Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_10Sd-29-2016.pdf
PDF · 103.33 KB
Case nature
Area
Subarea
10Sd/29/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach, sudca JUDr. Pavol Tkáč v právnej veci navrhovateľa H. J. C. Z. A. G. U. K. C. , X.. XX.XX.XXXX, L. Z. XX, R. X. Y., zast. JUDr. Ladislavom Strižovským, advokátom, so sídlom Starosaská 11, Spišská Nová Ves, proti odporkyni Sociálna poisťovňa, ústredie, Ul.29.augusta 8-10, Bratislava, v konaní o starobný dôchodok takto
rozhodol:
Podľa § 250q ods. 3 z dôvodov uvedených v ustanovení § 250j ods.2 písm. a/ O.s.p. s použitím 250l O.s.p. z r u š u j e rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 22.03.2016 a vec v r a c i a odporkyni na ďalšie konanie.
Odporkyňa je p o v i n n á zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov konania v sume 852,23 eur v lehote 15 dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia súdu na účet právneho zástupcu navrhovateľa JUDr. Ladislava Strižovského, advokáta.
odôvodnenie:
1. Odporkyňa napadnutým rozhodnutím zo dňa 22.03.2016 č. XXX XXX XXXX X podľa § 65 ods. 2, § 274 ods.1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (v ďalšom texte aj „zákon o sociálnom poistení“) a podľa § 21, § 174 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov ( v ďalšom texte aj „zákon o sociálnom zabezpečení“) zamietla žiadosť navrhovateľa o priznanie starobného dôchodku k 13.03.2013. Odôvodnila to tým, že navrhovateľ požiadal o priznanie starobného dôchodku žiadosťou z 15.07.2013, a to ku dňu 13.03.2013, kedy dovŕšil vek 55 rokov. Konštatovala, že poistenec má v zmysle § 65 ods. 1 zákona o sociálnom poistení nárok na starobný dôchodok, ak bol dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov a dovŕšil dôchodkový vek. Podľa § 274 ods. 1 zákona o sociálnom poistení nároky vyplývajúce do zaradenia zamestnaní do I. a II. pracovnej kategórie sa priznávajú do 31.12.2013. Odporkyňa ďalej poukázala na ustanovenie § 21 ods.1 písm. b/ zákona o sociálnom zabezpečení s tým, že občan má nárok na starobný dôchodok, ak bol zamestnaný najmenej 25 rokov a dosiahol vek aspoň 55 rokov a ak bol zamestnaný najmenej 15 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods.2 písm.b/, ak bol z tohto zamestnania prevedený alebo uvoľnený z dôvodov uvedených v § 12 ods.3 písm. d/ a e/ (z dôvodu racionalizačných a organizačných opatrení alebo z dôvodu trvalej straty spôsobilosti vykonávať prácu vzhľadom na zdravotný stav). Z obsahu spisového materiálu, najmä z evidenčného listu dôchodkového zabezpečenia vyhotoveného zamestnávateľom vyplýva, že navrhovateľ bol zamestnaný u zamestnávateľa Železnorudné bane, š.p. Spišská Nová Ves, závod Rudňany v dobe od 29.06.1977 do 02.10.1977 a od 03.09.1979 do 15.01.1999. Podľa evidenčných listov dôchodkového zabezpečenia (poistenia) a Prílohy k žiadosti o dôchodok z 10.05.2013 vykonával práce zaradené do I. pracovnej kategórie (súlade s § 14 ods.2 písm. b/ zákona o sociálnom zabezpečení) v rozsahu 3255 dní, čo je 8 rokov a 335 dní. V zamestnaní uvedenom v § 14 ods.2 písm. a/ zákona o sociálnom zabezpečení podľa evidenčných listov dôchodkového zabezpečenia (poistenia) v období od 29.06.1977 do 31.12.1988 v I. AA pracovnej kategórii získal
3208 dní, čo je 8 rokov a 288 dní. Úhrnom teda v I. pracovnej kategórii získal 17 rokov a 258 dní (§ 18 ods.5 zákona o sociálnom zabezpečení). Podľa neoverenej fotokópie dohody so zamestnávateľom Železnorudné bane, š.p. Spišská Nová Ves, závod Rudňany zo dňa 15.04.1996 o zmene dojednaných pracovných podmienok bol navrhovateľ od 15.04.1996 prevedený z dovtedy vykonávaného pracovného zaradenia na iný druh práce, a to z dôvodu organizačných zmien, t.j. bol preradený zo zamestnania vykonávaného v I. pracovnej kategórie do zamestnania III. pracovnej kategórie.
