Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_9C-30-2022.pdf
PDF · 104.99 KB
Case nature
Subarea
9C/30/2022
Uznesenie
Okresný súd Bratislava v právnej veci žalobkyne: F.. M. O., Z. L. XX.XX.XXXX, K. B. X. XX, XXX XX Bratislava, zastúpená: Kanisová & Kanis Advokátska kancelária s.r.o. so sídlom Ďumbierska 3F, 831 01 Bratislava, IČO: 36 836 460, proti žalovanému: D.. F. F., Z. L. XX.XX.XXXX, K. B. Q. XX, XXX XX Bratislava, o nariadenie neodkladného opatrenia takto
rozhodol:
Súd nariaďuje neodkladné opatrenie v nasledovnom znení: I. Žalovaný je povinný nevstupovať do bytu č. XX, nachádzajúceho sa na X. F.Z. X.. bytového domu súpisné číslo XXXX, V.: X. XX, postavenom na pozemku parcely registra „C. X.. Č.. XXXX, evidovanom na liste vlastníctva č. XXXX, pre A. Ú. Z., H. Bratislava-J., H. Bratislava D.. II. Žalobkyni sa priznáva náhrada trov konania v rozsahu 100 %. III. Navrhovateľka neodkladného opatrenia je povinná zaplatiť na účet Okresného súdu Bratislava I súdny poplatok vo výške 16,50,- eur v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
1. Návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia zo dňa 01.06.2022 sa žalobkyňa domáhala, aby súd nariadil neodkladné opatrenie, ktorým by zakázal žalovanému vstupovať do bytu č. XX, nachádzajúceho sa na X. F. X.. bytového domu súpisné číslo XXXX, V.: X. XX, postavenom na pozemku parcely registra „C. X.. Č.. XXXX, M. na E. V. Č.. XXXX, pre A. Ú.I. Z., H. Bratislava-J., H. Bratislava D.. 2. Návrh odôvodnila tým, že žalobkyňa a žalovaný boli v minulosti partnermi, tvorili jednu domácnosť a z ich vzťahu pochádzajú dve maloleté deti, a to T. F., Z.. XX.XX.XXXX T. F. F., Z.. XX.XX.XXXX. Strany sporu počas ich vzťahu nadobudli spoločne do ich podielového spoluvlastníctva nehnuteľnosť
- byt č. XX, nachádzajúci sa na X. F. X.. B.É. L., Q.. Č.. XXXX, na R.. X. XX T. XX V. B., orientačné číslo vchodu XX, postavený na pozemku parcely registra „C. X.. Č.. XXXX, tak ako je zapísaný na liste vlastníctva XXXX pre katastrálne územie Z. (ďalej len „nehnuteľnosť“). Z dôvodu viacerých partnerských nezhôd a neprimeraného správania sa žalovaného, strany sporu ich vzťah ukončili. V súčasnosti strany sporu žijú oddelene, každý vo vlastnom byte, pričom vyššie špecifikovanú Nehnuteľnosť nadobudla do svojho výlučného vlastníctva odkúpením spoluvlastníckeho podielu od žalovaného žalobkyňa, a to povolením vkladu vlastníckeho práva na základe vkladu V.-XXXX/XXXX zo dňa 18.02.2022 v zmysle kúpnej zmluvy uzatvorenej medzi žalobkyňou a žalovaným dňa 13.12.2021. Žalobkyňa je v súčasnosti jedinou a výlučnou vlastníčkou bytu č. XX na X.A. R. XX V. B.. Žalobkyňa poukázala na opakujúce sa neprimerané a násilné správanie žalovaného, ktoré odôvodňuje vydanie neodkladného opatrenia. Žalobkyňa poukázala na incident zo dňa 04.03.2022, kedy sa žalovaný napriek skutočnosti, že toho času je žalobkyňa výlučnou vlastníčkou nehnuteľnosti, dostavil na adresu jej bydliska, tj. do vyššie špecifikovaného bytu, pričom sa tu agresívnym spôsobom domáhal vstupu do bytu a podľa jeho vyjadrovania odnesením nešpecifikovaných vecí z domácnosti žalobkyne. Žalobkyňa v dôsledku agresívnych prejavov žalovaného a strachu z jeho konania tohto požiadala, aby sa od jej bytu vzdialil. Na uvedené požiadavky žalobkyne však žalovaný nereagoval a v konečnom dôsledku žalobkyňu fyziky napadol v snahe prekonať jej odpor proti jeho vstupu do jej bytu. V dôsledku napadnutia zo strany žalovaného vznikli žalobkyni poranenia pravej ruky, ktorú jej žalovaný násilím vykrútil, pričom si toto
