Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

14Cpr/1/2015

Uznesenie

S. súd Trnava v právnej veci žalobkyne: U. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. XXX/X, XXX XX B., zastúpená: JUDr. Andrej Lamoš, nar. 08.02.1977, bytom Nezábudkova 775/3, 919 21 Zeleneč, proti žalovanému: Bytové družstvo so sídlom v Trnave, Ludvíka van Beethovena 26, 918 08 Trnava, IČO: 00 175 480, právne zastúpeného: UNITED LAWERS, advokátska kancelára, s.r.o., so sídlom Miletičova 23, 821 09 Bratislava, IČO: 36 662 291, o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru a uplatnenie nárokov z neplatného skončenia pracovného pomeru, takto

rozhodol:

Konanie z a s t a v u j e.

Žiaden z účastníkov konania nemá nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Žalobou zo dňa 25.05.2015, podanou na súde dňa 25.05.2015 sa žalobkyňa domáhala určenia neplatnosti skončenia pracovného pomeru na dobu určitú zo dňa 25.03.2015 a súčasne sa domáhala náhrady priemernej mesačnej mzdy od 25.03.2015 do právoplatnosti rozsudku a náhrady trov konania. Žalobu zdôvodnila tým, že dňa 12.03.2015 jej bolo doručené skončenie pracovného pomeru ku dňu 25.03.2015 z dôvodu nástupu zamestnankyne p. E. H. do zamestnania. Žalobca dôvodil, že pracovný neskončil uvedeným dátumom, nakoľko pani J. H. nenastúpila do zamestnania v stanovený čas ani neskôr. Žalobkyňa nesúhlasiac so skončením pracovného pomeru odpovedala listom zo dňa 25.03.2015 žalovanému. Žalovaný listom napísaným referentom zo dňa 30.03.2015, odpísal žalobkyni, že pracovný pomer naďalej trvá. Žalobkyňa majúc za to, že list zaslala neoprávnená osoba upozornila sťažnosťou kontrolnú komisiu, ktorá do dňa podania žaloby nekonala. Následne žalobkyňa podala žalobu.

2. K žalobe žalobkyňa pripojila: pracovnú zmluvu (č.l.6-8), list žalovaného o skončení pracovného pomeru (č.l.9), nesúhlas so skončením pracovného pomeru (č.l.10), odpoveď (č.l. 11), email kontrolnej komisii (č.l.12-15), výňatok stanov (č.l.16), potvrdenie o práceneschopnosti (č.l.17).

3. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním doručeným súdu dňa 20.07.2015, kde uvádzal skutočnosti ohľadne nástupu p. E. H. do práce po materskej dovolenke dňa 26.03.2015, pričom od uvedeného dňa čerpala dovolenku do 10.04.2015, pričom následne od 13.04.2015 čerpá rodičovskú dovolenku. Žalovaný poukázal na skutočnosť, že pri uzatváraní zmluvy so žalobkyňou konal za žalovaného zástupca žalobkyne ako jej manžel. Takýmto konaním umožnil podľa žalovaného vznik pracovného pomeru na dobu neurčitú pri žalobkyni. Žalovaný ďalej uviedol, že ak mala žalobkyňa pochybnosti o konaní žalovaného (na základe listu zo dňa 30.03.2015) mala sa dopytovať u žalovaného, pričom oznámenie referentky považuje za postačujúce vzhľadom na okolnosti. Ďalej žalovaný namietal, že nemožno žalovanej priznať nároky podľa § 79 zákonníka práce, nakoľko v čase neplatného skončenia bola žalobkyňa práceneschopná. Žalovaný žiadal priznať náhradu trov konania, nakoľko žalobu považoval za nedôvodnú.

4. K vyjadreniu pripojil žalovaný prehlásenie o trvaní pracovného pomeru podpísané riaditeľkou A.. Z. L. (prokuristom žalovaného) (č.l.25).

5. Dňa 03.11.2015 bolo doručené súdu podanie žalobkyne, ktorým žalobu vzala v celom rozsahu späť, žiadala konanie zastaviť a o náhrade trov konania rozhodnúť tak, že odporcovi neprizná náhradu trov konania. Späťzvatie zdôvodnila žalobkyňa tým, že prehlásenie o trvaní bolo podpísané kompetentnou osobou, pričom s podaním žaloby vzhľadom na plynutie času už žalobkyňa nemohla čakať.

6. Podľa § 144 zákona č. 160/2015 Z.z., Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), žalobca môže vziať žalobu späť.