2. V odôvodnení rozhodnutia odporkyňa ďalej konštatovala, že predchádzajúcim rozsudkom Krajského súdu v Košiciach č.k. 7Sd/69/2013-56 z 22.05.2015 boli zrušené rozhodnutia odporkyne č. XXX XXX XXXX 0 z 12.09.2013, z 26.06.2014 a z 20.10.2014 o zamietnutí žiadosti navrhovateľa o starobný dôchodok a vec bola vrátená sociálnej poisťovni na ďalšie konanie. Dôvodom zrušenia bola skutočnosť, že odporkyňa sa dostatočne nevysporiadala s tvrdením navrhovateľa o odpracovaných dobách v pracovných kategóriách uvedených v ustanovení § 14 ods.2 písm. a/, b/ zákona o sociálnom zabezpečení a s argumentáciou o potrebe započítania oboch uvedených dôb zamestnania v I.AA kategórie v rozsahu 16 rokov a 157 dní. Navrhovateľ v opravnom prostriedku namietal, že zvýhodnená doba uvedená v § 21 ods.1 písm. a/ zákona o sociálnom zabezpečení mala byť navrhovateľovi zhodnotená a priznaná aj v právnom režime ustanovení § 21 ods.1 písm. b/ zákona o sociálnom zabezpečení. Druhým dôvodom zrušenia týchto rozhodnutí boli okolnosti súvisiace po skončení pracovného pomeru navrhovateľa u jeho posledného zamestnávateľa - Železnorudné bane, š.p. Spišská Nová Ves, závod Rudňany, u ktorého navrhovateľ pracoval podľa jeho tvrdenia od 29.06.1977 do 31.12.2000. Z obsahu dávkového spisu a z tvrdení navrhovateľa vyplývalo, že pracovný pomer u tohto zamestnávateľa bol skončený okamžitým zrušením pracovného pomeru k 15.01.1999, v ktorej súvislosti krajský súd uložil odporkyni povinnosť vyžiadať spis Okresného súdu Spišská Nová Ves sp.zn. 2C/416/99 a oboznámiť sa s jeho obsahom. Odporkyňa sa z vyššie uvedených dôvodov (v súlade s právnymi závermi krajského súdu) opätovne zaoberala nárokom navrhovateľa na starobný dôchodok, oboznámila sa s dokladmi obsiahnutými v súdnom spise sp. zn. 2C/416/99 ( žaloba o neplatnosť skončenia pracovného pomeru zo dňa 12.03.1999, rozviazanie pracovného pomeru zamestnávateľom Želba, a.s. Rudňany z 31.12.1998 - výpovedný dôvod bol daný skutočnosťou, že navrhovateľ nesplnil pracovné úlohy podľa zápisu č. 20/98 z porady rozšíreného vedenia závodu z 19.08.1998, zápis z porady č. 20/1988, oznámenie zamestnávateľa o znížení platu navrhovateľa z 21.09.1998, rozviazanie pracovného pomeru zamestnávateľom Želba, a.s. Rudňany z 15.01.1999 podľa § 53 ods.1 písm. b/ Zákonníka práce, nesúhlas s rozviazaním pracovného pomeru, podaného dňa 25.01.1999, vyjadrenie zamestnávateľa k žalobe navrhovateľa, v ktorom sa uvádza, že zo strany zamestnávateľa boli splnené všetky podmienky pre skončenie pracovného pomeru jeho okamžitým zrušením, listinné dôkazy predložené JUDr. Šimkulákovou, predložené na výzvu súdu, zápisnice o pojednávaniach zo dňa 17.01.2001 a 21.03.2001, späťvzatie žaloby z 12.06.2001, uznesenie okresného súdu sp.zn. 2C/416/99-63 z 15.06.2001 o zastavení konania). Odporkyňa konštatovala, že z obsahu súdneho spisu nie je preukázané, že s navrhovateľom bol skončený pracovný pomer k 15.01.1999 z organizačných dôvodov, t.j. podľa § 46 ods.1 písm. a/ až c/ Zákonníka práce.