zranenie vyžiadalo lekárske ošetrenie. O vykonaní lekárskeho ošetrenia žalobkyňa predložila lekárske potvrdenie zo dňa 04.03.2022, osvedčujúce tvrdenia žalobkyne, v ktorom sa v rámci objektívneho nálezu uvádza „palpačná bolesť pr. ruky - zápästie, odrenina chrbta ruky“ a ako odpis odborných nálezov „...natiahnutie pr. zápästia, odrenina chrbta ruky, psych. ujma“. Predpokladaný čas liečenia bol lekárom určený na 7 dní. Spolu s predmetným potvrdením Žalobkyňa predložila aj lekársku správu zo dňa 04.03.2022, taktiež potvrdzujúcu opísaný incident. Ako vyplýva z uvedených skutočností a z lekárskej správy a potvrdenia, žalobkyňa bola obeťou fyzického útoku sprevádzaného psychickým nátlakom zo strany žalovaného, a to v mieste jej bydliska. Nakoľko žalobkyňa po útoku zo strany žalovaného pociťovala výraznú bolesť v oblasti zápästia, ktorá jej znemožňovala s touto rukou hýbať, ako je uvedené, táto vyhľadala lekársku pomoc. Pravdivosť tvrdení uvádzaných zo strany žalobkyne vyplýva okrem lekárskej správy, v rámci ktorej sa ošetrujúci lekár vyjadril, že zranenia žalobkyne zodpovedajú jej opísanému mechanizmu vzniku, aj z čestných prehlásení svedkov K. G. zo dňa 18.05.2022 a F. X. zo dňa 24.05.2022. Obaja svedkovia tohto incidentu vo svojich vyhláseniach popisujú agresívne chovanie žalovaného, ako aj vznik zranenia žalobkyne dňa 04.03.2022. Pre doplnenie k opísanému incidentu žalobkyňa doplnila, že žalovaný po útoku na žalobkyňu do jej bytu vnikol, pričom tu zotrval až do príchodu policajnej hliadky, ktorú privolal súčasný partner žalobkyne, ktorému žalobkyňa volala o pomoc (potvrdzuje aj K. G. vo svojom čestnom vyhlásení). Správou z výjazdu hliadky PZ Žalobkyňa v súčasnosti nedisponuje, nakoľko jej bolo poskytnutie správy z tohto výjazdu odopreté z dôvodu, že zasahujúci príslušníci PZ neudelili na sprístupnenie ich údajov Krajskému riaditeľstvu PZ v Bratislave súhlas. Žalobkyňa tiež uviedla, že po opísanom incidente zo dňa 04.03.2022 sa situácie, kedy sa Žalovaný opätovne pokúšal dostať do jej bytu, pravidelne opakujú, pričom je žalovaný pri každej takejto situácií nátlakový a agresívny, čo v žalobkyni spôsobuje výrazný pocit strachu, bezmocnosti a obáv o svoje fyzické a psychické zdravie. Žalovaný svoje konanie opakovane odôvodňuje vydaním nešpecifikovaných dokladov, čo však žalobkyňa považuje len za neopodstatnenú zámienku k nátlakovému konaniu a obťažovaniu jej osoby. Žalovaný svoje správanie neustále vyhrocuje, pričom toto prerástlo až do sféry, kedy sa násilím nesnaží vniknúť len do bytu žalobkyne, ale kedy v poslednom období vnikol aj do automobilu žalobkyne v čase, kedy táto odchádzala z domu. Žalovaný takýmto spôsobom zamedzoval vo voľnom pohybe žalobkyne a tejto uviedol, že pokiaľ nebude rešpektovať jeho požiadavky a nebudú sa udalosti diať tak ako on povie, žalobkyňu nikam nepustí. Žalobkyňa a žalovaný sú rodičmi dvoch maloletých detí, ktoré si v súčasnosti otec chodí vyzdvihovať pred bytový dom v ktorom sa nachádza byt žalobkyne. Žalovaný však tento čas pravidelne využíva na realizovanie nátlaku voči žalobkyni, tento sa