Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_8Cb-95-2015.pdf
PDF · 142.55 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
TO-8Cb/95/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Topoľčany sudkyňou JUDr. Renátou Mihalíkovou, v právnej veci žalobcu: Schindler výťahy a eskalátory a.s., so sídlom Karadžičova 8, Bratislava, IČO: 31 402 828 právne zast.: JUDr. Stanislav Melišek, advokát, Sabinovská 8, Bratislava proti žalovanému: AMO - PLUS, s.r.o., so sídlom Palárikova 857/11, Topoľčany, IČO: 36525561 právne zast. JUDr. Anna Bujalková, advokátka, Vazovova 20, Bratislava o zaplatenie 991,82 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Súd konanie v časti o zaplatenie sumy 484,78 eur zastavuje.
II. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 507,04 eur s úrokom z omeškania vo výške 8,05 % ročne zo sumy 151,60 eur od 11.04.2015 do 21.12.2015, zo sumy 39,87 eur od 22.12.2015 do zaplatenia, zo sumy 74,98 eur od 10.05.2015 do 21.12.2015, zo sumy 28,99 eur od 22.12.2015 do zaplatenia , zo sumy 673,44 eur od 28.06.2015 do 21.12.2015, zo sumy 483,18 eur od 22.12.2015 do zaplatenia, a to do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
III. Žalobcovi súd priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 87 %.
odôvodnenie:
1. Žalobou, doručenou tunajšiemu súdu dňa 19.10.2015, sa žalobca domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 991,82 eur s príslušenstvom titulom nezaplatených faktúr za servis a opravy výťahu. V podanej žalobe uviedol, že dňa 22.09.2000 uzavrel so žalovaným zmluvu o dielo č. XXX/XX/SCH (ďalej len ZoD), na vykonávanie pravidelnej údržby a servisu na výťahovom zariadení výrobné číslo 70000030429 v objekte U. E. na ulici XX. W. X v M. M. s dobou trvania jeden rok a predĺžením vždy o ďalší jeden rok, pokiaľ niektorá zmluvná strana zmluvu nevypovie aspoň tri mesiace pred uplynutím dohodnutej doby, pričom zmluva nadobudla účinnosť 01.10.2000. V zmysle bodu 3.1. ZoD dohodnutá paušálna cena za dohodnuté činnosti bola 1 350 Sk t.j. 44,76 eur bez DPH mesačne. V bode 3.3. ZoD sa zmluvné strany dohodli, že žalobca na základe údajov o inflácii vydaných Slovenským štatistickým úradom je oprávnený upraviť dohodnuté ceny od 01.01.2001 a každý nasledujúci rok potom, o príslušné % zvýšenia inflácie. V bode 4.2. ZoD sa strany dohodli, že žalobca bude cenu vykonaných prác účtovať faktúrou vždy mesačne za predchádzajúci mesiac zo splatnosťou 14 dní. V zmysle uvedeného bola paušálna cena poskytovaných služieb v roku 2015 v sume 57 eur mesačne. Žalobca vykonával dohodnuté činnosti a ich cenu v zmysle zmluvy účtoval odporcovi, ktorý však nezaplatil dohodnutú cenu vykonávaných prác za obdobie od 01.08. - 31.08.2015, vyúčtovanou faktúrou č. 385050186 v sume 57 eur splatnou dňa 15.09.2015. Podľa bodu 4.3. ZoD sa zmluvné strany dohodli, že žalobca vykoná aj mimoriadne práce nad dohodnutý rozsah, a ich cenu bude účtovať samostatne od ceny prác dohodnutých predmetnou ZoD. Dňa 19.03.2015 vykonal opravu prevodovej kladky pohonu dverí výťahu, ktorú vyúčtoval žalovanému faktúrou č. 465059770 zo dňa 26.03.2015 v sume 186,40 eur
s dátumom splatnosti 10.04.2015. Dňa 10.04.2015 vykonal opravu rolničky dvernej uzávery výťahu, ktorej cenu vyúčtoval žalovanému faktúrou č. 485065103 zo dňa 24.04.2015 v sume 74,98 eur splatnou dňa 09.05.2015. Dňa 28.05.2015 vykonal opravu držiaka pre remeň rolničky dvernej uzávery výťahu a kladku dverí, ktorú vyúčtoval faktúrou č. 485065458 zo dňa 12.06.2015 v sume 673,44 eur so splatnosťou 27.06.2015, pričom žalovaný uvedené tri faktúry za opravu nezaplatil.
2. Tunajší súd vydal vo veci dňa 22.10.2015 platobný rozkaz č.k. 8Cb/95/2015- 17 ktorým vyhovel podanej žalobe. V dôsledku včas podaného odporu žalovaným bol uvedený platobný rozkaz zrušený a vo veci bolo nariadené pojednávanie. Žalovaný v podanom odpore s podanou žalobou nesúhlasil. Potvrdil, že na základe predmetnej ZoD vykonal žalobca na predmetnom výťahu opravy šachtových dverí a to dňa 19.03.2015, ktorá bola predmetom faktúry č.485065103 v celkovej sume 186,40 eur z čoho hodnota materiálu bola 74,67 eur a hodnota prác v sume 111,73 eur. Dňa 10.04.2015 vykonal opravu, ktorá bola predmetom faktúry č. 465059770 v celkovej sume 74,98 eur z čoho hodnota materiálu bola 45,98 eur a hodnota práce 28,99 eur. Dňa 28.05.2015 vykonal opravu, ktorá bola predmetom faktúry č. 485065458 v celkovej sume 673,44 eur z čoho hodnota materiálu bola 258,46 eur a hodnota práce 481,39 eur. Žalovaný uviedol, že úhrada týchto faktúr bola pozastavená v súvislosti s pokračujúcou reklamáciou vád vykonaných opráv a zároveň namietal, že žalobca v uvedených faktúrach uviedol ceny prác za opravy, ktoré sú zahrnuté už v cene paušálneho servisu. Podľa žalobcu tak bola v troch vyššie špecifikovaných faktúrach neoprávnene účtovaná cena práce v celkovej sume 622,11 eur. Pokiaľ ide o faktúru č. 385050186 z 31.08.2015, ktorou mu žalobca vyúčtoval paušálne služby za 08/2015 v sume 57 eur, túto žalobcovi uhradil dňa 07.10.2015, čo aj preukázal výpisom z účtu (č.l. 20). Žalovaný tak z celkovej uplatnenej istiny 991,82 eur považoval za oprávnenú iba sumu 312,71 eur, ktorú zaplatil počas tohto súdneho konania.
