Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_12C-31-2016.pdf
PDF · 115.53 KB
Case nature
Area
Subarea
12C/31/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Humenné sudkyňou JUDr. Janou Tomášovou v právnej veci žalobcu: KRUK Česká a Slovenská republika, s.r.o., Československej armády 954/7, 500 03 Hradec Králové, Česká republika, IČO: 247 85 199, zast. Advokátska kancelária Gallo s.r.o., Jilemnického 30, 036 01 Martin proti žalovaným: 1. X. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX W. Č.. XX, 2. Q. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX W. Č.. XX, o zaplatenie sumy 4 656,80 eur s prísl., takto
rozhodol:
Žalovaní v 1. a 2. rade s ú p o v i n n í spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 4 292,99 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,05 % ročne zo sumy 4 292,99 eur od 29.10.2014 do zaplatenia a to všetko v pravidelných splátkach vo výške 200,- eur mesačne splatných vždy k 25. dňu príslušného kalendárneho mesiaca k rukám žalobcu počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti tohto rozsudku s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok splatnosť celého plnenia.
Žalobu súd vo zvyšnej časti z a m i e t a.
Žalobcovi p r i z n á v a náhradu trov konania v rozsahu 84 %.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou podanou na tunajšom súde dňa 01.02.2016 domáhal voči žalovaným zaplatenia sumy 4 656,80 eur s úrokom z omeškania vo výške 8,05 % ročne zo sumy 4 656,80 eur od 29.10.2014 do zaplatenia a náhrady trov konania. Podanie žaloby odôvodil tým, že pôvodný veriteľ Slovenská sporiteľňa, a.s. uzatvoril so žalovanými dňa 30.10.2006 Zmluvu o splátkovom úvere č. XXXXXXXXX. Predmetom zmluvy bolo poskytnutie úveru vo výške 8 298,48 eur, ktorý sa žalovaní zaviazali splácať v pravidelných 120 mesačných splátkach po 119,50 eur. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy boli Všeobecné obchodné podmienky. Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 29.10.2014 bola pohľadávka voči žalovaným postúpená na žalobcu. Žalovaní porušili svoju povinnosť splácať úver riadne a včas a preto im pôvodný veriteľ dňa 06.10.2014 oznámil, že vyhlasuje predčasnú splatnosť úveru a žiada okamžité splatenie úveru. Celkový dlh je vo výške 4 656,80 eur a pozostáva z istiny vo výške 4 118,89 eur, úroku vo výške 471,44 eur, úroku z omeškania vo výške 66,47 eur. Zároveň si z dlžnej sumy uplatňuje aj zákonné úroky z omeškania.
2. Žalovaný v 1. rade s podanou žalobou vyslovil súhlas a požiadal, aby súd umožnil dlžnú sumu splatiť formou splátok vo výške 200,- eur mesačne. Žalovaná v 2. rade sa vo veci nevyjadrila.
3. Súd sa oboznámil so žalobou a jej prílohami a to zmluvou o úvere zo dňa 11.02.2011, výzvou na zaplatenie zo dňa 30.10.2006, výzvou na zaplatenie zo dňa 08.09.2014, oznámením o vyhlásení mimoriadnej splatnosti zo dňa 06.10.2014, oznámením o postúpení pohľadávky zo dňa 11.11.2014, predžalobnou výzvou zo dňa 30.12.2015, všeobecnými obchodnými podmienkami
Slovenskej sporiteľne, písomným vyjadrením žalobcu zo dňa 23.09.2016 a zo dňa 04.01.2017, výpisom z účtu žalovaných, sadzobníkom poplatkov Slovenskej sporiteľne, písomným vyjadrením žalovaného v 1. rade zo dňa 19.12.2016 a zistil nasledovný skutkový stav veci:
4. Pôvodný veriteľ a žalovaní ako klienti - dlžníci uzatvorili dňa 30.10.2006 zmluvu o splátkovom úvere č. XXXXXXXXX, predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru vo výške 8 298,48 eur (250 000,- Sk), ktorý sa žalovaní zaviazali splatiť v pravidelných 120 splátkach pri výške splátky 119,50 eur (3 600,- Sk) mesačne od 20.11.2006 do 20.10.2016. Dohodnutá výška úrokovej sadzby bola 11,60 % ročne, výška RPMN bola 13,46 %. Konečná splatnosť úveru bola dňa 20.10.2016. Spracovateľský poplatok bol 165,97 eur (5 000,- Sk), poplatok za správu úveru 1,99 eur mesačne (60,- Sk). Zmluvné strany sa dohodli, že ich vzájomné právne vzťahy sa budú, podľa § 262 Obchodného zákonníka, spravovať podľa príslušných ustanovení Obchodného zákonníka (Článok II., bod 4. Zmluvy).
