Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

RA-7C/28/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Revúca, sudcom JUDr. Ľubomírom Šablom, v právnej veci žalobkyne: A.. U. G., X.. XX.XX.XXXX, V. L. F. XX, XXX XX K., zast. JUDr. Radoslavom Demeterom, nar. 05.03.1986, bytom Kmeťovo námestie 4, 811 07 Bratislava, proti žalovanému: mesto Revúca, Mestský úrad so sídlom Námestie slobody 13/17, 050 80 Revúca, IČO: 00 328 963, právne zast. JUDr. Pavlom Halajom, advokátom, Advokátska kancelária so sídlom Námestie slobody 2, 050 01 Revúca, o splnenie povinnosti výpomoci pri výstavbe inžinierskych sietí k pozemku, takto

rozhodol:

Žalobu zamieta v celom rozsahu.

Žalobkyňa je povinná nahradiť žalobcovi trovy konania v plnom rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Žalobkyňa žalobou došlou na súd dňa 02.03.2016 žiadala, aby súd zaviazal žalovaného na zabezpečenie materiálnej a technickej výpomoci pri vybudovaní alebo rozšírení existujúcej vodovodnej, elektrickej a plynovej prípojky v lokalite Za nemocnicou tak, aby bolo možné pozemok nachádzajúci sa v k. ú. Revúca, vedenom u Okresného úradu Revúca, zapísanom na LV č. 3587, parc. č. 3075/372 o výmere 592 m2 pripojiť na vodovodnú, elektrickú a plynovú prípojku. Nárok odôvodnila tým, že žalovaný ako predávajúci uzavrel so žalobkyňou a jej manželom Mgr. Ladislavom Demeterom ako kupujúcimi dňa 10.01.2000 kúpnu zmluvu, na základe ktorej previedol na nich vlastnícke právo k pozemku parc. č. 3075/372. Podľa platného právneho stavu je žalobkyňa výlučnou vlastníčkou predmetného pozemku. Z kúpnej zmluvy vyplýva, že bola uzavretá v zmysle uznesenia Mestského zastupiteľstva v Revúce č. 355/3 zo dňa 29.04.1998. Podľa bodu 2 predmetného uznesenia Mestské zastupiteľstvo v Revúcej schvaľuje odpredaj pozemku - - parcely č. 3075/1, ktorá je vo vlastníctve mesta. Ďalej sa konštatuje, že čísla novovzniknutých parciel, ako aj ich výmery budú stanovené geometrickým plánom za účelom IBV a ďalšiu materiálnu a technickú pomoc pri výstavbe inžinierských sietí na lokalite Za Nemocnicou. Pozemok parc. č. 3075/372, ktorý bol vytvorený parceláciou pozemku parc. č. 3075/1, žalovaný odpredal v súlade s predmetným uznesením. K časti pozemkov, ktoré boli odpredávané po parcelácii pozemku parc. č. 3075/1 a v ktorých sa podľa žalobkyne žalovaný zaviazal k výpomoci pri výstavbe inžinierskych sietí, boli inžinierske siete vybudované. Uvedenú skutočnosť potvrdil aj žalovaný v odpovedi na výzvu žalobcu na splnenie povinnosti vybudovania inžinierskych sietí (v oznámení zo dňa 24.07.2015). K pozemku parc. č. 3075/372, ako aj ďalším pozemkom, ktoré žalovaný odpredával na základe rovnakých právnych skutočností, si ale žalovaný svoju zmluvnú povinnosť doposiaľ nesplnil, a preto do dnešného dňa tento pozemok nie je možné napojiť na inžinierske siete a uvedený pozemok nemôže plniť svoj účel, na ktorý bol odpredávaný. Následne žalobca citoval ustanovenia § 3 ods. 1, 4 a 5 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní () o povinnostiach správnych orgánov v správnom konaní, z ktorých vyvodil, že žalovaný ako správny orgán je povinný zaobchádzať v podobných prípadoch rovnako a je povinný postupovať hospodárne

