Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (5)Rozsudok_16C-320-2015.pdf
PDF · 144.1 KB
Case nature
Area
Subarea
16C/320/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trenčín sudkyňou JUDr. Zuzanou Slušnou v spore žalobkyne L. P.. K.. G., X.. XX.XX.XXXX, Š. S. R. K., L. R. XXXX/XX, V., zastúpenej JUDr. Alenou Lackovou, advokátkou so sídlom Hasičská 3855, Trenčín proti žalovanému A.. H. L., X.. XX.XX.XXXX, Š. S. R. K., L. R. X. Y. XX, R. X. Y., zastúpenému A3 advokátska kancelária, s.r.o. so sídlom Partizánska 25, Trenčín, IČO: 36 735 311, o určenie práva zodpovedajúceho vecnému bremenu nadobudnutého vydržaním takto
rozhodol:
Súd žalobu z a m i e t a.
Žalovaný má nárok na náhradu trov konania proti žalobkyni v rozsahu 75%.
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa sa podanou žalobou proti žalovanému domáhala určenia, že nadobudla vydržaním právo zodpovedajúce vecnému bremenu, ktoré pozostáva z jej práva užívania nehnuteľnosti - rodinný dom súp.č. XXX, stojaci na pozemku CKN parc.č. XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria vo výmere XXX m2 a pozemok parc.č. XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2 zapísané na LV č. XXX pre k.ú. L., obec L., okres X. H. nad Y., vedenom Okresným úradom X. H. nad Y., katastrálnym odborom. Zároveň sa domáhala určenia, že žalovaný je povinný trpieť vykonávanie práva užívania domu súp.č. XXX a právo prechodu do domu súp.č. XXX cez pozemok CKN parc. č. XXXX/X v k.ú. L., obec L., okres X. H. nad Y., zapísaných na LV č. XXX žalobkyňou, a to peši i vozidlom bez obmedzenia. V podanej žalobe uviedla, že užívala dom súp. č. XXX (pôvodné súp.č. XXX) s manželom najmenej od roku 1980 v celosti. Nehnuteľnosť v spoluvlastníckom podiele 1/2 nadobudli do spoluvlastníctva v tom čase ich maloletej dcéry L., nar. XX.XX.XXXX a E., nar. XX.XX.XXXX, na základe dedičského rozhodnutia po neb. H. P., otcovi manžela žalobkyne, ktorý sa vzdal v dedičskom konaní svojho dedičského podielu v prospech maloletých dcér. Rozsudkom Okresného súdu Trenčín sp.zn. 6C/431/81 zo dňa 29.11.1982 v spojení s rozhodnutím Krajského súdu v Trenčíne sp.zn. 9Co/547/82 došlo k reálnemu rozdeleniu nehnuteľnosti - domu pôvodne súp.č. XXX na dva samostatné rodinné domy súp.č. XXX (v spoluvlastníctve dcér L. a E.) a súp.č. XXX vo vlastníctve sestry manžela žalobkyne C. F., rod. P.. V roku 1980 žalobkyňa s manželom a dcérami L. a E. spísali zmluvu o práve doživotného užívania nehnuteľností v prospech žalobkyne a jej manžela z dôvodu, že tento previedol svoj dedičský podiel k domu pôvodného súp.č. XXX, teraz súp.č. XXX, do ich spoluvlastníctva. Žalobkyňa s manželom nehnuteľnosť užívala a udržiavala nepretržite až do jeho smrti, na dome vykonávali na vlastné náklady prístavbu, rekonštrukcie, opravy a uhrádzali všetky platby súvisiace s jeho užívaním. Dcéry L. a E. nehnuteľnosť nikdy samostatne neužívali, užívania sa nedomáhali, na rekonštrukciu, opravy a údržbu neprispievali, voči obom rodičom si neuplatňovali žiadne nároky na náhradu za užívanie. Žalobkyňa po smrti manžela v roku 2012 nepretržite užívala dom súp.č. XXX, ktorý je riadne užívaniaschopný, vybavený jej vlastným nábytkom a bytovým zariadením, napojený na elektrickú energiu a prípojku vody. Predmetnú nehnuteľnosť užívala so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľne s tým, že jej právo
užívať nehnuteľnosti po celú dobu najmenej však od roku 1980 prináleží, pretože riadne vzniklo. Po celú dobu užívania nehnuteľnosti nemala a nemá žiadne pochybnosti o tom, že jej takéto právo patrí. Dcéry L. a E. aj po smrti manžela jej právo doživotného užívania akceptovali. Vlastníkom nehnuteľnosti sa v novembri 2014 stal na základe kúpnej zmluvy zapísanej do katastra nehnuteľností pod č. vkladu V XXXX/XXXX žalovaný. Žalovaný vyzval žalobkyňu písomne, aby uvoľnila nehnuteľnosť a odovzdala mu kľúče. K dohode o spôsobe užívania nehnuteľnosti a náhrade nákladov súvisiacich s jej užívaním so žalovaným nedošlo, trval na vyprataní a uvoľnení nehnuteľností a právo žalobkyne na doživotné užívanie nehnuteľnosti odmietal akceptovať. Mala za to, že na základe uvedenej zmluvy má právo na užívanie predmetných nehnuteľností, ktoré vykonávala dobromyseľne v presvedčení, že zmluva o doživotnom užívaní nehnuteľností je platná. Právo zodpovedajúce vecnému bremenu vykonávala s manželom a neskôr samostatne nepretržite od roku 1980 až do roku 2015, kedy žalovaný vymenil na dome zámky, čím jej znemožnil vstup do domu. Žalovaný v júni 2015 všetko jej zariadenie a vybavenie domu vyložil pred dom. Žalovaný zabraňuje žalobkyni užívať dom a došlo aj k znehodnoteniu časti bytového zariadenia žalobkyne.