opakovane dostavuje až pred jej byt, a tu sa správa vo vzťahu k žalobkyni agresívne, prípadne sa opakované snaží o násilný vstup do jej bytu. Žalobkyňa už nedokáže dlhšie znášať dlhotrvajúci nátlak, ktorý voči nej žalovaný vyvíja, táto je v neustálom strese a obavách z ďalšej návštevy žalovaného, kedy táto už bola zo strany žalovaného aj preukázateľne v minulosti fyzicky napadnutá. Žalobkyni sa v súčasnosti v dôsledku konania žalovaného zhoršuje aj psychický stav, čo je aj jedným z dôvodov, prečo sa rozhodla podať návrh na nariadenie neodkladného opatrenia. Žalobkyňa predložila aj ďalšie dve čestné prehlásenia K. G. zo dňa 18.05.2022, v rámci ktorých sa tento vyjadruje k incidentom zo dňa 31.12.2021 a 28.03.2022, ktorých bol rovnako svedkom. Z čestných prehlásení možno badať neadekvátne a násilné správanie sa žalovaného k žalobkyni, kedy K. G. okrem iného potvrdzuje, že mal žalovaný žalobkyňu opakovane vydierať, vulgárne urážať, ako aj že toto jeho správanie trvá až dodnes. Žalobkyňa je v súčasnosti vystavovaná dlhotrvajúcemu nátlaku žalovaného sprevádzanému agresívnymi prejavmi, opakovanými snahami proti vôli žalobkyne vniknúť do jej bytu a ako je opísané vyššie, aj fyzickými atakmi. Žalobkyňa má v súčasnosti zo žalovaného strach, obáva sa jeho správania, pričom ataky zo strany žalovaného výrazne negatívne pôsobia aj na psychiku ich dvoch maloletých detí. Situácia v živote žalobkyne dosiahla z dôvodov na strane žalovaného tak negatívne rozmery, že túto je potrebné riešiť akútne čo najrýchlejším spôsobom. Formu inštitútu neodkladného opatrenia je možné považovať za veľmi aktuálny a účinný spôsob riešenia danej problematiky, nakoľko prostredníctvom tejto sa ohrozenej osobe poskytne pomerne rýchla ochrana, vďaka čomu táto nemusí žiť v strachu a obavách o svoj život a zdravie, resp. osobnej integrity. 3. V súvislosti s násilím žalobkyňa poukázala na ustálený a zaužívaný výklad tohto pojmu, pričom pod násilím sa rozumie jednak úmyselné použitie fyzickej sily alebo moci, a to buď len pravdepodobne ohrozujúce alebo skutočné, proti osobe alebo určitej skupine alebo spoločenstvu, ktoré buď má za následok alebo má vysokú pravdepodobnosť následku poranenia, smrť, psychickú škodu, a podobne. Ďalej možno násilie definovať ako každú formu ubližovania, prejavu nadvlády, vyhrážania sa, zneužívania moci a fyzického či sexuálneho nátlaku. Pri násilí nejde o konflikt, nakoľko v konflikte sa stretnú rovnocenné strany. Násilím je tiež každý čin, ktorého následkom je, že obeť robí niečo, čo robiť nechce, alebo je jej bránené robiť niečo čo robiť chce, prípadne v nej vyvoláva strach. V prípade násilia
nemusí ísť v každom prípade o fyzické ataky k obeti, nakoľko zastrašovanie, slovné vyhrážky a psychické násilie môžu mať rovnako silné následky. K pojmu psychické násilie tiež dopĺňame, že za toto je možné považovať každé správanie, ktoré priamo narúša slobodnú vôľu a sebaúctu iného človeka. Psychické násilie síce nezanecháva žiadne fyzické poranenia, napriek tomu však môže byť najhoršou formou násilia. Psychické násilie je zvlášť účinné, ak sa, ako tomu je v danom prípade, spája s formou fyzického násilia. Právo nebyť vystavený násiliu alebo jeho bezprostrednej hrozbe je základným ľudským právom. Právo každej osoby na ochranu pred akoukoľvek formou násilia vyplýva nielen