Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozhodnutie_6C-79-2015.pdf
PDF · 158.53 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
DK-6C/79/2015
Rozhodnutie
Okresný súd Dolný Kubín sudkyňou JUDr. Janou Veselou v spore žalobcov: 1/ O. Y. (predtým U.), nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom J. W., X. XXXX/X, 2/ P.Í. U., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom J. W., X. XXXX/X, obaja zast. JUDr. Lenou Mišalovou, advokátkou so sídlom v Dolnom Kubíne, Radlinského 47, proti žalovaným: 1/Všeobecná úverová banka, a.s., skrátený názov: VÚB, a.s., so sídlom v Bratislave, Mlynské nivy 1, IČO: 31320155, zast. ČERNEJOVA & HRBEK, s.r.o., advokátska kancelária so sídlom v Bratislave, Kýčerského 7, IČO: 36857513, 2/ Dražby a aukcie, s.r.o., so sídlom v Martine, Flámska 1, IČO: 36751642, zast. AK JUDr. Marek Hic, s.r.o., so sídlom v Martine, P.O.Hviezdoslava 10625/23B, IČO: 36 856 036, 3/ Y. S., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom L., X. T. X/X, o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby, takto
rozhodol:
I. Súd žalobu z a m i e t a. II. Žalobcovia v 1. a 2. rade sú p o v i n n í spoločne a nerozdielne nahradiť žalovaným v 1. a 2. rade trovy konania v rozsahu 100%. III. Žalovanému v 3. rade sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Žalobou, doručenou tunajšiemu súdu dňa 27.04.2015, žalobcovia žiadali, aby súd určil, že dobrovoľná dražba bytu č. XX vo vchode č. XX na prízemí bytového domu súp. č. XXXX na ulici X. v J. W. o veľkosti podielu 1/1, ako aj podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach bytového domu súp. č. XXXX postaveného na pozemku KN C parc. č. XX/XX o veľkosti 4999/649334 a spoluvlastníckeho podielu na pozemku K NC parc. č. XX/XX zastavané plochy a nádvoria o výmere 1214 m2 o veľkosti podielu 4999/649334, všetko zapísané na LV č. XXXX pre obec J. W. a k.ú. P. X., ktorá bola vykonaná dňa 30.01.2015 v T. žalovaným 2/ ako dražobníkom na návrh žalovaného 1/ ako navrhovateľa dražby v prospech žalovaného 3/ ako vydražiteľa a ktorej priebeh bol osvedčený notárskou zápisnicou notára JUDr. Vladimíra Kostovčáka číslo N127/2015, NZ3044/2015, NCRIs3152/2015 je neplatná.
2. Žalobu odôvodnili tým, že na základe kúpnej zmluvy zo dňa 25.01.2012 nadobudli vlastnícke právo k bytu súp. č. XX na prízemí vo vchode č. XX bytového domu súp. č. XXXX na X. ulici v J. W. vrátane podielu na spoločných častiach a zariadeniach bytového domu a pozemku KN C parc. č. XX/XX, na ktorom je bytový dom postavený (ďalej len „predmet dražby) za kúpnu cenu 42.000,- EUR plus 2.000,- EUR. Financovanie kúpnej ceny zabezpečili formou čerpania úveru HypoPôžička vo výške 37.654,50 EUR a ďalšieho úveru Hypomínus vo výške 5.000,- EUR prostredníctvom VÚB, a.s. Pohľadávka banky z úveru HypoPôžička bola zabezpečená záložným právom k predmetu dražby, zriadeným na základe zmluvy o zriadení záložného práva zo dňa 25.01.2012. Úverové splátky z obidvoch úverových zmlúv splácala len žalobkyňa 1/, nakoľko žalobca 2/ v byte, ktorý bol zakúpený nebýval. V predmetnom byte, okrem žalobkyne 1/ bývali jej plnoleté deti, ktoré v čase čerpania úveru boli zamestnané a to K. Y., T. U. a Y. U.. Z dôvodu straty zamestnania dvoch z detí žalobkyne sa žalobkyňa dostala do situácie, kedy nebola schopná v plnej výške uhrádzať dohodnuté splátky. Okrem toho bolo jej synovi diagnostikované vážne ochorenie s nevyhnutnosťou operácie a dlhodobej rekonvalescencie. Záložný veriteľ, t.j. žalovaný
1/, oznámil žalobkyni 1/ v septembri 2013 začatie realizácie záložného práva formou predaja na verejnej dražbe. Ako dražobná spoločnosť bola záložným veriteľom určená spoločnosť Dražby a aukcie, s. r. o., t.j. žalovaný 2/. Žalobkyňa 1/ sa pokúšala opakovane objasniť žalovanému 1/, ako aj žalovanému 2/ svoju situáciu a žiadala zmenu splátok, avšak žalovaný 2/ určil také podmienky na zrušenie dražby, ktoré žalobkyňa nebola schopná splniť, keď vyžadoval zaplatenie všetkých omeškaných splátok. Žalovaný 2/ ako dražobník určil termín dražby na 30.01.2015 a podľa notárskej zápisnice JUDr. Kostovčáka N127/2015 bol príklep udelený jedinému dražiteľovi, a to žalovanému 3/ za sumu 32.000,- EUR a tento je ako nový vlastník predmetu dražby zapísaný aj v katastri nehnuteľností. Žalobcovia sú presvedčení, že dobrovoľná dražba konaná dňa 30.01.2015, ktorú vykonal žalovaný 2/ ako dražobník pre žalovaného 1/ ako navrhovateľa dražby a na základe ktorej predmet dražby vydražil žalovaný 3/ za sumu 32.000,- EUR je neplatná. Podľa § 21 ods. 2 zákona č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách v prípade, ak sa spochybňuje platnosť záložnej zmluvy alebo boli porušené ustanovenia tohto zákona, môže osoba, ktorá tvrdí, že tým bola dotknutá na svojich právach, požiadať súd, aby určil neplatnosť dražby. Podľa § 21 ods. 4 zákona č. 527/2002 Z.z. účastníkmi súdneho konania o neplatnosť dražby podľa odseku 2 sú navrhovateľ dražby, dražobník, vydražiteľ, predchádzajúci vlastník a dotknutá osoba podľa odseku2. Okruh účastníkov teda definuje citované ustanovenie a v posudzovanom prípade sú žalovaní 1/, 2/ a 3/ pasívne vecne legitimovaní, nakoľko to vyplýva z ich pozície navrhovateľa dražby, dražobníka a vydražiteľa. Aktívne vecne legitimovaní na podanie žaloby sú žalobcovia 1/ a 2/, ktorí boli predchádzajúcimi vlastníkmi predmetu dražby a zároveň majú postavenie osôb dotknutých neplatnosťou dražby. Neplatnosť dražby žalobcovia odôvodňujú porušením ustanovení zákona o dobrovoľných dražbách a záložnej zmluvy. Podľa bodu 6.1 záložnej zmluvy podmienkou výkonu záložného práva je, že záložný veriteľ písomne upovedomí záložcu a dlžníka o začatí a spôsobe výkonu záložného práva. Podľa bodu 6.2 záložnej zmluvy je záložný veriteľ oprávnený predať záloh najskôr po uplynutí 30 dní odo dňa doručenia písomného oznámenia o začatí výkonu záložného práva. Žalobcovi 2/ však nebolo doručené žiadne oznámenie o začatí a spôsobe výkonu záložného práva a nebolo mu doručené ani oznámenie banky o tom, že vyhlásila splatnosť celého úveru. Podľa § 17 ods. 8 zákona č. 527/2002 Z.z. rovnopis oznámenia o dražbe uložený u dražobníka musí byť podpísaný navrhovateľom dražby, podpis navrhovateľa dražby musí byť úradne osvedčený. V prípade účasti notára na dražbe je rovnopis oznámenia o dražbe prílohou osvedčeného odpisu notárskej zápisnice. Z oznámenia o dražbe, ktorá je prílohou notárskej zápisnice, vyplýva, že navrhovateľ je zastúpený 3 osobami, avšak absentuje aspoň kópia plnej moci, ktorá by preukazovala oprávnenie zastupovať navrhovateľa dražby a ďalej tiež oznámenie je podpísané len dvomi z troch zástupcov, pričom vzhľadom na absenciu plnej moci nie je možné zistiť, či takéto podpísanie má právne účinky konania za navrhovateľa dražby. Uvedené nedostatky vo forme konania za navrhovateľa dražby sú o to významnejšie, že hoci ako navrhovateľ dražby je v oznámení uvedený žalovaný 1/, t.j. VÚB, a.s. žalobkyni 1/ bol doručený list dražobníka zo dňa 10.02.2015, v ktorom dražobník uvádza, že navrhovateľom dražby bola spoločnosť Consumer Finance Holding, a.s.. Nie je teda zrejmé, či osoby, ktoré oznámenie o dražbe podpísali, ho podpisovali ako zástupcovia VÚB, a.s. alebo ako osoby konajúce v mene Consumer Finance Holding, a.s., ktoré sú zamestnancami a teda nie je možné určiť, ktorý subjekt bol navrhovateľom dražby. Z už uvedeného listu dražobníka z 10.02.2015 tiež vyplýva, že z vydraženej sumy bola uhradená cit. „pohľadávka navrhovateľa teda spoločnosti Consumer Finance Holding, a.s.