2. Žalovaný v podaní zo dňa 10.12.2015 uviedol, že žalobkyňa nehnuteľnosť neužíva od roku 2010, kedy sa odsťahovala do Trenčína a sama vyhlásila, že nehnuteľnosť užívať nebude. Toto oznámila svojim dcéram L. a E. a vyzvala ich, aby od tohto obdobia platili dane z nehnuteľnosti, elektrinu a ostatné poplatky. Od roku 2011 uhrádzali náklady spojené s nehnuteľnosťou L. L., rod. P. a E. P.. Žalobkyňa im kľúče od nehnuteľnosti nikdy neodovzdala. Od tohto obdobia bola nehnuteľnosť neobývaná, dom a jeho okolie chátralo, na nehnuteľnosti zatekala strecha, v dome boli plesnivé steny, nábytok bol navlhnutý a plesnivý, podlahy boli mokré, v dome boli hlodavce, množstvo odpadkov a výkalov zvierat. Poukázal na to, že žalobkyňa je pod silným vplyvom svoje tretej dcéry G. V.. So žalobkyňou sa pokúšal opakovane skontaktovať a dohodnúť sa na ďalšom postupe, žalobkyňa však akýkoľvek kontakt s ním odmieta. Na predmetnej nehnuteľnosti vykonal nevyhnutné opatrenia, aby zabránil vzniku ďalších škôd. Opravil poškodenie strechy, začal opravovať poškodenú izoláciu stien proti zemnej vlhkosti, vyčistil prístupovú cestu, jazierko, studňu a okolitý les, povyhadzoval hnijúcej odpadky, nehnuteľnosť vetrá a zakurujeme kachliach, aby sa dom vysušil a odstránili sa plesne. S nábytkom v dome manipuluje len v nevyhnutnej miere, ten je uschovaný vo vnútri domu. Drobnejšie veci a oblečenie sú zabalené a uschované pod strechou pri vchode tak, aby k nim mala žalobkyňa prístup a mohla si ich odniesť. Žalovaný navštevuje nehnuteľnosť pravidelne, na nehnuteľnosti však žalobkyňou doposiaľ nestretol a z uschovaných vecí si nič nevzala. V súčasnosti je dom neobývateľný, avšak žalovaný žalobkyni nebráni kedykoľvek do domu prísť, žalobkyni opakovane navrhoval, aby tam išla a je pripravený ju tam na požiadanie odviezť. Žalobkyňu nikdy nevyzval, aby nehnuteľnosť prestala užívať pretože vedel, že ju neužíva od roku 2010. Žiadal ju iba o vydanie kľúčov a oznámil jej, že nehnuteľnosť bude rekonštruovať a poskytol jej priestor na vypratanie jej vecí na čas potrebný na rekonštrukciu. Žalobkyňa svojou nečinnosťou spôsobila stav, ktorý v súčasnosti trvá a obmedzuje ho, pretože nechce s ohľadom na žalobkyňu nakladať s vecami.
3. Žalobkyňa na pojednávaní dňa 25.10.2016 uviedla, že pochádza z Liptovského Mikuláša a do Bošáce sa v roku 1955 privydala. S manželom tam bývali 4 roky a v roku 1958 dostali byt v Trenčíne, kam sa odsťahovali. Do roku 1990 bývali v Trenčíne, avšak na B. chodievali každý deň. V roku 1990 išiel manžel do dôchodku a odišiel bývať do predmetného domu, ona išla do dôchodku v r. 1991 a odišla bývať za manželom. Potvrdila, že s manželom tam bývali do novembra 2011, a potom tam bývala do 15.11.2014. Nevedela o predaji domu žalovanému a mala zmluvu o tom, že tam budú bývať. Zmluvu zo dňa 20.09.1980 (č.l. 11 spisu) podpisovali jej dcéry L. a E. a ona s manželom, spísali ju v L.. Tú nehnuteľnosť stavali pre ne. Uviedla, že má záujem ten dom užívať, narobila sa tam a má k tomu miestu citový vzťah, chodievala tam na hríby. Pokiaľ v nehnuteľnosti bývali s manželom, všade bol poriadok. Vedela, že v streche a na povale boli kuny, neboli tam žiadne potkany. S manželom tam bývali do konca r. 2011. Ona tam potom chodievala cez leto a niekedy v zime. V lete tam aj prespávala, ale na zimu bývala v meste. So susedmi mala dobré vzťahy. Po smrti manžela sa všetko muselo robiť, cesta sa opravovala, kosili tam a na dome opravili čo sa dalo. S prácami jej pomáhali susedia. Do r. 2014 platila poistku, platby za elektrinu. Žalovaný jej navrhol ako riešenie to, že keď tam bude bývať týždeň, zaplatí za týždeň, keď tam bude mesiac, zaplatí za mesiac. Nepovedal, jej aké platby má na mysli. Na to mu hneď ukázala svoje ruky, ktorými tam urobila veľa vecí. Nevedela, ako bolo naložené s jej hnuteľnými vecami a žalovaný jej nepovedal, že dom ide opravovať. Uviedla, že nešoféruje, nemá vodičský preukaz a nechce zriadiť vecné bremeno na prechod autom, chodí autobusom. Uviedla, že žalobu podala a nevedela uviesť, či podanú žalobu čítala a koho požiadala o právnu zástupkyňu. Psychológa a psychiatra nenavštevuje.
4. Žalovaný na pojednávaní dňa 25.10.2016 uviedol, že žalobkyňa s manželom užívali dom od r. 1990 do roku 2010. V roku 2011 bol dom naplnený vecami, užívaniaschopná bola jedna vykurovaná izba, v ostatných boli veci, boli ako skladisko. Zostal tam nábytok, ktorý bolo možné zachovať. Bol tam veľký zápach, našli myši, bolo tam aj drevo. Nábytok podľa možnosti vyložil na suché prevetrávané miesto, veci dal do vriec, ktoré sú prevetrávané. Nábytok očistil od plesne. Strecha na dome zateká, snaží sa ju opravovať. Nemá záujem žalobkyni škodiť, myslel si, že by tam mohla chodiť s ním. Vedľa jeho pozemku je pozemok patriaci G. V., ktorý je neobhospodárený. Nevadí mu, že tam žalobkyňa chodí. Odchod žalobkyne z domu bol postupný. Dedkovi sa zhoršil zdravotný stav a v novembri 2011 odtiaľ odišli. Dovtedy tam bývali žalobkyňa s dedkom po celý rok.
5. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobkyne, žalovaného, svedkov L. L., E. P., G. V., E. H., E. F., oboznámením sa s podanou žalobou, výpisom z LV č. XXX pre k.ú. L., rozhodnutím Štátneho notárstva v Trenčíne č. D XXXX/XX-XX zo dňa 07.05.1969, rozsudkom Okresného súdu v Trenčíne č.k. 6C/431/81-77 zo dňa 24.06.1982, rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č.k. 9Co/547/82-103 zo dňa 29.11.1982, zmluvou zo dňa 20.09.1980, listom žalobkyne zo dňa 19.11.2014 s podacím hárkom zo dňa 20.11.2014, listom žalobkyne zo dňa 19.11.2014 s podacím hárkom zo dňa 20.11.2014, listom žalovaného zo dňa 24.11.2014, listom žalobkyne zo dňa 01.12.2014 s podacím hárkom zo dňa 02.12.2014, výzvou zo dňa 19.01.2015 s doručenkou zo dňa 27.01.2015, vyjadrením žalovaného zo dňa 10.12.2015, faktúr za odber elektriny za obdobie od 04.09.2011 do 08.09.2012, od 06.04.2010 do 19.08.2010, 27.08.2009 do 26.02.2010, poštovými poukazmi o úhrade elektrickej energie, rozhodnutiami obce o dani z nehnuteľnosti na rok 2012, 2011, 2010, 2009, 2007, 1994 s dokladmi o úhradách, potvrdeniami obce zo dňa 21.05.2003, 07.08.2009, potvrdením o prechodnom pobyte zo dňa 08.04.2015, kúpnou zmluvou zo dňa 08.10.2014, správou obce zo dňa 17.08.2015, oznámením Okresného úradu Nové Mesto nad Váhom, Katastrálny odbor zo dňa 15.11.2016, výpisom z LV č. XXX a LV č. XXX v k.ú. L., kópiou katastrálnej mapy zo dňa 15.11.2016, potvrdením obce zo dňa 13.03.2000, prehliadnutím fotodokumentácie v spise na č.l. 18 až 23, 56 až 72, 119 až 122 a zistil tento skutkový stav:
6. Zo zmluvy zo dňa 20.09.1980 vyplýva, že L. L., nar. XX.XX.XXXX a E. P., nar. XX.XX.XXXX z vlastného rozhodnutia uzavreli zmluvu so svojimi rodičmi E. P. a žalobkyňou vo veci užívania ich vlastníctva v Bošáci - osada B. č. XXX, ktoré dostali od nich, avšak pre nich nezaistili doživotné užívacie právo z dôvodu, že pri prepísaní čiastky dedičstva po otcovi E. P. neboli obe plnoleté. Preto sa rozhodli z vlastnej vôle, aby túto nehnuteľnosť rodičia až do ich smrti udržiavali a v nej bývali ako užívatelia. Táto zmluva nadobúda platnosť dňom podpísania.
