Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10Cbi/21/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred samosudkyňou JUDr. Lenkou Müllerovou, PhD., v právnej veci žalobcu: G., Y..G.., G. G. T. G. XX/XX, XXX XX F., V.Č.: XX XXX XXX, so sídlom kancelárie D. B. XX, XXX XX Ž., správca úpadcu: MBM-STAV, s.r.o., so sídlom Hviezdoslavovo nám. 213, 029 01 Námestovo, IČO: 36 394 645, právne zastúpený: TOMÁŠ KOHÚT advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Nám. SNP 74/28, 960 01 Zvolen, IČO: 47 235 888, proti žalovanému: DB REAL FINANCE s.r.o., so sídlom Zákamenné 1349, 029 56 Zákamenné, IČO: 43 938 159, právne zastúpený: AK Hamza, s.r.o., so sídlom Skalky 174, 034 91 Švošov, IČO: 50 403 311, o určenie neúčinnosti právnych úkonov, takto

rozhodol:

Súd žalobu v celom rozsahu z a m i e t a .

Žalovaný m á voči žalobcovi n á r o k na plnú náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou podanou na Okresnom súde Žilina dňa 22.12.2014 domáhal voči žalovanému, aby súd určil, že právne úkony dlžníka, a to Zmluva o postúpení pohľadávok zo dňa 26.11.2013 uzatvorená medzi spoločnosťou MBM-STAV, s.r.o., Hviezdoslavovo nám. 213, 029 01 Námestovo, IČO: 36 394 645 ako postupcom a spoločnosťou DB REAL FINANCE, s.r.o., Zákamenné 1071, Zákamenné, IČO: 43 938 159 ako postupníkom, predmetom ktorej bolo postúpenie pohľadávok voči dlžníkovi - Mestská časť Bratislava - Rusovce, so sídlom Vývojová 8, Bratislava, IČO: 00 304 611, v celkovej sume postúpenej pohľadávky 273.312,- eur a právny úkon započítania vzájomných pohľadávok a záväzkov medzi žalovaným a spoločnosťou MBM-STAV, s.r.o., predmetom ktorého bolo započítanie vzájomných pohľadávok a záväzkov a v časti započítanej odplaty za postúpenie zo zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 26.11.2013 uzatvorenej medzi spoločnosťou MBM-STAV, s.r.o. ako postupcom a spoločnosťou DB REAL FINANCE, s.r.o. ako postupníkom voči veriteľom v konkurze vyhlásenom na majetok úpadcu MBM-STAV, s.r.o., sú voči všetkým veriteľom v konkurze vyhlásenom na majetok úpadcu MBM-STAV, s.r.o., Hviezdoslavovo nám. 213, Námestovo vedeným Okresným súdom Žilina pod sp. zn. 4R/1/2013 právne neúčinné. Súčasne navrhol uložiť žalovanému povinnosť poskytnúť v prospech všeobecnej podstaty úpadcu MBM-STAV, s.r.o. peňažnú náhradu vo výške nominálnej hodnoty postúpených pohľadávok voči dlžníkovi Mestská časť Bratislava - Rusovce v sume 273.312,- eur a nahradiť žalobcovi trovy konania.

2. Podanú žalobu žalobca odôvodnil tým, že uznesením Okresného súdu Žilina sp. zn. 4R/1/2013 zo dňa 06.12.2013 bol na majetok dlžníka MBM-STAV, s.r.o. vyhlásený konkurz a do funkcie správcu bol ustanovený žalobca. Uvedené uznesenie bolo zverejnené dňa 21.12.2013. Správca pri výkone svojej funkcie zistil, že uznesením Okresného súdu Žilina sp. zn. 4R/1/2013 zo dňa 06.03.2013 zverejnené v Obchodnom vestníku dňa 14.03.2013 bolo začaté reštrukturalizačné konanie voči úpadcovi. Na základe dostupnej dokumentácie úpadca ako postupca uzavrel dňa 26.11.2013, teda po začatí

reštrukturalizačného konania so žalovaným ako postupníkom Zmluvu o postúpení pohľadávok, na základe ktorej došlo k postúpeniu pohľadávky úpadcu, ktorú mal tento voči dlžníkovi Mestská časť Bratislava - Rusovce v celkovej sume 273.312,- eur na žalovaného. Poukazujúc na obsah zákonných ustanovení § 114 ods. 2, § 60 ods. 1, 2 a 3, § 57 ods. 1 a § 63 ods. 1 žalobca uviedol, že po začatí reštrukturalizačného konania došlo k presunu majetkovej hodnoty úpadcu v podobe bonitnej peňažnej pohľadávky z úpadcu na žalovaného to v čase, kedy na uskutočnenie takéhoto právneho úkonu sa vyžaduje v zmysle ustanovenia § 114 ods. 2 súhlas reštrukturalizačného správcu. Žalobca zistil, že na uskutočnenie uvedeného právneho úkonu reštrukturalizačný správca neudelil súhlas a podľa vyjadrenia správcu N.. I. K. v obdobných veciach vyplýva, že po začatí reštrukturalizačného konania neboli zo strany úpadcu žiadane akékoľvek súhlasy s uzavretím právnych úkonov a takéto neboli ani správcom dané. Z dôvodu, že súhlas zo strany reštrukturalizačného správcu na uskutočnenie tohto úkonu nebol udelený a rovnako do dvoch rokov od začatia reštrukturalizačného konania bol na majetok úpadcu vyhlásený konkurz, žalobca má za to, že sa jedná o odporovateľný právny úkon, ktorým úpadca ukrátil uspokojenie konkurzných veriteľov v konkurze vyhlásenom na majetok úpadcu, keď zistené pohľadávky konkurzných veriteľov predstavujú celkovú sumu vo výške 6,2 milióna eur, a v situácii, keď úpadca previedol svoje vlastnícke právo k pohľadávke na žalovaného ako osobu jemu spriaznenú bez priamej ekonomickej hodnoty z jej postúpenia a navyše bez súhlasu reštrukturalizačného správcu. Žalovaný tak nadobudol bez priamej ekonomickej protihodnoty majetok značnej hodnoty, ktorej výťažok z vymoženia by za bežných okolností mohol slúžiť na uspokojenie oprávnených nárokov konkurzných veriteľov. Odporovaný úkon bol uzatvorený v zákonom predpokladanej lehote v čase pred vyhlásením konkurzu na majetok úpadcu v zmysle ustanovenia § 60 ods. 3 ZKR.