“, avšak táto spoločnosť CFH, a.s. nebola veriteľom zabezpečenej pohľadávky, ale mala len postavenie sprostredkovateľa úveru. V nadväznosti na to, kto bol právne perfektným veriteľom pohľadávky, pre ktorej neplnenie sa realizovalo záložné právo je potrebné vyhodnotiť aj právne účinky uzatvorenej zmluvy o vykonaní dražby, ktorá je nevyhnutným zákonným predpokladom pre realizáciu dražby a tiež zmluvy o vykonaní dražby, ktorá je nevyhnutným zákonným predpokladom pre realizáciu dražby a tiež v tejto súvislosti aj vyhlásenia záložného veriteľa o pravosti, výške a splatnosti pohľadávky (§ 7 ods. 2 a § 16 ods. 4 zákona č. 527/2002 Z.z.). Ďalej žalobcovia namietali, že hoci formálne boli ustanovenia týkajúce sa výšky najnižšieho podania (§ 16 ods. 6 zákona) dodržané, skutkové okolnosti preukazujú obchádzanie účelu a zmyslu zákona. Znaleckým posudkom bola hodnota predmetu dražby určená na sumu 35.100,- EUR, ale najnižšie podanie bolo určené na sumu 49.000,- EUR. Žalobcovia sú presvedčení, že vzhľadom na takto určené príliš vysoké najnižšie podanie nebol žiadny záujem o dražbu, na ohliadke predmetu dražby sa nezúčastnil nikto. Jediným záujemcom bol vydražiteľ, ktorý však ani na ohliadke nebol a vydražil už pri prvej dražbe byt za 32.000,- EUR, t.j. o 17.000,- EUR nižšie, ako bolo najnižšie podanie. Žalobcovia sú presvedčení, že zníženie najnižšieho podania pri prvej dražbe o viac ako jednu tretinu vyvolávacej ceny odporuje účelu a zmyslu zákona. Určenie najnižšieho podania, ktorého výška je zverejňovaná v oznámení o dražbe, má nepochybne vplyv na počet potenciálnych účastníkov dražby a ich správania sa na dražbe a ovplyvňuje východiskové podmienky pre dosiahnutie skutočne najvyššie dosiahnuteľnej ceny v danom čase a
mieste v porovnaní s inými nehnuteľnosťami podobného stavu v danej lokalite. Taktiež je podozrivé, že výšku sumy, za akú sa predmet dražby vydraží, vedel dražobník už dňa 21.01.2015 t.j. ešte pred dražbou, kedy datoval list „Dohoda o uznaní dlhu a jeho splácaní”, v ktorom špecifikoval výšku zostatku úveru zohľadňujúc výťažok dražby. Okrem toho cena určená znaleckým posudkom na sumu 35.100,- EUR odporuje čl. 4.1 záložnej zmluvy, kde je uvedené, že hodnota zálohu je 42.800,- EUR a uvedená hodnota predstavuje hodnotu zálohu v čase zriadenia záložného práva. Ak v roku 2012 (v čase uzatvorenia záložnej zmluvy) bola hodnota zálohu určená sumou 42.800,- EUR, nemôže byť zákonným určenie hodnoty zálohu o 2 roky neskôr len sumou 35.100,- EUR, t.j. znížená o viac ako 7.000,- EUR za inak nezmenených podmienok a obvyklého užívania veci. Ďalej žalobcovia namietajú, že dražobník porušil pri organizovaní dražby aj ustanovenie § 11 ods. 1 zákona č. 527/2002 Z.z. tým, že miesto konania dražby určil mimo okresu, v ktorom sa predmet dražby nachádza, čím sťažil účasť dražiteľov z oblasti, v ktorej sa účasť dala očakávať, a tým obmedzil účasť na dražbe. Takéto konanie mohlo mať vplyv na dosiahnutý výťažok dražby a tým aj na práva žalobcov.
3. Žalovaný v 1. rade sa k žalobnému návrhu vyjadril v podaní zo dňa 21.09.2015 v ktorom uviedol, že tvrdenie žalobcov o údajnom nedoručení oznámenia o začatí a spôsobe výkonu záložného práva žalobcovi 2/ považuje za zmätočné, nakoľko v samotnej žalobe sa žalobcovia odvolávajú práve na skutočnosť, že „žalovaný 1/ oznámil žalobkyni v septembri 2013 začatie realizácie záložného práva formou predaja na verejnej dražbe“( str. 2 žaloby, 5. ods.). Rovnaké oznámenie o začatí realizácie záložného práva zo dňa 04.09.2013 bolo pritom adresované aj žalobcovi 2), ako aj príslušnej správe katastra a Spoločenstvu „ X. XXXX“, čo žalovaný 1) preukazuje kópiou podacieho hárku Slovenskej pošty. Pokiaľ ide o údajne nedoručenie oznámenia o vyhlásení splatnosti úveru-uvedené tvrdenie žalobcov sa nezakladá na pravde, vzhľadom na skutočnosť, že listom zo dňa 08.05.2013 bolo obom žalobcom (a to samostatne) doručované (a aj riadne doručené) „Vyhlásenie splatnosti úveru“ a prevzatie uvedených listov obaja žalobcovia potvrdili svojím podpisom na doručenkách dňa 13.05.2013. Na základe vyššie uvedeného má žalovaný 1/ za preukázané, že si splnil všetky svoje povinnosti, ktoré boli dohodnuté v záložnej zmluve. Na str. 4 žaloby, v prvom odseku žalobcovia vyjadrili svoje podozrenie, že dražobník - žalovaný 2/ údajne už dňa 21.01.2015, t.j. 9 dní pred konaním sa samotnej dražby vedel, za akú cenu presne sa dražená nehnuteľnosť vydraží. Uvedené tvrdenie žalobcov je založené len na jedinej skutočnosti, a to že list „Dohoda o uznaní dlhu a jeho splácaní“, ktorý bol v súvislosti s vydražením dotknutej nehnuteľnosti žalobcom zasielaný, bol datovaný ku dňu 21.01.2015. Toto tvrdenie žalobcov žalovaný 3/ považuje za zmätočné, nakoľko žalobcom muselo byť zrejmé, že v danom prípade išlo len o zjavnú nesprávnosť v písaní, keďže predmetný list, aj keď bol datovaný na január 2015, bol v skutočnosti vyhotovený a žalobcom doručovaný až 13.03.2015. K chybnému uvedeniu dátumu na liste došlo skrátka len z dôvodu, že nedopatrením sa v systéme žalovaného 1/ nenastavila automatizácia dátumu a tak došlo naozaj len k pisárskej chybe (kedy dátum na dokumente vyhotovovanom v marci 2015, nebol prepísaný). K údajným nedostatkom oznámenia o dražbe a označeniu spoločnosti Consumer Finance Holding, as., ako „navrhovateľa dražby“ či „veriteľa tak, žalovaný 1/ priamo neparticipoval pri samotnej príprave a realizácii dražby, a teda nemal voči tretím osobám povinnosti podľa ZoDD. V prípade tvrdení žalobcov o údajných nedostatkoch v oznámení o dražbe (str.3 žaloby, ods. 5-9) však zastáva názor, že títo nesú nielen povinnosť tvrdenia, ale aj povinnosť dôkaznú, čo znamená, že všetky nimi uvádzané skutočnosti je potrebné aj primerane preukázať. Je však zrejmé, že údajné pochybenie na strane ktoréhokoľvek zo žalovaných žalobcovia len konštatujú, avšak, prinajmenšom ich doteraz nepreukázali