7. Z výpisu z LV č. XXX pre k.ú. L., obec L., okres X. H. nad Y. zo dňa 19.11.2014 vyplýva, že žalovaný je výlučnou vlastníkom parciel registra C parc. č. XXXX/X - záhrady o výmere XXXX m2, parc. č. XXXX/ X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 256 m2, stavby - rodinného domu s.č. XXX postaveného na parc. č. XXXX/X. Vklad vlastníckeho práva na základe kúpnej zmluvy zo dňa 13.11.2014 bol do katastra nehnuteľností zapísaný pod V XXXX/XXXX. Na LV nie sú evidované žiadne ťarchy.
8. Z výpisu z LV č. XXX pre k.ú. L., obec L., okres X. H. nad Y. zo dňa 25.04.2013 vyplýva, že L. L., nar. XX.XX.XXXX a E. P., nar. XX.XX.XXXX, boli podielovými spoluvlastníčkami parciel registra C parc. č. XXXX/X - záhrady o výmere XXXX m2, parc. č. XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2, stavby - rodinného domu s.č. XXX postaveného na parc. č. XXXX/X každá v podiele 1/2. Titulom nadobudnutia ich vlastníckeho práva bolo rozhodnutie v dedičskej veci D XXXX/XX a rozhodnutie súdu XC/XXX/XX. Na LV nie sú evidované žiadne ťarchy.
9. Z výpisu z LV č. XXX obce L., okres V. k ev. listu č. XXX, stotožneného dňa 13.11.2014 vyplýva, že podiel 1/2 na evidovaných nehnuteľnostiach po H. P., rod. E., nadobudla C. F., rod. P. pod položkou výkazu zmien č. XX/XX.
10. Z rozhodnutia štátneho notárstva v Trenčíne č.k. D1434/68-18 zo dňa 07.05.1969 vyplýva, že v dedičskej veci po neb. H. P. nadobudli mal. L. P., nar. XX.XX.XXXX a mal. E. P. rovným dielom 1/2 domu s priľahlým pozemkom a poľnohospodársku pôdu v užívaní JRD, ktoré nehnuteľnosti sú zapísané v pozemkovej knihe k.ú. L. vo vložke č. XXXX parc.č. XXXX, B/X v 1/2 dľa SG p.č. XXXX/X, XXXX/X ev. list. č. XXX. Spoluvlastníkom 1/2 uvedených nehnuteľností je H. P., rod. E..
11. Okresný súd Trenčín rozsudkom č.k. 6C/431/81-77 zo dňa 24.06.1982 v spojení s rozsudkom Krajského súdu že v Bratislave č.k. 9Co/547/82-103 zo dňa 29.11.1982, právoplatným dňa 28.03.1983, zrušil podielové spoluvlastníctvo k nehnuteľnosti parc.č. XXXX/X, domu pop.č. XXX vo výmere XXXX mX a parc.č. XXXX/X - ovocný sad vo výmere XXXX m2, všetko zapísané na LV k.ú. L. č. XXX a vyporiadal tak, že dom na parc. č. XXXX/X pop.č. XXX rozdelil na prvú bytovú jednotku, ktorú tvorí prístavba kuchyne, izby, kúpeľne, schodov na povalu včítane časti podkrovia nachádzajúceho sa nad uvedenými priestormi, ktorú prikázal do vlastníctva žalobkyne 1/ L. L., 2/ E. P. a druhú bytovú jednotku vytvorenú z kuchyne, izby v pôvodnej časti domu a podkrovia nachádzajúceho sa nad uvedenými priestormi prikázal do vlastníctva žalovanej C. F., a to podľa znaleckého náčrtku, ktorý je súčasťou tohto rozsudku. Účastníkom konania uložil spoločne povinnosť na vlastné náklady žalobkyne v 1/2 a žalovanej v 1/2 vybudovať 25 cm hrubý nosný múr včítane základu za účelom konštrukčného rozdelenia oboch bytových jednotiek od základov až po hrebeň stávajúcej strechy. Žalovanej uložil povinnosť vybudovať vchod do druhej bytové jednotky pôvodnej časti domu. Elektrickú prípojku ponechal v spoločnom užívaní s možnosťou merania spotreby elektrickej energie pre každú bytovú jednotku samostatne. Studňu a vodovodnú prípojku sa ponechal v spoločnom užívaní účastníkov. Do vlastníctva žalobkýň prikázal parcelu č. XXXX/X vo výmere XXXX m2 a parc.č. XXXX/X vo výmere XXX m2, spolu vo výmere XXXX m2, podľa geometrického plánu, ktorý je súčasťou rozsudku vyznačené hranicou bod A kamenný medzník, B zn. na múre, C železná trubka, D železná trubka, E železná trubka, F bez stabilizácie zaistených priamkou C, D, E a žalovanej prikázal do vlastníctva parc.č. XXXX/X vo výmere XXX m2, parc.č. XXXX/X vo výmere XXXX m2, spolu XXXX m2. Žalobkyniam uložil rozdiel za XX m2 zaplatiť žalovanej 112,- Kčs do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Žalovanej uložil povinnosť zaplatiť rozdiel na hodnote ovocných stromov a porastoch žalobkyniam 430,60 Kčs do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Žalovanej uložil povinnosť uhradiť žalobkyniam polovicu trov znaleckého dokazovania vo výške 1091,- Kčs, polovicu súdneho poplatku 260,- Kčs, do troch dní od právoplatnosti rozsudku. V predmetnej veci žalobkyne svoju žalobu podali dňa 05.05.1981. Z rozhodnutia Krajského súdu vyplýva, že z obsahu spisu N XXX/XX a Nz XXX/XX štátneho notárstva v Trenčíne vyplýva, že stará matka zdržiavacou zmluvou registrovanou pod č. reg. X.XXX/XX štátneho notárstva v Trenčíne svoj podiel v nehnuteľnosti darovala svojej dcére - žalovanej.