3. Ako dôkaz žalobca označil uznesenie Okresného súdu Žilina sp. zn. 4R/1/2013 zo dňa 06.12.2013, uznesenie Okresného súdu Žilina sp. zn. 4R/1/2013 zo dňa 06.03.2013, zmluvu o postúpení pohľadávok zo dňa 26.11.2013, konkurzný spis Okresného súdu Žilina pod sp. zn. 4R/1/2013, vyjadrenie N.. I. K. o tom, že nebola požiadaná o udelenie súhlasu s postúpením pohľadávok vo veci dlžníka Mestská časť Bratislava - Rusovce, obsah reštrukturalizačného spisu 4R/1/2013 - preberací protokol zo dňa 16.09.2014.

4. V písomnom vyjadrení k žalobe zo dňa 09.02.2015 žalovaný prostredníctvom splnomocneného právneho zástupcu poprel dôvodnosť žalovaného nároku. Žalovaný poukázal na skutočnosť, že k ukráteniu ostatných veriteľov úpadcu by mohlo dôjsť len v takom prípade, ak by prostredníctvom odporovaného právneho úkonu došlo k skutočnému zmenšeniu konkurznej podstaty úpadcu, čo by sa negatívne odzrkadlilo pri uspokojovaní ostatných veriteľov. Pohľadávka, ktorá bola postúpená Zmluvou o postúpení pohľadávok, však bola postúpená za protihodnotu vo výške 70% nominálnej hodnoty postúpenej pohľadávky, ktorá je podľa názoru žalovaného kúpnou cenou bežnou a v obchodnom styku obvyklou. Žalovaný uviedol, že konaním žalobcu ako správcu konkurznej podstaty úpadcu došlo k zmenšeniu bonity predmetnej pohľadávky, o zaplatenie ktorej je vedené na Okresnom súde Námestovo konanie pod sp. zn. 5Cb/35/2013, v ktorom vystupuje na strane žalobcu úpadca. Dňa 18.02.2014 podal žalovaný s poukazom na uzatvorenú Zmluvu o postúpení pohľadávok návrh na zmenu účastníkov na strane žalobcu, pričom súd následne vyzval v zmysle ustanovenia § 47 ods. 3 žalobcu na vyjadrenie sa k navrhovanej, pričom žalobca podaním zo dňa 05.09.2014 vyjadril nesúhlas s pokračovaním v prerušenom konaní, čím fakticky zablokoval konanie a neumožnil žalovanému domáhať sa zaplatenia predmetnej pohľadávky od dlžníka. Vo vzťahu k uplatnenej odporovateľnosti právneho úkonu započítania pohľadávky žalovaný poukázal na to, že k započítaniu nedošlo, pričom žalobca ani nešpecifikuje, akým právnym úkonom malo k započítaniu dôjsť a o vykonanom zápočte nepredložil súdu žiaden dôkaz. Navrhol žalobu v celom rozsahu zamietnuť a zaviazať žalobcu na náhradu trov konania žalovanému.

5. Oboznámením sa s obsahom úradného záznamu, ktorý je súčasťou spisového materiálu, súd zistil, že konkurzné konanie na majetok úpadcu MBM-STAV, s.r.o. bolo začaté uznesením Okresného súdu Žilina č. k. 4R/1/2013 zo dňa 06.12.2013, zverejnené v Obchodnom vestníku č. 246/2013 zo dňa 20.12.2013 s účinkami začatia konkurzného konania dňa 21.12.2013, pričom začatiu konkurzného konania predchádzalo reštrukturalizačné konanie začaté uznesením Okresného súdu Žilina zo dňa 06.03.2013, zverejneným v Obchodnom vestníku dňa 13.03.2013 s účinkami zverejnenia dňa 14.03.2013. K vyhláseniu konkurzu na majetok úpadcu došlo uznesením Okresného súdu Žilina č. k. 4R/1/2013 zo dňa 06.12.2013, zverejnené v Obchodnom vestníku č. 246/2013 zo dňa 20.12.2013 s účinkami vyhlásenia konkurzu dňa 21.12.2013.

6. Vzhľadom na okamih začatia konkurzného konania súd na úpravu práv a povinností strán aplikoval ustanovenia Zákona o konkurze a reštrukturalizácii v znení platnom a účinnom od 01.01.2012.