a čo je najdôležitejšie, tieto údajné pochybenia by ani v prípade, ak by sa preukázali, nespôsobili neplatnosť uskutočnenej dražby. Čo sa týka nesprávneho označenia spoločnosti Consumer Finance Holding, a.s. ako „navrhovateľa dražby“ či „veriteľa“, či údajnej absencie plnomocenstva v oznámení o dražbe, pre určenie neplatnosti dražby nie je vôbec podstatná skutočnosť, v akom vzťahu bola spoločnosť žalovaného 1/ k spoločnosti Consumer Finance Holding, a.s., avšak na vysvetlenie žalovaný 1/ uvádza, že spoločnosť Consumer Finance Holding, a.s. vystupuje ako splnomocnenec žalovaného 1/ v určitých veciach, pričom v mene žalovaného 1/ ako veriteľa vykonáva niektoré úkony. Na základe uvedeného je zrejmé, že konaním spoločnosti Consumer Finance Holding, a.s. (ako splnomocnenca žalovaného 1/) v medziach oprávnenia udeleného zo strany žalovaného 1/, vznikajú práva a povinnosti priamo žalovanému 1/ (ako splnomocniteľovi). V tomto prípade teda žalovaný 1/ vystupuje ako veriteľ a žalobcovia ako dlžníci. Ak aj zo strany dražobnej spoločnosti, t.j. žalovaného 2/, došlo v niektorých s dražbou súvisiacich dokumentoch k označeniu spoločnosti Consumer Finance Holding, a.s. ako „navrhovateľa dražby“ alebo „veriteľ“, ide len o nesprávne označenie, nakoľko veriteľom vo vzťahu k žalobcom je aj napriek tomuto označeniu naďalej žalovaný 1/. Zároveň žalovaný 1/ poukazuje na fakt, že uvedený „nedostatok“ pri označení navrhovateľa dražby a veriteľa nemá žiaden vplyv na priebeh a
konanie dražby, resp. v žiadnom prípade nemôže spôsobovať jej neplatnosť. K námietke týkajúcej sa vyhotoveného znaleckého posudku a stanovenia ceny nehnuteľnosti podliehajúcej dražbe žalobcovia v žalobe napádajú cenu určenú znaleckým posudkom, z dôvodu, že odporuje cene uvedenej v č.l. 4.1. 1 záložnej zmluvy. V prvej vete § 12 ods. 1 ZoDD síce platí, že „Dražobník zaistí ohodnotenie predmetu dražby podľa všeobecnej hodnoty v mieste a čase konania dražby.“, avšak podľa druhej vety daného ustanovenia však platí, že: „Ak ide o nehnuteľnosť...musí byť cena predmetu dražby určená znaleckým posudkom, ktorý nesmel byť v deň konania dražby starší ako šesť mesiacov.“ Cena vydražených nehnuteľností bola teda v uvedenom prípade riadne stanovená v zmysle § 12 ZoDD, t.j. predmet dražby bol ohodnotený na základe znaleckého posudku a zákonná požiadavka odbornej starostlivosti dražobníka - žalovaného 2/ bola naplnená, nakoľko dražobník postupoval v zmysle ZoDD. Vo vzťahu k znalcovi, ktorý znalecký posudok vypracoval, žalovaný 1/ uvádza, že ZoDD konštruuje inštitút znaleckého ohodnotenia ako nezávislý prvok, podmienku pre stanovenie ceny draženej nehnuteľnosti. Podľa ust. § 16 ods. 2 písm. a) až d) zák. č. 382/2004 Z.z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov je „znalec povinný vykonávať znaleckú činnosť osobne, riadne a v určenej lehote, účelne, hospodárne a nestranne.“ Prípadné porušenie povinností súvisiacich s výkonom funkcie znalca môže mať za následok disciplinárne, ako aj možné trestnoprávne sankcie. Z uvedeného je zrejmé, že zákonodarca veľmi podrobne upravil podmienky a výkon znaleckej funkcie spôsobom, ktorý výrazne obmedzuje možné pochybenia znalca. Okrem toho žalobcovia v žalobe neoznačili, resp. neuviedli akékoľvek dôkazy, ktorý by mali nasvedčovať tomu, že cena určená znalcom, ktorý je povinný podať znalecký úkon s odbornou starostlivosťou, a to aj pod hrozbou trestného stíhania, bola podhodnotená. Žalovaný 1/ má za to, že znalec pri ohodnocovaní predmetných nehnuteľností vychádzal z nepochybne väčšieho rozsahu dostupných údajov ako ktorákoľvek zo sporových strán. Navyše, odbornosť znalca je garantovaná splnením podmienok pre zápis do príslušného zoznamu znalcov. Na základe uvedeného žalovaný 1/ konštatuje, že úvahy o výške ceny vydraženej nehnuteľnosti, ktoré sú prezentované v žalobe sú v kontexte vyššie uvedeného absolútne neopodstatnené. Pokiaľ ide o námietku žalobcov týkajúcu sa miesta konania dražby, v zmysle ustanovenia § 11 ods. 1 ZoDD platí, že „Miesto, dátum a čas začatia dražby musia byť určené dražobníkom po dohode s navrhovateľom dražby tak, aby nebola obmedzená možnosť účasti na dražbe. „ K porušeniu predmetného ustanovenia malo podľa tvrdenia žalobcov dôjsť tým, že dražba sa uskutočnila mimo okres, v ktorom sa dražená nehnuteľnosť nachádza, čoho následkom bola podľa tvrdenia žalobcov v žalobe znížená účasť na dražbe, ako aj záujem (potenciálnych) kupujúcich. Toto tvrdenie je zavádzajúce a právne nepodložené. ZoDD na žiadnom mieste neustanovuje podmienku, v zmysle ktorej by bolo miesto dražby naviazané na miesto, kde sa dražená nehnuteľnosť nachádza. Zákonodarca síce určuje miesto ako jednu z okolností, ktorá musí byť určená tak, aby nebola možnosť účasti na dražbe obmedzená, avšak povinnosť, ktorú implikujú žalobcovia zákon žiadnym spôsobom neustanovuje. V zmysle § 11 ods. 1 ZoDD má byť miesto, kde sa má dražba uskutočniť zvolené tak, aby možnosť účasti na dražbe nebola obmedzená, čo však v žiadnom prípade nezakladá povinnosť vykonať dražbu priamo v mieste (alebo okrese) draženej nehnuteľnosti. Tvrdenie žalobcov, v zmysle ktorého môže byť miestom dražby len miesto v okrese, kde sa nachádza dražená nehnuteľnosť, je podľa názoru žalovaného 1/ mylné, pričom ZoDD uvedenú požiadavku na žiadnom mieste nevyslovuje. Vzdialenosť miesta, kde sa nachádza dražená nehnuteľnosť, je od miesta konania sa dražby len cca 40 km, čo v súčasnosti nepovažujú za takú neprimeranú vzdialenosť, ktorá by bola spôsobilá sťažiť účasť dražiteľov žijúcich v blízkosti draženej nehnuteľnosti. Túto vzdialenosť je možné bez problémov prekonať v prípade, ak by skutočne bol o draženú záujem. Okrem toho, ak by súd prijal argumentáciu žalobcov ohľadom dotknutého ust. § 11 ods. 1 ZoDD o mieste konania dražby, tak by v podstate podporil záver, že dražená nehnuteľnosť, ktorá sa nachádza napr. v obci so zlým dopravným spojením, nízkym počtom obyvateľov a pod. sa vydraží za vyššiu hodnotu, ako by tomu bolo v prípade, keby sa predmetná nehnuteľnosť dražila vo väčšom meste, s obchodným a priemyselným ruchom, vyšším, resp. vysokým počtom obyvateľov s vyššou kúpnou silou a pod., aj keď by toto mesto bolo v inom okrese. Vychádzajúc z uvedeného má žalovaný 1/ za to, že ani uvedené tvrdenie navrhovateľov o mieste konania dražby nemôže zakladať neplatnosť uskutočnenej dražby. Z uvedeného je zrejmé, že výkon záložného práva (vopred zmluvne dohodnutý) bol uskutočnený v zmysle príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka a ZoDD, pričom nie je podľa ich názoru dané žiadne opodstatnenie na vedenie tohto súdneho sporu. Žalobcovia neuniesli dôkazné bremeno ohľadne svojich tvrdení, že dražba bola neplatná.