5. Podľa Článku 7., bod 7.2.4.Všeobecných obchodných podmienok Slovenskej sporiteľne (ďalej len ,,VOP“), banka poskytne splátkový úver, t. j. peňažné prostriedky do výšky určenej v zmluve o úvere a po splnení podmienok uvedených v zmluve o úvere a to takým spôsobom, že pripíše peňažné prostriedky v prospech účtu uvedeného v základných podmienkach zmluvy o úvere. Vrátenie poskytnutých peňažných prostriedkov a úrokov sa uskutoční formou splátok klienta.
Podľa Článku 7., body 7.3.2. a 7.3.3. VOP, pohľadávku z úveru, ktorá sa skladá z istiny, ich súčasti a príslušenstva spláca klient pravidelnými splátkami, periodicitou dohodnutou v základných podmienkach zmluvy o úvere. Splátka je uhradená včas, ak je pripísaná na účet banky najneskôr v deň splatnosti splátky a banka má možnosť poukázanou sumou nakladať.
Podľa Článku 7, body 7.4.1. a 7.4.2. VOP, zmluva o úvere určí výšku úrokovej sadzby, t. j. sadzby na základe ktorej sa vypočítavajú úroky, ktoré je klient povinný zaplatiť banke počas trvania úrokového obdobia. Úroková sadzba, ktorá je premenlivá, je určovaná bankou a jej aktuálnu výšku určuje banka zverejnením, pričom banka je oprávnená zmeniť dohodnutú úrokovú sadzbu jednostranne v nadväznosti na úverovú politiku banky. Úver sa úročí denne odo dňa poskytnutia úveru do dňa predchádzajúceho dňu splatenia úveru. Klient je povinný zaplatiť banke úroky z úveru v posledný deň každého úrokového obdobia, t. j. časového obdobia dohodnutého v zmluve o úvere resp. spôsobom v nej dohodnutým, počas ktorého sú bankou účtované úroky, na konci ktorého sú úroky splatné a po ktorom môže nasledovať ďalšie úrokové obdobie.
Podľa Článku 7., bod 7.6.1. VOP, ak dôjde k porušeniu zmluvnej povinnosti alebo zmluvného dojednania zo strany klienta alebo, ak je klient v omeškaní so splatením jednej splátky alebo úrokov, ktoré tvoria viac ako 10 dní, banka je oprávnená a) vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru, t. j. požiadať splatenie pohľadávky zo zmluvy o úvere, a klient je povinný splatiť pohľadávku zo zmluvy o úvere v lehote, ktorú banka určí v oznámení o mimoriadnej splatnosti, b) vypovedať zmluvu o úvere, alebo od nej odstúpiť. Účinnosť výpovede banky nastáva okamžite bez výpovednej lehoty, dňom jej doručenia klientovi. Odstúpením od zmluvy o úvere nezaniká záväzok klienta splatiť pohľadávku banky vrátane jej príslušenstva
6. Výzvou zo dňa 08.09.2014 pôvodný veriteľ žalovaných vyzval na zaplatenie dlžnej sumy vo výške 649,48 eur a to v lehote 15 dní od doručenia výzvy.
Oznámením o vyhlásení mimoriadnej splatnosti zo dňa 06.10.2014 pôvodný veriteľ ku dňu 03.10.2014 vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru a celková výška pohľadávky bola 4 608,39 eur. Oznámenie žalovaní neprevzali v odbernej lehote a bolo vrátené pôvodnému veriteľovi dňa 13.10.2014 a 14.10.2014. V oznámení zároveň pôvodný veriteľ vyzval žalovaných na zaplatenie dlžnej sumy v lehote 15 dní od jeho doručenia.
7. Pôvodný veriteľ písomným prípisom zo dňa 11.11.2014 žalovaným oznámil, že pohľadávka z úverovej zmluvy č. XXXXXXXXX vo výške 4 656,80 eur s prísl. bola postúpená na žalobcu.
