Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_6C-12-2022.pdf
PDF · 92.2 KB
Case nature
Subarea
Court name
Address
File mark
PE-6C/12/2022
Uznesenie
Okresný súd Partizánske vo veci navrhovateľky R. L., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom P., T.. F. XXX/ XX proti odporcovi G. L., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom P., T.. F. XXX/XX, o návrhu navrhovateľky na nariadenie neodkladného opatrenia, takto
rozhodol:
Súd nariaďuje neodkladné opatrenie:
I. Súd ukladá G. L.M., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom P., T.. F. XXX/XX, aby nevstupoval dočasne do bytu, v ktorom býva navrhovateľka, a to do bytu č. XX nachádzajúceho sa na X. poschodí bytového domu súp. č. XXX postavenom na parc. č. XXXX zapísanom na liste vlastníctva č. XXXX pre kat. úz. P..
II. Súd ukladá G. L.M., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom P., T.. F. XXX/XX, aby sa dočasne nepribližoval na vzdialenosť menšiu ako 50 metrov k navrhovateľke.
Navrhovateľka má proti odporcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%, vo výške o ktorej rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, súdny úradník.
Súd poučuje odporcu o možnosti podať proti navrhovateľke žalobu vo veci samej. Následkom podania takej žaloby je začatie konania vo veci samej. Žalobou sa môže domáhať uloženia povinnosti strpieť svoj vstup do bytu uvedeného vo výroku I. nariadeného neodkladného opatrenia, prípadne náhrady škody alebo inej ujmy spôsobenej výkonom neodkladného opatrenia.
odôvodnenie:
(1) Navrhovateľka sa podaným návrhom domáha nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým má súd zakázať odporcovi vstupovať do bytu, v ktorom býva a priblížiť sa dočasne k jej osobe na vzdialenosť menšiu ako 50 metrov. (2) Návrh odôvodnila v podstate tým, že odporca je jej syn, ktorý žije vo vedľajšom byte (č. XX). Byt, v ktorom žije ona (č. XX), majú v podielovom spoluvlastníctve. S odporcom má dlhodobé problémy pre jeho nadmerné požívanie alkoholických nápojov. Nikde nepracuje, má exekúcie. Za ostatné dva roky ju asi šesťkrát fyzicky napadol. Pod vplyvom alkoholu na ňu útočí, nadáva jej, ponižuje ju. Od rozvodu sa v byte, v ktorom navrhovateľka býva, zdržiaval prakticky denne. Je to asi 9 rokov. Neprispieva na nájomné ani na energie. Dňa 09.06.2022 pod vplyvom alkoholu napadol slovne aj fyzicky navrhovateľku, ktorá ušla k susede. Dňa 13.06.2022 podala trestné oznámenie na odporcu pre krádež zlatého prsteňa. Po vypočutí políciou ho dňa 17.06.2022 hliadka z bytu č. XX vykázala a zakázala mu priblížiť sa k nej na vzdialenosť menšiu ako 50 metrov, podľa § 27a zákona č. 171/1993 Z.z. o Policajnom zbore na dobu 14 dní. Nešlo o prvé také správanie odporcu, v roku 2018 bola na neho podaná obžaloba za vydieranie a na jar 2021 ju zbil, pričom odporca bol 5 mesiacov vo väzbe. Pôvodne nemala v úmysle podať do 14 dní od vykázania návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ale 28.06.2022 zo strachu o svoj život a zdravie vymenila zámok na byte č. XX, pričom odporca si pýtal spoza dverí kľúč, čo ona odmietla. On sa však
domáha vstupu do bytu z dôvodu, že ho oprávňuje spoluvlastníctvo k nehnuteľnosti. Jeho správanie sa vystupňovalo tak, že je ohrozená na živote a zdraví. Psychický stav odporcu je nepredvídateľný. Ona má XX rokov veku a nevládze sa mu brániť. (3) K návrhu pripojila Potvrdenie o vykázaní zo spoločného obydlia zo dňa 17.06.2022, výpis z listu vlastníctva č. XXXX pre kat. úz. P., osvedčenie o dedičstve zo dňa 30.08.2013 sp. zn. 4D/58/2013, zápisnice o trestnom oznámení z 16.06.2022 a z 30.06.2022. (4) Súd z predložených listín zistil, že odporca bol rozhodnutím policajta zo dňa 17.06.2022 podľa § 27a ods.1 zákona č. 171/1993 Z.z. o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov dňa 17.06.2022 vykázaný zo spoločného obydlia s navrhovateľkou, a to na dobu 14 dní. Navrhovateľka a odporca sú spoločnými vlastníkmi bytu č. XX vo vchode č. XX na X. poschodí bytového domu súpisné číslo XXX postaveného na pozemku parc. č. XXXX v katastrálnom území P., ktorý je zapísaný na liste vlastníctva č. XXXX pre kat. úz. P.. Odporca nadobudol spoluvlastnícky podiel X/X v dedičskom konaní 4D 58/2013. Navrhovateľka dňa 16.06.2022 oznámila na polícii