4. Žalovaný v 2. rade sa k žalobe vyjadril tak, že právo žiadať určenie neplatnosti dražby podľa § 21 ZoDD zaniká (prekluduje), ak sa neuplatní v 3 mesačnej lehote odo dňa vykonania dražby. Z tohto ustanovenia nepochybne vyplýva, že predmetom konania sú len dôvody, ktoré žalobca tvrdí, to
znamená vyplýva mu osobitná povinnosť tvrdenia a zároveň tieto dôvody nie je možné z ohľadom na prekluzívny charakter lehoty po jej uplynutí rozširovať. Vo vzťahu k zmluve o vykonaní dobrovoľnej dražby nebolo zo strany žalobcov produkované žiadne kvalifikované tvrdenie o tom, ktorá časť ZDD bola porušená a ako tým boli žalobcovia dotknutí na svojich právach. Ak tu neexistuje relevantné tvrdenie, je pojmovo vylúčené hovoriť o preukazovaní neexistujúceho tvrdenia. Keďže dôkazný prostriedok je všetko čím možno prispieť k náležitému objasneniu predmetu konania a tvrdenie zo strany žalobcov absentuje, nie je zrejmé k čomu by mala byť zmluva o vykonaní dražby predložená a prečo by mala zaťažovať žalovaného, keďže sa ňou má údajne splniť procesná povinnosť žalobcov. Ďalej právny zástupca odporcu v 2. rade vo vzťahu k tvrdeným dôvodom navrhovateľa uviedol: Prvý dôvod má byť nedoručenie upovedomenia o začatí realizácie záložného práva. Nejde o povinnosť, ktorá by bola stanovená ZDD a bez ohľadu na jej skutkovú nesprávnosť, pretože oznámenie bolo zasielané aj doručené, nie je toto naplnením hypotézy právnej normy uvedenej v ust. § 21 ZDD. Podľa uznesenia NS SR sp. zn. 3Cdo/233/2010 povinnosť oznamovať upovedomenie o začatí realizácie záložného práva vyplýva z Obč. zák. a nie je dôvodom na neplatnosť dražby. Druhý tvrdený dôvod: Nevie sa či rovnopis oznámenia o dražbe bol podpísaný oprávnenými osobami. Táto námietka nie je vecne opodstatnená z hľadiska hypotézy právnej normy, ale predovšetkým oprávnenie domáhať sa nejakého určenia obsahu vyplývajúceho z právneho úkonu priameho i nepriameho zastúpenia je oprávnením, ktoré výslovne prislúcha iba stranám dohody o plnomocenstve. Dôsledkom toho teoreticky je to, že právny úkon aj pri neexistencii alebo prekročení plnomocenstva, nemôže byť neplatný. Jediný dôsledok je v tom, že ním prípadne splnomocniteľ nie je viazaný. Podľa rozhodnutia NS SR sp. zn. 1Cdo/166/1996 zo žiadneho ustanovenia Občianskeho zákonníka nemožno vyvodiť preukázanie plnomocenstva tretej osobe ako podmienku jeho (právneho úkonu) platnosti. Podľa rozhodnutia NS ČR sp. zn. 19 Odo/914/2004 dôsledkom prekročenia splnomocnenia nie je neplatnosť právneho úkonu, ale len to, že ním právnická osoba pri splnení zákonom stanovených podmienok nie je viazaná. Platnosť úkonu sa vyvodzuje z následného správania strán a z toho je nepochybne zrejmé, že záložný veriteľ a navrhovateľ dražby, VÚB, a.s., je týmto konaním plne viazaný. Predložil plnomocenstvo, ktoré bolo VÚB, a.s. udelené jednotlivým fyzickým osobám, okrem iného aj na podpisovanie právnych úkonov. Ak sa tvrdí, že nie je jasné kto je navrhovateľ dražby a uvádza sa, že by to mohol byť aj CFH, a.s., bolo predložené oznámenie o dražbe, ako aj notárska zápisnica, kde je jasne identifikovaný ako navrhovateľ dražby a záložný veriteľ VÚB, a.s. Vo vzťahu k zápisnici sa už vyjadril, to znamená, že žaloba neobsahuje žiadne konkrétne vyjadrenie v čom by mal byť ZDD porušený. Štvrtou námietkou je stanovenie výšky najnižšieho podania. Samotní žalobcovia tvrdia, že je to v súlade s ustanoveniami ZDD, namietajú však, že tým mala byť splnená litera zákona len formálne. Vyvolávacia cena bola stanovená s ohľadom na výšku dlhu žalobcov, a okrem iného je to záležitosť, ktorá je plne v zmluvnej kompetencii navrhovateľa dražby a dražobníka. Zákon stanovuje len minimálnu hranicu a takisto bolo dodržané ustanovenie o výške určenia sumy, o ktorú je možné podanie znížiť. Žalobcovia tvrdia, že údajne má byť výklad zákona taký, že sa znížiť môže len raz, a to o plnú sumu dohodnutého zníženia, takéto tvrdenie je však potrebné dôrazne odmietnuť a to nielen s ohľadom na to, že uvedené nevyplýva z ustanovení ZDD, ale predovšetkým s ohľadom na to, že takýmto spôsobom by bol popretý účel predmetných právnych noriem, kedy je predsa záujmom ako navrhovateľa dražby, tak aj vlastníka, aby bol dosiahnutý čo najvyšší výťažok. Druhou kumulatívnou podmienkou je, že porušenie ZDD spôsobilo ujmu na právach vlastníka, čo nikdy nemôže byť pri postupnom znižovaní najnižšieho podania. Pokiaľ ide o námietku týkajúcu sa dátumu na uznaní dlhu, k tomu sa vyjadrila VÚB, a.s. tak, že sa jednalo o chybu v písaní a dátum nebol zaktualizovaný. Ohľadne námietky určenia ceny znaleckým posudkom v zmysle § 12 ods. 1 ZDD dražobník zaistí ohodnotenie predmetu dražby podľa ceny obvyklej, v prípade ak je predmetom nehnuteľnosť zaistí ohodnotenie znaleckým posudkom. To znamená povinnosťou podľa ZDD je zaistenie ohodnotenia predmetu dražby a nie nejaká znalecká správnosť samotného ohodnotenia, pričom podmienka zaistenia ohodnotenia splnená bola a to znaleckým posudkom príslušným znalcom N.. Y. R.. To znamená, že ani namietanie ohodnotenia nie je spôsobilým dôvodom na určenie neplatnosti dražby, pretože v podstate žalobcovia namietajú rozpor znaleckého posudku so zákonom o znalcoch, respektíve vyhláškou č. 492/2004. Rovnako to judikuje i súdna prax - uznesenie NS SR sp. zn. 3Cdo/233/2010, podľa ktorého určenie výšky predmetu dražby nemá za následok neplatnosť dražby. Rovnako rozsudok sp. zn. 7Cdo/222/2012 stanovuje vo vzťahu k situácii, keď výkon záložného práva vykonáva priamo záložný veriteľ, že ak žalobca má za to, že predmet dražby bol nesprávne ohodnotený, môže sa tak domáhať škody voči subjektu zodpovednosti, ale to v inom konaní. Poslednou námietkou je to, že bolo stanovené miesto dražby mimo okresu J. W., ide o vzdialenosť 40 km a v zákone sa uvádza, že nemôže byť miesto stanovené tak, aby nebola obmedzená účasť na dražbe, čo nepochybne nebola. Ochrana záložného dlžníka nesmie byť vyššia ako v exekučnom konaní, tu ide o záver Ústavného súdu SR v rozhodnutí
PL US 23/14, pričom v exekučnom konaní si záložný dlžník neurčuje miesto konania dražby. Žalovaný 2/ má za to, že bez akýchkoľvek pochybností posúditeľná, alebo posúditeľné nesplnenie povinnosti kvalifikovaného tvrdenia, respektíve ak tvrdenie kvalifikované bolo, je vyvrátené jednoduchou aplikáciou jednotlivých právnych noriem, na ktoré bolo poukázané. Povinnosť tvrdenia musí byť splnená v čase podania žalobného návrhu. Na otázku súdu právny zástupca žalovaného v 2. rade uviedol, že ak sa zmieňoval o tom, že najvyššie podanie bolo určené na 49.000,- EUR, tak bolo stanovené s ohľadom na výšku dlhu navrhovateľa, predpokladané náklady dražby a úhradu dlhu, ktorú evidoval voči záložnému veriteľovi príslušnému Spoločenstvu vlastníkov bytov. Pokiaľ ide o výšku najnižšieho podania, to je síce dohodnuté v zmluve o vykonaní dražby, ale samozrejme, že reálne si túto požiadavku stanovuje navrhovateľ dražby, to znamená, že konateľ spoločnosti k tomu nemá ani čo uviesť.