12. Listom zo dňa 19.11.2014, odoslaným dňa 20.11.2014 žalobkyňa žalovanému oznámila, že jej a jej nebohému manželovi L. L. a E. P. zmluvou zriadili doživotné právo užívania nehnuteľností, ktorého sa nevzdala. Žalovanému navrhla, aby spísali dohodu, akým spôsobom budú počas rekonštrukcie zabezpečené jej veci, ktoré sa v tejto nehnuteľnosti nachádzajú.
13. Listom zo dňa 19.11.2014, odoslaným dňa 20.11.2014, žalobkyňa oznámila L. L., že má stále platnú zmluvu, ktorá jej zaručuje doživotné právo užívania predmetnej nehnuteľnosti, ktorého sa nevzdala.
14. Listom zo dňa 24.11.2014 žalovaný žalobkyni oznámil, že nemá vedomosť o zmluve o doživotnom práve užívania, táto nie je evidovaná v katastri nehnuteľností. Žalobkyni oznámil, že mieni nehnuteľnosť rekonštruovať a požiadal ju o doručenie kľúčov od domu. Žalobkyňu požiadal o odnesenie jej cenných vecí z domu do konca roka 2014.
15. Listom zo dňa 01.12.2014, odoslaným dňa 02.12.2014, žalobkyňa žalovanému oznámila, že o zmluve o doživotnom užívaní ho mali informovať bývalé majiteľky. Hoci predmetná zmluva nie je evidovaná ako ťarcha na katastri, považovala ju za platnú. O dom aj o pozemky bolo vždy nepopierateľne postarané, primerane jej aj dedkovmu veku a zdravotnému stavu. Pre prípad, že by chcel robiť rekonštrukciu navrhla, aby spolu spísali dohodu o zabezpečení jej vecí počas rekonštrukcie.
16. Listom zo dňa 19.01.2015, doručeným dňa 27.01.2015, žalobkyňa vyzvala žalovaného, aby jej umožnil naďalej riadne a nerušene užívať predmetné nehnuteľnosti v rozsahu tak, ako ich užívala doposiaľ, vrátane ponechania si vlastného domového zariadenia a nábytku.
17. Z faktúr za elektrickú energiu a z poštových peňažných poukazov vyplýva, že E. P. uhrádzal platby za spotrebovanú elektrickú energiu v mieste spotreby B. č. XXX, L.. Z rozhodnutí obce L. vyplýva, že E. P. uhrádzal daň z nehnuteľnosti vo výmere XXXX m2, a žalobkyňa uhrádzala dane z nehnuteľnosti z pozemku vo výmere XXXX mX a XXX m2 a stavby XX m2. Z potvrdenia obce L. vyplýva, že žalobkyňa a jej manžel, prechodne bytom L. XXX, si riadne platili každý rok poplatok za vývoz smetí v stanovenej výške. Z potvrdenia obce L. zo dňa 07.08.2009 vyplýva, že manžel žalobkyne sa po celý rok zdržiaval
na prechodnom bydlisku v L. s.č. XXX a riadne si platil poplatok za vývoz komunálneho odpadu. Z potvrdenia o pobyte zo dňa 08.04.2015 vyplýva, že žalobkyňa je prihlásená na prechodný pobyt v obci L., v časti B. s.č. XXX od 28.05.2014 do 28.05.2019.
18. Z oznámenia Okresného úradu Nové Mesto nad Váhom, katastrálny odbor, zo dňa 15.11.2016 vyplýva, že v súčasnosti evidujú dom s.č. XXX postavený na parcele registra C parc.č. XXXX/X zapísaný na LV č. XXX v k.ú. L. a dom s.č. XXX postavený na parcele registra C parc.č. XXXX/X zapísaný na LV č. XXX v k.ú. L.. Pôvodne dom s.č. XXX (pred tým s.č. XXX) na parc.č. XXXX/X bol zapísaný v LV č. XXX k.ú. L.. Rozsudkom súdu 6C/431/81 bolo spoluvlastníctvo k nehnuteľnosti parc.č. XXXX/X a domu s.č. XXX rozdelené.
19. Z výpisu LV č. XXX pre k.ú. L., obec L., okres X. H. nad Y. vyplýva, že sú na ňom zapísané parcely registra C parc.č. XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2, parc.č. XXXX/X - záhrada o výmere XXXX m2, dom s.č. XXX postavený na parc. č. XXXX/X, ktorých bezpodielovými spoluvlastníkmi sú v súčasnosti manželia G. a J. V.. Titulom nadobudnutia je kúpna zmluva od E. B., zapísaná do katastra nehnuteľností vkladom č. V XXX/XX. Do roku 1989 bola vlastníčkou uvedených nehnuteľností C. F. na základe rozhodnutia 6C/431/81, následne v roku 1989 K. F. na základe dedičského rozhodnutia D XXXX/ XX, následne od roku 1990 A.. K. F. na základe RI 620/90 a následne E. B. na základe kúpnej zmluvy zapísanej do katastra nehnuteľností vkladom č. V XXX/XX. Na LV nie sú evidované žiadne ťarchy.
20. Z kúpnej zmluvy zo dňa 08.10.2014 vyplýva, že predávajúca spoluvlastníčky L. L. a E. P. predali kupujúcemu - žalovanému nehnuteľnosti nachádzajúce sa v k.ú. L., zapísané na LV č. XXX, parcely registra C parc.č. XXXX/X - záhrada o výmere XXXX m2, parc.č. XXXX/X - zastavaná plocha o výmere XXX m2, stavba s.č. XXX na parcele XXXX/X, ktorých sú spoluvlastníčky každá v podiele 1/2 a nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX pozemky parcely registra E parc.č. XXXX - orná pôda o výmere XXXX m2, parc.č. XXXX - orná pôda o výmere XXXX m2, parc.č. XXXX - trvalé trávnaté porasty vo výmere XXX m2, ktorých sú spoluvlastníčky každá v podiele 1/4 za kúpnu cenu 4.000,- €.