7. Podľa ustanovenia § 57 ods. 1, 2, 3, 4 a 5 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení účinnom od 01.01 .2012 (ďalej len , Právne úkony týkajúce sa majetku dlžníka sú v konkurze voči veriteľom dlžníka neúčinné, ak im správca alebo veriteľ prihlásenej pohľadávky podľa tohto zákona odporuje. Veriteľ môže odporovať právnemu úkonu týkajúcemu sa majetku dlžníka, len ak správca v primerane lehote jeho podnetu na odporovanie nevyhovel. Právo odporovať právnemu úkonu zanikne, ak sa neuplatní u povinnej osoby alebo na súde do jedného roka od vyhlásenia konkurzu; právo odporovať právnemu úkonu sa považuje za uplatnené u povinnej osoby, len ak povinná osoba toto právo písomne uznala. Odporovať podľa tohto zákona možno aj právnym úkonom, z ktorých nároky sú už vykonateľné alebo uspokojené. Odporovať podľa tohto zákona možno len tomu právnemu úkonu dlžníka, ktorý ukracuje uspokojenie prihlásenej pohľadávky niektorého z veriteľov dlžníka. Ak pred vyhlásením konkurzu prebiehalo reštrukturalizačné konanie, počas ktorého bol vyhlásený konkurz, pre určenie doby, v ktorej mal byť urobený právny úkon, ktorému možno odporovať podľa tohto zákona, je rozhodujúce začatie reštrukturalizačného konania.

8. Podľa § 59 ZKR,

Zvýhodňujúcim právnym úkonom na účely tohto zákona je právny úkon, ktorým dlžník úplne alebo sčasti splnil peňažnú pohľadávku inak splatnú až vyhlásením konkurzu, zabezpečil svoj záväzok neskôr, ako záväzok vznikol, dohodol úpravu alebo nahradenie svojho záväzku vo svoj neprospech alebo inak neodôvodnene zvýhodnil svojho veriteľa oproti iným svojim veriteľom. Zvýhodňujúcim právnym úkonom na účely tohto zákona je tiež právny úkon, ktorým sa dlžník úplne alebo sčasti vzdal svojho práva, úplne alebo sčasti odpustil dlh svojho dlžníka, dohodol úpravu alebo nahradenie svojho práva vo svoj neprospech, dohodol alebo inak umožnil zánik svojho práva alebo inak neodôvodnene znevýhodnil seba na úkor svojich veriteľov. Zvýhodňujúcemu právnemu úkonu možno odporovať, ak spôsobil úpadok dlžníka alebo bol urobený počas úpadku dlžníka. Ak ide o zvýhodňujúci právny úkon urobený v prospech osoby spriaznenej s dlžníkom, úpadok dlžníka v čase urobenia zvýhodňujúceho právneho úkonu sa predpokladá, ak sa nepreukáže opak. Odporovať možno len tým zvýhodňujúcim právnym úkonom, ktoré boli urobené počas jedného roka pred začatím konkurzného konania. Ak ide o zvýhodňujúci právny úkon urobený v prospech osoby spriaznenej s dlžníkom, možno odporovať tiež tým právnym úkonom dlžníka, ktoré boli urobené počas troch rokov pred začatím konkurzného konania.

9. Podľa ustanovenia § 62 ods. 1, 2 a 5 Právo odporovať právnemu úkonu sa uplatňuje proti tomu, kto s dlžníkom odporovateľný právny úkon dohodol, v prospech koho dlžník odporovateľný právny úkon jednostranne urobil alebo kto z odporovateľného právneho úkonu dlžníka priamo nadobudol prospech.

Právo odporovať právnemu úkonu možno uplatniť aj proti tomu, pre koho na základe práva z odporovateľného právneho úkonu bolo zriadené ďalšie právo, ak a) v čase nadobudnutia tohto práva mu boli alebo museli byť známe okolnosti odôvodňujúce odporovateľnosť právneho úkonu proti zriaďovateľovi tohto práva, b) toto právo nadobudol na základe bezodplatného právneho úkonu alebo c) je osobou spriaznenou s dlžníkom alebo zriaďovateľom tohto práva, ibaže preukáže, že v čase nadobudnutia tohto práva ani pri vynaložení odbornej starostlivosti nemohol poznať okolnosti odôvodňujúce odporovateľnosť právneho úkonu proti zriaďovateľovi tohto práva.

Právo odporovať právnemu úkonu môže správca alebo veriteľ uplatniť priamo u povinnej osoby alebo žalobou na súde; rozhodnutie súdu o určení neúčinnosti právneho úkonu je účinné voči všetkým účastníkom konkurzného konania. Nároky z neúčinného právneho úkonu môže v prospech podstaty uplatniť správca alebo veriteľ, ktorý odporoval právnemu úkonu.

10. Podľa ustanovenia § 60 ods. 1, 2 a 3 ZKR, Odporovať možno tiež každému právnemu úkonu, ktorým dlžník ukrátil svojich veriteľov (ďalej len "ukracujúci právny úkon"), ak bol urobený s úmyslom dlžníka ukrátiť svojich veriteľov a tento úmysel bol alebo musel byť druhej strane známy.

Ak ide o právny úkon urobený v prospech osoby spriaznenej s dlžníkom, úmysel dlžníka ukrátiť svojich veriteľov, ako aj vedomosť druhej strany o tomto úmysle sa predpokladá, ak sa nepreukáže opak.

Odporovať možno len tým ukracujúcim právnym úkonom, ktoré boli urobené počas piatich rokov pred začatím konkurzného konania.