z Ústavy Slovenskej republiky, ale aj z medzinárodných zmlúv, ktorými je Slovenská republika viazaná, napr. Všeobecná deklarácia ľudských práv, Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach, Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd, Deklarácia OSN o odstránení násilia páchaného na ženách a iné. Vo všeobecnosti je pritom za násilie potrebné považovať akýkoľvek útok vedený voči fyzickej osobe alebo aj psychickej integrite človeka, ktoré spôsobuje tejto osobe ujmu. 4. Obsah neodkladných opatrení požadujúcich zdržať sa určitého konania v súvislosti s ochranou integrity ohrozenej osoby vychádza zo znenia čl. 3.1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 606/2013 z 12.6.2013 o vzájomnom uznávaní ochranných opatrení v občianskych veciach. Jedná sa o opatrenia vydané v záujme ochrany jednotlivých osôb, ak existujú závažné dôvody domnievať sa, že je ohrozený ich život, telesná, duševná alebo sexuálna integrita, osobná sloboda alebo bezpečnosť. Primárnym účelom je zabránenie akejkoľvek formy rodovo motivovaného násilia alebo násilia v blízkych vzťahoch, ako sú fyzické násilie, obťažovanie, sexuálne násilie, prenasledovanie, zastrašovanie alebo iné formy nepriameho nátlaku. Chránenej osobe musí byť v odôvodnených prípadoch poskytnutá okamžitá a efektívna súdna ochrana. 5. Pred nariadením neodkladného opatrenia podľa ustanovenia § 325 ods. 2 písm. f), g) a h) Civilného sporového poriadku postačuje, ak je osvedčené dôvodné podozrenie z násilia alebo možnosť ohrozenia telesnej alebo duševnej integrity. Osvedčenie dôvodného podozrenia z násilia alebo možného ohrozenia telesnej alebo duševnej integrity znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce), pričom postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná. Dôvodné podozrenie z násilia a možnosť ohrozenia telesnej alebo duševnej integrity sa v takomto prípade preukazuje predovšetkým listinnými dôkazmi, a to napr. lekárskymi správami, čestnými prehláseniami, písomnou, elektronickou alebo telefonickou komunikáciou a podobne. Pojem integrita je z jazykovedného hľadiska definovaný ako celistvosť, neporušenosť, osobná istota a bezpečnosť, pričom k ohrozeniu alebo narušeniu telesnej alebo duševnej integrity človeka dochádza pôsobením násilia. Nárok je osvedčený vtedy, ak sa súdu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako pravdepodobný. Miera osvedčenia sa pritom riadi konkrétnou situáciou, najmä naliehavosťou tej ktorej veci Pri neodkladnom opatrení prevláda požiadavka rýchlosti konania pred požiadavkou úplného preukázania oprávnenosti a dôvodnosti uplatneného nároku. V kontexte s obsahom návrhu je nepochybné, že nariadené neodkladné opatrenie nebude predstavovať neprimeraný a ani bezdôvodný zásah do výkonu práv žalovaného a požiadavka vyváženosti dočasnej a bezodkladnej úpravy pomerov strán tak zostane zachovaná. Rovnako mala za to, že zistené okolnosti prípadu tiež nevyvolávajú žiadne pochybnosti o naliehavej potrebe zásahu súdu v podobe bezodkladnej úpravy pomerov medzi stranami sporu. Taktiež v prípade vykonania testu proporcionality vo vzťahu k právam žalobkyne a žalovaného, nie je za žiadnych okolností možné uprednostniť právo žalovaného spočívajúce v súčasnosti výlučne v slobodnom zasahovaní do práv a oprávnených záujmov tretích osôb pred právom žalobkyne na ochranu jej osobnej integrity a súkromia. Žalobkyňa rešpektuje skutočnosť, že medzi ňou a žalovaným v súčasnosti musí prebiehať odovzdávanie maloletých detí a ich komunikácie ohľadne nich, na základe čoho žiada výlučne o zabezpečenie jej bezpečnosti formou zákazu vstupu do bytu, kde konanie žalovaného nie je nijak kontrolované. 