21. Okresný súd Trenčín uznesením č.k. 27C/98/2015-18 zo dňa 10.03.2015 nariadil predbežné opatrenie, ktorým uložil žalovanému povinnosť zdržať sa konania, ktorým by akýmkoľvek spôsobom obmedzoval žalobkyňu a bránil jej v riadnom užívaní nehnuteľnosti: dom s.č. XXX, stojaci na pozemku parc. č. KN-C XXXX/X zastavané plochy a nádvoria o veľkosti XXX m2, zapísaný na LV č. XXX, k.ú. L., obec L., okres X. H. nad Y., znášať bez obmedzenia užívanie nehnuteľnosti: dom s.č. XXX, stojaci na pozemku parc. č. KN-C XXXX/X zastavané plochy a nádvoria o veľkosti XXX m2, zapísaný na LV č. XXX, k.ú. L., obec L., okres X. H. nad Y., žalobkyňou, do právoplatného skončenia konania o určenie, že žalobkyňa nadobudla vydržaním právo zodpovedajúce vecnému bremenu k nehnuteľnosti dom s.č. XXX, stojaci na pozemku parc. č. KN-C XXXX/X zastavané plochy a nádvoria o veľkosti XXX m2, zapísaný na LV č. XXX, k.ú. L., obec L., okres X. H. nad Y.. Zároveň súd žalobkyni uložil povinnosť podať v lehote 30 dní odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia žalobu vo veci samej o určenie, že žalobkyňa nadobudla vydržaním právo zodpovedajúce vecnému bremenu k nehnuteľnosti dom s.č. XXX, stojaci na pozemku parc. č. KN-C XXXX/X zastavané plochy a nádvoria o veľkosti XXX m2, zapísaný na LV č. XXX, k.ú. L., obec L., okres X. H. nad Y.. Na odvolanie žalovaného Krajský súd v Trenčíne uznesením č.k. 4Co/351/2015-53 zo dňa v 01.06.2015 napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa zmenil tak, že návrh na nariadenie predbežného opatrenia zamietol. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 09.06.2015.
22. Z výpovede svedkyne L. L., rod. P. vyplýva, že žalobkyňa je jej matkou a nevychádzajú si. Žalovaný je jej syn, s ním si vychádza. So sestrou zdedili v roku 1968 po dedkovi nehnuteľnosti v L. s.č. XXX. V tom čase mala 13 rokov a sestra 7 rokov. Nič tam nerobili, bývala tam ich babka. Následne jej rodičia k nehnuteľnosti prirobili dve miestnosti. Odjakživa bývali v Trenčíne. Potvrdila, že podpis na zmluve (č.l. 11 spisu) je jej. Uviedla, že jej rodičia začali opravovať dom a babka v tom čase s prestavbou nie celkom súhlasila. Postavili dve miestnosti a potom tam prišla otcova sestra a vznikol medzi nimi obrovský konflikt. Preto sa so sestrou dohodli, že túto zmluvu napíšu, aby sa mohli ich rodičia objaviť na tom dvore. Napísali ju to preto, aby tam rodičia mohli chodiť, lebo otcova sestra vyčítala otcovi, že čo tam robí, keď nič nevlastní a vlastníkmi sú ona so sestrou. V r. 1981 babka zomrela a potom nehnuteľnosti rodičia užívali bez problémov. Rodičia sa nikdy nepresťahovali, trvalý pobyt mali v Trenčíne. Keď otec šiel pred 25 rokmi na dôchodok, tak tam išiel bývať a potom aj mama. Byt zostal prázdny, potom v ňom bývala sestra 20 rokov. Bývali tam do jesene 2011 a v januári 2012 otec zomrel. Keď tam rodičia bývali, tak tam bývali po celý rok. So sestrou predmetné nehnuteľnosti predali jej synovi.
23. Z výpovede svedkyne E. P. vyplýva, že žalobkyňa je jej matka, s ktorou si vychádzala, kým sa toto konanie neodohralo. Žalovaný je jej synovec, s ním si vychádza. V B. zdedili so sestrou nehnuteľnosť po dedkovi, keď sa otec vzdal svojho podielu. Dňa 01.05.1983 sa do nehnuteľnosti nasťahovala. Bývala tam s tromi deťmi do r. 1989, kedy jej zamestnávateľ pridelil byt. Rodičia ju navštevovali. Vedľajší dom zdedila po smrti babky otcova sestra. Keď tam jej rodičia prišli, tak sa s otcovou sestrou vadili, preto prišli rodičia za nimi, aby im dali prehlásenie, aby tam mohli chodiť. Podpísali nejakú zmluvu, nepamätala si presne rok popísania. Potvrdila, že na č.l. 11 spisu je uvedená zmluva, ktorá je ňou podpísaná. Táto zmluva nie je nikde zaevidovaná, bola spísané kvôli p. F. a nie kvôli žalovanému. Po jej odsťahovaní tam rodičia chodili, mali o to záujem. Pokiaľ rodičia pracovali, tak tam chodievali, po odchode na dôchodok tam otec býval a následne aj mama a oni ich chodili navštevovať. Rodičia bývali raz v B. a raz v V., ako chceli. Kým tam bývala ona, bolo to obývateľné celoročne. Bývali tam dovtedy, kým otec neochorel, potom zostal v Trenčíne. Žalobkyňa po smrti otca bývala raz v Trenčíne a raz v B., tak ako dovtedy. Nehnuteľnosť predala žalovanému.
24. Z výpovede svedkyne G. V. vyplýva, že žalobkyňa je jej matkou, má s ňou normálny vzťah a žalovaný je jej synovec. Kedysi mali normálny vzťah, avšak teraz je ich vzťah neutrálny po tom, ako sa chová k jej matke. Uviedla, že vlastní polovicu rodinného domu v k.ú. L. na B.. Nadobudla ho s manželom kúpou v roku 1992 od pána B.. Nehnuteľnosť pôvodne patrila rodine z otcovej strany, oni to predali pánovi B. a od neho ju to kúpili. Jej rodičia predmetnú nehnuteľnosť užívali. Otec tam strávil celý dôchodok a mama užívala ten dom aj po smrti otca. Predmetnú nehnuteľnosť vlastnili jej sestry a predali ju žalovanému. Keď bola malá, nehnuteľnosť stavali jej rodičia. Po smrti dedka dali podiel po ňom sestrám E. a L.. Keď mala asi 10 rokov, otec požiadal sestry, ktoré boli v tom čase dospelé, aby aj ona mala časť vlastníctva na tomto dome. Proti tomu však bola sestra L.. Z tohto dôvodu spísali následne zmluvu o užívaní. Dôvodom zriadenia vecného bremena bolo to, že ona nemá na nehnuteľnosti podiel. Rodičia si vychádzali s pani F. ako kedy. Boli s ňou dohodnutí tak, že rodičia nehnuteľnosť opravia a potom bude celá ich. Opravu a údržby nehnuteľnosti financovali rodičia a v roku 1990 sa tam presťahovali. Uviedla, že posledné dva roky tam nechodí, do nehnuteľnosti veľa neinvestovali. Uviedla, že listy zo dňa 20.11.2014 a 01.12.2014 napísala ona, jej matka ich podpísala. Tvrdila, že sa žalovaný žalobkyni vyhrážal, že jej užívacie právo akceptovať nebude a ak by tam bývala, tak by za čas bývania platila.