8. Žalobca predžalobnou výzvou zo dňa 30.12.2015 vyzval žalovaného v 1. rade na zaplatenie dlžnej sumy 4 896,87 eur a to najneskôr do dňa 08.01.2016.
9. V písomnom vyjadrení zo dňa 23.09.2016 žalobca uviedol, že žalovaná sumy pozostáva z istiny vo výške 4 118,89 eur (8 298,48 eur - zaplatená sumy 4 179,59 eur), zmluvného úroku vo výške 471,44 eur (5 518,05 eur - zaplatená sumy 5 046,61 eur). V ďalšom uviedol, že nárok na poplatky si neuplatňuje, nakoľko tieto boli zo strany žalovaných uhradené a to poplatok za správu úveru v sume 191,20 eur (48 x 1,99 eur, 32 x 2,99 eur), poplatok za zaslanie upomienky v sume 6,64 eur, spracovateľský poplatok v sume 165,97 eur. Nakoľko žalovaní riadne splátky neplatili, pôvodný veriteľ vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru a žalovaní boli vyzvaní k okamžitej úhrade všetkých splátok jednorázovo v lehote 15 dní.
10. Z predloženého Sadzobníka poplatkov a náhrad Slovenskej poisťovne, a.s. platného do 01.07.2007 vyplýva, že výška poplatku za správu úveru bola 1,99 eur mesačne (60,-Sk), výška poplatku za upomienku bola 6,64 eur (200,- Sk).
Z predloženého Sadzobníka poplatkov a náhrad Slovenskej poisťovne, a.s. platného do 01.01.2010 vyplýva, že výška poplatku za správu úveru bola 2,99 eur.
11. Podľa predloženého výpisu z účtu žalovaných, žalovaní v prospech pôvodného veriteľa uhradili sumu 9 590,01 eur a poslednú úhradu realizovali dňa 14.07.2014. Z tejto sumy finančné prostriedky vo výške 4 179,59 eur boli započítané na istinu, vo výške 5 046,61 eur na úrok z úveru a vo výške 363,81 eur na poplatky.
12. Žalovaný v 1. rade v písomnom vyjadrení zo dňa 19.12.2016 uviedol, že on a manželka pracujú na turnusy v Rakúsku. Nebráni sa splácaniu žalobcovej pohľadávky, ale nie je v jeho možnostiach vyrovnať ju naraz a preto navrhuje, aby ju splácal sumou 200,- eur mesačne. Uviedol, že má ešte jedno nezaopatrené dieťa, ktoré študuje na strednej škole a mesačne na jeho štúdium prispieva sumou 200,- eur. Býva v rodinnom dome, kde výška poplatkov predstavuje čiastku 50,- eur mesačne. Manželkin príjem pri 14-dňovom turnuse je 714,- eur, pričom jeho manželka bola bez práce cca pol roka a ako opatrovateľka pracuje iba od novembra 2016. V roku 2016 bola jeho rodina odkázaná iba na jeho príjem, ktorý bol cca 1 200,- eur vrátane stravného a cestovného.
13. Žalobca vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 04.01.2017 uviedol, že súhlasí s tým, aby žalovaní dlžnú sumu splatili formou mesačných splátok vo výške 200,- eur.
14. Podľa § 261 ods. 3, písm. d) zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka platného a účinného v rozhodnom období (ďalej len ,,Obchodný zákonník“), touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy zo zmluvy o predaji podniku alebo jeho častí (§ 476), zmluvy o úvere (§ 497), zmluvy o kontrolnej činnosti (§ 591), zasielateľskej zmluvy (§ 601), zmluvy o prevádzke dopravného prostriedku (§ 638), zmluvy o tichom spoločenstve (§ 673), zmluvy o otvorení akreditívu (§ 682), zmluvy o inkase (§ 692), zmluvy o bankovom uložení veci (§ 700), zmluvy o bežnom účte (§ 708) a zmluvy o vkladovom účte (§ 716).
Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Podľa § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka, od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie prípustnej výške.
Podľa § 503 ods. 2 Obchodného zákonníka, ak sa poskytnuté peňažné prostriedky majú vrátiť v splátkach, sú v deň splatnosti každej splátky splatné aj úroky z tejto splátky.