3. Ďalej odporkyňa v odôvodnení rozhodnutia uviedla, že vo veci doplneného dokazovania listami zo dňa 31.12.2015 a z 09.02.2016 bol požiadaný bývalý zamestnávateľ navrhovateľa Rudné bane, š.p. Banská Bystrica o oznámenie, či došlo k zmene dojednaných podmienok, a teda, či navrhovateľ bol preradený na inú prácu od 15.04.1996 z organizačných dôvodov. Zamestnávateľ navrhovateľa listom zo dňa 29.01.2016 doručeným odporkyni dňa 03.03.2016 oznámil, že k zmene dojednaných podmienok došlo z organizačných dôvodov. Odporkyňa preto uzavrela, že z preukázaného skutkového stavu je zrejmé, že navrhovateľ nebol uvoľnený zo zamestnania v súvislosti s organizačnými opatreniami, ale bol preradený a nebol prevedený zo zamestnania uvedeného v § 14 ods.2 písm.a/ a b/ z dôvodov uvedených v § 12 ods.3 písm. e/ zákona o sociálnom poistení, preto nespĺňa podmienky nároku na starobný dôchodok podľa § 21 ods.1 písm. b/ zákona o sociálnom poistení, preto dovŕšením veku 55 rokov navrhovateľovi nevznikol nárok na starobný dôchodok.
4. V ďalšej časti odôvodnenia rozhodnutia odporkyňa poukázala na ustanovenie § 174 ods.1 zákona o sociálnom zabezpečení, ako aj ods.2 označeného ustanovenia zákona, podľa ktorých podmienkou vzniku nároku na starobný dôchodok podľa ods. 1 je, že zamestnanie I. kategórie alebo služba I. alebo II. kategórie funkcie trvali k 31.12.1999. Vzhľadom na skutočnosť, že zamestnanie navrhovateľa v I. pracovnej kategórii trvalo len do 14.04.1996, t.j. netrvalo k 31.12.1999, nárok na starobný dôchodok navrhovateľovi nevznikol ani podľa § 174 zákona o sociálnom zabezpečení. V závere preto odporkyňa
konštatovala, že navrhovateľ dosiahne dôchodkový vek vo veku 62 rokov k 13.03.2020 (§ 65 ods.2 zákona o sociálnom poistení), navrhovateľ k 13.03.2013 nedovŕšil dôchodkový vek 62 rokov a pre nárok na starobný dôchodok dovŕšením zníženého dôchodkového veku neboli splnené zákonné podmienky.
5. Proti tomuto rozhodnutiu odporkyne podal včas opravný prostriedok navrhovateľ. Žiadal o preskúmanie jeho zákonnosti, zrušenie napadnutého rozhodnutia a vrátenie veci na nové konanie. Zároveň uplatnil nárok na náhradu trov konania. V opravnom prostriedku namietal, že v štátnom podniku Železnorudné bane , š.p. Spišská Nová Ves, závod Rudňany bol zamestnaný v období od 29.06.1977 do 31.12.2000. V zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. a/ a b/ zákona o sociálnom zabezpečení odpracoval 17 rokov a 258 dní. Dňa 14.04.1996 ukončil zamestnanie uvedené v § 14 ods.2 písm. b/ z dôvodov organizačných zmien súvisiacich s útlmom rudného baníctva. Ďalej pracoval na útvare Bezpečnosti a hygieny práce, pričom v roku 1996 sa znižoval stav zamestnancov na tomto útvare a v I. polroku 1996 z organizačných dôvodov ukončili pracovný pomer aj zamestnanci E. P. C. A.. H. F., ktorý bol vedúcom tohto útvaru a navrhovateľ bol jeho podriadeným. V tej súvislosti uviedol, že E. P. tiež podal návrh na preskúmanie rozhodnutia odporkyne (č. XXX XXX XXXX zo dňa 22.09.2006), v súdnom konaní Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 4Sd/79/2006 bolo toto rozhodnutie zrušené a následne mu bol priznaný starobný dôchodok. Navrhovateľ ďalej konštatoval, že výkon vybraného zamestnania podľa § 14 ods.2 písm. a/ zákona o sociálnom zabezpečení vykonával do 31.12.1988, lebo dňa 23.12.1988 utrpel pracovný úraz, na následky ktorého mu bol priznaný čiastočný invalidný dôchodok od 01.01.1989 a bol preradený do zamestnania podľa § 14 ods.2 písm.b/ zákona o sociálnom zabezpečení, t.j. na útvar Bezpečnosti a hygieny práce. Ďalej navrhovateľ v opravnom prostriedku uviedol, že pre získanie nároku na dôchodok zo zamestnania v I. pracovnej kategórii v 55 rokoch možno započítať dobu zamestnania v I. pracovnej kategórii, odôvodňujúcu výhodnejšie nároky (I. AA) do zamestnania odôvodňujúceho menej výhodné nároky. Z