Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Sf/31/2024

Uznesenie

Správny súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: AGRO TAMI, a.s., so sídlom Cabajská 10, 950 22 Nitra, IČO: 36 467 430, zastúpeného: Advokátska kancelária FARDOUS PARTNERS s.r.o., so sídlom Hlavná 6, 927 01 Šaľa, IČO: 47 241 543, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 42 499 500, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 100066095/2024 zo dňa 08.01.2024, o návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, takto

rozhodol:

Súd návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zo dňa 18.03.2024 zamieta.

odôvodnenie:

1. Správnou žalobou zo dňa 18.03.2024, doručenou Správnemu súdu v Bratislave (ďalej len „správny súd“ alebo aj „súd“) toho istého dňa, sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 100066095/2024 zo dňa 08.01.2024 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“), ktorým žalovaný potvrdil rozhodnutie Úradu pre vybrané hospodárske subjekty (ďalej len „správca dane“) č. 101626383/2023 zo dňa 28.06.2023, ktorým správca dane podľa o správe daní (daňový poriadok) v relevantnom znení určil žalobcovi rozdiel v sume nadmerného odpočtu XX XXX,XX Eur na dani z pridanej hodnoty (ďalej aj len „DPH“) za zdaňovacie obdobie september 2016, t. j. znížil nadmerný odpočet za dané zdaňovacie obdobie zo sumy XXX XXX,XX Eur na sumu XXX XXX,XX Eur.

2. Súčasťou žaloby bol aj návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe podľa v znení neskorších predpisov (ďalej len „“). Návrh žalobca odôvodnil tým, že mu jednak plnením daňovej povinnosti vyplývajúcej z napadnutého rozhodnutia vzniká značná finančná škoda a hospodárska škoda vo výške XX XXX,XX Eur, ktorá ohrozuje stabilný ekonomický chod spoločnosti a možnosť udržania zamestnanosti na doterajšej úrovni. Návrh teda dôvodil značnou výškou vyrubeného rozdielu dane poukazujúc pritom na uznesenie Krajského súdu v Žiline sp. zn. zo dňa 07.12.2010, v zmysle ktorého krajský súd konštatoval, že na priznanie odkladného účinku žalobe sa vyžaduje iba preukázanie hrozby závažnej ujmy (nie je treba preukazovať, že ujma bezprostredne nastala), a pri hodnotení naplnenia znaku hrozby závažnej ujmy vzal krajský súd do úvahy výšku vyrubeného rozdielu dane XX XXX,XX Eur, ako aj obavu, že v prípade výkonu napadnutého rozhodnutia by mohla byť ohrozená žalobcova existencia ako podnikateľského subjektu.

3. Žalovaný sa k žalobe a k návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe vyjadril podaním zo dňa 24.05.2024, v ktorom uviedol, že žalobca v podanej žalobe nesplnil zákonom stanovenú požiadavku, keď vo svojej žalobe neuviedol žiadne skutočnosti, z ktorých by malo vyplývať, že vyrubený rozdiel dane má mať vplyv na jeho činnosť, pričom ani neuviedol aký vplyv by mal mať vyrubený rozdiel dane na jeho činnosť, a zároveň tieto skutočnosti žiadnym spôsobom neosvedčil. Žalobca v návrhu odkladného účinku hodnoverne neosvedčil svoju aktuálnu majetkovú situáciu, nepredložil žiadne doklady potrebné

na posúdenie celkovej majetkovej situácie a ani na posúdenie tvrdení hrozby závažnej ujmy, finančnej škody či iného likvidačného charakteru, ktorý v žalobe uvádzal. Žalobcom uvádzané dôvody sú podľa žalovaného všeobecného charakteru. Žalovaný poukázal na uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. zo dňa 16.05.2023, v ktorom krajský súd zamietol návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe s uvedením, že navrhovateľ je povinný osvedčiť existenciu hrozby závažnej ujmy, pričom táto hrozba musí byť priama a nielen hypotetická; zároveň poukázal na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 30.05.2017 či uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 30.05.2018. Vzhľadom na uvedené skutočnosti žalovaný vyjadril nesúhlas s odkladom vykonateľnosti napadnutého rozhodnutia.

4. Podľa , „správny súd môže, ak osobitný predpis neustanovuje inak, na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok, ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom.“

5. Podľa , „ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne.“

6. Podľa , „písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sa nerozhodlo vo veci samej, môže obsahovať iba stručné odôvodnenie.“

7. Základným účelom priznania odkladného účinku správnej žalobe je ochrana toho, kto o jeho vydanie žiada, pričom ale musí byť braný zreteľ aj na verejný záujem reprezentovaný výrokom rozhodnutia ukladajúceho povinnosť. Je výlučne na žalobcovi, aby v návrhu označil zákonné dôvody hrozby vymedzené v a zároveň niektorý z týchto dôvodov preukázal tak, aby bolo zrejmé, že nepriznanie odkladného účinku žalobe je spôsobilé reálne mu privodiť závažnú ujmu, hospodársku či finančnú škodu, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok. Osvedčiť existenciu hrozby závažnej ujmy je povinnosťou navrhovateľa; hrozba pritom musí byť priama a nesmie ísť len o hypotetickú možnosť, rovnako nesmie byť nepatrná, ale musí mať závažný dopad (pozri uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. -174 zo dňa 29.01.2019, uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 30.05.2018). Z uznesenia Ústavného súdu SR č. k. -16 zo dňa 30.05.2017 vyplýva, že preukázanie takejto hrozby treba považovať za osobitnú náležitosť návrhu na priznanie odkladného účinku. Vzhľadom na dôkazné bremeno, ktoré je na žalobcovi, má tento povinnosť preukázať existenciu hrozby možnej ujmy či iného nenapraviteľného následku, ktorý musí vyplývať z konkrétnych dôkazov ním predložených, ktoré by mohol súd vyhodnotiť. Pri svojom rozhodovaní o takomto návrhu musí súd brať na zreteľ výnimočnosť tohto inštitútu, ktorým sa zasahuje do právoplatného a vykonateľného rozhodnutia orgánu verejnej správy a musí sa posúdiť miera zásahu do práv žalobcu. Zároveň sa musí zhodnotiť intenzita preukázanej ujmy, škody a iného nenapraviteľného následku dotýkajúceho sa žalobcu, resp. životného prostredia, ako aj posúdenie z hľadiska rozporu s verejným záujmom.