3. Písomným podaním doručeným súdu dňa 26.01.2016 (č.l. 37) s tvrdeniami žalovaného v podanom odpore nesúhlasil. Uviedol, že dohodnuté paušálne servisné činnosti vykonáva bez osobitného objednania, alebo nahlásenia poruchy v určitých časových intervaloch, a vykonáva ich ako preventívnu činnosť. Poukázal na bod 4.3. ZoD v ktorej sa strany dohodli, že žalobca vykoná aj mimoriadne práce nad dohodnutý rozsah a ich cenu bude účtovať samostatne od ceny prác dohodnutých touto ZoD. Týmito prácami sú tie, ktoré vykoná po nahlásení poruchy na základe objednávky žalovaného, za navrhovanú cenu. Zároveň žalobca uviedol, že žalovaný mu dňa 22.12.2015 zaplatil z faktúry č. 465059770 znejúcej na sumu 186,40 eur čiastku 74,67 eur - na zaplatenie tak zostáva 111,73 eur, z faktúry č. 485065103 znejúcej na sumu 74,98 eur čiastku 45,99 eur - na zaplatenie zostáva 28,99 eur a z faktúry č. 485065458 znejúcej na sumu 673,44 eur čiastku 235,26 eur a na zaplatenie tak zostáva 438,18 eur. Zároveň žalobca uviedol, že ešte pred podaním tejto žaloby, a to dňa 08.10.2015 mu žalovaný zaplatil sumu 57 eur, ktorá bola predmetom faktúry 385050186. Celkovo teda žalovaný zaplatil sumu 412,92 eur a na zaplatenie zostáva suma 578,90 eur. Žalobca preto v tomto písomnom podaní zobral podanú žalobu v časti o zaplatenie sumy 412,92 eur späť a domáhal sa od žalovaného zaplatenia sumy 578,90 eur s úrokom z omeškania 8,05 % ročne zo sumy 186,40 eur od 11.04.2015 do 21.12.2015, zo sumy 111,73 eur od 22.12.2015 do zaplatenia, zo sumy 74,98 eur od 10.05.2015 do 21.12.2015, zo sumy 28,99 eur od 22.12.2015 do zaplatenia, zo sumy 673,44 eur od 28.06.2015 do 21.12.2015 a zo sumy 483,18 eur od 22.12.2015 do zaplatenia.
4. S poukazom na uvedené čiastočné späťvzatie žaloby, ku ktorej došlo pred prvým pojednávaním vo veci, súd konanie v zmysle § 145 ods. 2 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) zastavil v prvom výroku tohto rozsudku.
5. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalovaného, svedkov, ako aj oboznámením sa s listinnými dôkazmi a zistil nasledovný skutkový stav:
6. Dňa 22.09.2000 uzavreli sporové strany a to žalobca ako zhotoviteľ a žalovaný ako objednávateľ ZoD č. 322/00/Sch, predmetom ktorej bol podľa bodu 1.1 záväzok zhotoviteľa vykonávať pravidelní údržbu a servis na výťahoch objednávateľa špecifikovaných v prílohe č. 1, v ktorej je zároveň dojednaný aj rozsah servisných prác. Podľa bodu 3.1 ZoD, dohodnutá paušálna cena za dohodnuté činnosti bola 1 350 Sk t.j. 44,76 eur bez DPH mesačne.
Podľa bodu 3.3. ZoD sa zmluvné strany dohodli, že žalobca na základe údajov o inflácii vydaných Slovenským štatistickým úradom je oprávnený upraviť dohodnuté ceny od 01.01.2001 a každý nasledujúci rok potom o príslušné % zvýšenia inflácie. Podľa bodu 4.2. ZoD sa strany dohodli, že žalobca bude cenu vykonaných prác účtovať faktúrou vždy mesačne za predchádzajúci mesiac zo splatnosťou 14 dní. V zmysle uvedeného bola paušálna cena poskytovaných služieb v roku 2015 v sume 57 eur mesačne. Podľa bodu 6. ZoD, zhotoviteľ zodpovedá za odborné vykonanie dojednaných prác. Na kvalitu vykonania konkrétnej opravy poskytuje pri splnení záručných podmienok záruku na dobu 6 mesiacov. Súčasťou uzavretej ZoD bola príloha č. 1 (č.l. 5) v ktorej bode 1. boli špecifikované plnenia resp. práce zo strany dodávateľa (žalobcu), ktoré spadajú do paušálneho servisu. V uvedenom ustanovení sa okrem iného hovorí, že pokiaľ stroj vyžaduje čiastočnú alebo generálnu opravu, nevykonáva sa oprava v rámci paušálu, ale na osobitnú objednávku. Výmena nosných prostriedkov (laná, reťaze...) nespadá do paušálu, tieto práce budú vykonávané na osobitnú objednávku a zvlášť fakturované. Aj táto príloha č. 1 k predmetnej ZoD obsahuje podpis a pečiatku žalovaného.
7. Faktúrou č. 385050186 zo dňa 31.08.2015, ktorá bola splatná dňa 15.09.2015 (č.l. 6) žalobca vyúčtoval žalovanému sumu 57 eur, titulom dohodnutého paušálu za obdobie od 01.08.2015 do 31.08.2015. Faktúrou č. 465059770 zo dňa 26.03.2015, ktorá bola splatná dňa 10.04.2015 (č.l. 7) žalobca vyúčtoval žalovanému za opravu predmetného výťahu sumu 186,40 eur. Súčasťou faktúry bol pracovný výkaz zo dňa 19.03.2015 (č.l. 8), v ktorom zástupca žalovaného svojím podpisom potvrdila, že výťah prevzala po oprave v poriadku a údaje na tomto liste (pracovnom výkaze) zodpovedajú skutočnosti. Faktúrou č. 485065103 zo dňa 24.04.2015, ktorá bola splatná dňa 09.05.2015 (č.l. 9) žalobca vyúčtoval žalovanému za opravu výťahu sumu 74,98 eur. Súčasťou tejto faktúry je rovnako pracovný výkaz zo dňa 10.04.2015 (tento však bez podpisu zástupcu žalovaného). Faktúrou č. 48506548 zo dňa 12.06.2015, ktorá bola splatná dňa 27.06.2015 (č.l. 11) žalobca vyúčtoval žalovanému za opravu výťahu sumu 673,44 eur. Súčasťou faktúry je pracovný výkaz zo dňa 28.05.2015, na ktorom zástupkyňa žalovaného svojím podpisom potvrdila, že výťah po oprave prevzala v poriadku a údaje na tomto liste zodpovedajú skutočnosti.