11. Podľa ustanovenia § 9 ods. 1, 2 a 3 ZKR, Spriaznenou osobou právnickej osoby sa na účely tohto zákona rozumie a) štatutárny orgán alebo člen štatutárneho orgánu, vedúci zamestnanec, 2) prokurista alebo člen dozornej rady právnickej osoby, b) fyzická osoba alebo iná právnická osoba, ktorá má v právnickej osobe kvalifikovanú účasť, c) štatutárny orgán alebo člen štatutárneho orgánu, vedúci zamestnanec, prokurista alebo člen dozornej rady právnickej osoby uvedenej v písmene b), d) blízka osoba 3) fyzickej osoby uvedenej v písmenách a) až c), e) iná právnická osoba, v ktorej má právnická osoba alebo niektorá z osôb uvedených v písmenách a) až d) kvalifikovanú účasť. Spriaznenou osobou fyzickej osoby sa na účely tohto zákona rozumie blízka osoba fyzickej osoby, ako aj právnická osoba, v ktorej má fyzická osoba alebo blízka osoba fyzickej osoby kvalifikovanú účasť. Kvalifikovanou účasťou sa na účely tohto zákona rozumie priamy alebo nepriamy podiel predstavujúci aspoň 5% na základnom imaní právnickej osoby alebo hlasovacích právach v právnickej osobe alebo možnosť uplatňovania vplyvu na riadení právnickej osoby, ktorý je porovnateľný s vplyvom zodpovedajúcim tomuto podielu; nepriamym podielom sa na účely tohto zákona rozumie podiel držaný sprostredkovane prostredníctvom právnických osôb, v ktorých má držiteľ nepriameho podielu kvalifikovanú účasť.

12. Podľa ustanovenia § 63 ods. 2 ZKR, ak ide o neúčinný právny úkon, ktorým dlžník splnil svoj peňažný záväzok, veriteľ je povinný vrátiť plnenie dlžníka do dotknutej podstaty. Ak veriteľ plnenie vráti, pohľadávka zaniknutá splnením sa obnoví v pôvodnom rozsahu. Nárok na uspokojenie obnovenej pohľadávky možno v konkurze uplatniť ako pohľadávku proti dotknutej podstate, avšak len v rozsahu, v akom by obnovená pohľadávka bola uspokojená, ak by sa uplatnila prihláškou.

13. Vzhľadom na skutočnosť, že konanie v tejto veci je konaním na základe incidenčnej žaloby, súd primárne skúmal dodržanie prekluzívnej hmotnoprávnej lehoty na podanie žaloby, ktorou je lehota jedného roka od vyhlásenia konkurzu, ku ktorému došlo zverejnením uznesenia o vyhlásení konkurzu s účinkami dňa 21.12.2013. Podľa § 57 ods. 2 lehota jedného roka na včasné podanie žaloby o určenie neúčinnosti právnych úkonov začína plynúť odo dňa vyhlásenia konkurzu, a keďže konkurz bol vyhlásený uverejnením uznesenia dňa 20.12.2013, začala lehota na včasné podanie žaloby o určenie neúčinnosti právneho úkonu v súlade s úpravou podľa § 199 ods. 9 veta prvá plynúť nasledujúci deň po zverejnení súdneho rozhodnutia, t. j. odo dňa 21.12.2013. Posledným dňom na podanie odporovacej žaloby tak bol deň 21.12.2014, pričom žalobca podľa uplatnil svoj nárok elektronickým podaním žaloby so zaručeným podpisom na súde dňa 21.12.2014. Súd tak konštatoval dodržanie hmotnoprávnej prekluzívnej lehoty na včasné podanie žaloby v tejto veci ako základnej hmotnoprávnej podmienky pre určenie neúčinnosti napadnutého právneho úkonu.

14. Súd ďalej konštatuje, že žalobca založil svoje tvrdenie odporovateľnosti v žalobe označených právnych úkonov na tom, že napadnuté právne úkony boli uskutočnené dlžníkom s osobou spriaznenou s dlžníkom, pričom ide o ukracujúce právne úkony podľa § 60 a súčasne zvýhodňujúce právne úkony podľa § 59 ZKR. Základnou dôkaznou povinnosťou žalobcu tak bolo tvrdiť a preukázať splnenie všetkých podmienok odporovateľnosti právneho úkonu podľa § 57 a podľa osobitných skutkových podstát vymedzených ust. § 59 a § 60 ZKR.

15. Svoju aktívnu legitimáciu na uplatnenie odporovacieho práva žalobca odvodzoval z ustanovenia § 57 ods. 1 ZKR, pričom odporovacie právo žalobca uplatnil voči osobe, v prospech ktorej mal byť odporovateľný právny úkon uskutočnený v zmysle ustanovenia § 62 ods. 1 ZKR.

16. Vo všeobecnosti základným predpokladom odporovateľnosti právneho úkonu podľa je podmienka zakotvená v ustanovení § 57 ods. 4 ZKR, v zmysle ktorého je možné odporovať len tým právnym úkonom dlžníka, ktoré ukracujú uspokojenie prihlásenej pohľadávky niektorého z veriteľov dlžníka. Žalobca tak musí v konaní spoľahlivo a jednoznačne preukázať, že v čase, kedy došlo k odporovateľnému právnemu úkonu, existovali pohľadávky niektorého z veriteľov, ktoré takýmto odporovateľným právnym úkonom mohli byť ukrátené. Okrem toho pohľadávka musí byť veriteľom v konkurznom konaní riadne prihlásená (uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici, sp. zn. 25CoKR/5/2013 zo dňa 15.05.2013, rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici, sp. zn. 41CoKR/60/2011 zo dňa 31.07.2012).