uvedeného preto vyplýva, že navrhovateľovi je možné započítať dobu zamestnania, ktorú získal v I. AA kategórii pre získanie nároku na starobný dôchodok za zamestnanie vo všeobecnej I. pracovnej kategórii. Konštatoval, že vykonával prácu baníka 8 rokov a 288 dní, zo zdravotných dôvodov pre pracovný úraz uvedené zamestnanie ukončil a bol preradený na pozíciu inšpektora bezpečnosti práce do I. A pracovnej kategórie v zmysle § 14 ods.2 písm. b/ zákona o sociálnom zabezpečení. Poukázal na obdobnú situáciu, ktorá je uvedená v odbornej publikácii: kolektív autorov - Hmotné a sociálne zabezpečenie baníkov z roku 1991, kde na strane 148 sa cituje obdobný prípad. Z uvedeného uzavrel, že splnil zákonné podmienky pre priznanie starobného dôchodku podľa § 21 ods.1 písm. b/ zákona o sociálnom zabezpečení, pretože odpracoval 15 rokov v baníctve pod zemou v hlbinných baniach vo všeobecnej I. pracovnej kategórii, z toho v I. AA pracovnej kategórii 8 rokov a 288 dní a v I. A pracovnej kategórii 8 rokov a 335 dní, spolu 17 rokov a 258 dní. Zároveň splnil aj druhú podmienku podľa § 12 ods.3 písm. d/ zákona o sociálnom zabezpečení, pretože bol preradený zo zamestnania z organizačných dôvodov na útvar obrany, t.j. zamestnanie III. pracovnej kategórie, pričom išlo o preradenie z kvalifikovaného dôvodu. Ak odporkyňa konštatuje, že nebolo preukázané, či pracovný pomer bol skončený k 15.01.1999 z organizačných dôvodov uviedol, že táto skutočnosť je pre posúdenie jeho nároku úplne irelevantná, pretože rozhodujúcim je dátum, kedy došlo k preradeniu z I. pracovnej kategórie do III. pracovnej kategórie, a to z dôvodu organizačných zmien k 15.04.1996. Navrhovateľ nemohol vykonávať ďalej prácu bezpečnostného technika v I. pracovnej kategórii z dôvodu útlmu rudného baníctva a následnému znižovaniu stavu zamestnancov z racionalizačnými opatreniami.
6. Odporkyňa v písomnom vyjadrení zo dňa 30.05.2016 žiadala, aby súd napadnuté rozhodnutia ako vecne správne potvrdil. K námietke navrhovateľa, že je irelevantné kedy a z akého dôvodu skončil v roku 1999 pracovný pomer uviedla, že vyporiadať sa s touto námietkou navrhovateľa jej bolo uložené predchádzajúcim zrušujúcim rozsudkom súdu č.k. 7Sd 69/2013 - 56 z 22. 05.2015, z obsahu zabezpečených dokladov nebolo preukázané, že by došlo k skončeniu pracovného pomeru k 15.01.1999 z organizačných dôvodov. K námietkam navrhovateľa v opravnom prostriedku ďalej uviedla, že navrhovateľ vykonával prácu baníka 8 rokov a 288 dní, zo zdravotných dôvodov pre pracovný úraz uvedené zamestnanie skončil a bol preradený na pozíciu inšpektora bezpečnosti práce do I.A pracovnej kategórie podľa § 14 ods.2 písm. b/ zákona č. o sociálnom zabezpečení. Odporkyňa ďalej uviedla, že v zmysle § 18 ods. 5 zákona o sociálnom zabezpečení navrhovateľ úhrnom získal v I. pracovnej kategórii 17 rokov a 258 dní. V konaní predložil neoverenú fotokópiu Dohody so zamestnávateľom Železnorudné bane, š.p. Spišská Nová Ves, závod Rudňany z 15.04.1996 o zmene dojednaných pracovných podmienok, kedy bol od 15.04.1996 z dôvodu organizačných zmien prevedených zo zamestnania I. pracovnej kategórie do zamestnania III. pracovnej kategórie, prevedený bol z dovtedy vykonávaného pracovného zaradenia na iný druh práce. Z preukázaného skutkového
stavu bolo teda zistené, že navrhovateľ nebol uvoľnený zo zamestnania v súvislosti s organizačnými zmenami, ale bol preradený a nebol prevedený zo zamestnania uvedeného v § 14 ods.2 písm.a/ a b/ z dôvodov uvedených v § 12 ods.3 písm. e/ zákona o sociálnom zabezpečení, preto nesplnil podmienky nároku na starobný dôchodok podľa § 21 ods.1 písm.b/ zákona o sociálnom zabezpečení dovŕšením veku 55 rokov a taktiež nesplnil podmienky uvedené v § 174 zákona o sociálnom zabezpečení, pretože jeho zamestnanie v I. pracovnej kategórii netrvalo k 31.12.01999.