8. Žalovaný uviedol, že nie je pravdou, že by pracovníci žalobcu chodievali na kontrolu raz mesačne, prišli raz za tri mesiace, aj to sa iba formálne podpísali do knihy a stav výťahu je preto podľa neho dôsledkom práce technikov žalobcu. Žalovaný zároveň uviedol, že reklamuje, že práce žalobcu sú predražené. Ak by pracovníci žalobcu robili všetko to, čo majú robiť pri servisných prehliadkach, situácia by bola iná. Ich prácu považuje za nekvalitnú a nedostatočnú, pretože boli povinní každý mesiac všetko skontrolovať, premazať čo bolo treba, to však neurobili. Preto žalovaný žiadal v rámci započítania, aby z pohľadávky žalobcu bola odpočítaná časť paušálnej sumy vo výške 25 eur z každého mesiaca za obdobie od 11/ 2012 až 08/2016 s prihliadnutím na výšku hodinových sadzieb žalobcu. Žalovaný zároveň súdu predložil písomnú reklamáciu bez uvedenia dátumu (č.l.50) ktorá sa týkala prác, ktoré boli predmetom faktúry č. 485065458 zo dňa 12.06.2015 na sumu 673,44 eur, ktoré boli podľa žalovaného vykonané nekvalitne a výťah po jednom týždni prevádzky bol a naďalej je neprevádzkyschopný. V tejto reklamácii uviedol, že vady, ktoré sa prejavovali aj pred jej opravou pokračujú a jedná sa o búchanie dverí pri otváraní a zatváraní, nadmernú hlučnosť so škrípaním a pískaním pri otváraní a zatváraní dverí, nedoliehanie dverí pri zatváraní a celkovo výťah vykazuje počas použitia stav, ktorý zneisťuje klientov z hľadiska bezpečnosti . Zároveň v tomto podaní oznámil žalobcovi, že z týchto dôvodov boli pozastavené platby faktúr č. 485065458, č. 465059770 ako aj 485065103. Zároveň v tomto podaní žiadal žalobcu o podpísanie novej zmluvy, prípadne dodatok k existujúcej, ktorá by garantovala vyššiu zodpovednosť zo strany žalobcu. K tejto reklamácii sa písomne vyjadril žalobca listom zo dňa 07.08.2015 (č.l. 51) v ktorej okrem iného uvádza, že vykonané práce žalovaný prevzal, a podpísal pracovný výkaz, a ním reklamované práce nesúvisia s celkovým technickým stavom a prevádzkou zariadenia. Zároveň tu upozornil žalovaného, že na predmetnom zariadení diagnostikoval závadu opotrebovaných náhradných dielov už v roku 2014, kedy bola žalovanému zaslaná cenová ponuka, na ktorú nereagoval. Následne mu boli zasielané opätovne cenové ponuky na odstránenie zistených poškodení výťahu v mesiacoch marec a máj 2015 na ktoré však opäť neobdržal objednávku na odstránenie zistených závad. Dňa 27.05.2015 obdržal žalobca hlásenie žalovaného na dispečing o odstavení výťahu a následne dňa 28.05.2015 prišli jeho technici výťah spojazdniť, aby bol prevádzky schopný. Je len prirodzené, že pokiaľ sú na zariadení poškodené, alebo opotrebované náhradné diely, poruchovosť zariadenia sa zvyšuje. Od vykonanej opravy dňa
28.05.2015 zároveň žalobca neeviduje žiadne hlásenie na jeho centrálny dispečing o poruche výťahu, prípadne, že výťah je mimo prevádzku. Vzhľadom k týmto skutočnostiam nie je podľa žalobcu možné považovať žalovaným reklamované práce za reklamáciu a preto vyzval žalovaného o úhradu všetkých neuhradených záväzkov. Následne písomným podaním zo dňa 22.09.2015 ( č.l.53) žalovaný opätovne oznámil žalobcovi vady, ktoré už boli spomínané v jeho predchádzajúcom písomnom podaní s tým, že vyjadrenie žalobcu zo dňa 07.08.2015 (č.l.51) považuje za nepostačujúce. V tomto podaní označenom opätovne ako reklamácia vykonaných prác - pokračovanie v reklamačnom konaní, zároveň oznámil žalovaný žalobcovi, že fakturovaný paušál 57 eur mesačne za udržiavanie výťahu je podľa neho vzhľadom k uvedeným problémom neopodstatnený, pričom na obhliadne výťahu prichádzajú technici žalobcu len 1x za štvrťrok. Podľa žalovaného mala byť vo vystavených faktúrach za opravu uvedená nižšia suma, nakoľko nedobrý technický stav výťahu je aj z viny žalobcu a jeho technikov. Na uvedené písomné podanie reagoval žalobca vyjadrením zo dňa 02.12.2015 ( č.l. 54) kde s reklamáciou žalovaného nesúhlasil, nakoľko práce vykonané na základe vzniknutých porúch fakturoval v súlade so servisnou zmluvou, pracovné výkazy na tieto práce boli žalovaným riadne podpísané, čím potvrdil ich prevzatie v plnom rozsahu a požadovanej kvalite a opätovne žiadal o neodkladnú úhradu faktúr.