5. Žalovaný v 3. rade sa k žalobe vyjadril tak, že kúpil predmetný byt, pretože ho chcel kúpiť. Kúpil ho za 32.000,- EUR, čo bol jeho posledný návrh a teraz hoci ho kúpil, tak byt nemá, užíva ho žalobkyňa v 1/ rade. On jej aj ponúkol, že byt by sa predal a rozdiel ceny, ktorý by presahoval 32.000,- EUR a náklady spojené s predajom, vrátane daní by si rozdelili na polovicu. S týmto však žalobkyňa v 1/rade nesúhlasila.
6. Súd vo veci vykonal dokazovanie listinami, ktoré do spisu predložili strany sporu a tiež dokazovanie výsluchom žalobkyne v1/ rade a žalovaného v 3/ rade.
7. Z navrhnutých dôkazov súd nevykonal výsluch dcéry žalobcov K. Y., ani znalecké dokazovanie na zistenie pravosti podpisu na doručenke k oznámeniu o zosplatnení úveru, a to z dôvodov, ktoré sú uvedené v ďalšej časti odôvodnenia. Súčasne súd nevykonal dokazovanie zmluvou o vykonaní dražby, keď vychádzal z toho, že tento dôkaz sa týka dôvodu neplatnosti dražby, ktorý žalobcovia uviedli až na pojednávaní dňa 11.11.2015 (str. 7 posledný odsek) a teda až po uplynutí lehoty uvedenej v ust. § 21 ods. 2 ZoDD. Žalobcovia daný dôvod neplatnosti dražby videli v tom, že znižovanie najnižšieho podania bolo vykonané v rozpore so zmluvou o vykonaní dražby.
8. Na základe takto vykonaného dokazovania tunajší súd rozsudkom sp. zn. 6C/79/2015-142 zo dňa 27.04.2016 žalobu zamietol.
9. Voči uvedenému rozsudku podali odvolanie žalobcovia. O veci tak rozhodoval Krajský súd v Žiline, ktorý uznesením sp. zn. 7Co/229/2016-171 zo dňa 10.08.2016 prvostupňový rozsudok zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Odvolací súd takto rozhodol z dôvodu, že okresný súd sa nezaoberal všetkými dôvodmi neplatnosti dražby uvádzanými žalobcami v žalobe a v tejto súvislosti odňal účastníkom možnosť konať pred súdom tým, že zamietol návrh na vykonanie dokazovania, ktorý je pre zistenie skutkového stavu a následného právneho posúdenia veci podstatným. Odvolací súd poukázal na to, že žalobcovia už v žalobe na str. 3 (posledný odsek) uviedli skutkové tvrdenie, že pokiaľ znaleckým posudkom bola hodnota predmetu dražby určená na sumu 35.100,- Eur, najnižšie podanie bolo určené až sumou 49.000,- Eur, pričom pri prvej dražbe došlo k zníženiu ceny najnižšieho podania o 17.000,- Eur, podľa ich názoru to odporuje účelu a zmyslu zákona. Uvedené skutkové okolnosti: 1. týkajúce sa výšky najnižšieho podania a 2. vydraženie nehnuteľnosti o 17.000,- Eur nižšie ako bolo najnižšie podanie, bolo skutkovým tvrdením, na základe ktorého mal okresný súd podriadiť pod príslušnú právnu normu, v danom prípade v naznačenom smere vykonať dokazovanie a zistené skutkové okolnosti vyhodnotiť k dôvodom neplatnosti ZoDD. Okresný súd nesprávne vychádzal zo skutkového zistenia, že uvedený dôvod neplatnosti v žalobnom návrhu neuplatnili. Naopak, zo žaloby vyplýva, že skutkovo žalobcovia dôvod neplatnosti vymedzili úplne, určite a zrozumiteľne, pričom ich povinnosťou nebolo subsumovať skutkový dej pod hypotézu príslušnej právnej normy. K zmluve o vykonaní dražby odvolací súd uviedol, že ide o dôkaz podstatný pre riadne zistenie skutkového stavu a následného posúdenia tvrdených dôvodov neplatnosti dražby, keďže obsahuje skutočnosti (dojednania) medzi žalovanými v 1/ a 2/ rade, bez posúdenia ktorých okresný súd nemohol vyvodiť náležité skutkové a právne závery.
10. V nadväznosti na uvedené závery odvolacieho súdu súd zabezpečil žalobcami navrhovaný dôkaz
- zmluvu o vykonaní dobrovoľnej dražby (č.l. 194-201), z ktorej obsahu vyplýva, že bola uzavretá dňa 10.09.2013 medzi žalovaným 1/ ako navrhovateľom dražby a žalovaným 2/ ako dražobníkom. Ďalej sa v nej uvádza, že dôvodom, pre ktorý je navrhované vykonanie dražby je uspokojenie pohľadávky žalovaného 1/ voči žalobcom 1/ a 2/ vo výške 36.363,48 Eur ku dňu 26.07.2013 a príslušenstva. Čl. V zmluvy bolo dohodnuté najnižšie podanie a minimálne prihodenie tak, že najnižšie podanie je podanie vo výške rovnajúcej sa hodnote predmetu dražby tak, ako bude stanovená v dražobnom konaní
ohodnotením znaleckým posudkom v zmysle § 12 zákona č. 527/2002 Z.z. a ak hodnota predmetu dražby zistená znaleckým posudkom bude nižšia ako 49.000,- Eur, bude najnižším podaním podanie vo výške 49.000,- Eur. Minimálne prihodenie bolo uvedené sumou 500,- Eur. Pokiaľ ide o znižovanie najnižšieho podania v zmluve bolo dohodnuté, že najnižšie podanie je oprávnený dražobník znížiť v jednotlivých krokoch po 1.000,- Eur, najviac však do výšky rovnajúcej sa 90%-tám hodnoty predmetu dražby tak ako bola stanovená v dražobnom konaní ohodnotením znaleckým posudkom v zmysle § 12 zák. č. 527/2002 Z.z. V čl. VI odsek 2 a 3 zmluvy bola dohodnutá odmena dražobníka vo výške 10% z ceny dosiahnutej vydražením plus DPH, maximálne však 20% z vymáhanej pohľadávky plus DPH s tým, že dražobník má právo aj úhradu účelne vynaložených nákladov, najmä na materiálne a organizačné zabezpečenie prípravy a priebehu dražby. Odmena a účelne vynaložené náklady dražobníka tvoria v zmysle čl. VI zmluvy príslušenstvo pohľadávky s poukazom na § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka a v zmysle čl. VII zmluvy predstavujú predpokladané náklady dražby.
11. Potom čo bol predmet dražby ohodnotený znaleckým posudkom, ktorý vypracoval N.. Y. R. pod č. 193/2014 dňa 10.12.2014, bol dňa 15.12.2014 bol uzavretý dodatok k zmluve o vykonaní dobrovoľnej dražby (č.l. 202-205). Dodatkom bol zmenený čl. V odsek 1 zmluvy tak, že bol nahradený textom: „najnižšie podanie je vo výške 49.000,- Eur“. Súčasne bol zmenený odsek 3 článku V zmluvy tak, že licitátor je oprávnený najnižšie podanie znížiť o sumu 17.410,- Eur, t.j. na podanie vo výške 31.590,- Eur (90% hodnoty predmetu dražby tak, ako bola stanovená v dražobnom konaní ohodnotením znaleckým posudkom). Taktiež bol dodatkom doplnený čl. VII zmluvy tak, že predpokladané náklady dražby tvorí odmena dražobníka vo výške podľa čl. IV a súčet jednotlivých nákladov účelne vynaložených dražobníkom v zmysle čl. VI. bod 4 zmluvy, keď súčet jednotlivých nákladov účelne vynaložených dražobníkom, resp. navrhovateľom počas výkonu záložného práva - dražobného konania bude vo výške cca 1.700,- Eur s DPH. Napokon bol dodatkom doplnený aj čl. V bod I./2. Nasledovne: „s pohľadávkou vo výške 41.459,62 Eur ku dňu 15.12.2014 a príslušenstvo“.
