od neho 25.12.2011. Rozvod bol z dôvodu, že A. Q. začal ubližovať maloletému, manželstvo trvalo pol roka, ona podala návrh na rozvod, matka to interpretuje, že neuznávali v rodine chlapcov. Podľa matky u otca sa zmenilo správanie keď sa dozvedel, že to bude chlapec, mal ju udrieť v 7. mesiaci tehotenstva do brucha, mal to okomentovať, že "on si pláva vo vodičke". Aj neskôr mal udierať G. do bruška a spieval si pri tom, pričom maloletý plakal. Otec sa k nej správal vulgárne, maloletý dostal hnačky - rotavírusová infekcia, otec zakazoval chodiť k lekárovi, maloletý bol dehydratovaný, potom ona odišla. K exmanželovi necíti nič, bojí sa ho, má z neho strach, z jeho ubližovania. Exmanžel býva agresívny, neovláda sa, ona chcela mať s ním normálny vzťah, bola by radšej keby exmanželove správanie voči maloletému bolo normálne, vtedy by ho kľudne dala, rešpektuje, že je jeho otec. Jeho správanie jej vadí, domnieva sa, že otec jej nevie odpustiť že odišla, hovorí jej, že keď sa začne kajať a dá sa na cestu lásky, že jej odpustí. Znalec ďalej uvádza, že mal k dispozícií zdravotnú dokumentáciu matky, z ktorej nevyplynulo nič relevantné pre znalecké dokazovanie. V psychopatologickom rozbore uvádza - str. 22 jeho posudku, že matka zo psychiatrického hľadiska nevykazuje žiadnu psychopatológiu, ktorá by bola dôvodom aby záveroval duševnú poruchu, teda podľa neho je psychicky zdravá a spôsobilá. Matku vyšetroval ako prvú, potom v ten deň po istej časovej dobe vyšetril otca, otec prišiel načas, detailne jeho vyšetrenie je na strane 14,15,16, takisto sa pýtal na problematiku, uviedol, že mal veľmi dobrú cestu, že na vyšetrenie sa tešil, lebo on má tu právomoc rozhodnúť o živote jeho syna. Povedal mu, že je viac ako psychológ, že psychologička vydala krivé svedectvo, že mal konflikt s tou psychologičkou keď vydala krivé svedectvo. Povedal, že sa cíti úplne perfektne a všetko sa mu darí, aj v robote, a vyjadril radosť zo stretnutia so synom, ktoré malo byť o týždeň. Uviedol, že leto má veľmi rád, ale syna má najradšej. Psychiatricky sa nelieči, je v pohode a

trvalo neužíva žiadne lieky. Na str. 15 keď sa zaujímal o jeho vzťahovú a pracovnú adaptabilitu - uviedol, že má založenú obchodnú spoločnosť Q. a syn s.r.o. už asi tri roky, ktorá je pripravená pre syna. On si to overoval, skutočne je tam taká s.r.o. Čo sa týka partnerských vzťahov uviedol, že nemá žiadnu partnerku, že ma nejakú kolegyňu, kamarátku, ale frajerka to nie je. Zdôrazňoval, že manželka vydala na neho krivé svedectvá, syn chce bývať s ním a on so synom, uviedol, že začal silne veriť v Boha od 33 rokov, kedysi bol ateista. Znalec ďalej uvádza, že pokúšal sa, boli tam informácie zo psychologického vyšetrenia PhDr. R., nepodarilo sa mu vyexplorovať od otca, lebo psychiatrické vyšetrenie je do istej miery limitované ochotou pacienta, do akej hĺbky vyšetrujúceho psychiatra pri poskytovaní informácii pustí, toto bolo neskôr dôvod prečo považoval za potrebné dať spraviť psychodiagnostické vyšetrenie, ktoré je nie konkrétne, je ale hlbšie, hlbšie dokáže psychológ vniknúť cez neutrálne psychotesty, kde sa môžu nájsť veci, ktoré sa pri nedostatočnej spolupráci nepodarí získať, lebo on sa sekne, psychiatra nepustí