9. V písomnom podaní doručenom súdu 22.11.2016 (č.l. 95) následne žalovaný uviedol, že ako svoju obranu uplatňuje voči pohľadávke žalobcu v sume 578,90 eur kompenzačnú námietku a to tak, že voči žalobcovi započítava svoju pohľadávku v sume 65,37 eur, ktorá podľa neho vyplýva z nesprávne uvedenej hodinovej sadzby opravy výťahu dňa 19.03.2015 vyúčtovanú vo faktúre č. 465059770 z 26.03.2015 na sumu 121,80 eur nakoľko z pracovného výkazu k tejto faktúre vyplýva, že práce trvali 1 hodinu a 45 minút a správne teda mala byť účtovaná suma 46,69 eur , ďalej svoju pohľadávku vo výške 86,97 eur, ktorá podľa neho vyplýva z neoprávneného vyúčtovania prác vo faktúrach č. 465059770 z 24.04.2015 za opravu vykonanú 10.04.2015 v hodnote práce 28,99 eur, č. 485065458 z 12.06.2015 za opravu dňa 28.05.2015 v hodnote práce 57,98 eur, nakoľko tieto práce podľa žalovaného mal žalobca vykonať v rámci dojednaného paušálu a nie v rámci samostatnej fakturácie, čím žalobca získal bezdôvodné obohatenie 86,97 eur, a pohľadávku v sume 700 eur z titulu bezdôvodného obohatenia žalobcu, ktoré podľa žalovaného vzniklo tým, že v rozpore s predmetnou ZoD nevykonával v období medzi štvrťročnými revíziami riadne medzi revízne prehliadky výťahu. Pohľadávku 700 eur žalovaný špecifikoval tým, že titulom paušálneho servisu uhradil žalobcovi za obdobie od 11/2012 do 08/2016 celkovo 2 622 eur, pričom za uvedené obdobie žalobca vykonal spolu 15 riadnych revízií, v mesiacoch 11 a 12/2012 nevykonal žiadnu revíziu, v roku 2013 vykonal 4 riadne revízie, rovnako v r. 2014, ako aj v r. 2015 a v roku 2016 vykonal do konca mesiaca 08/2016 tri riadne revízie. Žalobca tak v mesiacoch 11 a 12/2012 nevykonal dve mimorevízne prehliadky, v rokoch 2013 a 2014 nevykonal 16 mimorevíznych prehliadok v roku 2015 nevykonal päť mimo revíznych prehliadok a v období od 01 do 08 2016 nevykonal 5 mimorevíznych prehliadok, čím získal žalobca bezdôvodné obohatenie, ktoré je povinný žalovanému vydať, pričom sumu bezdôvodného obohatenia vypočítal žalovaný tak, že počet 28 nevykonaných mimorevíznych prehliadok vynásobil sumou 25 eur, ktorú považoval za adekvátnu časť zmluvne dojednanej a žalobcom uhradenej paušálnej sumy, ktorá podľa názoru žalovaného zodpovedá všeobecnej cene jedného úkonu mimorevíznej prehliadky. K tejto sume okrem iného dospel aj na základe špecifikácie štvrťročnej kontroly výťahu iného dodávateľa. Voči pohľadávke žalobcu vo výške 578,90 eur tak žalovaný započítal svoju vzájomnú pohľadávku v rovnakej výške a žiadal ju zohľadniť ako svoju obranu. K uvedenému započítaniu sa písomne vyjadril žalobca v podaní zo dňa 01.12.2016 (č.l. 103), kde k tvrdenej pohľadávke žalovaného k sume 65,37 eur uviedol, že vo faktúre č. 465059770 zo dňa 26.03.2015 bol omylom uvedený počet hodín 3 namiesto 1,45 hod. Pokiaľ ide o pohľadávku žalovaného v sume 87,96 eur s touto nesúhlasil, nakoľko práce účtované faktúrou č. 465059770 z 24.04.2015 neboli vykonané dňa 10.04.2015 ale 19.03.2015 a výmena rolničky dverovej uzávery Smart 1 nebola vykonaná. K tvrdenej pohľadávke žalovaného v sume 700 eur ktorá má pozostávať zo zaplatenej ceny údajne nevykonaných mimorevíznych prehliadok v období 11/2016 až 08/2016, žalobca uviedol, že žalovaný hodnoverne a spoľahlivo nepreukázal výšku tejto pohľadávky. Z výpovedí svedkov bolo totiž preukázané, že väčšiu časť mimorevíznych prehliadok vykonali súčasne s kvartálnymi prehliadkami. Úkon započítania žalovaného, ktorým proti pohľadávke žalobcu započítava viacero svojich pohľadávok prevyšujúcich vo svojom súčte jeho pohľadávku bez toho, aby z neho bolo zrejmé, ktorá časť započítaných pohľadávok započítaním zanikla, je podľa neho neplatný, pre neurčitosť podľa § 37 Občianskeho zákonníka. Pokiaľ ide o tvrdenú pohľadávku žalovaného, ktorá mala vzniknúť titulom bezdôvodného obohatenia zaplatením za údajne nevykonané mimorevízne prehliadky,, z výpovedí
svedkov je zrejmé, že tieto vykonané boli a skutočnosť, že ich vykonanie nebolo zaznamenané v knihe výťahu nemusí svedčiť tomu, že neboli vykonané vôbec. Zároveň podľa žalobcu tu neprichádzajú do úvahy prvé tri skutkové podstaty bezdôvodného obohatenia ako sú špecifikované v § 451 odsek 2 OZ t.j. plnenie bez právneho dôvodu, z neplatného právneho úkonu, alebo plnenie z právneho dôvodu, ktorý odpadol a rovnako sa nemôže jednať ani o plnenie získané z nepoctivých zdrojov. Žalovaný počas celej doby, po ktorú uplatňuje vydanie prijímal plnenia žalobcu, nereklamoval nekvalitu ani nevykonanie. Z vyjadrení žalovaného skôr vyplýva, že v prípade ním uplatňovaných nárokov sa jedná o nároky z vád diela. V tejto súvislosti však žalobca zároveň poukázal na § 562 odsek 1, § 436 ako aj § 562 ods. 2 Obchodného zákonníka nakoľko žalovaný u žalobcu nikdy nereklamoval nevykonanie dohodnutých činností, žiadnym spôsobom nevykonal voľbu práva podľa § 564 v spojení s § 436 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka. Zároveň podľa žalobcu nie je ani preukázaná príčinná súvislosť medzi jeho konaním a vznikom porúch na výťahovom zariadení žalovaného. Žalobca na pojednávaní dňa 17.01.2017 zobral podanú žalobu späť aj v časti o zaplatenie sumy 71,86 eur, nakoľko potvrdil, že vo faktúre č. 465059770 (č.l. 7) bol účtovaný nesprávny počet hodín. Žalovaný s týmto čiastočným späťvzatím, ku ktorému došlo po prvom pojednávaní vo veci , súhlasil, preto súd konanie zastavil aj v tejto časti v zmysle § 145 ods. 2 CSP.