a bez zbytočných prieťahov. Ďalej žalobca uviedol, že účel výstavby rodinných domov na pozemkoch vytvorených parceláciou pozemku parc. č. 3075/1 v lokalite Za nemocnicou vyplýva z územného plánu žalovaného ako aj vyššie uvedeného uznesenia. Zo záväznej časti územného plánu žalovaného vyplýva jeho záväzok vytvoriť podmienky pre výstavbu bytových a rodinných domov všetkých foriem v lokalite Za nemocnicou. Táto záväzná časť počíta s vybudovaním všetkých potrebných inžinierskych sietí v lokalite, v ktorej sa nachádza pozemok parc. č. 3075/372. Územný plán taktiež rieši otázku pripojenia pozemkov nachádzajúcich sa v lokalite Za nemocnicou. Tým, že žalovaný nesplnil povinnosť vybudovania inžinierskych sietí k pozemku, pozemok nemôže slúžiť účelu, za ktorým bol predávaný, t.j. účelu výstavby rodinného domu. Následne žalobkyňa poukázala na ustanovenia § 43 ods. 1, § 66 ods. 4 psím. d) zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) a vyhlášku Ministerstva životného prostredia SR č. 453/2000 Z.z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia stavebného zákona, z ktorých podľa žalobkyne vyplýva potreba riešiť v rámci územného konania, ako aj v rámci stavebného konania napojenie stavby na jestvujúce siete a zariadenia technického vybavenia a bez existencie možnosti napojenia na inžinierske siete stavbu nemožno povoliť a tak pozemok parc. č. 3075/372 ani nemôže slúžiť účelu, za akým bol žalovaným odpredávaný. Na záver zdôvodnenia žaloby žalobkyňa poukázala na doterajšiu komunikáciu žalovaného s ňou a jej komunikáciu s prevádzkovateľmi (správcami) inžinierskych sietí. Doterajšiu komunikáciu žalovaného považuje za nedostatočnú a nevedúcu k splneniu zmluvnej povinnosti žalovaného na materiálnu a technickú výpomoc pri budovaní inžinierskych sietí napriek návodu danému žalobkyni zo strany správcov inžinierskych sietí ako postupovať. Žalovaný nerieši vzniknutú situáciu aj napriek tomu, že aj v programe hospodárskeho a sociálneho rozvoja mesta Revúca na roky 2015-2022 uvádza ako plán pokračovať v plánovanej výstavbe rodinných domov v lokalite Za nemocnicou.

2. Na pojednávaní konanom dňa 17.01.2017 žalobkyňa doplnila, že pozemok kupovala za účelom výstavby rodinného domu v roku 2000. Osobne bola komunikovať danú záležitosť na mestskom úrade, kde jej boli pozemky ukázané a zakreslené. Komunikovala vtedy s pánom Vargom, ktorý jej osobne povedal, že cez pozemok, o ktorý má záujem, povedie prvá etapa budovania inžinierskych sietí. V rokoch 2005-2007 ešte pracovala v meste Revúca, mala záujem, keďže pochádza odtiaľto, usadiť sa tu a postaviť tu rodinný dom, avšak doteraz jej nebolo umožnené zo strany mesta tento rodinný dom postaviť. Obrátila sa aj na dodávateľov energií - Východoslovenskú energetiku, Východoslovenskú vodárenskú spoločnosť ako aj plynárne. Pri ústnom pojednávaní, resp. jednaní jej bolo z ich strany oznámené, že nebola prejavená vôľa vybudovať inžinierske siete zo strany mesta, za ktoré v tom čase konal a rokoval pán Varga.

3. Na preukázanie svojich tvrdení žalobkyňa označila, predložila a navrhla vykonať tieto dôkazy: kúpnu zmluvu zo dňa 10.01.2000, uznesenie Mestského zastupiteľstva v Revúcej číslo 355 zo dňa 29.04.1998, elektronický výpis z listu vlastníctva č. 3587, okres Revúca, obec Revúca, katastrálne územie Revúca zo dňa 19.02.2016, oznámenie žalovaného na výzvu žalobkyne na splnenie povinnosti vybudovania inžinierskych sietí zo dňa 24.07.2015, návrh všeobecne záväzného nariadenia č. ....../1999 o záväzné časti územného plánu sídelného útvaru Revúca, internetovú komunikáciu žalobkyne (resp. jej splnomocneného zástupcu) so správcami inžinierskych sietí, predžalobnú výzvu, fotokópiu poštového podacieho lístka o zaslaní predžalobnej výzvy žalovanému a doručenku o jej doručení žalovanému, program hospodárskeho a sociálneho rozvoja mesta Revúca na roky 2015 až 2022, odpoveď Východoslovenskej vodárenskej spoločnosti, a.s. na žiadosť žalobkyne o vyjadrenie k existencii inžinierskych sietí zo dňa 11.08.2016, výkres o zakreslení inžinierskych sietí s legendou.

4. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe a na pojednávaní konanom dňa 17.01.2017 uviedol, že v kúpnej zmluve nie je obsiahnutý žiadny záväzok žalovaného zabezpečiť výstavbu inžinierskych sietí na predávanom pozemku parc. č. 3075/372. Navyše považuje žalobný návrh za nejasný, neurčitý a nevykonateľný. Kúpna zmluva bola uzavretá na základe uznesenia Mestského zastupiteľstva Revúca č. 355/1998, bodu 3/, a to za kúpnu cenu 100,- Sk za m2. Ani v tomto uznesení sa podľa žalovaného tento nezaviazal vybudovať inžinierske siete na pozemku žalobkyne. Žalovaný nepopieral, že k niektorým pozemkom, ktoré tvoria súčasť zóny IBV Za nemocnicou boli vybudované inžinierske siete, tieto však nebudoval on, ale správcovia jednotlivých sietí. To, že územný plán mesta Revúca predpokladá vybudovanie chýbajúcich inžinierskych sietí v lokalite IBV Za nemocnicou neznamená, že žalovaný sa zaviazal túto technickú infraštruktúru zabezpečiť. Žalovaný nie je správcom žiadnej z inžinierskych sietí, ktorých výstavbu žalobkyňa požaduje. To isté ako o územnom pláne mesta platí aj o programe hospodárskeho a sociálneho rozvoja mesta Revúca na roky 2015 - 2022. Žalovaný v tomto programe

predpokladá rozvoj výstavby rodinných domov, to však neznamená, že by mal túto výstavbu sám realizovať. Na záver zhrnul, že neexistuje žiadna zákonná ani zmluvná povinnosť, ktorú by si žalovaný voči žalobkyni nesplnil. Žalovaný na žalobkyňu a jej manžela previedol vlastnícke právo k dotknutému pozemku, čím si bezo zbytku splnil svoju povinnosť vyplývajúcu z kúpnej zmluvy. Vzhľadom na uvedené žalovaný považuje žalobu za nedôvodnú a navrhol súdu, aby ju po vykonanom dokazovaní zamietol. Na pojednávaní žalovaný popísal postup a technické záležitosti pri budovaní inžinierskych sietí a podmienky lokality Za nemocnicou z hľadiska postupu ich budovania. Z toho vyvodil, že je nepravdivé tvrdenie žalobkyne, že ju Ing. Varga ubezpečoval, že pozemok, ktorý zakúpila, bude ako prvý napojený na inžinierske siete, pretože to nie je technicky možné a ani sa takýmto spôsobom neuvažovalo. Ďalej opísal komunikáciu žalovaného s Východoslovenskou vodárenskou spoločnosťou a konštatoval nezáujem ostatných vlastníkov okrem žalobkyne v lokalite Za nemocnicou o výstavbu rodinných domov. Na preukázanie svojich tvrdení žalovaný označil, predložil a navrhol vykonať dôkazy: žiadosť žalovaného o poskytnutie informácie adresovanú Východoslovenskej vodárenskej spoločnosti ohľadne jej postupu pri realizácii stavby „Mesto Revúca - mestská časť Revúčka, splašková kanalizácia“ zo dňa 09.05.2014, odpoveď Východoslovenskej vodárenskej spoločnosti, a.s. na žiadosť zo dňa 27.05.2014, žiadosť žalovaného na vlastníkov pozemkov v lokalite IBV Za nemocnicou o oznámenie záujmu a časového horizontu výstavby rodinných domov zo dňa 15.06.2016, zoznam oslovených vlastníkov, vyjadrenie žalobkyne na žiadosť žalovaného, či a kedy plánuje výstavbu rodinného domu na pozemku parc. č. 3075/372 doručené žalovanému dňa 06.07.2016, oznámenie žalovaného adresovaným žalobkyni o (ne)záujme ostatných vlastníkov v lokalite o výstavbu rodinných domov a o ďalšom postupe žalovaného zo dňa 21.07.2016, žiadosť žalovaného na generálneho riaditeľa VVS, a.s. o riešenie a výstavbu inžinierskych sietí zo dňa 05.01.2016, kópie častí katastrálnej mapy, na ktorej je vyznačený pozemok žalobkyne a ulice s vyznačením zrealizovaných a nezrealizovaných inžinierskych sietí.

5. Na pojednávaní konanom dňa 17.01.2017 žalobkyňa navrhla doplniť dokazovanie výsluchom zástupcov Východoslovenskej vodárenskej spoločnosti, a.s. a Východoslovenskej energetiky, a.s., za účelom preukázania žalovaným na pojednávaní popísaných technických záležitostí týkajúcich sa budovania inžinierskych sietí.