7. Podľa § 492 ods.1 zákona č. 162/2015 Z.z. Správneho súdneho poriadku (SSP) účinného od 01.07.2016 konania podľa tretej hlavy piatej časti O.s.p. začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov.
8. V danej veci ide o konanie podľa tretej hlavy piatej časti O.s.p., t.j. o konanie o opravnom prostriedku proti neprávoplatnému rozhodnutiu správneho orgánu (podľa § 250l a nasl. O.s.p.) začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti správneho súdneho poriadku, a to podaním opravného prostriedku, ktorý bol doručený konajúcemu súdu dňa 22.04.2016, preto toto konanie sa dokončí podľa procesných ustanovení O.s.p.
9. Súd v konaní podľa § 250l a nasl. O.s.p . po preskúmaní napadnutého rozhodnutia a po oboznámení sa s obsahom administratívneho spisu odporkyne dospel k záveru, že opravný prostriedok navrhovateľa zo dňa k 20.04.2016 doručený konajúcemu súdu dňa 22.04.2016 je dôvodný.
10. Z obsahu opravného prostriedku navrhovateľa vyplýva, že tento namieta nezákonnosť rozhodnutia odporkyne, ak odporkyňa zamietla jeho žiadosť o priznanie starobného dôchodku k 13. marcu 2013, ku ktorému dátumu navrhovateľ dosiahol vek 55 rokov, čo navrhovateľ odôvodnil tým, že splnil všetky zákonom stanovené podmienky (podľa § 21 ods. 2 písm. b/ zákona o sociálnom zabezpečení) pre priznanie starobného dôchodku v zníženom dôchodkovom veku, pretože odpracoval 15 rokov v baníctve pod zemou v hlbinných baniach vo všeobecnej I. pracovnej kategórii (z toho v I. AA pracovnej kategórii 8 rokov a 288 dní a v I.A pracovnej kategórii 8 rokov a 335 dní, spolu 17 rokov a 258 dní v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. a/ a b/ zákona o sociálnom zabezpečení) a splnil aj druhú podmienku uvedenú v § 12 ods. 3 písm. d/ zákona o sociálnom zabezpečení, pretože dňom 15.04.1996 bol preradený zo zamestnania a to z organizačných dôvodov na útvar obrany, t.j. zamestnanie zaradené do III. pracovnej kategórie. V týchto súvislostiach je preto už neopodstatnené zisťovanie dôvodu skončenia pracovného pomeru u zamestnávateľa ku dňu 31.12.2000, pretože pre posúdenie jeho nároku na priznanie dôchodku v zníženom dôchodkovom veku je rozhodujúcim dôvod skončenia výkonu práce v I.A. pracovnej kategórii ( zamestnanie uvedené v § 14 ods. 2 písm. a/ a b/ zákona o sociálnom zabezpečení).
11. Podľa § 65 ods. 1 zákona č. 461/20903 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov poistenec má nárok na starobný dôchodok, ak bol dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov a dovŕšil dôchodkový vek. Podľa ods. 2 dôchodkový vek je 62 rokov veku poistenca, ak tento zákon v odsekoch 4 až 8, § 65a a 274 neustanovuje inak.