skutočnosti nasvedčujúce tomu, že bol spáchaný trestný čin týrania blízkej a zverenej osoby, pričom uviedla, že so synom sa 9 rokov hádajú. Odporca je v opitosti zúrivý. Dvakrát bol vo väzbe. V septembri 2021 bol prepustený, niekoľko týždňov bol normálny. Od decembra 2021 začal opäť požívať častejšie alkohol. Na navrhovateľku používa vulgárne výrazy, viní ju za svoje nevydarené manželstvo a za to, že nemá kamarátov. Vypína jej televízor, zahodil jej okuliare, hodil do nej jablko. Zistila, že jej zmizol zlatý prsteň, predtým jej zmizol tablet. Prsteň našla v záložni, záložná zmluva bola na odporcu. V opitosti sa jej vyhráža, udrel ju otvorenou dlaňou. Zobral jej mobil. Má z neho strach. Prežíva úzkosť, búšenie srdca, neistotu. Odporca na výzvy navrhovateľky nechce z bytu odísť, tvrdí, že mu patrí polovica bytu. Dňa 30.06.2022 oznámila na polícii, že 28.06.2022 vymenila zámok na byte. Doplnila svoju predchádzajúcu výpoveď, avšak nesúhlasila s trestnými stíhaním odporcu. (5) Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“) pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. (6) Podľa § 325 ods. 1, ods. 2 písm. d), e), h) CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala, nevstupovala dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba, vo vzťahu ku ktorej je dôvodne podozrivá z násilia, sa na určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená. (7) Podľa § 326 ods. 1, ods. 2 CSP v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva. (8) Podľa § 328 ods. 2 CSP o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd najneskôr do 30 dní od doručenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý spĺňa náležitosti podľa § 326. O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. e) rozhodne súd do 24 hodín od doručenia návrhu. (9) Podľa § 329 ods. 1, ods. 2 CSP súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. (10) Podľa § 332 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie je vykonateľné doručením, ak osobitný predpis neustanovuje inak. (11) Podľa § 332 ods. 2 CSP neodkladné opatrenie podľa § 325 ods. 2 písm. e) je vykonateľné jeho vyhlásením; ak sa nevyhlasuje, je vykonateľné, len čo bolo vyhotovené. (12) Podľa § 336 ods. 1 CSP ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania, môže vo výroku uznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Súd túto povinnosť neuloží najmä vtedy, ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami. (13) Podľa § 337 ods. 1 CSP ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania a ak navrhovateľovi povinnosť podľa § 336 ods. 1 neuloží, poučí strany, ktorým sa neodkladným opatrením
ukladá určitá povinnosť, že môžu podať žalobu vo veci samej a o právnych následkoch s tým spojených. Lehotu na podanie žaloby súd neurčuje. (14) Podľa § 337 ods. 2 CSP súd vo výroku uznesenia podľa odseku 1 uvedie strany a predmet konania vo veci samej. Konanie vo veci samej sa môže týkať aj nárokov na navrátenie do pôvodného stavu alebo nárokov na náhradu škody alebo inej ujmy spôsobenej výkonom neodkladného opatrenia. (15) Podľa § 11 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov (ďalej len „OZ“) fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy. (16) Podľa § 13 ods. 1 OZ fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jeho osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov a aby mu bolo dané primerané zadosťučinenie. (17) Podľa § 27a ods. 1, ods. 2 zákona č. 171/1993 Z.z. o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov policajt je oprávnený vykázať z bytu alebo domu alebo iného priestoru spoločne obývaného s ohrozenou osobou a aj z jeho bezprostredného okolia (ďalej len "spoločné obydlie") osobu, u ktorej možno na základe zistených skutočností očakávať útok na život, zdravie, slobodu alebo zvlášť závažný útok na ľudskú dôstojnosť ohrozenej osoby, najmä vzhľadom na predchádzajúce takéto útoky; súčasťou vykázania zo spoločného obydlia je aj zákaz vstupu vykázanej osobe do spoločného obydlia počas 14 dní od vykázania, pričom do tejto doby sa počíta aj deň vykázania. Policajt je oprávnený vykázať zo spoločného obydlia takúto osobu aj počas jej neprítomnosti. Počas vykázania zo spoločného obydlia je vykázaná osoba povinná nepribližovať sa k ohrozenej osobe