7. Podľa § 145 ods. 1 CSP, ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.

8. Podľa § 146 ods. 1 CSP, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.

9. Súd vzhľadom na dispozitívny úkon žalobkyne vykonaný pred prejednaním veci rozhodol tak, že konanie zastavil.

10. Súd konštatuje, že vzhľadom na charakter konania pri rozhodnutí o trovách súd musí vec posúdiť aj z hmotnoprávneho hľadiska, pre účely posúdenia miery úspechu a výsledku v konaní. Súd na rozhodnutie o trovách aplikoval nasledovné ustanovenia právnych predpisov.

11. Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 311/2001 Z.z., Zákonníka práce (ďalej len „ZP“), v pracovnoprávnych vzťahoch robí právne úkony za zamestnávateľa, ktorý je právnická osoba, štatutárny orgán alebo člen štatutárneho orgánu; zamestnávateľ, ktorý je fyzická osoba, koná osobne. Namiesto nich môžu robiť právne úkony aj nimi poverení zamestnanci. Iní zamestnanci zamestnávateľa, najmä vedúci jeho organizačných útvarov, sú oprávnení ako orgány zamestnávateľa robiť v mene zamestnávateľa právne úkony vyplývajúce z ich funkcií určených organizačnými predpismi.

12. Podľa § 9 ods. 2 ZP, zamestnávateľ môže písomne poveriť ďalších svojich zamestnancov, aby robili určité právne úkony v pracovnoprávnych vzťahoch v jeho mene. V písomnom poverení musí byť uvedený rozsah oprávnenia povereného zamestnanca.

13. Podľa § 9 ods. 3 ZP, vedúci zamestnanci zamestnávateľa sú zamestnanci, ktorí sú na jednotlivých stupňoch riadenia zamestnávateľa oprávnení určovať a ukladať podriadeným zamestnancom zamestnávateľa pracovné úlohy, organizovať, riadiť a kontrolovať ich prácu a dávať im na ten účel záväzné pokyny.

14. Podľa § 10 ods. 1 ZP, právne úkony štatutárnych orgánov alebo členov štatutárnych orgánov a poverených zamestnancov ( § 9 ods. 1 <aspi://module='ASPI'&link='311/2001 Z.z.%25239'&ucin- k-dni='30.12.9999'> a 2) <aspi://module='ASPI'&link='311/2001 Z.z.%25239'&ucin-k-dni='30.12.9999'> zaväzujú zamestnávateľa, ktorý na základe týchto úkonov nadobúda práva a povinnosti.

15. Podľa § 10 ods. 2 ZP, ak štatutárny orgán alebo člen štatutárneho orgánu alebo poverený zamestnanec prekročil právnym úkonom v pracovnoprávnych vzťahoch svoje oprávnenie, nezaväzujú tieto úkony zamestnávateľa, ak zamestnanec vedel alebo musel vedieť, že tento štatutárny orgán alebo člen štatutárneho orgánu alebo poverený zamestnanec svoje oprávnenie prekročil. To isté platí, ak právny úkon urobil zamestnanec zamestnávateľa, ktorý na to nebol oprávnený zo svojej funkcie, ani tým nebol poverený.

16. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

17. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

18. Podľa § 256 ods. 1 CPS, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.

19. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

20. Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.

21. Podľa ČL. 4 ods. 1 CSP, Ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť na základe výslovného ustanovenia tohto zákona, právna vec sa posúdi podľa ustanovenia tohto alebo iného zákona, ktoré upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci.

22. Podľa ČL. 4 ods. 2 CSP, ak takého ustanovenia niet, súd prejedná a rozhodne právnu vec podľa normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom, a to s prihliadnutím na princípy všeobecnej spravodlivosti a princípy, na ktorých spočíva tento zákon, tak, aby výsledkom bolo rozumné usporiadanie procesných vzťahov zohľadňujúce stav a poznatky právnej náuky a ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít.