12. Podľa § 65 ods. 1 zákona č. 461/20903 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov nároky vyplývajúce zo zaradenia zamestnaní do I. a II. pracovnej kategórie sa priznávajú do 31. decembra 2023.
13. Podľa § 21 ods. 1 písm. b/ zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov občan má nárok na starobný dôchodok, ak bol zamestnaný najmenej 25 rokov a dosiahol vek aspoň 55 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 15 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b/, ak bol z tohto zamestnania prevedený alebo uvoľnený z dôvodov uvedených v § 12 ods. 3 písm. d/ a e/.
14. Podľa § 14 ods. 2 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov do I. pracovnej kategórie sú zaradené zamestnania, v ktorých sa vykonávajú sústavne a v priebehu kalendárneho mesiaca prevažne rizikové práce, pri ktorých dochádza k častým a trvalým poruchám zdravia pracujúcich pôsobením škodlivých fyzikálnych a chemických vplyvov, a to : a/ zamestnania v baníctve so stálym pracoviskom pod zemou v hlbinných baniach, b/ ostatné zamestnania v baníctve vykonávané pod zemou v hlbinných baniach.
15. Podľa § 18 ods. 5 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov ak občan nebol zamestnaný v I. pracovnej kategórii po dobu potrebnú pre nárok na dôchodok z tejto pracovnej kategórie [§ 21 ods. 1 písm. a) až d) a § 30 ods. 2 písm. a)], započítava sa doba zamestnania v I. pracovnej kategórii pre nárok na dôchodok z II. pracovnej kategórie ako doba zamestnania v II. pracovnej kategórie. Obdobne sa postupuje pri započítavaní dôb zamestnaní I. pracovnej kategórie s rozdielnymi podmienkami nároku na dôchodok a pri započítavaní časti roka zamestnania v I. pracovnej kategórii pre výšku dôchodku.
16. Podľa § 12 ods. 3 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov rozhodným obdobím je obdobie desiatich po sebe nasledujúcich kalendárnych rokov pred rokom : - d/ v ktorom bol občan uvoľnený v súvislosti s uskutočňovaním racionalizačných a organizačných opatrení uvedených vo vykonávacom predpise, ak občan požiadal, aby sa prihliadlo na toto rozhodné obdobie, alebo - e/ v ktorom bol občan prevedený alebo uvoľnený zo zamestnania uvedeného v § 14 ods. 2 písm. a/ a b/ preto, že natrvalo stratil vzhľadom na svoj zdravotný stav spôsobilosť ďalej vykonávať doterajšiu prácu alebo ju nesmel vykonávať pre ochorenie na chorobu z povolania alebo pre ohrozenie touto chorobou alebo pre dosiahnutie najvyššej prípustnej expozície, ak občan požiadal, aby sa prihliadlo na toto rozhodné obdobie.
17. Z obsahu opravného prostriedku navrhovateľa, jednotlivých vyjadrení účastníkov konania ako aj obsahu administratívneho spisu odporkyne vyplýva, že medzi účastníkmi konania (vzhľadom na obsah evidenčných listov dôchodkového zabezpečenia vyhotovených zamestnávateľom navrhovateľa) nie je sporným celková doba výkonu práce v I. pracovnej kategórii a to v rozsahu 17 rokov a 258 dní ( tak ako túto skutočnosť odporkyňa konštatuje aj v odvolaním napadnutom rozhodnutí). Odporkyňa pri svojom rozhodovaní o nároku navrhovateľa mala k dispozícii aj neoverenú fotokópiu Dohody so zamestnávateľom Železnorudné bane, štátny podnik, Spišská Nová Ves, závod Rudňany, zo dňa 15.04.1996, z obsahu ktorej jednoznačne vyplýva, že u účastníkov pracovnoprávneho vzťahu došlo z dôvodu organizačných zmien k zmene dojednaných pracovných podmienok na dobu neurčitú s tým, že navrhovateľ od 15.04.1996 bude vykonávať druh práce : T40 vedúci útvaru obrany, u ktorej medzi účastníkmi konania nie je sporným, že ide o výkon práce zaradenej do III. pracovnej kategórie ( t.j. tento výkon práce nie je rozhodujúci pre priznanie starobného dôchodku v zníženom dôchodkovom veku).