Podľa § 504 Obchodného zákonníka, dlžník je povinný vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky v dojednanej lehote, inak do jedného mesiaca odo dňa, keď ho o ich vrátenie veriteľ požiadal.
15. Podľa § 2 písm. a) a b) zákona NR SR č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení niektorých zákonov platného a účinného v čase uzavretia úverovej zmluvy (ďalej len ,,Zákon o spotrebiteľských úveroch“), spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.
Podľa § 4 ods. 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí obsahuje najmä a) sumu, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov; ak je to možné, treba uviesť aj súčet týchto platieb s upozornením na možnosť účtovania kompenzácie ušlých výnosov, ak veriteľ chce túto možnosť využiť, b) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, c) cenu tovaru alebo poskytnutej služby, d) identifikáciu vlastníka, ak vlastníctvo neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva spotrebiteľom, e) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, f) meno a adresu spotrebiteľa, g) ročnú percentuálnu mieru nákladov; ak nie je uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, h) podmienky závislé od objektívnych skutočností, pri ktorých splnení môže byť upravená ročná percentuálna miera nákladov, i) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c), ktoré neboli zahrnuté do výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov; ide o určenie podmienok, za ktorých musí spotrebiteľ zaplatiť zvýšené náklady. Uvedie sa výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo najpresnejší odhad.
Podľa § 4 ods. 5 zákona NR SR č. 258/2001 Z. z. Od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere.
16. Podľa § 52 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka ( ďalej len ,, Občiansky zákonník“) platného a účinného v rozhodnom období, spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.
Podľa § 52 ods. 2 a 3 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len neprijateľná podmienka).
Podľa § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Podľa § 54 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
Podľa § 511 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak právnym predpisom alebo rozhodnutím súdu je ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté alebo ak to vyplýva z povahy plnenia, že viac dlžníkov má tomu istému veriteľovi splniť dlh spoločne a nerozdielne, je veriteľ oprávnený požadovať plnenie od ktoréhokoľvek z nich. Ak dlh splní jeden dlžník, povinnosť ostatných zanikne.
17. Podľa § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak dlžník ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.
Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Týmto vykonávacím predpisom je nariadenie vlády SR č. 87/1995 Z. z. Podľa § 10c uvedeného nariadenia ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013.
V zmysle § 3 naradenia v znení účinnom do 31.1.2013 výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
18. Na základe vykonaného dokazovania súd mal za preukázané a nesporné, že medzi pôvodným veriteľom a žalovanými bola uzavretá zmluva o spotrebiteľskom úvere, teda spotrebiteľská zmluva. Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských zmlúv a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa sú neprijateľné a preto neplatné. Vychádza sa z toho, že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa očakáva, že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade s poctivým prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a oproti spotrebiteľovi vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou. Pokiaľ dodávateľ požaduje od spotrebiteľa sankciu za porušenie jeho zmluvných povinností a táto je v nepomere k jeho plneniu, je neplatná.
19. Ustanovenie § 53 Občianskeho zákonníka sa týka iba podmienok, ktoré zákon označuje za neprijateľné. Ide o podmienky, ktoré sú nečestné, neslušné, hrubo poškodzujúce spotrebiteľa a preto ich použitie zákon sankcionuje absolútnou neplatnosťou. Vyjadruje snahu, aby dodávateľ v spotrebiteľských zmluvách pristupoval k tvorbe podmienok v súlade s dobrými mravmi. Je potrebné dodať, že spotrebiteľ z povahy veci v súčasných podmienkach štandardizácie produktov bežnej spotreby, ako aj zmluvných podmienok, má iba fiktívnu možnosť ovplyvniť podstatu zmluvných podmienok, ktoré sú mu zo strany dodávateľa predložené, pričom často vzhľadom na ich rozsiahlosť a použitú právnu terminológiu nemá možnosť, či už ich vôbec prečítať, resp. pochopiť ich obsah. Ide teda o zákonný zákaz používania neprijateľných podmienok, ktoré vyvolá právoplatné súdne rozhodnutie a dodávateľ je povinný zdržať sa ich používania. Ochrana spotrebiteľa sa týka iba formulárových zmlúv, ktoré sú uzatvárané na základe predbežne formulovaného zmluvného formulára, ktorý má dodávateľ vopred pripravený a ktorý používa v dvoch alebo viacerých prípadoch, pričom spotrebiteľ spravidla obsah zmluvy nemení.