17. Žalobca právny úkon započítania pohľadávok do obsahu spisového materiálu nepripojil a k jeho obsahu a účinkom v žalobe ani v priebehu konania neuviedol žiadne tvrdenia. Skutočnosť, že zaplatenie odmeny za postúpenie pohľadávky malo byť riešené formou započítania pohľadávok, uviedol žalovaný a nepriamo potvrdil svedok I. H. (konateľ úpadcu). Z vykonaných dôkazov však nebolo možné prijať záver o tom, či k započítaniu vzájomných pohľadávok došlo dohodou alebo jednostranným právnym úkonom, príp. konaním ktorej zo zmluvných strán dohody o postúpení pohľadávok, s akým obsahom, predmetom, a kedy nastali účinky tohto právneho úkonu, a to v rozsahu potrebnom pre posúdenie všetkých podmienok odporovateľnosti tohto právneho úkonu. Dôsledkom nedostatku tvrdenia žalobcu v tejto časti uplatneného nároku a stým súvisiacej dôkaznej povinnosti, nebolo možné žalobe vyhovieť, čo bolo dôvodom pre zamietnutie žaloby v časti určenia právnej neúčinnosti právneho úkonu započítania pohľadávok.

18. Z obsahu žaloby je zrejmé, že žalobca sa súčasne domáha právnej neúčinnosti dvojstranného právneho úkonu - Zmluvy o postúpení pohľadávky, ktorého úpadca je zmluvnou stranou, a ktorý sa týka majetku úpadcu. Vzhľadom na obranu žalovaného a obsah citovaného zákonného ustanovenia § 57 ods. 4 súd posudzoval, či žalobca označenými a súdom vykonanými dôkazmi preukázal splnenie základnej hmotnoprávnej podmienky odporovateľnosti právneho úkonu, a to existenciu ukracujúceho právneho úkonu, ktorá ako podmienka odporovateľnosti musí byť preukázaná vždy, teda pri odporovaní z akéhokoľvek špecifikovaného dôvodu podľa jednotlivých skutkových podstát odporovateľnosti tak, ako sú tieto vymedzené Zákonom o konkurze a reštrukturalizácii. Z toho vyplýva, že podmienky odporovateľnosti podľa ust. § 58 a nasl. je možné posudzovať a hodnotiť za predpokladu preukázania splnenia základnej hmotnoprávnej podmienky podľa § 57 ods. 4 ZKR.

19. Z tvrdení žalobcu, ktoré sú obsahom žaloby a z dôkazov, ktoré tvoria obsah spisového materiálu, preukázanie existencie ukracujúceho právneho úkonu dlžníka nevyplýva. Úspešnosť akejkoľvek odporovateľnosti závisí od toho, či sa majetok dlžníka napadnutým právnym úkonom zmenšil a aký majetok dlžníkovi ostal na uspokojenie jeho ostatných pohľadávok veriteľmi prihlásených v konkurznom konaní. V prípade odplatných právnych úkonov dochádza k ukráteniu len vtedy, ak protiplnenie druhej strany právneho úkonu nie je ekvivalentné, a teda ukrátenie vzniká len v rozsahu rozdielu medzi dohodnutou odplatou a odplatou ekvivalentnou za súčasného splnenia predpokladov, že právnym úkonom dlžníka sa ukrátilo uspokojenie pohľadávky veriteľa, teda až v dôsledku konkrétneho právneho úkonu dlžníka nebude pohľadávka veriteľa pre nedostatok majetku uspokojená buď vôbec alebo len čiastočne. Pokiaľ žalobca založil dôvodnosť podanej žaloby na podmienke ukracujúceho právneho úkonu, bolo jeho dôkaznou povinnosťou preukázať kvalifikované zmenšenie majetku dlžníka - úpadcu, a tým preukázať základnú hmotnoprávnu podmienku ukracujúceho právneho úkonu, k čomu však z jeho strany nedošlo. Ak by aj napadnutými právnymi úkonmi došlo k zmenšeniu majetku dlžníka, nemožno sa úspešne domáhať odporovateľnosti, ak majetok, ktorý dlžníkovi po vykonaní napadnutého úkonu zostal, postačuje na uspokojenie jeho existujúceho záväzku.

20. Obsahom dôkazného bremena na strane žalobcu bolo spoľahlivo a jednoznačne preukázať, že postúpením pohľadávok dlžníka za dohodnutú odplatu pri súčasnom preukazovaní stavu aktív a pasív dlžníka k momentu uskutočnenia napadnutého právneho úkonu, došlo k úplnému alebo čiastočnému zmenšeniu možnosti uspokojenia pohľadávok v tom čase existujúcich veriteľov, ktorí si prihlásili svoje pohľadávky v konkurznom konaní. Konkrétne ukrátenie vo vzťahu k uzavretej Zmluve o postúpení

pohľadávok žalobca nešpecifikoval. Toto hodnotil len v rovine rozdielu nominálnej hodnoty postúpenej pohľadávky a dohodnutej odmeny za jej postúpenie. Z nesporných vyjadrení strán je zrejmé, že medzi úpadcom a žalovaným došlo k uzavretiu odplatnej zmluvy o postúpení pohľadávok. Pokiaľ žalobca za ukrátenie vnímal neprimerané protiplnenie za postúpené pohľadávky, bol povinný svoje tvrdenie preukázať. Žalovaný v tejto súvislosti uviedol, že stranami dohodnutá odmena zohľadňovala bonitu postupovanej pohľadávky a mieru rizika, ktorú na seba žalovaný prevzal, keď predmetnou zmluvou mali byť medzi úpadcom a žalovaným čiastočne kompenzované finančné záväzky a omeškania úpadcu s ich úhradou voči žalovanému. Dôvodnosť žaloby žalobca opieral o skutočnosť, že k postúpeniu pohľadávky došlo po začatí reštrukturalizačného konania bez súhlasu reštrukturalizačného správcu , pričom odplata za postúpenie mala byť uhradená započítaním pohľadávok, ku ktorému malo rovnako dôjsť po začatí reštrukturalizačného konania. Vo vzťahu k tvrdenému postaveniu žalovaného ako osoby spriaznenej s dlžníkom, napriek spornosti tohto tvrdenia, žalobca počas konania neuviedol žiadne skutočnosti a neoznačil dôkazy, z ktorými by takéto postavenie žalovaného preukázal.