12. Pre právne posúdenie súdenej veci bola rozhodujúca aplikácia ust. § 21 ods. 2 zákona č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách a o doplnení zákona o notároch (ďalej len ako “ZoDD”), podľa ktorého v prípade, ak sa spochybňuje platnosť záložnej zmluvy alebo boli porušené ustanovenia tohto zákona, môže osoba, ktorá tvrdí, že tým bola dotknutá na svojich právach, požiadať súd, aby určil neplatnosť dražby. Právo domáhať sa určenia neplatnosti dražby zaniká, ak sa neuplatní do troch mesiacov odo dňa príklepu, okrem prípadu, ak dôvody neplatnosti súvisia so spáchaním trestného činu a zároveň ide o dražbu domu alebo bytu, v ktorom má predchádzajúci vlastník predmetu dražby v čase príklepu hlásený trvalý pobyt podľa osobitného predpisu, v tomto prípade je možné domáhať sa neplatnosti dražby aj po uplynutí tejto lehoty.
13. Čo nemôže byť dôvodom neplatnosti dražby ZoDD ustanovuje v § 21 ods. 6, s porušením akých ustanovení ZoDD sa naopak spája neplatnosť dražby, tento zákon nevymedzuje.
14. To, či bola žaloba podaná včas v konaní sporné nebolo. Vzhľadom na prekluzívny charakter lehoty, ktorá je stanovená na podanie žaloby o neplatnosť dražby, bolo potrebné nielen podať žalobu s petitom na určenie neplatnosti dražby, ale súčasne v tejto lehote bolo potrebné, aby žalobcovia uviedli všetky svoje skutkové tvrdenia, z ktorých vyvodzovali neplatnosť dražby.
15. Na základe uvedeného sa súd zaoberal dôvodmi neplatnosti dražby, ktoré boli uvedené len v žalobe, pretože ak sa dražba konala dňa 30.01.2015, dôvody neplatnosti bolo potrebné uviesť najneskôr do 30.04.2015. Žalobcovia žalobu podali dňa 27.04.2015 a do 30.04.2015 súdu nedoručili žiadne iné podanie, ktoré by obsahovalo ďalšie skutkové tvrdenia, ktoré by v rámci právneho posúdenia mohli predstavovať dôvod neplatnosti dražby.
16. Ako prvý dôvod neplatnosti dražby žalobcovia v žalobe uviedli to, že žalobcovi v 2/ rade nebolo doručené oznámenie o začatí a spôsobe výkonu záložného práva, ani oznámenie o zosplatnení úveru. V tejto skutočnosti súd dôvod neplatnosti dražby nevzhliadol, pretože žalobcami tvrdená skutočnosť je v rozpore so skutkovým stavom zisteným v konaní, keďže z listinných dokladov, ktoré k svojmu vyjadreniu k žalobe pripojil žalovaný 1/vyplýva, že oznámenie o zosplatnení úveru, ktoré sa nachádza na č.l. 80 spisu bolo žalobcovi 2/ doručené do vlastných rúk dňa 13.05.2013, ako to vyplýva z doručenky na č.l. 81 spisu. Pokiaľ ide o oznámenie o začatí realizácie záložného práva (č.l. 75 spisu), toto bolo žalobcovi 2/ zaslané dňa 06.09.2015 prostredníctvom doporučenej poštovej zásielky určenej do
vlastných rúk. Vyhodnocovanie výsledkov doručovania oznámenia o začatí realizácie práva je pritom bezpredmetné, pretože to, či došlo k účinnému doručeniu tohto oznámenia alebo nie, nemá vplyv na platnosť záložnej zmluvy a nejde ani o porušenie ZoDD, pretože nedostatky pri doručovaní písomnosti záložnému dlžníkovi môžu mať za následok neplatnosť dražby len ak ide o doručovanie v procese dobrovoľnej dražby a nie pred ním. Porušenie tejto povinnosti však môže mať za následok vznik zodpovednostného vzťahu veriteľa za spôsobenú škodu. Tieto právne závery súd opiera o právne názory Najvyššieho súdu SR vyslovené v jeho uznesení zo dňa 03.10.2013 sp. zn. 3 Cdo 233/2010. Preto obdobne, ak žalobkyňa v 1. rade uviedla, že neprebrala list, v ktorom jej bolo oznámené zosplatnenie úveru (podpis na doručenke jej nepatrí), súd nemal dôvod skúmať opodstatnenosť tejto námietky, keďže nešlo o doručovanie písomnosti v procese dobrovoľnej dražby, ale pred ním. Nehovoriac o tom, že táto námietka bola uplatnená po zákonnej prekluzívnej lehote (až na prvom pojednávaní). Z týchto dôvodov súd zamietol návrh žalobcov na výsluch ich dcéry K. Y. a na znalecké dokazovanie.
17. Ako druhý dôvod neplatnosti dražby žalobcovia v žalobe uviedli, že oznámenie o dražbe (č.l. 18 -20 spisu) nebolo za navrhovateľa dražby (žalovaný 1) podpísané k tomu oprávnenými osobami a na viac v označení navrhovateľa dražby sú uvedené tri osoby a oznámenie za navrhovateľa dražby podpisovali dve osoby. Ani v tejto skutočnosti súd dôvod neplatnosti dražby nevzhliadol. Podľa skutkového stavu, ktorý súd v konaní zistil dokazovaním, v oznámení o dražbe je uvedený ako navrhovateľ dražby žalovaný v 1/ rade, s tým, že ako osoby, ktorého zastupujú sú uvedené Y.. Q. W.- riaditeľka odboru vymáhania spoločnosti CFH, a.s, T.. T. Š. - vedúca tímu odboru vymáhania spoločnosti CFH, a.s. a N. C. -špecialistka odboru vymáhania. Podľa osvedčovacej doložky matriky Mesta Poprad na poslednej strane oznámenia, na oznámení sa nachádzajú overené podpisy T.. T. Š. a N. C.. Na č.l. 128 spisu sa pritom nachádza plnomocenstvo zo dňa 2.4.2012, ktoré žalovaný 1/ udelil W. W., Y.. Q. W., T.. T. Š. a N. C. na zastupovanie vo veci vymáhania pohľadávok (a to predovšetkým formou výkonu záložného práva) z titulu poskytnutia úverov na základe zmlúv o poskytnutí úverov medzi VÚB, a.s. ako veriteľom a dlžníkom, plnenie ktorých bolo zabezpečené záložným právom, ktoré bolo zriadené na základe zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti uzatvorenej medzi veriteľom a dlžníkom (záložným dlžníkom) a za týmto účelom vykonali všetky potrebné právne úkony (medzi nimi uzavierali zmluvy o vykonaní dražby, podpisovali oznámenia o dražbe, vykonávali všetky úkony potrebné pre uskutočnenie dobrovoľnej dražby v zmysle ZoDD). V plnomocenstve je ďalej uvedené, že za splnomocniteľa podpisujú vždy dvaja splnomocnenci a plnomocenstvo je udelené na dobu neurčitú. Na základe uvedeného súd konštatuje, že ak za žalovaného 1/ ako navrhovateľa dražby podpisovali oznámenie o dražbe T.. T. Š. a N. C., oznámenie bolo podpísané k tomu oprávnenými osobami (splnomocnencami) a ak bolo podpísané dvoma z celkovo troch osôb, je to v súlade s obsahom splnomocnenia. Aj v prípade, že by plnomocenstvo nebolo predložené, súd by musel vychádzať z toho, že konanie T.. T. Š. a N.F. C. je konaním v mene žalovaného 1/, ak tieto konali v medziach plnej moci, ktorá objektívne existuje (rozsudok NS ČR Odon 28/95 aplikovateľný aj podmienkach slovenského práva vzhľadom na obdobnosť ust. § 31 Občanského zákonníka a § 31 Občianskeho zákonníka). Súčasne neexistencia splnomocnenia, alebo jeho prekročenie, nemôže mať za následok neplatnosť právneho úkonu (v prejednávanej veci: oznámenia o dražbe, vyhlásenia záložného veriteľa o pravosti, výške a splatnosti pohľadávky, resp. zmluvy o vykonaní dražby). Neexistencia, resp. prekročenie plnomocenstva má následok to, že právnym úkonom nemôže byť osoba, ktorá neudelila plnomocenstvo na daný úkon, viazaná. V tomto smere možno odkázať aj na právne závery NS SR a NS ČR v rozhodnutiach, ktoré citoval právny zástupca žalovaného 2/.