25. Z výpovede svedka E. H. vyplýva, že žalobkyňa je jeho susedou na dedine, vychádzajú si a žalovaného nepozná. Vedel o tom, že v predmetnom dome bývali starý rodičia. Manžel žalobkyne tam býval asi od roku 1990, predtým tam boli jeho rodičia a on. Žalobkyňa tam bývala s manželom kým žil. Chodievala tam aj potom, asi pred dvomi rokmi ju tam bolo vidno. Vídal ju na zastávke. Nechodil tam, nenavštevovali sa a stretali sa ako na dedine. Nevedel presne uviesť, odkedy tam bývali. Nehnuteľnosť udržiaval manžel žalobkyne. On im nepomáhal. Z vonku nehnuteľnosť vyzerá ako starý dom.
26. Z výpovede svedka E. F. vyplýva, že žalobkyňa je jeho susedou v paneláku, pozná ju od roku 1972, majú normálne susedské vzťahy a žalovaného nepozná. Časť B. pozná dobre, chodí tam na aute, predtým tam chodil na turistiku. Vie o tom, že žalobkyňa tam má nehnuteľnosť. Prvý krát tam bol asi pred 8 alebo 10 rokmi, bol sa pozrieť na futbal. Naposledy tam bol pred 4 alebo 5 rokmi. Bol na nehnuteľnosti asi 8 alebo 10 krát. Sestru pána P. nepoznal. Nehnuteľnosť bola užívaniaschopná.
27. Podľa § 137 písm. c) Civilné sporového poriadku (ďalej len CSP) žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.
28. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31.12.1991 neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči záujmom spoločnosti.
29. Podľa § 51 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31.03.1982 účastníci môžu uzavrieť i takú zmluvu, ktorá nie je osobitne upravená; zmluva však nesmie odporovať obsahu alebo účelu tohto zákona.
30. Podľa § 137 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31.03.1982 podiel vyjadruje mieru, akou sa spoluvlastníci podieľajú na právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci.
31. Podľa § 138 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31.03.1982 bežné veci týkajúce sa spoločnej veci môže vybavovať každý zo spoluvlastníkov. V ostatných veciach je potrebný súhlas všetkých; inak je právny úkon neplatný. Z právnych úkonov týkajúcich sa spoločnej veci sú oprávnení a povinní všetci spoluvlastníci spoločne a nerozdielne.
32. Podľa § 495 ods. 1, ods. 3 Občianskeho zákonníka záložné práva a vecné bremená môžu vznikať len zo zákona; prechádzajú s vlastníctvom veci na nadobúdateľa. Vecné bremená obmedzujú vlastníka veci tak, že je povinný niečo trpieť alebo robiť alebo niečoho sa zdržať.
33. Podľa § 865 ods. 3 Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 01.04.1983 do času uvedeného v ustanovení § 135a v znení zákona č. 131/1982 Zb. sa započíta aj čas, po ktorý občan alebo jeho právny predchodca mal vec nepretržite v držbe ( § 135a ods. 1) alebo (§ 135a ods. 2) pred 1. aprílom 1983; tento čas sa však neskončí skôr než uplynutím jedného roka od tohto dňa.
34. Podľa § 135a ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 01.04.1983 vlastníkom veci, ktorá môže byť predmetom osobného vlastníctva, sa stane občan, ktorý má nepretržite v držbe (§ 132a ods. 1) hnuteľnú vec tri roky a nehnuteľnú vec desať rokov. Obdobne, pokiaľ nie je ustanovené inak, nadobudne občan aj právo zodpovedajúce vecnému bremenu (§ 132a ods. 2).
35. Podľa § 132a ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 01.04.1983 kto s vecou zaobchádza ako so svojou a so zreteľom na všetky okolnosti je dobromyseľný, že mu vec patrí, má - pokiaľ nie je ustanovené inak - obdobné práva na ochranu, ako má vlastník. To platí obdobne aj o tom, kto vykonáva právo zodpovedajúce vecnému bremenu pre seba a je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že má k veci právo.
36. Posúdením výsledkov vykonaného dokazovania podľa citovaných zákonných ustanovení dospel súd k záveru, že podaná žaloba je v celom rozsahu nedôvodná.
37. Predmetom konania je určenie práva zodpovedajúceho vecnému bremenu nadobudnutého žalobkyňou vydržaním. Pri skúmaní naliehavého právneho záujmu ide o posúdenie, či podaná žaloba je vhodným procesným nástrojom ochrany práva žalobkyne, či sa ňou môže dosiahnuť odstránenie spornosti práva, a či snáď len zbytočne nevyvoláva konanie, po ktorom bude musieť aj tak nasledovať iné (ďalšie) súdne konanie alebo konania. Určovacia žaloba je prípustná pri spornosti práv k nehnuteľnostiam evidovaných v katastri nehnuteľností, ak rozsudok vyhovujúci žalobe môže privodiť zosúladenie evidovaného a právneho stavu. Súd mal za to, že žalobkyňa preukázala naliehavý právny záujem na určení práva zodpovedajúceho vecnému bremenu, ktorý bol daný tým, že zápis údajov o vecnom bremene v katastri nehnuteľností je možné uskutočniť len na základe meritórneho rozhodnutia súdu.
38. Žalobkyňa žalovaný nárok odvodzovala od zmluvy zo dňa 20.09.1982, ktorou mali v jej prospech a v prospech jej manžela L. L. a E. P. zriadiť vecné bremeno práva doživotného užívania nehnuteľností, ktorých boli v čase spísania zmluvy L. L. a E. P. podielovými spoluvlastníčkami každá v podiele 1/4.
39. Občiansky zákonník č. 40/1964 Zb. sa snažil vecné bremená z právneho poriadku celkom eliminovať a od 01.04.1964 mohli vecné bremená vzniknúť iba zo zákona (§ 495 Občianskeho zákonníka). Podľa § 495 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení pred novelou vykonanou zákonom č. 131/1982 Zb. mohli záložné a vecné bremená vznikať len zo zákona; pri prevode veci prechádzali na nadobúdateľa. Táto úprava však nevylúčila možnosť záväzku vlastníka nehnuteľnosti konať niečo pre niekoho iného, zdržať sa niečoho voči niekomu a trpieť niečo niekomu. V čase spísania predmetnej zmluvy boli takéto zmluvy uzatvárané ako tzv. nepomenované zmluvy v zmysle § 51 Občianskeho zákonníka. V prípade platného vzniku takého záväzku bol tento záväzok svojím charakterom osobným záväzkom obligačnej povahy a nie vecnoprávnej povahy spojenej s vlastníctvom nehnuteľnosti, teda nebol vecným bremenom ani v zmysle § 135b a § 135c Občianskeho zákonníka v znení platnom od 01.04.1983 Zb. (t.j. od účinnosti zákona č. 131/1982 Zb.).