ďalej, teda tam ho nepustil, považoval za potrebné ďalšie psychodiagnostické vyšetrenie. Najväčšia časť vyšetrenia bola zameraná na predmetnú vec, je to na strane 15 v predmetnej veci, považuje to za potrebné - otec mu povedal, že matka vydala krivé svedectvá, keď bol u psychologičky tak sa syn k nemu okato túlil, čo psychologička na pojednávaní odtajila. Nie je zlý človek, ale je divný. Nikdy manželku neudrel, má veľmi rád syna. Chápe žeby sa mal dobre správať k exmanželke, ale ona je proti nemu. Nedá sa to s ňou, ona štve maloletého proti nemu, syn tej problematike rozumie. Žena ho učí, že on nie je jeho otec. S manželkou nie je možná komunikácia, ona chodí vždy s priateľom. Nemôže byť sám so synom. On by sa k žene normálne správal, ale s ňou sa nedá, lebo ona vydáva krivé svedectvá. Znalec ďalej uvádza, že jemu A. Q. povedal, že jeho syn by možno chcel aby sa on ako znalec priklonil na otcovu stranu, lebo syn tomu rozumie. Hovoril synovi, že je jeho tatinko, potom položil otázku prečo mu žena nehovorí, že je jeho otec, lebo syn mu mal povedať, že L. je jeho otec. Povedal mu, že posudok psychologičky je veľmi nepravdivý. Konfrontoval ho s číslom listu 57 zo spisu, uviedol, že to čo povedal maloletý bolo preto lebo ho matka nahuckala, upierala mu ho, nebol s ním dva týždne pred tým a zmanipulovala ho. Ďalej uvádza, že syn sa ho nikdy nebál, uvádza, že synovi nemôže vôbec telefonovať, správa sa k synovi pekne, vždy sa správal aj bude, matka mu chce zakázať styk s maloletým. Znalkyňa jednoznačne klame, aj matka klame, znalkyňa klame na základe klamstiev manželky, so ženou sa nevie dohodnúť, skúšal to veľakrát, syn ho ľúbi. Potom položil otázky prečo maloletému nie je umožnené keď chce s ním byť, aby s ním nebol. Keď ho konfrontoval so skutočnosťou o jeho neprimeranom sa správaní k maloeltému povedal, že to je prekrútené, že podal trestné oznámenie na matku, matka vypovedala klamstvá, na čl. 50 spisu vydala krivé svedectvo, nemá rád klamanie, syn trpí, syn sa k nemu túli, plače, chce aby sa to urobilo tak aby sa on s matkou nemusel stretávať. Podľa neho si žena urobila novú rodinu a jeho chce vyškrtnúť a zdôrazňuje, že on /znalec/ má právomoc rozhodnúť o živote jeho syna. Opakovane počas vyšetrenia hovorí, že maloletý je dobrý chlapec, ľúbi ho moc, veľký chalanisko, hovorí že celú kauzu chcel dostať to TV, aj kamarát to robil cez TV a sa mu to podarilo. Maloletý je veľmi pekný chlapec, je taký pekný ako on, s maloletým má dobrý vzťah. On chce byť dobrý človek, neklamať, človek bez klamstva. Najradšej by navrhol zakázať styk syna s p. Q., aj by súhlasil s psychologickým vyšetrením, len psychológ by nemohol byť prepojený s p. Q., pýtal sa ho či by bol ochotný, tak si dával isté podmienky, aby to nebola žena vôbec, žena ktorá nie je v styku so Q., potom našli muža, ktorý PhDr. Q. nepozná. Potom otec bol u neho na vyšetrení. Povedal mu, že nedokáže obnoviť dôveru vo vzťahu k manželke, je silným, zdôraznil najsilnejším kresťanom, cituje: ľudia bránia láske, veľakrát, občas plače s maloletým, aj syn si búcha hlavu o stenu a plače s ním, exmanželka stále niečo vymýšľa. Potom ho konfrontoval s prepisom telefonického záznamu na čl. 11 posudku a 20 