6. Súd v predmetnej veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom spisu, a to kúpnou zmluvu zo dňa 10.01.2000, uznesením Mestského zastupiteľstva v Revúcej číslo 355 zo dňa 29.04.1998, elektronickým výpisom z listu vlastníctva č. 3587, okres Revúca, obec Revúca, katastrálne územie Revúca zo dňa 19.02.2016, oznámením žalovaného na výzvu žalobkyne na splnenie povinnosti vybudovania inžinierskych sietí zo dňa 24.07.2015, návrhom všeobecne záväzného nariadenia č. ....../1999 o záväzné časti územného plánu sídelného útvaru Revúca, internetovou komunikáciou žalobkyne (resp. jej splnomocneného zástupcu) so správcami inžinierskych sietí, predžalobnou výzvou, fotokópiou poštového podacieho lístka o zaslaní predžalobnej výzvy žalovanému a doručenkou o jej doručení žalovanému, programom hospodárskeho a sociálneho rozvoja mesta Revúca na roky 2015 až 2022, odpoveďou Východoslovenskej vodárenskej spoločnosti, a.s. na žiadosť žalobkyne o vyjadrenie k existencii inžinierskych sietí zo dňa 11.08.2016, výkresom o zakreslení inžinierskych sietí s legendou, žiadosťou žalovaného o poskytnutie informácie adresovanú Východoslovenskej vodárenskej spoločnosti, a.s. ohľadne jej postupu pri realizácii stavby „Mesto Revúca - mestská časť Revúčka, splašková kanalizácia“ zo dňa 09.05.2014, odpoveďou Východoslovenskej vodárenskej spoločnosti na žiadosť zo dňa 27.05.2014, žiadosťou žalovaného na vlastníkov pozemkov v lokalite IBV Za nemocnicou o oznámenie záujmu a časového horizontu výstavby rodinných domov zo dňa 15.06.2016, zoznamom oslovených vlastníkov, vyjadrením žalobkyne na žiadosť žalovaného doručené žalovanému dňa 06.07.2016, oznámením žalovaného adresovaným žalobkyni o (ne)záujme ostatných vlastníkov v lokalite o výstavbu rodinných domov a o ďalšom postupe žalovaného zo dňa 21.07.2016, žiadosťou žalovaného na generálneho riaditeľa VVS, a.s. o riešenie a výstavbu inžinierskych sietí zo dňa 05.01.2016 a kópiami častí katastrálnej mapy, na ktorej je vyznačený pozemok žalobkyne a ulice, s vyznačením zrealizovaných a nezrealizovaných inžinierskych sietí.

7. Z vykonaného dokazovania súd zistil nasledovný skutkový stav:

8. Dňa 29.04.1998 prijalo Mestské zastupiteľstvo v Revúcej uznesenie č. 355 k urbanistickej štúdii IBV Za nemocnicou Revúca a k Súbornému stanovisku a pokynom na spracovanie návrhu ÚPN - zóny IBV Za nemocnicou, v ktorom konštatuje oboznámenie sa dotknutých osôb v súlade so stavebným zákonom s danou štúdiou, ďalej v bode 1/ uznesenia schválilo predmetné súborné stanovisko, v bode 2/ schválilo

odpredaj pozemku - parcely č. 3075/1 vo vlastníctve mesta, pričom v uznesení sa uvádza, že čísla novovzniknutých parciel, ako aj ich výmery budú stanovené geometrickým plánom č. 222585 - 103/98 pre SMZ a.s. Jelšava za účelom IBV a to po 100,- Sk/m2. Ďalej Mestské zastupiteľstvo schválilo ďalšiu materiálnu a technickú výpomoc pri výstavbe inžinierskych sietí v čiastke cca 100,- Sk/m2 na lokalite Za nemocnicou, v bode 3/ súhlasilo s postupným odpredajom pozemkov Za nemocnicou vo vlastníctve mesta pre občanov podľa žiadostí evidovaných na MsÚ oddelenie výstavby a ÚP, a to v cene 100,- Sk/m2 za účelom IBV. Na záver predmetného uznesenia Mestské zastupiteľstvo v Revúcej žiada vtedajšieho primátora mesta Revúca zabezpečiť dopracovanie návrhu ÚPN - zóny IBV - Za nemocnicou Revúca v súlade s výsledkami pripomienkového hodnotenia a schváleného Súborného stanoviska a pokynov.