10. Svedok Y. Q., uviedol, že je zamestnancom žalobcu asi 20 rokov a predmetný výťah žalovaného vlastne pred tými cca 20 rokmi montoval, keď sa ešte jednalo o stavbu. U žalobcu pôsobí ako tréner - zaúča ostatných pracovníkov, a bol zavolaný na výpomoc aj k tomuto výťahu. Prehliadky má na starosti kolega, ale keď je treba, volajú ho (svedka) na výpomoc a opravy. Naposledy bol takto u žalovaného pred dvomi týždňami (pred 20.09.2016) a predtým bol aj pri predmetnej oprave z roku 2015, keď si ho tam opäť zavolal kolega. Povedal aký je problém, čo treba robiť, pretože sa rozsypali kladky na kabínových dverách - povedal, že ich treba vymeniť, ďalej aj držiak na remeni, to bolo úplne vymlátené. Upozornil aj majiteľku T.. I., že jej na to urobia objednávku resp. ponuku. Ona však trvala na tom, že to treba urobiť hneď, že majú hostí. Poslal preto kolegu na náhradné diely, ten výťah vtedy aj opravili a sfunkčnili, ona si to prebrala a podpísala. Výťah potom chodil, fungoval ďalší rok. Pri tejto oprave ju zároveň upozornili, že je treba vymeniť aj ďalšie opotrebované diely t.j. aj kladku na šachtových dverách, lebo aj tieto boli už popraskané a rozsypané. Táto oprava, ktorú tam vtedy vykonali však nezahŕňa paušál, nemá to s paušálom nič spoločné, to sa osobitne spoplatňuje. Svedok po nahliadnutí do spisu zároveň potvrdil, že vykonané práce sú zachytené v pracovnom výkaze na č.l. 12 zo dňa 28.05.2015. Svedok ďalej uviedol, že prehliadky sa robia 4 krát do roka podľa normy STN, jedná sa o odborné prehliadky - revízie, ktoré vykonáva revízny technik. Potom sú medzirevízne prehliadky, kedy technik vykoná kontrolu, premaže zariadenie, a podobne, tieto však norma neprikazuje a technik túto medzirevíznu prehliadku môže ale nemusí zapísať do revíznej knihy. Bežne sa však aj tieto medzi revízne prehliadky robia v rámci revízie, teda nevypisuje sa to znova, a prehliadky sa vykonávajú aj v rámci opravy. Problém u žalovaného je podľa svedka ten, že nemá urobenú 3- ročnú prehliadku ani 6-ročnú úradnú skúšku a preto by tento výťah nemal byť ani prevádzkovaný. Žalovaný bol na to upozorňovaný, boli mu dané aj ponuky, ktoré však samozrejme sú už nad rámec paušálu. Od zamestnávateľa majú daný štandardný paušálny servis, t.j. rozsah prác, ktorý spadá do zlatého, strieborného a bronzového servisu, a podľa toho on vie potom zákazníkovi uviesť o aký rozsah v prípade konkrétneho servisu ide. 11. Svedok C.F. Y. uviedol, že od r. 2006 je zamestnancom žalobcu ako revízny technik a so žalovaným prichádza do styku v rámci revízii a opráv výťahu. Revízie a odborné prehliadky sa robia každé tri mesiace. Ak je nahlásená porucha, centrálny dispečing ich vyšle a do 24 hodín vyrážajú na opravu v prípade poruchy. V roku 2015 v objekte žalovaného menili kladky pohonu kabínových aj šachtových dverí, bola to väčšia oprava. Na revízie do tohto objektu žalovaného chodieval iba on a tieto revízie som zapisoval do revíznej knihy, ktorú vedie prevádzkovateľ výťahu teda žalovaný. Svedok ďalej uviedol, že po každom výkone vyhotovuje pracovný výkaz, ktorý dáva na podpis aj prevádzkovateľovi výťahu, ktorému necháva kópiu tohto zápisu a originál odovzdáva na firme, ktorá to spracuje a slúži to ako podklad pre fakturáciu. Keď prišiel do objektu žalovaného, prihlásil sa na recepcii, kde ho skontaktovali na p. I.. Po vykonanej revízii nechali revíznu knihu na recepcii, keď bola p. I. prítomná tak prišla a revíznu správu podpísala priamo ona, a pokiaľ tam nebola prítomná tak ju podpísala pracovníčka recepcie po telefonickom odsúhlasení. Pokiaľ sa výnimočne stalo, že tá pracovníčka nemohla revíznu knihu nájsť, tak sa dohodli, že sa tam (svedok) zastaví napríklad na druhý deň a ten zápis tam vykoná. Všetky zásahy, ktoré tam doteraz vykonal sú zapísané v knihe. Svedok po nahliadnutí do pracovný výkaz z 19.03.2015 (č.l. 8) uviedol, že sa jednalo o opravu na objednávku. Vtedy tam praskla kladka, muselo sa to schváliť zo strany prevádzkovateľa výťahu. Keď zistili, že sa jedná o prasknutá kladka, odfotili to,
oboznámili s tým prevádzkovateľa, následne na firme spracovali nález, spracovala sa objednávka, ktorú pracovníčka žalobcu poslala prevádzkovateľovi výťahu, a až keď to ten schválil, tak nastúpili na prácu. Rovnako sa o práce na objednávku jednalo aj v prípade pracovného výkazu zo dňa 28.05.2012 (č.l. 12), vtedy to bolo dosť súrne a je tam uvedený aj súpis materiálu. V každom prípade sa však robila cenová ponuka a až po odsúhlasení prevádzkovateľom výťahu nastúpili na prácu. Na pravidelné revízie 4x do roka chodieval sám a na opravy boli vysielaní z centrálneho dispečingu, pričom na objednávku sa robia závady, poruchy. Keď idú na poruchu a zistia väčšiu poruchu tak sa to robí týmto spôsobom čiže urobia nález, posunú to nadriadenému, ktorý to spracuje a informujú aj prevádzkovateľa výťahu. Svedok zároveň uviedol, že keď prišiel urobiť revíziu, tak hneď urobil aj medzirevíznu prehliadku.
12. Svedkyňa E. I. uviedla, že je majiteľkou resp. teraz spoločníčka žalovaného. Uviedla, že tomuto sporu predchádzala zmluva, ktorú uzavreli so žalobcom a ktorú si zrejme dostatočne neprečítali. Každý mesiac platili poplatky a s mysleli si, že tie dva mesiace keď tam pracovníci žalobcu nechodili na kontroly majú predplatené a v prípade opravy teda zaplatí žalovaný už len materiál. Keď však prišli pracovníci žalobcu výťah opraviť, vždy si zaúčtovali aj práce, ktoré žalovaný neuznáva . Na prehliadky totiž pracovníci žalobcu chodili každý tretí mesiac, čiže žalovaný bol v tom, že oprava teda samotná práca bude grátis a zaplatí len materiál. Keď si potom prečítali zmluvu tak tam v rámci tých poplatkov, ktoré platil bolo uvedené, že je to za nejaké iné činnosti ako vyprosťovanie a podobne, čiže až po niekoľkých rokoch sa žalovaný dozvedel, že aj prácu si má vlastne platiť sám. Pracovníci žalobcu nechodili na kontroly každý mesiac, chodili každý tretí, niekedy každý štvrtý mesiac. Svedkyňa potvrdila, že vyššie špecifikované pracovné výkazy (prílohy faktúr) podpisovala, ale čo konkrétne tam skutočne aj robili pracovníci žalobcu robili, ona nevie posúdiť, keďže sa tomu nerozumie.
13. Podľa § 1 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka (ďalej len ObZ), tento zákon upravuje postavenie podnikateľov, obchodné záväzkové vzťahy, ako aj niektoré iné vzťahy súvisiace s podnikaním. Právne vzťahy uvedené v odseku 1 sa spravujú ustanoveniami tohto zákona. Ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa predpisov občianskeho práva. Ak ich nemožno riešiť ani podľa týchto predpisov, posúdia sa podľa obchodných zvyklostí, a ak ich niet, podľa zásad, na ktorých spočíva tento zákon.
Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.
Podľa § 536 ods. 1, 2 ObZ, zmluvou o dielo sa zaväzuje zhotoviteľ vykonať určité dielo a objednávateľ sa zaväzuje zaplatiť cenu za jeho vykonanie. Dielom sa rozumie zhotovenie určitej veci, pokiaľ nespadá pod kúpnu zmluvu, montáž určitej veci, jej údržba, vykonanie dohodnutej opravy alebo úpravy určitej veci alebo hmotne zachytený výsledok inej činnosti. Dielom sa rozumie vždy zhotovenie, montáž, údržba, oprava alebo úprava stavby alebo jej časti.
Podľa § 548 ods. 1 ObZ, platného v čase uzavretia zmluvy, objednávateľ je povinný zaplatiť zhotoviteľovi cenu v čase dojednanom v zmluve. Pokiaľ zo zmluvy alebo z tohto zákona nevyplýva niečo iné, vzniká nárok na cenu vykonaním diela.
Podľa § 324 ods. 1 - 3 ObZ, záväzok zanikne, ak sa veriteľovi splní včas a riadne. Záväzok zaniká tiež neskorým plnením dlžníka, ibaže pred týmto plnením záväzok už zanikol odstúpením veriteľa od zmluvy. Ak dlžník poskytne vadné plnenie a veriteľ nemá právo odstúpiť od zmluvy alebo toto právo nevyužije, mení sa obsah záväzku spôsobom, ktorý zodpovedá nárokom veriteľa vzniknutým z vadného plnenia, a záväzok zaniká ich uspokojením.
Podľa § 562 ods. 1 ObZ, objednávateľ je povinný predmet diela prezrieť alebo zariadiť jeho prehliadku podľa možnosti čo najskôr po odovzdaní predmetu diela
Podľa § 562 ods. 2, písm. a), písm. b) ObZ, súd neprizná objednávateľovi právo z vád diela, ak objednávateľ neoznámi vady diela a) bez zbytočného odkladu po tom, čo ich zistí, b) bez zbytočného odkladu po tom, čo ich mal zistiť pri vynaložení odbornej starostlivosti pri prehliadke uskutočnenej podľa odseku 1.
Podľa § 563 ObZ záručná doba týkajúca sa diela začína plynúť odovzdaním diela. Pre záruku za akosť diela inak platia primerane ustanovenia § 429 až 431.
Podľa § 564 ObZ, pri vadách diela platia primerane § 436 až 441. Objednávateľ však nie je oprávnený požadovať vykonanie náhradného diela, ak predmet diela vzhľadom na jeho povahu nemožno vrátiť alebo odovzdať zhotoviteľovi.
Podľa 428 ObZ právo kupujúceho z vád tovaru sa nemôže priznať v súdnom konaní, ak kupujúci nepodá správu predávajúcemu o vadách tovaru bez zbytočného odkladu po tom, čo a) kupujúci vady zistil, b) kupujúci pri vynaložení odbornej starostlivosti mal vady zistiť pri prehliadke, ktorú je povinný uskutočniť podľa § 427 ods. 1 a 2, alebo c) sa vady mohli zistiť neskôr pri vynaložení odbornej starostlivosti, najneskôr však do dvoch rokov od doby dodania tovaru, prípadne od dôjdenia tovaru do miesta určenia určeného v zmluve. Pri vadách, na ktoré sa vzťahuje záruka za akosť, platí namiesto tejto lehoty záručná doba. Na účinky ustanovené v odseku 1 sa prihliadne, len ak predávajúci namietne v súdnom konaní, že kupujúci nesplnil včas svoju povinnosť oznámiť vady tovaru. Účinky odsekov 1 a 2 nenastávajú, ak vady tovaru sú dôsledkom skutočností, o ktorých predávajúci vedel alebo musel vedieť v čase dodania tovaru.
Podľa § 440 ods. 2 ObZ uspokojenie, ktoré možno dosiahnuť uplatnením niektorého z nárokov z vád tovaru podľa § 436 a 437, nemožno dosiahnuť uplatnením nároku z iného právneho dôvodu. Z ustanovení Obchodného zákonníka, upravujúcich nároky z vád pri porušení zmluvy vyplýva, že ak objednávateľ uplatní včas vady a nárok na odstránenie vád opravou v poskytnutej primeranej dodatočnej lehote a zhotoviteľ tieto vady neodstráni, resp. oznámi objednávateľovi, že ich neodstráni v tejto lehote, môže objednávateľ uplatniť nárok na zľavu z kúpnej ceny. Podmienkou uplatnenia tohto nároku je: 1. existencia vád, 2. ich včasné uplatnenie, 3. zodpovednosť zhotoviteľa za vady, 4. neodstránenie vád zhotoviteľom v poskytnutej primeranej dodatočnej lehote. Za stanovených podmienok môže objednávateľ uplatniť nárok na zľavu z kúpnej ceny pri podstatnom i nepodstatnom porušení zmluvy. Obchodný zákonník striktne neupravuje spôsob, akým tak má objednávateľ urobiť. Musí tak však urobiť preukázateľným spôsobom. Môže tak urobiť aj spôsobom upraveným v § 439 ods. 2 ObZ.
Podľa § 358 ObZ, na započítanie sú spôsobilé pohľadávky, ktoré možno uplatniť na súde. Započítaniu však nebráni, ak je pohľadávka premlčaná, ale premlčanie nastalo až po dobe, keď sa pohľadávky stali spôsobilými na započítanie.
Podľa § 359 ObZ, proti splatnej pohľadávke nemožno započítať nesplatnú pohľadávku, ibaže ide o pohľadávku voči dlžníkovi, ktorý nie je schopný plniť svoje peňažné záväzky.
Podľa § 369 ods. 1, 2 ObZ, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia. Ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.
Podľa § 580 Občianskeho zákonníka, ak veriteľ a dlžník majú vzájomné pohľadávky, ktorých plnenie je rovnakého druhu, zaniknú započítaním, pokiaľ sa vzájomne kryjú, ak niektorý z účastníkov urobí voči druhému prejav smerujúci k započítaniu. Zánik nastane okamihom, keď sa stretli pohľadávky spôsobilé na započítanie.