spisu, telefonická komunikácia z 7.11.2014 o 03,01 hod, on mu to prečítal aby sa vyjadril - komunikácia bola taká preto lebo mu nechcela dať syna, neviete čo bolo predtým, a toto bola najhoršia vec, ktorú urobil - ten telefonát, hovorí, že ani on nie je anjel a zdôvodňuje, že aj jej priateľ sa jej vyhrážal a po vyšetrení nebude môcť vídať syna. Ďalej znalec uvádza, že potom, skôr ako vypracoval znalecký posudok, poslal otca na vyšetrenie ku klinickému psychológovi - znalcovi PhDr. K. R., ktorý vypracoval časť posudku - str. 17, 18, 19, 20, 21, 22 prvé dva odseky. V tomto psych. znaleckom posudku išlo o to, aby to čo jemu otec sa vyhol, nechcel zdeliť, aby sa pomocou psychodiagnostických metodík - ROR testu, aby sa dostali hlbšie k poznaniu jeho osobnosti a psychického stavu. Lebo treba si uvedomiť, že forenzné psychiatrické vyšetrenie nie je bežné vyšetrenie kde príde ochotný klient a povie o sebe všetko, opak je pravdou, príde a je posudzovaný človek viac menej nie v súlade so svojou vôľou, ale na žiadosť súdu a teda treba použiť veľakrát veľmi špecifické a exaktné dôkladné metodiky. Čo vyšlo PhDr. R.: po vyhodnotení protokolov, ktoré sú výsledkom jeho časti posudku vyšlo, že a to je viď strana 22, otázka ktorú mu zadal bola v tom smere tak ako je položená, ale o tom, že má skoro isté presvedčenie, len to potrebuje dokázať psychodiagnosticky, že sa u otca jedná o vážnejšiu patológiu ako porucha osobnosti a PhDr R. v posudku odpovedá, že zisťuje, že osobnosť otca je psychoticky alterovaná, zmenená, prítomné je

závažné poškodenie konvenčného testovania reality, psychotický proces, chybný úsudok je odvodený z nerealistických percepcií - vnímania, z čoho vyplývajú závažné problémy pri adaptívnom prispôsobení sa. U menovaného je značná pravdepodobnosť atypického alebo neprimeraného správania sa. Je pravdepodobné, že menovaný prežíva zdanlivo náhodnejšie, nesúvislé vzorce myslenia, v dôsledku čoho vzrastá pravdepodobnosť objavenia sa menej konvenčných individualistickejších reakcií. Súčasná kapacita pre kontrolu a zvládanie záťaže je krehká, v situácii stresu je vysoko vulnerabilný - zraniteľný k strate kontroly a k dezorganizácii. V interpersonálnej oblasti má nereálne až naivné očakávania, čím pádom sa rýchlejšie bolestne sklame. Má problémy s moduláciou afektu, neschopnosť účinne spracovávať emócie, je pravdepodobné, že mnohé formy správania budú ignorovať otázky sociálnej konvencie. Menovaný sa viac ponára do sebainšpekcie sústredenej na negatívne pocity, často až bludne - uzatvára sa sám do seba, do svojich negatívnych pocitov. Znalec uvádza, že toto vyšetrenie ho uistilo, mal po klinickom vyšetrení 99 % pravdepodobnosť, že sa jedná o stav psychotický, ale psychotické vyšetrenie nie je štandardné a dobrovoľné, pri nespolupráci klienta je potrebné použiť psychodiagnostiku, po psychodiagnostickom vyšetrení môže konštatovať čo napísal do znaleckého posudku, a to ako sa prejavil po stránke psychiatrickej, jeho vedomie je jasné bez kvalitívnych porúch či zmien, jeho pozornosť nie je bezvadná, je nesústredený, najmä distribúcia pozornosti je oslabená, pozornosť výrazne sústredená na vnútorné prežívanie, orientovaný je bezvadne, emotivita - city, empatia je