9. Dňa 10.01.2000 žalovaný ako predávajúci na jednej strane a žalobkyňa a jej manžel Mgr. Ladislav Demeter ako kupujúci uzatvorili kúpnu zmluvu v zmysle uznesenia Mestského zastupiteľstva č. 355/3, zo dňa 29.04.1998, na základe ktorej žalovaný za kúpnu cenu 59 200,- Sk už vopred vyplatenú previedol do bezpodielového vlastníctva kupujúcich pozemok parc. č. 3075/372 v k. ú. Revúca - zastavanú plochu o výmere 592 m2 v celosti, pričom kupujúci v kúpnej zmluve vyhlásili, že im je známy skutkový stav odkupovanej nehnuteľnosti, o ktorom sa presvedčili na mieste samom. Predávajúci v kúpnej zmluve prehlásil, že na prevádzanej nehnuteľnosti neviaznu žiadne dlhy, vecné bremená, záložné právo ani iné právne povinnosti. V článku VI. kúpnej zmluvy zmluvné strany vyhlásili, že zmluvu uzatvorili na základe ich slobodnej vôle, nebola uzavretá v tiesni za nápadne nevýhodných podmienok, zmluvu si prečítali, jej obsahu rozumejú a na znak súhlasu ju podpisujú.

10. Z výpisu z listu vlastníctva č. 3587, okres Revúca, obec Revúca, k. ú. Revúca zo dňa 19.02.2016 vyplýva, že súčasnou výlučnou vlastníčkou pozemku parc. č. 3075/372 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 592 m2 je na základe dohody o vysporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov už len žalobkyňa.

11. Na základe vykonaného dokazovania a v súlade s nižšie citovanou právnou úpravou sa súd riadil nasledovnými úvahami pri hodnotení dôkazov a dospel k nasledovným právnym záverom:

12. Podľa § 588 Občianskeho zákonníka v platnom znení (ďalej len „OZ“) z kúpnej zmluvy vznikne predávajúcemu povinnosť predmet kúpy kupujúcemu odovzdať a kupujúcemu povinnosť predmet kúpy prevziať a zaplatiť zaň predávajúcemu dohodnutú cenu.

13. Súd na základe vykonaného dokazovania, najmä z posúdenia obsahu kúpnej zmluvy v spojitosti s uznesením Mestského zastupiteľstva v Revúcej č. 355 zo dňa 29.04.1998 má za to, že kúpnou zmluvou ani v spojitosti s predmetným uznesením sa žalovaný žalobkyni nezaviazal na ďalšiu materiálnu a technickú výpomoc pri výstavbe inžinierskych sietí v čiastke 100,- Sk/m2 na lokalite Za nemocnicou. Ako zo záhlavia kúpnej zmluvy vyplýva, tá bola uzavretá v zmysle uznesenia MsZ č. 355/3 zo dňa 29.04.1998, z čoho nepochybne vyplýva, že len v zmysle bodu 3/ uznesenia MsZ č. 355 zo dňa 29.04.1998. Na základe bodu 3/ predmetného uznesenia Mestské zastupiteľstvo v Revúcej len súhlasilo s postupným odpredajom pozemkov Za nemocnicou vo vlastníctve žalovaného v cene po 100,- Sk/m2 za účelom IBV (investičnej bytovej výstavby), avšak nezaviazalo sa poskytnúť materiálnu a technickú výpomoc pri výstavbe inžinierskych sietí. Táto výpomoc sa spomína totiž v bode 2/, nie 3/ predmetného uznesenia. Navyše kupujúci (vrátane žalobkyne) v článku II. kúpnej zmluvy potvrdili, že im je známy skutkový stav odkupovanej nehnuteľnosti, o ktorom sa presvedčili na mieste samom, teda aj to, že pozemok je bez inžinierskych sietí. Žalovaný v kúpnej zmluve prehlásil a podpisom zmluvy kupujúci s takýmto obsahom zmluvy súhlasili, že na predávanej nehnuteľnosti nie sú ani iné právne povinnosti (teda ani povinnosť v kúpnej zmluve neuvedená na poskytnutie materiálnej a technickej výpomoci pri výstavbe inžinierskych sietí kupujúcim). S obsahom kúpnej zmluvy po jej prečítaní prejavili kupujúci súhlas jej podpisom, ako vyplýva z článku VI. kúpnej zmluvy. Vzhľadom na uvedené muselo byť zmluvným stranám zrejmé, že aj keď žalovaný odpredáva pozemky za účelom investičnej bytovej výstavby, odpredáva ich bez inžinierskych sietí a bez toho, aby sa kupujúcim zaviazal poskytnúť im materiálnu a technickú pomoc pri výstavbe inžinierskych sietí.

14. Podporne súd uvádza, že ani z bodu 2/ predmetného uznesenia nevyplýva povinnosť žalovaného poskytnúť materiálnu a technickú výpomoc pri výstavbe inžinierskych sietí v čiastke 100,- Sk/m2 práve budúcim kupujúcim pozemkov v lokalite Za nemocnicou. V danom bode nie je jednoznačne stanovené, komu má túto výpomoc poskytnúť, či SMZ, a.s. Jelšava, alebo správcom inžinierskych sietí pri ich

výstavbe. Ani pri obšírnejšom výklade bodu 2/ predmetného uznesenia však nemožno dospieť k záveru, že na túto výpomoc sa zaviazal budúcim kupujúcim pozemkov.