21. Podľa § 114 ods. 2 právne úkony dlžníka môže správca schváliť, len ak zhodnotia majetok dlžníka alebo ak sú potrebné na dosiahnutie účelu reštrukturalizácie. Dlžník je povinný na tento účel poskytnúť správcovi všetky informácie o schvaľovanom právnom úkone a inú s tým súvisiacu súčinnosť. Ak dlžník urobí právny úkon podliehajúci súhlasu správcu bez súhlasu správcu, platnosť právneho úkonu tým nie je dotknutá, právnemu úkonu však možno v konkurze odporovať, ak bol na majetok dlžníka do dvoch rokov od začatia reštrukturalizačného konania vyhlásený konkurz.

22. Podľa § 114 ods. 1 písm. začatie reštrukturalizačného konania má tieto účinky: a) dlžník je povinný obmedziť výkon svojej činnosti na bežné právne úkony; iné právne úkony dlžníka podliehajú súhlasu správcu, ktorý vypracoval posudok, b) pre pohľadávku, ktorá sa v reštrukturalizácii uplatňuje prihláškou, nemožno začať konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie na majetok patriaci dlžníkovi; už začaté konania o výkon rozhodnutia alebo exekučné konania sa prerušujú, c) pre zabezpečenú pohľadávku, ktorá sa v reštrukturalizácii uplatňuje prihláškou, nemožno začať ani pokračovať vo výkone zabezpečovacieho práva na majetok patriaci dlžníkovi, d) druhá zmluvná strana nemôže vypovedať zmluvu uzatvorenú s dlžníkom alebo od nej odstúpiť pre omeškania dlžníka s plnením, na ktoré druhej zmluvnej strane vznikol nárok pred začatím reštrukturalizačného konania; vypovedanie zmluvy alebo odstúpenie od zmluvy z tohto dôvodu je neúčinné, e) zmluvné dojednania umožňujúce druhej zmluvnej strane vypovedať zmluvu uzatvorenú s dlžníkom alebo od nej odstúpiť z dôvodu reštrukturalizačného konania alebo konkurzného konania sú neúčinné, f) pohľadávku, ktorá sa v reštrukturalizácii uplatňuje prihláškou, nemožno voči dlžníkovi započítať, g) nemožno rozhodnúť o splynutí, zlúčení alebo rozdelení dlžníka a rozhodnutie o splynutí, zlúčení alebo rozdelení dlžníka zapísať do obchodného registra.

23. Vo vzťahu k ukracujúcemu právnemu úkonu a jeho podmienkam v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 60 bol žalobca povinný tvrdiť a preukazovať, že uzatvorenou Zmluvou o postúpení pohľadávok bol nielen zvýhodnený žalovaný ako veriteľ pohľadávok voči úpadcovi, ale tiež splnenie základnej hmotnoprávnej podmienky odporovateľnosti právneho úkonu, a to existenciu ukracujúceho právneho úkonu. Pokiaľ žalobca za ukracujúce právne úkony považoval bez ďalšieho postúpenie pohľadávky dlžníka na žalovaného, nie je možné hodnotiť napadnutý právny úkon ako bezodplatný, pokiaľ medzi účastníkmi zmluvy o postúpení pohľadávok došlo k uzavretiu dohody o výške odmeny, a to v rozsahu 70% nominálnej hodnoty postúpenej pohľadávky. V žalobcom uvádzaných tvrdeniach absentuje označenie a spoľahlivé preukázanie existencie ukracujúceho právneho úkonu. Záver o ukrátení v zmysle ustanovenia § 57 ods. 4 predpokladá zo strany žalobcu preukázanie konkrétneho ekonomického dopadu odporovaného právneho úkonu v majetkovej sfére dlžníka, ktorý je možné posudzovať a hodnotiť len pri preukázaní stavu majetku úpadcu, teda jeho aktív a pasív v čase, kedy nastali účinky právneho úkonu a bezprostredne po uskutočnení právneho úkonu. Teda aj v prípade jednotlivých skutkových podstát tieto úkony možno úspešne odporovať len vtedy, ak nimi došlo k ukráteniu pohľadávky, ktorú si veriteľ po vyhlásení konkurzu riadne prihlásil. Napriek tomu, že napadnuté právne úkony mal úpadca uskutočniť po začatí reštrukturalizačného konania a bez súhlasu správcu, uvedená okolnosť bez ďalšieho nespôsobuje odporovateľnosť právneho úkonu.