14. S poukazom na vykonané dokazovanie a citované zákonné ustanovenia dospel súd k záveru, že podaná žaloba je, po zohľadnení čiastočného späťzvatia, dôvodná. V konaní bolo preukázané a medzi stranami zároveň nesporné, že dňa 22.09.2000 platne uzavreli predmetnú ZoD, súčasťou ktorej bola príloha č. 1, v ktorej sú okrem iného definované práce, ktoré nespadajú do dohodnutého mesačného paušálu. Z dokazovania ďalej vyplynulo, že žalobca na základe týchto zmluvných dojednaní aj plnil, vykonal pre žalovaného vyššie špecifikované opravy, ktoré boli predmetom faktúr, ktorých zaplatenia sa žalobca v tomto konaní domáha. Vykonanie a prevzatie prác potvrdil žalovaný aj na pripojených pracovných výkazoch a vyplýva aj z výpovedí vypočutých svedkov. V čase vykonania predmetných prác resp. opráv ZoD platila. Podstata tohto sporu podľa súdu spočíva predovšetkým v nedostatočnom preštudovaní resp. nepochopení zmluvných dojednaní zo strany žalovaného. V tejto súvislosti súd poukazuje na vyjadrenie samotnej svedkyne E. I., ktorá uviedla, že predmetnú ZoD si zrejme dostatočne
neprečítali a mysleli si, že tie dva mesiace keď k nim pracovníci žalobcu nechodili na kontroly, majú predplatené a v prípade opravy si zaplatia len materiál a že oprava, teda samotná práca, bude grátis. Keď si to ale potom prečítali tak, až po niekoľkých rokoch sa dozvedeli, že aj prácu si majú vlastne platiť sami. Uvedené závery o grátis vykonávaných prácach resp. platbe len za materiál však nevyplývajú ani zo samotného textu písomne uzavretej zmluvy, vrátane jej prílohy č. 1, a sú aj v logickom rozpore so samotnou podstatou mesačného paušálu, ako je dojednaný v písomne uzavretej ZoD. Uvedené pochybenie resp. nesprávne pochopenie zmluvy, potom po takmer 15 rokoch jej trvania rozhodne nemožno pripísať na ťarchu žalobcu, a súd pre takýto postup ani nezistil dôvod. Z8roveň uvedený nesprávny a podľa súdu ani nedôvodný výklad zmluvy, nespôsobuje jej neplatnosť, resp. súd aj s poukazom na § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka nezistil žiaden dôvody neplatnosti uzavretej ZoD, s ktorou argumentáciou žalovaný začal až na poslednom pojednávaní vo veci. Žalovaný ako obchodná spoločnosť, sám a dobrovoľne uzavrel so žalovaným ZoD, ako je založená v spise, mal možnosť sa s jej obsahom oboznámiť a slobodne sa rozhodnúť, či do takého záväzkovoprávneho vzťahu so žalobcom vstúpi. Zároveň za celé obdobie 15 rokov, nevyužil možnosť zmluvu ukončiť, aj z uvedeného dôvodu preto súd jeho argumentáciu ohľadom neplatnosti zmluvy považuje za účelovú a nedôvodnú. Z argumentácie resp. obrany žalovaného v spore zároveň vyplýva (s poukazom na predložené listiny označené ako reklamácie č.l. 50 - č.l. 54), že svoju obranu najskôr založil na nárokoch z vadného plnenia, pričom následne v konaní uviedol, že si jednostranne započítava svoju pohľadávku voči žalobcovi titulom tvrdeného bezdôvodného obohatenia. Žalovaný však neuniesol v konaní svoje dôkazné bremeno a nepreukázal jednak existenciu vád diela ani ich riadne a včasné uplatnenie. Pokiaľ totiž ide o vytknutie vád v predložených písomnostiach (č.l. 50 a č.l 53) nemožno hovoriť o včasnom uplatnení (keďže posledná oprava bola v mesiaci 06/2015 a zároveň v druhej reklamácii ani neuviedol, aké konkrétne právo z týchto vád si voči žalobcovi uplatňuje. V podaní na čl. 50 uvádza žalobca „pokračujúce“ vady, ktoré sa podľa jeho vlastného vyjadrenia prejavovali „aj pred opravou“. Pokiaľ teda tieto vady pretrávali aj po oprave, s prihliadnutím na ich charakter (búchanie dverí pri otváraní a zatváraní, nadmerná hlučnosť...) je zrejmé, že pokiaľ by si objednávateľ splnil povinnosť prehliadky, po prevzatí opravy v zmysle § 562 ods. 1 ObZ, musel by tieto ním tvrdené vady hneď spozorovať, preto nie sú splnené podmienky na priznanie nárokov z vád uvedené v § 562 ods. 1, 2 ObZ, ako na to správne upozornil aj žalobca v písomnom podaní zo dňa 01.12.2016 (č.l. 103). Ustanovenia § 562 ods. 1, ods. 2ObZ totiž viažu výslovne povinnosť prehliadky diela ako aj začiatok plynutia lehoty pre oznámenie vád diela na okamih odovzdania diela. Obdobne to platí aj vo vzťahu k službám, ktoré mali byť zahrnuté v mesačnom paušále, a ktoré podľa tvrdenia žalovaného mu neboli dodávané vlastne už od počiatku - v tomto prípade o to viac potom platí námietka včasného neoznámenia vád (v tomto prípade nedodaných služieb) zo strany žalobcu.
15. K žalovaným predloženému jednostrannému zápočtu spočívajúcemu v započítaní záväzku žalovaného titulom vzniku bezdôvodného obohatenia, súd poznamenáva, že v zmysle § 440 ods. 2 v spojení s § 564 Obch. zákonníka uspokojenie, ktoré je možné dosiahnuť uplatnením nárokov z vád tovaru - v tomto prípade vád diela, nie je možné dosiahnuť uplatnením nároku z iného právneho dôvodu t.j. napr. z titulu náhrady škody alebo bezdôvodného obohatenia. Na základe citovaného zákonného ustanovenia ako aj s prihliadnutím na žalobcom vznesenú námietku včasného neoznámenia prípadných vád diela, a to vrátane nedodaných služieb (keďže žalovaný tvrdil, že služby zahrnuté v mesačnom paušále mu neboli dodávané vlastne už od počiatku), považuje súd predložený jednostranný zápočet žalovaného za nedôvodný. Zároveň súd pre úplnosť dodáva, že žalovaným tvrdené bezdôvodné obohatenie žalovaný odvodzuje z rozdielneho chápania účtovaného mesačného paušálu zo strany žalovaného, ktoré však nemá oporu v uzavretej ZoD, a zároveň žalovaný v rozpore so zmluvnými dojednaniami odvodzuje bezdôvodné obohatenie žalovaného napr. aj z porovnávania hodinových sadzieb / paušálu iného - tretieho subjektu s ktorým žalobca nie je, ani nebol v rozhodnom čase v žiadnom zmluvnom vzťahu. Zároveň nie je zrejmé, o ktorú konkrétnu zákonom stanovenú skutkovú podstatu bezdôvodného obohatenia by sa v zmysle § 451 Občianskeho zákonníka malo jednať. V rozhodnom čase (vystavenia faktúr žalobcu, ktorých zaplatenie je predmetom tohto konania), bola totiž predmetná ZoD platná, a preto platenie paušálu a vykonaných opráv na jej základe, nemôže predstavovať bezdôvodné obohatenie žalobcu. Zo strany žalovaného preto nedošlo ani k plneniu bez právneho dôvodu, ani k plneniu z neplatného právneho úkonu, resp. z právneho dôvodu ktorý odpadol.