15. Pokiaľ ide o žalobkyňou uvádzané dokumenty - územný plán mesta Revúca a program hospodárskeho a sociálneho rozvoja mesta Revúca na roky 2015 až 2022, tieto neboli do kúpnej zmluvy inkorporované, táto na ne neodkazuje, nie sú jej súčasťou a teda na jej základe nemožno požadovať splnenie prípadných povinností tam uvedených.

16. Vzhľadom na uvedené má súd za to, že kúpna zmluva ani s odkazom na uznesenie Mestského zastupiteľstva v Revúcej č. 355 zo dňa 29.04.1998 neobsahuje záväzok žalovaného poskytnúť žalobkyni materiálnu a technickú výpomoc pri výstavbe inžinierskych sietí. Žalovaný ako predávajúci si splnil svoju povinnosť vyplývajúcu z ust. § 588 OZ, ako aj samotnej kúpnej zmluvy previesť nehnuteľnosť na kupujúcich a títo už vopred zaplatili za ňu kúpnu cenu. Žiadna iná povinnosť definujúca obsah kúpnej zmluvy ani vedľajšie dojednania týkajúce sa vlastníckeho práva z kúpnej zmluvy nevyplývajú. Súd preto žalobu ako nedôvodnú zamietol v celom rozsahu. Taktiež argument žalobkyne, že bez existencie napojenia na inžinierske siete nemôže na pozemku postaviť rodinný dom, lebo takúto stavbu v takom prípade nemožno povoliť a pozemok tak nemôže slúžiť účelu, za akým bol odpredávaný je právne bezvýznamný z hľadiska, či žalovaný mal z kúpnej zmluvy povinnosť poskytnúť žalobkyni technickú a materiálnu výpomoc pri výstavbe inžinierskych sietí. Žalobkyňa podpisom kúpnej zmluvy potvrdila, že jej je známy skutkový stav pozemku, teda že je bez inžinierskych sietí a v takomto stave vyslovila súhlas s jeho kúpou za dojednanú kúpnu cenu.

17. Podľa § 46 ods. 1 písomnú formu musia mať zmluvy o prevodoch nehnuteľností, ako aj iné zmluvy, pre ktoré to vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov.

18. Podľa § 40 ods. 1 OZ, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný.

19. Podľa § 40 ods. 2 písomne uzavretá dohoda sa môže zmeniť alebo zrušiť iba písomne.

20. Pokiaľ ide o prísľub (záväzok) Ing. Vargu, že pozemok, ktorý zakúpila žalobkyňa, bude ako prvý napojený na inžinierske siete, tento prísľub nebol v konaní preukázaný, a ak by aj preukázaný bol, nebolo by ho možné považovať za súčasť kúpnej zmluvy, pretože sa v nej ani odkazom nespomína a nemá písomnú formu vyžadovanú pri kúpnej zmluve, ktorou sa prevádza nehnuteľnosť, teda bol by neplatný.

21. Súd sa bližšie nezaoberal komunikáciou žalobkyne a žalovaného so správcami inžinierskych sietí, komunikáciou žalovaného s vlastníkmi pozemkov v lokalite Za nemocnicou, ani komunikáciou žalobkyne a žalovaného navzájom týkajúcej sa postupu pri technickom a materiálnom zabezpečení výstavby inžinierskych sietí v lokalite Za nemocnicou a časovom horizonte tejto výstavby, nakoľko aj keď žalovaný vyvíja (podľa žalobkyne síce nedostatočnú) aktivitu v tomto smere, táto vyplýva z iných právnych aktov ako z kúpnej zmluvy, nejedná sa teda o súkromnoprávny záväzok žalovaného z kúpnej zmluvy a teda tieto záležitosti presahujú civilnoprávny rámec tohto súdneho sporu. Z uvedených dôvodov súd zamietol návrh žalobkyne na doplnenie dokazovania výsluchom zástupcov Východoslovenskej vodárenskej spoločnosti, a.s. a Východoslovenskej energetiky, a.s., za účelom preukázania žalovaným na pojednávaní popísaných technických záležitostí týkajúcich sa budovania inžinierskych sietí ako nadbytočný a bez právneho významu pre tento súdny spor.