24. K účinkom začatia reštrukturalizačného konania v zmysle ustanovenia § 114 ods. 1 písm. f) patrí, že pohľadávku, ktorá sa v reštrukturalizácii uplatňuje prihláškou, nemožno voči dlžníkovi započítať. Dlžník je súčasne povinný v zmysle ustanovenia § 114 ods. 1 písm. a) obmedziť výkon

svojej činnosti na bežné právne úkony, pričom jeho iné právne úkony podliehajú súhlasu správcu, ktorý vypracoval reštrukturalizačný posudok. Zákon o konkurze a reštrukturalizácii preto účinkami začatia konkurzného konania výrazne obmedzuje dlžníka a zmluvné strany dlžníka v uskutočňovaní iných ako bežných právnych úkonov, ktoré by narušili pokračovanie v podnikateľskej činnosti dlžníka a negatívne ovplyvnili výsledok reštrukturalizácie ak bude povolená. Zákaz započítania pohľadávky v reštrukturalizačnom konaní smeruje k vylúčeniu možnosti zvýhodnenia veriteľa oproti ostatným veriteľom v rámci individuálneho uspokojenia pohľadávok veriteľa jednostranným právnym úkonom, nie je však vylúčené jednostranné započítanie dlžníkom alebo započítanie na základe dohody veriteľa a dlžníka a samozrejme nie je vylúčené ani započítanie uskutočnené pred začatím reštrukturalizačného konania. Keďže započítaním pohľadávok a záväzkov sa mení štruktúra majetkovej podstaty dlžníka, možno hodnotiť tento právny úkon ako nie bežný úkon, ktorý podlieha súhlasu reštrukturalizačného správcu, v takom prípade zákon chráni stranu právneho úkonu alebo tretie osoby, ktorých sa právny úkon týka tak, že právne úkony dlžníka vykonané bez zákonom predpokladaného súhlasu správcu, sa považujú za platné, avšak týmto právnym úkonom možno odporovať v konkurznom konaní vtedy, ak bol na dlžníkov majetok vyhlásený konkurz v lehote do dvoch rokov od začatia reštrukturalizačného konania. Takéto právne úkony bez súhlasu správcu sú postihnuteľné odporovateľnosťou podľa Zákona o konkurze a reštrukturalizácii avšak za predpokladu, že v konaní bude tvrdené a preukázané splnenie všetkých zákonom stanovených podmienok odporovateľnosti právneho úkonu. Pokiaľ zákonná úprava nespája uskutočnenie právneho úkonu dlžníka bez súhlasu správcu v prípadoch, kedy dlžník uskutoční iné ako bežné právne úkony s právnou neúčinnosťou ex lege, je žalobca pre úspešnosť žaloby povinný tvrdiť a preukazovať splnenie všetkých podmienok odporovateľnosti právneho úkonu, ako sú tieto vymedzené v základnom ustanovení podľa § 57 a v jednotlivých skutkových podstatách vymedzených v ustanovení § 58 a nasl. ZKR, na základe ktorých žalobca odporovateľnosť namieta.

25. Pokiaľ žalobca v rámci prostriedkov procesného útoku označil ako dôkaz konkurzný spis Okresného súdu Žilina, sp. zn. 4R/1/2013, označený dôkazný návrh súd hodnotí ako neurčitý, keď žalobca súčasne nevymedzil, ktorú časť konkurzného spisu navrhuje oboznámiť, ďalej ak absentuje návrh pripojenia si konkurzného spisu, pričom má súd za to, že nie je povinnosťou incidenčného súdu nahrádzať procesnú aktivitu strán, a to určovaním si konkrétnych dôkazov a rozsahu dokazovania potrebného na preukázanie tvrdení procesných strán. Takýmto nahrádzaním dôkaznej aktivity strán dochádza k narušeniu zásady rovnosti strán v sporovom konaní.

26. Z vyššie uvedeného a z obsahu ust. § 114 ods. 2 vyplýva, že uskutočnenie právneho úkonu dlžníkom po začatí reštrukturalizačného konania bez súhlasu reštrukturalizačného správcu nezakladá právnu neúčinnosť ex lege, ale len vytvára priestor pre uplatnenie odporovateľnosti za splnenia všetkých podmienok vyplývajúcich z úpravy podľa § 57 a nasledovné ZKR. Skutočnosť, že subjekt MBM- STAV, s.r.o. pred vyhlásením konkurzu prechádzal procesom reštrukturalizácie je relevantná z hľadiska ustanovenia § 57 ods. 5 ZKR, ktorý určuje rozhodný moment pre vymedzenie časového obdobia, do ktorého musí spadať odporovaný právny úkon, aby mu bolo možné s úspechom odporovať za súčasného splnenia ostatných hmotnoprávnych podmienok, a ktoré rozhodné obdobie je viazané na moment začatia reštrukturalizačného konania, ktoré vo vzťahu k subjektu MBM-STAV, s.r.o. začalo dňa 14.03.2013.

27. Pri posudzovaní preukázania ukrátenia v zmysle ustanovenia § 57 ods. 4 súd poukazuje na závery vyplývajúce z uznesenia Krajského súdu Žilina, sp. zn. 13CoKR/2/2011 zo dňa 11.05.2011, v zmysle ktorých: samotné preukázanie existencie prihlásenej a prípadne súčasne aj zistenej pohľadávky konkurzného veriteľa bez ďalšieho neznamená, že žalobcom bolo preukázané ukrátenie veriteľa (veriteľov). Pokiaľ žalobca tvrdil, že právny úkon, resp. právne úkony ukracujú uspokojenie pohľadávky veriteľa, ktorý si pohľadávku prihlásil, tak bolo vecou dôkazného bremena žalobcu túto skutočnosť preukázať a predložiť súdu o tom dôkazy. Podľa názoru súdu ukrátenie a jeho rozsah nie je možné bez ďalšieho odvodzovať zo zisteného rozdielu medzi nominálnou hodnotou postúpených pohľadávok a odmenou za ich postúpenie, keďže úspešnosť odporovateľnosti závisí od toho, či sa majetok dlžníka právnym úkonom, ktorému sa odporuje, zmenšil a v akom rozsahu a aký majetok zostal na uspokojenie pohľadávky. Ukrátenie musí byť reálne a preukázané, nemôže byť len predpokladané.