8. Správny súd s prihliadnutím na ustanovenie v danej veci posudzoval, či sú splnené podmienky na priznanie odkladného účinku správnej žalobe. V kontexte vyššie uvedených skutočností, týkajúcich sa zákonných predpokladov možnosti priznať odkladný účinok správnej žalobe a argumentácie žalobcu, súd v takto formulovanom návrhu žalobcu nevidel skutočnú obavu odôvodňujúcu hrozbu alebo vznik závažnej ujmy. Súd je toho názoru, že žalobca má povinnosť niektorý zo zákonných dôvodov uvedených pre priznanie odkladného účinku správnej žaloby tvrdiť, a zároveň tento dôvod musí v konaní aj preukázať. Žalobca neuviedol žiadne konkrétne skutočnosti, z ktorých by vyplývala pre neho hrozba závažnej finančnej ujmy, a tiež nepredložil žiadne dôkazy, ktoré by takúto hrozbu preukazovali. Správny súd preto dospel k záveru, že žalobca v predmetnom návrhu hodnoverne neosvedčil tvrdenú hrozbu vzniku závažnej finančnej škody ani iných vážnych nenapraviteľných následkov.

9. Žalobca svoj návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe odôvodnil v podstate len (značnou) výškou určeného rozdielu nadmerného odpočtu v sume XX XXX,XX Eur. Výška rozdielu nadmerného odpočtu, ktorá bola žalobcovi určená v napadnutom rozhodnutí, vo všeobecnosti nie je zanedbateľná, túto však treba vnímať v kontexte s ďalšími skutočnosťami, ktorými je predovšetkým finančná situácia žalobcu. Žalobca k návrhu nepredložil žiadne podklady, z ktorých by pri posudzovaní

jeho finančného zázemia bolo možné vychádzať, a ktoré by mohli za určitých okolností odôvodniť priznanie odkladného účinku správnej žalobe. Vo svojej argumentácii len všeobecne skonštatoval, že splnením daňovej povinnosti vyplývajúcej z napadnutého rozhodnutia by bol ohrozený stabilný ekonomický chod spoločnosti a možnosť udržania zamestnanosti na doterajšej úrovni, čo opäť nijako nepreukázal a ničím nepodložil. V tejto súvislosti súd dodáva, že nie je vecou správneho súdu, aby sám za žalobcu vyhľadával dôvody či dôkazy, ktoré by odôvodňovali priznanie odkladného účinku správnej žalobe.

10. Čo sa týka rozhodnutia Krajského súdu Žilina sp. zn. , na ktoré žalobca poukazoval, správny súd sa stotožňuje so záverom, že na priznanie odkladného účinku sa vyžaduje preukázanie hrozby závažnej ujmy, nie je potrebné preukazovať, že ujma bezprostredne nastala; avšak v prípade žalobcu nedošlo ani k preukázaniu jeho všeobecných tvrdení o hrozbe závažnej ujmy. Dokonca u žalobcu absentovalo konkretizovanie akýchkoľvek závažných dopadov, nieto ich preukázanie. Správny súd v tejto súvislosti konštatuje, že ide o všeobecné, abstraktné, nekonkrétne tvrdenia žalobcu, teda absentujú akékoľvek konkrétne a relevantné tvrdenia žalobcu v súvislosti s dôvodnosťou priznania odkladného účinku správnej žalobe, pričom žalobca nijako nepreukázal hrozbu závažnej finančnej ujmy (tá nevyplýva automaticky z rozhodnutia daňového orgánu ani zo samotnej výšky daňového nedoplatku).

11. Žalobca neosvedčil ani skutočnosť, že priznanie odkladného účinku správnej žalobe nie je v rozpore s verejným záujmom. V preskúmavanej veci sa verejný záujem týka včasného a riadneho výberu daní, čo je účelom napadnutého rozhodnutia.

12. Pre úplnosť správny súd uvádza, že pre posúdenie splnenia podmienok vyplývajúcich z ustanovenia nie sú relevantné námietky žalobcu ohľadom nezákonnosti namietaného rozhodnutia, súd pri rozhodovaní o návrhu na priznanie odkladného účinku žalobe nijakým spôsobom neposudzuje zákonnosť preskúmavaných rozhodnutí napadnutých žalobou, ale prioritne posudzuje len splnenie podmienok vyplývajúcich z ustanovenia .

13. Vzhľadom na to, že žalobca v návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe neosvedčil zákonom vyžadované predpoklady jeho priznania definované v ustanovení , súd preto v súlade s návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zamietol.

14. Toto rozhodnutie prijal senát Správneho súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 ( v spojení s ).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustná kasačná sťažnosť ( ).