18. Vo vzťahu k tretej skutočnosti, ktorá by podľa žaloby mala mať za následok neplatnosť dražby, a to, že došlo k obchádzaniu ZoDD ohľadne určenia najnižšieho podania na sumu 49.000,- Eur, čo malo vplyv na počet potencionálnych účastníkov dražby, súd uvádza, že nepochybne vysoké najnižšie podanie môže znížiť počet záujemcov o dražbu, avšak, aby bola dražba neplatná, musela by táto skutočnosť predstavovať porušenie ZoDD. Uvedený zákon však v § 16 ods. 6 stanoví limit pre najnižšie podanie tak, že v prípadoch, ak je predmetom dražby byt alebo dom, v ktorom má dlžník hlásený trvalý pobyt podľa osobitného predpisu (čo je prípad žalobcov), najnižšie podanie nesmie byť nižšie ako tri štvrtiny hodnoty predmetu dražby určenej znaleckým posudkom a ak ide o v poradí prvú dražbu, najnižšie podanie nemôže byť nižšie ako 90% hodnoty predmetu dražby, ktorý je byt alebo dom, v ktorom má dlžník hlásený trvalý pobyt podľa osobitného predpisu, určenej znaleckým posudkom. V prejednávanej veci, keďže išlo o prvú dražbu (ako to vyplýva z obsahu oznámenia o dražbe na č.l. 18 spisu), o porušení ZoDD by bolo možné hovoriť len vtedy, ak by najnižšie podanie bolo nižšie ako 90% zo sumy 35.100,- Eur, ktorá predstavuje hodnotu predmetu dražby určenej znaleckým posudkom N.. Y. R. (údaj o znaleckom
posudku a cene ním zistenej sa nachádza v oznámení o dražbe na jeho str. 3). 90% zo sumy 35.100,- Eur predstavuje 31.590,- Eur a ak potom bolo najnižšie podanie určené na 49.000,- Eur, o porušení ZoDD hovoriť nemožno. Strana žalobcov však poukazovala na to, že výška najnižšieho podania na dražbe síce formálne zodpovedala litere zákona, ale v skutočnosti zákon obchádzala a bola v rozpore s účelom zákona. Obmedzila totiž účasť dražiteľov na dražbe a takéto konanie mohlo mať vplyv na dosiahnutý výťažok dražby a tým reálne aj na práva žalobcov. Žalovaný 2/ v tejto súvislosti poukazoval na to, že výška najnižšieho podania 49.000,- Eur bola stanovená s ohľadom na predpokladanú výšku pohľadávky.
19. Podstatou danej námietky, ktorá má podľa žalobcov predstavovať dôvod neplatnosti dražby je to, že najnižšie podanie bolo stanovené príliš vysoko oproti cene predmetu dražby, ktorá bola zistená znaleckým posudkom s tým, že takto vysoko stanovené najnižšie podanie bolo spôsobilé odradiť záujemcov a dražbu v dôsledku čoho nebol dosiahnutý taký výťažok dražby aký by mohol byť pri väčšom počte záujemcov. Podľa názoru súdu rozhodujúcou okolnosťou, ktorá ovplyvňuje rozsah výťažku dražby je cena určená znaleckým posudkom, pretože ZoDD zakotvuje, že najnižšie podanie nemôže byť nižšie ako 90% hodnoty predmetu dražby určenej znaleckým posudkom, ak ide o byt alebo dom, v ktorom má dlžník hlásený trvalý pobyt. Čím vyššie je teda určená hodnota predmetu dražby, tým vyššie je najnižšie podanie a následný výťažok. Nízko určená hodnota predmetu dražby má priamy dopad na práva vlastníka dražby, pretože nižší výťažok znamená menší rozsah uspokojenia týmto spôsobom uspokojovanej pohľadávky. Podstata rozsahu uspokojenia pohľadávky tak podľa názoru netkvie vo výške najnižšieho podania, ale v určení hodnoty predmetu dražby (k tomu viď nasledujúci odsek). Preto podľa názoru súdu určenie najvyššieho podania vo výške, ktoré značne presahuje hodnotu predmetu dražby zistenú znaleckým posudkom nie je spôsobilé spôsobiť ujmu na právach vlastníka predmetu dražby a teda nemôže ísť o okolnosť predstavujúcu dôvod neplatnosti dražby. Pritom súd nepovažuje za nelogické, ak navrhovateľ dražby ako veriteľ pohľadávky v zmluve o vykonaní dobrovoľnej dražby dohodne najnižšie podanie vo výške, ktorá približne zodpovedá výške jeho pohľadávky (podľa dodatku k zmluve o vykonaní dobrovoľnej dražby mala k 15.12.2014 výšku 41.459,62 Eur + príslušenstvo) a predpokladaným nákladom dražby (odmena 10% z výťažku - tu: 3.200,- Eur a ostatné náklady cca 1.700,- Eur). Účel ZoDD podľa názoru súdu spočíva v potrebe, ktorá viedla zákonodarcu k jeho prijatiu a touto potrebou bolo umožniť pružnejšie uspokojenie pohľadávok veriteľov, a to mimo výkon súdneho rozhodnutia. Prijatá právna úprava má podľa dôvodovej správy priniesť zmenšenie rizika spojeného s poskytnutím úveru tým, že sa zvyšuje šanca na vrátenie poskytnutých peňažných prostriedkov priamo zo zábezpeky. Uspokojenie pohľadávky dlžníka v čo najväčšom rozsahu je nielen v záujme veriteľa, ale aj v záujme dlžníka, resp. vlastníka predmetu zálohu. Ak teda v danom prípade bolo najnižšie podanie vysoké, ak by bolo toto podanie urobené, tak veriteľ by uspokojil všetky svoje nároky a tým by zanikol dlh dlžníka. Súd nevie nájsť logické vysvetlenie na to, prečo by sa veriteľ pohľadávky s dražobníkom dohadoval na takom najnižšom podaní, ktoré by mu prinieslo nižší výťažok než aký by mohol dostať pri inom najnižšom podaní.
20. V súvislosti s najnižším podaním žalobcovia tiež namietali, že najnižšie podanie bolo znížené o viac ako 1/3-inu vyvolávacej ceny, čo odporuje účelu a zmyslu zákona (námietka uvedená v žalobe) a tiež či bolo znižované v súlade so zmluvou o vykonaní dobrovoľnej dražby (námietka uvedená na pojednávaní dňa 11.1.2015). Pokiaľ ide o dojednanie o znižovaní najnižšieho podania, v zmluve o vykonaní dobrovoľnej dražby v znení jej dodatku bolo dohodnuté, že licitátor je oprávnený najnižšie podanie znížiť o sumu 17.410,- Eur, t.j. na podanie vo výške 31.590,- Eur (90% hodnoty predmetu dražby tak ako bola stanovená v dražobnom konaní ohodnotením znaleckým posudkom). Ak potom nebolo na dražbe urobené najnižšie podanie (tu: 49.000, -Eur) a žalovaný 2/ znížil najnižšie podanie o čiastku dohodnutú v zmluve o vykonaní dražby (tu:17.410,- Eur), zníženie bolo vykonané v súlade s ust. § 20 ods. 10 ZoDD. Ostáva zodpovedať na otázku, či dohoda o znížení najnižšieho podania o sumu predstavujúcu cca 28% z najnižšieho podania neodporuje účelu a zmyslu zákona, ktorým je podľa názoru súdu dosiahnutie upokojenia pohľadávky dlžníka v čo najväčšom rozsahu. Na tomto mieste súd poukazuje na právny názor Ústavného súdu SR vyslovený v uznesení sp. zn. PL ÚS 23/2014 „zákon o dobrovoľných dražbách, ako aj súvisiace právne predpisy regulujúce výkon záložného práva do určitej miery (nie však neobmedzene) nadraďuje záujem veriteľa na uspokojení jeho pohľadávky pred záujmom dlžníka na ponechaní si veci (k rovnakému záveru dospela napríklad aj rakúska judikatúra: pozri rozhodnutie rakúskeho Najvyššieho súdu [OGH] sp. zn. 6 Ob 111/10g z 24. júna 2010 body 2.2. a 3., dostupné na internete: http://www.ris.bka.gv.at.“. Znižovanie najnižšieho podania treba posudzovať v kontexte výšky najnižšieho podania. V danom prípade žalovaný 1/ ako veriteľ v zmluve dohodol najnižšie podanie v sume 49.000,- Eu. Ak by prišli na dražbu viacerí záujemcovia a niekto z nich urobil
najnižšie podanie, táto situácia by bola výhodná pre veriteľa, dlžníka (vlastníka predmetu zálohu) aj dražobníka (ktorého odmena sa odvíja od výšky výťažku). Ak by neurobil žiadny z nich najnižšie podanie, licitátor by ho následne znížil a udelil príklep tomu, kto by urobil najvyššie podanie. Ak by sa však dražby zúčastnil len jeden záujemca a neurobil najnižšie podanie, licitátor by ho následne znížil a udelil príklep v tejto prípadne inej výške (tu: žalovaný 3/ prihodil 500,- Eur). Z uvedeného je opäť zrejmé, že výťažok dražby a tým uspokojenie pohľadávky zásadným spôsobom ovplyvňuje hodnota predmetu dražby zistená znaleckým posudkom a nie to, o koľko bolo možné podľa zmluvy znížiť najnižšie podanie.