20. Súd v danej súvislosti poukazuje aj na skutočnosť, že Slovenská republika ako člen Európskej únie je povinná plniť záväzky vyplývajúce z tohto členstva. Členské štáty Únie sú povinné zabezpečiť, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok (čl. 6 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, ďalej len „smernica“).
21. Na základe vykonaného dokazovania tak mal súd za preukázané, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanými bola uzatvorená zmluva o úvere, ktorá je zmluvou o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej žalovaným bol poskytnutý úver vo výške 8 298,48 eur, ktorý sa žalovaní zaviazali splatiť v 120 pravidelných splátkach vo výške 119,50 splátkach. Zo strany žalobcu došlo k zosplatneniu
celého dlhu ku dňu 03.10.2014. V prospech žalobcu žalovaní uhradili sumu 9 590,01 eur, teda 80 splátok úveru.
22. Uzatvorená úverová zmluva je zároveň zmluvou o spotrebiteľskom úvere v zmysle zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch; uzavretá úverová zmluva nie je vylúčená z pôsobnosti citovaného zákona (§1 ods. 2 zákona). Právny predchodca žalobcu je právnická osoba, ktorá v rámci predmetu svojho podnikania poskytuje spotrebiteľské úvery a žalovaní sú spotrebitelia, keďže sú fyzickými osobami, ktorým bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako výkon zamestnania, povolania alebo podnikania. Nakoľko zmluva uzavretá medzi stranami sporu má charakter zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle ustanovenia § 1 zák. č. 258/2001 Z.z., musí obsahovať náležitosti ustanovené zákonom pre takéto zmluvy podľa § 4 ods. 2 tohto zákona.
23. Pristupujúc ku skúmaniu jednotlivých obsahových náležitostí zmluvy, súd zistil, že zmluva neobsahuje v rozpore s ustanovením 4 ods. 2 písm. a) zákona o spotrebiteľských úveroch výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. V zmluve sa uvádza len výška splátky 119,50 eur bez bližšej špecifikácie, t.j. nie je splnená požiadavka, aby zmluva obsahovala výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Zákon však tento nedostatok nesankcionoval bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou zmluvy o úvere.
24. Vzhľadom na skutočnosť, že medzi stranami sporu bola uzatvorená spotrebiteľská zmluva, súd sa zaoberal výškou uplatneného úroku z úveru, ktorý bol 11,60 % ročne. Z internetovej stránky NBS súd preveroval úrokové miery podobných úverov v obchodných bankách a zistil, že pri spotrebiteľských úveroch nad 5 rokov ku dňu 30.10.2006, úrok bol vo výške 9,94 %. Z uvedeného je zrejmé, že ročný dohodnutý úrok medzi stranami sporu vo výške 11,60 % ročne v značnej miere neprevyšoval úrokovú mieru úrokových sadzieb obdobných úverov poskytovaných obchodnými bankami. Vzhľadom na vyššie uvedené súd považoval dohodu o výške úrokov za dohodu v súlade s platnou právnou úpravou zameranou na ochranu spotrebiteľa a neodporujúcu dobrým mravom.
25. Žalovaní by tak na istine úveru, úroku z úveru, úroku z omeškania sumu mali žalobcovi zaplatiť sumu 4 656,80 eur (4 118,89 eur + 471,44 eur + 66,47 eur).
26. Súd však v danej právnej veci bral v úvahu aj to, že sa jedná o spotrebiteľský právny vzťah a podrobil kontrole nárok žalobcu na zaplatenie poplatkov, na ktoré zaúčtoval celkovo sumu 363,81 eur - poplatok za správu úveru v sume 191,20 eur (48 x 1,99 eur, 32 x 2,99 eur), poplatok za zaslanie upomienky v sume 6,64 eur, spracovateľský poplatok v sume 165,97 eur.