18. Krajský súd zastáva názor, že rozhodujúcim pre posúdenie uplatneného nároku navrhovateľa je zistenie a ustálenie dôvodu skončenia reálneho výkonu práce, ktorú možno zaradiť pod právny režim ust,. § 14 ods. 2 písm. a/ a b/ zákona o sociálnom zabezpečení, a to so zreteľom na ustanovenie § 12 ods. 3 písm. d/ zákona o sociálnom zabezpečení. Podľa názoru súdu skončeniu reálneho výkonu práce zodpovedá zákonný termín „ uvoľnenie“, ktoré sa musí uskutočniť v súvislosti s racionalizačnými alebo organizačnými opatreniami zamestnávateľa. V okolnostiach danej veci reálne ukončenie výkonu práce je aj faktická zmena druhu práce, ktorá vyplýva z Dohody o zmene dojednaných pracovných podmienok zo dňa 15.04.1996. Táto dohoda sa nachádzala u zamestnávateľa navrhovateľa v jeho osobnom spise iba vo fotokópii (tieto skutočnosti vyplývajú z písomnej komunikácie odporkyne so zamestnávateľom navrhovateľa), podľa názoru súdu táto skutočnosť však nemôže mať vplyv na vierohodnosť údajov v nej obsiahnutých.
19. Vzhľadom na takto zistený skutkový a právny stav súd procesným postupom podľa ustanovenia § 250q ods.3 O.s.p. z dôvodov uvedených v § 250j odsd.2 písm.a/ O.s.p. s použitím § 250l O.s.p. zrušil napadnuté rozhodnutie odporkyne a vec jej vrátil na ďalšie konanie.
20. Úlohou odporkyne v ďalšom konaní bude opätovne posúdiť splnenie podmienok pre priznanie nároku navrhovateľa na starobný dôchodok v zníženom dôchodkovom veku, s tým, že odporkyňa je viazaná v ďalšom konaní právnym názorom súdu ( § 250r O.s.p.).
21. O trovách konania bolo rozhodnuté v súlade s ustanovením § 250k ods.1 O.s.p. s použitím § 250l ods.2 O.s.p. tak, že navrhovateľovi, ktorý bol v konaní úspešný, súd priznal právo na náhradu trov právneho zastúpenia podľa vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len vyhláška) účinnej v čase uskutočnenia úkonov, podľa ktorej v dávkových veciach sociálneho poistenia, vo veciach sociálnych služieb a vo veciach preskúmavania rozhodnutia o priestupkoch (bez
špecifikácie právneho predpisu, podľa ktorého je konanie vedené, teda aj podľa piatej časti O.s.p.) podľa ustanovenia § 11 ods. 4 druhá veta vyhlášky patrí odmena za jeden úkon právnej služby vo výške 1/13 - iny výpočtového základu. Súd priznal navrhovateľovi náhradu za celkovo 4 úkony právnej služby v roku 2016 (prevzatie a príprava zastúpenia, podanie opravného prostriedku zo dňa 20.04.2016, účasť na pojednávaniach v dňoch 18.07.2016 a 19.12.2016 - 4 x 66 eur), 1 úkon právnej služby v roku 2017 ( účasť na vyhlásení rozsudku dňa 18.01.2017 1 x 1 z 66 eur, t.j. 17 eur), ako aj režijný paušál 4 x 8,58 eur a 1 x 8,84 eur. Zároveň priznal navrhovateľovi aj trovy cestovného na pojednávania motorovým vozidlom zn. Citroen C4, EČ : SN- 191-CG za cesty na trase Spišská Nová Ves - Košice a späť dňa 18.07.2016 ( [0,062 eur x 1,219 eur + 0,183 eur] x 160 km - 41,37 eur, dňa 19.12.2016 ( [0,062 eur x 1,304 eur + 0,183 eur] x 160 km - 42,21 eur a dňa 18.01.2017 ([0,062 eur x 1,330 eur + 0,183 eur] x 160 km - 42,47 eur, ako aj náhradu za stratu času pri ceste Spišská Nová Ves - Košice a späť v dňoch 18.07.2016 a 19.12.2016 - 12 polhodín á 14,30 eur - 171,60 eur a dňa 18.01.2017 - 6 polhodín á 14,73 eur - 88,38 eur, t.j. 710,19 eur + 20 % DPH - 142,04 eur, spolu trovy konania 852,23 eur.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd SR v Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Košiciach, a to písomne v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods.3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1 O.s.p., konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.