16. Ďalej je potrebné zdôrazniť, že k zániku záväzku nedochádza automaticky okamihom kedy sa pohľadávky stretli, ale až na základe prejavu vôle, pričom kompenzačný prejav je možné urobiť až potom, čo sa obe pohľadávky stretli, t.j. v okamihu keď sa stala splatnou pohľadávka s neskoršou splatnosťou.
Zánik záväzku je teda možné docieliť aj jednostranným právnym úkonom, avšak iba za predpokladu že sú splnené podmienky započítania vymedzené všeobecne v Občianskom zákonníku a osobitne v Obchodnom zákonníku pre obchodno-záväzkové vzťahy. Základným predpokladom účinnej kompenzácie je, aby strana, ktorý sa domáha zániku záväzku preukázala existenciu započítavanej pohľadávky, lebo iba za tohto predpokladu je možné ďalej vyhodnocovať, či sú splnené ostatné podmienky započítania. V prejednávanom prípade však žalovaný existenciu takejto pohľadávky nepreukázal, nakoľko samotné tvrdenie o neprevzatí a neodovzdaní diela, hoci vyššie uvedené pracovné výkazy preukazujú opak, a porovnávanie výšky paušálu žalobcu s paušálom iného- tretieho subjektu nemôže byť relevantným dokladom preukazujúcim existenciu pohľadávky resp. nároku na náhradu škody. Žalovaný neuniesol dôkazné bremeno ohľadom tvrdenia o vzniku škody resp. nároku na náhradu škody, ktorý si uplatňoval na započítanie, keď nepreukázal základné zákonné predpoklady vzniku zodpovednosti žalobcu za škodu v zmysle § 373 Obchodného zákonníka. Uvedené zákonné ustanovenie upravuje náhradu škody, ktorá je založená na princípe objektívnej zodpovednosti, ktorý spočíva na troch základných predpokladoch a to: protiprávny úkon, vznik škody a príčinná súvislosť medzi vznikom škody a protiprávnym konaním. Žalovaný splnenie týchto zákonných predpokladov pre vznik zodpovednosti za škodu na strane žalobcu a tým aj oprávnenosť a dôvodnosť jednostranného zápočtu nepreukázal. Do dňa rozhodnutia súdu vo veci samej žalovaný neoznačil ani nepredložil relevantné dôkazné prostriedky preukazujúce existenciu jeho pohľadávky voči žalobcovi z ani z titulu bezdôvodného obohatenia ani z titulu nároku na náhradu škody. Bolo dôkaznou povinnosťou žalovaného v tomto súdnom konaní preukázať, že má resp. v čase započítania mal, proti žalobcovi platnú a existujúcu pohľadávku z titulu náhrady škody príp. bezdôvodného obohatenia a preukázať, že tieto pohľadávky zanikli jednostranným zápočtom. Pokiaľ sa totiž prejaví snaha započítať pohľadávku, ktorej pravosť a výška sú sporné, zánik vzájomných pohľadávok môže nastať až po riadnom zistení pravosti a splatnosti spornej pohľadávky. Z vykonaného dokazovania je zároveň zrejmé, že žalovaný započítal svoju (tvrdenú) pohľadávku na náhradu škody voči žalobcovi jednostranným úkonom v priebehu konania, pričom nepreukázal, že by predtým vyzýval žalobcu k jej splneniu. V prípade pohľadávky na náhradu škody nemožno súhlasiť s tým, že by sa stala splatnou v okamihu vzniku škody resp. v okamihu porušenia práv, nakoľko nemožno zamieňať vznik práva samotného a splatnosť pohľadávky. Avšak ak by aj súd pripustil, že úkon smerujúci k započítaniu je výzvou k plneniu, nastáva splatnosť až nasledujúcim dňom po doručení takejto výzvy. Z uvedeného vyplýva, že pohľadávka žalovaného nemohla byť v okamihu vyhotovenia oznámenia žalovaného o jednostrannom započítaní zo dňa 12.01.2017 (č.l. 115) splatná a teda nemohla zaniknúť. Pohľadávka na náhradu škody sa stáva splatnou až výzvou veriteľa na splnenie dlhu; tento záver vyplýva aj z § 563 Občianskeho zákonníka. Keďže Obchodný zákonník neupravuje čas plnenia pre záväzky z porušenia práva, platí že pokiaľ nie je čas plnenia dohodnutý, stanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvý deň potom, čo ho veriteľ o plnenie požiadal. Takáto výzva žalovaného však vo vzťahu k jeho oznámeniu o jednostrannom započítaní preukázaná nebola, pričom až výzvou na plnenie sa stáva dlh splatným. Nakoľko teda úkon smerujúci k započítaniu možno urobiť až potom, čo sa stali splatnými obe započítavané pohľadávky, bol úkon žalovaného spočívajúci v jednostrannom započítaní zároveň predčasný, pretože neboli splnené podmienky na započítanie a preto nemohli nastať účinky započítania.
17. Súd preto podanej žalobe, s prihliadnutím na jej čiastočné späťvzatie vyhovel, a uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi aj zvyšok nezaplatených faktúr za vykonané opravy, ako sú špecifikované vyššie. V zmysle § 369 ods. 1 ObZ súd súčasne uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi aj úroky z omeškania v zákonom stanovenej výške, s prihliadnutím na jednotlivé čiastkové plnenia žalovaného, ako sú špecifikované v písomnom podaní žalobcu zo dňa 20.01.2016 (čiastočné späťvzatie žaloby) na č.l. 37.
18. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 CSP, a žalobcovi, ktorý mal v konaní úspech čiastočný, priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 87 %. Z obsahu spisu, resp. aj samotného podania žalobcu (č.l. 37 ) totiž vyplýva že sumu 57 eur žalovaný zaplatil dňa 08.10.2015 t.j. ešte pred začatím tohto konania, a ďalšia suma 71,86 eur v ktorej zobral žalobca podanú žalobu späť na pojednávaní dňa 17.01.2017 bola účtovaná nedôvodne. V tejto časti (o zaplatenie sumy 128,86 eur) teda bola žaloba podaná nedôvodne resp. späťvzatie žaloby v tejto časti procesne zavinil samotný žalobca.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.