6. Žalobkyňa mala za to, že odôvodnenosť potreby neodkladne upraviť pomery medzi stranami sporu je zo strany žalobkyne riadne preukázaná. Mala tiež za to, že v súčasnosti na základe skúseností so správaním sa žalovaného a stúpajúcej tendencie jeho neprijateľného správania existuje dôvodná obava, že žalovaný bude v konaní ohrozujúcom telesnú a duševnú integritu žalobkyne pokračovať. Jeho správanie negatívne ovplyvňuje život žalobkyne, ktorá nemôžu žiť svoj život bez strachu a tak, ako by si to želala. Žalobkyňa je pravidelne atakované zo strany žalovaného, a to tak v oblasti jej osobnej integrity, ako aj v oblasti ochrany pred zásahmi do jej majetkových práv. Zo strany žalovaného dochádza pravidelne k nátlakovému a agresívnemu konaniu, ktoré je sprevádzané vyhrážkami, zastrašovaním, urážaním, násilným nútením ku konaniu proti vôli žalobkyne a podobne. Na základe uvedených skutočností nepovažovala navrhovaný zásah do práv žalovaného za akokoľvek neprimeraný, resp. nedôvodný a navrhla, aby súd v predmetnej veci rozhodol uznesením, ktorým nariadi neodkladné opatrenie nasledovného znenia: Žalovaný je povinný nevstupovať do bytu č. XX, nachádzajúceho sa na
X. F. X.. B. L. Q. Č. XXXX, vchod: X. XX, postavenom na pozemku parcely registra „C. X.. Č.. XXXX, evidovanom na liste vlastníctva č. XXXX, pre katastrálne územie Z., H. Bratislava-J., okres Bratislava D.. Žalobkyni sa priznáva náhrada trov konania v rozsahu 100 %. Žalobkyňa predložila súdu nasledovné listinné dôkazy: List vlastníctva č. XXXX, Lekárske potvrdenie zo dňa 04.03.2022, Lekárska správa zo dňa 04.03.2022, Čestné vyhlásenie F. X. zo dňa 24.05.2022, Čestné vyhlásenie K. G. zo dňa 18.05.2022 (k incidentu zo dňa 04.03.2022), Čestné vyhlásenie K. G.T. zo dňa 24.05.2022 (k incidentu zo dňa 28.03.2022), Čestné vyhlásenie K. G. zo dňa 18.05.2022 (k incidentu zo dňa 31.12.2021). 7. Podľa § 324 ods. 1 Civilného sporového poriadku: „Pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.“ 8. Podľa § 325 ods. 1 Civilného sporového poriadku: „Neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.“ 9. Podľa § 325 ods. 2 písm. f) Civilného sporového poriadku: „Neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby nevstupovala alebo iba obmedzene vstupovala do domu alebo bytu, na pracovisko alebo iné miesto, kde býva, zdržiava sa alebo ktoré pravidelne navštevuje osoba, ktorej telesnú integritu alebo duševnú integritu svojím konaním ohrozuje,“ 10. Podľa § 11 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „Občiansky zákonník“): „Fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy.“ 11. Podľa čl. 16 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky nikoho nemožno mučiť ani podrobiť krutému, neľudskému či ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestu. Podľa Čl. 3 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd nikoho nemožno mučiť alebo podrobovať neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestu. 12. Podľa čl. 21 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky je obydlie nedotknuteľné a nie je dovolené doň vstúpiť bez súhlasu toho, kto v ňom býva. 13. Podľa § 336 ods. 1 Civilného sporového poriadku: „Ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania, môže vo výroku uznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Súd túto povinnosť neuloží najmä vtedy, ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami.“ 14. Neodkladné opatrenie je procesným prostriedkom poskytnutia reálnej a efektívnej súdnej ochrany pri bezprostrednom ohrození práva. Základným predpokladom pre nariadenie neodkladného opatrenia je existencia potreby bezodkladnej úpravy pomerov medzi účastníkmi, alebo obavy, že vykonanie exekúcie súdneho rozhodnutia bude ohrozené, a to i napriek okolnosti, že sporné právo doposiaľ nebolo právoplatne priznané, avšak za predpokladu, že je aspoň osvedčená jeho danosť. So zreteľom na podstatu, účel a zmysel inštitútu neodkladného opatrenia možno zároveň dospieť k záveru, že pre rozhodnutie o nariadení neodkladného opatrenia síce nie je potrebné vykonávať dokazovanie, avšak splnenie predpokladov pre jeho nariadenie nemožno vyvodiť len zo samotných tvrdení jeho navrhovateľa, ale je potrebné tieto tvrdenia aspoň osvedčiť, a to aspoň do tej miery, že možno dôvodne nadobudnúť presvedčenie o ich pravdivosti. Zároveň tieto tvrdenia umožňujú súdu prijať záver o dôvodnosti a trvaní nároku, ktorému sa má poskytnúť bezodkladne ochrana a tiež záver o potrebe úpravy pomerov, resp. o dôvodnosti obavy zo zmarenia exekúcie a povinný ich je súdu osvedčiť navrhovateľ neodkladného opatrenia. Zároveň súd musí uvážiť, aby dôsledkom nariadeného opatrenia nevznikla niekomu neprimeraná ujma s prihliadnutím na to, že nariadením opatrenia súdu možno iného obmedziť vo výkone jeho práv len v nevyhnutnom rozsahu a opätovne len v záujme sledovaného cieľa a účelu opatrenia tak, aby nový stav (novoupravené pomery) nezakladali ďalšie právne spory, rešpektujúc vymedzené zákonné a ústavné limity. 15. Neodkladné opatrenia sú účinným prostriedkom preventívneho riešenia problematiky násilia a patria medzi právne nástroje, ktoré umožňujú rýchlu právnu úpravu situácie, ktorá smeruje k ochrane osôb, ktoré sa ocitnú v pozícii obetí domáceho násilia. Právo nebyť vystavený násiliu alebo jeho bezprostrednej hrozbe je základným ľudským právom. Právo každej osoby na ochranu pred akoukoľvek formou násilia vyplýva nielen z Ústavy Slovenskej republiky, ale aj z medzinárodných zmlúv, ktorými je Slovenská republika viazaná, medzi ktoré patrí najmä Všeobecná deklarácia ľudských práv, Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach, Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd, Deklarácia OSN o odstránení násilia páchaného na ženách a iné. Za násilie je pritom potrebné považovať akýkoľvek útok vedený voči fyzickej osobe alebo aj psychickej integrite človeka, ktoré spôsobuje tejto osobe ujmu. 16. V súvislosti s domácim násilím je preto mimoriadne dôležité minimalizovať kontakt násilníka s obeťou, keďže najvhodnejší priestor má násilník v domácom prostredí obete. Pred nariadením neodkladného opatrenia podľa ustanovenia § 325 ods. 2 písm. e), f), g) a h CSP. preto postačuje, ak je osvedčené dôvodné podozrenie z násilia alebo možnosť ohrozenia telesnej alebo duševnej integrity.