plochá, egocentrická, neempatická. Predpokladá emočné vyhasínanie, počas vyšetrenia u neho boli prejavy úzkosti, napätia, nekľudu, ktoré kolísali, afektivita bola labilná, rovnako ako tu neustále mu skákal do reči, otázok, bolo ho treba stopovať, veľmi empaticky rozhovor viesť. Psychomotorické prejavy rovnako ako expresivita, mimika, gestikulácia kolísali a boli narušené napätím, nekľudom, mal problém udržať očný kontakt, jeho dynamogénia bola skôr živá, spontánna, pri kontakte mal problém počúvať, mal nutkanie vysvetľovať, dominovalo uľpievavé nutkanie verbalizovať a forsírovať krivdy, ktoré sa dejú. Ubližujú mu všetci, exmanželka, PhDr. Q., kontakt je narušený skákaním do reči pri kladení otázok, ako aj pri klinickom interview o predmetnej veci. Vo vnímaní je čiastočne prítomné vzťahovačné nastavenie v zmysle, že všetci sú proti nemu. Myslenie otca po stránke dynamickej živé, obsahovo štrukturálnej jednoduché, uľpievavé, tu je aj šroubovanosť, nevýpravné, akoby vyprázdňujúce sa, to je taká jeho diagnostická úvaha, difúzne je vzťahovačný, v pravom slova zmysle sa mu bludy nepodarilo dokázať. V prežívaní vzťahovačné prežívanie reality, keď prežíva správanie exmanželky voči nemu ako nepriateľské, exmanželka vydáva "krivé svedectvá", čím ovplyvňuje znalcov a odborníkov, ktorí následne tiež píšu nepravdivé nálezy a posudok. V prežívaní je prítomný aj regres, aj keď sa neadekvátne viaže na maloletého syna. Vzťah k exmanželke, synovi aj okoliu je alterovaný - narušený zníženou empatiou, teda zníženou schopnosťou vciťovať sa do ich prežívania, a následne ich emočné a iné prejavy vyhodnocuje, nesprávne, chybne. Znalec dodáva, že mal k dispozícii otcovu zdravotnú dokumentáciu, nenašiel v nej žiadne relevantné údaje o psychiatrických liečbach, úrazoch hlavy. Podľa neho vychádzajúc z tohto všetkého čo mal, ale nie len z papierov, spis je dôležitý, vychádzajúc z komplexného pohľadu, spisu, všetkých správ, znaleckého posudku PhDr. R., z konzultantského posudku PhDr. R., jeho priameho vyšetrenia otca - jedná sa u neho o psychotické ochorenie, ktoré vzhľadom na absenciu toho ako ho pozorujú tí najbližší, jedná sa o psychotickú poruchu - Inú neorganickú psychotickú poruchu, s vysokou pravdepodobnosťou schizofrénne procesuálne ochorenie. S vysokou pravdepodobnosťou predpokladá zlom v životnej línii otca, o tom svedčia viaceré faktory, matka si ho brala, resp. chodila s ním a nepozorovala u neho tieto prejavy, lebo sama mu povedala, že ho mala rada, keby sa nezačal správať zvláštne, čudne, nerozvádzala by sa s ním, dôvodom rozvodu nebola nevraživosť, dôvodom bolo zmenené správanie sa otca. Má za to, že to je zlom v životnej línii, býva to často pri schizofrénii. Nemusia byť vždy prítomné halucinácie, bludy. Podľa neho dôležitá skutočnosť, že je presvedčený po jeho vyšetrení, že trpí duševnou chorobu v pravom slova zmysle, ktorú vie diagnostikovať iba ako psychózu, psychotickú poruchu a vzhľadom na tie veci, ktoré sa dejú pri styku s maloletým vzhľadom na veci, ktoré sú k dispozícii, že maloletý sa musí pedopsychiatricky liečiť, nemyslí si žeby bolo vhodné aby na nejakú dobu sa otec stretával, ale tak ako napísal do znaleckého posudku, psychiatria je tu od toho aby človeka liečila, nech sa otec lieči, polieči a nech sa po nejakej dobe, po roku, dvoch, nech sa stav znova potom prehodnotí. Pokiaľ sa otec z tohto stavu dostane, nie je tu dôvod aby v budúcnosti bol zakázaný styk s maloletým, ale pre súčasný stav, kým sa nelieči nie je vhodné aby sa s maloletým stretával. 