23. Podľa ČL. 17 CSP, súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu a iných osôb

24. Súd rozhodol o náhrade trov konania tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok (právo) na ich náhradu z nasledovných dôvodov. Súd konštatuje, že v súčasnosti je pracovnoprávny spor je spor s ochranou slabšej strany, ktorou je vždy zamestnanec, nakoľko nemá prostriedky a aparát zamestnávateľa, ktorý by chránil jeho práva. Súd pri rozhodovaní o trovách vychádzal z toho, že úspech oboch strán v spore bol čiastočný. Žalobkyňa bola úspešná čo do určenia neplatnosti skončenia pracovného pomeru a žalovaný čo do zaplatenia náhrad mzdy podľa § 79 z nasledovných dôvodov. Súd konštatuje, že podľa obsahu (čo pripustil vo svojom vyjadrení aj žalovaný) sa pracovná zmluva zmenila nástupom p. E. H. na materskú dovolenku, na pracovnú zmluvu na dobu neurčitú. Ďalej žalobkyňa správne dôvodila, že list zamestnávateľa podpísaný referentkou nie je právnym úkonom, ktorý by zaväzoval zamestnávateľa (s ohľadom na znenie § 9 a § 10 . Súd má za to, že za zamestnávateľa môže konať len štatutárny orgán, v tomto prípade aj prokurista, prípadne písomne poverený zamestnanec (čo však žalobkyni preukázané nebolo). V prejednávanom prípade, nemožno odpoveď referenta zhodnotiť ako konanie žalovaného v žiadnom prípade, nakoľko z predložených stanov (o ktorých mala žalobkyňa vedomosť) oprávnenie konať za spoločnosť v pracovnoprávnych veciach pre referentku nevyplýva. Súd je toho názoru, že ak by žalobkyňa nebola podala žalobu, tak jej pracovný pomer by dňa 25.05.2015 za daného právneho stavu skončil. Súd ďalej konštatuje, že žalovaný je organizácia, ktorá má širší pracovný aparát (viď len výpis z obchodného registra a počet členov predstavenstva), pričom mu musia byť vzhľadom na veľkosť organizácie známe pracovnoprávne otázky vrátane spôsobu konania za zamestnávateľa v pracovnoprávnych veciach. Súd je toho názoru, že k takémuto spôsobu skončenia pracovného pomeru zo strany žalovaného vôbec nemalo prísť. Žalovaný predložil žalobkyni potvrdenie o trvaní pracovného pomeru (č.l.25) až v tomto konaní, pričom žalobkyňa žiadala konať žalovaného aj prostredníctvom Kontrolnej komisie. Žalovaný mohol reagovať a predísť súdnemu sporu, ak by žalobkyni zaslal potvrdenie skôr. Vzhľadom na uvedené súd vyhodnotil žalobu o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru ako dôvodnú a zodpovednosť za zastavenie konania v tejto časti nesie žalovaný ako zamestnávateľ. Vo vzťahu k požadovanej náhrade mzdy ako satisfakcie za neplatné skončenie, súd konštatuje, že nakoľko bola žalobkyňa práceneschopná, nemá nárok na zaplatenie tejto sumy, a preto zodpovednosť za zastavenie konania v tejto časti nesie žalobkyňa a nie žalovaný. Súd v danej situácii pomeroval úspech oboch strán, pričom vzhľadom na charakter konania, dopady na účastníkov, zodpovednosť oboch strán ako aj charakter nárokov dospel k záveru, že pomer úspechu je 50% na 50% pre oboch účastníkov. Súd je toho názoru, že určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru je právne rovnako významné v tomto konaní pre obe strany ako prípadný spor o zaplatenie peňažnej náhrady, ktorá má povahu satisfakcie, nakoľko satisfakcia za 5 mesiacov a 9 dní (od momentu podania žaloby do momentu doručenia späťvzatia). Súd ďalej vyhodnotil spôsob konania žalovaného pri skončení pracovného pomeru ako účelový, ktorého sa nemal dopustiť, nakoľko si musel byť vedomý podľa obsahu pracovnej zmluvy, že táto sa zmenila na pracovnú zmluvu na dobu neurčitú. Ak aj žalovaný mal pochybnosti, mal sa poradiť s právnym zástupcom pre urobením tak závažného úkonu vo

veci skončenia pracovného pomeru. Súd uvedené vyhodnotil ako dôvod hodný osobitného zreteľa na prípadné nepriznanie trov žalovanému. Súd ďalej konštatuje, že v dôsledku účinkov novej právnej úpravy od 01.07.2016 by mal súd rozhodnúť len o nároku na náhradu trov konania, preto súd za použitia ČL 4 a ČL 17 (dotvorenie práva) rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok (právo) na náhradu trov konania, nakoľko pomer úspechu v konaní oboch bol 50%, teda čistý úspech 0%. Súd konštatuje, že ČL 4 a ČL 17 pri rozhodovaní o trovách využil, nakoľko neustanovuje právnu normu, ktorá by upravovala nepriznanie nároku na náhradu trov konania obom účastníkom, na rozdiel od predchádzajúcej právnej úpravy. Súd tiež uvádza, že žalobkyni nevyplýva vznik trov konania na jej strane. Vzhľadom na obsah výroku o trovách súd už nebude samostatným rozhodnutím rozhodovať o výške náhrady trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia, dvojmo, na Okresnom súde Trnava. V odvolaní je potrebné uviesť: ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a musí byť podpísané. Ďalej je potrebné uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).