Osvedčenie dôvodného podozrenia z násilia alebo možného ohrozenia telesnej alebo duševnej integrity znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce), pričom postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná. Dôvodné podozrenie z násilia a možnosť ohrozenia telesnej alebo duševnej integrity sa v takomto prípade osvedčuje predovšetkým listinnými dôkazmi, keďže ide o konanie z hľadiska procesného maximálne zrýchlené. 17. Násilie možno vo všeobecnosti definovať ako úmyselné použitie fyzickej sily alebo moci, buď len pravdepodobne ohrozené alebo skutočné, proti osobe alebo proti určitej skupine alebo spoločenstvu, ktoré buď má za následok alebo má vysokú pravdepodobnosť následok poranenia, smrť, psychickú škodu a podobne. Násilie znamená najčastejšie označenie jednorazového fyzického aktu, resp. postupu, pri ktorom človek spôsobuje ujmu druhému človeku. Iná charakteristika násilia hovorí o akýchkoľvek atakoch, vrátane zanedbávania, ktoré ovplyvňujú život, fyzickú a psychickú integritu alebo slobodu jednotlivca, alebo poškodzujú rozvoj jeho osobnosti. Neodmysliteľnou kategóriou násilia je bolesť a hrozba bolesti. Násilie, ktoré spôsobuje bolesť, je zdrojom bezmocnosti obete a súčasne prejavom prežívania moci páchateľa násilia nad svojou obeťou. Násilie sprevádzané spôsobovaním bolesti je prejavom prežívania moci páchateľa násilia nad svojou obeťou, ktorá je v týchto prípadoch bezmocná. Táto bezmocnosť býva častým cieľom páchateľa, ktorému tento fakt prináša istú formu uspokojenia - ide o podrobenie obete (uznesenie NS SR sp. zn. 5MCdo 10/2012 zo dňa 15.10.2012). 18. Pojem integrita je z jazykovedného hľadiska definovaný ako celistvosť, neporušenosť, osobná istota a bezpečnosť, pričom k ohrozeniu alebo narušeniu telesnej alebo duševnej integrity človeka dochádza pôsobením násilia. Pojem násilia ako taký nie je nikde vo všeobecne záväznom právnom predpise formulovaný, avšak jeho základným charakteristickým znakom je úmysel. Násilie je následkom istého druhu ľudského konania, ktoré je zámerné. Ide o telesnú, aj duševnú ujmu. Násilím je každá forma ubližovania, prejavu nadvlády, vyhrážania sa, zneužívania moci, fyzického a sexuálneho nátlaku. Násilie nie je konflikt, v konflikte sa stretnú rovnocenné strany, kým násilie je, keď jedna strana zneužije prevahu moci. Násilím je každý čin, ktorého následkom je, že obeť robí niečo, čo nechce robiť, alebo jej bráni robiť niečo, čo chce robiť, prípadne v nej vyvoláva strach. Násilie nemusí obsahovať fyzický kontakt s obeťou, pretože zastrašovanie, slovné vyhrážky a psychické násilie môžu mať rovnako silné následky. Psychické násilie je každé správanie, ktoré priamo narúša slobodnú vôľu a sebaúctu iného človeka. Nezanecháva síce žiadne viditeľné poranenia, napriek tomu môže byť najhoršou formou násilia. Je zvlášť účinné, ak sa spája s fyzickým násilím. Osobitnou formou násilia je sekundárna viktimizácia - druhotné ubližovanie. Násilím je aj nezabránenie násiliu. 