22. Pokiaľ ide o žalobkyňou citované ustanovenia správneho poriadku a stavebného zákona, v tejto súvislosti súd pre úplnosť uvádza, že žalovaný v tomto civilnom sporovom konaní nevystupuje v pozícii správneho orgánu, nejedná sa o správne konanie, ale o civilný súdny spor, v ktorom obdobne ako štát, tak aj obec (mesto) má postavenie právnickej osoby ako účastníka súkromnoprávneho zmluvného vzťahu založeného kúpnou zmluvou a postavenie strany civilného sporu - žalobkyňa ako fyzická osoba a žalovaný ako mesto majú v zmysle článku 6 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) v tomto súdnom konaní rovné postavenie. Žalovaný teda v tomto konaní nevystupuje v pozícii správneho orgánu prejednávajúceho a rozhodujúceho vec. Skutočnosť, že najprv v zmysle príslušných právnych predpisov týkajúcich sa správy majetku mesta musí prebehnúť určitý proces (napr. prijatie uznesenia mestským zastupiteľstvom, ktorým schváli odpredaj majetku mesta), na základe ktorého mesto môže odpredať pozemky v jeho vlastníctve, nie je rozhodujúca z hľadiska súkromnoprávneho charakteru

sporu vyplývajúceho z výkladu obsahu kúpnej zmluvy. Treba si uvedomiť, že súd je viazaný skutkovým vymedzením nároku uplatňovaného žalobou a žalobkyňa tento nárok požaduje na základe kúpnej zmluvy a z nej ho odvodzuje. Ak by ho požadovala na základe iného skutkového vymedzenia, v závislosti od neho by súd musel skúmať, či má právomoc prejednať a rozhodnúť danú vec, pretože v zmysle §§ 3 a 4 súdy prejednávajú a rozhodujú súkromnoprávne spory a iné súkromnoprávne veci (kam spadá aj spor z kúpnej zmluvy ako súkromnoprávneho zmluvného vzťahu podľa § 588 Občianskeho zákonníka v spojitosti s § 1 ods. 2 Občianskeho zákonníka) a iné spory a veci súdy prejednávajú a rozhodujú, len ak to ustanovuje zákon. Nakoľko žalovaný nemá v tomto súdnom spore postavenie správneho orgánu, súd sa nezaoberal argumentáciou žalobkyne týkajúcou sa nerovnakého zaobchádzania s vlastníkmi pozemkov v lokalite Za nemocnicou pri zabezpečovaní výstavby inžinierskych sietí.

23. Podľa § 262 ods. 1 o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

24. Podľa § 255 súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

25. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 nasledovne:

26. Keďže žaloba bola v celom rozsahu zamietnutá, žalovaný má právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu 100 %. V tejto súvislosti žalobkyňa namietala nárok žalovaného na náhradu trov právneho zastúpenia advokátom. Uviedla, že v auguste 2016 komunikovala so žalovaným, ktorý jej oznámil, že má zamestnanú jednu právničku a okrem toho v rokoch 2013 - 2016 uzatvoril iba jednu zmluvu s advokátom, avšak nejedná sa o advokáta, ktorý je právnym zástupcom žalovaného. Takisto z dostupných informácií na stránke žalovaného nevyplýva, že by po tomto okamihu uzatvoril nejakú zmluvu s právnym zástupcom žalovaného a takisto nie je tam ani v rámci objednávok a faktúr uvedená žiadna takáto skutočnosť. Žalobkyňa mala preto za to, že vzhľadom na zákon č. 211/2000 Z.z. v nadväznosti na Občiansky zákonník aj v prípade uzatvorenia takejto zmluvy, táto nenadobudla účinnosť, nakoľko nebola zverejnená.

27. K tomu súd uvádza nasledovné:

28. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií) osobami povinnými podľa tohto zákona sprístupňovať informácie (ďalej len "povinné osoby") sú štátne orgány, obce, vyššie územné celky, ako aj tie právnické osoby a fyzické osoby, ktorým zákon zveruje právomoc rozhodovať o právach a povinnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb v oblasti verejnej správy, a to iba v rozsahu tejto ich rozhodovacej činnosti.

29. Podľa § 47a ods. 1 Občianskeho zákonníka v platnom znení (ďalej len „OZ“), ak zákon ustanovuje povinné zverejnenie zmluvy, zmluva je účinná dňom nasledujúcim po dni jej zverejnenia.

30. Podľa článku 47 ods. 2 ústavného zákona č. 460/1992 Zb. v platnom znení (ďalej len „ SR“) každý má právo na právnu pomoc v konaní pred súdmi, inými štátnymi orgánmi alebo orgánmi verejnej správy od začiatku konania, a to za podmienok ustanovených zákonom.

31. Podľa § 89 ods. 1 a 3 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) strana sa môže dať v konaní zastupovať zástupcom, ktorého si zvolí. Zvolený zástupca sa nemôže dať zastúpiť, ak osobitný zákon neustanovuje inak. Ak je strana zastúpená advokátom, zastupovanie iným zástupcom ako advokátom je vylúčené. Ustanovenia osobitného predpisu o advokácii tým nie sú dotknuté.