na vzdialenosť menšiu ako 50 metrov. (18) Podľa § 27a ods. 9 citovaného zákona vykázanie zo spoločného obydlia končí uplynutím 14 dní od vykázania zo spoločného obydlia, ak ďalej nie je ustanovené inak. Doručením návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia na súd počas vykázania zo spoločného obydlia sa trvanie vykázania zo spoločného obydlia predlžuje až do nadobudnutia vykonateľnosti rozhodnutia súdu o tomto návrhu, o čom sa vykázaná osoba upovedomí v rámci poučenia podľa odseku 6; útvar Policajného zboru poskytne ohrozenej osobe súčinnosť pri doručovaní návrhu neodkladného opatrenia. (19) Súd vychádzal aj z nasledujúcich teoretických východísk: (20) Uznesenie o nariadení neodkladného opatrenia predstavuje v zásade dočasné rozhodnutie, ktorého účelom je dočasná úprava pomerov strán a podmienkou pre jeho vydanie je osvedčenie, že bez okamžitej, i keď len dočasnej úpravy právnych pomerov by bolo právo strany ohrozené. Predpokladom nariadenia neodkladného opatrenia okrem osvedčenia návrhu je aj osvedčenie, že bez jeho vydania by bol prípadný budúci výkon súdneho rozhodnutia ohrozený, pričom nebezpečenstvo zmarenia výkonu rozhodnutia musí bezprostredne a reálne hroziť. Neodkladné opatrenie má charakter preventívneho riešenia vzťahu medzi stranami a má miesto vtedy, ak je dôvodná obava, že jeho nenariadením by sa zhoršila pozícia žalobcu, alebo by vznikol priestor k tomu, aby bol vykonaný právny úkon, ktorý by vytvoril nezvratný právny stav. Platí tiež, že neodkladné opatrenie môže obmedziť druhú stranu len natoľko, aby splnilo svoj účel a nesmie ho obmedziť nad mieru nevyhnutne potrebnú. Súd pri rozhodovaní musí mať rozhodujúce skutočnosti osvedčené, musí zvažovať, či je osvedčený nárok a či je nariadenie neodkladného opatrenia potrebné. (21) Z dočasného charakteru neodkladného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd zisťovať všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia vo veci samej a pri ich zisťovaní nemusí byť dodržaný formálny postup predpísaný pre dokazovanie. Neznamená to však, že súd môže nariadiť neodkladné opatrenie len na základe tvrdenia žalobcu bez toho, aby bola osvedčená pravdepodobnosť nároku a nebezpečenstvo hroziacej ujmy. Zásah do práv neodkladným opatrením dotknutej strany musí byť primeraný osvedčenému porušeniu (ohrozeniu) práv a právom chránených záujmov, takisto primeraná musí byť aj prípadná ujma, ktorá vznikne z neodkladného opatrenia dotknutej strane. Súd pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení musí vziať do úvahy aj možnosť uvedenia pomerov strán do stavu, ktorý tu bol pred vydaním neodkladného opatrenia. Pod pojmom dočasná úprava pomerov medzi stranami je pritom potrebné rozumieť prípad, kedy existuje dôvodná potreba dočasne regulovať isté právne vzťahy medzi stranami, pretože hrozí vznik reálnej ujmy, resp. jej zväčšovanie. (22) Z vyššie uvedeného vyplýva, že na konanie a rozhodovanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nie je možné aplikovať všetky zásady kontradiktórneho konania, ktoré sú typické pre sporové konanie (konanie vo veci samej), čo je dané tým, že uvedeným inštitútom sa má poskytnúť rýchla ochrana porušených alebo ohrozených práv subjektu, ktorý podal návrh na nariadenie neodkladného opatrenia. V prvom rade je to dané lehotou, v rámci ktorej má súd o návrhu rozhodnúť, ktorá je bezodkladne, ako to vyplýva z ustanovenia § 328 ods. 2 C. s. p. („o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd najneskôr do 30 dní od doručenia návrhu“). Súd pri rozhodovaní o návrhu
na nariadenie neodkladného opatrenia nevykonáva dokazovanie charakteristické pre sporové konanie podľa ustanovení § 186 a nasl. C. s. p., ale vychádza iba z listín predložených žalobcom, ktorými dôvodnosť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia osvedčuje. Tieto listiny môžu byť súčasťou návrhu, ako aj odvolania proti uzneseniu súdu prvej inštancie, ktorým zamietol návrh na nariadenie neodkladného opatrenia. Vzhľadom na dočasnosť a zmysel tohto procesného inštitútu sa v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia neuplatňuje ani zásada rovnosti strán (ktorú treba vnímať aj v spojení so zásadou kontradiktórnosti a zásadou ústnosti) tak striktne, ako v konaní vo veci