Žalobca si nárok na poplatok za správu úveru vo výške 1,99 eur mesačne a spracovateľský poplatok vo výške 165,97 eur uplatnil v zmysle zmluvných dojednaní predmetnej spotrebiteľskej zmluvy. Súd vzhľadom na výšku týchto poplatkov je toho názoru, že takéto dojednanie spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach medzi dodávateľom a spotrebiteľom v neprospech spotrebiteľa ako to predpokladá ust. § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, najmä ak vezmeme do úvahy, že samotná zmluva bola vyhotovená pôvodným veriteľom - dodávateľom, poskytovateľom služieb, bez možnosti žalovaných privodiť ich zmenu, ktorí tým, že podpísali zmluvu, keďže mali záujem o poskytovanú službu, museli prijať aj ostatné podmienky zmluvného vzťahu určené dodávateľom, vrátane určenia poplatkov za jednotlivé služby, ale aj poplatky sankčného charakteru. Okrem toho, v rámci poplatku za správu úveru žalobca uplatnil aj nárok na poplatok vo výške 2,99 eur x 32, pričom súd nemal za preukázané, žeby v takejto výške bol poplatok dohodnutý. Výška poplatku vyplýva iba z predloženého cenníka poplatkov pôvodného veriteľ platného od 01.01.2010 a preto sa nejedná ani o individuálne dojednanie zmluvnej podmienky.
Poplatok za upomienku vo výške 6,64 eur si pôvodný veriteľ voči žalovaným uplatnil iba v zmysle cenníka jeho služieb, pričom súd nemal za preukázané, že takýto nárok žalobcu boli medzi stranami sporu individuálne dojednaný. Súd je toho názoru, že všetky zmluvné dojednania nemusia byť súčasťou jednej listiny, avšak ak zmluvné dojednania v spotrebiteľských zmluvách majú byť záväzné pre zmluvné strany, musia byť výsledkom konsenzu obidvoch zmluvných strán a nepostačuje iba odkaz na listinné doklady, ktoré podľa zmluvy majú byť jej súčasťou, bez toho, aby druhá zmluvná strana - spotrebiteľ, prejavila svoju vôľu byť nimi viazaná.
Vzhľadom na vyššie uvedené súd dospel k záveru, že finančné prostriedky uhradené zo strany žalovaných vo výške 363,81 eur je potrebné započítať na dlžnú sumu istiny a úrokov a po takomto započítaní sú tak žalovaní povinní žalobcovi zaplatiť ešte sumu 4 292,99 eur ( 4 656,80 eur - 363,81 eur ). V tejto časti súd žalobu považoval za dôvodnú a žalovaných zaviazala na zaplatenie sumy 4 292,99 eur.
27. Tým, že žalovaní svoj peňažný dlh nezaplatili riadne a včas, dostali sa do omeškania a žalobcovi vznikol nárok na priznanie úroku z omeškania z dlžnej sumy. Nakoľko zo strany pôvodného veriteľa došlo k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru ku dňu 03.10.2014, pričom žalovaným poskytol dodatočnú lehotu 15-dňovú lehotu na plnenie, ktorá uplynula dňa 28.10.2014 ( vzhľadom na doručenie oznámenia o mimoriadnej splatnosti úveru), dňom 29.10.2014 sa žalovaní dostali do omeškania a súd preto žalobcovi zo sumy 4 292,99 eur priznal nárok na úrok z omeškania vo výške 8,05 % ročne, ktorého výška je v súlade so zákonnou úpravou.
28. Vo zvyšnej časti súd žalobu považoval za nedôvodnú a preto ju zamietol.
29. Podľa § 232 ods. 3 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len ,,CSP“), lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.
Podľa § 232 ods. 4 CSP, ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť celého plnenia.
Vzhľadom na finančnú situáciu žalovaných, výšku dlžnej sumy a súhlasné vyjadrenie žalobcu, súd žalovaným mu povolil dlžnú sumu splácať v mesačných splátkach vo výške 200,- eur, pod hrozbou stratou výhody splátok pri vynechaní čo i len jednej splátky, tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
30. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
V danom prípade bolo predmetom konania zaplatenie sumy 4 656,80 eur s prísl. Súd žalobe čo do sumy 4 292,99 eur s príslušenstvom vyhovel a žalobu vo zvyšnej časti zamietol. Úspech žalobcu v konaní tak predstavuje 92 % a úspech žalovaných predstavuje 8 %.
Vzhľadom na pomer úspechu v konaní preto súd v zmysle uvedených zákonných ustanovení priznal žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 84 %. O výške trov konania súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.