19. Obsah neodkladných opatrení požadujúcich zdržať sa určitého konania v súvislosti s ochranou integrity ohrozenej osoby vychádza zo znenia čl. 3.1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 606/2013 z 12.06.2013 o vzájomnom uznávaní ochranných opatrení v občianskych veciach. Jedná sa o opatrenia vydané v záujme ochrany jednotlivých osôb, ak existujú závažné dôvody domnievať sa, že je ohrozený ich život, telesná, duševná alebo sexuálna integrita, osobná sloboda alebo bezpečnosť. Primárnym účelom je zabránenie akejkoľvek formy rodovo - motivačného násilia alebo násilia v blízkych vzťahoch, ako sú fyzické násilie, obťažovanie, sexuálne násilie, prenasledovanie, zastrašovanie alebo iné formy nepriameho nátlaku. Súd musí mať za osvedčené ohrozenie telesnej alebo duševnej integrity navrhovateľa konaním osoby, proti ktorej návrh na nariadenie neodkladného opatrenia smeruje. Chránenej osobe musí byť v odôvodnených prípadoch poskytnutá okamžitá a efektívna súdna ochrana. Vo veciach domáceho násilia vrátane možného ohrozenia telesnej a duševnej integrity pritom možno spravidla vychádzať iba z tvrdení žalobcu, záznamov polície, podaní vysvetlení k priestupku, lekárskych či iných odborných vyjadrení. Stanovisko žalovaného je v zásade protichodné a dochádza tak k potrebe rozhodnutia v zložitej situácii tvrdenia proti tvrdeniu. 20. V danom prípade mal súd za to, že žalobkyňou navrhované neodkladné opatrenie týkajúce zákazu žalovaného vstúpiť do bytu (vrátane bytového domu, v ktorom sa byt nachádza) vo výlučnom vlastníctve žalobkyne je dôvodné, keďže z pripojených listinných dôkazov mal dostatočne osvedčené, že dňa 04.03.2022 sa žalovaný voči žalobkyni v jej byte dopustil hrozby fyzického násilia, keď sa tu agresívnym spôsobom domáhal vstupu do bytu a podľa jeho vyjadrovania odnesením nešpecifikovaných veci z domácnosti žalobkyne. Žalobkyňa v dôsledku agresívnych prejavov žalovaného a strachu z jeho konania tohto požiadala, aby sa od jej bytu vzdialil. Na uvedené požiadavky žalobkyne však žalovaný nereagoval a v konečnom dôsledku žalobkyňu fyziky napadol v snahe prekonať jej odpor proti jeho vstupu do jej bytu. Na základe uvedeného mal súd za to, že zo strany žalovaného došlo k zásahu (resp. k hrozbe zásahu) do telesnej integrity žalobkyne, a to opakovane, súd mal za to, že je tu daná aj bezodkladná potreba úpravy pomerov medzi žalobkyňou a žalovaným.
21. Na základe vyššie uvedeného považoval súd za potrebné nariadiť žalobkyňou navrhované neodkladné opatrenie ako formu preventívneho riešenia problematiky fyzického a psychického násilia žalovaného voči žalobkyni, ktorého účelom je rýchla právna úprava situácie medzi stranami sporu a ktoré smeruje k ochrane telesnej a psychickej integrity žalobkyne. Súd preto podľa § 325 ods. 2 písm. f) CSP uložil žalovanému povinnosť nevstupovať do bytu č. XX, nachádzajúceho sa na X. F. X.. bytového domu súpisné Č. XXXX, V.: X. XX, postavenom na pozemku parcely registra „C. X.. Č.. XXXX, evidovanom na liste vlastníctva č. XXXX, pre A. Ú. Z., H. Bratislava-J., H. Bratislava D.. 22. Súd o náhrade trov konania rozhodol tak, že žalobkyni ako úspešnej strane sporu v konaní o nariadení neodkladného opatrenia podľa § 255 ods. 1 CSP priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. 23. Keďže navrhovateľ s podaním návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nezaplatil súdny poplatok za návrh, súd uložil navrhovateľovi povinnosť zaplatiť na účet Okresného súdu Bratislava I v zmysle položky 1 písm. c) Sadzobníka zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch súdny poplatok vo výške 33,- eur.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie. Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Neodkladné opatrenie je vykonateľné jeho doručením.