9. Kolízny opatrovník v záverečnom stanovisku uviedol, že vzhľadom na vykonané dokazovanie, hlavne vypracovaním znaleckého posudku, odporúča návrh otca zamietnuť, teda na základe záverov znalca hlavne z odboru psychiatrie, kde boli zistené psychotické poruchy u otca, prikláňa sa k odporúčaniu znalca zakázať styk otca s maloletým.

10. Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, výsluchom znalca, oboznámením spisového materiálu a zistil tento skutkový stav: 11. Rozsudkom Okresného súdu Piešťany sp. zn. 9P/12/2012 zo dňa 21.08.2013 bolo manželstvo účastníkov rozvedené a na čas po rozvode bol maloletý G. zverený do osobnej starostlivosti matky s tým, že obaja rodičia sú oprávnení zastupovať maloletého a spravovať jeho majetok a otec bol zaviazaný prispievať na výživu maloletého v sume 60 eur mesačne a bol upravený styk otca s maloletým, že tento je oprávnený sa s ním stretať každú nedeľu od 14,00 hod. do 17,00 hod v prítomnosti matky, ktorý rozsudok nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňom 05.10.2013. 12. Neodkladným opatrením tunajšieho súdu sp. zn. 11P/23/2015 zo dňa 05.09.2016, súd podľa § 325 ods. 2 písm. d/ vyslovil zákaz styku otca s maloletým G. Q.. 13. Z psychiatrického posudku MUDr. C. M., ktorý znalecký posudok vypracoval aj s konzultantom PhDr. K. R. okrem iného vyplýva, že matka z psychiatrického hľadiska nevykazuje žiadnu psychopatológiu, ktorá by bola dôvodom pre záverovanie nejakej duševnej poruchy, a teda nezistil u nej žiadnu duševnú poruchu. Otec vykazuje prítomnosť psychopatógie, duševnej poruchy v pravom slova zmysle, t.j. psychotickej poruchy. Jedná sa o psychotickú poruchu so psychoticky narušeným vnímaním, myslením a prežívaním. Z hľadiska diagnostického psychiater záveruje ako Inú neorganickú psychotickú poruchu s vysokou pravdepodobnosťou sa jedná o schizofrénne procesuálne ochorenie, najpravdepodobnejšie simplexnú schizofréniu, pri ktorej dochádza k pomalému, postupnému, plíživému rozvoju "podivínskeho" správania, ktoré sa prejavuje všestrannou maladaptabilitou - sociálnou, pracovnou, vzťahovou. Ochorenie sa u otca plíživo rozvíja už dlhodobo a tieto prejavy sa u neho manifestujú počas styku s dieťaťom, počas kontaktu s matkou, počas súdnych pojednávaní, ako aj vo všeobecnosti sú chorobnými prejavmi neliečenej psychotickej poruchy. Preto doporučuje aby otec sa začal psychiatricky liečiť, pretože aktuálne vzhľadom na prítomné prejavy psychózy nie je jeho styk s dieťaťom vhodný. Neznamená, že sa stav posudzovaného liečbou nezmení k lepšiemu, skôr predpokladá, že adekvátnou liečbou v priebehu určitého času /niekoľkých mesiacov/ psychotické prejavy odoznejú a psychický stav posudzovaného sa môže upraviť aj do tej miery, že bude možné uvažovať o špecifickej forme styku dieťaťa s psychiatricky sa liečiacim otcom, čo bude potom na ďalšom posúdení ošetrujúceho psychiatra a znalcov z odvetvia psychológie. 