40. V tomto prípade súd dospel k záveru, že zmluva, od ktorej žalobkyňa odvodzuje uplatňovaný nárok na vznik vecného bremena, nie je platná, nakoľko jej účastníkmi neboli s poukazom na § 137 ods. 1 Občianskeho zákonníka všetci spoluvlastníci nehnuteľností, ku ktorým sa vzťahovala.
41. Vecné bremeno môže v niektorých prípadoch zriadiť len spoluvlastník nehnuteľnosti, a to bez toho, že by ďalší spoluvlastníci boli účastníkmi tejto zmluvy alebo že by k tomu dali svoj súhlas. Ide o prípady, keď sa vecné bremeno zriaďuje len ohľadne jeho spoluvlastníckeho podielu, a to v rozsahu jeho spoluvlastníckych práv zodpovedajúcich § 137 ods. 1 Občianskeho zákonníka (napr. išlo by o poskytovanie stravy, ošatenia a pod.). Ak sa vecné bremeno týka celej nehnuteľnosti, a teda neobmedzuje práva iba jedného spoluvlastníka (napr. ide o právo prechodu cez pozemok), potom musia byť účastníkmi zmluvy všetci spoluvlastníci. Teda nestačí, aby ostatní spoluvlastníci dali na zriadenie takéhoto vecného bremena iba svoj súhlas (R 14/1988). V tých prípadoch, keď vecné bremeno zaťažuje celú nehnuteľnosť a táto nehnuteľnosť je v podielom spoluvlastníctve, vyžaduje sa, aby všetci spoluvlastníci boli účastníkmi zmluvy, pričom súhlas ostatných spoluvlastníkov v zmysle § 138 ods. 2 Občianskeho zákonníka nie je postačujúcim. Zaťaženie nehnuteľnosti vecným bremenom uvedeného obsahu je nakladanie (disponovanie) s nehnuteľnosťou a každý zo spoluvlastníkov môže s ňou disponovať len v rozsahu svojho spoluvlastníckeho podielu a nie v rozsahu spoluvlastníckych podielov ostatných spoluvlastníkov.
42. Zo zmluvy uzavretej dňa 20.09.1980 vyplýva, že ňou vtedajšie podielové spoluvlastníčky L. L. a E. P. (každá v podiele 1/4) umožnili svojim rodičom (žalobkyni a jej manželovi) aby nehnuteľnosť, ktorej sú spoluvlastníčkami v L. - osada B. s.č. XXX titulom dedenia po E. P., do ich smrti udržiavali a v nej bývali ako užívatelia. V čase uzavretia predmetnej zmluvy bola podielovou spoluvlastníčkou uvedených nehnuteľností C. F., rod. P. v podiele 1/2, ktorá predmetnú zmluvu nepodpísala. Z výpovedí svedkýň L. L. a E. P. vyplýva, že predmetnú zmluvu s rodičmi uzavreli z dôvodu, že C. F. namietala prítomnosť žalobkyne a jej manžela na predmetných nehnuteľnostiach, keďže neboli spoluvlastníkmi týchto nehnuteľností. Z podanej žaloby, z výpovedí svedkýň L. L., E. P. a Dany V. vyplýva, že žalobkyňa mala vedomosť o tom, že predmetné nehnuteľnosti sú v čase spisovania zmluvy v spoluvlastníctve L. L., E. P. a C. F.. Z výpovedí svedkýň L. L. a E. P. je zrejmé, zmluvu zo dňa 20.09.1980 L. L. a E. P. uzavreli so žalobkyňou a jej manželom bez C. F., a to z dôvodu vznesených námietok C. F., ktorá namietala, že sa na predmetných nehnuteľnostiach zdržiavali žalobkyňa s manželom, keďže neboli ich spoluvlastníkmi. Je zrejmé, že touto zmluvou mienili L. L. a E. P. zaťažiť predmetné nehnuteľnosti právom doživotného užívania žalobkyňou a jej manželom s vedomím, že prítomnosť žalobkyne a jej manžela ďalšia podielová spoluvlastníčka predmetných nehnuteľností namietala. Vzhľadom na uvedené súd dospel k záveru, že predmetná zmluva je neplatná pre rozpor so zákonom podľa § 39 Občianskeho zákonníka, nakoľko jej účastníkmi neboli všetci vtedajší spoluvlastníci, pričom ňou mala byť zaťažená celá nehnuteľnosť v podielovom spoluvlastníctve. Na uvedený záver súdu nemá vplyv skutočnosť, že žalobkyňa s manželom predmetné nehnuteľnosti nerušene užívala od roku 1980 do roku 2011, resp. žalobkyňa do roku 2014 a ani následné rozhodnutie Okresného súdu Trenčín rozsudkom č.k. 6C/431/81-77 zo dňa 24.06.1982 v spojení s rozsudkom Krajského súdu že v Bratislave č.k. 9Co/547/82-103 zo dňa 29.11.1982, právoplatným dňa X8.03.1983 o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva, kedy došlo k reálnemu rozdeleniu pozemku parc.č. XXXX/X, domu pop.č. XXX vo výmere XXXX m2 a parc.č. XXXX/X - ovocný sad vo výmere XXXX m2, v všetko zapísané na LV k.ú. L. č. XXX. Tieto okolnosti nemôžu konvalidovať absolútnu neplatnosť predmetnej zmluvy. Dôvod uzavretia predmetnej zmluvy prezentovaný svedkyňou G. V. súd nepovažoval za pravdivý, nakoľko v čase spísania predmetnej zmluvy mala G. V. 10 rokov, predmetnú nehnuteľnosť navštevovala v čase prázdnin, nebola účastníčkou predmetnej zmluvy a ňou uvádzaný dôvod uzavretia zmluvy bol vnútorne rozporný, keď tvrdila, že žalobkyňa s manželom uzavreli s dcérami zmluvy o zriadení vecného bremena práva doživotného užívania v ich prospech z dôvodu, že L. P. odmietla previesť na G. V. časť svojho podielu na predmetných nehnuteľnostiach.
43. Právna úprava v čase spísania predmetnej zmluvy neupravovala nadobudnutie vecných bremien vydržaním. Uvedená úprava bola do Občianskeho zákonníka č. 40/1964 Zb. opätovne zavedená až novelou č. 131/1982 Zb. s tým, že podľa 865 ods. 3 Občianskeho zákonníka do času nepretržitej doby držby potrebnej pre nadobudnutie práva zodpovedajúceho vecnému bremenu sa počíta aj doba nepretržitej držby pred 01.04.1983. Zmluva zo dňa 20.09.1980 sa týkala práva doživotného užívania predmetných nehnuteľností. Vzhľadom k tomu, že v čase spísania zmluvy Občiansky zákonník neupravoval otázky vecných bremien a ich nadobudnutia vydržaním, súd posudzoval splnenie
podmienok nadobudnutia vecného bremena podľa právnej úpravy účinnej od 01.04.1983, keďže až novelou č. 131/1982 Z.z. bola do Občianskeho zákonníka opätovne zaradená právna úprava nadobúdania vecného bremena vydržaním.