28. Teda vo vzťahu k zmluve o postúpení pohľadávok súd zohľadnil, že sa jednalo o odplatnú zmluvu , vo výške 70% nominálnej hodnoty postúpených pohľadávok, kedy dochádza k zmene majetkovej

štruktúry dlžníka, tzn. že ak žalobca namieta, že v zmluve dohodnuté protiplnenie nie je primerané, ekvivalentné, je povinný svoje tvrdenie preukázať. Záver o preukázaní ukrátenia konkrétnej pohľadávky alebo pohľadávok niektorého z veriteľov práve v dôsledku realizácie napadnutých právnych úkonov, ktorým žalobca v tomto konaní odporoval, nie je možné odvodzovať zo samotného vyhlásenia konkurzu, po splnení podmienok pre jeho vyhlásenie v zmysle úpravy podľa § 3 ods. 1 ZKR, teda po skonštatovaní úpadku, ktorý naviac v prípade, že by išlo o úpadok vo forme platobnej neschopnosti vypovedá len o záväzkoch na finančné plnenie a nie o celom majetku úpadcu. Rovnako súd poznamenáva, že skutočnosť preukázania úpadku neznamená automaticky ukrátenie podľa § 57 ods. 4 v zmysle konkrétneho ekonomického dopadu odporovaného právneho úkonu na majetok úpadcu. Rovnako ukrátenie nemožno konštatovať ani z vymedzenia masy prihlásených prípadne zistených pohľadávok a ani od žalobcom tvrdenej spriaznenosti úpadcu a žalovaného, ktorá spriaznenosť zostala v tomto konaní výlučne v rovine tvrdenia vychádzajúc pritom z obsahu zápisu v obchodnom registri úpadcu a žalovaného. Stav majetku dlžníka pre potreby posúdenia, či konkrétnym právnym úkonom došlo k ukráteniu uspokojenia pohľadávok jeho veriteľov, je pritom potrebné skúmať k momentu uskutočnenia (účinnosti) odporovaného právneho úkonu, nakoľko len v kontexte zistených majetkových pomerov dlžníka (úpadcu) k uvedenému momentu možno hovoriť o tom, že právny úkon ukracuje uspokojenie (prihlásenej) pohľadávky niektorého z veriteľov dlžníka. Záver o ukrátení veriteľov dlžníka nebolo možné bez ďalšieho prijať len z obsahu listinného dôkazu - Reštrukturalizačného posudku dlžníka č. X/XXXX, vypracovaného správcom I.. I. K. na základe poverenia dlžníka, keďže uvedená listina neposkytuje porovnanie stavu majetku pred uskutočnením napadnutých právnych úkonov a po ich účinnosti a neumožňuje tak vyhodnotiť kvalifikovaný dopad právnych úkonov dlžníka v jeho majetkovej sfére. Pokiaľ žalobca k úmyslu dlžníka ukrátiť svojich veriteľov a vedomosti žalovaného o tomto úmysle poukázal na postavenie žalovaného ako člena veriteľského výboru v reštrukturalizačnom konaní dlžníka a znalosť obsahu reštrukturalizačného plánu žalovaným, súd má za to, že úmysel dlžníka a vedomosť žalovaného je možné tvrdiť a preukazovať len za podmienky preukázaného ukrátenia, čo v posudzovanej veci naplnené nebolo.

29. Vychádzajúc z vyššie uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení súd dospel k záveru, že žalobca v konaní nepreukázal základnú hmotnoprávnu podmienku odporovateľnosti právneho úkonu podľa § 57 ods. 4 a to existenciu ukracujúceho právneho úkonu, čo viedlo k zamietnutiu žaloby v celom jej rozsahu. Skúmanie podmienok odporovateľnosti podľa § 60 ZKR, príp. § 59 a argumentáciu žalobcu, ktorá sa viaže k špecifickým podmienkam odporovania zvýhodňujúceho a ukracujúceho právneho úkonu má svoju relevanciu len v podmienkach tvrdenej a preukázanej základnej podmienky odporovateľnosti právneho úkonu, ktorá žalobcom preukázaná nebola.

30. Nakoľko súd zamietol žalobu v časti určenia právnej neúčinnosti napadnutých právnych úkonov, nebolo možné vyhovieť ani súvisiacemu návrhu na uloženie povinnosti na plnenie.

31. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa zásady úspešnosti strán v spore, a keďže úspešnou stranou v konaní bol žalovaný, súd mu priznal voči žalobcovi v súlade s ustanovením § 255 ods. 1 náhradu trov konania v plnom rozsahu (v rozsahu 100%). O výške náhrady trov konania rozhodne súd v súlade s ustanovením § 262 ods. 2 po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením.

32. Podľa ustanovenia § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

33. Podľa ustanovenia § 262 ods. 1 a 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Žilina ku Krajskému súdu v Žiline.

Odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 Civilného sporového poriadku).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (363 Civilného sporového poriadku).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku).

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 Civilného sporového poriadku).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci (zákon č. 65/2001 Z.z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).