32. Podľa § 31 ods. 1 pri právnom úkone sa možno dať zastúpiť fyzickou alebo právnickou osobou. Splnomocniteľ udelí za týmto účelom plnomocenstvo splnomocnencovi, v ktorom sa musí uviesť rozsah splnomocnencovho oprávnenia.

33. Podľa § 33b ods. 1 plnomocenstvo zanikne a) vykonaním úkonu, na ktorý bolo obmedzené, b) ak ho splnomocniteľ odvolal,

c) ak ho vypovedal splnomocnenec, d) ak splnomocnenec zomrie.

34. Vzhľadom na vyššie uvedené žalovaný ako právnická osoba a strana sporu je v civilnom sporovom konaní oprávnená dať sa zastúpiť advokátom. Toto právo je každému (teda aj právnickej osobe) garantované Ústavou SR. Skutočnosť, že žalovaný ako mesto zamestnáva právnika, toto právo neobmedzuje. Táto skutočnosť môže mať vplyv iba na účelnosť vynaloženia trov konania žalovaným na trovy právneho zastúpenia advokátom. Vzhľadom na okolnosti tohto prípadu má súd za to, že ich vynaloženie je účelné, pretože právnik mesta sa odborne zameriava najmä na činnosti spojené s právami a povinnosťami mesta vyplývajúcimi zo štátneho a samosprávneho práva, vyplývajúcimi z jeho postavenia ako štátneho (správneho) a samosprávneho orgánu, t.j. orgánu verejnej správy. Jeho hlavnou odbornou náplňou nie je teda oblasť občianskeho práva a civilného konania a teda z jeho strany nie je daná ani záruka poskytnutia kvalifikovanej právnej pomoci v civilnom súdnom spore.

35. Pokiaľ ide o žalobkyňou uvádzanú povinnosť zverejniť plnomocenstvo v zmysle zákona o slobode informácií a Občianskeho zákonníka, inak je neúčinné, povinnosť zverejňovať informácie a zmluvy má obec iba v rámci rozhodovacej právomoci o právach a povinnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb v oblasti verejnej správy, čo nie je tento prípad. Ako už bolo uvedené vyššie žalovaný nemá v tomto konaní postavenie rozhodovacieho správneho orgánu, ale strany sporu. Navyše plnomocenstvo na zastupovanie v civilnom sporovom konaní sa subsidiárne spravuje ustanoveniami o plnomocenstve. Jedná sa o súkromnoprávny jednostranný úkon splnomocniteľa (žalovaného), ktorým splnomocňuje advokáta (splnomocnenca) na zastupovanie v civilnom súdnom spore. Prax zaužívaná advokátmi ako splnomocnencami, že na plnomocenstve pripoja doložku, že ho prijímajú a na znak toho ho podpíšu, je nadbytočná a nevyvoláva žiadne právne účinky z hľadiska a CSP. Plnomocenstvo je udelené bez ohľadu na túto doložku. Ak určitá osoba nesúhlasí s tým, aby zastupovala inú, dá sa tomu predísť tým, že k udeleniu plnomocenstva nedôjde. Nebolo by totiž v záujme splnomocniteľa, aby udelil plnomocenstvo osobe, ktorá s tým nesúhlasí a nemal by tak záruku, že by vykonávala právne úkony na jeho prospech a v jeho záujme. Ak by k takejto situácii aj došlo, splnomocnenec, ktorý nesúhlasí s plnomocenstvom má zákonnú možnosť plnomocenstvo vypovedať (opäť sa jedná o jednostranný právny úkon). Teda plnomocenstvo nie je zmluvou (dvojstranným a viacstranným právnym úkonom), ktorý sa musí zverejňovať podľa § 47a Občianskeho zákonníka na to, aby nadobudol účinnosť.

1. Súd má teda za to, že žalovaný mal ústavné právo dať sa zastúpiť v tomto súdnom spore, plnomocenstvo bolo udelené účinne a právna pomoc zo strany advokáta bola účelná. O výške a prijímateľovi náhrady trov konania bude v zmysle § 262 ods. 2 a § 263 rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením. 36. Vzhľadom na uvedené a v súlade s citovanou právnou úpravou súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu Revúca na Krajský súd v Banskej Bystrici, v dvoch vyhotoveniach.

Odvolanie môže podať strana sporu, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

V odvolaní je nevyhnutné popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a uvedenie spisovej značky tohto konania) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v predchádzajúcom odseku, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.