44. Podmienkou vydržania vecného bremena je: a) subjekt práva vykonáva právo zodpovedajúce vecnému bremenu pre seba a so zreteľom na všetky okolnosti je dobromyseľný, že mu toto právo patrí, b) právo zodpovedajúce vecnému bremenu sa vykonáva nepretržite po dobu 10 rokov. Skutočnosť, že sa niekto správa spôsobom, ktorý napĺňa možný obsah práva zodpovedajúceho vecnému bremenu ešte neznamená, že je držiteľom vecného práva, taký držiteľ je len ten, kto so zreteľom na všetky okolnosti je v dobrej viere, že mu právo zodpovedajúce vecnému bremenu patrí. Spravidla to bude ten, kto vykonáva právo na základe právneho titulu, ktorý je neplatný, pričom oprávnený ani pri zachovaní obvyklej opatrnosti o neplatnosti nevie a nemusí vedieť. Ako je predpokladom dobrej viery u oprávneného držiteľa jeho presvedčenie, že mu vec ako vlastníkovi patrí, tak predpokladom dobrej viery oprávneného držiteľa práva zodpovedajúceho vecnému bremenu je presvedčenie, že mu patrí právo zodpovedajúce vecnému bremenu. Toto presvedčenie musí byť podložené konkrétnymi skutočnosťami, ktoré ho k nemu oprávňujú. Oprávnený držiteľ práva zodpovedajúceho vecnému bremenu musí byť so zreteľom ku všetkým okolnostiam v dobrej viere, že sa stal subjektom práva na základe zákonom predpokladaného spôsobu vzniku vecného bremena, teda že právo, ktoré k cudzej veci vykonáva, mu patrí, lebo riadne vzniklo, alebo naňho riadne prešlo. Otázka existencie dobrej viery držiteľa sa posudzuje z hľadiska objektívneho, t.j. podľa toho, či držiteľ pri normálnej opatrnosti, ktorú možno od neho požadovať, nemal a nemohol mať pochybnosti o tom, že mu právo zodpovedajúce vecnému bremenu vzniklo a že mu patrí.
45. S ohľadom na okolnosti, za ktorých bola zmluva uzavretá, keď zmluvné strany mali vedomosť o tom, že zmluvnou stranou nie je jeden z podielových spoluvlastníkov nehnuteľnosti a zmluvou mienili zaťažiť celú nehnuteľnosť napriek vyjadrenému nesúhlasu tohto podielového spoluvlastníka s prítomnosťou osôb, v prospech ktorých mala byť nehnuteľnosť zaťažená, nemožno vyhodnotiť ako vznik práva k cudzej veci v dobrej viere a jedná sa o okolnosť, ktorá nesvedčí o poctivom nadobudnutí vecného bremena. Už v čase spísania zmluvy si bola žalobkyňa vedomá toho, že jej a jej manželovi L. L. a E. P. zriaďujú právo doživotné bývania a užívania k celej nehnuteľnosti, hoci sú len jej podielovými spoluvlastníčkami každá v podiele 1/4 a ostatná podielová spoluvlastníčka prítomnosť žalobkyne a jej manžela na predmetných nehnuteľnostiach namieta. Žalobkyňa tak od uzavretia zmluvy objektívne vedela, že zmluva zaťažujúca právom doživotného užívania nehnuteľnosť bez účasti na zmluve zo strany všetkých spoluvlastníkov zaťaženej nehnuteľnosti, nemôže byť platnou. Zo zmluvy nevyplýva, že by L. L. a E. P. právo doživotného užívania svojim rodičom zriadili len na ideálnych dvoch štvrtinách nehnuteľnosti, čo je napokon pojmovo vylúčené, a nemožno vziať na zreteľ ani následné rozhodnutie súdu o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva k predmetným nehnuteľnostiam ich reálnym rozdelením a ani skutočnosť, že žalobkyňa s manželom následne predmetné nehnuteľnosti dlhodobo užívali. U žalobkyne a jej manžela pre neplatnosť zmluvy pre rozpor so zákonom z uvedeného dôvodu nemohla na základe tejto zmluvy nikdy započať dobromyseľná držba a skutočnosť, že predmetné nehnuteľnosti nerušene užívali od roku 1980 do roku 2011, resp. žalobkyňa do roku 2014, nespôsobuje sama o sebe nadobudnutie vecného bremena práva doživotného užívania vydržaním. V tomto prípade nemožno ani hovoriť o ospravedlniteľnom omyle, keďže dispozícia s nehnuteľnosťou v podielovom spoluvlastníctve jej zaťažením vecným bremenom v celosti bez účasti niektorého z podielových spoluvlastníkov je konanie, ktoré je pre rozpor so zákonom absolútne neplatné. V danom prípade platí nielen právna zásada, že neznalosť zákona neospravedlňuje, ale nemožno posúdiť ako ospravedlniteľný omyl konanie niektorých z podielových spoluvlastníkov zaťažujúcich celú nehnuteľnosť v podielovom spoluvlastníctve právom doživotného užívania v prospech žalobkyne a jej manžela práve z dôvodu, že ostatná spoluvlastníčka prítomnosť žalobkyne a jej manžela na predmetných nehnuteľnostiach namieta. Na základe uvedených dôvodov súd žalobu v celom rozsahu zamietol.
46. Súčasťou rozsudku je i výrok o trovách konania.
47. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
48. Podľa § 257 CSP výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.
49. Pri rozhodnutí o náhrade trov konania postupoval súd podľa § 255 ods. 1 CSP a § 257 CSP, nakoľko žalovaný bol v konaní účastníkom, ktorý mal vo veci plný úspech, preto by mu patrila náhrada trov konania v celom rozsahu. Súd však zohľadnil okolnosti prípadu ako aj okolnosti tak na strane žalobkyne ako aj žalovaného, keď žalobkyňa je starou matkou žalovaného, má 79 rokov, je starobnou dôchodkyňou poberajúcou starobný a vdovský dôchodok, býva v byte, ktorého vlastníkom je jej dcéra, nemá majetok vyššej hodnoty a v súvislosti so zdravotným stavom má zvýšené výdavky, pričom žalobca, vnuk žalobkyne, je vysokoškolsky vzdelaný a v produktívnom veku 36 rokov. Súd preto po zohľadnení okolností prípadu a najmä s prihliadnutím na okolnosti na strane žalovanej dospel k záveru, že sú tu dané dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré by mal súd plne úspešnému žalovanému priznať znížený nárok na náhradu trov konania, a to na rozsah 75 %.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu Trenčín ku Krajskému súdu v Trenčíne v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach (§ 127 CSP) podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) ( § 363 CSP).
Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis.
Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania (§ 127 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 1,2,3 CSP).
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie / § 366 CSP/.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.