21. Ako piaty dôvod neplatnosti dražby žalobcovia v žalobe uvádzali, že cena bytu určená znaleckým posudkom (35.100,- Eur) odporuje hodnote zálohu určenej dva roky pred vypracovaním posudku (42.800,- Eur). Tu súd musí prisvedčiť argumentácii žalovaného 2/ odkazujúcej na uznesenie NS SR sp. zn. 3Cdo 233/2010 zo dňa 03.10.2013, podľa ktorej „určenie výšky ceny draženej nehnuteľnosti nemá za následok neplatnosť dražby“. ZoDD, pokiaľ ide o ohodnotenie predmetu dražby, ktorým je nehnuteľnosť, ustanovuje povinnosť, aby bolo stanovené znaleckým posudkom podľa vyhlášky č. 492/2004 Z.z. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku (§ 12 ods. 1 ZoDD). Ak sa žalobcovia domnievajú, že cena bola stanovená nesprávne, znamená to, že nebola stanovená v súlade s predmetnou vyhláškou a v takomto prípade je daná zodpovednosť osoby, ktorá túto vyhlášku aplikovala. Teda za prípadnú škodu, ktorá vznikla prípadným nesprávnym ohodnotením zodpovedá znalec. Okrem toho súd poukazuje na to, že 01.06.2014 sa stala účinnou novela zákona č. 527/2002 Z.z., ktorá zaviedla právo vlastníka predmetu dražby do desiatich pracovných dní od doručenia znaleckého posudku vzniesť u dražobníka námietky proti ohodnoteniu predmetu dražby a prípadne žiadať vyhotoviť znalecký posudok iným znalcom (§ 12 ods. 5 ZoDD). Podľa tohto ustanovenia dražobník je povinný sa so vznesenými námietkami písomne vysporiadať a najneskôr päť pracovných dní pred konaním dražby zaslať vlastníkovi predmetu dražby písomnú odpoveď. Ak vlastník predmetu dražby žiada vyhotoviť nový znalecký posudok, zabezpečí dražobník znalecký posudok bezodkladne do 30 dní odo dňa doručenia žiadosti od iného znalca. Novozavedený odsek 6 § 12 ZoDD súčasne zakotvil, že na účely ohodnotenia predmetu dražby sa použije znalecký posudok podľa odsekov 1, 3 alebo 5, ktorým bola určená vyššia všeobecná hodnota predmetu dražby. Podľa prechodných ustanovení k úpravám účinným od 01.06.2014 (§ 36b ZoDD) sa podľa predpisov účinných od 01.06.2014 dokončia dražby, o ktorých vykonaní bola uzavretá zmluva pred 01.06.2014 (čo je aj prejednávaný prípad, keďže zmluva o vykonaní dobrovoľnej dražby bola uzavretá dňa 10.09.2013). Súd je toho názoru, že ak právna úprava účinná v čase, keď došlo k vypracovaniu a následnému doručeniu znaleckého posudku žalobcom poskytovala právny prostriedok ochrany voči nesprávne určenej cene nehnuteľnosti, a to vo forme námietok proti znaleckému posudku a vo forme žiadosti o vypracovanie nového znaleckého posudku (a žalobcovia tento prostriedok nevyužili) táto okolnosť vylučuje, aby mohlo ísť o spôsobilý dôvod neplatnosti dražby.
22. Ako šiesty dôvod neplatnosti dražby žalobcovia v žalobe uviedli porušenie § 11 ods. 1 ZoDD, podľa ktorého miesto, dátum a čas začatia dražby musia byť určené dražobníkom po dohode s navrhovateľom dražby tak, aby nebola obmedzená možnosti účasti na dražbe. V danom prípade sa dražba konala v sídle žalovaného 2/, t.j. v Meste T., ktoré je vzdialené od Mesta J. W., v ktorom sa nachádza predmet dražby 37 km a 32 minút (zdroj: ww.kolko-km-je.ubytovaniesr.sk). Žalobcovia namietali, že miesto dražby malo byť v okrese, v ktorom sa byt nachádza. Aj keď by takáto situácia bola ideálna, to, že sa dražba konala v susednom okrese podľa názoru súdu nemohlo mať vplyv na obmedzenie účasti na dražbe, pretože ak sa dražba konala v piatok o 10,00 hod., prekonanie vzdialenosti okolo 37 km a trvanie cca polhodinovej cesty záujemcov z okresu J. W. súd považuje za bezproblémové. Na tomto mieste tiež súd poukazuje na to, že Exekučný poriadok neurčuje miesto konania dražby nehnuteľností a podľa názoru Ústavného súdu SR vysloveného v uznesení PL ÚS 23/2014 “záujem záložného veriteľa na speňažení majetku dlžníka v procese, ktorý sa neuskutočňuje v súčinnosti s dlžníkom a nad ktorým nie je vykonávaná priebežná súdna kontrola, a to obzvlášť vtedy, ak je predmetom dobrovoľnej dražby vec plniaca významné sociálne potreby dlžníka nemôže byť nadradený záujmu dlžníka vo väčšej miere, ako to je v prípade právnej úpravy exekúcie (m. m. II. ÚS 261/2013).“.
23. Vo vzťahu k zmluve o vykonaní dobrovoľnej dražby žalobcovia na pojednávaní dňa 17.01.2017 namietali, že v nej absentuje písomné vyhlásenie navrhovateľa dražby, že predmet dražby je možné dražiť a písomné vyhlásenie o pravosti, výške a splatnosti pohľadávky, pre ktorú navrhuje výkon záložného práva podľa ZoDD (§ 7 ods. 2 ZoDD). Tvrdili, že pre túto chýbajúcu náležitosť je zmluva neplatná s poukazom na ust. § 16 ods. 10 ZoDD. Súd túto námietku vyhodnotil ako nedôvodnú s to s ohľadom na znenie ust. § 16 ods. 2 ZoDD, ktorý v prvej vete ustanovuje, čo musí zmluva obsahovať (toto
sú podľa názoru súdu povinné náležitosti zmluvy) a v druhej vete je ustanovené, že písomné vyhlásenie navrhovateľa dražby tvorí prílohu zmluvy. Príloha zmluvy je podľa názoru súdu odlišný pojem ako náležitosť zmluvy. Treba tiež zdôrazniť, že žalobcovia námietku o absencii náležitosti zmluvy o vykonaní dobrovoľnej dražby vzniesli po uplynutí prekluzívnej lehoty uvedenej v ust. § 21 ZoDD, hoci mali možnosť do nej nahliadnuť (§ 8 ods. 2 ZoDD). 24. Zhrnúc doteraz uvedené, súd dospel k záveru, že podstata námietok sa odvíja od výšky hodnoty predmetu dražby. Ohľadne určenia tejto hodnoty mali žalobcovia k dispozícii právny prostriedok ochrany vyplývajúci priamo zo ZoDD, ktorý nevyužili a dostali sa tak do situácie, kedy už túto skutočnosť ako dôvod neplatnosti dražby uplatniť nemôžu. Jednotlivé skutočnosti uvádzané žalobcami ako dôvody neplatnosti súd vyhodnotil ako nespôsobilé na to, aby bola dražba určená za neplatnú. Súd preto žalobu zamietol.
25. Vzhľadom na výsledok konania boli v konaní plne úspešní všetci žalovaní a vznikol im tak nárok na náhradu trov konania, a to v rozsahu 100%. Súd priznal takýto nárok žalovanému 1/ a 2/ aplikujúc ust. § 255 ods.1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len ako „CSP“). Žalovanému v 3/ súd náhradu trov konania nepriznal, pretože výslovne uviedol, že si žiadnu náhradu neuplatňuje.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Dolný Kubín (§ 362 ods. 1 CSP).
V odvolaní sa musí okrem všeobecných náležitostí podania stanovených v § 127 ods. 1 a 2 CSP (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, jeho podpísania a uvedenia spisovej značky tohto konania) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) - § 363 CSP.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 CSP).
V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona - zák. č. 233/1995 Z.z. v znení neskorších zmien.
Dolný Kubín
dňa 17. januára 2017
JUDr. Jana Veselá
sudkyňa