samej. Sporové strany nemusia v každej časti, či druhu konania súčasne disponovať určitým procesným prostriedkom. V prípade niektorých procesných prostriedkov z ich povahy a účelu vyplýva, že ich uplatnenie má k dispozícii len jedna strana. Uvedené platí tak v konaní pred súdom prvej inštancie, ako aj v odvolacom konaní (viď 3Cdo/152/2013). Záujem na rýchlej a účinnej dočasnej ochrane práv žalobcu má prednosť pred právom žalovaného vyjadriť sa k navrhovaným skutočnostiam. Ochrana žalovaného je daná jeho právom vyjadriť sa k týmto tvrdeniam počas konania a navyše zodpovednosťou žalobcu za prípadnú vzniknutú ujmu (viď 6Cdo/31/2012). (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 9. februára 2017, sp. zn. 3Obdo/1/2017 - pre potreby tohto konania nebolo potrebné v citácii uvádzať odkazy týkajúce sa konania o predbežnom opatrení podľa právnej úpravy účinnej do 30.06.2016; súd považuje za potrebné k citovanému rozhodnutiu dodať, že neodkladné opatrenie nemusí mať nevyhnutne dočasný charakter) (23) Súd po oboznámení sa s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia a s prílohami k nemu dospel k záveru, že návrh je dôvodný. Z predložených listín vyplýva, že odporca ako syn navrhovateľky svojím správaním ohrozuje jej telesnú aj duševnú integritu a zároveň je aj dôvodne podozrivý z násilného správania voči nej. Viackrát ju napadol, správa sa k nej ponižujúco. Mal jej odcudziť zlatý prsteň. Navrhovateľka sa ho aj podľa výpovedí v trestnom konaní bojí. Byt, v ktorom navrhovateľka býva, je v spoluvlastníctve s odporcom, pričom odporca má vlastné bývanie. Napriek tomu do bytu, v ktorom býva navrhovateľka chodí a podľa navrhovateľky sa domáha vstupu na základe svojho spoluvlastníckeho práva. Odporca už bol z bytu vykázaný rozhodnutím policajta zo dňa 17.06.2022 podľa § 27a ods. 1 zákona o Policajnom zbore. (24) Sú teda dané všetky predpoklady na zakázanie odporcovi dočasne vstupovať do bytu, v ktorom býva navrhovateľka, a to podľa § 325 ods. 2 písm. e) CSP. V posudzovanom prípade má právo navrhovateľky na ochranu života a zdravia prednosť pred vlastníckym právom odporcu, ktoré bude dočasne obmedzené. Odporca sa už v minulosti proti navrhovateľke správal násilne, preto sú obavy z jeho konania v prípade ponechania prístupu k navrhovateľke a do bytu, v ktorom býva, odôvodnené. (25) Zároveň súd považoval za dôvodné, aby trvalo aj naďalej uložené obmedzenie odporcu, aby sa nepribližoval k navrhovateľke na vzdialenosť bližšiu ako 50 metrov. Dôvodom je pokračovanie odporcu v správaní, ktorým ohrozuje telesnú a duševnú integritu navrhovateľky, ktoré vyplýva z podaného trestného oznámenia i z potvrdenia o vykázaní zo spoločného obydlia. Je potrebné zabezpečiť ochranu navrhovateľky i tým, že odporca bude mať výslovne zakázané sa k nej priblížiť. Tým bude zabezpečené, že jeho konanie ohrozujúce navrhovateľku po dobu trvania zákazu pokračovať nebude. (26) Toto uznesenie je vo vzťahu k výroku I. vykonateľné vyhotovením a vo vzťahu k výroku II. doručením povinnej osobe (odporcovi). (27) Súd neuložil navrhovateľke povinnosť podať žalobu podľa § 336 ods. 1 CSP pretože už týmto rozhodnutím je možné dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami. (28) Súd zároveň použil odporcu podľa § 337 ods. 1 CSP o možnosti podať žalobu a o následkoch s tým spojenými. (29) O trovách konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 CSP v tomto rozhodnutí, pretože sa ním konanie končí. Navrhovateľka bola v celom rozsahu procesne úspešná, preto jej súd proti neúspešnému odporcovi priznal plný nárok na náhradu trov konania. O ich výške rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, súdny úradník (§ 255 ods. 1 CSP, § 262 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu m o ž n o podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde Partizánske. (§ 355 ods. 2, § 357 písm. d), písm. m) CSP)
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, uvedenie spisovej značky) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Odvolanie urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na toto podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva.
Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má uvedenú vadu, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.