14. Podľa § 25 odsek 2 - 3 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd obmedzí styk maloletého dieťaťa s rodičom, alebo zakáže styk maloletého dieťaťa s rodičom, ak nie je možné zabezpečiť záujem maloletého dieťaťa obmedzením styku maloletého dieťaťa s rodičom. 15. Podľa § 26 Zákona o rodine, ak sa zmenia pomery môže súd aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností. 16. Výnimkou zo všetkých pravidiel o povinnosti dbať na pravidelný kontakt rodiča s dieťaťom je prípad keď záujem dieťaťa vyžaduje aby bolo dočasné stretávanie s jedným z rodičov obmedzené alebo úplne zakázané. Ide o výnimočné riešenie a vážny zásah do výkonu rodičovských práv a povinností, ktorý môže byť odôvodnený len okolnosťami na strane dieťaťa. Tieto musia byť natoľko závažné, že ochrana záujmu dieťaťa vyvolala potrebu obmedziť prirodzený kontakt. Jediným kritériom pre vyslovenie obmedzenia alebo zákazu styku je teda aktuálna nevyhnutnosť takéhoto opatrenia a záujem dieťaťa, z ktorého táto nevyhnutnosť vyplýva. Ani takéto rozhodnutie však nemôže byť definitívne a sudca po jeho vyhlásení nemôže uspokojiť s tým, že vo veci bolo právoplatne rozhodnuté. Z intenzity tohto zásahu do práva na ochranu rodinného života vyplýva požiadavka pozitívneho záväzku, to znamená vytvárania predpokladov pre to, aby zúžený alebo prerušený kontakt mohol byť perspektívne obnovený. Dôvodom na zákaz styku môže byť potencionálna ujma na fyzickom zdraví dieťaťa, ujma na psychickom zdraví dieťaťa a ujma v inej než zdravotnej oblasti (morálna, osobnostná a pod.) Fyzické zdravie dieťaťa reprezentuje jeho telesná integrita, psychické zdravie charakterizuje duševná pohoda dieťaťa, k narušeniu dôjde v prípade, ak rodič vykonáva svoje rodičovské práva psychicky škodlivým spôsobom, čo narušuje zdravý vývoj osobnosti dieťaťa. Dôvod na zákaz styku musí spočívať v posúdení konkrétnej situácie a okolností individuálneho prípadu. Aj v tomto prípade platí, že po jeho vyslovení musí súd aj bez návrhu vykonať opatrenia na perspektívne obnovenie vzťahov medzi rodičom a dieťaťom. 17. Takto vykonaným dokazovaním nemal súd za preukázané, že návrh otca na rozšírenie úpravy styku je dôvodný, a to s poukazom na vykonané znalecké dokazovanie znalcom z odboru psychiatrie, kde znalec jednoznačne doporučil vzhľadom na prítomné prejavy psychózy u otca zakázať styk otca s maloletým dieťaťom, ktoré ochorenie sa okrem iného prejavuje podivinským správaním, všestrannou maladaptabilitou - sociálnou, pracovnou, vzťahovou. V tomto prípade má súd za to, že tu hrozí pokiaľ by bol naďalej upravený styk otca s dieťaťom a to aj v takom rozsahu ako doposiaľ, že je tu daná

hrozba na potencionálnej ujme na fyzickom zdraví dieťaťa, resp. ujma na psychickom zdraví dieťaťa, pretože psychické zdravie ako už bolo uvedené charakterizuje duševná pohoda dieťaťa a k narušeniu dochádza v prípade ak rodič vykonáva rodičovské práva psychicky škodlivým spôsobom, čo narušuje zdravý vývoj osobnosti dieťaťa, čo v tomto prípade preukázané bolo, nakoľko je zrejmé, že otec aj počas styku, ktorý bol vykonaný, sa správal takým spôsobom, že to mohlo narušiť psychickú pohodu dieťaťa, pričom ako aj vyplynulo zo znaleckého posudku psychické ochorenie sa rozvíja dlhodobo a otec nepreukázal žiadnym spôsobom, žeby v tomto štádiu konania podstupoval adekvátnu liečbu. Preto s poukazom na horeuvedené skutočnosti návrh otca na rozšírenie styku zamietol a zároveň vyslovil zákaz styku otca s maloletým dieťaťom, a keďže došlo na strane otca k zmene pomerov v tom, že bola u neho zistená duševná porucha, má súd za to, že došlo aj k zmenám pomerov tak ako to má na mysli ustanovenie § 26 Zákona o rodine, a preto zmenil rozsudok Okresného súdu Piešťany sp. zn. 9P/12/2012 v časti kde bola schválená rodičovská dohoda, kde obaja rodičia boli oprávnení maloletého zastupovať a spravovať jeho majetok, nakoľko v takomto stave je zrejmé, že otec by si plnohodnotne nemohol vykonávať oprávnenia, ktoré mu prislúchajú pri zastupovaní maloletého a spravovaní jeho majetku a to vzhľadom k jeho aktuálnemu duševnému stavu.

18. Súd návrh otca na doplnenie dokazovania výsluchom svedkov I. L., I. Q., C. V., L. L., ktorí mali potvrdiť, že matka nehovorila pravdu a že sa nezaujímal o syna zamietol, z dôvodu, že tieto neboli potrebné a dôležité pre úplné zistenie skutkového stavu veci a okrem toho, že skutočnosť, že otec sa o maloletého zaujímal, mal súd preukázané aj z iných dôkazov, čo dokonca nepopierala ani matka.

19. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 52 CMP, nakoľko žiaden z účastníkov konania nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

20. Vzhľadom k tomu, že v predmetnom konaní vznikli trovy štátu a to z titulu priznania odmeny za vypracovanie znaleckého posudku a účasť na pojednávaní PhDr. Q. R. v sume 165,68 eur, súd zaviazal otca na úhradu týchto prostriedkov, ktoré boli poukázané znalcovi preddavkovo zo štátnych prostriedkov, pričom zvyšok trov konania, ktoré vznikli štátu z titulu pribratia znalca z odboru psychiatrie - MUDr. M. a to v celkovej výške 272,29 eur, ktoré znalcovi boli vyplatené z rozpočtových prostriedkov štátu znáša štát, a to aj s poukazom na to, že v predmetnej veci došlo k oslobodeniu od súdnych poplatkov vo vzťahu k matke a takisto aj s poukazom na povahu konania.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať účastník konania, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci.

Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy. Zmena návrhu na začatie konania je v odvolacom konaní prípustná. Podľa § 376 ods. 1,2 ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia. Súd môže nariadiť výkon rozhodnutia aj bez návrhu. Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č. 233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.). Podľa štvrtej časti sa postupuje pri výkone rozhodnutia, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému. Podľa štvrtej časti sa postupuje aj pri výkone rozhodnutia o návrat maloletého do cudziny pri neoprávnenom premiestnení alebo zadržaní. Podľa štvrtej časti sa postupuje aj vtedy, ak z osobitného predpisu alebo z medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná, vyplýva vykonateľnosť dohody alebo verejnej listiny, ktorou bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému. Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy. Zmena návrhu na začatie konania je v odvolacom konaní prípustná.